Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, najprv tak trošku bokom jednu poznámku. Na konci prerokovania zákona o financovaní škôl tu bolo trošku priveľa emócie, a tak sa to pokúsim udržať skôr vo vecnej rovine a v rovine argumentov. A chcem povedať, že niekedy je aj dobré si hovoriť potom. My sme mali istú prestrelku s kolegom Beblavým, musím povedať, že možno bolo, niektoré jeho vyjadrenie, nebolo celkom presné a... (Ruch v sále.), Bublavým, pardon. A sme si to vyjasnili. Myslím, že aj o tom je ako istá politická kultúra v parlamente, že, no, ja viem, že niekedy zaznejú aj nejaké tvrdšie slová, aj osobné, ale mali by sme zostať nakoniec stále ľuďmi, ktorí dokážu spolu komunikovať. To je prvá poznámka, všeobecná.
A teraz k samotnému zákonu o odbornom vzdelávaní. Ja ten problém odborného vzdelávania vnímam, že existuje, existuje mnoho rokov a ťahá sa dlho s nami a nejaké dobré riešenie sme zatiaľ nenašli. Chcem povedať, že ministerstvo sa snaží riešiť problém, ktorý treba riešiť, ale na druhej strane, je to aj problém, za ktorý nie celkom nesie zodpovednosť. Mne sa nepáči, ja som to už povedal a poviem to znovu, že mnohé ako veľké zoskupenia firiem hovoria, že školy vám nepripravujú, nám nepripravujú odborníkov pre to, čo potrebujeme, a pritom nie sú ochotné pohnúť ani prstom.
Poviem tak, dnes zákon dáva možnosť, aby, a dáva dokonca to, že keď naozaj sú tak nespokojné a môžu si zriadiť školu, štát im zaplatí všetko, okrem prvotných nákladov a za tú celú dobu rokov, čo sa sťažovali, nepoznám, nepoznám z týchto združení niečo, čo by urobili v tomto smere. Poznám jediný prípad, keď prišli sem Pegueot Citroën, ktorí prišli súčasne, aj s tým urobili sme zmluvu, zriadila sa špeciálna škola, ktorá pripravuje odborníkov pre nich v Trnave, zriadilo sa vysokoškolské štúdium, kde dali na to financie oni na drahé zariadenia a takto to fungovalo. Žiaľbohu, musím povedať, že tuto je z ich strany častokrát len veľa ohovorení. Čiže beriem to, že tá snaha tu je, musím ale povedať, sú veci, s ktorými nesúhlasím, a musím ich povedať aj prečo. Pretože tu, v tejto časti zákona o odbornom vzdelávaní sa novelizujú aj iné zákony, ktoré patria do školskej legislatívy, a dve z nich sú pre mňa príliš citlivé, myslím si, že mám na nich iný pohľad.
Prvý je, uznávam, aj filozoficky principiálny, a to je určovanie počtu tried prvých ročníkov na stredných školách bez výnimky, to znamená nielen v kompetencii samosprávneho kraja, ale aj pre súkromné a cirkevné školy. Po prvé si myslím, že to je naozaj zásah do výkonu práv týchto zriaďovateľov a druhá vec, nemyslím si, že je to takýmto spôsobom, ako to je navrhnuté, dobré, a poviem prečo. Pretože vezmite si, že škola je naozaj, stredná škola vynikajúca, je tam záujem o to, aby tam nastúpilo tristo žiakov. No, tak ako, viete celkom prirodzene, počet tried, ktorý im navrhne vyšší územný celok, toľko nebude, čiže narušuje to jeden základný princíp, ktorý som vyznával, a to je ten, že my by sme mali nechať istú slobodu školám, učiteľom a rodičom. A tento princíp je narušený. Jednoducho rodičia nebudú môcť vybrať tú najlepšiu školu, ktorú, oni sú presvedčení, že je pre nich najlepšia, tá nemusí byť v skutočnosti, my by sme im mali poskytnúť v prvom rade informácie, ale mali by sme to rešpektovať. Učiteľom tá základná sloboda je, že naozaj, aby oni mohli istým spôsobom si vyberať formu vzdelávania. Čiže prístup k slobodnej ceste vzdelávania tu je podľa môjho presvedčenia naozaj narušený a v tomto sa filozoficky zásadne rozchádzame. Ja budem mať aj istý pozmeňujúci návrh.
