Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

27.6.2014 o 13:26 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.7.2014 10:17 - 10:18 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, ja tiež trošku chcem zareagovať. Dobre si povedal, že nemá sa tu kto zastať ľudí a je potrebné odstrániť príčinu. Keď chodím na mítingy, ľudia sa ma pýtajú: "Pán poslanec, kedy bude dobre?" Lebo to zaujíma našich ľudí. A ja tvrdím, že dobre bude vtedy, ak poslanec v Národnej rade, ktorý tu príde, alebo poslankyňa, ktorá dostala tú dôveru, dostala mandát, zložením sľubu na Ústavu Slovenskej republiky, ak povie, že "sľubujem", tak touto minútou sa jeho ja mení na my. Ešte raz, jeho ja sa mení na my, to znamená 5,4 mil. národa od Ruského až po Kúty v Slovenskej republike, a nehľadí na svoj biznis, ako tu vykšeftuje s kým, z akej prišiel partie, ale zastupuje všetkých ľudí Slovenskej republiky. Vtedy, občania, sa budeme mať dobre.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.7.2014 9:47 - 9:48 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, iba krátko zareagujem na vás. Tiež som za to, že mali by tam byť previerky na detektore lži, a to je pri výbere všetkých sudcov na všeckých úrovniach, ktoré sú. Žiaľ, neprešlo to, ako ste skonštatoval.
Mňa zaujalo vo vašom vystúpení aj vyjadrenie, že mali by sme sa snažiť o skutočné hľadanie pravdy. A ja hovorím, že v našom živote všetko by sme mali prehodnocovať vo svetle pravdy, ale u nás na Slovensku je to asi zatiaľ iba utópia. Dúfam, že sa toho raz dožijem.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.7.2014 17:29 - 17:30 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som zareagoval na jednu tvoju pasáž, v ktorej si povedal, že si rád, že podporuje tých veľkopodnikateľov, agropodnikateľov, ale na druhej strane si povedal, že je tu, musí byť priestor pre rozvoj rodinných fariem, a ako ich zadefinovať.
Chcel by som sa opýtať, ktorá éra vo vývoji nášho poľnohospodárstva po roku 1990 bola taká, ktorá hovorila, že tí malí farmári a tí prvovýrobcovia, ktorí viac-menej nie sú žiadni bývalí direktori štátnych majetkov ani jednotných roľníckych družstiev, v ktorej ére mali zelenú takú, že boli postavení na ich roveň a neboli diskriminovaní. Ja za tých 20 rokov nenachádzam takéto obdobie a stále každá vláda iba hovorila, že áno, iba malých, malých, malých a stredných, ale neni to pravda v našom rezorte, žiaľ, neni. A preto hovorím, že treba sa vrátiť, ale nie iba rečami, ale reálnymi skutkami.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2014 17:59 - 18:01 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, páni kolegovia, tým, čo ste na mňa reagovali.
Takže, pán poslanec Bublavý, je jasné, keď máš takúto skúsenosť som rád, dá sa to aj lepšie nejakým spôsobom spravovať. Budem držať palce, hovorím, nikdy nie je neskoro. Takže keď sa to dá, tak naštartujme iné spoločností vodárenské. A ja sa budem len tešiť, pokiaľ budú mať z toho úžitok naši občania a bude to chodiť k nám do našich domácností, naši to pocítia. A tým pádom myslím, že by to malo byť alfou a omegou každého poslanca v Národnej rade.
Pán Bobík, ja ďakujem veľmi pekne, že ste tiež reagovali prvou faktickou asi v tomto parlamente. Takže ako odborník, samozrejme, ja sa skláňam pred odborníkmi, ktorí sú v Národnej rade. Myslím si, že ešte bude dosť, dúfam, podnetov na to, aby sme aj odborne nejakým spôsobom aj niečo aj pripravili a povedali, že dá sa to, pokiaľ je vôľa.
