Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

18.11.2015 o 16:42 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 4.12.2015 11:49 - 11:55 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, nedá mi po tom texte nepovedať aspoň jednu klasickú vetu, keď to tu počúvam: "Quando finieris et quando cessabis, universa vanitas mundi." Lebo toto, čo tu je, to už je len márnosť nad márnosť, ako sa to deje. A teraz k téme.
Po prvé by som predsa len rád - to, čo som aj povedal vo faktickej poznámke - požiadal pána ministra, aby vysvetlil mi, pretože ten argument, ktorý ako hlavný zaznieva, prečo potrebujú policajti predĺžiť tú dobu, je, že jednoducho ten čas 48 hodín je krátky. Ja som povedal, že v dnešnej dobe pri fungovaní prenosu informácií, tak ako to funguje, sa mi zdá ten argument nie príliš dôveryhodný. Takže to by som rád uvítal.
A teraz k veci. Ja si myslím, že, zopakujem to, keď je naozaj vážne ohrozenie občanov, majú nastúpiť aj mechanizmy, ktoré obmedzujú isté slobody. Slobody prirodzene patriace k demokratickej krajine. Ale spôsob riešenia, ktorý tu je prijatý, je pre mňa neprijateľný. Áno, bol som asi jediný poslanec, jak som sa dobre díval, pri hlasovaní v prvom čítaní, ktorý bol proti tomu, a zatiaľ nemám žiaden dôvod zmeniť svoj postoj, pretože som presvedčený, že táto situácia sa v demokratickej krajine rieši iným spôsobom. Rieši sa tak, že za presne stanovených podmienok a za konkrétnej situácie je vyhlásený stav ohrozenia a ten môže byť vyhlásený vládou, aby nedošlo k škodám zo zmeškania. Ale len na obmedzený čas, každé ďalšie predĺženie je už pod kontrolou parlamentu. To je vec, ktorá nenaruší demokratické princípy. Ale takto natvrdo prijať tie zmeny ústavy, som presvedčený, že ich narúša. Narúša demokratické práva a slobody občanov.
A chcem upozorniť na dve skutočnosti. Po prvé, viacerí ste tu trochu krátko, takže si to ani nemôžete pamätať, ale my sme prijímali a ratifikovali Lisabonskú zmluvu a súčasťou tohto dokumentu bola aj charta ľudských práv a slobôd, európska charta ľudských práv a slobôd. Ja som vtedy upozorňoval, aj KDH upozorňovala na viaceré nebezpečenstvá z tak široko prijímanej charty. A my sme to prijali šmahom ruky, s ľahkosťou bez debaty. Dnes týmito obmedzeniami vlastne sa dostaneme s veľkou pravdepodobnosťou do rozporu s viacerými ustanoveniami tejto charty. A táto charta je záväzná ako súčasť Lisabonskej zmluvy. To je prvá vec.
A druhé moje upozornenie je, viete, ja si nerobím ilúzie. Keď táto zmena ústavy prejde a keby sa aj zmenila vláda a neboli by ste vy vo vláde, ja si vôbec nemyslím, že nasledujúca vláda urobí to, že to vráti späť. Žiaľbohu. Obávam sa, že na mnoho rokov to zostane tak, ako sa to teraz prijme. A to je nebezpečenstvo nie pre nás politikov, my nie sme tí podstatní, je to nebezpečenstvo pre všetkých občanov tejto krajiny.
A toto sú dôvody, pre ktoré ja som proti takejto zmene ústavy. A bol by som rád, keby ste sa v kľude zamysleli, nechcem ja používať a nemienim tu z tohto používať veci o kampani a politicky. Chcem zostať a zostávam prísne pri merite veci. Veď meritum veci, ktoré podľa mňa je vážnym ohrozením naozaj demokratického fungovania Slovenska.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2015 10:21 - 10:22 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani kolegyňa, asi vy mi na to odpovedať nebudete vedieť, ale ja sa priznám, že nerozumiem tomu argumentu, ktorý stále hovorí, že treba predĺžiť tú dobu, aby bol dostatočný čas na získanie informácií z iných krajín. Pri dnešných komunikačných prostriedkoch si myslím, že tá informácia prebehne v priebehu minút a hodiny. A ako dôkaz, prepáčte, ja si rád nechám vysvetliť, dnes, keď si idem kúpiť náhradný diel, nikde ho nemajú, ale do 24 hodín mi ho dovezú, a to fyzicky dovezú, aj keď to treba doviesť z veľkoskladu z Amsterdamu, tak to určite dovezú do 48 hodín. Čiže rád by som si nechal vysvetliť, jako je to naozaj s tým nebezpečenstvom, že jednoducho sa nestihne preniesť príslušná informácia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2015 17:00 - 17:00 hod.

Martin Fronc
Pán poslanec, pôvodne to zloženie bolo pedagogický zbor, zástupcovia jeho, rodičov a zriaďovateľa a následne prišli zákonné úpravy, aby nedochádzalo k nejakým chybám z hľadiska zákona a práva, tak nie s poradným, ale s plným hlasom sa stali členmi školskej rady aj zástupcovia štátnej správy. To znamená, v danom čase to boli zástupcovia školských úradov. Takto bola kreovaná, aby som upresnil, školská rada.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

2.12.2015 16:51 - 16:56 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Dovoľte, aby som sa vcelku krátko vyjadril k predmetnému návrhu novely zákona. Ale musím sa vrátiť trošku do histórie a musím povedať, že tak ako povedal predkladateľ, vo volebnom období 1998 - 2002, keď bol ministrom pán Ftáčnik, tak ako bol navrhnutý zákon, v ktorom bol urobený systém tvorby rady školy s tým, že po dlhých diskusiách sa to urobilo tak, že ani jedna zo zúčastnených strán nemala dostatok hlasov, dostatočné zastúpenie, aby mohla majorizovať ostatných a pretlačiť to, čo si myslí, čiže ani pedagógovia, ani rodičia a ani zriaďovateľ nemali.
Súčasne ale v tom období boli urobené aj ďalšie veci, ktoré treba si pripomenúť, a to je to, že jednoducho postupne sa nielen vybudovala samospráva, ale dala sa do rúk zodpovednosť, myslím samospráva školská teraz, ale dala sa do rúk zodpovednosť aj samotným školám, školy najprv stredné zo zákona priamo, potom aj základné školy, tie, ktoré chceli, získali právnu subjektivitu.
Tá celková filozofia bola založená na tom, že majetok, budovy, ten dostali do vlastníctva obce, mestá, čiže dostali ich do vlastníctva tí, ktorí tvorili obecnú samosprávu. Ale fungovanie školy, čiže zodpovednosť za to, čo sa tam učí, ako sa učí, ako sa to organizuje, bola daná škole. Postupnými zmenami zákona sa tieto kompetencie odbúrali. A to nielen otázka, tak ako sme pri prijímaní ostatnej novely počuli od mnohých zástupcov školských rád, že prichádzajú o poslednú naozajstnú kompetenciu, a tá naozajstná kompetencia bola o tom, že oni rozhodnú o tom ako školská rada, kto bude riaditeľom. Oni prišli o mnoho ďalších, zmenami napr. o tom, že dnes už škola si vlastne nemôže robiť svoju politiku školskú, nerozhoduje o tom stredná škola, koľko otvorí tried, aký prijme počet detí a podobne.
Jednoducho to, čo sa udialo, je podľa mňa principiálne zmena vôbec filozofie k fungovaniu nášho školstva. A ja osobne musím povedať za seba, že ja s tou filozofiou, ktorá je, nesúhlasím, pretože som presvedčený, že vždy musí byť jednota kompetencií a zodpovednosti. (Ruch v sále.) Pokiaľ nemá samotná škola, pokiaľ nemá riaditeľ, pedagogický zbor a tí, ktorých sa to dotýka, trebárs tá školská rada, dostatok kompetencií, tak nemôžu mať ani zodpovednosť a nemôžu garantovať potom nejakým spôsobom kvalitu vzdelávania a ani ich ja takpovediac nemôžem volať na koberec, na zodpovednosť. Ja si myslím, že v tom prípade nemám na to pouvoir, myslím tým morálny pouvoir, morálne oprávnenie a v tomto vidím ten zásadný problém.
Preto si myslím, že toto je len krok, ktorý tu kolega navrhuje, aby sa vrátili aspoň niektoré, resp. len jedna tá kompetencia, ktorá bola ostatnýkrát odobratá školským radám, aby ony rozhodovali, kto ich bude viesť, a takisto aby tá školská rada mohla potom vyvodiť zodpovednosť, ak ten riaditeľ nefunguje tak, ako má.
Preto na záver svojho krátkeho vystúpenia chcem povedať, že tento návrh zákona podporíme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

2.12.2015 16:49 - 16:51 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil v prvom čítaní so spravodajskou správou. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady som bol určený výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (parlamentná tlač 1840). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý cieľ navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby Národná rada sa po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2015 11:57 - 12:02 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, viete, hranica medzi tým, ako chrániť bezpečnosť občanov a ako garantovať občianske práva a slobody, je vždy veľmi, veľmi tenká a citlivá. A iste vo chvíľach veľkého nebezpečenstva treba, aby sa použili aj niektoré tvrdé donucovacie prostriedky.
Ja musím povedať, že, a poviem aj prečo, nesúhlasím s týmto návrhom, ktorý je predložený. Nie preto, že by sme nemali chrániť v takejto situácii občanov, ale na to je trošku iný spôsob. A ten príklad môžeme práve použiť od Francúzov, nechcem používať prípady a príklady, ja neviem, zo Spojených štátov, pretože Spojené štáty ako veľmoc sú trošku iné ako krajiny, ktoré sú dlhodobo založené na demokracii. To sú jednoducho mocnosti a tie trochu inak fungujú. To, čo je teraz vyhlásené, ten núdzový stav vo Francúzsku, ten má nesmierne tvrdé opatrenia. To nie je len o tom, ak registrujete, zákaz verejných podnikov, ja neviem zákaz dopravy, obmedzenia, zrušenie povedzme verejných zhromaždení a podobne, tam pri takomto stave môžu urobiť aj domovú prehliadku, zhabať alebo jednoducho skopírovať dôležité dokumenty, ktoré sa nachádzajú, ja neviem, v počítači osobnom, tam dokonca môžu bez sudcov uložiť opatrenie, ktoré sa nazýva domáce väzenie.
V čom je ale podstatný rozdiel? To nie je trvale zakotvené v zákonoch. To môžu len na obmedzený čas. Je celkom prirodzené, že toto vyhlási vláda, pretože parlament, pokiaľ sa zíde, mohli byť vzniknúť škody z omeškania. (Ruch v sále.) Ale takýto stav je len na obmedzený čas s tým, že následne môže sa predlžovať, ale musí to byť schválené. A tam už nastupuje aj parlament. A v tom je veľký rozdiel, pretože tuná ak prijmeme takéto zákonné zmeny, ak prijmeme takúto zmenu ústavy, tak jednoducho to bude trvalý stav. Veľmi ťažko sa tie zákony zmenia. Ústava, však sami vieme dobre, ako to funguje, že toto ako spôsob riešenia je vec, s ktorou nemôžem súhlasiť, a ja si dokonca súkromne myslím, že celkom s tým nemôže byť stotožnený ani pán minister, ale zrejme..., nechcem, aby sa k tomu vyjadroval. Toto podľa mňa je podstatný rozdiel.
A ja si myslím, že je aj nešťastie, že to riešime v skrátenom konaní, pretože pokojná diskusia o tom, ako to riešiť, mohla prebehnúť a mohli sme nájsť model riešenia obdobný, trebárs ako to majú vo Francúzsku, a nie tento.
Mimochodom, takto rozsiahly núdzový stav je vyhlásený za mnoho rokov druhýkrát. Prvýkrát to bolo, keď fungoval OAS, keď generál Salan vlastne viedol vnútroštátnu vojnu proti prezidentovi de Gaullovi, keď je zdokumentovaných 17 atentátov, neúspešných pokusov atentátu na prezidenta de Gaulla, vtedy bol vyhlásený takýto stav, vtedy vybuchovali bomby v mestách a jednoducho bolo veľa obetí vo Francúzsku.
Len ako takú perličku, dokonca strieľali na auto s prezidentovou manželkou, aj ho trafili, to auto prestrelili, ale chladnokrvný de Gaulle to komentoval slovami, keďže len prestrelili auto, ale nezasiahli, že to bol mizerný strelec. No, ale to som len trošku odbočil.
