34.
Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, ctené dámy a páni, táto kríza, migračná kríza v Európe je už dlhá a bude dlhá a bude ťažká. My sme nedávno riešili a ešte stále doznieva kríza finančná, ktorá mala dopad ekonomický, týkala sa niektorých štátov až dramaticky, ale táto kríza bude oveľa ťažšia a náročnejšia aj pre nás. Má dopad na bezpečnosť, na humanitárne aspekty, je to kríza už dnes aj politická, lebo je to kríza dôvery a vzťahov medzi štátmi Európskej únie, dokonca fungovania Európskej únie. Schengen prestáva fungovať alebo do veľkej miery prestal, a to tu nebolo.
V takomto rozsahu Európska únia dávno nebola skúšaná, ak vôbec. A preto sme prišli 2. septembra s apelom, výzvou, návrhom, aby sa slovenský parlament touto situáciou zaoberal, pretože si ani neviem predstaviť, aby sme riešili len rutinnú legislatívu a nevenovali pozornosť a politický postoj tomu, čo znamená veľkú a ťažkú, zložitú krízu a situáciu aj pre Slovenskú republiku.
Chcem tým poďakovať aj za konsenzuálnu podporu tomuto návrhu a som presvedčený, že to môže byť dobrý podnet, dobrý rámec, možno aj vyjadrenie istej podpory pre exekutívu Slovenskej republiky v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch.
Pre kresťanských demokratov to nie je nová téma. My sme sa mnohým záležitostiam vo svetových konfliktných miestach venovali po celé roky a nielen apelmi, ale aj konkrétnou pomocou a pri tejto migračnej kríze už od začiatku sme vyjadrovali postoj alebo líniu, ktorú môžem aj dnes potvrdiť a som rád, že dokonca je okolo nej širší politický konsenzus. Chcem to zhrnúť do štyroch bodov:
1. Krízu treba riešiť tam, kde vzniká. Tam, kde je jej zdroj.
2. Odmietame povinné kvóty, ale podporujeme skutočné racionálne riešenia.
3. Pokiaľ je potrebné prerozdeliť utečencov, azylových žiadateľov, Slovensko má právo si vybrať, komu poskytne túto pomoc prioritne a komu vlastne poskytne aj nielen prístrešie, ale možno perspektívu spolužitia, domovinu, budúcnosť, integráciu.
4. Trváme na obnove a fungovaní schengenského systému, ktorého základom je aj zodpovednosť vlád a celej Únie za bezpečnosť obyvateľov, samozrejme, ochrana hraníc a pritom fungujúci azylový systém.
A na záver chcem navrhnúť jednu myšlienku alebo politický návrh, ktorý by mohol priniesť ďalší kvalitatívny, pozitívny posun pre nás všetkých v súčasnej situácii. Krízu - a nielen túto, ale každú - principiálne treba riešiť od koreňov, tam, kde vzniká, tam, kde je živená, a to je dnes územie Sýrie, Iraku a ostatných území konfliktov. Som presvedčený, že Islamský štát, islamizmus, militantný fanatizmus, ktorý berie za obete civilistov bez ohľadu na všetky aspekty, ale vyberá si potom veľmi cielene, je globálnou hrozbou. Je to ohrozenie svetové, a preto by sa tejto hrozbe mala venovať Organizácia Spojených národov. Čo najviac a čo najúčinnejšie. Na to ju máme. Či zasahovať vojensky a v akom horizonte, aj na to je OSN, Bezpečnostná rada a medzinárodné právo. Sme presvedčení, že s takýmto postojom a mandátom by aj slovenská diplomacia a politika mala argumentovať či na európskych fórach, veď všetci sme v OSN, to bol výsledok obrody alebo snaha o iný svet po druhej svetovej vojne, ale aj na globálnych fórach, ktoré teraz v septembri budú práve o tom rokovať.
Aj preto KDH požadovalo, aby sme pomáhali dominantne napríklad na území Sýrie, ktorá je rozvrátená, kde veľa ľudí je v pozícii utečencov na domácom území a mnohí sú už za hranicami, pretože sú tam kontakty, vzťahy. Už doteraz mnohí slovenskí občania pomáhajú, organizácie tak isto, univerzity a Slovensko by mohlo a podľa mňa malo zaradiť územie Sýrie s okolím medzi priority našej rozvojovej pomoci. Kde inde pomáhať než tam, kde je akútny problém, ktorý tak či tak na nás dolieha a bude možno ešte viac?
Aj preto sme tu pozvali z Damasku svedka týchto čias patriarchu Gregoriosa III. Bol tu, v tejto sále. Zožal nielen aplauz, ale prijatie na najvyššej úrovni. A ja za to chcem poďakovať, pretože to bolo nielen gesto, ale reálna pomoc ľuďom, ktorí trpia a sú chudobnejší než tí, ktorí zvládnu nejaké dohody o úteku alebo o prechode do Európy. Na tých územiach, samozrejme, treba organizovať efektívnu humanitárnu pomoc, bezpečné zóny, záchytné centrá, Frontex by mal fungovať ako zrelá, zodpovedná európska agentúra pre schengenskú hranicu.
Kvóty. Aj v júni, aj predtým, aj teraz ich odmietame, nie pre tvrdohlavosť, ale pre princíp. Nadiktovaná solidarita nie je solidaritou, a dokonca môže tento systém živiť problém tak, aby sa prehlboval, dokonca prolongoval a rástol ako rakovina v organizme. Odmietame povinné kvóty, ale podporujeme skutočné, racionálne riešenia. Keďže kvóty neriešia problém zlyhania migračnej a azylovej politiky viacerých štátov, treba sa na to pozrieť cez prizmu reality. Keď sme Grécko riešili, lebo kolabovalo finančne a ekonomicky, to isté Grécko kolabuje bezpečnostne a zmluvnoprávne. Štát, ktorý je v rozklade, nefunguje v žiadnej dimenzii a ohrozuje alebo robí problém nielen sebe, ale aj väčšiemu priestoru.
Je treba veľmi poctivo a spravodlivo rozlišovať migrantov a utečencov. Lebo kým jedni sú hnaní na báze ekonomiky a sociálnych očakávaní, tí druhí na báze ľudských práv a základnej existencie. Bez tohto rozlišovania ďaleko nedôjdeme a znovu prehĺbime krízu v Európe, a nielen v Európe. Ekonomických migrantov kvóty neriešia. Mnohí z nich majú svoje vybrané destinácie, a tie nie sú ani Slovensko, ani Maďarsko, ani Poľsko, ale západná Európa.
Prevádzači a pašeráci čakajú na povinné kvóty tiež. Prevádzači a pašeráci čakajú na povinné kvóty tiež!
A podporujeme, samozrejme, celkové udržateľné riešenie, ktoré tu pán vicepremiér Lajčák analyticky alebo širšie popisoval. Nechcem ani opakovať, ani sa k niektorým vracať, veď nakoniec parlament 24. júna prijal uznesenie ako mandát vláde Slovenskej republiky, ako mandát pre premiéra pred rokovaním Európskej rady, sú prijaté závery Európskej rady a toho sa treba držať. Ak nebudeme sa držať ani toho, na čom sme sa dohodli, kam dôjdeme ako Európa? Európa na báze práva a dohody je inteligentné a perspektívne spoločenstvo. Európa na báze sily tu už bola a bola to katastrofa.
Po tretie. Trváme na tom, že pokiaľ je potrebné prerozdeliť utečencov v rámci Európskej únie, tak slovenskí ľudia sú pripravení prijať aj viac, než sú spomínané čísla v médiách alebo vo vládnych dokumentoch, ale sú pripravení prijať primárne, dominantne kresťanské rodiny zo Sýrie alebo z ďalších území aj preto – a ja som presvedčený, že to je silný argument, lebo sú tieto komunity na Blízkom východe vystavené ge-no-cí-de. Žiaľ, medzinárodné právo pozná po tragických dejinách tento pojem. Genocída prebieha a my ju nemôžeme len komentovať, ale pomáhať tým, ktorí sú obeťami genocídnej, cielenej, systematickej a dlhodobej likvidácie. Toto je výzva aj pre OSN a pre medzinárodné spoločenstvo. Lebo ak je genocída najväčší zločin proti ľudskosti, tak ľudskosť sa prejaví tým, že ho vraciame, to spoločenstvo, do zodpovednosti.
Integrácia, ktorá sa stala súčasťou našich každodenných debát a teraz sa má týkať aj utečencov, je otázka hodnotová a kultúrna. Nielen ekonomicko-sociálna alebo bezpečnostná, a preto si dovolím povedať, že Slovensko by na tejto báze, s takýmto férovým, otvoreným, dobrovoľným, žičlivým prístupom mohlo prijať aj viac než spomínaných sto alebo dvesto utečencov, osôb. Občania Slovenska, rodiny, farské spoločenstvá signalizujú, že sú pripravené poskytnúť pomoc, a preto by mal štát byť nápomocný, pretože má svoje nezastupiteľné úlohy pri takejto spolupráci.
A po štvrté. Trváme na tom, čo je vlastne prvou povinnosťou štátu, aj tohto štátneho orgánu, a to je, ústavného orgánu, a to je bezpečnosť a spravodlivosť. Ak v tomto štát zlyhá, čím to nahradí? Trváme na tom, aby sa obnovili a hlavne zachovávali pravidlá Schengenu, a to je ochrana územia, bezpečnosť obyvateľov a zároveň systém pomoci tým, ktorí ju potrebujú. To znamená fungujúci azylový systém vrátane, vrátane systému návratov. Zachovajme poriadok a poriadok nám bude slúžiť. Staré heslo, veľmi presné a veľmi osvedčené.
Chcem pred záverom práve túto situáciu opísať citátom od Cyrila Vasiľa, ktorý včera v Šaštíne na národnej púti veľmi precízne pomenoval viaceré naše bolesti alebo slabiny súčasnej doby, súčasného Slovenska, a práve jeden z tých bodov sa týkal žičlivosti či štedrosti alebo straty solidarity. Dovolím si krátky citát: "Poriadok, dodržiavanie zákona a prijatých pravidiel, rozumné zváženie ekonomických i kultúrnych kritérií, skutočnej potreby, vlastných možností, ako aj reálnej pravdepodobnosti a nevyhnutnosti kultúrnej, spoločenskej i duchovnej integrácie migrantov, to všetko je potrebné všestranne brať do úvahy pri hľadaní odpovede na komplikovaný systém alebo problém explózie migračnej vlny, ktorá začína podmývať základy spoločného európskeho domu i jeho identity. To je ťažkou a zodpovednou úlohou politikov, odborníkov na bezpečnosť, ekonómov, sociálnych pracovníkov. Ich prácou, ich povinnosťou je hľadať optimálne riešenie, v prvom rade konkrétnou snahou pri odstraňovaní hlavných dôvodov migrantských explózií ako najlepšiemu spôsobu predchádzania chaotickej migrácie, ďalej účinnou a solidárnou medzinárodnou pomocou už v domovských krajinách a vytvorením a rešpektovaním spravodlivého mechanizmu posudzovania žiadostí bez toho, aby sa celý proces ocitol v rukách prevádzačských mafií alebo stal nástrojom politického vydierania."
Dámy a páni, priatelia, žiadnu krízu nevyrieši naivita či bezcitnosť alebo politický kalkul, ktorý vždy vedie aj využíva nástroje populizmu a extrémizmu. Každú krízu vyriešia predovšetkým len zdravý rozum a dobré svedomie. Tieto dva. Zdravý rozum a dobré svedomie. Toto by mal mať každý, hlavne tí, ktorí spravujú verejnú moc. Už či európsku, slovenskú, alebo regionálnu, či komunálnu. Zdravý rozum a dobré svedomie treba aplikovať aj v tomto parlamente, aj na Slovensku. A krízu – a nielen migračnú – vyrieši ľudskosť a zodpovedná solidarita. Preto treba privítať každý prejav účinnej solidarity. Treba nám ju pestovať, rozvíjať etiku solidarity. Vedie ma to k spomienke na jedno meno: Józef Tischner, autor aj knihy, ale aj celej etiky solidarity, ideový vodca Solidárności v Poľsku, už nebohý.
Ale solidarizovať sa majú hlavne ľudia. Za socializmu to bolo inak. Ale práve človek voči človeku, ak je solidárny, tak na tom vzniká solidárna spoločnosť a, samozrejme, aj politika, ktorá napomáha takémuto charakteru. Štát je skôr zodpovedný za napomáhanie solidarite. Hlavne teda za otázky bezpečnosti, krízového manažmentu, spravodlivosti, zákonnosti verejných služieb. Aká by to bola solidarita, keby tento základ negarantoval štát? Dnes máme na Slovensku pri tejto kríze do veľkej miery fragmentovanú spoločnosť, polarizáciu nielen názorovú, a to nepomáha tým, ktorí trpia. Dôležité je, aby to, čo je dobré, aby spoločné dobro víťazilo. Tam vyhrávame všetci.
A chcel by som preto v tejto chvíli a na dôvažok toho, čo sme tu v júni a teraz budeme aj diskutovať ďalej, chcel by som adresovať nám všetkým a osobitne vláde, pánovi premiérovi jednu výzvu, aby sme využili skúsenosti, ktoré máme za vyše dvadsať rokov z rôznych ťažších, zložitejších období alebo výziev – či domácich, alebo medzinárodných – a aby tu vzniklo slovenské fórum pre solidaritu. Také to fórum, ktoré by vyjadrilo v podstate politicko-občiansku platformu pre dialóg, organizovanie a koordinovanie efektívnej solidarity, by pomohlo nielen menu Slovenska, ale charakteru nášho štátu, našej spoločnosti, nášho národa, pretože nás možno čakajú ďalšie, možno ešte väčšie krízy, 21. storočie je skôr pred nami a sú tu bezprecedentné javy. Ja sa nechcem vracať do dvadsiateho, ale Európa ho nezvládala. Dvadsiate prvé závisí od nás tu a teraz, možno aj zajtra.
Vytvoriť slovenské fórum pre solidaritu by mohlo byť takou príležitosťou aj zodpovednosťou pre vládu dať dokopy dôležité, samozrejme, kompetentné ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy, ale aj predstaviteľov parlamentných politických strán, mimovládnych organizácií, cirkví a, samozrejme, zástupcov samospráv, tak aby mohli pravidelne a veľmi účinne nielen v dialógu, ale v kompetentnej a takej aktívnej zodpovednosti hľadať spôsob, ako pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú. Táto kríza bude dlhá a ťažká. A preto potrebujeme organizáciu, mobilizáciu a koordináciu i nástrojov, i samotnej pomoci. Keďže táto kríza je náročná, potrebujeme aj informovanosť občanov, a práve takéto slovenské fórum pre solidaritu by pomohlo etike solidarity, že to nie je len vec niekoho niekde, vlády alebo úradníkov, či bruselských alebo bratislavských, ale naša, naša vec, každého z nás, jednotlivo i spolu.
Chcem povedať, že takéto slovenské fórum pre solidaritu by mohlo byť potrebným a možným posunom, kvalitatívnym posunom od júna, odkedy sme túto tému diskutovali a myslím, že aj zvládali, v pripravenosti a schopnosti Slovenska reagovať a pomáhať čím skôr a čo najlepšie. Kríza je nielen na juhu, pripomínam, kríza je aj na východ od nás, dianie na Ukrajine nie je ľahké a nevieme, čo bude. Ale bez ohľadu na to, čo sa deje inde, formovať nástroje pre solidaritu a etiku solidarity je v našom spoločnom záujme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)