Pán Simon, samozrejme, ja to beriem. Uvidíme, ako na to zareagujú. Uvidíme, čo to vlastne prinesie. Ja hovorím jedno, že pokiaľ tu nebude ministerstvo životného prostredia, tak to potom môžeme zrušiť všetko, lebo ministerstvo životného prostredia hovorí o celej krajine. A pokiaľ ho zrušíme, tak tým pádom povieme, že my tu vlastne nechceme ani byť, ani žiť a nič tu nemať. Takže pre mňa to je strategické.
A, kolega Mičovský, áno, to sú tie hradenia bystrín. Ja som mal dokonca na vysokej škole skúšku z toho, takú mini, jednosemestrálku. A som sa to rád učil, boli sme aj v teréne. A myslím si, že práve to nám teraz chýba, že znovu ideme do tých veľkých stavieb a tie mini stavby nám chýbajú. A pokiaľ to zachytíme hore na tých hrebeňoch, ani tá rýchlosť tej vody nebude taká, že nám bude spôsobovať záplavy dole a že nám to celú osadu zmetie, pretože to je o tom utlmení aj vlny, ktorá ide ako povodňová a likviduje dole tie dediny. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2014 17:34 - 17:51 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia na balkóne, trochu aj ja prispejem do tejto diskusie, pretože voda je to, bez čoho žiť nemôžeme. Bez ropy môžeme, bez vody nemôžeme žiť. To si musíme uvedomiť na začiatku, aby to bolo jasné, čo je surovina pre nejakých Kuvajťanov a čo je surovina pre nás strategická. Pred dvoma mesiacmi mi bolo tlmočené ako občanovi Slovenskej republiky jedným cudzincom: „Martin, veď vy ste rajom na zemi.“ Bol tu na návšteve jeden kolega z Blízkeho východu a povedal, že sme rajom na zemi, tu máme všetko, oni keby to mali, tak skáču pod strop. A ja som si uvedomil, aké bohatstvo tu máme, aká je tu krása, tak ako to už bolo povedané mojimi predrečníkmi, že nemáme problém s tým základným. A to je tá voda a od toho sa odvíjajúca ďalšia príroda, krajina, človek, žitie, bývanie, všetko, čo s tým súvisí. Máme raj na zemi daný Bohom. Slováci majú takúto krajinu. To tvrdím ja obyčajný človek. A budem to tvrdiť stále. A musíme sa k nej správať tak, ako, myslím si, nás učili naši predkovia, ktorí ju nezapredali. A máme ju aj dneska. Keby oni boli už sprivatizovali a rozkradli tú vodu, tak dneska ju tu nemáme.
A ja sa veľmi čudujem, že po dvadsiatich dvoch rokoch my sa ešte stále nevieme dostať z toho megalomanstva socializmu. Ja som tiež, samozrejme, vyrastal v tom. Aj my sme študovali v tomto, boli sme, žiaľ, v takejto dobe. A tak ako Sovietsky zväz bývalý hovoril, že rozkážeme vetru, dažďu, otočíme rieky, budú tiecť do vrchu, tak ja hovorím, že už by sme sa mali z toho trošku vymaniť.
A veľmi ma prekvapilo vystúpenie kolegu Zajaca, že zase ten Tichý Potok ide do hry. Ja sa pýtam, veď my už väčšie ako veľké stavby nepoznáme? My to nevieme rozdeliť na drobné? Stále pri každej vláde počúvam o rozvoji malého a stredného podnikania, menšom, menšom, menšom a na druhej strane je to stále veľké, veľké, veľké. No tak už si povedzme, čo vlastne chceme, lebo vyzerá to, že pri jednom je to tak, pri druhom je to tak a stále je to veľké, veľké, veľké.
Pán minister, táto novela zákona má 127 bodov. No je to veľká novela, samozrejme. A musím povedať, že ešte sme ju nemali tu. Ani ja som ju zatiaľ tu nezažil. Takže prvýkrát mám tú česť oponovať tejto novele vodného zákona alebo sa k nej vyjadriť.
