Ďakujem, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia na balkóne, trochu aj ja prispejem do tejto diskusie, pretože voda je to, bez čoho žiť nemôžeme. Bez ropy môžeme, bez vody nemôžeme žiť. To si musíme uvedomiť na začiatku, aby to bolo jasné, čo je surovina pre nejakých Kuvajťanov a čo je surovina pre nás strategická. Pred dvoma mesiacmi mi bolo tlmočené ako občanovi Slovenskej...
Ďakujem, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia na balkóne, trochu aj ja prispejem do tejto diskusie, pretože voda je to, bez čoho žiť nemôžeme. Bez ropy môžeme, bez vody nemôžeme žiť. To si musíme uvedomiť na začiatku, aby to bolo jasné, čo je surovina pre nejakých Kuvajťanov a čo je surovina pre nás strategická. Pred dvoma mesiacmi mi bolo tlmočené ako občanovi Slovenskej republiky jedným cudzincom: „Martin, veď vy ste rajom na zemi.“ Bol tu na návšteve jeden kolega z Blízkeho východu a povedal, že sme rajom na zemi, tu máme všetko, oni keby to mali, tak skáču pod strop. A ja som si uvedomil, aké bohatstvo tu máme, aká je tu krása, tak ako to už bolo povedané mojimi predrečníkmi, že nemáme problém s tým základným. A to je tá voda a od toho sa odvíjajúca ďalšia príroda, krajina, človek, žitie, bývanie, všetko, čo s tým súvisí. Máme raj na zemi daný Bohom. Slováci majú takúto krajinu. To tvrdím ja obyčajný človek. A budem to tvrdiť stále. A musíme sa k nej správať tak, ako, myslím si, nás učili naši predkovia, ktorí ju nezapredali. A máme ju aj dneska. Keby oni boli už sprivatizovali a rozkradli tú vodu, tak dneska ju tu nemáme.
A ja sa veľmi čudujem, že po dvadsiatich dvoch rokoch my sa ešte stále nevieme dostať z toho megalomanstva socializmu. Ja som tiež, samozrejme, vyrastal v tom. Aj my sme študovali v tomto, boli sme, žiaľ, v takejto dobe. A tak ako Sovietsky zväz bývalý hovoril, že rozkážeme vetru, dažďu, otočíme rieky, budú tiecť do vrchu, tak ja hovorím, že už by sme sa mali z toho trošku vymaniť.
A veľmi ma prekvapilo vystúpenie kolegu Zajaca, že zase ten Tichý Potok ide do hry. Ja sa pýtam, veď my už väčšie ako veľké stavby nepoznáme? My to nevieme rozdeliť na drobné? Stále pri každej vláde počúvam o rozvoji malého a stredného podnikania, menšom, menšom, menšom a na druhej strane je to stále veľké, veľké, veľké. No tak už si povedzme, čo vlastne chceme, lebo vyzerá to, že pri jednom je to tak, pri druhom je to tak a stále je to veľké, veľké, veľké.
Pán minister, táto novela zákona má 127 bodov. No je to veľká novela, samozrejme. A musím povedať, že ešte sme ju nemali tu. Ani ja som ju zatiaľ tu nezažil. Takže prvýkrát mám tú česť oponovať tejto novele vodného zákona alebo sa k nej vyjadriť.
Pán minister, dobre ste povedali vo vašom úvodnom slove, to vám kvitujem, že treba chrániť vodu ako nenahraditeľný zdroj. To beriem, voda je a musí byť pod kontrolou. Pán minister, ja sa pýtam, pod kontrolou koho má byť? Ja hovorím, má byť pod kontrolou občanov Slovenskej republiky, nemá byť pod kontrolou nikoho iného. (Potlesk.) To znamená, keď idem rozhodovať o tak vážnom momente akým je nakladanie s vodou, to sme už povedali, čo to pre nás znamená, kto o tom má rozhodnúť? Ja hovorím, v referende občania Slovenskej republiky majú o tom rozhodnúť. (Potlesk.) Keď v iných veciach sme vedeli referendá iniciovať, v tomto nie sme v tom stave? My sa bojíme našich občanov, aký budú mať názor? Ako my si môžeme uzurpovať tak vážny moment, naložiť s takouto strategickou surovinou, ktorá môže byť aj to, že skončíme tu, kým ju nebudeme mať, dať o nej rozhodnúť iba úzkemu okruhu ľudí, môže to byť vláda, parlament, môže to byť neviem kto, ak to nemá byť v referende? Ja si neviem proste toto predstaviť, to moja hlava nevie pochopiť. A keď mi niekto povie, koľko sme tu mali referend a aké boli tie referendá úspešné, neboli úspešné, tak ja to viem. No ale však predsa máme tu, hovoríme, súdnych, vzdelaných slovenských občanov, ktorí, predpokladám, nie sú „mentálne retardovaní" a prídu na referendum a prejavia svoju vôľu, ako nakladať s ich strategickou surovinou, ako je voda na Slovensku. Tak toho sa, dúfam, nebojíme. Veď oni nám dali mandát a sú našimi voličmi. Takže, pán minister, ja by som bol veľmi rád, keby sme o takejto vážnej otázke rozhodovali až vtedy, keď bude nejaké to referendum. A myslím, že bolo by úspešné. Neverím, že by nebolo úspešné, že by sme tým nedosiahli 50 % a viac účasti.
Poďme teraz ďalej.
Hovorilo sa, ako máme, nemáme zadefinovaný tovar nie ako tovar. Pred mesiacom zhruba sme tu veľmi lamentovali, že pri prístupových rokovaniach naša pôda išla do kapitálu aj ako tovar. Vtedy sme oponovali, že v našej ústave ju nemáme ako národné bohatstvo, tým pádom to už nemôžeme vrátiť späť. Keď si pozrieme, čo máme uvedené o našom národnom bohatstve v ústave, tak podzemné vody a vodné toky sú tam. To znamená, sú naším národným bohatstvom. Tak sa potom pýtam, aký je problém, že hovoríme, že je to tovar. Tak potom buď klameme tu, alebo sme klamali tam. Alebo potom ústava nemá váhu? Ja hovorím, že má tú najväčšiu váhu. Takže, vážení, to by sme si mali tiež ujasniť. A ja tvrdím, ako povedal Braňo Škripek, náš kolega už teraz v europarlamente, nevykrádajme obsah významu slov, ešte raz, nevykrádajme obsah významu slov. Nech mi niekto povie, čo znamená vlastniť podzemné vody a vodné toky v reálnom živote. Na to by som chcel odpoveď, pretože každý si na to odpovedá, ako chce. A nakoniec ten občan bude ťahať vždy za ten kratší koniec. Tak to tu bolo povedané, čo z toho bude mať ten občan. Čo z toho bude mať ten občan, keď je to vo vlastníctve Slovenskej republiky? To mi stále prechádza hlavou a nemôžem sa s tým nejakým spôsobom vyrovnať a budem to stále pripomínať.
Keď hovoríme, máme veľa, málo, toľko kubíkov, toľko litrov sekundových vody, ja sa pýtam, myslíte si, že naším momentálnym gazdovaním, nakladaním s vodou, správaním sa k našej vode, ktorú tu máme na Slovensku, všetkými občanmi našimi, ktorí majú či už biznisy, či poľnohospodármi, je to jedno proste, ktorí sú tu, že kvalita našich vôd sa zlepšuje alebo zhoršuje? Ja si myslím, že sa tá kvalita zhoršuje. Bolo tu ale povedané, ako sa šíri ten mrak podzemný, kontaminácie, zo Slovnaftu na náš Žitný ostrov a podzemnú vodu. To je zmonitorované. Koľko zmonitorovaných nie je takýchto? To je lokálne, to môže byť v Trebišove, to môže byť na Orave, to môže byť v Žarnovici. Nemáme to zmonitorované. To znamená, tvrdím, že teraz ak hovoríme, koľko my tu máme vody a môžeme si dovoliť s ňou nejakým spôsobom teda uvažovať o odpredaji, podľa mňa ešte nie sme v takomto štádiu a malo by sa to podrobiť riadnej, teda akože nejakej tej štatistike, resp. riadnym výskumom.
Pán minister, vaša strana mala logo vo voľbách do Národnej rady, že budete stranou istôt. Ja by som bol veľmi rád, aby tie istoty tu boli aj naozaj tiež životného prostredia, aby občania nemuseli hovoriť, že nemáme ministerstvo životného prostredia. Tak ako sme ho kreovali, keď bolo zrušené. Za vlády tej minulej, pani Radičovej, bolo znovu vytvorené. A bol vytvorený na to aj výbor, ktorý je spolu s pôdohospodárskym v jednom. Tak chcem veriť, že ste ministrom životného prostredia, ktorý sa bude k tej životodarnej vode správať tak, že ju budete chrániť. A keď už ju budete chrániť, tak by to malo byť úplne, ja hovorím, tak ako bolo povedané mnohými predrečníkmi, že mali by sme úplne zakázať jej predaj, lebo nevieme, čo sa stane pri súčasnej globalizácii otepľovania ďalších vonkajších vplyvov, ktoré nám môžu spraviť to, že náš kraj, naša Slovenská republika nebude tým rajom na zemi. Podľa štatistík, opravte ma, ak zle hovorím, sme po Maďarsku druhou svetovou mocnosťou, čo sa týka objemu vody k výmere územia ako našej republiky. Tak ja si myslím, že to by sme si mali zachovať a nemali by sme to v žiadnom prípade negovať a nechať to aj ďalším generáciám.
Ja by som sa chcel ešte trošku vyjadriť k tým našim poľnohospodárom, samozrejme, pretože, hovorím, sú dosť gniavení. Platia za svoj výrobný prostriedok daň z pôdy, pokiaľ idú gazdovať, teraz vyzerá, že budú platiť ešte aj za vodu. Pán minister, som rád, že ste to posunuli až od 1. 1. 2017, ako ste povedali, dúfam, že je to pravda a že môžem vás brať za slovo. Taká bola aj požiadavka mojich kolegov, ktorí sa venujú poľnohospodárstvu, že momentálne nás nič netlačí, aby sme to hneď zajtra mali, že stačí to až od toho 1. 1. 2017. No a keď hovoríte, že to bude ešte ponížené na 0,1 centa teda, takže je tu ústretovosť, podľa toho tu mi nejako vychádza, že je tu nejaká, hoci v Českej republike to majú bezplatne a dokonca majú to akože na vyrovnanie dlhového deficitu, sa nemusí vôbec nič platiť.
Na jedno by som chcel ešte upozorniť, a síce už priamo v zákone. Chcel by som sa poinformovať, akým spôsobom je definovaný ten paragraf, ktorý už tu spomenul kolega Hlina predo mnou, § 78 Platby za užívanie vôd, kde sa hovorí v ods. 3 písm. a) o odberoch povrchových vôd z vodných tokov v množstve nad 15 tisíc metrov kubických ročne alebo 1 250 metrov kubických mesačne na, on povedal, uspokojovanie osobných potrieb domácností, a druhé je tam uvedené, podnikateľskú činnosť a iné využitie. A ešte je tam jedno uvedené, zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. To a iné využitie, to čo je? Čo pod tým sa chápe? Totiž žiadny odkaz tam nie je. A to je veľmi všeobecne povedané. To si neviem teda ani predstaviť. Samozrejme, to množstvo môže byť. Áno, množstvo nejakým spôsobom obmedzuje. Ale iné využitie tak proste niekto si tam pustí. Ja neviem, čo si tam niekto pustí, asi bude tak vytápať niekto suseda, jeho pivnicu. A bude to tam niekto púšťať. Iné využitie toho by som teda rád nejakým spôsobom mal zadefinované, čo tým legislatívci mysleli.
Ďalej by som sa chcel ešte pristaviť pri jednom, a síce, že povinnosť platby sa nevzťahuje na odbery povrchovej vody. To je § 78 ods. 5 písm. d). Hovorí o zavlažovaní v záhradkárskych osadách. Ja nemám nič proti záhradkárskym osadám, hoci sme tu mali ten zákon, ktorý bol nejakým spôsobom možnože kritizovaný. Prečo sa to týka iba toho, a nie iného. No ja sa pýtam proste, momentálne to budú tie záhradkárske osady, ktoré ešte existujú pod Slovenským zväzom záhradkárov, alebo to budú všetky záhradkárske osady, akým spôsobom to bude definované, lebo v súčasnosti po tejto novele zákona, ktorá bola prijatá, a sa pritom prehodnocuje finančné oceňovanie a vysporiadanie pozemkov pod záhradkárskymi osadami, to vyzerá, že už polovica takých osád neexistuje. Sme ich tu mali zhruba 1 640, ostalo z nich len možnože 400, z 200-tisícového portfólia záhradkárov je teraz možnože 50 tisíc. Tak teraz aby to bolo jasné, treba zadefinovať záhradkársku osadu cez nejaký ten zákon, čo je záhradkárska osada, pretože ináč je podľa mňa vágne toto, tá záhradkárska osada. (Reakcie z pléna.) No hovorím. Takže bol by som rád, keby tam odkaz bol, keď máme odkaz na nejaké ohrozenie štátu, tak nech to tam proste je. Dobre, takže berme to tak, že toto je ešte ďalšia moja nejaká taká legislatívnotechnická pripomienka, že by som bol rád, keby sme k tomu nejakým spôsobom zaujali stanovisko.
