Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcela vyjadriť v Zameraní zahraničnej politiky Slovenska na rok 2013 k jednej stati, ktorá, som veľmi rada, že zo šestnástich strán je na celú stranu rozvinutá. To znamená, že ministerstvo zahraničných vecí, predpokladám, dbá teda veľmi na plnenie záväzkov, ktoré máme. A síce ide o rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc. V tejto stati by som vypichla viacero vecí. A síce uvádza sa tu, že pri poskytovaní...
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcela vyjadriť v Zameraní zahraničnej politiky Slovenska na rok 2013 k jednej stati, ktorá, som veľmi rada, že zo šestnástich strán je na celú stranu rozvinutá. To znamená, že ministerstvo zahraničných vecí, predpokladám, dbá teda veľmi na plnenie záväzkov, ktoré máme. A síce ide o rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc. V tejto stati by som vypichla viacero vecí. A síce uvádza sa tu, že pri poskytovaní rozvojovej pomoci bude Slovensko vo väčšej miere využívať efektívne nástroje slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci, ako vysielanie dobrovoľníkov, poskytovanie mikrograntov a trilaterálnu formu spolupráce najmä s tradičnými donormi. Ako všetci vieme, táto oficiálna rozvojová pomoc má dve také hlavné formy. Jednou z nich je teda multilaterálna pomoc, ktorá tvorí až 75 % všetkých zdrojov, ktoré idú do rozvojovej pomoci, a 25 % tvorí zhuba bilaterálna pomoc. O to viacej si vlastne cením, že ministerstvo zahraničných vecí bude dbať na presadzovanie vlastne trilaterálnej pomoci, kde spolupracujú sa tradiční donori, ktorí sú podľa mňa, v tejto pomoci majú nezastupiteľnú úlohu a Slovensko má hlavne v tejto časti veľmi silný potenciál.
Píše sa tu ďalej, že v roku 2013 bude vypracovaná Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2014 až 2018 a pripravená aj novela zákona o rozvojovej pomoci. Ako mi je známe, tak v najbližších dňoch príde na návštevu Slovesnej republiky expertná misia OECD, ktorá má za cieľ diskutovať o možnostiach vstupu Slovenskej republiky do výboru OECD pre rozvojovú pomoc a s tým vlastne súvisiacim aj plnením vstupných kritérií Slovenskej republiky. Chcem sa pána ministra pri tejto príležitosti opýtať, budem rada, keď sa k tomu potom na konci vyjadrí. Dozvedela som sa, teda že máme záujem v strednodobom horizonte sa do tohto výboru začleniť, čo bude vlastne takými, čo je záväzkom Slovenska, čo je podmienkou toho, aby sme mohli vstúpiť do takejto skupiny, či máme záujem, a teda čo to znamená ten strednodobý horizont? Či to bude v priebehu jedného roka alebo dvoch rokov? No a, samozrejme, dôležité je aj to, ako píšete, dosiahnuť efektívne a transparentné zapojenie podnikateľských subjektov do rozvojových programov a projektov Európskej únie.
Z môjho pohľadu si myslím, že Slovensko má veľký potenciál, čo sa týka rozvojovej pomoci, a je veľmi dôležité o tom hovoriť, pretože je to, myslím si, jedna z našich veľmi silných stránok. Máme obrovský ľudský potenciál a veľmi veľa dobrovoľníkov, o ktorých môžme dennodenne počuť, ktorí vlastne v rozvojových krajinách pracujú a nielen v tých najchudobnejších častiach, ale aj v chudobných krajinách Európy, ako na, v republikách teda na Balkáne, kde môžme vlastne dať týmto štátom svoje skúsenosti s transformáciou a začlenenia do, napríklad aj do Európskej únie, a u zmien, ktoré prebehli pozitívnym spôsobom v Slovenskej republike. Ako všetci viete, tak od roku 2000 je Slovensko uznané ako rozvinutá krajina. Teda má nejaké medzinárodné záväzky pomáhať najchudobnejším krajinám sveta. Tu smeruje vlastne druhá moja otázka na vás, pán minister. Vieme, že každý rok máme povinnosť, zaväzujeme sa prispieť určitým množstvom finančného objemu z hrubého domáceho produktu na rozvojové projekty. To percento je 0,33 percenta z HDP. Zaviazali sme sa, že do roku 2010 to bude 0,17 % HDP, a vieme, že Slovensko sa umiestnilo v roku 2011 na 9. mieste, kde to bolo len 0,09 percenta, a dali sme zhruba objem 61,9 miliónov eur do rozvojovej pomoci. Viem, že Slovensko má veľké problémy. V rámci krajiny riešime, máme množstvo sociálnych problémov, avšak myslím si, že teda sú ľudia na svete, ktorí, samozrejme, sa majú oveľa horšie ako my, a teda myslím si, že by sme tieto medzinárodné záväzky mali dodržiavať. Chcem sa teda opýtať: Ako to vidíte vy, či sme schopní do toho roku 2015 tento záväzok dodržať, alebo čo budeme robiť preto, aby sme sa mohli priblížiť aspoň k tým percentám, keďže na úrovni 0,09 z krajín Európskej únie vlastne boli len Bulharsko, Rumunsko a nižšie pod nami len Estónsko a Litva, myslím? Alebo či nestojí za zváženie, ja neviem, či medzinárodne sme schopní znížiť tie percentá, teda nesľubovať to, čo vieme dopredu, že nie sme schopní splniť? Pretože si myslím, že by to, že, viem, asi to nie je teda možné, ale napriek tomu by ma potešila vaša odpoveď a hlavne, ako to vidíte, aká je to vaša priorita, či to považujete za dôležité, ako sa vy staviate vlastne k tejto rozvojovej a humanitárnej pomoci? (Krátka pauza.)
