Videokanál poslanca

No len krátko a podčiarknem: Štát nemôže byť hračkou, štát nemôže byť nejakou krabičkou alebo priestorom na mape, ale dobre zorganizovaným systémom, pani kolegyňa, ktorý má svoje povinnosti. A prvá povinnosť štátu voči občanom, voči ľuďom je garantovať ich bezpečnosť. Hrozby dnes sú a buď na to budeme pripravení, alebo na to budeme doplácať. Príkladov aj z týchto dní, aj z týchto mesiacov a rokov je veľmi veľa v prípade štátov, ktoré nie sú buď obranyschopné, alebo spôsobilé garantovať bezpečnosť. A ja chcem, aby Slovensko vedelo garantovať bezpečnosť vlastných ľudí aj prípravou občanov na to, aby boli spôsobilí, a investovať najprv lepšie, efektívne, transparentne za menej a tam, kde je rozumné, tak investovať aj viac, ale v tomto poradí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Ctené dámy, vážení páni, pán minister, nechcem ani veľa, ale skôr s pohnútkou, že obrana nemôže byť v priestore buď nezáujmu, alebo takej šedej zóny, ktorá na jednej strane reprezentuje situáciu, kedy my dnes nie sme v nejakom bezprostrednom vojenskom ohrození, kedy Európa dávno spomína – 70 rokov – na veľkú svetovú vojnu, ale na druhej strane sa obranné hrozby stávajú oveľa aktuálnejšími až akútnejšími vďaka vývoju v poslednom desaťročí alebo v dvoch posledných desaťročiach, kedy už na scénu vystupujú aj nevojenské ohrozenia alebo neštátni aktéri. Vedieť tomu čeliť a dôrazne, efektívne je potrebné. Máme dnes profesionálnu armádu. Veľká časť populácie sa nestretáva priamo s tým, ako by mohla a mala byť pripravovaná na situáciu, ktorá môže byť zrazu veľmi náročná.
Starí Rimania, starí filozofi, starí bojovníci hovorili, že keď chceš mier, pripravuj sa na vojnu. Proste prvá povinnosť štátu, demokratického štátu predovšetkým, ale aj iných štátov bola a zostala vnímaná ako mier pre svoje obyvateľstvo, bezpečnosť svojich ľudí. A preto obrana a celková bezpečnostná politika nemôže byť v úzadí alebo nejakým spôsobom opomínaná. Hovorím to za hnutie, ktoré má 26 rokov politickej nielen existencie, ale pôsobenia na scéne i európskej, národnej, a dokonca teda aj na úrovniach komunálnej, regionálnej.
Obrana je a zostane vždy veľmi dôležitá ako súčasť primárnej zodpovednosti štátnej moci. Ak nefunguje bezpečnosť a obrana, čo si majú počať ľudia? Čo potom štát garantuje? A tým nechcem spochybňovať a oslabovať iné úlohy štátu, ale táto je primárna, nezastupiteľná.
Chcem za Kresťanskodemokratické hnutie vyjadriť, že pre nás táto agenda nikdy nebola okrajová alebo druhotná, ale naopak, že som sa aj ako predseda hnutia a podpredseda parlamentu stretol s pánom ministrom na rozhovor o niektorých strategických otázkach a v mnohom sa zhodujeme, možno v niečom líšime, ale chcem aj apelovať, aby téma bezpečnosti a obrany bola súčasťou takého dlhodobého pohľadu a zároveň konsenzu už či pri vysielaní vojakov, či pri realizácii niektorých investícií, lebo ide o náročné, dlhodobé zámery. A politicky za nás chcem povedať, že my sme za podporu obrannej politiky alebo teda obranných investícií alebo modernizácie v plnom slova zmysle. Žijeme v 21. storočí a ten prístup je investovať lepšie a viac. V tomto poradí, najprv lepšie, ale potom aj viac. A lepšie je o investovaní, o tom, že nám treba nadobúdať a získavať spôsobilosti viac než len techniku. Technika je súčasť toho, čo máme aj tu, vybavenie, technológia, ale tá spôsobilosť ľudská, individuálna a kolektívna je oveľa, oveľa vážnejšia a dôležitejšia. Hovoríme "áno" väčšej, transparentnejšej civilnej kontrole rozhodnutí alebo ozbrojených síl aj preto, aby sa nemenili neustále prístupy každé štyri roky. Skôr naopak, prehlbovali, potvrdzovali, utvrdzovali aj v duchu spojenectva, aj v duchu vlastenectva, lebo je to potrebné.
No a ten rozmer, ktorý je tu, no, čiastočne aspoň diskutovaný, pretože som aj preto vystúpil, aby to neprebehlo len bez slov, považujem túto tému za veľmi dôležitú, je branná spôsobilosť alebo celková schopnosť nášho obyvateľstva čeliť istým výzvam, ktoré môžu prísť – a ony prichádzajú, niekedy ľahšie, niekedy ťažšie. A za kresťanských demokratov chcem povedať, my dokonca máme vo veľkom celkovom programe, ktorý je tak na 10 až 20 rokov zamýšľaný, Cesta pre Slovensko, zámer budovať civilné zbory. Teda jednotky pre nevojenské ohrozenie krajiny. Sú rôzne nevojenské hrozby a bolo by veľmi nerozumné a drahé mať profesionálnych vojakov na to, aby hlavne zachraňovali obyvateľstvo pri povodniach alebo rozvážali vrecia s pieskom alebo teda zasahovali tam, kde je to jednoduchšie aj nevojakmi, civilmi, dobrovoľníkmi.
Takúto prípravu, ktorá vlastne tu sa nám predkladá iným spôsobom ako dobrovoľnícka zložka, podporujeme už z princípu, lebo nič nie je v živote zadarmo a prejav občianskej statočnosti, spolupatričnosti, solidarity, obrany vlasti alebo pomoci ľuďom práve vtedy, keď sú rôzne formy ohrozenia, je ušľachtilá činnosť, ušľachtilý postoj a štát by ho mal promovať, podporovať aj rôznymi spôsobmi v ďalšom živote. Je to veľmi potrebné, aby tí, ktorí sa pripravujú, lebo je to potrebné, boli takto vnímaní a cenení, že je to vo verejnom záujme. To nie je len pre nich, ak sú pripravení, vycvičení, ak majú ducha dobrovoľníctva, ale je to vlastne v záujme verejnom. Poprípade ďalšie opatrenia vo verejnej správe by mohli napomáhať k tomu, aby sa dobrovoľníctvu aj obrane darilo.
Hovorím skôr principiálne a konsenzuálne práve preto, lebo na takejto atmosfére v spoločnosti, na takomto myslení a pripravenosti veľmi záleží vývoj teraz, o rok, o dva, o generáciu, aby sme si na to nielenže zvykli, ale vytvorili prostredie, ktoré je prajné dobrovoľníctvu aj z pohľadu obrany vlasti. Vlastenectvo je ušľachtilá cnosť v celých dejinách. Mnohí o tom hovorili a ja to len rád tu pripomínam. "Patriotizmus áno, nacionalizmus nie," to povedal Ján Pavol II. A v tomto rozlíšení a v tom pozitívnom nastavení, že naša domovina, naša vlasť, naši ľudia potrebujú byť vychovávaní a naozaj vycvičení na to, aby vedeli pomáhať, je veľmi potrebné.
Takže za kresťanských demokratov chcem povedať, že zámer dobrovoľníckej prípravy, dobrovoľníckych jednotiek, podobne ako hovorím, programovo, nie účelovo alebo krátkodobo, ale dlhodobo presadzujeme zámer civilných zborov pre nevojenské ohrozenia, chcem vyjadriť politicky ako rozumný, konštruktívny a veľmi potrebný pre Slovensko. Očakával by som aj, samozrejme, politické rokovania o celkovej podpore a vývoji tejto agendy, lebo ide o ústavné zmeny v kombinácii teda zákona a ústavného zákona a – či z hľadiska dlhodobosti alebo aplikácie – takéto opatrenia si vyžadujú kontinuitu a konsenzus.
Ďakujem pekne.

S reakciou, nech sa páči, Jozef Mihál.

Ďakujem pekne za slovo. Neďakujem premiérovi, že spomínajúc ústavu, nenapĺňa aj svoju politickú povinnosť dialógu, ústavného dialógu. Áno, ako predseda vlády tu nakydal, poobviňoval, populisticky porozprával a ušiel. Toto sa nepatrí.
Ale len k dvom veciam pripomeniem pohľad, pretože nezvolanie schôdze by bolo absurdné. Nezvolanie schôdze zo strany tých, ktorí majú zodpovednosť pred občanmi kontrolovať moc.
Nikdy nebolo zdravotníctvo v takom biednom stave aj z hľadiska dostupnosti, aj z hľadiska kvality služieb. Odvolávanie je tu aj za to, čo minister nerobí. Práve to je problém, čo nerobí, aj proti korupcii, aj pre naozaj ozdravné zmeny v systéme, ktorý by mal byť garantom zdravia.
Pijavice tiež vedia, že je 120 dní do volieb, pijavice v rezorte zdravotníctva. Hovorím to práve preto, že čas je vzácny pre každého a my chceme zastaviť alebo obmedziť to, čo dnes je každý druhý deň publikované: škandály, rozkrádanie a vlastne zadlžovanie rezortu.
Robert Fico vystupuje ako ten, ktorý má moc, ale nemá pravdu. Má moc, ale pravdy sa bojí. A preto uteká zo sály vždy, keď takto využije svoje právo vystúpiť, ujde, pretože pravda je nepríjemná. Toto je prejav populizmu, povrchnej politiky, ktorá nerieši problémy, ale ich zakrýva.
Ja som tu bol v podstate hodnotený ako prvý za Radičovej vlády kvôli diaľniciam. Teraz je už jasné, že išlo o rozkrádačku, o megakšeft na úrovni miliárd. Vtedy som musel vydržať, aj som vydržal v presvedčení, že svetlo, transparentnosť, zákonnosť a verejný záujem stojí za to. Pravda vyžaduje obhajobu a ona víťazí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S ďalšou faktickou Ľuboš Blaha.

50.
Ďakujem pekne za reakcie, nie všetky boli kontroverzné s mojím vystúpením, ale predsa len ma to vedie k istej odpovedi, hlavne Mikulášovi Hubovi, že som sa podľa neho pridal k rétorike predsedu vlády. No mohli by sme hľadať dátumy, kto kedy skôr povedal niektoré vyjadrenia, ale aj som sa pridal a pridávam sa k objektívnemu obrazu, resp. k pravdivému riešeniu, čo sa týka kvót, alebo čo sa týka tej hlavne záležitosti ako pomenovanie problému a riešenie pri koreni veci, pri koreni jeho vzniku.
Hovorili ste, aj chceli ste rokovať o hodnotách. Pán kolega, prvá hodnota, ktorú vôbec si niekedy neuvedomujeme a ktorá je základom všetkých, je život. Ak život nie je absolútny, tak potom je všetko relatívne, a ak život vnímame ako prvú a základnú hodnotu, tak rovnako k nej pristupujeme, či ide o slovenské dieťa, alebo sýrske dieťa, lebo v tomto zmysle sme si naozaj všetci rovní v dôstojnosti, a pritom každý je originál, každý je iný a tak to bolo a tak to aj má byť, to je definícia ľudstva, jednota v rozmanitosti.
A čo sa týka tej rétoriky západných lídrov, áno, mnohí z nich či nadbiehajú verejnej mienke, alebo kvázi riešeniam ľahším, distribučným, redistribučným, obraz Únie sa pokazí, ak bude diktátom. Únia ako dobre zorganizované spoločenstvo členských štátov a ich občanov, ktorá slúži ich záujmom a je postavená na báze hodnôt, ale rešpektovaných hodnôt, a prvú som tu spomenul, bude dobrá Únia na celé 21. storočie. Ak sa toto stratí, je po Únii už čoskoro. A preto potrebujeme aj krajiny, ktoré takto zmýšľajú a konajú, a pripomenúť tým veľkým, mocným, že nie všetko je sila. Ale rozum a svedomie.

34.
Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, ctené dámy a páni, táto kríza, migračná kríza v Európe je už dlhá a bude dlhá a bude ťažká. My sme nedávno riešili a ešte stále doznieva kríza finančná, ktorá mala dopad ekonomický, týkala sa niektorých štátov až dramaticky, ale táto kríza bude oveľa ťažšia a náročnejšia aj pre nás. Má dopad na bezpečnosť, na humanitárne aspekty, je to kríza už dnes aj politická, lebo je to kríza dôvery a vzťahov medzi štátmi Európskej únie, dokonca fungovania Európskej únie. Schengen prestáva fungovať alebo do veľkej miery prestal, a to tu nebolo.
V takomto rozsahu Európska únia dávno nebola skúšaná, ak vôbec. A preto sme prišli 2. septembra s apelom, výzvou, návrhom, aby sa slovenský parlament touto situáciou zaoberal, pretože si ani neviem predstaviť, aby sme riešili len rutinnú legislatívu a nevenovali pozornosť a politický postoj tomu, čo znamená veľkú a ťažkú, zložitú krízu a situáciu aj pre Slovenskú republiku.
Chcem tým poďakovať aj za konsenzuálnu podporu tomuto návrhu a som presvedčený, že to môže byť dobrý podnet, dobrý rámec, možno aj vyjadrenie istej podpory pre exekutívu Slovenskej republiky v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch.
Pre kresťanských demokratov to nie je nová téma. My sme sa mnohým záležitostiam vo svetových konfliktných miestach venovali po celé roky a nielen apelmi, ale aj konkrétnou pomocou a pri tejto migračnej kríze už od začiatku sme vyjadrovali postoj alebo líniu, ktorú môžem aj dnes potvrdiť a som rád, že dokonca je okolo nej širší politický konsenzus. Chcem to zhrnúť do štyroch bodov:
1. Krízu treba riešiť tam, kde vzniká. Tam, kde je jej zdroj.
2. Odmietame povinné kvóty, ale podporujeme skutočné racionálne riešenia.
3. Pokiaľ je potrebné prerozdeliť utečencov, azylových žiadateľov, Slovensko má právo si vybrať, komu poskytne túto pomoc prioritne a komu vlastne poskytne aj nielen prístrešie, ale možno perspektívu spolužitia, domovinu, budúcnosť, integráciu.
4. Trváme na obnove a fungovaní schengenského systému, ktorého základom je aj zodpovednosť vlád a celej Únie za bezpečnosť obyvateľov, samozrejme, ochrana hraníc a pritom fungujúci azylový systém.
A na záver chcem navrhnúť jednu myšlienku alebo politický návrh, ktorý by mohol priniesť ďalší kvalitatívny, pozitívny posun pre nás všetkých v súčasnej situácii. Krízu -  a nielen túto, ale každú - principiálne treba riešiť od koreňov, tam, kde vzniká, tam, kde je živená, a to je dnes územie Sýrie, Iraku a ostatných území konfliktov. Som presvedčený, že Islamský štát, islamizmus, militantný fanatizmus, ktorý berie za obete civilistov bez ohľadu na všetky aspekty, ale vyberá si potom veľmi cielene, je globálnou hrozbou. Je to ohrozenie svetové, a preto by sa tejto hrozbe mala venovať Organizácia Spojených národov. Čo najviac a čo najúčinnejšie. Na to ju máme. Či zasahovať vojensky a v akom horizonte, aj na to je OSN, Bezpečnostná rada a medzinárodné právo. Sme presvedčení, že s takýmto postojom a mandátom by aj slovenská diplomacia a politika mala argumentovať či na európskych fórach, veď všetci sme v OSN, to bol výsledok obrody alebo snaha o iný svet po druhej svetovej vojne, ale aj na globálnych fórach, ktoré teraz v septembri budú práve o tom rokovať.
Aj preto KDH požadovalo, aby sme pomáhali dominantne napríklad na území Sýrie, ktorá je rozvrátená, kde veľa ľudí je v pozícii utečencov na domácom území a mnohí sú už za hranicami, pretože sú tam kontakty, vzťahy. Už doteraz mnohí slovenskí občania pomáhajú, organizácie tak isto, univerzity a Slovensko by mohlo a podľa mňa malo zaradiť územie Sýrie s okolím medzi priority našej rozvojovej pomoci. Kde inde pomáhať než tam, kde je akútny problém, ktorý tak či tak na nás dolieha a bude možno ešte viac?
Aj preto sme tu pozvali z Damasku svedka týchto čias patriarchu Gregoriosa III. Bol tu, v tejto sále. Zožal nielen aplauz, ale prijatie na najvyššej úrovni. A ja za to chcem poďakovať, pretože to bolo nielen gesto, ale reálna pomoc ľuďom, ktorí trpia a sú chudobnejší než tí, ktorí zvládnu nejaké dohody o úteku alebo o prechode do Európy. Na tých územiach, samozrejme, treba organizovať efektívnu humanitárnu pomoc, bezpečné zóny, záchytné centrá, Frontex by mal fungovať ako zrelá, zodpovedná európska agentúra pre schengenskú hranicu.
Kvóty. Aj v júni, aj predtým, aj teraz ich odmietame, nie pre tvrdohlavosť, ale pre princíp. Nadiktovaná solidarita nie je solidaritou, a dokonca môže tento systém živiť problém tak, aby sa prehlboval, dokonca prolongoval a rástol ako rakovina v organizme. Odmietame povinné kvóty, ale podporujeme skutočné, racionálne riešenia. Keďže kvóty neriešia problém zlyhania migračnej a azylovej politiky viacerých štátov, treba sa na to pozrieť cez prizmu reality. Keď sme Grécko riešili, lebo kolabovalo finančne a ekonomicky, to isté Grécko kolabuje bezpečnostne a zmluvnoprávne. Štát, ktorý je v rozklade, nefunguje v žiadnej dimenzii a ohrozuje alebo robí problém nielen sebe, ale aj väčšiemu priestoru.
Je treba veľmi poctivo a spravodlivo rozlišovať migrantov a utečencov. Lebo kým jedni sú hnaní na báze ekonomiky a sociálnych očakávaní, tí druhí na báze ľudských práv a základnej existencie. Bez tohto rozlišovania ďaleko nedôjdeme a znovu prehĺbime krízu v Európe, a nielen v Európe. Ekonomických migrantov kvóty neriešia. Mnohí z nich majú svoje vybrané destinácie, a tie nie sú ani Slovensko, ani Maďarsko, ani Poľsko, ale západná Európa.
Prevádzači a pašeráci čakajú na povinné kvóty tiež. Prevádzači a pašeráci čakajú na povinné kvóty tiež!
A podporujeme, samozrejme, celkové udržateľné riešenie, ktoré tu pán vicepremiér Lajčák analyticky alebo širšie popisoval. Nechcem ani opakovať, ani sa k niektorým vracať, veď nakoniec parlament 24. júna prijal uznesenie ako mandát vláde Slovenskej republiky, ako mandát pre premiéra pred rokovaním Európskej rady, sú prijaté závery Európskej rady a toho sa treba držať. Ak nebudeme sa držať ani toho, na čom sme sa dohodli, kam dôjdeme ako Európa? Európa na báze práva a dohody je inteligentné a perspektívne spoločenstvo. Európa na báze sily tu už bola a bola to katastrofa.
Po tretie. Trváme na tom, že pokiaľ je potrebné prerozdeliť utečencov v rámci Európskej únie, tak slovenskí ľudia sú pripravení prijať aj viac, než sú spomínané čísla v médiách alebo vo vládnych dokumentoch, ale sú pripravení prijať primárne, dominantne kresťanské rodiny zo Sýrie alebo z ďalších území aj preto – a ja som presvedčený, že to je silný argument, lebo sú tieto komunity na Blízkom východe vystavené ge-no-cí-de. Žiaľ, medzinárodné právo pozná po tragických dejinách tento pojem. Genocída prebieha a my ju nemôžeme len komentovať, ale pomáhať tým, ktorí sú obeťami genocídnej, cielenej, systematickej a dlhodobej likvidácie. Toto je výzva aj pre OSN a pre medzinárodné spoločenstvo. Lebo ak je genocída najväčší zločin proti ľudskosti, tak ľudskosť sa prejaví tým, že ho vraciame, to spoločenstvo, do zodpovednosti.
Integrácia, ktorá sa stala súčasťou našich každodenných debát a teraz sa má týkať aj utečencov, je otázka hodnotová a kultúrna. Nielen ekonomicko-sociálna alebo bezpečnostná, a preto si dovolím povedať, že Slovensko by na tejto báze, s takýmto férovým, otvoreným, dobrovoľným, žičlivým prístupom mohlo prijať aj viac než spomínaných sto alebo dvesto utečencov, osôb. Občania Slovenska, rodiny, farské spoločenstvá signalizujú, že sú pripravené poskytnúť pomoc, a preto by mal štát byť nápomocný, pretože má svoje nezastupiteľné úlohy pri takejto spolupráci.
A po štvrté. Trváme na tom, čo je vlastne prvou povinnosťou štátu, aj tohto štátneho orgánu, a to je, ústavného orgánu, a to je bezpečnosť a spravodlivosť. Ak v tomto štát zlyhá, čím to nahradí? Trváme na tom, aby sa obnovili a hlavne zachovávali pravidlá Schengenu, a to je ochrana územia, bezpečnosť obyvateľov a zároveň systém pomoci tým, ktorí ju potrebujú. To znamená fungujúci azylový systém vrátane, vrátane systému návratov. Zachovajme poriadok a poriadok nám bude slúžiť. Staré heslo, veľmi presné a veľmi osvedčené.
Chcem pred záverom práve túto situáciu opísať citátom od Cyrila Vasiľa, ktorý včera v Šaštíne na národnej púti veľmi precízne pomenoval viaceré naše bolesti alebo slabiny súčasnej doby, súčasného Slovenska, a práve jeden z tých bodov sa týkal žičlivosti či štedrosti alebo straty solidarity. Dovolím si krátky citát: "Poriadok, dodržiavanie zákona a prijatých pravidiel, rozumné zváženie ekonomických i kultúrnych kritérií, skutočnej potreby, vlastných možností, ako aj reálnej pravdepodobnosti a nevyhnutnosti kultúrnej, spoločenskej i duchovnej integrácie migrantov, to všetko je potrebné všestranne brať do úvahy pri hľadaní odpovede na komplikovaný systém alebo problém explózie migračnej vlny, ktorá začína podmývať základy spoločného európskeho domu i jeho identity. To je ťažkou a zodpovednou úlohou politikov, odborníkov na bezpečnosť, ekonómov, sociálnych pracovníkov. Ich prácou, ich povinnosťou je hľadať optimálne riešenie, v prvom rade konkrétnou snahou pri odstraňovaní hlavných dôvodov migrantských explózií ako najlepšiemu spôsobu predchádzania chaotickej migrácie, ďalej účinnou a solidárnou medzinárodnou pomocou už v domovských krajinách a vytvorením a rešpektovaním spravodlivého mechanizmu posudzovania žiadostí bez toho, aby sa celý proces ocitol v rukách prevádzačských mafií alebo stal nástrojom politického vydierania."
Dámy a páni, priatelia, žiadnu krízu nevyrieši naivita či bezcitnosť alebo politický kalkul, ktorý vždy vedie aj využíva nástroje populizmu a extrémizmu. Každú krízu vyriešia predovšetkým len zdravý rozum a dobré svedomie. Tieto dva. Zdravý rozum a dobré svedomie. Toto by mal mať každý, hlavne tí, ktorí spravujú verejnú moc. Už či európsku, slovenskú, alebo regionálnu, či komunálnu. Zdravý rozum a dobré svedomie treba aplikovať aj v tomto parlamente, aj na Slovensku. A krízu – a nielen migračnú – vyrieši ľudskosť a zodpovedná solidarita. Preto treba privítať každý prejav účinnej solidarity. Treba nám ju pestovať, rozvíjať etiku solidarity. Vedie ma to k spomienke na jedno meno: Józef Tischner, autor aj knihy, ale aj celej etiky solidarity, ideový vodca Solidárności v Poľsku, už nebohý.
Ale solidarizovať sa majú hlavne ľudia. Za socializmu to bolo inak. Ale práve človek voči človeku, ak je solidárny, tak na tom vzniká solidárna spoločnosť a, samozrejme, aj politika, ktorá napomáha takémuto charakteru. Štát je skôr zodpovedný za napomáhanie solidarite. Hlavne teda za otázky bezpečnosti, krízového manažmentu, spravodlivosti, zákonnosti verejných služieb. Aká by to bola solidarita, keby tento základ negarantoval štát? Dnes máme na Slovensku pri tejto kríze do veľkej miery fragmentovanú spoločnosť, polarizáciu nielen názorovú, a to nepomáha tým, ktorí trpia. Dôležité je, aby to, čo je dobré, aby spoločné dobro víťazilo. Tam vyhrávame všetci.
