Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som uviedol predmetný návrh zákona týkajúci sa zmeny zákona o obecnom zriadení.
Tvrdím, čím menšia komunita, tým transparentnejší tok peňazí. Čím väčšia komunita je, tých možností na korupciu a ďalšie nakladanie s nimi je neprehľadnejšie, netransparentnejšie. Samozrejme, pokiaľ komunita príslušná potrebuje vykonávať ďalšie úlohy vyplývajúce pre občanov iných, tak táto hranica počtu sa musí určiť.
Myslím si, že spravovať veci verejné by sa malo priblížiť čo najviac k občanom, občanom našej republiky, a pokiaľ túto správu pokladajú, že nie je dostatočná, mali by možnosť svojím nejakým zákonným spôsobom cez zákony tu predkladané k tejto správe sa dopracovať, aby správu vecí verejných mohli vziať do svojich rúk.
To je vlastne podstata aj môjho zákona, ktorý hovorí o možnosti odčlenenia sa časti obce od pôvodnej obce, v ktorej sa teraz nachádzajú títo občania, ktorí možnože sú aj nespokojní s tým, ako v súčasnosti sú zatriedení podľa územného, správneho členenia Slovenskej republiky.
Myslím si, že nemali by sme diskriminovať občanov pri sebaurčení, ak si chcú svoje územie spravovať sami, pretože zákon im to, dá sa povedať, de iure dovoľuje, de facto nezrealizovateľné.
Prečo? Tiež som si položil otázku, že aká má byť tá komunita, ktorá je už, dá sa povedať, prevádzkyschopná, v úvodzovkách povedané, tak slovenský zákon to definoval. Definoval to počtom 3-tisíc obyvateľov. Dobre, beriem. V iných krajinách je to, v Maďarsku 300, Nemci majú 10-tisíc, Poliaci to majú bez obmedzenia, Česi majú tisíc obyvateľov. V poriadku, je to daná legislatívna daného štátu. My sme to definovali takto.
Pravdou je, a to musím na začiatku zdôrazniť, nechcem, aby sme umelo trieštili, tak ako teraz hovoríme, že chceme združovať a zlučovať jednotlivé výkony tejto správy verejnej na nejaké tie obce, ktoré budú obsluhovať aj iné obce, ktoré sú k nim prináležiace, tak myslím si, že týmto zákonom nechcem, neni to účelom. Je iba účelom, aby občania, ktorí vyslovene spĺňajú kritériá, ktoré už sú dané v zákone, mohli to aj reálne zrealizovať.
Keď si vezmeme historický vývoj, tak pýtam sa, ak viere socializmu boli takto občania pričlenení k určitým mestám, lebo v prevažnej väčšine sa to týka miest, ktoré mali nejaký plán rozvoja, povedali si, ja neviem, že chceme mať 50-tisíc obyvateľov a, samozrejme, najúčelnejšie to bolo tak, že pričleníme vedľajšie obce, ktoré susedia s daným katastrálnym územím mesta. Tak to bolo v mnohých územiach a 20 rokov, od roku 1970, platil zákon Národnej rady, Slovenskej národnej rady o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky. Tento prakticky platil až do revolúcie, ktorý umožňoval takto pričleňovať jednotlivé obce. Bolo to uvedené, trošku z histórie, v § 8, kde ho zacitujem, ak dovolíte: "Z dôležitých spoločenských záujmov, najmä na vytvorenie lepších predpokladov pre ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obcí, možno vytvoriť zrušiť alebo zlúčiť obce, alebo vykonať inú zmenu ich územia. O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom okrese a ak s ním súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí," opakujem "a občania dotknutých obcí", "rozhoduje okresný národný výbor, inak o tom rozhodne krajský národný výbor."
Chcel by som vidieť tie hárky súhlasov, ktoré mali byť podľa tohto vtedy platného zákona, ak sa takéto obce pričleňovali k okresným mestám, poväčšine, chcel by som vidieť tie tisíce a tisíce hárkov, že ľudia, občania s tým súhlasili. Zatiaľ urobil som nejaké snahy dopátrať sa, nenašiel som. Takže už vtedy bol porušený zákon a, žiaľ, vyzerá, že demokracia, ktorá, ako hovoríme, k nám prišla po roku 1990, dala šancu týmto občanom v takto pričlenených obciach iba do roku 1992.
Áno, je pravdou, že rozdrobenosť našich sídiel, čo sa týka počtu obyvateľov, je veľká. Na oživenie pamäti: do 500 obyvateľov máme z celkového počtu 2 890 obcí 1 151, to znamená nejakých 40 % až, do 1 000 obyvateľov ďalších 26 %, do 1 500 ďalších 12 %, do 2 000 7 %, do 2,5-tisíc 3,8 %, do 3-tisíc 2 %. Nad 3-tisíc obyvateľov, to znamená, to, čo je aj v zákone dané, je iba 3,61 % obcí, celkove 104.
Možnosť odčlenenia sa, ako som už spomínal, bola do roku 2002, kedy bol prijatý zákon, ktorý, dá sa povedať, de iure nezamedzoval odtrhnutie sa príslušnej časti, ale de facto to znemožnil.
Aké sú súčasné pravidlá v zmysle prijatého zákona z roku 2002? Územie sa môže odčleniť, ak je to, žije v ňom najmenej 3-tisíc obyvateľov, ak má svoj, má dané historicky katastrálne územie, tvorí súvislý celok, urbanistický nesplýva s tou častou, od ktorej sa idú odtrhať, a ak tam neboli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.
Pýtam sa, ak vezme tú najmenšiu komunitu, ktorá zo zákona je možná, aby sa odčlenila, 3-tisíc obyvateľov, čo musí urobiť, ako naštvať tých zvyšných, by som povedal majoritu, občanov a voličov v tom meste, v ktorom teda už aj oni sú, v tom okresnom alebo v tom krajskom, aby voliči, ktorí následne majú prísť k referendu a to referendum má v 50 % povedať, áno, odtrhnite sa, a z tých 50 %, teda majú prísť 50 %, a z tých 50 % ešte 50 % povedať, že nech sa odtrhnú. Akým spôsobom sa môže týchto 3-tisíc obyvateľov tomu domôcť, aby sa vôbec mohli odtrhnúť? Ja tvrdím, nemajú šancu.
Preto si dovoľujem predniesť tento návrh zákona, ktorý vám tu predkladám, a myslím si, že mal by dopomôcť a vychádza z myšlienky, že obyvatelia obce, resp. jej časti, majú ústavné právo podieľať sa na správe vecí verejných, a to na každej úrovni štátu. Z toho vyplýva aj právo rozhodovať alebo mať podiel na rozhodovaní o stave a výzore časti obce, v ktorej žijú, pretože na úrovni obce sú prijímané rozhodnutia, ktoré výraznou mierou ovplyvňujú každodenný život občanov, či už ide o stav pozemkových komunikácií, výstavbu a celého života v danej obci.
Preto som si ho dovolil predložiť a jeho základnou filozofiou, v ktorej, dá sa povedať, dopĺňam, resp. mením tento existujúci zákon o nasledovné:
- Sprísňujem podmienky možnosti odčlenenia sa obce, a síce v tom, že dĺžka spoločnej hranice katastrálneho územia obce, ktorá sa odčleňuje, by mala byť menej ako 50 % dĺžky od toho územia, od ktorého sa odčleňuje.
- Petíciu na rozdelenie obce, ktorá by mala byť vypísaná, pokiaľ neni vyhlásené referendum, ako by to mestské zastupiteľstvo malo vyhlásiť. Momentálne je, že je tých, je potrebné na tú petíciu 30 % oprávnených voličov. Ja ju zvyšujem na 60 %, ale iba v tej odčleňovanej časti.
- A tretie závažné ustanovenie, ktoré by malo umožniť odčleniť sa, je, že miestne referendum sa uskutoční iba v tej miestnej časti, ktorej sa to týka.
Myslím si, že to by mal byť zmysel, ak sme nechali možnosť v tomto zákone vôbec odčleniť sa nejakej časti. Takto to majú aj v českých zemiach, s ktorými sme boli ešte pred minulými rokmi v spoločnom štáte, a myslím si, že je to na úrovni a je to viac demokratické, ako je to momentálne u nás.
Nechcem, ešte raz opakujem, nechcem, aby sme vytvárali 500-, 300-členné komunity. Akceptujem súčasný stav, aký je, takže dúfam, že táto moja novela nájde pochopenie aj v radoch vás, poslancov Národnej rady. To je jedno, na ktorej strane spektra stojíme. Dajme šancu našim občanom, ktorí sú mnohí nespokojní. To nebudú tisíce obcí, nebojte sa. Ako som už čítal, takýchto obcí je minimum a tých miestnych častí, ktoré majú nad 3-tisíc obyvateľov. A myslím si, že mali by sme dokázať, že s demokraciou to myslíme vážne, nie iba de iure, aj de facto, a národ, ktorý nám dal tú šancu, aby sme tu boli, myslím si, že si to zaslúži, aby sme hlasy, ktoré idú zdola, boli tlmočené aj formou novely zákona. Ako to bolo pred chvíľou hovorené o petíciách. Koľko vlastne hlasov by malo byť, aby petícia mohla ísť do nejakého, do pretavenia nejakého zákona, ten podnet, ktorý z nej príde.
Takže bol by som veľmi rád, aby ste, dá sa povedať, de facto spriechodnili možnosť odčlenenia sa obcí, tých občanov, ktorí sú nespokojní. Pretože sú abnormálne situácie, kde idete z mesta cez obec do mesta. Takže myslím si, že to je anomália, ktorá nemá obdobu, a neviem, ako by sa mali títo občania domôcť možnosti, ak nie zákonným spôsobom. Tak preto tento zákonný spôsob formou môjho návrhu predkladám.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť a požiadať o podporu tejto novely zákona, ktorá ukáže, že to s demokraciou na Slovensku myslíme vážne.
Ďakujem pekne.
