Pani predsedajúca, pani podpredsedníčka, pani spravodajkyňa, pravdupovediac, cítim sa, obklopený samými ženami, ako tŕň medzi ružami, a preto aj vo svojom vystúpení, aj to som menoval, vo svojom vystúpení snažím sa ostrie toho tŕňa trochu otupiť. A nebude dlhé, mám v zásade tri poznámky.
Prvá, ako chrániť slabých je správne. Dokonca chrániť deti je, ako je ušľachtilý cieľ. Som o tom presvedčený. Akurát si nemyslím, že cesta, ktorá bola zvolená, je cesta dobrá. Viete, môžete postaviť na ich ochranu aj päť metrov vysoký betónový plot, tým ich neochránite. Oveľa lepšie a oveľa skôr ich ochránite, ak ich pomôžete previesť cez prekážky a vyhnúť sa úskaliam. A tie základy sú problémové aj v tom, že dotýkajú sa práve detí v období, a mladých ľudí, keď sú prirodzene naklonení vzdorovať príkazom, zákazom a snažia sa ich porušovať. Jednoducho snažia sa presadzovať svoju individualitu a istú dobu trvá, pokiaľ prídu na to, že niektoré zákazy sú aj rozumné a dobre, že sú urobené. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že tá cesta nie je najlepšie zvolená, keďže otupujem to svoje ostrie.
Druhá moja poznámka je, viete, na ministerstve školstva pred mnohými rokmi existovali a existujú odborníci, ktorí sa zaoberajú tým, aké má byť stravovanie v školách, pripravujú normy. Ako som už vo faktickej poznámke povedal, ich limity sú hlavne v tom, že sú obmedzení aj finančne, koľko môžu minúť na jedno jedlo, na jednu stravnú jednotku. Z toho možno niektoré veci vychádzajú, aj že tie limity a normy stravné nie sú najlepšie. Ale videl by som oveľa lepšiu cestu, pani podpredsedníčka, ísť tadiaľto, pretože je to v ich kompetencii. Sú to ľudia, ktorí tomu rozumejú. A už ako tu bolo povedané, nakoniec, pokiaľ treba zákaz, tak ako ten zákaz sa dá urobiť od tej najnižšej, by som povedal, úrovne riadenia. Priamo to môže urobiť riaditeľ, že jednoducho zabráni tomu, aby sa v bufete v škole predávali niektoré veci. Ak by ten riaditeľ aj hypoteticky predpokladám, že by nebol dostatočne zodpovedný, tak existuje rodičovská rada, školská rada, ktorá tak isto má ten priestor. No a samozrejme ten priestor je aj cez ďalšie smernice, či už usmernenia, smernice ministra školstva. Možno mnohí nevedia, že školstvo funguje každý rok podľa jedného predpisu, a je to, tak by som povedal, takmer školská biblia, ľudovo sa nazýva POP-ka, pedagogicko-organizačné pokyny. A jednoducho tam je pre každý rok napísané všetko, čo a ako sa v školách bude v danom školskom roku diať. A keby to bola právna norma príliš nízka, tak je v kompetencii ministra školstva vydať vyhlášku.
Ja musím povedať, to je moja tretia poznámka, že nepokladám za dobré, ak takého veci posúvame do zákonnej normy. Jednak ak sa objaví nejaký problém, tak proces prijímania zákona nie je tak jednoduchý. V takom slušnom termíne to trvá nejaké štyri mesiace až šesť mesiacov, pokiaľ samozrejme to nie je skrátenou formou. Ale to môže urobiť len vláda. A naozaj som presvedčený, že to má zostať tam, kde je to dnes kompetenčne dané, a to je, v rukách ministra školstva. Týmto návrhom zákona vlastne ministra oberáme o kompetencie, pretože priamo z kompetenčného zákona je povedané, akým spôsobom minister školstva, či už svojimi nariadeniami, smernicami, vyhláškami, riadi rezort školstva. To má priamo zmocnenie v kompetenčnom zákone. Čiže netreba iné ako zmocnenia robiť.
A myslím si, že toto, toto nie je dobrá cesta. Všeobecne, a teraz filozoficky bez ohľadu na to, že som opozičný poslanec a že ministrom je pán Pellegrini z koalície, ja si myslím, že máme vychádzať v prvom rade z dôvery v ministra a z toho, že je zmocnený na to, aby konal dobre a v prospech tých, ktorých má v kompetencii. V tomto prípade v prospech tých detí. Nie som za to, aby sme ho oberali o jeho kompetencie.
Čiže to sú v podstate tri moje zásadné poznámky, ktoré som chcel mať, a nechcem tu pokračovať v tom, lebo je tu, odborníkov na školstvo sa tu objavilo neúrekom, takže budem len pozorne počúvať ich ďalšie návrhy.
Ďakujem pekne.