A chcel by som preto v tejto chvíli a na dôvažok toho, čo sme tu v júni a teraz budeme aj diskutovať ďalej, chcel by som adresovať nám všetkým a osobitne vláde, pánovi premiérovi jednu výzvu, aby sme využili skúsenosti, ktoré máme za vyše dvadsať rokov z rôznych ťažších, zložitejších období alebo výziev – či domácich, alebo medzinárodných – a aby tu vzniklo slovenské fórum pre solidaritu. Také to fórum, ktoré by vyjadrilo v podstate politicko-občiansku platformu pre dialóg, organizovanie a koordinovanie efektívnej solidarity, by pomohlo nielen menu Slovenska, ale charakteru nášho štátu, našej spoločnosti, nášho národa, pretože nás možno čakajú ďalšie, možno ešte väčšie krízy, 21. storočie je skôr pred nami a sú tu bezprecedentné javy. Ja sa nechcem vracať do dvadsiateho, ale Európa ho nezvládala. Dvadsiate prvé závisí od nás tu a teraz, možno aj zajtra.
Vytvoriť slovenské fórum pre solidaritu by mohlo byť takou príležitosťou aj zodpovednosťou pre vládu dať dokopy dôležité, samozrejme, kompetentné ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy, ale aj predstaviteľov parlamentných politických strán, mimovládnych organizácií, cirkví a, samozrejme, zástupcov samospráv, tak aby mohli pravidelne a veľmi účinne nielen v dialógu, ale v kompetentnej a takej aktívnej zodpovednosti hľadať spôsob, ako pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú. Táto kríza bude dlhá a ťažká. A preto potrebujeme organizáciu, mobilizáciu a koordináciu i nástrojov, i samotnej pomoci. Keďže táto kríza je náročná, potrebujeme aj informovanosť občanov, a práve takéto slovenské fórum pre solidaritu by pomohlo etike solidarity, že to nie je len vec niekoho niekde, vlády alebo úradníkov, či bruselských alebo bratislavských, ale naša, naša vec, každého z nás, jednotlivo i spolu.
Chcem povedať, že takéto slovenské fórum pre solidaritu by mohlo byť potrebným a možným posunom, kvalitatívnym posunom od júna, odkedy sme túto tému diskutovali a myslím, že aj zvládali, v pripravenosti a schopnosti Slovenska reagovať a pomáhať čím skôr a čo najlepšie. Kríza je nielen na juhu, pripomínam, kríza je aj na východ od nás, dianie na Ukrajine nie je ľahké a nevieme, čo bude. Ale bez ohľadu na to, čo sa deje inde, formovať nástroje pre solidaritu a etiku solidarity je v našom spoločnom záujme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka, pán premiér, ctené dámy a páni kolegovia, dovoľte mi prispieť k tejto dôležitej diskusii pohľadom za Kresťanskodemokratické hnutie i za seba, pretože považujeme utečeneckú krízu za veľmi vážny problém, ktorý sa týka nielen južných krajín Európskej únie, ale celej Európy a vyžaduje si účinné a bezodkladné riešenia. Vítame všetky kroky, ktoré robia štáty, mimovládne organizácie, občiansky sektor, náboženské spoločenstvá preto, aby úprimne napomáhali tým, ktorí sú prenasledovaní a ide im o holú existenciu alebo o základné živobytie.
Vnímame, že otázka utečencov sa nielen v Európe, ale aj na Slovensku stáva priestorom populizmu, xenofóbie, extrémizmu, a preto ostro odsudzujeme všetky prejavy násilia a nenávisti, ktoré sme mohli vidieť počas sobotňajšieho protestu v hlavnom meste v Bratislave. Som rád, že sa touto témou zaoberá plénum a istou konkrétnou formuláciou aj v rámci uznesenia reflektuje toto dianie, a zároveň som presvedčený, že minister vnútra, podpredseda vlády by mal vecne a precíznejšie informovať kompetentný výbor, branno-bezpečnostný výbor, o udalostiach v sobotu na uliciach hlavného mesta. Som presvedčený, že to, čo sa tu dialo, bolo zneužívaním slobody v mnohých konkrétnych príkladoch.
Chcel by som v štyroch bodoch vyjadriť stanovisko, ktoré je konkrétne i politické.
Po prvé. Najdôležitejšie kroky alebo opatrenia majú smerovať k tomu, aby nehynuli ľudia v Stredozemnom mori, aby sa nestávali tragédie, ktoré na úteku postihujú stovky, ba tisíce ľudí v Stredozemnom mori. Na tento účel je potrebné zo strany členských štátov, ale aj Únie ako celku poskytnúť primerané zdroje a lepšie nástroje pre solidaritu s tými, ktorí na jednej strane utekajú, a s krajinami, ktorých sa tento nápor najviac dotýka, a to je Taliansko a Grécko. Ide o vystuženie a zlepšenie pomerov vo FRONTEX-e a vo všetkých kooperujúcich bezpečnostných zložkách.
Po druhé. Nepodporujeme masívne a určite nie ilegálne prisťahovalectvo z tretích krajín do Európy. Ale uvedomme si, že v prípadoch politického, etnického či náboženského prenasledovania je potrebné poskytnúť azyl, určite azylovú procedúru, ale aj azyl alebo tolerovaný dočasný humanitárny pobyt na území členských štátov Európskej únie.
Masívnejšie prisťahovalectvo utečencov v rámci Európskej únie však nepovažujeme za správne riešenie. Preferujeme pomoc ľuďom na dotknutých územiach. Územiach konfliktov, ktoré sú základným problémom, základným zdrojom tejto situácie. Najzávažnejšou príčinou dnešnej krízy sú vojnové a ozbrojené konflikty a s tým súvisiaca extrémna chudoba. Je potrebné, aby Európska únia i svetové spoločenstvo urobili viac pre pokoj a stabilitu na Blízkom východe, ale aj v krajinách afrického kontinentu. Je dobrá, rozumná myšlienka bezpečnostných zón na územiach konfliktov alebo blízkych územiach. Nielenže ju podporujem, ale treba ju presadzovať v rámci európskych štruktúr. Tak ako sa usilujeme od marca presadiť myšlienku vytvorenia osobitného postu vyslanca Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete, lebo je jej stále menej a je stále viac drasticky ohrozovaná.
Je tu lekcia z nedávnych dôb, z poslednej dekády, kedy viaceré demokratické krajiny sa rozhodli vojensky intervenovať alebo podporovať ozbrojené skupiny tak, aby menili nedemokratické režimy. Tým príkladom asi č. 1 je Irak z roku 2003, kedy po 10 rokoch v krajine je evidentný nielen rozklad, ale ovládnutie Islamským štátom a Islamský štát je globálnou hrozbou, nielen regionálnou.
Výsledkom mnohých nerozumných zásahov je dnes chaos, konflikty, masové zabíjanie, straty na ľudských životoch. Preto by medzinárodné spoločenstvo malo prejaviť a preukázať viac jednoty a súčinnosti a solidarity pri riešení stavu, ktorý sa bytostne dotýka miliónov ľudí. Ako základný princíp by som rád podčiarkol, že bez medzinárodného práva, bez jeho rešpektovania sa nedá ani udržať, ani dosahovať mier. Som presvedčený, že mier je ovocím spravodlivosti. A medzinárodné právo, ktoré vychádza zo spravodlivosti, je rečou, jazykom medzinárodných vzťahov, a preto je treba viac sa oň opierať, viac ho podporovať. Hovorím to aj za hnutie, ktorému na tom osobitne záleží, a spomínam aj Irak z roku 2003. Arabská jar evidentne bola a je arabskou búrkou a pre mnohých priniesla skôr zimu, než nejakú nádej. Zvlášť pre veľké a početné komunity kresťanov na území Blízkeho východu alebo severnej Afriky.
Po tretie. KDH nepodporuje systém povinných kvót na vybavenie žiadateľov o azyl, ale podporujeme dohodu členských krajín Európskej únie podľa ich ekonomických a technických možností s cielenou podporou Európskej únie i zdrojov Európskej únie. Slovensko by v tomto zmysle malo poskytnúť súčinnosť a pomoc v rámci svojich azylových možností s tým, že môže postupne prijať niekoľko stoviek utečencov. Tí, ktorí spĺňajú podmienky pre udelenie azylu, ale aj utečencov, ak kapacity umožnia, z humanitárnych dôvodov. Je to v našich silách, ale aj v našej kompetencii. Považujeme za užitočné a efektívne, aby sme ako krajina efektívne pomohli tisíckam ľudí, ktorí sú na mieste, teda v dotknutých regiónoch, aby nemuseli migrovať to Európy. Preto od začiatku, aj v tejto fáze vítam úsilie o spoluprácu a súčinnosť Vyšehradskej skupiny, pretože to je dobrý formát. Na jednej strane neformálny, na druhej má 20 rokov skúseností. Ak sme boli v zhode, mali sme vplyv. Ak sme rozdelení, ten vplyv sa stráca. A k tomu je potrebné spájať podobne zmýšľajúce krajiny. My nie sme v tomto sami, a preto takýto spoločný postup môže mať aj výsledný efekt, o ktorý ide aj v tejto chvíli.
Chcem však povedať, že referendum o utečencoch na Slovensku určite nie je riešením a tak ako niektoré krajiny zaplavuje dnes vlna týchto azylových žiadateľov, tak by Slovensko zaplavil populizmus na škodu Slovenska, našej demokracie a vývoja.