Čo si myslím, že by sa malo zlepšiť, čo kde máme možno rezervy, je viesť taký intenzívnejší dialóg s občianskou spoločnosťou a zamerať sa vlastne na dopady všetkých politík Slovenskej republiky na rozvojovú pomoc - teda tej rozvojovej politike a iných nerozvojových - a zamerať sa na rozvoj ľudských práv v rozvojových krajinách, ktoré sú teda nedodržiavané, a teda ten stav dodržiavania ľudských práv v rozvojových krajinách, by som povedala, je takmer nulový vo viacerých oblastiach. Často prednášam svojim študentom o právach žien, o právach detí v podmienkach Slovenskej republiky. Vždy sa snažím im priblížiť aj podmienky v rozvojových krajinách. V jednej z nich som pôsobila dlhšiu dobu ako lekár aj ja. Čiže mám informácie aj z toto prvého kontaktu. Pracovala som vlastne ako lekár primárneho kontaktu, čiže som prichádzala do styku s ľuďmi, ktorí, ktorí tú pomoc skutočne potrebovali, a môžem povedať, že Slovensko má skutočne veľmi dobrý, hlavne ten ľudský potenciál. A aj napriek týmto nedostatkom, ktoré som spomenula, môžme byť hrdí na Slovákov, ktorí v zahraničí robia, aj na inštitúcie, ktoré túto pomoc poskytujú. Musím povedať, že viacero týchto projektov je aj z projektov, ktoré sú v rámci oficiálnych rozvojových projektov. Čo ja veľmi oceňujem, je to, že zvolili sme si programové krajiny, ako sú Keňa a Južný Sudán, kde máme skúsenosti s mnohými projektmi, a teda nadväzujeme na to, čo už v týchto krajinách funguje. Vďaka vlastne mojej pôsobnosti tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky mala som možnosť sa zúčastniť takého týždňového pobytu v Etiópii, ktorý organizovala platforma mimovládnych rozvojových organizácií, kde v podstate sme mali taký prierez všetkým, čo v Etiópii aj Slovensko poskytuje, ale aj krajiny V4. Boli tam zástupcovia vlastne z každej krajiny po dvaja poslanci a veľmi ma zaujala myšlienka teda spolupráce krajín V4 v týchto krajinách. Chcem vám dať do pozornosti, že, ehm, myslím si, že má veľký význam, keby sa tieto štyri krajiny spojili a našli spoločné programové alebo povedzme prioritné krajiny, ktorým by sme sa venovali, pretože každá krajina má typ tej rozvojovej pomoci, a teda typické projekty, ktoré tam má, a fungujú na veľmi dobrej úrovni. A čo je najdôležitejšie, je vlastne vedieť to know-how, ako sa dostať do tej krajiny, ako tam pôsobiť. Lebo nielen je dôležitá tá túžba chcieť ísť pomôcť, ale aj vedieť to zrealizovať, čo býva obrovským problémom, a zažila som to naozaj na vlastnej koži. Je to jednak veľká korupcia v týchto krajinách a veľké administratívne problémy pri zriaďovaní nových projektov. Čiže v tomto tiež by som sa chcela opýtať, či podnikáte nejaké kroky na zlepšenie situácie, napríklad v týchto programových našich krajinách? Či komunikujete vlastne? Verím, že áno, lebo tá situácia sa tam aj zlepšuje, a tu vidím takisto také možné rezervy v našej spolupráci s týmito rozvojovými krajinami a našej pomoci. Čo sa týka, keď som spomínala vlastne tú pomoc, a teda spoluprácu rozvojových politík a nerozvojových, treba sa teda venovať téme koherencie politík pre rozvoj, ktorá je vlastne veľmi dôležitou prioritou aj Európskej únie. Čiže myslím si, že by táto problematika mala viacej rezonovať aj na Slovensku. A zapojiť vlastne do rozvojovej spolupráce rôzne rezorty - a pokiaľ to bude možné - a rôznych politikov. Myslím si, že aj my by sme mali tu viac hovoriť o rozvojovej pomoci a vážiť si to, čo máme na Slovensku. To, že keď sme chorí, môžme ísť k lekárovi, to, že máme vodu z vodovodu, ktorú môžme piť, a ďalšie veci, ktoré sú pre nás úplnou samozrejmosťou, a ľudia v treťom svete takéto niečo nepoznajú.
Záverom by som možno povedala, ako vnímajú ľudia v subsaharskej Afrike, v strede Afriky, v Keni Slovensko. Keď sme dali našim študentom nakresliť mapu Európy, nakreslili v strede obrovské Slovensko. Okolité krajiny boli také prilepené k Slovensku. Takže myslím si, že to je naša veľmi dobrá vizitka, ktorú by sme mali ďalej rozvíjať, tento náš potenciál a tejto rozvojovej pomoci sa venovať a ďalej sa takto zviditeľňovať. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis