Vystúpenie spoločného spravodajcu
21.6.2012 21:58 - 22:04 hod.
Daniel Duchoň
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne, aby som naozaj veľmi stručne vzhľadom aj na pomerne neskorú hodinu vystúpil k problematike ratifikácie Zmluvy o Európskom mechanizme pre stabilitu, takzvanom trvalom eurovale. Trvalý euroval je naozaj pomerne zložitý mechanizmus upravujúci vzťahy medzi akcionármi medzinárodnej finančnej...
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne, aby som naozaj veľmi stručne vzhľadom aj na pomerne neskorú hodinu vystúpil k problematike ratifikácie Zmluvy o Európskom mechanizme pre stabilitu, takzvanom trvalom eurovale. Trvalý euroval je naozaj pomerne zložitý mechanizmus upravujúci vzťahy medzi akcionármi medzinárodnej finančnej inštitúcie, ktorá sa bude volať Európsky mechanizmus pre stabilitu, a zároveň upravuje podmienky poskytovania podpory krajinám, ktoré sa ocitli vo vážnych finančných problémoch.
Cieľom permanentného eurovalu je zastabilizovať súčasnú situáciu a zabrániť tak ďalšiemu prehlbovaniu finančnej krízy, ktorá momentálne pretrváva v eurozóne. Tento permanentný obranný val, aj napriek viacejkrát vyslovenému nesúhlasu, má charakter medzinárodnej organizácie, veľmi podobnej Medzinárodnému menovému fondu. Podmienky samotnej zmluvy sú pomerne prísne. Pre Slovenskú republiku budú znamenať zaplatenie príspevku v celkovej výške 659 mil. eur v piatich rovnomerných splátkach v priebehu nasledujúcich 2,5 roka. Pričom prvá zo splátok bude splatná v roku 2012, a to do 15 dní od vstupu zmluvy o ESM do platnosti. O poskytovaní pomoci členskému štátu, ako aj o ďalších dôležitých otázkach sa bude hlasovať jednohlasne, vo výnimočných prípadoch, kedy bude vážne narušená stabilita eurozóny, núdzovou procedúrou, ktorá vyžaduje len 80-percentnú, 85-percentnú väčšinu.
Ako som povedal v úvode, cieľom je zastabilizovať súčasnú nepriaznivú hospodársku situáciu v Európskej únie, pretože dnes si naozaj všetci uvedomujeme, že súčasný stav krajín v eurozóne, respektíve v celej Európskej únii z pohľadu stavu verejných financií, ale aj ostatných makroekonomických ukazovateľov, je veľmi kritický. Založenosť eurozóny ako celku je na úrovni 90 percent HDP, nezamestnanosť rastie výrazným tempom, osobitne nezamestnanosť mladých ľudí, znižuje sa spotreba domácností, ale aj verejného sektora. Príčiny tohto stavu nemožno zužovať len na problém nezodpovedných vlád, najmä tých socialistických, ako to niektorí kolegovia radi zdôrazňujú. Tento problém je oveľa hlbší a má niekoľko príčin. V prvom rade finančný sektor, ktorý svojimi lacnými a dostupnými úverovými zdrojmi umožnil v minulosti nafúknuť mnohé segmenty ekonomiky do obrovských bublín, ktoré nie sú podložené reálnou hodnotou. Tu predovšetkým deregulácia finančného trhu na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia umožnila vytvoriť také finančné produkty, ktorých podstatu veľakrát nechápu ani skúsení finančníci. Aj preto dnes viacerí svetoví politici volajú po zásadných reformách globálneho finančného systému, kde ide najmä o koordinovanú kontrolu medzinárodných finančných inštitúcií s cieľom sprehľadniť finančné transakcie. Z tohto pohľadu riešenia, ktoré povedú k prísnejšej regulácii bankového sektora, ako napríklad vytvorenie bankovej únie, sú riešeniami, ktoré prispejú k väčšej miere stability vo finančnom sektore.
Ďalšou príčinou krízy je, že krajiny ktoré vstupovali do eurozóny, mali rozdielne ekonomické parametre s rozdielnou úrovňou ekonomických a štrukturálnych reforiem. Rovnako v tomto čase neboli jasne stanovené pravidlá a mechanizmy, ako majú jednotlivé krajiny eurozóny tvoriť svoju rozpočtovú politiku. Rovnako dôležitá je aj skutočnosť, že eurozóna, respektíve celá Európska únia stráca konkurencieschopnosť v porovnaní s ostatným svetom. Tú môžu práve v budúcnosti zvýšiť navrhované investície do vzdelania, vedy a výskumu a celkovo do oblasti s vyššou pridanou hodnotou v rámci prorastových, pripravovaných prorastových opatrení. Na jej lepšie využívanie možnosti európskeho jednotného trhu, ako napríklad jednotný trh energie a podobne prispejú určite k väčšej miere konkurencieschopnosti eurozóny do budúcna.
Medzi krajiny, ktoré sú v súčasnosti najviac postihnuté finančno-hospodárskou krízou, patria Grécko, Španielsko, Írsko, Portugalsko, respektíve Taliansko. V prípade Grécka populisticky poukazovať na lenivých a tučných Grékov určite nie je namieste. Na druhej strane je pravda, že Grécko sa roky, v Grécku sa roky budovala prebujnelá štátna správa s nadštandardnými príjmami. Rovnako vysoká miera korupcie spolu s daňovými únikmi prispeli k dnešnej dramatickej situácii v Grécku. Preto je podstatné, že po voľbách 17. 6. v Grécku zvíťazili strany, ktoré sa hlásia k zotrvaniu v eurozóne, a teda k dodržiavaniu podmienok stanovených v Memorande o porozumení. Dnes je už zrejmé, že prípadný odchod Grécka z eurozóny a následný rozpad eurozóny by mal obrovský negatívny dopad na ekonomiku našej krajiny. Slovensko by sa namiesto budúcoročného prognozovaného rastu HDP na úrovni 2,6 percenta prepadlo o 6 percent. Aj preto je dôležité, aby sa Slovensko ako člen elitného zoskupenia rozhodovalo pre podporu takých mechanizmov, ako je aj Európsky mechanizmus pre stabilitu, ktoré umožnia pretrvanie eurozóny v nezmenenej podobe.
Naša proexportne orientovaná ekonomika je bytostne závislá od fungujúceho prostredia v eurozóne, ale aj v ostatných krajinách sveta. Najmä ak si uvedomíte skutočnosť, že podniky a spoločnosti, ktoré sa najväčšou mierou podieľajú na tvorbe hrubého domáceho produktu, sú vlastnené predovšetkým nemeckými a francúzskymi materskými spoločnosťami. Aj toto konštatovanie by malo prispieť k našej podpore permanentného eurovalu ako jedného z európskych riešení na prekonanie súčasnej krízy. Tými ďalšími sú do budúcna ešte väčšia integrácia Európskej únie, respektíve vytvorenie fiškálnej a politickej únie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis