Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

30.5.2013 o 18:10 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 4.6.2013 15:51 - 15:54 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 135 zo dňa 7. mája 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 516.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 495 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2013 15:32 - 15:33 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, tiež myslím si, že je to veľmi zmysluplný návrh, a tak ako ty si teraz povedal, že áno, parlament by mal byť o dôstojnosti a mal by byť aj o vzájomnej úcty kolegu ku kolegovi, či tu sedím alebo nesedím. Ja zastávam takýto názor, že minimálne 50 % z každého klubu by malo tu sedieť, a nech sa prípadne striedajú, áno, ale aby tu bolo tých 76 - 80 ľudí, aby to bolo nejakým zmysluplným, ako sa hovorí, keď už oni hovoria, tým trávením času, keď už tu nechcú vôbec byť, a tiež sa v živote nestotožním s tou myšlienkou, že by som tu nemal sedieť a ísť dneska na služobnú cestu niekde iba kvôli tomu, že tam čakajú ľudia, kým mám parlament, keď mám Národnú radu. Mám predsa pracovný čas. To znamená, všetko si musím stíhať, keď nie som v parlamente. Ja viem, že to je ťažké, ja viem, že to je ťažké, preto neviem, Alojz, povedať, akým spôsobom vyburcujeme a donútime poslancov, aby tu sedeli aspoň tých 50 %, ale to, čo si teraz predložil, je to jeden z možných, možných ciest, aby tu poslanci potom pri tom hlasovaní po tých troch, maximálne troch bodoch boli, a tým pádom by to malo nejakú zmysluplnosť a aj návštevnosť tejto rokovacej sály, ktorú v súčasnosti, aj toho poslanca a jeho správaním frustruje občana, voliča, ktorý hovorí, že akože ty nechodíš do práce, a ja keby som neprišiel, tak ma vyhodia - a ty si tam nechodíš a v pohode beží plat. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 31.5.2013 10:32 - 10:34 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Pán Kolesík reagoval na moje vystúpenie. Ešte raz opakujem. Nemením pravidlá, ktoré sú dané, ale chcem, aby to bolo aj reálne vykonateľné. To znamená, aby o tom rozhodovali tí občania, ktorých sa to týka. Tí, ktorí sú nespokojní, ako odpovedal pán Hraško, spravodajca, lebo oni sú ukrivdení. Lebo, hovorím, neviem si predstaviť, ako sa budú môcť domôcť, pokiaľ to stále bude cez to referendum v celej obci, ako sa oni vlastne môžu aj v súčasnom platnom zákone domôcť toho práva, aby vôbec tú svoju myšlienku realizovali de facto aj de iure v danom čase. To znamená, preto hovorím, že to referendum aj tá petícia sa musí vzťahovať na tú časť, ktorá sa chce odčleniť, lebo ináč my si napíšme do toho zákona, že odčlenenie neni možné a je to vybavené.
A ja nezmenšujem tritisícčlennú hranicu, ktorá je tam, dokonca ešte dávam aj katastrálne územie, dĺžku hranice, to tam ešte aj sprísňujem, aby to išlo, ale musia o tom rozhodovať tí občania, ktorí sú nespokojní. Lebo 90 % občanov, ktorí sú v tom veľkom meste, sú, samozrejme, spokojní s tým, aký je stav. A oni nemajú problém, aby oni neboli teda odčlenení alebo pričlenení, oni vôbec nebudú o tom rozmýšľať, pretože tí voliči, gro voličov je v tom meste. Aj tie mestské časti, ktoré sú väčšinou bývalé obce, ktoré boli násilným spôsobom pričlenené, to je problém. A ja sa týchto zastávam.
A myslím, že tritisícčlenná komunita, keď Slovensko povedalo, že to je tá životaschopná a nikto to nenapadol zatiaľ, je to tak, tak hovorím, že, áno, dajme im šancu, aby to mohli aj de facto urobiť v reálnom živote podľa tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 31.5.2013 10:07 - 10:20 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som uviedol predmetný návrh zákona týkajúci sa zmeny zákona o obecnom zriadení.
