Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vnímam veľmi pozitívne túto novelu, ale k niektorým jej častiam mám zas pripomienky. Vnímam pozitívne tú transpozíciu smernice, ktorá je podľa mňa veľmi potrebná a veľmi dobrá, aby sme poškodených, ktorí sú poškodení, veľmi ťažkých, psychicky ťažko znesiteľných sexuálnych trestných činov, v prípade, že sú donútení k nejakým prečinom, aby sme ich spod týchto prečinov odbremenili, aby sme im ponúkli na toto imunitu, keď sú schopní na základe tejto imunity potom podať trestné oznámenie u tých ťažkých zločinoch, ktoré sú na týchto ľuďoch spáchané.
Takisto vnímam možnosť uloženia trestu o zákaze činnosti na doživotie, síce je to veľmi, veľmi ťažký trest, je to doživotný trest, ale v prípade takýchto trestných činov podľa mňa je správne, aby sme túto latku nasadili takto vysoko.
No a dostal som sa k úprave, ktorá je asi najzaujímavejšia, ale aj najzložitejšia. Opakovanie je matkou múdrosti. Budem opakovať asi niektoré slová pána poslanca Hrušovského. Keď som dostal tento zákon k rukám, tak som si povedal, že áno, však ideme troška zliberalizovať prechovávanie drog hlavne pri tých mladých ľuďoch, ktorí to robia z nerozvážnosti, je aj tu potrebná takáto úprava. Som si myslel, ale dôveruj, ale preveruj. A pre istotu som ten zákon tak dôkladnejšie prešiel a som bol prekvapený. Nesúhlasím s tým, aby sme nejakého mladého človeka alebo mladistvého človeka potrestali za to trestnoprávne, keď si zapáli jeden joint. Nesúhlasím absolútne s tým, ale tento zákon, bohužiaľ, nejde v týchto intenciách. Je to úplne o niečom inom.
Náš Trestný zákon pozná tri inštitúty, prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu s nižšou trestnou sadzbou, keď je tam, keď nájdu u páchateľa drogu maximálne v trojnásobku jednorazovej dávky. Potom prechovávanie drog pre vlastnú potrebu, ale viac ako tri dávky má tento páchateľ u seba, ale maximálne desať jednorazových dávok. A potom máme paragraf, to je § 151 ods. 1 a 2. Potom tu máme § 172, ale tento paragraf už hovorí o kúpe, zadovážení, o dílerstve. Áno, je to prechovávanie, je tam aj v déčku, myslím, je to aj prechovávanie. Prechovávanie, keď páchateľ má u seba viac ako desaťnásobok jednorazovej dávky. No ale mať pri sebe viac ako desaťnásobok jednorazovej dávky, podľa mňa už to nie je prechovávanie pre vlastnú potrebu.
Mne sa na rozdiel od kolegov páčilo to znázornenie pána poslanca Poliačika, keď nám ukázal, že aká malá kôpka toho hašišu je už viac ako desaťnásobok. Ale stále si myslím a stále som presvedčený o tom, že tú hranicu musíme stanoviť. Prechovávanie pre vlastnú potrebu, maximálne desaťnásobok. To je veľmi správne naladená latka. A keď už chceme niečo spraviť, keď už chceme niečo zmeniť v tomto, tak ideme veľmi zlou cestou, lebo neumožňujme dílerom, že áno, díler si vyráta, že budem mať jedenásť-, dvanásťnásobok, síce zákon je v tomto zlý a pán poslanec Lipšic už v tom predchádzajúcom bode na to poukázal veľmi správne, lebo dôvodová správa hovorí o tom, že áno, bude sa tento zákon aplikovať, táto novela sa bude aplikovať v prípade, že keď to množstvo bude blízke tomu desaťnásobku. No ale v zákone to nie je. V zákone je napísané toľko, že sa dolná hranica trestnej sadzby pri § 172 ods. 1 sa znižuje zo štyroch rokov na tri roky. A keď už dolná sadzba sú tri roky, tak už je možné v rozhodnutí súdu povedať, že odkladá sa výkon trestu s probačným dohľadom. Čiže táto osoba vôbec nepôjde do výkonu trestu odňatia slobody. A pritom kľudne mohol mať u seba aj dvestonásobok jednorazovej dávky, lebo to on nepredal, len to prechováva. Lebo zákon nehovorí o tom, že táto, toto množstvo musí byť blízke tomu desaťnásobku, že maximálne pätnásťnásobok. Hovorí o tom, že zo štyroch na tri roky, čiže tam je možný podmienečný odklad s probačným dohľadom výkonu odňatia trestu slobody, ale nehovorí o tom, že aké množstvo to je.
