Vážený pán podpredseda, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prispieť niekoľkými pohľadmi na dnešnú nielen situáciu, ale aj tému, ktorou je elektronické mýto a jeho časť, ktorá sa týka palivových kariet, aj keď hovorím, že by sa dalo oveľa širšie, možno tam začnem.
Každá krajina, demokratická a slobodná, potrebuje stabilnú a zodpovednú vládu pre správu vecí verejných a konštruktívnu a dôslednú opozíciu. Je to v jej záujme, tak ako športové podujatia, tak ako iné či súťaže, alebo udalosti, kde sa rozhoduje o vážnych veciach, potrebujú túto či polaritu, alebo zdieľanú zodpovednosť. O toto som sa usiloval, aj keď som bol pri tom bližšie, a o to sa usilujeme aj teraz. Teda chcem povedať aj z pohľadu bývalého ministra, pretože konať vo verejnom záujme je naša zodpovednosť, dokonca vyjadrená sľubom, sľubom či člena vlády, alebo poslanca parlamentu. Len nie všetci a nie vždy sa koná vo verejnom záujme, a zistiť to alebo dokázať to nie je ľahké.
Keď som nastupoval na ťažký post a na najväčší rezort, ktorý, som rád, že táto vláda nedemontovala, aj keď boli také vyhlásenia na úvod vtedajšieho pôsobenia v roku 2010, lebo je tam veľký priestor na nielen ekonomický rast a rozvoj, ale aj pre rast zamestnanosti, modernizáciu regiónov, pre synergiu. Bez toho, že sme pýtali viac peňazí, dá sa aj viac muziky za menej peňazí robiť, na tom rezorte je to možno a je to aj potrebné.
Keď som nastupoval, zdedil som mínové pole a len dve agendy chcem z neho spomenúť, lebo sa týkajú dnešnej situácie, ako príklad a ako svedectvo, lebo to považujem za dôležité svedectvo.
Bol som atakovaný, že som zastavil výstavbu diaľnic. Ja som zastavil predražené kšefty a rozvinul výstavbu, ktorá dnes pokračuje, a som rád, že ide klasickou metódou za iné ceny a platené z európskych peňazí, je to dvakrát výhodné pre ľudí. Je to bonus za tú zmenu, ku ktorej sme pristúpili, ku ktorej som mal odvahu prikročiť.
Ako príklad vám spomeniem tri balíky, ktoré boli inak nastavené, a môj postoj bol adekvátny ako ministra. Tri balíky PPP projektov, ktorými sa malo stavať vyše 50 km na R1 a vyše 100, 105 konkrétne, na D1. Ten jeden bol v rozbehu a ten druhý bol v rokovaniach. Ten v rozbehu sme zrealizovali a vždy budem pripomínať, že za tých 30 rokov nás vyjde na necelé 4 mld. po splátkach každý rok za všetko, čo znamená nielen projektovanie a financovanie, ale aj výstavba, prevádzka a údržba, namiesto zhruba 400 mil., ak prepočítame zhruba náklady na slovenských rýchlostných cestách typy R, ktoré by boli už zaplatené a cesty by boli naše a boli by väčšinovo zaplatené z európskych peňazí. Takto to budeme platiť čisto zo svojich a deti ešte po nás.
Napriek tomu, že to hovorím kriticky, som na otvorenie, na zahájenie prevádzky pozval vedenie parlamentu, aj prezidenta republiky, aj premiérku. A potom mi bolo vytýkané, že som pozval Roberta Fica na tribúnu. Ja som to považoval za súčasť politickej kultúry, ktorá na Slovensku je vzácna, veľmi vzácna, priatelia. Veľmi vzácna. Keď sa dokončil štvrtý úsek pri Bystrici, lebo to boli štyri úseky, kamaráti, mňa už nepozval nikto. Zahajoval som ho, ale už tej kultúry z 83-ky nebolo. Nie je mi to ľúto, len vám hovorím svedectvo, obraz.
Tie dva balíky 105 km na D1 od Žiliny až po Prešov nás mali vyjsť za 30 rokov na necelých 17 mld. eur, nie korún, eur. Na čo všetko to chcete prepočítať, nech sa páči,. Neviem, koľko je to kamiónov bankoviek, ale my sme to zastavili. A zároveň spustili súťaže, ktoré dnes znamenajú reálnu výstavbu, a ceny, ktoré sú vysúťažené, to nie sú lacné diaľnice, to sú vysúťažené ceny, nie vždy bola prijatá najnižšia, napr. pri Fričovciach sme odmietli najlacnejšiu ponuku. Vraciam sa k tomu citátu: "Nie všetko najlacnejšie alebo lacné je dobré." Tej demagógie tu bolo vždy dosť veľa.
Ale ako jeden príklad, jeden jediný, a prejdem na mýto, nech slúži výstavba tunela Višňové, ktorý je spätý aj s pozemným, teda s povrchovým úsekom Lietavská Lúčka - Dubná Skala. V PPP kontrakte boli stavebné, len stavebné náklady podpísané na úrovni 1 150 mil. eur; 1 150 mil. eur. Teraz sú vo výstavbe za sumu presahujúcu 400 mil. eur, mierne. Kam malo ísť tých 700? Hovorím len o stavebných nákladoch, lebo stavebné sa počítajú inak ako finančné. Spomínam to práve preto, lebo striedmy, gazdovský, hospodársky prístup a hospodárne narábanie s verejnými financiami, či našimi slovenskými, alebo aj európskymi, je našou zodpovednosťou v záujme ľudí.
Ďalší príbeh je ten dnešný okolo mýta. Keď som ho zdedil, keď sme v parlamente dostali dôveru, bol august 2010. Zmluva bola podpísaná v januári 2009, systém nabiehal s problémami od nového roku 2010. Niektorí mali názor: odpíliť, zrušiť, zrušiť zmluvu, odpíliť systém. Ja som skôr bol za uvážlivejší prístup, moderný, taký progresívny, naozaj 21. storočia, systém zachovať. Je to satelitný systém, ktorý je veľmi flexibilný, dá sa rozširovať, dá sa adaptovať, je to rozumná technológia. Radšej vylepšiť, teda prijať to ako status, ako stav, ktorý je, ktorý sa už rozbehol. Nie rušiť, ale vylepšiť, aby ľudia neplatili dvakrát.
Keďže podľa nás cena bola vysoká, tak sme to, teda aj ja osobne, som to obhajoval ako záujem Slovenska vo vzťahu k Bruselu, k Európskej komisii. Pretože už v jeseni, myslím, že v októbri vtedy, prišiel prvý list a potom prichádzali ďalšie, ktoré súviseli so situáciou, ktorá bola aj spochybňovaná z hľadiska súťaže aj niektorými súčasťami toho projektu. A o jednej súčasti dnes hovoríme, tie boli v podstate štyri, ktoré Brusel riešil, dve z nich boli viac na strane Bruselu, a to hodnotenie samotného tendra, alebo mýta, mýtneho systému a druhým bola tá, ten generátor, dieselgenerátor pre systém pri výpadkoch napájania.
A potom dva zostali na nás, tu doma na Slovensku doriešiť tak, aby to bolo v poriadku. A to bol ticketing, to znamená služba mimo toho satelitného nastavenia, keď si prepravca kúpi lístok na hraničnom priechode a s určenou trasou vystúpi z územia Slovenskej republiky. To sme vlastne riešili a doriešili.
No a potom boli palivové karty, tam, áno, potvrdzujem, aj súhlasím s tým, že tak ako to bolo urobené, to nebolo v poriadku, lebo koncesionár si urobil bokovku a urobil si dohodu s firmou Fleetpay. Preto sme obhajovali jednu z možností, že štát vstúpi do priameho vzťahu s týmto poskytovateľom a pokúsi sa tento vzťah dať do poriadku. Ako? No veď o tom mali byť ďalšie kroky, buď rokovaním, ktoré by, samozrejme, za istých kritérií nastavilo primeranú službu aj z hľadiska ceny, resp. prípravou verejného obstarávania úplne nanovo pod gesciou už dneska nie SkyTollu, ale štátu, to znamená Národnej diaľničnej spoločnosti. A týmto smerom sa to potom aj odvíjalo v konzultáciách a v príprave ďalších krokov.
Tým vám chcem povedať, že my potrebujeme konštruktívny prístup aj z hľadiska minulosti, aj z hľadiska budúcnosti, ak zdedíme nejaké deficity, nejaké otázky, nejaké rozrobené roboty, tak čo je lepšie, ako to riešiť? Či odrezávaním systému, alebo jeho úpravou, adaptáciou, ak je to možné. Áno, vždy si to vyžaduje čas, aj príprava dobrej súťaže si vyžaduje čas. Aj k tomu citátu sa hlásim aj do budúcnosti.
V rámci rokovaní s koncesionárom, ktorý dostal zmluvu na 13 rokov a veľmi dôležitú úlohu, lebo dnes už je to aj európska spolupráca, systém, ktorý by mal byť kompatibilný, nadväzovať na ostatné krajiny, už aj európske pravidlá sú vytvárané pre infraštruktúru, takže aj do budúcnosti je to veľmi dôležitý vzťah.
Chcem povedať, že práve korektným a konštruktívnym úsilím sa nám podarilo rokovať tak, že vznikol dodatok ku koncesnej zmluve. Ten tu nebol spomínaný, má číslo 4. Je to pozitívny dodatok pre štát, pre ľudí, pretože prináša úpravu tej pôvodnej koncesnej zmluvy, ktorú sme nezrušili, ale o ktorej spory prebiehali aj na medzinárodnej alebo európskej úrovni, a vylepšili sme ju práve rokovaním tak, aby z toho nákladu celkového sa niečo vrátilo aj naspäť. A úroveň dosahovala zhruba 72 mil. na celých 13 rokov alebo ďalších rokov, ktoré plynú v rámci koncesného vzťahu do obdobia 2022.
Áno, a v rámci toho bol záujem štátu aj presunúť dve splátky z aktuálneho obdobia na neskoršie, pretože sme zdedili tak veľké deficity po roku 2009 a 2010, na úrovni zhruba 8 % HDP, že bolo treba hľadať priestor, kde sa dá trochu nadýchnuť verejným financiám. A v rámci tých rokovaní aj táto možnosť a položka vznikla so súhlasom ministerstva financií v rámci celkovej konsolidácie a hlavne získania pozitívneho dodatku č. 4 celkovo ku koncesnej zmluve, presahujúcom 70 mil. eur. Dá sa aj lacnejšie, dá sa.
Takže, priatelia, nechcem veľa hovoriť, to nie je cieľom. Často tu padá taká zjednodušená floskula, boli ste tam, a dva roky. Nie, dva roky nie. Od augusta, keď vláda dostala dôveru po júnových voľbách, v júli nástup a v auguste dôvera do októbra, keď tu hlasovaním dôvera nebola potvrdená, to bolo 15 mesiacov plus, samozrejme, dokončenie obdobia do nástupu novej vlády, resp. volieb, ale podarilo sa veľa dobrého. Aj veľa sa nepodarilo, lebo to je krátke obdobie. 56 km nových úsekov diaľnic zahájiť za tak krátky čas, a pritom vycúvať zo slepej uličky, vrátiť sa na cestu využívania eurofondov. Na druhej strane dokončiť vyše 70 km rozostavaných úsekov. To boli náročné obdobia a ja som rád, že sa zadarili, aj keď sú často spochybňované, ale to už tak v živote chodí a ja to skôr vnímam, viete, ako súčasť toho nášho stavu politickej či nekultúry, alebo slabučkej kultúry. A o jednom príklade som vás informoval. Dá sa aj inakšie, nielen súťažiť, ale aj komunikovať v tomto štáte.
Takže vylúčenie uchádzačov z dôvodu neobvykle nízkej ceny je obhájiteľné, a už som spomenul, na D1 som to aj sám realizoval v tom zmysle, keď ma prišli informovať, že sú neobhájiteľné referencie víťaza, ktorý mal najlepšiu cenu, alebo teda najnižšiu cenu, že bude zo súťaže vylúčený.
Dokončím to skôr ešte jedným odkazom na to, čo znamená odkaz na Úrad pre verejné obstarávanie. To, ako je dnes obsadený, to, ako je štruktúrovaný a zároveň je zmenené obstarávanie, nám nevytvára predpoklady pre dôveru. Sú rôzni rozhodcovia aj na futbale a sú rôzni hodnotitelia aj pri obstarávaní.
Pán podpredseda Andrej Holák, váš kolega, neviem, či ešte je predseda okresného centra SMER-u 3, alebo teda okresnej organizácie SMER-u, ale bol vedúcim služobného úradu a členom výberovej komisie na elektronické mýto, keď sa ono súťažilo. Pani Zita Táborská, ktorá ho vedia a ktorá ho navrhla vláde na schválenie, pracovala na príprave tohto tendra. Myslíte si, že tí, čo to robia predtým, sú najlepší kontrolóri potom? Či to bolo v poriadku?
Mohol by som pokračovať v mennom zozname, ale nebudem to robiť aj kvôli tomu, že mám rád čas, je nám daný. Je to dar, a chcem byť aj korektný, aby som nikoho zbytočne nemenoval alebo nespochybňoval.
Ale aj tento odkaz nie je pre nás dostatočnou odpoveďou na to, aby sme dôverovali konaniu ministra, ktorý bol požiadaný o to, aby túto súťaž, aby túto zmluvu, tak ako bola pripravená narýchlo a potom upravovaná teraz v novembri, zrušil, nechal znova presúťažiť, možno by vyšla rovnako. Ale on sa rozhodol, že to dá na úrad posúdiť tým, ktorí s ňou majú veľa do činenia z hľadiska minulosti.
Náš nástroj je tu v parlamente. A som presvedčený, že Slovensko potrebuje konštruktívnu a dôslednú opozíciu, preto táto schôdza, preto potom aj hlasovanie o dôvere, resp. nedôvere, ale v tomto zmysle som presvedčený, že plníme v záujme ľudí svoju kontrolnú úlohu - a to je dobre.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
