Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vo svojom vystúpení by som rád upriamil pozornosť na niekoľko skutočností, o ktorých sa tu veľa diskutuje a ktoré tu podľa môjho názoru boli opozíciou veľakrát neobjektívne a skreslene prezentované. Po prvé, keď hovoríme o konsolidácii verejných financií, tak dnes neexsituje jednoznačný záver, ktoré konsolidácie sú úspešnejšie, či tie, ktoré kladú väčší dôraz na príjmovú stránku rozpočtu, alebo tie, ktoré na výdavkovú. Dokonca nedávna štúdia Medzinárodného menového fondu poukazuje na skutočnosť, že teda menej škodlivé sú tie, ktoré kladú väčší dôraz práve na tú príjmovú stránku. Ďalej je tu aj štúdia, ktorú vypracoval americký ekonóm Thomas Hungerford ešte pre prezidenta Regana, kde sa konštatuje, že zvyšovanie daní nemá zásadný význam na ekonomický rast, a dokonca najväčší rast v Spojených štátoch bol zaznamenaný v päťdesiatych rokoch, kedy, kedy boli, kedy bolo daňové zaťaženie najvyššie.
To znamená, to čo sa tu veľakrát opakuje, že jednoducho zvýšenie dane, daňového zaťaženia, tak ako sa navrhuje v tejto novele zákona, zásadným spôsobom zabrzdí hospodársky rast, tak nie je to, nie je to podložené argumentáciami a faktami. Ďalej sa tu viackrát konštatuje, respektíve vo viacerých politických vyhláseniach opozície sa hovorí o tom, že táto vláda nevie šetriť. S týmto názorom nesúhlasím, pretože aj čerpanie štátneho rozpočtu za prvých deväť mesiacov poukazovalo na pokles výdavkov o 527,92 mil. eur oproti plánovanému rozpočtu, čo sa týka teda výdavkov. To znamená, je tu preukázateľná miera šetrenia. Ďalších 120 mil. eur má štát ušetriť v štátnom rozpočte už schváleným viazaním výdavkov v jednotlivých rozpočtových kapitolách. V tejto súvislosti si ale treba uvedomiť to, čo sme viackrát deklarovali, že jednoducho ďalší veľký priestor na plošné znižovanie výdavkov, či už hlavne teda mám na mysli mzdových a osobných, tu už nie, ten sa vyčerpal už predchádzajúcou vládou. Samozrejme, vláda sa zameriava aj na kresanie výdavkov, čoho dôkazom je aj už predstavený projekt efektívnej, spoľahlivej a otvorenej štátnej správy, ktorý má ambiciózny cieľ do budúcna zásadným spôsobom znížiť výdavky štátneho rozpočtu, ale tu treba zdôrazniť, že jednoducho takto ambiciózny projekt vyžaduje, samozrejme, väčší čas a jeho efekt sa prejaví až o niekoľko rokov.
To znamená, nie je to opatrenie, ktoré by sa dalo zaviesť zo dňa na deň. S tým, že tu treba zdôrazniť, že podstatnou mierou sa zníži počet či už rozpočtových, respektíve príspevkových organizácií, čo je absolútne zásadná zmena oproti súčasnému stavu. Navrhovaná novela zákona o dani z príjmov, ktorá zvyšuje sadzbu dane pre právnické osoby z 19 na 23 percent a zavádza daňovú sadzbu 25 percent pre osoby zarábajúce nad 3 300 eur za mesiac, je štandardným nástrojom sociálnodemokratickej politiky, ktorý zohľadňuje princíp solidarity bohatších voči chudobným. Progresívna daň zároveň zamedzuje vzniku obrovských rozdielov v príjmoch superbohatých a ostatných skupín obyvateľstva. V Spojených štátoch napríklad od roku 1979 stúpli príjmy superbohatých o 390 percent a zvyšným deväťdesiatim percentám obyvateľstva iba o 5 percent. V roku 1980 zarobil šéf amerického koncernu 42-krát viac ako bežný zamestnanec, v roku 2011 to už bolo 343-krát viac. Tu chcem teda poukázať na to, že aj k čomu môže smerovať rovná daň. Jednoducho, tie príjmy, alebo tie nožnice tých superbohatých a tých ostatných ľudí sa dramaticky zvyšujú, a preto, aj z tohto dôvodu je naozaj solidárny princíp ten, aby sa práve tie bohaté skupiny obyvateľstva podieľali väčšou mierou na financovaní verejných statkov, ktoré práve tí superbohatí čerpajú rovnako, takisto ako aj tí menej zarábajúci.
Potom tu veľakrát zaznievali obavy z toho teda, že zvýšením sadzby dane pre právnické osoby sa odradia potencionálni zahraniční investori. Tak ako sme tu už aj, už vo faktických poznámkach konštatovali, jednoducho s každým potencionálnym veľkým investorom sa rokuje individuálne a takpovediac sa mu podmienky šijú na mieru, to znamená, hovoríme tu o investičných stimuloch, hovoríme tu o znížení, alebo odpustení daňového zaťaženia a podobne. Každý veľký investor predtým, než sa rozhodne sem investovať, tak zvažuje spektrum niekoľkých kritérií na základe, ktorých sa rozhoduje, či bude investovať v danej krajine, alebo nie. Tak ako som už predtým povedal, nehovorím, že daňové zaťaženie nevplýva na toto rozhodnutie, určite vplýva, ale nie je na prvom mieste. Bola takisto robená štúdia Svetového ekonomického fóra, kde sa konštatuje, že v prípade Slovenska sú dane až na 6. mieste, sú tu iné faktory, ktoré vplývajú na rozhodovanie investorov, či vstúpia na Slovensko, alebo nie. Je to byrokracia, je to politická stabilita, je to infraštruktúra, je to lacná pracovná sila a podobne. To znamená, netreba tu teraz viesť tú debatu v tej miere, že zvýšením sadzby dane pre právnické osoby sem už nepríde žiaden investor, toto určite je zavádzajúce a myslím si, že to absolútne nie je objektívne.
Zároveň podľa štúdie Doing Business Report, ktorú realizovala Svetová banka, bolo Slovensko v roku 2012 lepšou voľbou ako Maďarsko a Česká republika v oblasti Is your business. To znamená zase, bolo, ale verím tomu, že bude aj nesledujúce roky. Uvidíme, uvidíme, ako, treba sa oprieť potom naozaj o fakty, a nie teraz tu iba niečo sucho konštatovať. To znamená, naozaj ten balík tých kritérií, ktoré rozhodujú o tom, či sem príde investícia, alebo nie, je ďaleko širší a myslím si, že čo sa týka tejto politickej stability a ďalších kritérií, vie táto vláda ponúknuť ďaleko väčšiu výhodu ako napríklad, keď tu vláda pravica, kde sa o politickej stabilite ako o zásadnom a rozhodujúcom kritériu nedalo absolútne hovoriť. Takisto aj sa tu poukazovalo na jednoduchosť daňového systému, kde sa predpokladalo, že zavedenie rovnej dane zásadným spôsobom zníži jednoduchosť daňového systému, ale zase sa tu opieram o konštatovanie Svetovej banky, kde sa hovorí, ktorá hodnotila jednoduchosť daňového systému v krajinách OECD, a my sme niekde na 130. mieste, plus-mínus, to znamená, že neviem, ako sa prejavilo zavedenie rovnej dane z hľadiska tohto parametra, keďže stále sme na tých spodných priečkach.
