Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Moja faktická poznámka je skôr taký povzdych, pretože kolega hovoril o tom, že na miesto profesora, aby bolo možné prijať človeka, ktorý je schopný, má predpoklady bez toho, aby mal tituly. No tak ako toto bolo zakotvené v pôvodnom znení zákona z roku 2002 a nemusel mať pedagogickú prax rok, päť alebo podobne. Nič také nebolo. Takisto ako pán minister hovoril k výberu obsadzovania na miesto profesorov a docentov, to takisto v tom zákone bolo. Ale niektoré novely to posunuli o pár krokov späť. Čiže to je len taký povzdych. Ďakujem.

Ďakujem. Dve krátke poznámky. Prvá, chcem povedať, že tento zákon je legislatívne v poriadku, v súlade s vysokoškolským zákonom č. 131. Hovorím to aj ako jeden, ktorý ten vysokoškolský zákon spoluvytváral.
Druhá poznámka. Vystúpili dvaja poslanci, ktorí podporili návrh zákona. A vôbec z rozpravy mám pocit, že tento zákon by nemal mať problém postúpiť do druhého čítania. Ako to bude, uvidíme.
Ale chcel by som upozorniť na jednu vec. Obyčajne pri návrhu takéhoto zákona a v dnešnej situácii sa použije protiargument, že je to ďalší výdavok v rozpočte štátu a v tomto prípade v rozpočte rezortu ministerstva školstva a jednoducho v tejto chvíli na to nemáme. Treba si uvedomiť, že je to veľmi opatrný krok, že zavádza fakultatívne možnosť takéto štipendium dať. Čiže v zásade ten výdavok, môžeme povedať, nemusí byť ani nijaký. Je to dobrá vôľa pomôcť a ak by sme si overili a tento zákon, táto novela zákona začala platiť, tak celkom iste by sme aj videli, koľko bude tých žiadostí. Určite bude ten výdavok menší, ako kolegyňa uviedla, kde iste urobila aj odhad, aj pri dobrej vôli. Čiže naozaj si nemyslím, že argument, že na to dnes nie sú peniaze, by bol korektný. Samozrejme, zákon, ja za seba môžem povedať, že plne podporujem.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu pani poslankyne Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 136, ako určený spravodajca Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, a to určený uznesením č. 24 z 23. júla 2012, a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 118 z 3. júla 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods.. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s návrhom predsedu Národnej rady, odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som spravodajskú informáciu a, prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, moje vystúpenie vcelku bude krátke, pretože dnešný maratón je príliš dlhý zrejme aj pre pána ministra. Tak on je ešte svieži, ja si uvedomujem, tak ale vcelku krátko. Myslím si, že z tej trojice zákonov, ktoré predkladá, tento návrh zákona je najmenej problémový a asi aj podľa toho bude diskusia. Celkove si myslím, že sú tu niektoré úpravy, ktoré bolo treba urobiť. Rešpektujem ten rámec a tak ďalej. Očakával by som, a to, možno, že sa pán minister vyjadrí do budúcnosti, či chystá, takpovediac naozaj nový, v budúcnosti nový zákon o celoživotnom vzdelávaní. Ja myslím si, že by mal byť jeden nový zákon, ale uvidíme. Moje vystúpenie smeruje k jednému malému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý rozhodne je kľúčový k tomu, že či ten zákon má byť, alebo nemá byť prijatý, ale myslím si, že istú vec môže zlepšiť. Existuje akreditačná komisia a každý vie, ktorá je to, ktorá rozhoduje o študijných programoch, o udelení práv vysokým školám a táto je v celom tom povedomí v spoločnosti zafixovaná. Tu máme tiež akreditačnú komisiu, ona sa nazýva Akreditačná komisia pre celoživotné vzdelávanie a aby nedochádzalo k nedorozumeniam, tak navrhujem, aby to bolo aj v zákone potvrdené, takpovediac prísna dikcia zákona, že v každom prípade, keď sa používa nejaký dokument, ktorý vydá inštitúcia štátna, aby bol uvedený plný názov tejto komisie.
To znamená, že môj pozmeňujúci návrh hovorí, že v § 8 ods. 1 sa za poslednú vedu vloží nová veta, ktorá znie:
"V rozhodnutiach o akreditácií a ostatných úradných dokumentoch sa uvádza úplný názov Akreditačná komisia pre ďalšie vzdelávanie." To je v podstate celý návrh. Odôvodnenie som povedal. Nedá mi, aby som ešte jednu vec v tejto súvislosti nepovedal. Ešte častejšie je to vo vyjadreniach a musím povedať, že občas stáva, že niektorí sa prezentujú ako členovia akreditačnej komisie a v skutočnosti sú členovia tejto komisie a nie komisie akreditačnej pre akreditáciu vysokých škôl.
Je to taký drobný podnet, takže no to asi by asi bolo všetko, čo som k tomuto chcel povedať, aby som netrápil dlho pána ministra, ani vás. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Najprv pán kolega, v úvode ste povedali, že táto diskusia stráca racionalitu, no musím sa ohradiť za všetkých diskutujúcich, či sú z opozície, alebo z koalície, to je diskvalifikácia všetkých nás.
Druhá poznámka, povedali ste, že súkromné a cirkevné školy berú peniaze tým ostatným. Ja si myslím, že peniaze idú s deťmi, tak je to nastavené a nie školy berú. Ale predpokladám, že za svojím názorom si stojíte a najbližšie, keď budeme na Gymnáziu sv. Františka v Žiline, tak to poviete aj im, že oni v podstate vašim školám berú peniaze.
Tretia moja poznámka, pán kolega, hovorili ste tu, že VÚC-ka musí vydať VZN-ko, že to nie je také jednoduché, musí ho zverejniť, občan sa môže k nemu vyjadriť. To nie je ako na ministerstve. No, možno by vám pán minister povedal, že každý zákon musí zverejniť v pripomienkovom konaní, že ľudia sa môžu rovnako vyjadriť, že pokiaľ je tá pripomienka tzv. hromadná, tak musí k nej zaujať postoj a tak ďalej. Aký je v tom rozdiel? Čiže ani tuná nie je vôbec v tomto smere žiaden rozdiel.
No, ešte jedna. Sloboda a zodpovednosť. Ako v tom sa zhodneme, len vy mi podsúvate niečo, čo som nepovedal. A keďže čas veľmi beží, posledná poznámka, to mi nedá. Stále hovoríte, opakujete, vy, my, cirkevné, súkromné, verejné školy, sme na jednej lodi. No, možno že to aj tak je, že sme na jednej lodi, len to, čo tu vy vidíte a navrhujete, je tak, že vy budete na tom kapitánskom mostíku a tí ostatní v podpalubí prikladať do kotla.

Len tri vety ako. Pán minister, ďakujem za odpoveď, korektnú odpoveď. Chcem vás požiadať, keďže ste to vyjadrili, aby túto myšlienku nepustili, jak sa hovorí, k vode a aby ste ju ďalej ako sa pokúsili s ňou čosi urobiť s tým, že zase ja poviem, že budem to sledovať obdobne, ako to robil kedysi Cato v rímskom senáte, a po čase sa znova na to opýtam. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, ja som na minulej schôdzi položil tri interpelácie, dve pánovi ministrovi Čaplovičovi, dostal som odpovede, tretiu pánovi ministrovi Kažimírovi, nedostal som odpoveď.
Musím povedať, že som pátral po tom, že či tá odpoveď prišla, alebo neprišla, v poštovej schránke nebola. Dozvedel som sa, že to ide výbory, vo výboroch i na jednom i na druhom, v ktorom som, takisto mi povedali, že také nič nemajú. Pán minister mi teraz tú odpoveď dal a ukázal, že ju poslal, takže nechcem nikoho viniť, ale s veľkou pravdepodobnosťou kdesi je chyba, asi predpokladám, že chyba v kancelárii alebo v distribúcii, takže to je moja výhrada, a chcem vás poprosiť, pani podpredsedníčka, aby sa v tejto veci urobila náprava. To je prvá vec a druhá vec, keď už som mal v tejto chvíli možnosť si tú odpoveď prečítať, predsa mi len nedá trošku to komentovať. Pán minister, pochopil som, tá otázka znela, totižto tak, že či by sme nemohli vypísať dlhopisy s nižšou nominálnou hodnotou priamo pre občanov. No ja som túto otázku, interpeláciu kládol aj v minulom volebnom období vášmu predchodcovi, i on sa mi vyjadril v tom duchu, že je to vec, ktorá je na uváženie a že o tom uvažuje. Vy ste mi ale odpovedali, že istá skrytá forma takýchto dlhopisov existuje, existuje prostredníctvom Burzy cenných papierov alebo prostredníctvom komerčných bánk, a že tie vlastne komerčné banky nie sú veľmi radi, aby takéto dlhopisy púšťali, nehovoriac o tom, že sú to prostredník, ktoré si za svoje sprostredkovanie určite niečo vezme. Čiže tá výhodnosť, o ktorej som hovoril, ktorá by bola priamo vypísaná, priamo to by bolo urobené, sa celkom iste stráca. Nehovoriac o tom, že podľa mojich informácií komerčné banky istým spôsobom nakupujú štátne dlhopisy "dobrovoľne povinne", v úvodzovkách a to je takisto istým spôsobom niečo, čo tu možnosť investovať občana svoje úspory, ktoré chce mať dlhodobo uložené výhodne, vlastne sa strácajú. Čiže, chcel by som skôr poprosiť pána ministra, aby naozaj o tomto predsa len trochu viac pouvažovali, pretože skúsenosti z iných krajín, skúsenosti napríklad z Česka hovoria o tom, že to je zaujímavý produkt pre obyvateľov, pomôže im to, tam bola emisia, ktorá sa veľmi rýchlo, pokiaľ mám informácie, rozpredala, a jednoducho ja chápem, že komerčné banky na tom záujem nemajú, ale my nie sme, takpovediac ani vy, ani my ako v tomto smere, ani koalícia a opozícia nejakým živiteľom komerčných bánk. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, najprv tak trošku bokom jednu poznámku. Na konci prerokovania zákona o financovaní škôl tu bolo trošku priveľa emócie, a tak sa to pokúsim udržať skôr vo vecnej rovine a v rovine argumentov. A chcem povedať, že niekedy je aj dobré si hovoriť potom. My sme mali istú prestrelku s kolegom Beblavým, musím povedať, že možno bolo, niektoré jeho vyjadrenie, nebolo celkom presné a... (Ruch v sále.), Bublavým, pardon. A sme si to vyjasnili. Myslím, že aj o tom je ako istá politická kultúra v parlamente, že, no, ja viem, že niekedy zaznejú aj nejaké tvrdšie slová, aj osobné, ale mali by sme zostať nakoniec stále ľuďmi, ktorí dokážu spolu komunikovať. To je prvá poznámka, všeobecná.
A teraz k samotnému zákonu o odbornom vzdelávaní. Ja ten problém odborného vzdelávania vnímam, že existuje, existuje mnoho rokov a ťahá sa dlho s nami a nejaké dobré riešenie sme zatiaľ nenašli. Chcem povedať, že ministerstvo sa snaží riešiť problém, ktorý treba riešiť, ale na druhej strane, je to aj problém, za ktorý nie celkom nesie zodpovednosť. Mne sa nepáči, ja som to už povedal a poviem to znovu, že mnohé ako veľké zoskupenia firiem hovoria, že školy vám nepripravujú, nám nepripravujú odborníkov pre to, čo potrebujeme, a pritom nie sú ochotné pohnúť ani prstom.
Poviem tak, dnes zákon dáva možnosť, aby, a dáva dokonca to, že keď naozaj sú tak nespokojné a môžu si zriadiť školu, štát im zaplatí všetko, okrem prvotných nákladov a za tú celú dobu rokov, čo sa sťažovali, nepoznám, nepoznám z týchto združení niečo, čo by urobili v tomto smere. Poznám jediný prípad, keď prišli sem Pegueot Citroën, ktorí prišli súčasne, aj s tým urobili sme zmluvu, zriadila sa špeciálna škola, ktorá pripravuje odborníkov pre nich v Trnave, zriadilo sa vysokoškolské štúdium, kde dali na to financie oni na drahé zariadenia a takto to fungovalo. Žiaľbohu, musím povedať, že tuto je z ich strany častokrát len veľa ohovorení. Čiže beriem to, že tá snaha tu je, musím ale povedať, sú veci, s ktorými nesúhlasím, a musím ich povedať aj prečo. Pretože tu, v tejto časti zákona o odbornom vzdelávaní sa novelizujú aj iné zákony, ktoré patria do školskej legislatívy, a dve z nich sú pre mňa príliš citlivé, myslím si, že mám na nich iný pohľad.
Prvý je, uznávam, aj filozoficky principiálny, a to je určovanie počtu tried prvých ročníkov na stredných školách bez výnimky, to znamená nielen v kompetencii samosprávneho kraja, ale aj pre súkromné a cirkevné školy. Po prvé si myslím, že to je naozaj zásah do výkonu práv týchto zriaďovateľov a druhá vec, nemyslím si, že je to takýmto spôsobom, ako to je navrhnuté, dobré, a poviem prečo. Pretože vezmite si, že škola je naozaj, stredná škola vynikajúca, je tam záujem o to, aby tam nastúpilo tristo žiakov. No, tak ako, viete celkom prirodzene, počet tried, ktorý im navrhne vyšší územný celok, toľko nebude, čiže narušuje to jeden základný princíp, ktorý som vyznával, a to je ten, že my by sme mali nechať istú slobodu školám, učiteľom a rodičom. A tento princíp je narušený. Jednoducho rodičia nebudú môcť vybrať tú najlepšiu školu, ktorú, oni sú presvedčení, že je pre nich najlepšia, tá nemusí byť v skutočnosti, my by sme im mali poskytnúť v prvom rade informácie, ale mali by sme to rešpektovať. Učiteľom tá základná sloboda je, že naozaj, aby oni mohli istým spôsobom si vyberať formu vzdelávania. Čiže prístup k slobodnej ceste vzdelávania tu je podľa môjho presvedčenia naozaj narušený a v tomto sa filozoficky zásadne rozchádzame. Ja budem mať aj istý pozmeňujúci návrh.
Druhá vec, veľmi citlivá, to je určovanie alebo prijímanie na gymnáziá, na školy na základe priemernej známky za tie posledné ročníky. Pán minister má klasické vzdelanie, takže dovolím si odcitovať jednu známu vetu: "Non scholae, sed vitae discimus" - neučíme sa pre školu, neučíme sa pre známky, ale pre život. Ten návrh, na základe ktorého bude dieťa prijímané na strednú školu, je vlastne návrh, že bude v prvom rade naháňať známku. Ja si nemyslím, že známka je zbytočná. To teda nie. To určite má svoj zmysel, ale nesmie sa stať tou dominantnou, tou rozhodujúcou v tej veci, o tom som presvedčený a ten systém v mnohom istým spôsobom poškodí. Ja som napísal, aj ste si možno všimli, taký príbeh, skúsil som to o nádejnom Rembrandtovi. Je to, samozrejme, pán minister, istá hyperbola. Ale môže to byť rovnako nádejný Bill Gates, ktorý jednoducho na základnej škole nemal vzťah k škole, nevedel sa dostať do tých koľají, disciplinovať, mal samé zlé známky, ale my mu dáme vlastne, zavrieme istým spôsobom možnosť sa dostať na tú strednú školu.
Toto nie je podľa mňa dobré a druhá vec, čo pán minister určite vie, je to, že opakovane nám to medzinárodné meranie PISA ukázalo, že chlapci v tom veku jednoducho majú podstatne horšie známky ako vedomosti. Vychádzalo to v priemere, že o stupeň sú horšie hodnotení. Je celkom prirodzené, že v tej škole musí byť aj istá disciplína a podobne a že do istej miery aj tieto veci sa v tom známkovaní zohľadňujú. A tí chlapci sú tohto typu. No mám pocit, že týmto spôsobom ich dostaneme do istej diskriminácie. Čiže s týmto návrhom, aby len a výhradne na niektoré školy boli deti prijímané na základe priemeru známky a keď ten nedosiahne, tak sa na to nemôže dostať, nesúhlasím.
Pán minister, ja istým spôsobom mám empatiu pre ministra. Empatiu v tom, že má svoju víziu, a ja chápem, keďže som to sám zažil, že to nie je celkom jednoduché a ja vám to celkom nechcem rušiť. A moje videnie je, že aspoň aby sme čosi v tejto veci urobili, a preto dám aj pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúce návrhy nesmerujú v tomto prípade, čo sa týka priemernej známky, na základe ktorej má byť dieťa prijaté na strednú školu, na zrušenie, len aby tam bola možnosť, aspoň tá možnosť, že keď to dieťa preukáže na, počas prijímacieho konania, a prijímacie konanie nemyslím len tie formality, ale aj podľa toho, že sa aj, myslím aj to, že sa podrobí skúškam a na tých skúškach preukáže aspoň vedomosti, ktoré sú na rovnakej úrovni, takže môže byť prijaté aj na to gymnázium, aj na tú strednú odbornú školu, keď tieto veci splní aspoň podľa toho hodnotenia počas prijímacieho konania. Je to istým spôsobom aspoň malá cestička pre tých, ktorí sa povediac, takpovediac na poslednú chvíľu spamätajú a preukážu, že naozaj majú schopnosť ísť študovať na danej strednej škole. K tomu smeruje môj pozmeňujúci návrh č. 2.
Ten prvý, uznávam je to v zásade rozdielna filozofia vaša a moja. Moja filozofia je sloboda, čo sa týka učiteľov, žiakov a škôl, sloboda vzdelávacej cesty. Toto je nie z pohľadu ministerstva, to bude z pohľadu vyššieho územného celku istým spôsobom autoritatívne rozhodnutie a môžeme sa baviť o tom, že VÚC-ka rozhodne, že to rozhodne hlasovaním a pod. Je to stále autoritatívne rozhodnutie, takpovediac ôsmich samostatných celkov, čiže rozdelí sa to, nebude to jedno ministerstvo tak autoritatívne, ale bude to osem akoby samostatných republík v oblasti školstva. Toto je pre mňa ako filozoficky základná otázka, v tom sa nezhodneme. Z toho predpokladám, že tento pozmeňujúci návrh celkom iste, pán minister, nepodporíte, ale ja ho pokladám za povinnosť si tu dať, pretože pokladám ho za dôležitý.
To druhé, však uvidíme. Čiže aby som splnil všetky pravidlá rokovacieho poriadku, takže ten návrh prečítam, bude trochu dlhý, pretože v podstate obdobný text sa opakuje v mnohých bodoch. Urobím to aj preto, že ako som to povedal aj včera, a zopakujem to. Mne sa nepáčia ako tuná v poslaneckej snemovni zavádzania nových postupov a novotvarov v rokovacom poriadku. Ja si myslím, že by sme ten rokovací poriadok mali dodržiavať, a v tom a tam, kde je zlý, tak ho potom radšej zmeňme, ale rôzne iné vystúpenia, musím povedať, že začínam byť trošku na to aj alergický.
Takže pozmeňujúci návrh k zákonu č. 184/2009 o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 121.
Pozmeňujúci návrh č. 1. V bode 13 sa v poslednej vete za slová "krajský školský úrad" vložia slová "cirkev alebo iná neštátna právnická osoba". Tam sa v podstate krajský školský úrad, aký je zriaďovaný, vyníma z toho určovania počtu tried v kompetencii vyššieho územného celku, čiže to len dopĺňam. Pani spravodajkyňa, potom poprosím hlasovať o každom z tých dvoch pozmeňujúcich návrhov osobitne.
Druhý pozmeňujúci návrh. Článok IX. V bode 21 ods. (1) písm. a) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2."
V bode 21 ods. (3) písm. c) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".
V bode 22 ods. (3) písm. a) bod 1 sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".
V bode 22 ods. (3) písm. a) bod 3 sa za koniec poslednej vety vložia slová "ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2 alebo".
V bode 22 ods. (3) písm. b) bod 1 sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".
V bode 22 ods. (3) písm. b) bod 3 sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".
V bode 23 ods. (6) písm. a) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 3".
V bode 23 ods. (6) písm. c) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 3".
Počuli ste tie texty, tie prvé sa vzťahujú k priemeru dva, pri prijímaní na gymnáziá a to druhé na odborné školy, kde bola podmienka stanovená priemerom 2,75. Takže 2,75 sa zle asi urobí známkou, tak dal som tam to číslo známkou 3. Čiže ja odovzdám pozmeňujúci návrh pani spravodajkyni. (Odovzdanie návrhu.) Ešte, pardon, ešte k tomu patria a podpisy ďalšie, dovolíte? (Doloženie strán k odovzdanému návrhu.) Čiže to je formálna stránka veci.
Na záver by som naozaj chcel povedať, nie v zlom, uvedomujem si, že máme celkom inú predstavu o tom, ako by mal ten systém fungovať. Ja nechcem brať dobré úmysly. Snaha po zlepšení kvality, nechcem tuto viesť takým spôsobom, jak sa to tu vedie, že si budeme navzájom hádzať loptičku, pinpongovať a urážať sa, len prepáčte, pán minister, ale musím to povedať, niekedy v živote je to tak, že jak sa hovorí, že dobrými úmyslami je dláždená cesta do pekla. A ja si myslím, že je tieto kroky, ospravedlňujem sa ešte raz, tak ako sú navrhnuté, je s dobrým úmyslom, ale nepomôžu, tak ako to je urobené, nášmu školstvu. Mrzí ma, ale musel som to povedať. Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Petrák, nemyslím si, že by ste to nevedeli, ale mám pocit, že ste sa emóciami nechali uniesť, keď ste povedali, že garantujte to, že by to bol rozvrat regionálneho školstva do dvoch rokov. My tu nehovoríme o školách, tie sú financované inak, tento zákon sa ani nedotýka, týka sa to všetkých školských zariadení. Vieme to obidvaja, ale mám pocit, že sa naozaj trochu emóciou nechali uniesť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Jedna vec, ktorá možno znela okrajovo, ale ma veľmi zaujala v tom príspevku. To je ten príklad, ktorý ste, pán kolega, uviedli z okresu Ružomberok, koľko obcí vlastne splnilo školskú legislatívu a vydalo VZN-ko, bola to menšina a to je ten problém, ktorý vnímam, že tá školská legislatíva sa v tomto smere veľmi často nedodržiava, nefunguje a z toho pramenia aj pri návrhoch tohto zákona viaceré moje obavy. Ďakujem.