Tvrdím, čím menšia komunita, tým transparentnejší tok peňazí. Čím väčšia komunita je, tých možností na korupciu a ďalšie nakladanie s nimi je neprehľadnejšie, netransparentnejšie. Samozrejme, pokiaľ komunita príslušná potrebuje vykonávať ďalšie úlohy vyplývajúce pre občanov iných, tak táto hranica počtu sa musí určiť.
Myslím si, že spravovať veci verejné by sa malo priblížiť čo najviac k občanom, občanom našej republiky, a pokiaľ túto správu pokladajú, že nie je dostatočná, mali by možnosť svojím nejakým zákonným spôsobom cez zákony tu predkladané k tejto správe sa dopracovať, aby správu vecí verejných mohli vziať do svojich rúk.
To je vlastne podstata aj môjho zákona, ktorý hovorí o možnosti odčlenenia sa časti obce od pôvodnej obce, v ktorej sa teraz nachádzajú títo občania, ktorí možnože sú aj nespokojní s tým, ako v súčasnosti sú zatriedení podľa územného, správneho členenia Slovenskej republiky.
Myslím si, že nemali by sme diskriminovať občanov pri sebaurčení, ak si chcú svoje územie spravovať sami, pretože zákon im to, dá sa povedať, de iure dovoľuje, de facto nezrealizovateľné.
Prečo? Tiež som si položil otázku, že aká má byť tá komunita, ktorá je už, dá sa povedať, prevádzkyschopná, v úvodzovkách povedané, tak slovenský zákon to definoval. Definoval to počtom 3-tisíc obyvateľov. Dobre, beriem. V iných krajinách je to, v Maďarsku 300, Nemci majú 10-tisíc, Poliaci to majú bez obmedzenia, Česi majú tisíc obyvateľov. V poriadku, je to daná legislatívna daného štátu. My sme to definovali takto.
Pravdou je, a to musím na začiatku zdôrazniť, nechcem, aby sme umelo trieštili, tak ako teraz hovoríme, že chceme združovať a zlučovať jednotlivé výkony tejto správy verejnej na nejaké tie obce, ktoré budú obsluhovať aj iné obce, ktoré sú k nim prináležiace, tak myslím si, že týmto zákonom nechcem, neni to účelom. Je iba účelom, aby občania, ktorí vyslovene spĺňajú kritériá, ktoré už sú dané v zákone, mohli to aj reálne zrealizovať.
Keď si vezmeme historický vývoj, tak pýtam sa, ak viere socializmu boli takto občania pričlenení k určitým mestám, lebo v prevažnej väčšine sa to týka miest, ktoré mali nejaký plán rozvoja, povedali si, ja neviem, že chceme mať 50-tisíc obyvateľov a, samozrejme, najúčelnejšie to bolo tak, že pričleníme vedľajšie obce, ktoré susedia s daným katastrálnym územím mesta. Tak to bolo v mnohých územiach a 20 rokov, od roku 1970, platil zákon Národnej rady, Slovenskej národnej rady o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky. Tento prakticky platil až do revolúcie, ktorý umožňoval takto pričleňovať jednotlivé obce. Bolo to uvedené, trošku z histórie, v § 8, kde ho zacitujem, ak dovolíte: "Z dôležitých spoločenských záujmov, najmä na vytvorenie lepších predpokladov pre ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obcí, možno vytvoriť zrušiť alebo zlúčiť obce, alebo vykonať inú zmenu ich územia. O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom okrese a ak s ním súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí," opakujem "a občania dotknutých obcí", "rozhoduje okresný národný výbor, inak o tom rozhodne krajský národný výbor."
Chcel by som vidieť tie hárky súhlasov, ktoré mali byť podľa tohto vtedy platného zákona, ak sa takéto obce pričleňovali k okresným mestám, poväčšine, chcel by som vidieť tie tisíce a tisíce hárkov, že ľudia, občania s tým súhlasili. Zatiaľ urobil som nejaké snahy dopátrať sa, nenašiel som. Takže už vtedy bol porušený zákon a, žiaľ, vyzerá, že demokracia, ktorá, ako hovoríme, k nám prišla po roku 1990, dala šancu týmto občanom v takto pričlenených obciach iba do roku 1992.
Áno, je pravdou, že rozdrobenosť našich sídiel, čo sa týka počtu obyvateľov, je veľká. Na oživenie pamäti: do 500 obyvateľov máme z celkového počtu 2 890 obcí 1 151, to znamená nejakých 40 % až, do 1 000 obyvateľov ďalších 26 %, do 1 500 ďalších 12 %, do 2 000 7 %, do 2,5-tisíc 3,8 %, do 3-tisíc 2 %. Nad 3-tisíc obyvateľov, to znamená, to, čo je aj v zákone dané, je iba 3,61 % obcí, celkove 104.
Možnosť odčlenenia sa, ako som už spomínal, bola do roku 2002, kedy bol prijatý zákon, ktorý, dá sa povedať, de iure nezamedzoval odtrhnutie sa príslušnej časti, ale de facto to znemožnil.
Aké sú súčasné pravidlá v zmysle prijatého zákona z roku 2002? Územie sa môže odčleniť, ak je to, žije v ňom najmenej 3-tisíc obyvateľov, ak má svoj, má dané historicky katastrálne územie, tvorí súvislý celok, urbanistický nesplýva s tou častou, od ktorej sa idú odtrhať, a ak tam neboli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.
Pýtam sa, ak vezme tú najmenšiu komunitu, ktorá zo zákona je možná, aby sa odčlenila, 3-tisíc obyvateľov, čo musí urobiť, ako naštvať tých zvyšných, by som povedal majoritu, občanov a voličov v tom meste, v ktorom teda už aj oni sú, v tom okresnom alebo v tom krajskom, aby voliči, ktorí následne majú prísť k referendu a to referendum má v 50 % povedať, áno, odtrhnite sa, a z tých 50 %, teda majú prísť 50 %, a z tých 50 % ešte 50 % povedať, že nech sa odtrhnú. Akým spôsobom sa môže týchto 3-tisíc obyvateľov tomu domôcť, aby sa vôbec mohli odtrhnúť? Ja tvrdím, nemajú šancu.
Preto si dovoľujem predniesť tento návrh zákona, ktorý vám tu predkladám, a myslím si, že mal by dopomôcť a vychádza z myšlienky, že obyvatelia obce, resp. jej časti, majú ústavné právo podieľať sa na správe vecí verejných, a to na každej úrovni štátu. Z toho vyplýva aj právo rozhodovať alebo mať podiel na rozhodovaní o stave a výzore časti obce, v ktorej žijú, pretože na úrovni obce sú prijímané rozhodnutia, ktoré výraznou mierou ovplyvňujú každodenný život občanov, či už ide o stav pozemkových komunikácií, výstavbu a celého života v danej obci.
Preto som si ho dovolil predložiť a jeho základnou filozofiou, v ktorej, dá sa povedať, dopĺňam, resp. mením tento existujúci zákon o nasledovné:
- Sprísňujem podmienky možnosti odčlenenia sa obce, a síce v tom, že dĺžka spoločnej hranice katastrálneho územia obce, ktorá sa odčleňuje, by mala byť menej ako 50 % dĺžky od toho územia, od ktorého sa odčleňuje.
- Petíciu na rozdelenie obce, ktorá by mala byť vypísaná, pokiaľ neni vyhlásené referendum, ako by to mestské zastupiteľstvo malo vyhlásiť. Momentálne je, že je tých, je potrebné na tú petíciu 30 % oprávnených voličov. Ja ju zvyšujem na 60 %, ale iba v tej odčleňovanej časti.
- A tretie závažné ustanovenie, ktoré by malo umožniť odčleniť sa, je, že miestne referendum sa uskutoční iba v tej miestnej časti, ktorej sa to týka.
Myslím si, že to by mal byť zmysel, ak sme nechali možnosť v tomto zákone vôbec odčleniť sa nejakej časti. Takto to majú aj v českých zemiach, s ktorými sme boli ešte pred minulými rokmi v spoločnom štáte, a myslím si, že je to na úrovni a je to viac demokratické, ako je to momentálne u nás.
Nechcem, ešte raz opakujem, nechcem, aby sme vytvárali 500-, 300-členné komunity. Akceptujem súčasný stav, aký je, takže dúfam, že táto moja novela nájde pochopenie aj v radoch vás, poslancov Národnej rady. To je jedno, na ktorej strane spektra stojíme. Dajme šancu našim občanom, ktorí sú mnohí nespokojní. To nebudú tisíce obcí, nebojte sa. Ako som už čítal, takýchto obcí je minimum a tých miestnych častí, ktoré majú nad 3-tisíc obyvateľov. A myslím si, že mali by sme dokázať, že s demokraciou to myslíme vážne, nie iba de iure, aj de facto, a národ, ktorý nám dal tú šancu, aby sme tu boli, myslím si, že si to zaslúži, aby sme hlasy, ktoré idú zdola, boli tlmočené aj formou novely zákona. Ako to bolo pred chvíľou hovorené o petíciách. Koľko vlastne hlasov by malo byť, aby petícia mohla ísť do nejakého, do pretavenia nejakého zákona, ten podnet, ktorý z nej príde.
Takže bol by som veľmi rád, aby ste, dá sa povedať, de facto spriechodnili možnosť odčlenenia sa obcí, tých občanov, ktorí sú nespokojní. Pretože sú abnormálne situácie, kde idete z mesta cez obec do mesta. Takže myslím si, že to je anomália, ktorá nemá obdobu, a neviem, ako by sa mali títo občania domôcť možnosti, ak nie zákonným spôsobom. Tak preto tento zákonný spôsob formou môjho návrhu predkladám.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť a požiadať o podporu tejto novely zákona, ktorá ukáže, že to s demokraciou na Slovensku myslíme vážne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 31.5.2013 10:02 - 10:06 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Panie kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, dovoľte, aby som uviedol spravodajskú správu k tomuto zákonu Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý svojím rozhodnutím a uznesením č. 134 zo 7. mája 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (tlač 489). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 470 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2013 18:24 - 18:25 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, páni kolegovia, za vašu podporu a vyjadrenie. Budem reagovať na pána Hraška, na kolegu. Áno, máš pravdu, je to o tom, aby ten prvoprodukt, ktorý vyrobí ten poľnohospodár, sa spracoval v danom regióne a vtedy sa s ponukou, s tou pridanou hodnotou, ktorú môžme cez tú živočíšnu, respektíve inú výrobu ten prvoprodukt spracovať a ponúknuť našim obyvateľom. A tvrdím jedno, mala by sa urobiť mikrozamestnanosť. To znamená, to bude jedna z podmienok proste, čo nám umožní aj cez tie rodinné firmy a farmy tú mikrozamestnanosť urobiť a aby tie celky boli kvázi čo najviac sebestačné, aby to nemuseli zvážať z druhého konca republiky, respektíve z iných krajín.
Takže myslím si, že to je zmysel týchto malých fariem, firiem, aj rodinných, a myslím si, že keď na to vsadíme, tak neprerobíme, lebo celý svet je doteraz o takomto, nie o tých veľkých kolosoch, ktoré sme, žiaľ, po vzore Sovietskeho zväzu, ZSSR bývalých, sme prebrali a rozorali celiny. Ako sa hovorí, rozorali sme Tatry a zisťujeme, že všetko sa musí so zdravým rozumom a s mierou, ako v našej krajine sme v stave urobiť a zniesť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.5.2013 18:10 - 18:20 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, ktorý sa tu niekde nachádza, predpokladám, kolegyne, kolegovia (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale je tu pán spravodajca, mal nejakú potrebu odísť, takže, ale počúvame, je tu. Nech sa páči.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Som v obraze. Ďakujem pekne. Takže dovoľte, aby som aj ja trošku pridal do mlyna, nie dlho, aby sme to zbytočne nenaťahovali, ale v prvom rade chcem poďakovať predkladateľovi, že konečne takýto zákon ide, pretože aj v mnohých vystúpeniach, ktoré ste mohli registrovať v tomto volebnom období, absentoval mi v našej legislatíve pojem farma, farmár. A vyzerá, že už tu aspoň niečo tú rodinnú farmu nejakým spôsobom definuje, čo to vlastne bude, a myslím si, že je to tá prvá štartovacia čiara, ktorá by mala povedať ako ďalej. Myslím si, že po osemdesiatom deviatom sme to vzali trošku, nechcem povedať, že neodborne, ale trošku tak neprezieravo, pretože bol som aj pri reštitúciách, keď sa vracali malé podniky, bývalé, ktoré boli zoštátnené, znárodnené. Videl som, akým spôsobom sa tam kládli prekážky pre tých pôvodných reštituentov. Nemohol dostať mäsiareň, nemohol dostať nejaké holičstvo, čo bol tam, boli ťažké boje. Ťažké boje, pretože všetko to už malo mesto, mal to štát, a robili všetko preto, aby to ostalo tak, ako to bolo.
Ja si myslím, že keď sme to v štyridsiatom ôsmom odstrihli, tie rodinné podniky, resp. tie podniky, ktoré vtedy fungovali a sa dedili z generácie na generáciu, čo hovoríme, že závidíme západnej Európe, svetu, že takéto niečo majú, my sme vlastne odstrihli a nedali sme im šancu. Nedali sme im tú šancu, ktorú som myslel, že po deväťdesiatom roku budú mať, lebo kto mal lepšie vedieť z tej rodiny, ako sa podniká a podnikalo, ten socialistický direktor štátneho podniku? Výrobný námestník, ktorý zo dňa na deň cez stranícke tričko sa stal veľkým podnikateľom? A keď mi niekto povie, že on bude sociálne cítiť, tak sa ho pýtam, že kde sa to naučil, sociálne cítiť ku svojim zamestnancom. Videl od svojho otca, ako odmeňuje svojich zamestnancov? No nevidel to, žiaľ nevidel, päťdesiat rokov to tu nebolo. Aj u mňa boli v kancelárii tí, ktorí si žiadali aj malé živnosti, aj poľnohospodársku pôdu, aj lesnú pôdu. A keď vám tam vstúpi 65-ročný pán a ktorý to berie akože srdcom, lebo to je jeho majetok, ktorý, celá rodina v ňom žila, z neho sálal duch, ktorý hovoril o tom, že vie, ako má podnikať. Len mi dajte ten majetok, štát. Žiaľ, v mnohých prípadoch sa to nestalo, mnohí už nie sú medzi nami a, samozrejme, že to trošku pohlo k iným cieľom ako v osemdesiatom deviatom sme si mysleli. Ja to aspoň takto vnímam a bojím sa, že nie iba ja, ale veľa občanov v tejto republike.
Dochádzalo tu k úžerníctvu a dochádza k úžerníctvu a podnikatelia robia to, čo robia. A pozrime sa na tie podniky, ktoré boli kvázi sprivatizované, dané za korunu, za euro, ako dopadli. Veď my vlastne, keď sa pozrieme na poľnohospodárstvo, ten spracovateľský priemysel, toho prvovýrobcu zlikvidovali komplet a keď to má byť akože vrchol nášho dvadsaťročného snaženia v takejto brandži, tak ja sa hanbím za to, otvorene poviem. A ako to pred chvíľkou, pred niekoľkými hodinami povedal pán minister, poľnohospodárstvo je v ruinách, nemáme na čom stavať, to sú nie moje slová, sú slová pána ministra. A potom sa pýtam, na čo nám tu je potom poľnohospodársky vzdelaná nejaká mládež, zrušme rovno poľnohospodársku vysokú školu, lebo načo, ničom to je, a pritom by to malo byť ten základ štátu.