Rovnako aj investície, o ktorých sme tu už bavili, od roku 2008 majú stagnujúcu úroveň, to znamená, nedochádza tu k nejakému nárastu investícií, priamych zahraničných investícií. Je fakt, že po roku 2004 ten nárast tam bol, bol pomerne významný, ale podľa mňa to súvisí aj s tým, že vtedy sa privatizovali strategické podniky, to znamená, že tam bol, samozrejme, ten masívny nárast, pretože keď niekto sprivatizuje SPP, alebo elektrárne, tak sa to prejaví aj vo výške samotnej zahraničnej investície. Ale hovorím, od toho roku 2008 je tá úroveň niekde, plus-mínus, rovnaká, takže ak tu hovoríme o, podľa vás, teda podľa opozície o zásadnej komparatívnej výhode ako jednotnej sadzbe dane, tak tuto nevidím, že by sa to nejakou významnou mierou prejavovalo.
Čo sa týka toho prepúšťania, to som už aj spomínal vo faktickej poznámke, že naozaj, dnes je, dnes pretrváva kríza, a samozrejme, všetky podniky majú veľmi ťažkú pozíciu z pohľadu umiestňovania svojich výrobkov a služieb v zahraničí a toto je to kritérium a toto je ten rozhodujúci faktor, keď sa tie podniky rozhodujú, či ešte si tých zamestnancov nechajú, alebo nenechajú. Takisto sme sa aj veľakrát dočítali v novinách, že už tento rok najmä strojárske podniky znižovali plánované investície do svojho rozvoja, kde tie investície klesali až na desatinovú úroveň, ale zase ich argument bol ten, že jednoducho nevedia, či budúci rok budú svoje výrobky schopné umiestniť v zahraničí. Vôbec tam nehovorili, nebolo tam žiadne konštatovanie o zvyšovaní sadzieb daní, respektíve o Zákonníku práce a podobne.
Ďalšiu zásadnú vec, ktorú vnímam a o ktorej sme sa tu, alebo ste tu viackrát spomínali, je optimalizácia daňového základu a presun spoločností, či už do daňových rajov, alebo do okolitých krajín. Tu treba zdôrazniť jeden moment, že jednoducho, my tu konštatujeme, že spoločnosti budú optimalizovať svoje daňové základy, ale pozeráme sa na to ako na fakt, ktorý jednoducho nastane a ktorý ako keby sme akceptovali. Ale myslím si, že za optimalizáciou daňového základu sa veľakrát skrýva krátenie dane, čo je trestný čin, a toto je oblasť, ktorej by sme sa mali primárne venovať, a som naozaj rád, že môžem konštatovať, že práve táto vláda začala boj proti daňovým únikom, myslím si, že brať veľmi vážne, čoho dôkazom je aj novela zákona o dani z pridanej hodnoty, kde sa napríklad zavádza povinnosť zloženia kaucie, respektíve štvrťroční platcovia prechádzajú na mesačných platcov a vedie sa databáza podozrivých firiem, ktoré nerobia takmer žiadne obraty a podobne. To znamená, či už cestou novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ale aj novelou Trestného zákona, respektíve obchodného zákona, už začína táto vláda obmedzovať ten priestor na daňové úniky a výraznou mierou sa touto otázkou vôbec začala zaoberať. To znamená, tam je, naozaj veľké ťažisko treba brať na túto oblasť, pretože to číslo, ktoré všeobecne aj v médiách sa objavuje z hľadiska daňových únikov, najmä teda na dani z pridanej hodnoty, kde je to rozpätie od 1 mld. až po 2. Je to naozaj veľmi veľké číslo, o ktoré treba bojovať a ktorým sa treba zaoberať.
Na záver by som iba uviedol konštatovanie, že čo sa týka tých sadzieb daní, my sa nedoťahujeme na krajiny typu Švédsko, respektíve Nemecko, lebo tam sú tie sadzby ešte ďaleko vyššie, ako sú tie, ktoré sa navrhujú v rámci novely zákona o dani z príjmov. Čo sa týka dane z príjmu fyzických osôb, tak priemer v Európskej únii je dnes na úrovni 38,1 %, priemer v eurozóne dokonca 43,2 %, priemer dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii je 23,5 a v eurozóne 26,1. To znamená, aj po zvýšení sadzieb daní budeme hlboko pod týmto priemerom. Z mojej strany asi všetko.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