Pán minister, dobre ste povedali vo vašom úvodnom slove, to vám kvitujem, že treba chrániť vodu ako nenahraditeľný zdroj. To beriem, voda je a musí byť pod kontrolou. Pán minister, ja sa pýtam, pod kontrolou koho má byť? Ja hovorím, má byť pod kontrolou občanov Slovenskej republiky, nemá byť pod kontrolou nikoho iného. (Potlesk.) To znamená, keď idem rozhodovať o tak vážnom momente akým je nakladanie s vodou, to sme už povedali, čo to pre nás znamená, kto o tom má rozhodnúť? Ja hovorím, v referende občania Slovenskej republiky majú o tom rozhodnúť. (Potlesk.) Keď v iných veciach sme vedeli referendá iniciovať, v tomto nie sme v tom stave? My sa bojíme našich občanov, aký budú mať názor? Ako my si môžeme uzurpovať tak vážny moment, naložiť s takouto strategickou surovinou, ktorá môže byť aj to, že skončíme tu, kým ju nebudeme mať, dať o nej rozhodnúť iba úzkemu okruhu ľudí, môže to byť vláda, parlament, môže to byť neviem kto, ak to nemá byť v referende? Ja si neviem proste toto predstaviť, to moja hlava nevie pochopiť. A keď mi niekto povie, koľko sme tu mali referend a aké boli tie referendá úspešné, neboli úspešné, tak ja to viem. No ale však predsa máme tu, hovoríme, súdnych, vzdelaných slovenských občanov, ktorí, predpokladám, nie sú „mentálne retardovaní" a prídu na referendum a prejavia svoju vôľu, ako nakladať s ich strategickou surovinou, ako je voda na Slovensku. Tak toho sa, dúfam, nebojíme. Veď oni nám dali mandát a sú našimi voličmi. Takže, pán minister, ja by som bol veľmi rád, keby sme o takejto vážnej otázke rozhodovali až vtedy, keď bude nejaké to referendum. A myslím, že bolo by úspešné. Neverím, že by nebolo úspešné, že by sme tým nedosiahli 50 % a viac účasti.
Poďme teraz ďalej.
Hovorilo sa, ako máme, nemáme zadefinovaný tovar nie ako tovar. Pred mesiacom zhruba sme tu veľmi lamentovali, že pri prístupových rokovaniach naša pôda išla do kapitálu aj ako tovar. Vtedy sme oponovali, že v našej ústave ju nemáme ako národné bohatstvo, tým pádom to už nemôžeme vrátiť späť. Keď si pozrieme, čo máme uvedené o našom národnom bohatstve v ústave, tak podzemné vody a vodné toky sú tam. To znamená, sú naším národným bohatstvom. Tak sa potom pýtam, aký je problém, že hovoríme, že je to tovar. Tak potom buď klameme tu, alebo sme klamali tam. Alebo potom ústava nemá váhu? Ja hovorím, že má tú najväčšiu váhu. Takže, vážení, to by sme si mali tiež ujasniť. A ja tvrdím, ako povedal Braňo Škripek, náš kolega už teraz v europarlamente, nevykrádajme obsah významu slov, ešte raz, nevykrádajme obsah významu slov. Nech mi niekto povie, čo znamená vlastniť podzemné vody a vodné toky v reálnom živote. Na to by som chcel odpoveď, pretože každý si na to odpovedá, ako chce. A nakoniec ten občan bude ťahať vždy za ten kratší koniec. Tak to tu bolo povedané, čo z toho bude mať ten občan. Čo z toho bude mať ten občan, keď je to vo vlastníctve Slovenskej republiky? To mi stále prechádza hlavou a nemôžem sa s tým nejakým spôsobom vyrovnať a budem to stále pripomínať.
Keď hovoríme, máme veľa, málo, toľko kubíkov, toľko litrov sekundových vody, ja sa pýtam, myslíte si, že naším momentálnym gazdovaním, nakladaním s vodou, správaním sa k našej vode, ktorú tu máme na Slovensku, všetkými občanmi našimi, ktorí majú či už biznisy, či poľnohospodármi, je to jedno proste, ktorí sú tu, že kvalita našich vôd sa zlepšuje alebo zhoršuje? Ja si myslím, že sa tá kvalita zhoršuje. Bolo tu ale povedané, ako sa šíri ten mrak podzemný, kontaminácie, zo Slovnaftu na náš Žitný ostrov a podzemnú vodu. To je zmonitorované. Koľko zmonitorovaných nie je takýchto? To je lokálne, to môže byť v Trebišove, to môže byť na Orave, to môže byť v Žarnovici. Nemáme to zmonitorované. To znamená, tvrdím, že teraz ak hovoríme, koľko my tu máme vody a môžeme si dovoliť s ňou nejakým spôsobom teda uvažovať o odpredaji, podľa mňa ešte nie sme v takomto štádiu a malo by sa to podrobiť riadnej, teda akože nejakej tej štatistike, resp. riadnym výskumom.
Pán minister, vaša strana mala logo vo voľbách do Národnej rady, že budete stranou istôt. Ja by som bol veľmi rád, aby tie istoty tu boli aj naozaj tiež životného prostredia, aby občania nemuseli hovoriť, že nemáme ministerstvo životného prostredia. Tak ako sme ho kreovali, keď bolo zrušené. Za vlády tej minulej, pani Radičovej, bolo znovu vytvorené. A bol vytvorený na to aj výbor, ktorý je spolu s pôdohospodárskym v jednom. Tak chcem veriť, že ste ministrom životného prostredia, ktorý sa bude k tej životodarnej vode správať tak, že ju budete chrániť. A keď už ju budete chrániť, tak by to malo byť úplne, ja hovorím, tak ako bolo povedané mnohými predrečníkmi, že mali by sme úplne zakázať jej predaj, lebo nevieme, čo sa stane pri súčasnej globalizácii otepľovania ďalších vonkajších vplyvov, ktoré nám môžu spraviť to, že náš kraj, naša Slovenská republika nebude tým rajom na zemi. Podľa štatistík, opravte ma, ak zle hovorím, sme po Maďarsku druhou svetovou mocnosťou, čo sa týka objemu vody k výmere územia ako našej republiky. Tak ja si myslím, že to by sme si mali zachovať a nemali by sme to v žiadnom prípade negovať a nechať to aj ďalším generáciám.
Ja by som sa chcel ešte trošku vyjadriť k tým našim poľnohospodárom, samozrejme, pretože, hovorím, sú dosť gniavení. Platia za svoj výrobný prostriedok daň z pôdy, pokiaľ idú gazdovať, teraz vyzerá, že budú platiť ešte aj za vodu. Pán minister, som rád, že ste to posunuli až od 1. 1. 2017, ako ste povedali, dúfam, že je to pravda a že môžem vás brať za slovo. Taká bola aj požiadavka mojich kolegov, ktorí sa venujú poľnohospodárstvu, že momentálne nás nič netlačí, aby sme to hneď zajtra mali, že stačí to až od toho 1. 1. 2017. No a keď hovoríte, že to bude ešte ponížené na 0,1 centa teda, takže je tu ústretovosť, podľa toho tu mi nejako vychádza, že je tu nejaká, hoci v Českej republike to majú bezplatne a dokonca majú to akože na vyrovnanie dlhového deficitu, sa nemusí vôbec nič platiť.
Na jedno by som chcel ešte upozorniť, a síce už priamo v zákone. Chcel by som sa poinformovať, akým spôsobom je definovaný ten paragraf, ktorý už tu spomenul kolega Hlina predo mnou, § 78 Platby za užívanie vôd, kde sa hovorí v ods. 3 písm. a) o odberoch povrchových vôd z vodných tokov v množstve nad 15 tisíc metrov kubických ročne alebo 1 250 metrov kubických mesačne na, on povedal, uspokojovanie osobných potrieb domácností, a druhé je tam uvedené, podnikateľskú činnosť a iné využitie. A ešte je tam jedno uvedené, zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. To a iné využitie, to čo je? Čo pod tým sa chápe? Totiž žiadny odkaz tam nie je. A to je veľmi všeobecne povedané. To si neviem teda ani predstaviť. Samozrejme, to množstvo môže byť. Áno, množstvo nejakým spôsobom obmedzuje. Ale iné využitie tak proste niekto si tam pustí. Ja neviem, čo si tam niekto pustí, asi bude tak vytápať niekto suseda, jeho pivnicu. A bude to tam niekto púšťať. Iné využitie toho by som teda rád nejakým spôsobom mal zadefinované, čo tým legislatívci mysleli.
Ďalej by som sa chcel ešte pristaviť pri jednom, a síce, že povinnosť platby sa nevzťahuje na odbery povrchovej vody. To je § 78 ods. 5 písm. d). Hovorí o zavlažovaní v záhradkárskych osadách. Ja nemám nič proti záhradkárskym osadám, hoci sme tu mali ten zákon, ktorý bol nejakým spôsobom možnože kritizovaný. Prečo sa to týka iba toho, a nie iného. No ja sa pýtam proste, momentálne to budú tie záhradkárske osady, ktoré ešte existujú pod Slovenským zväzom záhradkárov, alebo to budú všetky záhradkárske osady, akým spôsobom to bude definované, lebo v súčasnosti po tejto novele zákona, ktorá bola prijatá, a sa pritom prehodnocuje finančné oceňovanie a vysporiadanie pozemkov pod záhradkárskymi osadami, to vyzerá, že už polovica takých osád neexistuje. Sme ich tu mali zhruba 1 640, ostalo z nich len možnože 400, z 200-tisícového portfólia záhradkárov je teraz možnože 50 tisíc. Tak teraz aby to bolo jasné, treba zadefinovať záhradkársku osadu cez nejaký ten zákon, čo je záhradkárska osada, pretože ináč je podľa mňa vágne toto, tá záhradkárska osada. (Reakcie z pléna.) No hovorím. Takže bol by som rád, keby tam odkaz bol, keď máme odkaz na nejaké ohrozenie štátu, tak nech to tam proste je. Dobre, takže berme to tak, že toto je ešte ďalšia moja nejaká taká legislatívnotechnická pripomienka, že by som bol rád, keby sme k tomu nejakým spôsobom zaujali stanovisko.
Čo sa týka toho prepojenia v rámci smernice, ktorá sa tu tiež často omieľa, že musíme ju implementovať, lebo bude problém, tak viac-menej budem to citovať. Koncepcia vodohospodárskej politiky, ktorá bola schválená Radou Európy, teda pre životné prostredie, 17. decembra 2012, ku nákupu a predaju práv na prístup k vode, hovorí asi toto: „Administratívne náklady sú pomerne vysoké a tento systém by bol nákladovo výhodný pravdepodobne len na úrovni povodí, a nie ako iniciatíva na úrovni celej Európy. Mohlo by to však pomôcť v boji proti nedostatku vody a pri zvyšovaní jeho efektívnosti, a preto Komisia navrhuje vytvoriť metodický dokument spoločnej implementačnej stratégie pre členské štáty, ktoré chcú túto možnosť využiť.“ A tento metodický pokyn podľa mojej informácie ešte neexistuje. To znamená, ideme ako pionieri zase do niečoho nového, čo proste akože je. Rada Európy pre životné prostredie, môžem ešte k tomu povedať, zaviazala Európsku komisiu i členské štáty, aby robili v oblasti vodného hospodárstva konkrétne body, ktoré majú sa toho týkať, ako majú naložiť s touto agendou. A jedným z nich je tam napríklad opatrenie na prírodné zadržiavanie vody a obnovu ekosystémov. To znamená viac-menej tú legislatívnu schopnosť tej krajiny ešte zvyšovať, aby sme to nepúšťali, ako sa hovorí, proste dolu Dunajom, nech to všetko odtečie hneď a rýchlo, viac-menej ešte ju zadŕžať. A myslím, že to je tá stratégia, ktorú by sme tu mali každopádne na Slovensku v prvom rade implementovať a pri ktorej by sme si mali povedať, áno, keď sme tou strechou Európy a máme ten dar, že tú vodu máme tak, že sa nemusíme toho kohútika báť, či nám voda pôjde alebo nepôjde, tak mali by sme tú akumuláciu nášho územia ešte zvýšiť, lebo lesy to všetko nepojmú, to je jednoznačné, pri súčasnej stratégii, ako kolega Mičovský povedal, máme holoruby a k tomu všetko možné a tá špongia naša je na určitej časti Slovenska vysychajúca už, žiaľ, je to tak. Nehovorím tu o kalamitách, ktoré máme aj teraz a s ktorými je veľký problém. Tak bol by som veľmi rád, keby sme začali robiť znovu tie vodozádržné opatrenia, nie makro-, ale mini- , to znamená, aj na tých záhonoch aby voda nám odtekala čo najpomalšie, aby tá infiltrácia do pôdy bola čo najdlhšia, aby sme tú vodu očisťovali, pretože keď ju infiltrujeme, tak sa aj zároveň očisťuje, to znamená, potom aj tie podzemné vody sú čistejšie. Takže, vážení, ja by som apeloval, aby sme aj tu, v tejto oblasti, čo nám ukladá smernica, sa na to zamerali a mohli si povedať, že, áno, snažíme sa k tej vode správať dôstojne, tak ako si to zasluhuje.
