Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Nechcem byť osobný a nebol som alebo snažím sa nebyť osobný, ale predsa.
Pán kolega, ak si myslíte, že ste slobodný a nezávislý, no tak klamete sami seba alebo sa nechávate klamať. Neviem. Pretože každá sloboda, to nie je len o slobodnom rozhodovaní. Ako každá minca má rub a líc. Rubom tejto slobody je vždy zodpovednosť. Strany existovali v starom Grécku za Solóna a Drakóna, v starom Ríme za Sullu a Maria, boli to optimáni a populári. Jednoducho za tisícročia nič iné ľudstvo nevymyslelo a zrejme sa mu to tak skoro ani nepodarí.
Ale rozklad takýchto inštitúcií je podľa mňa oveľa nebezpečnejší. To tu bolo a periodicky sa opakuje. Kedysi pred 150 rokmi sa nazývali anarchisti, dneska je to populizmus.
Domnievať sa, že masy budú len tak priamo rozhodovať, o tom vám vypovie najlepšie, vypovedia sociálne siete, ako sa správajú ľudia, keď sú anonymní. Je to podľa mňa veľmi nebezpečný krok.
Viete, to, že budú ľudia rozhodovať, spôsobilo dve najväčšie tragédie v minulom storočí, aj keď históriu možno do hĺbky ďalej nesledujete. Ale jednoducho červená robotnícko-roľnícka diktatúra, kde títo budú rozhodovať, len vy budete rozhodovať, im sľúbili, viedla k jednej tragédii. A druhá robotnícko-nacionalistická, hnedá diktatúra presne takým istým spôsobom vznikla.
Takže prikláňať sa k tomu alebo takéto čosi navrhovať nepokladám za dobré a musím vám povedať, že aj keď niektoré inštitúcie zle fungujú, je to lepšie pre spoločnosť ako chaos.

123.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, moja interpelácia je na ministra školstva pána Draxlera.
Legislatívnou zmenou bola daná samosprávnym krajom kompetencia určiť počet 1. tried, ktoré stredná škola môže otvoriť v príslušnom školskom roku.
Dôvodov, prečo sa to tak stalo, bolo to, že aby došlo k odstráneniu nadbytočných kapacít v pláne výkonov. Jednoducho aby nebolo oveľa viac ponúk na miesta na stredných školách, ako je absolventov deviatej triedy základnej školy. Ako však ukazuje analýza z uplatnenia tejto legislatívy, samotná zmena sa vyslovene z tohto dôvodu minula účinkom. Tak pre školský rok 2014/2015 pre 45 537 absolventov základných škôl bolo plánovaných 71 255 miest na stredných školách a pre tento rok 2015/16 nás čaká, pre 49 545 absolventov ZŠ je plánovaných 70 462 miest na stredných školách. Súčasne tá analýza ukazuje, že rozhodovanie samosprávnych krajov pri určovaní počtu 1. tried, ak to poviem príliš jemne, je voluntaristické a neraz sa nedeje na základe kritérií, ktoré boli dohodnuté. Tak ako tá legislatívna zmena bola, samosprávne kraje pri rozhodovaní uprednostňujú školy, v ktorých sú zriaďovateľom, na úkor neštátnych škôl. Aby som uviedol číslo pre školský rok 2015/16, z 80 súkromných škôl, to nie sú všetky ale, ale ktoré sú združené, v 19 školách nepovolili ani jednu triedu, z 80 v 19, to je prakticky v štvrtine škôl. Kdežto pre porovnanie majú 800 vlastných stredných škôl, teda 800, v ktorých sú zriaďovateľom, a tam z tých 800 sa v jednom jedinom prípade stalo, že nepovolili otvoriť ani jednu prvú triedu. Nepovoliť otvoriť ani jednu prvú triedu znamená de facto likvidácia príslušnej školy. Nie je to okamžitá, ale je to likvidácia postupná. Ja si myslím, že aj tieto čísla, ktoré, ja netvrdím, že sú úplne komplexné, ale určite majú dostatočnú vypovedajúcu hodnotu, svedčia o tom, že samosprávne kraje uplatňujú evidentne diskriminačný prístup k školám, ktorých nie sú zriaďovateľom. Ja som už pri prijímaní tejto legislatívnej zmeny upozorňoval na to, že takto nastavené kompetencie, ktoré dostali samosprávne kraje, sú zlé a že de facto pri tejto kompetencii dochádza k evidentnému konfliktu záujmu. Neprirodzený záujem zriaďovateľa, že chráni svoje školy, a on súčasne rozhoduje aj o školách, ktorých zriaďovateľom nie je.