Tvrdím, že v pote tváre sa musí dorábať ten chlieb, a ten chlieb budeme potrebovať, či to bude rok 500 alebo 1500, alebo 2800. Ten chlieb tu potrebujeme, a ten dorába poľnohospodár na tej pôde. Nikto iný ho nedorába, žiadne výskumné ústavy, banky, chémia, nie. Geneticky modifikované potraviny vieme, čo robia so svetom, takže nebudem sa k tomu vracať.
Takže ja som veľmi rád, že konečne tu dochádza k zákonu a je predložený zákon, ktorý bude hovoriť aj o rodinných farmách v našom prostredí. Tvrdím, že poľnohospodárstvo, ktoré ešte na Slovensku ostalo a môže byť krásnym odvetvím, ktoré môže znovu prekvitať, len dajme šancu tým ľuďom. Aj dnes sme tu mali agropodnikateľov aj s ministrom sa rozprávali, vďaka pánu Kuffovi sme to zrealizovali a mohol si vypočuť od tých farmárov, teda SHR-károv, v súčasnom evidenčnom liste vedených, nie farmárov, SHR-károv, ktorí mu tlmočili svoje výhrady. A myslím, že podľa ubezpečení pána ministra, že mali by padnúť na úrodnú pôdu, tak budem sledovať, že akým spôsobom sa to bude realizovať, z jeho úst. Aby to nebolo iba o tých veľkých sprivatizovaných štátnych majetkoch a stransformovaných družstvách, kde manažmenty, ako tu bolo spomínané, si urobili odbyt, respektíve robia si tie osevné postupy tak, že sa nám to všetko iba žlteje a nemáme tu pestrosť krajiny, vytráca sa to. Pretože súkromne hospodáriaci roľník vie, že musí dorobiť z každej komunity niečo, nie iba to jednostranne zamerať.
Tak to funguje na Západe a to je aj cieľom pozemkových úprav, ktoré by sme chceli na Slovensku zaviesť.
Myslím si, že z podnikania by mala byť radosť. Ja som v živote nepodnikal, respektíve veľmi krátke obdobie, nestojí ani za reč, a ja si myslím, že tú radosť by sme mali zažívať v rodine, lebo to je to pevné puto, ktoré je. Predpokladám, že nevchádzame do rodinných zväzov alebo teda do manželstva z vypočítavosti, že malo by to byť hlavne o tom cite ku tej druhej stránke, s ktorou sa snažím, respektíve uzatváram to manželské puto na celý život - aj v dobrom, aj v zlom. A práve v tých rodinných firmách, farmách tam prakticky by sa to malo prejaviť na sto percent, že to je ten motor, ktorý by mohol hnať aj naše podnikanie tu na Slovensku. Lebo keď si pozrieme, koľko eseročiek, akcioviek, ako sa to rozhádajú tí spoločníci, veď to je neskutočné. Viete ako a na čom? Na tých peniazoch a nie na tom cite, či čo k nemu cíti. On cíti iba ten ekonomický vzťah a to je zlé.
Takže vítam, že je tu definované rodinné podnikanie v tých formách, ktoré sú tam urobené. Aby som nezabudol, tak pripomeniem teraz pánu spravodajcovi, keď som to opomenul, respektíve prepočul, tak sa ospravedlňujem, týkajúc sa jednotlivých výborov, ktorým to bude delegované, keby to išlo do druhého čítania. Neviem, či som tam nepostrehol náš výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Pokiaľ tam nie je, tak by som ho žiadal teda doplniť, pretože je to aj o rodinných farmách, takže myslím si, že mali by sme to tiež prebrať v našom výbore. Takže taký môj doplnok.