Pán minister, nechcem sa veľa rozvádzať v ďalšej veci a dávam návrh. Samozrejme, v takto postavenom zákone, ako ste ho priniesli, je tam § 17a. Síce vy ním hovoríte, že ideme vodu chrániť, ale ja hovorím, mal by tam byť zákaz ju predávať vôbec. A žiadna debata by tak o tom nemusela byť, mohli by sme sa tak tomu vyhnúť. A myslím si, je tam veľa dobrých opatrení, tomu nebudem nejakým spôsobom odporovať, ale myslím si, že keď takto máme vziať to ako vcelku, tak, žiaľ, ten § 17a je veľmi zlý, a preto ja navrhujem, aby sme stiahli tento návrh zákona a nepokračovali v rokovaní o ňom v Národnej rade. Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2014 11:18 - 11:19 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Martin, ja som rád, že ako Prešovčan a ty ako Bratislavčan si sa zastal východniarov, čo sa týka toho vodovodu na východné Slovensko a že by aj my sme mali kvalitnú pitnú vodu v tých oblastiach, ktoré nemáme. A pokiaľ by sa to stalo nejakou prioritou niektorej vlády, to je jedno, ktorá vláda tu bude, chcem veriť, že sa to stane nejakou prioritou, to aj v mojom vystúpení potom poviem, spomeniem, chcem veriť aj tomu, že sa to nebude robiť tak ako s diaľnicami, lebo vieš, ako sa hovorí, prečo nie je ukončená diaľnica Košice – Bratislava, lebo sa začala budovať z Bratislavy do Košíc, nie z Košíc do Bratislavy. Takže dúfam, že to nebude takto. A držím palce, aby sme to nejakým spôsobom presadili. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2014 16:26 - 16:26 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, iba trošku zareagujem na teba. Hovoríš, že malo by to prejsť, lebo je to jednoznačne dobré, ale to by sme museli v našom parlamente hlasovať tak, ako dávame sľub na ústavu, že podľa svojho svedomia a presvedčenia. A my sme boli, keď sme, teda naše hnutie bolo usvedčené z toho, že my sme socialistickí utopisti, lebo to je utópia, teraz citujem pána premiéra, že "je utópia, aby sme v našom parlamente podľa svojho svedomia hlasovali". Takže je to o straníckom tričku, a preto aj tieto dobré zákony neprechádzajú, pretože u nás je hlasovať podľa svedomia a presvedčenia utópiou. Toľko z mojej strany.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.6.2014 13:26 - 13:33 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som znovu už druhýkrát v poradí predložil návrh zákona spolu s kolegami, kolegom Hubom a kolegom Mičovským, týkajúci sa novely zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z.
Tento zákon o ochrane prírody, ako viete, bol v minulom roku novelizovaný a mnoho úprav, ktoré, myslím si, že boli v ňom dobre zakotvené, novela zákona z neho vypustila a samozrejme, že odborná verejnosť na to adekvátne reagovala. Reagovala podnetmi, ktoré prichádzali ako na náš výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, konkrétne bývalému predsedovi kolegovi Hubovi, tak aj mne, aj ďalším kolegom, a preto tento pozmeňujúci návrh. Dovoľte, aby som ho v krátkosti uviedol.
Takže hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zlepšiť postavenie hlavne stráže prírody Slovenskej republiky, zvýšiť jej autoritu v očiach verejnosti, zlepšiť využívanie jej potenciálu vo verejnom záujme, zabezpečiť jej dôstojné podmienky na vykonanie výnimočnej činnosti pri ochrane prírody a krajiny a prinavrátiť jej možnosť nosenia rovnošaty a presne že zadefinovať jej postavenie, právomoci, kompetencie v tomto zákone.
Ako som už spomínal, poslednou novelou, ktorá mala, zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorá mala č. 506/2013, sa odobrala možnosť stráži prírody nosiť rovnošatu. Táto rovnošata bola hradená z verejných prostriedkov a momentálne máme za to, že ponížila sa týmto autorita týchto strážcov ochrany prírody. Možnože niektorí budete, niektorí nebudete so mnou súhlasiť, ja tvrdím, že vizuálny kontakt na človeka, ktorý má niečo chrániť a je nejakým spôsobom definovaný, a je definovaný dajme tomu aj tým oblečením, má už preventívny dosah. Keď uvidíte policajta, hoci iba jeho maketu, niekde na nejakom úseku, ktorý je nehodový, a z diaľky neviete označiť, či je to maketa, alebo či je to živý človek, okamžite máte výstražné hodiny a hovoríte, pozor, musím znížiť rýchlosť, musím ju prispôsobiť pravidlám cestnej premávky. A to by sme chceli, aby bolo aj v reálnom živote pri ochrane prírody a krajiny, ktorú, myslím, že na Slovensku máme ešte v dosť dobrom stave a mali by sme ju ochrániť. Preto aj tá rovnošata, ktorú znova zavádzame, aby bola u strážcov ochrany prírody zavedená a aby sme našli v rozpočte na ňu peniaze. Pretože myslím si, že iné výdavky sa týmto štátom hradia, nieto u mňa podľa mňa takáto vec, ako nenájsť niekoľko možno desiatok tisíc eur na rovnošaty pre týchto strážcov prírody.
Ďalším dôvodom je aj, prečo je predkladaný, sú aj dlhodobé požiadavky týchto strážcov ochrany prírody, členov stráže ochrany prírody, ktorí hovoria, že by dobré bolo zvýšiť aj okruh ich právomocí. Vlastne pokúšame sa odstrániť nejaké dlhodobé aplikačné problémy.
Súčasne sa snažíme zaviesť nový typ stráže prírody, a to stráž prírody Slovenskej republiky, skratka SPSR, ktorú ďalej členíme na dobrovoľnú stráž a profesionálnu stráž prírody. Táto stráž prírody bude poriadkovou zložkou Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorá by tým, že bude začlenená do jedného odboru, a to do odboru stráže prírody Slovenskej republiky, mala pri ochrane prírody a krajiny významne pomáhať. Vyhneme sa tým aj súčasnému stavu, kedy stráž prírody tak, ako je zriaďovaná podľa znenia doterajšieho platného zákona, máme tu dobrovoľnú a profesionálnu stráž prírody, pričom jedni sú riadení Štátnou ochranou prírody a druhí sú riadení okresnými úradmi. Je to, dá sa povedať, podľa mňa disharmónia a ich činnosť v konkrétnom reálnom, pri výkone činnosti v teréne, je mnohokrát nekoordinovaná, a tým pádom aj neni dostatočne ten ich výkon v teréne viditeľný.
Návrhom zákona napríklad ďalej rozširujeme kompetencie pri kontrole tých vozidiel pre túto stráž, u užívateľov, u ktorých je podozrenie z odchytu chránenej zveri, ako aj kompetencie napríklad pri kontrole skládok divokých, ktoré máme teraz v našej krajine neskutočne veľa. Podľa posledného odhadu je to 20-tisíc skládok - 20-tisíc skládok divokých -, a to ešte nehovorím o tých, ktoré možnože nespĺňajú to kritérium tej skládky, lebo aj tam musí byť určitý objem. Takže aj to je v náplni práce týchto strážcov prírody.
Ďalej pri kontrole vypaľovania trávnych porastov. Aj tam rozširujeme ich právomoci, aby mohli zasiahnuť, aby nám nehoreli hrady, zámky a iné objekty. Možnože aj nášho, nie že možno, ale stopercentne nášho kultúrneho dedičstva.
A, samozrejme, aby následne mohli ukladať pokuty za porušenie týchto zákazov, ktoré sú tam dané a ktoré v prvom rade oni majú kontrolovať. Lebo my v tejto krajine asi tak často nie sme, ale oni to majú v náplni práce, takže myslím si, že stráž prírody má tu svoje opodstatnenie a musíme si našu krajinu chrániť.
Od prijatia tohto návrhu zákona neočakávame len zlepšenie postavenia strážcov prírody, odstránenie aplikačných problémov, ktoré zhoršujú výkon ich činnosti, ale aj predovšetkým zlepšenie celkovej ochrany prírody krajiny na území našej krásnej Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, nezakladá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Má však pozitívny vplyv na nich. Mierne negatívny bude mať na rozpočet, samozrejme, verejnej správy, ale myslím, že nebude to ruinujúci dopad.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie tiež v súlade.
Takže, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, chcel by som vás naprieč politickým spektrom požiadať o schválenie a súhlas s postúpením tohto zákona do druhého čítania, pretože v prvom čítaní tento problém nastoľujem, a nenastoľujem ho prvýkrát, nastoľujem ho už druhýkrát a budem ho nastoľovať stále, pretože vyplýva z reálneho života strážcov prírody pri ich reálnom výkone, a nie je to náš výplod, výplod poslancov Národnej rady, ale je to reálny výkon, ktorý pociťujú ako anomáliu, že nie sú docenení strážcovia prírody.
Vážené kolegyne, kolegovia, ešte raz by som vás chcel požiadať naprieč politickým spektrom o podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne, že ste ma vypočuli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2014 13:16 - 13:18 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem ti, že si to presne pomenoval v tvojom vystúpení v rozprave.
Pýtam sa, čo má najväčší význam pre nás, pre splnomocnených zástupcov občanov Slovenskej republiky, ak nie ich zdravie? My tu chceme mať aký národ? My tu chceme mať aké výdavky na to zdravotníctvo? Neponižovať, ale navyšovať? Veď to nemá logiku, vážení.
Neviem, ako sa môže zdôvodniť, a budem veľmi rád, keď mi niekto povie, akým spôsobom to chce riešiť. Pretože kolega Mičovský spomenul iba niektoré obce, ktoré momentálne, akože dostal ten list. Koľko je takýchto obcí?
Ja som už v minulom období, keď sme to predkladali, a bol som, mal som tú česť vystúpiť v rozprave, tak som mu spomínal môjho kolegu, ktorý pochádzal z Ružomberka, a keď sa presťahoval do Prešova, tak on sa dusil. On mal problém, pretože jeho organizmus bol už tak navyknutý na tie zápachy, ktoré tam mali, že on proste bral, že jeho to zadusí. Po pol roku mu to prešlo a teraz funguje. A hovorím, že, človeče, ty si prišiel do zdravého životného prostredia, hoci nehovorím, že v Prešove máme super nejaké prostredie, aj u nás máme problémy. Ale hovorím, že to je to, že proste my to vidíme, reálne je to tam a my to neriešime. A to neni otázka roka. To sú desaťročia a možnože aj stáročia, čo na našom území sa s týmito zápachmi deje, resp. nedeje, a ako občania sú bezmocní, alebo sú mocní a môžu to riešiť.
Myslím, že sme tu na to, aby sme našich ľudí voči takýmto stresom a voči takýmto anomáliám im maximálne mohli vyjsť v ústrety a pomôcť, pretože sme ich zástupcovia a máme sa zaoberať v prvom rade ich zdravotným stavom a ďalšou generáciou, aká bude zdravá alebo chorá.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 27.6.2014 13:01 - 13:03 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu k uvedenému zákonu, je to tlač 1042. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa rokovacích pravidiel, legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: výbor ústavnoprávny, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 4. septembra 2014 a gestorský výbor do 8. septembra 2014. Gestorským výborom navrhujeme Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.
Skryt prepis