Čiže principiálne viem si predstaviť prijať legislatívu, ktorá bude reagovať naozaj na situáciu, keď treba chrániť bezpečnosť občanov, ale nemôže to byť trvalo zakotvené v legislatíve, tak ako sa to navrhuje, a preto ja s týmto návrhom zákona nesúhlasím.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.11.2015 18:39 - 18:41 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis

116.
Ďakujem pekne. Ja si myslím, že by som to bol vybavil aj faktickou poznámkou, ale keďže ten priestor nie je, vzhľadom na to, že nikto nebol prihlásený do rozpravy, tak takto od tohto pultu.
Viete, to, čo povedal kolega, ja pokladám za vážnu vec aj z toho dôvodu, že ide o istú ochranu ľudí, ktorí naozaj čosi v tom školstve odrobili. A nechcem to tu rozvádzať, ale častokrát sa stretávame s rôznymi excesmi, ktoré sa dejú vo vzťahu k učiteľom. Možnože celkom aj prirodzene, aj pod tlakom toho, že školy sa snažia šetriť peniaze na iné veci, a tak častokrát sa práve ten človek, ktorý má už svoj vek, ocitá v ťažkej situácii. Ja by som očakával, prirodzene, že niečo také bude existovať už dávno vo vyššej kolektívnej zmluve, pretože to by bola v prvom rade záležitosť odborov, ktorí sa majú o tieto veci starať. Ale myslím si, že v tomto prípade je dobré, že takýto pokus robíme, aby sa prijala takáto zmena, ktorá dá istú ochranu práve tým, ktorí sú v tom školstve asi najzraniteľnejší, a to sú ľudia, ktorí odrobili a ktorí sú blízko svojho penzijného veku. Viete, že v takom prípade veľmi ťažko nájde potom ten človek zamestnanie. Takže toľko som chcel doplniť, pretože pán kolega, pán Abrhan to veľmi odborne vysvetlil. Tak myslím, že trošku aj takým ľudovým jazykom a trošku aj, možno aj s tým, aby sme ukázali pánovi podpredsedovi, že aj my máme hlboké sociálne cítenie.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.11.2015 12:00 - 12:00 hod.

Martin Fronc
Ďakujem, pán podpredseda, že ste umožnili dať aj faktické poznámky ešte teraz na záver.
Pán spravodajca, minimálne tie prvé tri body nie sú ako legislatívno-technické. To je dosť, neviem to posúdiť, je to dosť vážne, tak tvrdo uložená povinnosť reprezentácie aj s postihom, že príde o finančné prostriedky. To len poznámka k predloženému návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.11.2015 10:36 - 10:36 hod.

Martin Fronc
 

Vystúpenie v rozprave 18.11.2015 16:42 - 17:00 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Pán predseda Národnej rady, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, ja chcem vystúpiť v rozprave len k jednej kapitole, a to je kapitola, ktorá sa týka financovania vzdelávania.
Pravdupovediac, nemal som tú šancu o tom hovoriť s pánom ministrom, pretože chápem, že pán minister financií nemôže chodiť po všetkých výboroch a príde tam štátny tajomník, to je v poriadku, ale ešte za svoje dlhodobé pôsobenie som nezažil, aby minister školstva neprišiel obhajovať svoj rozpočet. Je to pre mňa nová skúsenosť, takže tu musím niektoré svoje výhrady povedať.
Financovanie vzdelávania sa de facto deje prostredníctvom dvoch kapitol, prostredníctvom kapitoly školstva, vedy, výskumu a športu a prostredníctvom kapitoly ministerstva vnútra. Ja som aj minule povedal, že takýto tok pokladám za chybu, aj som pred rokom v tomto smere kritizoval rozpočet, že je neprehľadný. Musím pozitívne kvitovať, že predsa sa len čosi urobilo a v štátnom rozpočte sa nachádza nejaká tabuľka, kde máte financie spoločne aj z jedného, aj z jednej, aj druhej kapitoly do vzdelávania, čiže podľa mňa malý krok, ale predsa tak aj ten treba ohodnotiť, ak je pozitívny.