Hovorilo sa o tom, že až vlastne expertíza povie, že koľko je ten, to množstvo, ktoré ten človek má u seba. Tak nech si ten človek dobre rozmyslí, že koľko tej drogy si zadováži. Nech si ten človek rozmyslí to, že keď už nejdem kupovať jeden joint, ale 10 cigariet, alebo idem kúpiť neviem koľko dávok, že koľko si toho dá do svojho vačku. A tu sa, tu sa rozchádzame s predkladateľom aj spravodajcom, že nedá sa to. Tak to už je problém, ktorý je na strane toho páchateľa. Je to stále, prechovávanie drog je stále trestný čin, aj bude. A keď, koľko množstva si zadovážim, podľa toho má byť ten trest uložený súdom.
Ale ja som si myslel, keď sa v médiách bavilo o tom, že ideme zliberalizovať, aby sme neublížili tým mladým ľuďom. Ale toto nie je ono. Toto nie je ono, lebo tak povedzme, dobre, desaťnásobok je veľmi malé množstvo. Tam je ten probačný dohľad možný. Tak spravme zmenu, čo sa týka posudzovania toho, tej jednorazovej dávky. Spravme systémovú zmenu, ale nie zmenu, ktorá umožní aj taký výklad - a tu sa vrátim k tomu, že aj, k tomu zákonu o odškodňovaní - že tá aplikačná prax môže byť aj taká, že obrovské množstvo drogy bude substituované pod tento zákon, však áno, môže byť probačný dohľad a výkon trestu nikde. Hovorím, že keď chcete ísť cestou liberalizácie, lebo fakt, aby sme tých mladých ľudí, študentov stredných škôl, ktorí z mládežníckej nerozvážnosti ten joint si zapália, tak povedzme to, že tá jednorazová dávka nebude trestná a bude to priestupok. To by bola tá cesta dekriminalizácie. To by bola tá cesta, ale nie táto, kde normálne pod rúškom toho, aby sme neublížili mladým, umožníme aj ťažkým zločincom, ktorí môžu mať aj heroín, lebo tu nie je zas to, že ľahká droga, tvrdá droga. Aj už priekupníkom heroínu, lebo keď on to nepredáva, on to bude mať len u seba, už bude spadať pod § 172 ods. 1 písm. d): "Prechováva pre akúkoľvek dobu". A už môže byť miernejšie potrestaný.
A druhá vec je, nám chýba vôbec v zákonoch, aby sme zadefinovali, čo to je ľahká droga, čo to je tvrdá droga, chýba nám taká ako katalogizácia pre účely, pre účely trestných senátov, že ako majú aplikovať. Lebo do akej miery zoberie sudca do úvahy, že niekto mal u seba marihuanu alebo heroín? Nič. On si to nevie, ten súd nevie ako uplatniť, lebo na to zákonné základy nie sú. Čiže keď chceme sa dotknúť problematiky užívania, prechovávania drog, tak začnime tam, čo je najelementárnejšie, aby sme umožnili aplikovať spravodlivosť. Keď niekto má u seba ľahkú drogu, aby nebol tak postihnuteľný, keď už má u seba heroín. Lebo keď aj ten študent, čo je so štyrmi dávkami jointu, aby nebol takisto postihnuteľný ako tvrdý heroinista, ktorý má štyri dávky heroínu u seba.
Nechcem viac rozvádzať túto tému. Tiež podávam pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhujeme, aby sa bod 24 z tejto novely vypúšťal.
Prejdem ešte k ďalším dvom témam. Jednu tému otvoril pán poslanec Hrušovský a tu sa s ním rozchádzam. V tom prvom bode nie, úplne s tým súhlasím, ale v tom druhom bode s ním nesúhlasím, a to je zavedenie osobitného motívu z dôvodu sexuálnej orientácie.
Ja si na rozdiel od vás myslím, a tu sa stotožňujem s pánom ministrom, že keď niekto je napadnutý a je mu ublížené na zdraví len kvôli tomu, že má nejakú inú sexuálnu orientáciu, že ten postih zo strany spoločnosti by mal byť tvrdší. Nemôžeme tolerovať to, keď niekoho len kvôli tomu, že má inú sexuálnu orientáciu, napadnú, fyzicky naňho zaútočia. Tieto útoky musíme postihnúť prísnejšie. A otvorene poviem, že veľmi ťažké je aplikovať tieto osobitné motívy. Polícii sa, alebo orgánom činným v trestnom konaní sa asi nechce, lebo ten osobitný motív treba zvlášť dokazovať. Veľmi ľahké je dokázať, že ma udrel do tváre, keď hlavne, keď je tam, zostane nejaká podliatina. To vyšetrovateľ veľmi krásne napíše, prokurátor veľmi krásne obžaluje.
Ale keď to už má tam byť ten osobitný motív, hm, áno, to sa už ťažšie dokazuje, preto pričasto aj podľa mňa, aj podľa neziskových organizácií, ktoré sa venujú takýmto obetiam, pričasto dochádza k tomu, že polícia ten osobitný motív nevyšetruje, nechce sa jej to a potom tieto, tieto útoky sú aj štatisticky vedené tak, že ako normálne je to nenormálne, ale ako útok na zdravie bez osobitného motívu.
Ďalšia vec, ktorú chcem ešte vytknúť tejto novele, síce neprišla z dielne ministerstva spravodlivosti, aspoň dúfam, že neprišla z dielne ministerstva spravodlivosti, ale dostala sa do spoločnej správy, to je postih zdravotníkov. Ale pán minister povedal, že súhlasí so všetkými bodmi zo spoločnej správy. (Reakcia z pléna.) A jednu, áno, na jednu výnimku. No, ja nesúhlasím s tým, a preto, pán spravodajca, prosím, aby sme body 2, 5, 8, 9, 15, 16, 17 a 18 vyňali na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy.
Nazdávame sa, že úprava, ktorá je v tej spoločnej správe, je natoľko závažná, natoľko tak aj systémovo iná, že nemôžeme prejsť nad tým, že áno, nejaký pán poslanec má na to právo, plné právo, ja to nespochybňujem, ale je to privážna téma na to, aby sme len takto ľahko, tak ľahko prešli s tým, že áno, vládna väčšina lusknutím prstov tento zákon, túto systémovú zmenu schváli.
Keď je potrebná nejaká zmena, v tomto ponímaní tú krízovú situáciu posúdiť inak, tak nech to rozdebatujeme. Nech je na to, nech máme priestor na to, že ako to spraviť, lebo tento návrh podľa mňa ani nie je dobrý. A hovorím, že nemáme priestor na to, aby sme tú krízovú situáciu a postih zdravotníkov takto veľmi rýchlo schválili bez potrebnej odbornej debaty.
Takže vítam niektoré ustanovenia. Budeme hlasovať veľmi radi za posudzovanie páchateľov, ktorí s osobitným motívom útočia na ľudí. Vnímam pozitívne transpozície smernice, ale s ostatnými bodmi nesúhlasíme. Uvidíme, ako dopadne hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch a potom sa rozhodneme, či celý návrh schválime, alebo nie.
Ďakujem.