Po štvrté. Som presvedčený, že je čas sústrediť viac sily a dlhodobo spolupracovať s vybranou krajinou alebo územím tak, aby sme naozaj vytvárali stabilitu a perspektívu okolo Európy. KDH bude presadzovať, aby sa jednou z prioritných krajín oficiálnej štátnej rozvojovej pomoci stala Sýria. Tam sa nachádzajú milióny utečencov a komunity, ktoré už majú vzťahy, majú kontakty, majú poznanie, skúsenosti s pomocou zo Slovenska. K tomuto cieľu slúžila aj nedávna májová návšteva melchitského gréckokatolíckeho patriarchu Gregoriosa III., ktorý bol aj v parlamente, aj v tejto sále. Aj on apeloval, aby sme pomáhali ľuďom tam, kde trpia, nie lákali ich za nejakou inou perspektívou, lebo vyľudňovanie alebo oslabovanie týchto komunít znamená dlhodobú hrozbu, ba stratu charakteru pre tieto kultúry.
Konkrétne projekty aj zo Slovenska, finančná pomoc, služba lekárov, sociálnych pracovníkov sú výrazom slovenského odhodlania pomáhať ľuďom priamo na mieste. Chcel by som to osobitne oceniť.
KDH bude naďalej rozvíjať zodpovednú solidaritu s núdznymi a prenasledovanými. Som presvedčený, že napríklad aj zbierka, ktorá bola realizovaná v marci, cez ktorú občania v chrámoch vyzbierali viac než pol milióna eur pre Sýriu a Blízky východ, je výrazom praktickej, osobnej a zodpovednej solidarity.
KDH podporí všetky zodpovedné kroky aj na vládnej a štátnej úrovni, ale aj na mimovládnej úrovni pre riešenie utečeneckej krízy.
Podporíme aj návrh uznesenia, ale, opakujem, nepodporíme populistické návrhy.
Chcem na záver povedať, že žijeme v úvode storočia, ktoré by mohlo byť iným, než bolo to predchádzajúce. Jeden múdry človek nazval 20. storočie obdobím strachu, storočím strachu. A tento čas, ktorý je pred nami, môže byť buď storočím zodpovednosti, alebo storočím ľahostajnosti. To závisí aj od toho, ako sa postavíme k súčasnej utečeneckej kríze v Európe. Ja som presvedčený, že Európa, to je naďalej otázka mieru alebo vojny, spolupráce alebo konfliktu na kontinente. A z hľadiska princípov, ktoré aj teraz budú charakterizovať vzťahy 28-ky alebo ďalších štátov, by sme mali presadzovať toľko integrácie, koľko je nevyhnutné pre zabezpečenie záujmov, oprávnených záujmov zúčastnených krajín, a chrániť a potvrdzovať a prehlbovať toľko slobody, koľko je len možné v rámci spoločnej slobodnej Európy.
Európska integrácia aj v tomto príbehu, aj v tejto chvíli nie je problém, ale je riešením, pretože utečenci, ale aj občania Únie potrebujú riešenia. A potvrdzuje sa znovu a znovu, že zjednotená Európa, to nie sú predovšetkým finančné alebo ekonomické otázky, ale je to téma ľudskosti, je to otázka základných hodnôt a akcieschopnosti. Odpoveď na tieto veľké výzvy závisí aj od Slovenska.
Želám vláde, aby zvládla rokovania tak, aby zohľadnili aj slovenský špecifický záujem v derogáciách, v rokovaniach, v špecifických opatreniach, ale aj v ďalšom úsilí to považujem za možné a potrebné, ale aj spoločný európsky, ktorým je ľudskosť a solidarita.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja len krátko na skôr, samozrejme, pozitívne podnety zareagujem.

My čelíme dnes mnohým problémom, ktoré sú buď veľmi dynamické, alebo postupné. A jedným z nich je napríklad aj vyľudňovanie vidieka alebo niektorých vzdialených oblastí, pán kolega Mičovský naznačoval, že môžu to byť podhorské alebo horské oblasti, pričom zmena toho trendu bude ťažká. Ale som presvedčený, že napríklad podpora rodinného podnikania by výrazne napomohla udržať ľudí tam, kde ich aj Slovensko potrebuje. Je to v spoločenskom, verejnom záujme. A zároveň tí jednotlivci alebo rodiny tam potrebujú spôsob obživy, ktorý je nielen tradičný a náročný, ale aj dôležitý pre ostatných. A my nepotrebujeme vytvárať skanzeny, ale skôr udržateľné miesta pre život v rozsahu celého Slovenska. A ak sa neotočia tieto trendy v niektorých regiónoch, tak, opakujem, budú nezvratné dopady a dôsledky pre budúcnosť.

Chcem aj preto apelovať na všetkých, ktorí majú pre to zmysel, už aj v duchu novely ústavy, ktorá hovorí o tom, že Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru, napomáha jeho dobru, to je jej ústavná povinnosť, včítane tejto sály, tejto snemovne, je to jedna z foriem, ktorú navrhujeme. Nie je vyčerpávajúca, ale dôležitá súčasť pre vitalitu Slovenska po každej stránke. Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej je jedna faktická.
Nech sa páči, Boris Susko.