Viete, ale čo je pre mňa podstatné, som si kládol dlho otázku, že ako by mohla vyzerať popoluška po slovensky. Keď som o tom rozmýšľal, tak tá popoluška je podľa mňa vzdelávanie, školstvo a už je tak mnoho rokov. Myslím, že tomu je už 12 alebo 13 rokov, keď som povedal verejne, dokonca aj napísal, a to som bol vo vláde vtedy, že nebola ešte na Slovensku taká vláda, ktorá by dala skutočné investičné stimuly do vzdelávania. Vieme, že 100 mld. slovenských korún nás stáli stimuly na záchranu slovenských bánk, išli do priemyselného sektoru stimuly a podobne. Do školstva, to sa ešte, žiaľbohu, nestalo. Ja som vtedy dúfal, že sa to zmení. Odvtedy uplynulo dvanásť rokov a toto tvrdenie moje, s ľútosťou hovorím, platí dodnes.
A ten rozpočet na vzdelávanie v roku 2016 sa v tomto podľa mňa v ničom zvlášť nelíši a výhľadovo tie rozpočty, keď sú to výhľadové na ďalšie roky 2017, 2018, tam dokonca nie je ani len cent navýšenia, akože mohli by sme, takže je to to isté.
Tá najcitlivejšia vec je v tom školstve zrejme to, čo sa týka platov učiteľov. Pretože povedzme si, že oni sú tí, ktorí naozaj garantujú, alebo mali by garantovať kvalitu nášho vzdelávania. Viete, ja sa prihlásim k tomu a dovolím si tvrdiť, že ak bol aký-taký výrazný pokus zvýšiť a vyrovnať platy učiteľov, tak to bolo za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, keď som bol ministrom školstva. Uvádzal som často čísla, že ten plat sa zvýšil z 12 500 korún v roku 2002 na 18 200, ale dobre. Môžete to spochybňovať. Takže sa odvolám nie na tie čísla, ktoré vtedy boli zverejnené, ale na čísla, ktoré sú priamo zo správy o stave školstva, a túto správu prijala terajšia vláda pána Fica. Takže podľa tejto správy bol plat učiteľa v roku 2002 428 euro a v roku 2006 627 euro, takže keď si to prerátate, je to percentuálny nárast 46,9 %. Čiže takmer o 50 %. No a aká je dnešná skutočnosť?
Ja viem, že s číslami sa dá úžasne pohrávať. Také, onaké čísla, rôzne mýty a rôzne čísla o tom, aký je priemerný plat, behajú a nájdete si ich na rôznych stránkach. Jedno by som vzal snáď za nespochybniteľné, a to je priemerný plat podľa Štatistického úradu. Tam kebyže si pozriete, zistíte, že ten priemerný plat v národnom hospodárstve bol v roku 2014 858 eur a posledný údaj, čo som našiel, v II. kvartáli tohto roku 877 euro.
No a čo sa týka platu učiteľa, takže existuje napríklad stránka, kde môžete porovnávať platy v jednotlivých profesiách. Tam sa uvádza priemerný plat učiteľa základnej školy 730 eur a strednej školy 761 euro. Poviete si, že to je nedôveryhodná stránka, neberieme v úvahu. Dobre. Takže vezmem správu Eurydice, to by mohol byť dôveryhodný údaj. Tam, samozrejme, že to je o rok predtým, sa udáva priemerný plat učiteľa na Slovensku 759 euro a z tej tabuľky zistíte, že horšie na tom sú len Rumunsko, Litva a Lotyšsko. Dokonca, a to aj ja som otváral oči, v Čiernej Hore je priemerný plat učiteľa 851 euro, 759, 851 euro. Len aby ste mali trošku prehľad. Keď si pozriete tieto informácie, tak platy v európskych krajinách učiteľov sa pohybujú od 2- do 4-tisíc euro. Od 2- do 4-tisíc. A číslo, ktoré má napríklad také Luxembursko, to vám ani neuvediem, pretože by ste si museli ešte nižšie sadnúť, ako sedíte. To je také číslo, aj pre mňa neuveriteľné, ale nemám dôvod ho spochybňovať a nemám dôvod spochybňovať takú inštitúciu, ktorá to takto uvádza. No, dobre.
Viete, zaujímavý je skôr údaj a ten je pre mňa dosť dôveryhodný a možno z toho sa vychádzalo, keď sa tvrdilo, že sú také platy, kde aj tam uvádzajú, áno, že plat riaditeľov škôl je 1 175 euro. Tak keby to bol plat priemerný učiteľa, bol by som rád, ale to je tak, že nie všetci učitelia sú riaditeľmi škôl. To hádam viete. Takže je to oveľa horšie.
No a keď vezmem štatistický údaj, ktorý vychádza zo Štatistického úradu, tam to vychádza v odvetví na 734 euro. Poviete, sú tam aj iní zamestnanci, ale v tom sú aj zamestnanci vysokých škôl. To sa tak približne vyrovnáva. Vysokoškolský profesor, a tých máme vyše tisíc, má priemerný plat vyše 1 900 eur a vysokoškolský pedagóg podľa štatistických údajov, podľa mňa dôveryhodných, vyplývajúc z ostatnej správy o stave vysokého školstva, je okolo 1 100 euro. Takže dobre. Ale je sľúbené aj vraj v rozpočte 4 % zvýšenia platov vo verejnej správe, teda aj učiteľom.
No len keď sa znova pozriem do obidvoch kapitol, celkovo je tam na regionálne školstvo navýšenie 72 mil. euro, čo by možno mohlo na tie 4 % stačiť, ale tie sa skladajú z dvoch častí, normatívne a nenormatívne. No v normatívne je ministerstvo vnútra 37 mil. euro a ministerstvo školstva 15 mil. euro. Čiže dohromady 52. Už je to podstatne menej ako 72. A keď som to prerátal, dal som si tú námahu na počet učiteľov, tak mi to vychádzalo, že by to zvýšenie predstavovalo 27 euro mesačne v priemere na učiteľa, štvorpercentné pri akomkoľvek nízkom plate, pri tom väčšom nechcem hovoriť, robí 30,4 eura, ale nechcem viesť spor o tom, že či je 30,4 alebo 30,3 a podobne, jednoducho približne táto čiastka. Pamätáte si? Pár vás tu bolo, žiaľbohu. Ale v piatok sme sa dozvedeli v rámci zákonov, ktoré prednášal minister spravodlivosti, že dôchodky sudcom a prokurátorom, nie platy, dôchodky majú ísť hore o 170 eur. Ja by som sa rád opýtal pána ministra veľmi slušne, ako rád by som vedel, či to naozaj mám brať za bernú mincu, alebo je to takisto nejaké neuveriteľné číslo.
No a teraz, ako sa to zvyšuje. No viete čo? Výdavky na vysoké školy sa zvyšujú, čo sa týka vzdelávania, o 3,5 mil. euro a na vysokoškolskú vedu o necelých 5 mil. euro. Nuž musím povedať, že ak niekde sa čosi urobilo, tak v rokoch 2002 - 2006 sme minimálne o jednu miliardu slovenských korún medziročne zvyšovali rozpočet vysokých škôl. Minimálne každý rok. Pri oveľa menšom základe. To je koľko? To je okolo takých 35 mil. euro.
Viete, a aj tak, keby to všetko, čo som doteraz povedal, bolo tak, ako je, ale, žiaľ, ani toto nie je v poriadku. Lebo keď si podrobne pozriete tú kapitolu, čo sa týka školstva, takže zistíte, že po odpočítaní položiek, to je nejakých 258, myslím, miliónov alebo približne taká čiastka, čo sa týkalo eurofondov, dobre, dáme to bokom, i keď tvrdím, že do budúcnosti to budú obrovské problémy, ale keď to odpočítame, tak to zvýšenie, viete, je v kapitole školstva 45 mil. euro. Lenže oproti schválenému rozpočtu. Inými slovami, tam sú premietnuté veci, ktoré sa potom dodatočne dostali do rozpočtu. Valorizácia platov, 23,8 mil. euro v regionálnom školstve. Materské školy, 15 mil. Keď zrátam všetky tie položky, tak 45 mil. je nula, je v podstate to, čo sa v tom rozpočte rezortu školstva skutočne aj minulo, ktoré tam boli prevedené. Inými slovami, už som jasne povedal, keby tam teraz nebolo to zvýšenie o tých 45 mil. euro, tak by to znamenalo, že v skutočnosti platy učiteľov o tú valorizáciu musíte znížiť. Nie zvýšiť, znížiť. Jednoducho v rozpočte kapitoly sa to nenachádza. No, je to podľa vás citlivá vec a vážna? Je slovenské školstvo popoluškou? Možno ma pán minister opraví, že kdesi robím chybu, ale ja sa nedomnievam, že by som niečo zle napočítal. Dobre.