Druhá vec, veľmi citlivá, to je určovanie alebo prijímanie na gymnáziá, na školy na základe priemernej známky za tie posledné ročníky. Pán minister má klasické vzdelanie, takže dovolím si odcitovať jednu známu vetu: "Non scholae, sed vitae discimus" - neučíme sa pre školu, neučíme sa pre známky, ale pre život. Ten návrh, na základe ktorého bude dieťa prijímané na strednú školu, je vlastne návrh, že bude v prvom rade naháňať známku. Ja si nemyslím, že známka je zbytočná. To teda nie. To určite má svoj zmysel, ale nesmie sa stať tou dominantnou, tou rozhodujúcou v tej veci, o tom som presvedčený a ten systém v mnohom istým spôsobom poškodí. Ja som napísal, aj ste si možno všimli, taký príbeh, skúsil som to o nádejnom Rembrandtovi. Je to, samozrejme, pán minister, istá hyperbola. Ale môže to byť rovnako nádejný Bill Gates, ktorý jednoducho na základnej škole nemal vzťah k škole, nevedel sa dostať do tých koľají, disciplinovať, mal samé zlé známky, ale my mu dáme vlastne, zavrieme istým spôsobom možnosť sa dostať na tú strednú školu.
Toto nie je podľa mňa dobré a druhá vec, čo pán minister určite vie, je to, že opakovane nám to medzinárodné meranie PISA ukázalo, že chlapci v tom veku jednoducho majú podstatne horšie známky ako vedomosti. Vychádzalo to v priemere, že o stupeň sú horšie hodnotení. Je celkom prirodzené, že v tej škole musí byť aj istá disciplína a podobne a že do istej miery aj tieto veci sa v tom známkovaní zohľadňujú. A tí chlapci sú tohto typu. No mám pocit, že týmto spôsobom ich dostaneme do istej diskriminácie. Čiže s týmto návrhom, aby len a výhradne na niektoré školy boli deti prijímané na základe priemeru známky a keď ten nedosiahne, tak sa na to nemôže dostať, nesúhlasím.
Pán minister, ja istým spôsobom mám empatiu pre ministra. Empatiu v tom, že má svoju víziu, a ja chápem, keďže som to sám zažil, že to nie je celkom jednoduché a ja vám to celkom nechcem rušiť. A moje videnie je, že aspoň aby sme čosi v tejto veci urobili, a preto dám aj pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúce návrhy nesmerujú v tomto prípade, čo sa týka priemernej známky, na základe ktorej má byť dieťa prijaté na strednú školu, na zrušenie, len aby tam bola možnosť, aspoň tá možnosť, že keď to dieťa preukáže na, počas prijímacieho konania, a prijímacie konanie nemyslím len tie formality, ale aj podľa toho, že sa aj, myslím aj to, že sa podrobí skúškam a na tých skúškach preukáže aspoň vedomosti, ktoré sú na rovnakej úrovni, takže môže byť prijaté aj na to gymnázium, aj na tú strednú odbornú školu, keď tieto veci splní aspoň podľa toho hodnotenia počas prijímacieho konania. Je to istým spôsobom aspoň malá cestička pre tých, ktorí sa povediac, takpovediac na poslednú chvíľu spamätajú a preukážu, že naozaj majú schopnosť ísť študovať na danej strednej škole. K tomu smeruje môj pozmeňujúci návrh č. 2.
Ten prvý, uznávam je to v zásade rozdielna filozofia vaša a moja. Moja filozofia je sloboda, čo sa týka učiteľov, žiakov a škôl, sloboda vzdelávacej cesty. Toto je nie z pohľadu ministerstva, to bude z pohľadu vyššieho územného celku istým spôsobom autoritatívne rozhodnutie a môžeme sa baviť o tom, že VÚC-ka rozhodne, že to rozhodne hlasovaním a pod. Je to stále autoritatívne rozhodnutie, takpovediac ôsmich samostatných celkov, čiže rozdelí sa to, nebude to jedno ministerstvo tak autoritatívne, ale bude to osem akoby samostatných republík v oblasti školstva. Toto je pre mňa ako filozoficky základná otázka, v tom sa nezhodneme. Z toho predpokladám, že tento pozmeňujúci návrh celkom iste, pán minister, nepodporíte, ale ja ho pokladám za povinnosť si tu dať, pretože pokladám ho za dôležitý.
To druhé, však uvidíme. Čiže aby som splnil všetky pravidlá rokovacieho poriadku, takže ten návrh prečítam, bude trochu dlhý, pretože v podstate obdobný text sa opakuje v mnohých bodoch. Urobím to aj preto, že ako som to povedal aj včera, a zopakujem to. Mne sa nepáčia ako tuná v poslaneckej snemovni zavádzania nových postupov a novotvarov v rokovacom poriadku. Ja si myslím, že by sme ten rokovací poriadok mali dodržiavať, a v tom a tam, kde je zlý, tak ho potom radšej zmeňme, ale rôzne iné vystúpenia, musím povedať, že začínam byť trošku na to aj alergický.
Takže pozmeňujúci návrh k zákonu č. 184/2009 o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 121.
Pozmeňujúci návrh č. 1. V bode 13 sa v poslednej vete za slová "krajský školský úrad" vložia slová "cirkev alebo iná neštátna právnická osoba". Tam sa v podstate krajský školský úrad, aký je zriaďovaný, vyníma z toho určovania počtu tried v kompetencii vyššieho územného celku, čiže to len dopĺňam. Pani spravodajkyňa, potom poprosím hlasovať o každom z tých dvoch pozmeňujúcich návrhov osobitne.
Druhý pozmeňujúci návrh. Článok IX. V bode 21 ods. (1) písm. a) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2."
V bode 21 ods. (3) písm. c) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".
V bode 22 ods. (3) písm. a) bod 1 sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".
V bode 22 ods. (3) písm. a) bod 3 sa za koniec poslednej vety vložia slová "ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2 alebo".
V bode 22 ods. (3) písm. b) bod 1 sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".
V bode 22 ods. (3) písm. b) bod 3 sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".
V bode 23 ods. (6) písm. a) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 3".
V bode 23 ods. (6) písm. c) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 3".
Počuli ste tie texty, tie prvé sa vzťahujú k priemeru dva, pri prijímaní na gymnáziá a to druhé na odborné školy, kde bola podmienka stanovená priemerom 2,75. Takže 2,75 sa zle asi urobí známkou, tak dal som tam to číslo známkou 3. Čiže ja odovzdám pozmeňujúci návrh pani spravodajkyni. (Odovzdanie návrhu.) Ešte, pardon, ešte k tomu patria a podpisy ďalšie, dovolíte? (Doloženie strán k odovzdanému návrhu.) Čiže to je formálna stránka veci.
Na záver by som naozaj chcel povedať, nie v zlom, uvedomujem si, že máme celkom inú predstavu o tom, ako by mal ten systém fungovať. Ja nechcem brať dobré úmysly. Snaha po zlepšení kvality, nechcem tuto viesť takým spôsobom, jak sa to tu vedie, že si budeme navzájom hádzať loptičku, pinpongovať a urážať sa, len prepáčte, pán minister, ale musím to povedať, niekedy v živote je to tak, že jak sa hovorí, že dobrými úmyslami je dláždená cesta do pekla. A ja si myslím, že je tieto kroky, ospravedlňujem sa ešte raz, tak ako sú navrhnuté, je s dobrým úmyslom, ale nepomôžu, tak ako to je urobené, nášmu školstvu. Mrzí ma, ale musel som to povedať. Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som. (Potlesk.)