A myslím si jedno, že keď niečo myslíme úprimne a dáme šancu tomu entuziazmu, ktorý ešte, myslím si, že aj v mladých farmároch je, tak toto, tento predložený zákon by mal byť jedným z tých, ktorý by mal ich stimulovať, ako to bolo už spomenuté nie k ziskom, ale k obnovovaniu tej krajiny. Aj na tých lazoch, kde prakticky sa nám vytráca ten život a za chvíľu zistíme, že tá pôda, ktorá bola poľnohospodárskou sa stáva lesnou, pretože samonálet si robí svoje. Príroda si berie naspäť to, čo sme spravili poľnohospodárskou pôdou. Tak myslím si, že dajme šancu, aby na tých lazoch aj na tých rodinných farmách mohli ľudia povedať, že štát má o mňa záujem, nehodil ma cez palubu a budem sa o tú krajinu starať tak, ako to robili moji predkovia, a nebudem sa hanbiť, čo som tu robil, keď som bol na tomto svete.
Takže toľko z mojej strany. Držím palce pánu predkladateľovi. Samozrejme, že myslím, že aj väčšina nášho klubu to podporíme, lebo má to zmysel. Nebudem sa vyjadrovať k ekonomickým aspektom, ako tu povedal pán Sulík, to je jeho kapusta a jeho portfólio, ale chcem veriť, že aj v laviciach vládnej strany sa nájdu poslanci, ktorí za tento návrh zahlasujú a postúpime ho do druhého čítania.
Takže hovorím, že vďaka, že ste s týmto prišli. Možnože budem mať aj ja v druhom čítaní, keby to bolo, ďalšie pozmeňujúce návrhy k tomuto, ktoré vzišli tiež z praxe agropodnikateľov, hlavne tých farmárov SHR-károv a potom by sme to doplnili. Dúfam, že sa toho dožijem.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.5.2013 14:52 - 14:54 hod.

Martin Fecko
Ďakujem. Pán minister, ďakujem za odpoveď. Myslím, že v mnohých veciach bola vyčerpávajúca a ozrejmila trošku, ako je to vlastne s tými GMO. A priori sa chcem opýtať, filozofia nášho ministerstva voči týmto geneticky modifikovaným potravinám je áno, nie?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 30.5.2013 11:07 - 11:07 hod.

Martin Fecko
Ďakujem pekne. Chcem len pripomenúť členom kontrolného výboru pre činnosť NBÚ, že dneska sedíme o 12.15. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2013 15:05 - 15:07 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Zdieľam podobný názor ako predo mnou diskutujúci. A ja by som chcel pristaviť aj pri odseku 3, ktorý budem stále vyčítať aj v tom pôvodnom znení zákona, kde sa hovorí, že významnou investíciou je aj stavba, ktorá nebude spĺňať podmienky, zamestnáte 300 ľudí a budete mať určitý finančný rozpočet 100 mil. investičných nákladov. Je to aj v pôvodnom zákone v odseku 3. A teraz prakticky vypúšťame písmeno b), ostávajú písmená a) a b). To znamená, ja sa pýtam, keď je to uskutočnenie tejto stavby nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí. To znamená, to je tá menšia investícia, ktorá môže byť tiež vyhlásená za významnú. Ja sa pýtam, logisticky čo s čím nesúvisí, áno, takže iba dopĺňam, že prakticky tu je ďalší zádrheľ, ktorý hovorí o tom, že my si tu môžeme povedať, že budeme vyrábať topánky, áno, robotníci potrebujú topánky, budeme vyrábať perá, lebo potrebujeme písať, a môžeme pod to zakryť celý rozvoj akejkoľvek činnosti. A, ako už bolo spomínané, na Slovensku je to dodržiavanie vlastníckeho práva a hlavne jeho priznávanie tým obyčajným ľuďom, občanom našim v mnohých prípadoch ešte iba v plienkach. A ja sa veľmi hanbím za to, že za 20 rokov Národná rada nebola v stave uskutočniť príslušné, aj zákonné normy, ktoré by zákonné práva a nedotknuteľnosť vlastníctva definovali tak, ako je to bežne v iných krajinách Európskej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis