Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán predkladateľ tu neni, ale aj toho zdravím, ak ma počuje, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som aj ja trošku pridal mojich úvah k tej predkladanej novele ústavy.
Nebudem sa opakovať, pretože mali sme na minulej schôdzi zákon o vodách, tam som si povedal, čo som mal na srdci, trošku obšírnejšie. Viac-menej je to tá istá problematika, akurát že to dáme do ústavy, a myslím si, že ústava, ako tu už bolo spomenuté mojimi predrečníkmi, sa neotvára každý deň. Tým pádom mala by tú vážnosť mať o to väčšiu. Súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, že voda je tým najväčším bohatstvom, ktoré máme na Slovensku, a hazard s ním je pre mňa nemysliteľný.
To, čo spomínal kolega Chren, a tá jeho analýza tiež sa mi dostala do rúk a myslím, že mnohým aj z vás, a myslím, že je úplne správna. Áno, dá sa to vykladať rôznymi spôsobmi, ten slovosled a význam tých slov. Myslím si, že tak ako z mojej praxi môžem povedať, že každý súd konkrétne si vysvetľuje po svojom, a mal som možnosť absolvovať niekoľko súdnych procesov. Vždy, keď sme sa súdili v Košiciach o tú istú vec, tak Trenčín rozhodol ináč, Banská ináč, Košice ináč. Takže, kolegovia právnici, ktorí ste tohto vzdelania, nie som právnik, by ste o tom vedeli hovoriť asi celé traktáty, ako to vyzerá, keď sa má rozhodovať o veci. Samozrejme, ústava je ten najvšeobecnejší obal, tá strecha, ktorá sa tvorí, a malo by sa to potom v príslušných zákonoch upravovať. Vláda, resp. predkladateľ pán minister vo svojom úvodnom slove povedal, že chceme chrániť vodu pre nasledujúce generácie a chce to, samozrejme, aj vláda. Pýtam sa, kto by nechcel, aby tu boli ďalšie generácie, a ktoré by vlastne pokračovali v nejakom diele, ktoré sme započali alebo chceme započať.
Keď si pozrieme konkrétne, čo je tu predkladané, tak ja by som sa chcel upriamiť na jednu skutočnosť, a síce upovedomiť, aký široký záber to má. Je to síce spomenuté v dôvodovej správe, ale pre úplnosť aj pre našich občanov, ktoré možno to sledujú a budú počúvať, aby mali jasno, čo znamená vodný útvar, lebo tak sa to hovorí, že prepravu vody odobratej z vodných útvarov. Tak tie vodné útvary sú všetky zdroje, a to: podzemné vody, prírodné minerálne zdroje, prírodné liečivé zdroje, geotermálne vody a tiež povrchové vody, teda vodné toky, vodné nádrže a vodárenské nádrže, kanále, jazerá a podobne, chcem ale zase povedať, veškerá voda, ktorá, všetka voda, ktorá sa nachádza, spadne na naše územie alebo sa na našom území nachádza, aj tá podzemná, aj tá povrchová.
Mňa ale zaujíma druhá vec. Ak máme v našej ústave zadefinované v čl. IV, že nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, tak mi to vysvetlite, čo to znamená v praxi. Vyzval som to aj minule pána ministra, aby mi vysvetlil, ako si to majú vysvetľovať naši občania. Ja si to vysvetľujem tak, že keď je to vo vlastníctve republiky, Slovenskej republiky, tak nieže sa to stratí po štyroch rokoch, lebo tu bude nejaká vláda, ktorá povie, že to ideme rozpredať a že tu ostáva doslova naveky. A pýtam sa, máme referencie, ako sa u nás ponižuje alebo neponižuje toto vlastníctvo týchto hodnôt nášho územia rok čo rok.
Mne to teraz pripadá tak, že my sme raz povedali áno, je vo vlastníctve, ale ak niekto hľadá, povie, že to predáme. Pýtam sa, až takú kompetenciu máme my? Veď to je predsa vlastníctvo občanov Slovenskej republiky. Nemali by to povedať v referende občania Slovenskej republiky, či chcú predávať toto svoje vlastníctvo, ktoré my sme deklarovali do ústavy? Vážení, usmernite ma, povedzte, že sa mýlim, ale rád by som vedel, ako si to vysvetľuje aj súčasná vláda, aj ďalšie vlády, ktoré by tu mali prísť, ako to cítime, ako to vnímame, lebo keď my to nebudeme mať vo vlastníctve, tak potom sa pýtam, načo to tam je, keď to môžeme postupne predávať. A môžeme to predávať postupne pod rúškom toho, že dáme nejakú výnimku. Aj tu teraz dáme výnimku. Je zákaz, ale výnimka sa tam už dáva nejaká. A to, čo povedal kolega Chren, stopercentne je to tak proste, že v obaloch a v neobaloch, to znamená pitná voda všetka, akú tu máme durch, ber, chceš-nechceš, preprava cisternami, ropovodmi, neviem čím všetkým možným, potrubím, aké tu bude, a nech to ide preč.
Takže, vážení, nehnevajte sa, o tak závažnej veci, keď nemá rozhodnúť občan Slovenskej republiky, tak ja neviem potom. Potom ja nechápem, čo znamená táto veta, že je to vlastníctve Slovenskej republiky. Viacej asi sa k tomu nebudem rozoberať, pretože to, čo som mal na pláne, už to bolo kolegami povedané, a myslím si, že jednoznačne občania Slovenskej republiky by mali povedať, či tak závažný klenot našich hodnôt, ako je voda, má alebo nemá byť predmetom predaja v referende, a budem za tým trvalo stáť. Pokiaľ aj ja nemám chuť zahlasovať za tento, túto novelu ústavy, pretože doslova dávam lístok, že predávajte pitnú vodu zo Slovenska. A to ja hovorím, pokiaľ nebudeme mať, nie iba ja hovorím, viacerí hovoríte, pokiaľ tu nebudeme mať jasné vyčíslené, koľko toho máme, ako to každý rok čo rok nám to ubúda, ako sa nám znehodnocuje tá voda, čo sa týka kvality, tak mne sa zdá, že nemôžme o tak vážnej veci rozhodnúť iba tým, že niekto si tu príde a má za to, že tých 90 hlasov tu bude mať a rozhodne to. Mali by to povedať občania v referende. Hlavne ďakujem, že ste ma vypočuli, a dúfam, že každý má to svedomie má také, aké má, a že sa zamyslí nad mojimi slovami, ktoré som povedal v tejto rozprave.
Ďakujem pekne.
