Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán Petrák, zareagujem na jednu vašu myšlienku, ktorú ste povedali, že pokiaľ niekto vystúpil z nejakého hnutia alebo strany, poslanec, takže je nezávislý. Pán kolega, nepodsúvajte to občanom, že takýto poslanec je nezávislý. Je ne-za-ra-de-ný. Ešte raz opakujem, ne-za-ra-de-ný.
Národná rada diskriminuje nezávislých poslancov, aby mohli kandidovať do Národnej rady. Do komunálu môžu, do VÚC-ky môžu, do Národnej rady nezávislí kandidovať nemôžu. Jediní nezávislí, ktorí sú tu, sú z nášho hnutia, ktorí sme aj takto vznikli, a voláte nás neštandardná politická strana. Takže nepodsúvajte ľuďom, že ten, kto vystúpi z nejakého hnutia alebo strany, že je nezávislý v parlamente. Ten by sa mal podľa môjho názoru vzdať mandátu a je nezaradený. Takže v takomto duchu by som žiadal aj naďalej, aby sme našich občanov usmerňovali, čo je nezávislý a nezaradený.
Nezávislý je u mňa ten, ktorý hlasuje podľa svojho svedomia a presvedčenia, ako sme dávali na Ústavu Slovenskej republiky sľub.
A ešte sa vrátim k pánu Brockovi, súhlasím s vami, že je to nonsens, aby sme poberali toľko platov, koľko si ani nevieme predstaviť. A poviem iba jedno. Nájdime štátnikov, nie politikov v parlamente. Štátnik to vidí na 20 rokov, na 30 rokov, politik na 4 roky. Niektorí kolegovia, ktorí ste tu už boli viacej ako ja, ste povedali, že ešte sa štátnici na Slovensku nenarodili. Ja tvrdím, že narodili sa, len ich treba nájsť.
Takže dúfam, že raz sa dožijem, že Slovensko bude mať štátnikov a bude národ viesť 30, 50, 100 rokov, akú má víziu, a jedno, či tu bude modrá, červená, biela, tá vízia sa musí splniť a je to vybavené.
Ďakujem pekne, pán kolega.

Ďakujem pekne. Pán kolega, som jeden z predkladateľov, takže viac-menej súhlasím, samozrejme, ako si to predniesol. A na margo predkladateľov, som rád ,tohto pozmeňujúceho návrhu, že držia slovo. Ako pán Senko povedal, že vrátime sa k tomu v najbližšom čase. Takže, áno, je tu, bodaj by to sa takéto počiny zo strany vládnych poslancov konali čo najviac.
Samozrejme, tiež kvitujem, že došlo pozmeňujúcim návrhom v gestorskom výbore k podstatnému otočeniu a vlastne celá metóda je anulovaná, možnosť jej použitia. Ako je to v odôvodnení v spoločnej správe, tak navrhuje, citujem: "Navrhuje sa zjednodušiť predložený návrh zákona tým, že použitie technológie kyanidového lúhovania sa zakáže zo zákona a nebude nutné uskutočňovať miestne referendu, ktoré je administratívne a finančne náročné. Túto požiadavku predložili samotní občania, zástupcovia viacerých, najmä dotknutých samospráv."
Kolegovia, tu by som, koniec citátu, tu by som sa trošku pristavil. Veď predsa vieme aj pred podaním toho pôvodného návrhu pozmeňujúceho, že referendá sú náročné finančne aj administratívne. A myslím si, že na to vás nemuseli upozorňovať občania. To, myslím, že každý chápe a vie. Bodaj by hlas ľudu, ako hovoríme, je hlas Boží, boli takto, ako ste to tu zdôvodnili, aj ďalšie podnety občanov našich vypočutých v ďalších zákonoch, ktoré sa tu predkladajú, kde v mnohých, musím povedať, že tento hlas ľudu neni vypočutý a to ma trošku mrzí. Obdobne to bolo aj pri ťažbe uránu, kde som apeloval na to, aby aj v ďalších katastrálnych územiach tá hrozba bola eliminovaná. Žiaľ, nestalo sa tak.
Takže asi toľko k tomuto. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Vyzerá, že bola dosť obšírna, a myslím si, že mnohých usmernila, že ako to vlastne stojí, lebo v médiách toho veľa teraz v poslednom čase nebolo. Chcem sa opýtať, týka sa to, bude sa to rozširovať, aj nejaké šatstvo? Alebo šatstvo v tom nebude? Takto, to je otázka. A chcem veriť, že urobíte maximum pre to, aby sme to logisticky zvládli, lebo minule logistika nebola zvládnutá, čo sa týka distribúcií, takže beriem vás za slovo, že neostaneme v hanbe ako Slovenská republika, ako sme s tým naložili. Takže toľko, keby ste boli tak dobrý, teda to šatstvo, či to pôjde alebo nie. Ďakujem.

Áno, pán kolega, doplnil ste ma. Je to tak. Myslel som to, zle som to povedal. Ďakujem za opravu.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán predkladateľ tu neni, ale aj toho zdravím, ak ma počuje, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som aj ja trošku pridal mojich úvah k tej predkladanej novele ústavy.
Nebudem sa opakovať, pretože mali sme na minulej schôdzi zákon o vodách, tam som si povedal, čo som mal na srdci, trošku obšírnejšie. Viac-menej je to tá istá problematika, akurát že to dáme do ústavy, a myslím si, že ústava, ako tu už bolo spomenuté mojimi predrečníkmi, sa neotvára každý deň. Tým pádom mala by tú vážnosť mať o to väčšiu. Súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, že voda je tým najväčším bohatstvom, ktoré máme na Slovensku, a hazard s ním je pre mňa nemysliteľný.
To, čo spomínal kolega Chren, a tá jeho analýza tiež sa mi dostala do rúk a myslím, že mnohým aj z vás, a myslím, že je úplne správna. Áno, dá sa to vykladať rôznymi spôsobmi, ten slovosled a význam tých slov. Myslím si, že tak ako z mojej praxi môžem povedať, že každý súd konkrétne si vysvetľuje po svojom, a mal som možnosť absolvovať niekoľko súdnych procesov. Vždy, keď sme sa súdili v Košiciach o tú istú vec, tak Trenčín rozhodol ináč, Banská ináč, Košice ináč. Takže, kolegovia právnici, ktorí ste tohto vzdelania, nie som právnik, by ste o tom vedeli hovoriť asi celé traktáty, ako to vyzerá, keď sa má rozhodovať o veci. Samozrejme, ústava je ten najvšeobecnejší obal, tá strecha, ktorá sa tvorí, a malo by sa to potom v príslušných zákonoch upravovať. Vláda, resp. predkladateľ pán minister vo svojom úvodnom slove povedal, že chceme chrániť vodu pre nasledujúce generácie a chce to, samozrejme, aj vláda. Pýtam sa, kto by nechcel, aby tu boli ďalšie generácie, a ktoré by vlastne pokračovali v nejakom diele, ktoré sme započali alebo chceme započať.
Keď si pozrieme konkrétne, čo je tu predkladané, tak ja by som sa chcel upriamiť na jednu skutočnosť, a síce upovedomiť, aký široký záber to má. Je to síce spomenuté v dôvodovej správe, ale pre úplnosť aj pre našich občanov, ktoré možno to sledujú a budú počúvať, aby mali jasno, čo znamená vodný útvar, lebo tak sa to hovorí, že prepravu vody odobratej z vodných útvarov. Tak tie vodné útvary sú všetky zdroje, a to: podzemné vody, prírodné minerálne zdroje, prírodné liečivé zdroje, geotermálne vody a tiež povrchové vody, teda vodné toky, vodné nádrže a vodárenské nádrže, kanále, jazerá a podobne, chcem ale zase povedať, veškerá voda, ktorá, všetka voda, ktorá sa nachádza, spadne na naše územie alebo sa na našom území nachádza, aj tá podzemná, aj tá povrchová.
Mňa ale zaujíma druhá vec. Ak máme v našej ústave zadefinované v čl. IV, že nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, tak mi to vysvetlite, čo to znamená v praxi. Vyzval som to aj minule pána ministra, aby mi vysvetlil, ako si to majú vysvetľovať naši občania. Ja si to vysvetľujem tak, že keď je to vo vlastníctve republiky, Slovenskej republiky, tak nieže sa to stratí po štyroch rokoch, lebo tu bude nejaká vláda, ktorá povie, že to ideme rozpredať a že tu ostáva doslova naveky. A pýtam sa, máme referencie, ako sa u nás ponižuje alebo neponižuje toto vlastníctvo týchto hodnôt nášho územia rok čo rok.
Mne to teraz pripadá tak, že my sme raz povedali áno, je vo vlastníctve, ale ak niekto hľadá, povie, že to predáme. Pýtam sa, až takú kompetenciu máme my? Veď to je predsa vlastníctvo občanov Slovenskej republiky. Nemali by to povedať v referende občania Slovenskej republiky, či chcú predávať toto svoje vlastníctvo, ktoré my sme deklarovali do ústavy? Vážení, usmernite ma, povedzte, že sa mýlim, ale rád by som vedel, ako si to vysvetľuje aj súčasná vláda, aj ďalšie vlády, ktoré by tu mali prísť, ako to cítime, ako to vnímame, lebo keď my to nebudeme mať vo vlastníctve, tak potom sa pýtam, načo to tam je, keď to môžeme postupne predávať. A môžeme to predávať postupne pod rúškom toho, že dáme nejakú výnimku. Aj tu teraz dáme výnimku. Je zákaz, ale výnimka sa tam už dáva nejaká. A to, čo povedal kolega Chren, stopercentne je to tak proste, že v obaloch a v neobaloch, to znamená pitná voda všetka, akú tu máme durch, ber, chceš-nechceš, preprava cisternami, ropovodmi, neviem čím všetkým možným, potrubím, aké tu bude, a nech to ide preč.
Takže, vážení, nehnevajte sa, o tak závažnej veci, keď nemá rozhodnúť občan Slovenskej republiky, tak ja neviem potom. Potom ja nechápem, čo znamená táto veta, že je to vlastníctve Slovenskej republiky. Viacej asi sa k tomu nebudem rozoberať, pretože to, čo som mal na pláne, už to bolo kolegami povedané, a myslím si, že jednoznačne občania Slovenskej republiky by mali povedať, či tak závažný klenot našich hodnôt, ako je voda, má alebo nemá byť predmetom predaja v referende, a budem za tým trvalo stáť. Pokiaľ aj ja nemám chuť zahlasovať za tento, túto novelu ústavy, pretože doslova dávam lístok, že predávajte pitnú vodu zo Slovenska. A to ja hovorím, pokiaľ nebudeme mať, nie iba ja hovorím, viacerí hovoríte, pokiaľ tu nebudeme mať jasné vyčíslené, koľko toho máme, ako to každý rok čo rok nám to ubúda, ako sa nám znehodnocuje tá voda, čo sa týka kvality, tak mne sa zdá, že nemôžme o tak vážnej veci rozhodnúť iba tým, že niekto si tu príde a má za to, že tých 90 hlasov tu bude mať a rozhodne to. Mali by to povedať občania v referende. Hlavne ďakujem, že ste ma vypočuli, a dúfam, že každý má to svedomie má také, aké má, a že sa zamyslí nad mojimi slovami, ktoré som povedal v tejto rozprave.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Martin, krátko iba na teba zareagujem. Pýtam sa, ktorý zákon nemá dosah nášho občana. Ktorý zákon nemá dosah na občana? Každý. Aj tie transpozície, ktoré prijímame a musíme z Európskej únie, pretože keby, ale to už je v úrovni fatamorgány, keby sme žili podľa Desatora, tak nemusíme mať zákony, že, ale my nežijeme podľa Desatoro božích prikázaní a tým pádom tie zákony tu musia byť a každý zákon, ktorý prijímame, má vplyv na občana a občan sa podľa tohto zákona musí riadiť. Takže, vážení, neviem, prečo musíme selektovať: pred voľbami, za voľbami, také voľby, hentaké voľby, to potom si tu robme z toho neviem čo, ale nie parlament.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Erika, áno, zdieľam tvoj názor, čo si vyjadrila v rozprave, a tiež sa mi zdá, že není tu adekvátny dôvod na skrátené legislatívne konania. Myslím si, že vianočné dôchodky, teda príspevky nie sú prvýkrát, a mal na to pán minister a celé ministerstvo času dosť. A ja som tú otázku raz dal v tejto Národnej rade. Pýtam sa, čo mal národ slovenský stihnúť za dvadsať rokov? Čo sme sa mali naučiť aj čo sa týka demokracie? Stále som si myslel, že máme tu šikovných, ktorí tie vývojové štádia možnože nejakým spôsobom urýchlime, skrátime a že budeme konkurencieschopní aj v demokracií s inými krajinami, ktoré nás, ktoré sú nám príkladom. No po dnešnom úvodnom dni tejto našej 37. schôdze, keď som si myslel, že slovenský národ cez svojich vyslaných zástupcov v parlamente je po 20-tich rokoch, lebo 20 rokov máme list vlastníctva, Slováci na svoju krajinu, že po 20-tich rokoch sme aspoň v základnej škole, lebo na vysokej škole ešte asi nie sme ako národ, tak zdá sa mi, že po dnešnom dni sme sa vrátili do materskej alebo dokonca do jaslí a máme sa čo ešte učiť, aby demokracia, nie po slovensky, ale demokracia v plnom práve a význame na Slovensku sa presadila, a aby občan, ktorý cez svojho splnomocneného zástupca tu dal nejaký návrh zákona, aby tento bol prerokovaný v Národnej rade. Takže je mi z toho smutno a dúfam, že občania pochopia, čo týmto vládni poslanci sledujú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán minister, ďakujem za odpoveď. Samozrejme, nie ste ubytovacia komisia. Toho som si vedomý. Reagoval som na skutočnosť, že bol vám aj vášmu ministerstvu, aj pánu premiérovi zaslaný list o riešení tejto situácie priamo z Ústavu pamäti národa. Tak chcel som to proste vedieť, aby ste aj národu povedali, akým spôsobom to chcete riešiť. Beriem, že, áno, nedáte na nich dopustiť, ako ste povedali, že, áno, nejako to vyriešite. Tak chcem veriť, že bude aj odpoveď príslušná z vášho rezortu taká, aby Ústav pamäti národa fungoval aj ďalej. Dal som takú istú otázku aj dneska pánu premiérovi, žiaľ, na ňu nevyšlo. Takže viac-menej berte tak to, že je to ako reciprocita toho, čo už vám bolo poslané, a je na to odpoveď. Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa, že si vystúpila, vyzerá, že aktívne sa budeš asi zapájať do činnosti, v ktorej si doma. Som rád, že ďalšia odborníčka prišla do nášho parlamentného zboru.
Chcem sa vyjadriť k tomu, čo kolegyňa Erika Jurinová, a síce nejednoznačnosť výkladu zákona, ako reagovala na tvoje vystúpenie. Môžem povedať, že nie ste jediný rezort, kde, žiaľ, nám chýbajú jednoznačné vykonávacie vyhlášky. Aj náš rezort pôdohospodárstva sa s tým borí a musím povedať, že potom je to možnosť vysvetľovania si to nie iba cez pracovníkov, ale cez kraje a okresy a každý okres to ináč mieni, ináč myslí, ináč robí. Takže myslím si, že, nemyslím si, je to asi fakt, že ten všeobecný rámec riešenia musí dať, samozrejme, ten zákon, toho problému, ak ho chceme riešiť, ale všetko ostatné, ako to rozmeniť na drobné, musia byť tie vykonávacie vyhlášky. A bol by som rád, keby to boli vykonávacie vyhlášky, ktoré vyjdú v Zbierke zákonov, nie také nejaké metodické pokyny, lebo pokiaľ by tí pracovníci šli na súd, mám s tým skúsenosti, pokiaľ sa budete oháňať metodickým pokynom, tak, samozrejme, ten metodický pokyn z ministerstva, neviem z akého úradu nič neobstojí. Musí to byť nejaká vykonávacia vyhláška, nejaký predpis, ktorý vyjde v Zbierke zákonov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja zareagujem na jednu časť tvoju, ktorú si povedal, a síce, že spomenul si kolegu Joža Kollára, ako hovoril o tom medzigeneračnom fonde, ktorý by sa mal prípadne vytvárať, keby sme sa rozhodli predávať. Ja a priori som proti predaju vody, ale ak by k tomu došlo, tak samozrejme, že malo by sa to veľmi dôsledne prehodnotiť, či ten stav našich zásob a, by som povedal, výhľad do budúcnosti je taký, že môžme si dovoliť, ja hovorím, ten luxus predávať tú našu životodarnú tekutinu. Myslím si, že v našej republike sme ešte na to nedorástli, aby sme mysleli na ďalšie generácie. Ukážte mi vládu, ktorá myslí aj na ďalšiu generáciu, čo jej sme v stave odovzdať. Zatiaľ to vidím iba tak, že samé dlhy, dlhy, dlhy a nič viacej. A bojím sa, že ešte potrvá nejakú tú generáciu, aby sme si toto uvedomili, že tento svet na Slovensku nie je iba pre nás, ale aj pre tých, čo príde po nás. A v súčasnosti na to ešte podľa mňa politici na Slovensku nedozreli.
Ďakujem pekne.