Čo sa týka toho prepojenia v rámci smernice, ktorá sa tu tiež často omieľa, že musíme ju implementovať, lebo bude problém, tak viac-menej budem to citovať. Koncepcia vodohospodárskej politiky, ktorá bola schválená Radou Európy, teda pre životné prostredie, 17. decembra 2012, ku nákupu a predaju práv na prístup k vode, hovorí asi toto: „Administratívne náklady sú pomerne vysoké a tento systém by bol nákladovo výhodný pravdepodobne len na úrovni povodí, a nie ako iniciatíva na úrovni celej Európy. Mohlo by to však pomôcť v boji proti nedostatku vody a pri zvyšovaní jeho efektívnosti, a preto Komisia navrhuje vytvoriť metodický dokument spoločnej implementačnej stratégie pre členské štáty, ktoré chcú túto možnosť využiť.“ A tento metodický pokyn podľa mojej informácie ešte neexistuje. To znamená, ideme ako pionieri zase do niečoho nového, čo proste akože je. Rada Európy pre životné prostredie, môžem ešte k tomu povedať, zaviazala Európsku komisiu i členské štáty, aby robili v oblasti vodného hospodárstva konkrétne body, ktoré majú sa toho týkať, ako majú naložiť s touto agendou. A jedným z nich je tam napríklad opatrenie na prírodné zadržiavanie vody a obnovu ekosystémov. To znamená viac-menej tú legislatívnu schopnosť tej krajiny ešte zvyšovať, aby sme to nepúšťali, ako sa hovorí, proste dolu Dunajom, nech to všetko odtečie hneď a rýchlo, viac-menej ešte ju zadŕžať. A myslím, že to je tá stratégia, ktorú by sme tu mali každopádne na Slovensku v prvom rade implementovať a pri ktorej by sme si mali povedať, áno, keď sme tou strechou Európy a máme ten dar, že tú vodu máme tak, že sa nemusíme toho kohútika báť, či nám voda pôjde alebo nepôjde, tak mali by sme tú akumuláciu nášho územia ešte zvýšiť, lebo lesy to všetko nepojmú, to je jednoznačné, pri súčasnej stratégii, ako kolega Mičovský povedal, máme holoruby a k tomu všetko možné a tá špongia naša je na určitej časti Slovenska vysychajúca už, žiaľ, je to tak. Nehovorím tu o kalamitách, ktoré máme aj teraz a s ktorými je veľký problém. Tak bol by som veľmi rád, keby sme začali robiť znovu tie vodozádržné opatrenia, nie makro-, ale mini- , to znamená, aj na tých záhonoch aby voda nám odtekala čo najpomalšie, aby tá infiltrácia do pôdy bola čo najdlhšia, aby sme tú vodu očisťovali, pretože keď ju infiltrujeme, tak sa aj zároveň očisťuje, to znamená, potom aj tie podzemné vody sú čistejšie. Takže, vážení, ja by som apeloval, aby sme aj tu, v tejto oblasti, čo nám ukladá smernica, sa na to zamerali a mohli si povedať, že, áno, snažíme sa k tej vode správať dôstojne, tak ako si to zasluhuje.
Pán minister, nechcem sa veľa rozvádzať v ďalšej veci a dávam návrh. Samozrejme, v takto postavenom zákone, ako ste ho priniesli, je tam § 17a. Síce vy ním hovoríte, že ideme vodu chrániť, ale ja hovorím, mal by tam byť zákaz ju predávať vôbec. A žiadna debata by tak o tom nemusela byť, mohli by sme sa tak tomu vyhnúť. A myslím si, je tam veľa dobrých opatrení, tomu nebudem nejakým spôsobom odporovať, ale myslím si, že keď takto máme vziať to ako vcelku, tak, žiaľ, ten § 17a je veľmi zlý, a preto ja navrhujem, aby sme stiahli tento návrh zákona a nepokračovali v rokovaní o ňom v Národnej rade. Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)
Skryt prepis