Ale objavil som veľké položky vo Všeobecnej pokladničnej správe, už som vo faktickej poznámke spomínal, 155 mil. na zlý vývoj ekonomiky, rezerva vlády a podobne. Takže si myslím alebo domnievam sa, tak by som povedal, že možno je to schované, tie peniaze na valorizáciu, vo Všeobecnej pokladničnej správe, ale tam to nemá byť, má to byť v rozpočte príslušných rezortov na normatívne financovanie položka.
Aj z toho dôvodu dávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte, parlamentná tlač 1700:
1. Z kapitoly Všeobecná pokladničná správa presunúť do kapitoly 20-MŠVVaŠ čiastku 30 mil. eur takto:
na položku 077 vysokoškolská veda a vzdelávanie čiastku 8 mil.
na položku 078 národný program výchovy a vzdelávania čiastku 22 mil. eur.
2. Z kapitoly Všeobecná pokladničná správa presunúť do kapitoly 12-MV čiastku 25 mil. eur na položku ODP výchova a vzdelávanie mládeže.“
No a následne, samozrejme, upraviť tabuľky v návrhu štátneho rozpočtu v prílohách.
Zdá sa vám to dohromady, 30 a 25, 55 mil. veľa, pravda? Len na zvýšenie platu v regionálnom školstve o 1 % ide približne 10 mil. euro, na zvýšenie platu. Čiže na 4 % zvýšenie navrhujem to, čo je povedané, sľúbené aj oznámené, 4 % navýšenie platov učiteľov by malo ísť 40 mil. Čiže z tohto, čo tu presúvam, 40 mil. sú tie, ktoré idú na to, čo bolo oznámené, na 4 % navýšenie platov učiteľov. Nikde inde, do normatívneho financovania, presne tam, kde to má byť. A tých pár miliónov, jednak musím povedať, že sa to dotýka takisto vysokých škôl, kde takisto boli platobné úpravy, čiže aspoň aké-také navýšenie 15 mil. V tej kapitole, v tej rezerve je tam toho požehnane podľa mňa. A má to byť v tejto kapitole.
Ja nezvyknem byť emotívny a nezvyknem sa určite dotýkať ľudí, ale myslím si predsa len, že by sme niektoré veci mali jasne hovoriť, a takisto si myslím, že do toho nášho školstva by sme mali dať aspoň čosi a dôveryhodne tak, aby sme aspoň trochu tam pomohli. A chcel by som sa dožiť toho, pán minister, po voľbách, keď budete vo vláde a budete znova ministrom, že urobíte to a ja dám klobúk dole, že konečne pôjdu jeden rok financie, ktoré sa budú môcť nazvať, že je to naozaj významný ekonomický stimul pre vzdelávanie, aby sme sa tam ďalej pohli.
Prosím vás, to školstvo je popoluška, tomu školstvu kedykoľvek sa čosi udeje, tak sa dočítate, aké je zlé, mizerné, žiadna slovenská vysoká škola v šanghajskom, takom zozname sa nenachádza v poradí do 500, vôbec keď sa tam objavila ako Komenského univerzita, bol to zázrak. Ale zázrak je, aké je napriek všetkému ešte stále naše vzdelanie kvalitné vzhľadom na financie, ktoré doňho dávame. Kolega Jurzyca, keď bol ministrom, prerátal, je to síce taký tristný, veľmi smutný údaj, ale na financie vynaložené na jedného žiaka a študenta, naše výsledky sú úžasné. No len hovorím, že z tohto pohľadu je to tak, ale je to tristný údaj, a preto si myslím, že mali by sme aspoň čosi urobiť.
Pán minister, ostatných častí sa ja nedotýkam aj z toho dôvodu, že človek nemôže vedieť všetko a nie je odborník na každú oblasť, ale tak trošičku aj v rozpočte toho školstva, predsa len si myslím, že po toľkých rokoch čosi viem.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis