Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa v prvom čítaní vyjadril k predmetnému návrhu novely zákona, respektíve novely niekoľkých zákonov.
Musím povedať, že keby som bol striktný, a teda chcel dodržiavať rokovací poriadok, ako často vyzýva pán podpredseda nás, aby sme to robili, no tak mám obavu, že sa to dosť dobre nedá vo všeobecnej rovine len hovoriť o tomto zákone, pretože tento zákon je zvláštny. A musím povedať, že s tým, akým spôsobom je predložený, som sa ešte vo svojej nie tak krátkej legislatívnej praxi nestretol, pretože vzdelávací systém je postavený na niekoľkých pilieroch, ktoré sú kľúčové zákony. A je to akoby taká v tejto chvíli skladačka, pretože tu sú novelizované jednotlivé diely tej skladačky, dneska moderne povedané puzzle. Tu je tento kúsok z tohto zákona vybratý, iný kúsok, ďalší kúsok nahradený ďalším. Čiže toto nie je novela jedného zákona, toto je v podstate, hovorím, zásah do celého vzdelávacieho systému. No, hovorím, z tohto pohľadu to vnímam do istej miery ako unikum, ale dobre.
Chcel by som sa teda vyjadriť aspoň k niektorým bodom, lebo tých bodov je tu veľa. A poviem priamo, že celkom iste sú veci, ktoré si vyžiadala aplikačná prax, to je také škaredé slovo, ktoré si vyžiada život zmeniť. A rešpektujem to a beriem to aj, že sú to veci, ktoré sú užitočné. No ale zrejme nikto odo mňa nečaká, že budem sa nejako veľmi tými zaoberať, ale práve tými sa budem zaoberať, ktoré pokladám za problematické. Pôjdem tak v poradí, ako sú aj uvedené.
Minimálne pokladám za takpovediac na diskusiu otázku spájania viacerých ročníkov tried prvého stupňa. Zatiaľ tu bolo umožnené spojiť len dve triedy, viac nie, pretože tá výhrada bola evidentná z dôvodov toho, že ten pedagogický proces a kvalita pedagogického procesu celkom iste utrpí a celkom iste utrpí, keď privedie k tomu, že sa pospájajú prakticky v malej škole všetky triedy prvého stupňa.
Cieľ je, samozrejme, ten, aby tá škola mohla prežiť. Však keď bude mať v triede jedného učiteľa pre všetkých žiakov, tak tie náklady sú podstatne nižšie, ako keď musia mať dvoch učiteľov. To je evidentné. Len mi to pripomína potom tú ľudovú školu spred sto rokov, ako existovala na dedine a kde pomaly všetky triedy boli pospájané. Ja viem, že voči tomuto bol dlhodobo veľký odpor. Tie nápady boli aj predtým, ale z dôvodov vyslovene pedagogických.
Ja nemám nič proti tomu, aby sa niektoré veci, čo sa týka inšpekcie, rozširovali.
A takisto ma trošku prekvapuje, že je v tom zákone povedané, že rodičia nemusia dať detí do spádovej školy a môžu si vybrať inú, ak riaditeľ súhlasí. Ale to celý čas bolo. To platí. Neviem, prečo to je v zákone, pretože občan môže urobiť všetko to, čo nemá v zákone zakázané. Takže to mohli doteraz takisto robiť. A v podstate tá formulácia v zákone je aj to, že to môžu urobiť, ak s tým súhlasí riaditeľ. No ale s tým súhlasiť aj pred tým musel. Takže tomuto bodu vyslovene nerozumiem. Ale, áno, celkom iste však celý čas sme boli za to, aby bol slobodný výber školy, aby si mohlo dieťa a rodičia a zákonní zástupcovia vlastne teda slobodne vyberať školu. Takže je otázka, prečo tam musí takáto dikcia príslušného paragrafu byť.
Takisto do istej miery ja akceptujem to, že v záujme monitorovania odborníkov z praxe im sa zvyšuje počet možností odučených hodín zo 7 na 10, i keď celkom iste som presvedčený, že to zase narazí a naráža na odpor tých, ktorí trvajú na tom, aby človek, ktorý učí, mal minimálne pedagogické, tzv. pedagogické minimum.
Ale poďme teraz k niektorým iným veciam.
Jedna vec je tu urobená. To je menovanie riaditeľa školy. Poviem, že v tejto dikcii, v ktorej to je tam, by som to ešte prežil. Ale keďže som sledoval a sledujete aj vy ostatní, predpokladám, v médiách bolo avizované, že to bude de facto zmenené, zrejme v druhom čítaní pozmeňujúcim návrhom, a že to prejde do vyslovene kompetencie viac-menej zriaďovateľa, a tým sa v skutočnosti zrušia, povedal by som, posledné významné kompetencie rady školy, no tak musím povedať, že to pokladám za vážny zásah do demokracie a fungovania škôl.
A treba si uvedomiť, že rada školy, tento inštitút vznikol kdesi okolo roku, nepoviem presne, 2000, čiže funguje to už 15 rokov minimálne. Vtedy boli dlhé spory o tom, ako má byť zostavená. A je zostavená tak, že sú tam všetci tí, ktorých sa fungovanie školy bezprostredne dotýka, to znamená, sú tam zástupcovia rodičov, zástupcovia pedagogického zboru a zástupcovia zriaďovateľa. A tá zhoda nakoniec bola na tom, aby ani jedna z týchto skupín nemala väčšinu a nemohla istým spôsobom pri rozhodovaní a hlasovaní vnútiť svoj názor. Ale musel to byť ten výsledok istého konsenzu, istej dohody o fungovaní školy.
Ja si myslím, že tento inštitút sa osvedčil, a nechcem povedať, že v extrémnych prípadoch, v jednotlivostiach, keď máme tisícky škôl, niekde sa stala chyba, ale ja sa domnievam, že minuloročné fungovanie tohto inštitútu bolo dobré, mimochodom, bol prijatý za ministrovania vášho kolegu pána Ftáčnika.
Viete, vylúčiť tých, ktorých sa to dotýka, istým spôsobom z rozhodovania pokladám za naozaj nesprávne. A potom, pretože tento trend stále pokračuje, stále viac a viac kompetencií sa presúva na zriaďovateľa, kladiem si dneska otázku, že keďže kedysi sme zaviedli napríklad inštitút, že najprv stredné a potom aj základné školy získali právnu subjektivitu, tak že v konečnom dôsledku na čo budú mať právnu subjektivitu, keď väčšina tých inštitútov kľúčových o rozhodovaní alebo pre rozhodovanie školy vlastne už nie je v rukách alebo nebude v rukách tých, ktorých sa to bezprostredne dotýka. Čiže tu upozorňujem na vec, že ak dôjde k zmene ešte ďalšieho tohto druhu, tak tam úplne zásadne budeme namietať.
Chcem sa vyjadriť aj trošku k tým ďalším veciam, ktoré sme mali hlavne k zmene zákona o pedagogických zamestnancoch, k ich kariérovému rastu. To je také, čo sa tam deje, by som povedal, malé odsunutie problému, ale na dlhší čas, lebo tam je povedané, že už len z toho, že sa predlžuje platnosť kreditov, k čomu nemám námietky, pretože celý ten kreditový zákon, dlho vieme, je zlý, sú tam problémy, a ma mrzí, že de facto len to najbolestivejšie sa odsúva ďalej do roku 2018, a potom má dôjsť k zmenám. Myslím si, že toho času bolo dosť, aby sa to prediskutovalo a aby bol celkove zákon o pedagogických zamestnancoch, ktorý vyvolá na každej strane, či u riaditeľov, keď povoľujú vzdelávanie, či uznávaním platnosti kreditov a podobne, mnoho, mnoho problémov. Od začiatku som upozornil, že je zlý.
Ďalšia vec, na ktorú takisto chcem upozorniť, sa týka platnosti vlastne novely zákona, ktorá bola prijatá za prvej vlády Roberta Fica, keď bol ministrom Mikolajom, a striktne to povedal, na gymnáziá bol stanovený vlastne numerus clausus 5 %. Vtedy som upozorňoval na to, že to jednoducho sa nedá urobiť, že ak by to de facto naozaj malo platiť okamžite, tak to vyvolá také pobúrenie, že to nikto z vás neustojí. Výsledok toho je, že odvtedy uplynulo, je to od roku 2008, čiže nejakých 7 – 8 rokov a stále a stále sa to posúva.
Teraz sa zase posúva to, že postupne sa má nájsť priestor a stratégia na to, akým spôsobom riešiť príliš veľa študentov, ktorí sa hlásia a sú prijatí na osemročné gymnáziá. Špecificky, samozrejme, je to najcitlivejšie. Aj preto si uvedomujem, že sa to odsúva, lebo sa týka bezprostredne Bratislavy ako hlavného mesta, kde sú takpovediac vplyvní ľudia. Povedzme si to na rovinu, čiže fakt je, že tento spôsob nevedie nikam. A neviedol nikam, a tak výsledok je, že sa to len posúva, posúva a tvárime sa, že robíme obmedzenia.
Ja si myslím, a znova to tu zopakujem, že, áno, treba tento problém riešiť, ale iným spôsobom, a to tak, že budeme motivovať tie osemročné gymnáziá, aby prijímali len dobrých žiakov. A tá jedna cesta je zákon, ktorý tu je otvorený, ktorý predkladám opätovne. A to sa týka motivačného financovania tých škôl, ktoré dosahujú výborné výsledky ako jedny z najlepších v celoštátnych meraniach. Samozrejme, môžeme namietať, že nemusia byť všetky v poriadku. Ale sú z tých meraní, ktoré existujú, podľa mňa najviac objektívne. A v týchto meraniach by sme ohodnotili školy, ktoré dosahujú dobré výsledky, lepším financovaním. Tak tá škola určite začne sa správať tak, že chce byť kvalitné gymnázium, nebude sa trápiť ja neviem s množstvom žiakov, ktorí nemajú predpoklady na to, aby takto kvalitne študovali, pretože tie financie, ktoré potrebuje, bude mať takisto. "Takisto si ich zabezpečím svojou kvalitou."
Ja netvrdím, že to je jediná cesta, ale určite cesta v demokratickej spoločnosti stanoviť percentuálne 5 % alebo podobne z populácie je cesta zlá. Tá jednoducho by nemala byť použitá vôbec, a teraz nemyslím na školstvo, a ak by mala byť použitá, tak by to malo byť len v niektorých krajných prípadoch dočasne, keď nie je iná šanca nájsť riešenie.
A tu sa ešte vrátim trošku aj širšie k filozofii. Ja si myslím, že v demokratickej spoločnosti máme ľudí viesť a motivovať k tomu, aby robili dobre. A ak chceme, aby tak robili, tak tá motivácia je rôzna. Asi, samozrejme, tá najcitlivejšia, ktorú najviac ľudia vnímajú, je finančná. Ale aj spoločenská motivácia mnohých berie. Sankčné opatrenia, to je cesta, povedal by som, ktorá sa má použiť len v tých krajných prípadoch. A my tu v parlamente, ako sa aj dívam, dlhodobo zákon za zákonom prijímame, kde je jedna sankcia za druhou, či to je pre podnikateľov, či to pre reťazce obchodné, či to je pre živnostníkov, ľudí, čokoľvek, sankčné opatrenia. A si myslím, že toto nie je cesta demokratickej spoločnosti. A takisto si myslím, že v tomto prípade obmedzenie takýmto spôsobom nie je dobrá vec, čo ukázal nakoniec život, a to v tom, že de facto to ustanovenie s jeho platnosťou o obmedzení počtu prijímaných študentov na gymnáziá je vlastne stále odsúvané. Takže myslím, že je čas sa nad prístupom minimálne zamyslieť a pokúsiť sa to zmeniť.
Dobre, nechcem hovoriť príliš dlho, kolegovia mi aj hovorili, aby to nebolo príliš dlhé. (Reakcia z pléna.) Nie, nebol si to ty, pán spravodajca, ale niektorí ďalší, nebudem ich menovať.
Ale v zásade v tejto chvíli poviem za klub, že pokiaľ nedôjde k zmenám, môže dôjsť k dobrým zmenám, ale môže dôjsť aj k zlým zmenám, tak že klub v prvom čítaní tento návrh zákona nepodporí. Ďakujem pekne.