Videokanál poslanca

Ako druhý podal návrh na uznesenie pán poslanec Lipšic, toto uznesenie máte tak isto všetci pred sebou. Pán predseda, poprosím vás, dajte o ňom hlasovať.

Áno, teraz budeme hlasovať o ďalších návrhoch na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ako prvý podal návrh na uznesenie pán poslanec Figeľ, ktoré máte teda všetci pred sebou. Pán predseda, poprosím, dajte o ňom hlasovať.

Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda a minister zahraničných vecí, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k návrhu na vyslovenie súhlasu so zmluvou vystúpilo dvadsať tri poslancov, pričom v rozprave boli podané dva návrhy na uznesenie. Dovoľte mi, aby som teraz podal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou.
Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so zmluvou o založení európskeho mechanizmu pre stabilitu. Pán predseda, poprosím vás, dajte hlasovať.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne, aby som naozaj veľmi stručne vzhľadom aj na pomerne neskorú hodinu vystúpil k problematike ratifikácie Zmluvy o Európskom mechanizme pre stabilitu, takzvanom trvalom eurovale. Trvalý euroval je naozaj pomerne zložitý mechanizmus upravujúci vzťahy medzi akcionármi medzinárodnej finančnej inštitúcie, ktorá sa bude volať Európsky mechanizmus pre stabilitu, a zároveň upravuje podmienky poskytovania podpory krajinám, ktoré sa ocitli vo vážnych finančných problémoch.
Cieľom permanentného eurovalu je zastabilizovať súčasnú situáciu a zabrániť tak ďalšiemu prehlbovaniu finančnej krízy, ktorá momentálne pretrváva v eurozóne. Tento permanentný obranný val, aj napriek viacejkrát vyslovenému nesúhlasu, má charakter medzinárodnej organizácie, veľmi podobnej Medzinárodnému menovému fondu. Podmienky samotnej zmluvy sú pomerne prísne. Pre Slovenskú republiku budú znamenať zaplatenie príspevku v celkovej výške 659 mil. eur v piatich rovnomerných splátkach v priebehu nasledujúcich 2,5 roka. Pričom prvá zo splátok bude splatná v roku 2012, a to do 15 dní od vstupu zmluvy o ESM do platnosti. O poskytovaní pomoci členskému štátu, ako aj o ďalších dôležitých otázkach sa bude hlasovať jednohlasne, vo výnimočných prípadoch, kedy bude vážne narušená stabilita eurozóny, núdzovou procedúrou, ktorá vyžaduje len 80-percentnú, 85-percentnú väčšinu.
Ako som povedal v úvode, cieľom je zastabilizovať súčasnú nepriaznivú hospodársku situáciu v Európskej únie, pretože dnes si naozaj všetci uvedomujeme, že súčasný stav krajín v eurozóne, respektíve v celej Európskej únii z pohľadu stavu verejných financií, ale aj ostatných makroekonomických ukazovateľov, je veľmi kritický. Založenosť eurozóny ako celku je na úrovni 90 percent HDP, nezamestnanosť rastie výrazným tempom, osobitne nezamestnanosť mladých ľudí, znižuje sa spotreba domácností, ale aj verejného sektora. Príčiny tohto stavu nemožno zužovať len na problém nezodpovedných vlád, najmä tých socialistických, ako to niektorí kolegovia radi zdôrazňujú. Tento problém je oveľa hlbší a má niekoľko príčin. V prvom rade finančný sektor, ktorý svojimi lacnými a dostupnými úverovými zdrojmi umožnil v minulosti nafúknuť mnohé segmenty ekonomiky do obrovských bublín, ktoré nie sú podložené reálnou hodnotou. Tu predovšetkým deregulácia finančného trhu na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia umožnila vytvoriť také finančné produkty, ktorých podstatu veľakrát nechápu ani skúsení finančníci. Aj preto dnes viacerí svetoví politici volajú po zásadných reformách globálneho finančného systému, kde ide najmä o koordinovanú kontrolu medzinárodných finančných inštitúcií s cieľom sprehľadniť finančné transakcie. Z tohto pohľadu riešenia, ktoré povedú k prísnejšej regulácii bankového sektora, ako napríklad vytvorenie bankovej únie, sú riešeniami, ktoré prispejú k väčšej miere stability vo finančnom sektore.
Ďalšou príčinou krízy je, že krajiny ktoré vstupovali do eurozóny, mali rozdielne ekonomické parametre s rozdielnou úrovňou ekonomických a štrukturálnych reforiem. Rovnako v tomto čase neboli jasne stanovené pravidlá a mechanizmy, ako majú jednotlivé krajiny eurozóny tvoriť svoju rozpočtovú politiku. Rovnako dôležitá je aj skutočnosť, že eurozóna, respektíve celá Európska únia stráca konkurencieschopnosť v porovnaní s ostatným svetom. Tú môžu práve v budúcnosti zvýšiť navrhované investície do vzdelania, vedy a výskumu a celkovo do oblasti s vyššou pridanou hodnotou v rámci prorastových, pripravovaných prorastových opatrení. Na jej lepšie využívanie možnosti európskeho jednotného trhu, ako napríklad jednotný trh energie a podobne prispejú určite k väčšej miere konkurencieschopnosti eurozóny do budúcna.
Medzi krajiny, ktoré sú v súčasnosti najviac postihnuté finančno-hospodárskou krízou, patria Grécko, Španielsko, Írsko, Portugalsko, respektíve Taliansko. V prípade Grécka populisticky poukazovať na lenivých a tučných Grékov určite nie je namieste. Na druhej strane je pravda, že Grécko sa roky, v Grécku sa roky budovala prebujnelá štátna správa s nadštandardnými príjmami. Rovnako vysoká miera korupcie spolu s daňovými únikmi prispeli k dnešnej dramatickej situácii v Grécku. Preto je podstatné, že po voľbách 17. 6. v Grécku zvíťazili strany, ktoré sa hlásia k zotrvaniu v eurozóne, a teda k dodržiavaniu podmienok stanovených v Memorande o porozumení. Dnes je už zrejmé, že prípadný odchod Grécka z eurozóny a následný rozpad eurozóny by mal obrovský negatívny dopad na ekonomiku našej krajiny. Slovensko by sa namiesto budúcoročného prognozovaného rastu HDP na úrovni 2,6 percenta prepadlo o 6 percent. Aj preto je dôležité, aby sa Slovensko ako člen elitného zoskupenia rozhodovalo pre podporu takých mechanizmov, ako je aj Európsky mechanizmus pre stabilitu, ktoré umožnia pretrvanie eurozóny v nezmenenej podobe.
Naša proexportne orientovaná ekonomika je bytostne závislá od fungujúceho prostredia v eurozóne, ale aj v ostatných krajinách sveta. Najmä ak si uvedomíte skutočnosť, že podniky a spoločnosti, ktoré sa najväčšou mierou podieľajú na tvorbe hrubého domáceho produktu, sú vlastnené predovšetkým nemeckými a francúzskymi materskými spoločnosťami. Aj toto konštatovanie by malo prispieť k našej podpore permanentného eurovalu ako jedného z európskych riešení na prekonanie súčasnej krízy. Tými ďalšími sú do budúcna ešte väčšia integrácia Európskej únie, respektíve vytvorenie fiškálnej a politickej únie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán kolega, ja nesúhlasím s tým, že SMER by nejako odflákol diskusiu. Len ono sa dosť ťažko reaguje na naozaj emotívne vyhlásenia ako vlastizrada alebo zmluva s diablom, alebo keď pán kolega Osuský nazve eurofikciou. Na druhej strane, naše stanovisko je, tak ako vaše, dlhodobo konzistentné a SMER sa dlhodobo hlási k schváleniu trvalého eurovalu a myslím si, že sa ani nebojí zobrať zodpovednosť za takéto rozhodnutie. (Potlesk.)

Ďakujem, ja musím rovnako konštatovať, že ten prejav, síce pomerne veľmi obsiahly, bol naozaj plný poloprávd a demagógií. Na začiatku ste hovorili, že to bol politický projekt - zavedenie eura, ale s týmto by som vôbec nesúhlasil, pretože v prvom rade ide o ekonomický projekt, ktorý zavedením eura umožnil, samozrejme, lepšie fungovanie jednotného trhu, a takisto aj zvýšil konkurencieschopnosť eurozóny vo vzťahu k ázijským krajinám a ďalej vo svete.
Čo sa týka tej vysokej pomoci, ktorá bola poskytnutá Grécku, tú určite nespochybňujem a, samozrejme, že bola a je stále veľmi vysoká, ale vôbec nikdy ste vo svojom prejave nepovedal, čo by znamenal prípadný odchod Grécka z eurozóny a aké by to malo fatálne dôsledky pre vôbec celú eurozónu. A dovolím si povedať, že toto asi dnes vôbec neviete kvantifikovať, a myslím si, že ani nikto iný.
Nie, tu nejde o strašenie, tu ide proste o naozaj holý fakt, pretože vieme, že trhy reagujú pomerne vo veľkej miere aj psychologicky. A táto miera psychológie sa prenáša naozaj na reakciu a fungovanie finančných trhov. Vy vôbec radi hovoríte o tom, že nechať zbankrotovať štát, nechať zbankrotovať banky a tak ďalej, ale ako som predtým povedal, tie dôsledky, predpokladám, že ani sami neviete si presne domyslieť a určiť ich.
A na záver by som sa ohradil voči tvrdeniu, že my tu ideme šklbať ľudí preto, aby nejaký manažér z banky dostával desaťtisícový plat denne alebo podobné veci. Práve vaše choré liberálne prístupy umožnili v minulosti, aby manažéri bánk boli stimulovaní, aby podstupovali riskantné obchody s vidinou vysokých bonusov. Toto je naozaj ako skutočnosť, kedy je pravda, že títo manažéri podnikajú a riskujú len preto, lebo ich vidina je vysoký bonus. A toto. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky uvedenú spoločnú správu výborov.
Po prvé. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 40 zo 17. mája 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre európske záležitosti, zahraničnému výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o návrhu stanoviská poslancov.
K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko.
Po prvé. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas - výbor pre financie a rozpočet, výbor pre európske záležitosti, ústavnoprávny výbor, zahraničný výbor.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III. tejto spoločnej správy nevyplynuli iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (tlač 42) vysloviť súhlas.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu bola schválená uznesením gestorského výboru č. 35 z 18. júna 2012. Výbor určil poslanca Daniela Duchoňa za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ho poveril predložiť a predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.
Prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem. Pán poslanec, vy vo svojej rétorike často poukazujete, že my označujeme úspešných a bohatých za zlých. S týmto ja by som absolútne nesúhlasil, ide len o to, aby práve tí úspešní a bohatí sa vo väčšej miere podieľali na konsolidácii verejných financií, aby vo väčšej miere zo svojich ziskov vlastne dávali do rozpočtu.
Čo sa týka bánk, dovoľujem si konštatovať, že za rok 2011 čistý zisk bankového sektora dosiahol 674 mil. eur, čo je naozaj veľmi slušné číslo. Ide o medziročný nárast o 34 %. Takisto čisté úrokové výnosy rovnako stúpli o 7 % na 1,8 mld. eur. Celkovo bol rok 2011 pre bankový sektor veľmi úspešný. A z tohto pohľadu je naozaj dôvod na to, aby sa práve bankový sektor významnejšou mierou podieľal na konsolidácii verejných financií. Druhá vec je tá, že musíme reálne skonštatovať, že práve bankami začala finančná hospodárska kríza s tým, že vôbec uvoľňovaním a dereguláciou finančného sektora vznikli finančné produkty a derivátové produkty, ktorých krach značnou mierou prispel k vzniku finančnej hospodárskej krízy. Ďakujem.