Ja sa domnievam, že toto evidentne vyžaduje, aby došlo k úprave tejto legislatívnej normy, aby sa to takto nedialo. A obávam sa, že dnes už v mnohých veciach nerozhoduje v skutočnosti o tom, ako funguje školstvo, ministerstvo školstva, ale samosprávne kraje a neraz aj obce. A to nikdy nebolo zámerom, keď sa robila reforma štátnej a verejnej správy. Zámerom, pôvodným zámerom bolo to, aby zriaďovateľ dostal do svojho majetku, t. j. obec, budovy a majetok, o ktorý sa bude starať, ale všetko ostatné patrí do kompetencie buď ministerstva, alebo príslušnej školy. Mimochodom, si kladiem otázku, keď sme v 90. rokoch dali školám postupne najprv stredným a potom aj plne organizovaným základným školám právnu subjektivitu, načo im dnes je. Riaditeľ dneska nerozhodne ani o tom, že koľko žiakov prijme alebo škola. Jednoducho len na ozdobu. A tak, pán minister, žiadam vás o prehodnotenie tejto legislatívy a prosím, aby ste ma informovali o vašom návrhu riešenia predmetného problému.
Ďakujem, to je všetko, čo som chcel povedať, skončil som, pani podpredsedníčka.

52.
Ďakujem pekne. Pán minister, žiaľbohu, že tu nie je minister školstva, ale fakt je, že prenikli šumy, že ide o zlučovanie niektorých priamo riadených organizácií s cieľom ako zlacniť štátnu správu. Proti tomu nič nemám, akurát by som rád povedal, že lacná štátna správa ešte neznamená dobrá štátna správa, a jednoducho tá dobrá je predsa len podľa mňa podstatnejšia.
A druhá moja poznámka je v tom, že ak k tomu dôjde tohto roku, tieto priamo riadené organizácie sú nositeľmi projektov z eurofondov, nemalých finančných prostriedkov. Administratívne úkony, ktoré treba vykonať, ktoré súvisia so zlučovaním, spôsobia s veľkou pravdepodobnosťou to, že tieto prostriedky nebudeme schopní vyčerpať. Ja budem túto problematiku sledovať, pretože ide o nemalý objem peňazí, čo sa týka priamo rezortu školstva, ktorý nie je bohatý, rovnako ako aj rezort ministerstva kultúry, a nebol by som rád, ak by sme kvôli tomu prišli o nejaké financie. Nič sa nestane, ak nakoniec k takémuto zlučovaniu by došlo neskôr, o rok, keď už skončí možnosť čerpania finančných prostriedkov z programovacieho obdobia 2007 - 2013.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Moje vystúpenie by sa zrejme zmestilo do jednej faktickej poznámky, ale keďže nikto nevystúpil v rozprave, tak nemal som takúto príležitosť.
Veľmi krátko. Vo výbore pre európske záležitosti pôsobím nielen toto volebné obdobie, pôsobil som tam aj v minulosti, takže trošku tak ako funguje tento výbor, si myslím, že predsa len poznám, a musím povedať, že tak ako aj v minulosti, z europoslancov, ktorí majú možnosť prísť na ten výbor, majú možnosť vystúpiť, majú možnosť vznášať návrhy, by som mnohých za celý ten čas nebol videl tam, keby neboli eurovoľby. A niektorých i napriek tomu, že boli eurovoľby, som nevidel. Ja si myslím, že v prvom rade tento priestor by mali využívať a naozaj - a to asi aj kolega predkladateľ potvrdí -, že občas tam máme vážne materiály, ktoré majú vplyv na Slovensko, ktoré, o ktorých sa rokuje, ktoré sú potom záväzné, lebo sú prijaté ako smernice, a ich postoj, ich skúsenosť alebo ich videnie s tým, že vedia, ako to funguje v europarlamente, žiaľbohu, nám chýba. Čiže musím povedať, že toto by som oveľa viacej uprednostnil.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán predseda sa nemusí obávať, určite stihneme hlasovanie o piatej, moje vystúpenie je krátke. Možno vás prekvapí, ale chcem sa vyjadriť na podporu tejto zmluvy. Viete, ten problém okolo toho, aby sme boli členom tejto agentúry, existuje už veľmi dávno, a vždy ten problém bol spojený s výškou vstupenky. Tá vstupenka nie je malá, to si treba uvedomiť, ale treba aj povedať to, že časť tých finančných prostriedkov, ktoré zaplatíme, ako vstupenka, vlastne sa dostane späť pre naše odborné tímy. Teda poviem to tu otvorene, je to aj predsa len istým spôsobom podpora výskumu, ktorý sa nachádza, ako všetci vieme, a pri schvaľovaní rozpočtu sme sa o tom bavili, v zložitej situácii. Čiže ja chcem vysloviť podporu. Jedno, čo nie je celkom zrejmé, prečo to musí byť, alebo má byť zmluva, ktorá má charakter prezidentskej zmluvy, to znamená, že tie ustanovenia sú nad zákonmi, to by možno mohol pán minister povedať, ale v zásade sa prihováram za podporu tejto zmluvy.
Ďakujem.