Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, vy ste, áno, mali na tom srdiečku to, že nekradnite nám našich Maďarov. Ale ten Orbánov zákon nám našich Maďarov nekradne. Ten Ficov zákon, tá Ficova novela ich tam hádže. Priamo hádže. A vyháňa ich zo Slovenska, lebo vo svojej vlasti ich spraví bez štátneho občianstva, takými bez vlasti.
Kompromis, ktorý už spomínal aj pán poslanec Bugár, na ktorý ste sa odvolávali. No kompromis je to, že spravíme riešenie, ktoré bude pre všetkých občanov Slovenskej republiky dobré. Aj pre tých, ktorých niektorí nemajú radi, ale sú už občanmi Slovenskej republiky. Lebo tento návrh pre občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti dobrý nebude a ten problém tu zostane. A my kritizujeme systém, ktorý tu zaviedla Maďarská republika v 2010, ako zlý, ale pred poslednou novelou my sme mali taký istý systém. Taký systém sme mali pre zahraničných Slovákov, ktorým sme udelili štátne občianstvo bez trvalého pobytu. A podľa mňa to bolo správne. Mali by sme sa k tomu vrátiť. My sme mali prvý tento systém. Nie Maďarská republika, ale Slovenská republika. A Maďari neprotestovali. Toto je problém.
A čo sa týka článku 5. Áno, ja som si vedomý, že to má dva odseky. Zastupujem skupinu poslancov pred Ústavným súdom s týmto zákonom. Dobre viem. Ale dobre viem aj to, že ako treba uplatňovať právne normy vo vzájomnej súvislosti.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Lipšic, ja musím deklarovať toto, že ja nemám záujem o maďarské štátne občianstvo, ani ho nechcem. Ale napriek tomu si myslím, že ten zákon je zlý, lebo vychádza zo zlého princípu, a to trestať občanov, ktorí nadobudnú štátne občianstvo druhého štátu. Vy vlastne chceli by ste potrestať Orbána za to, že prijal v Budapešti taký zákon, ktorý to umožňuje. Ale vy netrestáte Orbána, vy trestáte občanov Slovenskej republiky! A to je to, to je veľký rozdiel.
Povedali ste to, že nechcete, chcete zabrániť tomu, aby na území Slovenskej republiky prebiehali, prebiehala volebná kampaň. No, prosím pekne, v Rajke aké bilbordy boli? Ktorých politických strán? Nikto s tým nemal problém. Kto tam mal bilbord? Pán poslanec Lipšic?
A čo sa týka tohto zákona, toho princípu. To má Portugalsko alebo viac krajín Európskej únie, ktoré majú bývalé kolónie. Takže toto je absolútne nemiestne. Ale máte pravdu, sú aj štáty, kde nadobudnutie druhého štátneho občianstva nie je možné, ale od začiatku. A nie tak, že týmto povoľujeme a týmto nie.
A čo sa týka ústavy čl. 5 ods. 2. Ja som citoval aj ods. 1, ale hovorím, že ani ods. 1 neumožňuje odňať štátu štátne občianstvo proti vôli jeho občanov.
A ešte jedna vec na záver. Zákon nie zmierniť treba, ale vyriešiť a to zrušením tej novely z júna 2010.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, nalistujte si Slovník cudzích slov, že čo to je demagógia, lebo práve čo ste vy robili teraz svojou rečou, tak to je demagógia. Vrátim sa k tomu čl. 5 ods. 1, ktorý hovorí, že nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon. Áno, je to jeden článok, ale ten článok má aj druhý odsek, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôli. Čiže nemožno odňať ani stratou, keď to vsuniem pod pojem strata, aj tak to nemôže byť proti vôli občana Slovenskej republiky. A nadarmo mi budete rozprávať niečo iné, fakty sú také, či sa vám to páči, alebo nie. Áno, odsek jedna hovorí o strate štátneho občianstva, ktorý ustanoví zákon. Ale zákon nemôže ísť nad rámec odseku 2. Neviem, či vám to vlezie do vašej hlavičky, ale asi nie, ale nikomu nemôžme odňať štátne občianstvo proti jeho vôli, ani zákonom. Aj keď to nazveme stratou. Ani stratou to nie je možné spraviť, keď to je proti vôli občana.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja začnem takým lajtmotívom. V článku 5 ods. 2 ústavy: "Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli." Túto, takú základnú vetu našej ústavy vnímame asi rôzne. Podľa všetkého sa tu myslí, že s tým, že niekto vyjadrí svoju vôľu nadobudnúť štátne občianstvo druhého štátu, s vedomím si toho, že v zákone o štátnom občianstve je napísané, že touto žiadosťou stratí to slovenské, tu niečo nesedí. Ústava je trošku vyšší zákon ako zákon o štátnom občianstve. Ústava jednoznačne hovorí, že proti jeho vôli nemožno nikomu odňať štátne občianstvo. My môžme zajtra alebo dnes prijať zákon a si povieme, že kto nebude voliť SMER, tak stráca štátne občianstvo. Alebo nebude voliť NOVU, stráca štátne občianstvo. Ale to ešte, bude mať to silu zákona. Ale to ešte stále nebude v súlade s ústavou, lebo ja som takú vôľu v živote nedal. Ja som takú vôľu nevyslovil, že chcem, aby ma tento štát zbavil štátneho občianstva. Alebo lepšie povedané, že chcem, aby mi niekto zobral štátne občianstvo proti mojej vôli. Áno, to je hra so slovíčkami. Odňať, neodňať, zobrať, nezobrať. Ale keď neprejavím vôľu na to, že chcem prísť o to slovenské štátne občianstvo, ktoré je garantované ústavou, tak prosím pekne, takéto zákonné taľafatky, zákonné hry sú podľa mňa nenáležité.
My tu trestáme ľudí tou novelou zákona o štátnom občianstve len preto, lebo niekto je frustrovaný z toho, že Maďari budú hromadne, Maďari žijúci na Slovensku budú hromadne prijímať štátne občianstvo Maďarskej republiky? Toto je hlúpy prístup. A aj tento návrh podľa mňa je hlúpy, lebo vychádza z tejto frustrácie. Žiaden iný štát susediaci s Maďarskom alebo aj nesusediaci s Maďarskom neprijal žiadne protiopatrenie. Nič sa nestalo. Tie spoločenstvá, tie spoločnosti žijú ďalej. Tie štáty fungujú ďalej. Zvrchované, nezávislé. Žiadna vojnová situácia alebo žiadne napätie v tých spoločnostiach nie je. Len tu na Slovensku, pred voľbami, potreboval si niekto uhrať svoje bodíky. To bol predovšetkým Slota a pár nacionalistov a my v tomto pokračujeme. Podobný zákon, ako prijalo Maďarsko, vtedy ešte Maďarská republika, ak si dobre pamätám. Podobný zákon, ktorý prijalo Maďarsko, nie je ojedinelý vo svete. Je ich viac takých zákonov, ktoré neviažu udelenie štátneho občianstva na veľmi tvrdé podmienky, aby som sa takto vyjadril.
Zas na druhej strane musím aj povedať, že možno spôsob prijatia toho zákona v Maďarsku bol neštandardný. Bolo by lepšie, kebyže oboznámi svojich susedov, že ideme prijať tento zákon. Vyjadrite sa k tomu, aby nebol z toho problém. Ale toto sa neudialo, ale kvôli tomu, že v Maďarsku niekto prijme takýto zákon, my trestáme ľudí na Slovensku. Ten človek, ktorý celý život tu žije, platí dane, je lojálny k Slovenskej republike, ale z určitého, nebudem teraz skúmať, z určitého motívu požiada o to maďarské štátne občianstvo, tak teraz ho ideme trestať - a on nechce stratiť to slovenské štátne občianstvo, nechce o to prísť. On tu chce žiť, je tu šťastný.
Ten zákon je zlý, aj tento, ale aj ten pôvodný, tento návrh, lebo nerieši problémy, ktoré v tom zákone, v tej novele sú. To, že ich zbavuje podľa, proti ich vôli, to som už povedal, ale je aj nevykonateľný, a tento návrh toto nerieši.
Zákon ráta s tým, že ten, kto nadobudne štátne občianstvo druhého štátu, tak pôjde na úrad a sám to oznámi, ľudsky: samoudávanie. No keď to nespraví, čo sa stane? Štátne orgány Slovenskej republiky nemajú legálnu možnosť sa dozvedieť, že kto nadobudol štátne občianstvo druhého štátu. Keď ten druhý štát to nevydá, tento zoznam, neoznámi to Slovenskej republike oficiálne, my nemáme legálnu možnosť sa dozvedieť, že niekto nadobudol štátne občianstvo Maďarskej republiky, ako Maďarska. No a čo potom? Budeme, naverbujeme ešte ďalších agentov SIS-ky, aby to zistili? Ale to stále nie je legálne zistenie.
Ďalšími nedostatkami toho zákona alebo absurdnosťou toho zákona, že keď neodovzdá občiansky preukaz, tak ako to vynútime? My nemáme na to možnosť, ako to vynútiť. Proste ten zákon je od začiatku zlý, lebo neráta s tým, že čo sa stane, keď áno, niekto nadobudne štátne občianstvo druhého štátu a tým pádom príde o slovenské.
My nemáme riešené, my nemáme riešené sociálne postavenie týchto ľudí. Čo keď rodičia, matka a otec, prídu o to slovenské štátne občianstvo, ale ich deti nie, lebo nepožiadali o to druhé. Čo je s nimi? Ako bude? Vôbec toto nemáme riešené. Máme v zákone pokuty napr. za opomenutie alebo za nedodržanie ustanovení zákona, keď ten človek sa sám neudá, no ale tie pokuty sú vo výške, o ktorej v nejednom rozhodnutí, judikáte Európsky súd pre ľudské práva povedal, že to sú už trestnoprávne sankcie.
A teraz sa vrátim k tej prapodstate, a to je diskriminácia. My nediskriminujeme len tých ľudí, ktorí teraz aj po tejto novele požiadajú o štátne občianstvo Maďarskej republiky bez trvalého pobytu, my diskriminujeme každého občana tohto štátu, lebo sme ich rozdelili tou novelou a touto novelou, kebyže to schválime, ešte to potvrdzujeme, rozdeľujeme ich na dve skupiny.
Jedna skupina, ktorá pred novelou v 2010 mohla nadobudnúť päťsto štátnych občianstiev bez toho, aby musela splniť nejaké podmienky. Žiaden zákon nestanovoval, že na základe čoho môže nadobudnúť štátne občianstvo. Mohol ich nadobudnúť aj päťsto. A tým ľuďom to štátne občianstvo zostane, lebo im to nezoberieme. A máme druhú skupinu obyvateľov, ktorí chcú nadobudnúť štátne občianstvo iného štátu po novele, po roku 2010, no títo už nemôžu, lebo stratia to slovenské alebo po tejto novele budú musieť spĺňať podmienky, ktoré ľudia, ktorí nadobudli štátne občianstvo pred 2010, spĺňať nemuseli. Treba riešiť aj tento problém, a to je závažný problém.
Samozrejme, riešenie by bolo, ten hlúpy, tú hlúpu novelu z 2010 úplne zrušiť. Nič by sa nebolo stalo! Pozrite sa, Srbsko, Rumunsko, Ukrajina, Rakúsko, nič, nič sa nestalo v týchto krajinách ani inde vo svete. Len tu na Slovensku nacionalizmus a maďarská karta je veľmi vďačná. Však mali sme tu nejakých ľudí s transparentmi, keď tu bol pán Orbán: Slovenskí Maďari, máme vás radi." Vidíme ako, keď tá karta poslúži k tomu, aby sa mi zvýšili preferencie, tak okamžite je to využité, ale v inom kontexte.
Tu sme počuli aj klamstvo v priamom prenose. No ale toto asi bolo vložené do mojich úst, lebo z nášho klubu MOST - HÍD väčšinou ja vystupujem k tejto téme, že sa na tejto pôde povedalo, že Maďarsko nikdy neudelí volebné právo alebo nebude udelené volebné právo. My sme toto nikto netvrdili, my nevidíme do hláv, my nevidíme do hláv ľudí v Budapešti ani s nimi nekomunikujeme na túto tému, nekonzultujeme s nimi. To je ich vec, my nie sme občanmi Maďarskej republiky. My sme občanmi tohto štátu. Nás zaujíma to, čo sa prijíma na tejto pôde, nás toto sa dotýka.
A ešte na záver jedna vec. Pred poslednou novelou aj to slovenské štátne občianstvo sa mohlo nadobudnúť veľmi ľahko, vlastne my kritizujeme Maďarsko za to, čo sme sami mali v našom právnom poriadku, my sme zahraničným Slovákom dali úľavy na to, aby mohli nadobudnúť to slovenské štátne občianstvo, a nikto z nás s tým problém nemal, ani ja osobne. Je mi ľúto, že sa to sprísnilo, že sa to obmedzilo, je mi to ľúto, lebo to je hlúpy prístup. Keď nejaký zahraničný Slovák v Kanade, možno už jeho predkovia ešte na začiatku 20. storočia emigrovali niekde na druhý svet, ale keď si ctím svoje korene, prečo by nemohol nadobudnúť slovenské štátne občianstvo bez toho, aby tu mal trvalý pobyt. Prečo im nedovolíme, aby našiel cestu naspäť k svojim koreňom? Lebo sú tu nejakí hlúpi ľudia, nacionalisti, ktorí sa vždy boja, že nejaké Maďarsko tu niečo spraví. Už prestaňte s tým strašiť! Pozrite si, bol prieskum verejnej mienky, že ako sa stavajú Maďari žijúci na Slovensku v Slovenskej republike, k Slovenskej republike, aká je ich lojalita, aká je ich identita. A čo sa týka aj tejto novely, počul som také nešťastné vyhlásenia, bohužiaľ, že v prípade, keď to bude viazané, tá legálna možnosť nadobudnutia druhého štátneho občianstva, tak ten, tento trvalý pobyt bude udelený a zas nebudeme to vedieť skontrolovať, že ten Jóžibáči z Veľkého Mederu či mal fakt trvalý pobyt šesť mesiacov niekde na území Maďarskej republiky, nemáme na to legálnu možnosť. Pasy nie sú, pasová kontrola nie je na hraniciach, ako to budete zisťovať?
Ale hovorím, že to len poukazujem na to, že to je hlúpy prístup. Odnímame štátne občianstvo občanom Slovenskej republiky proti ich vôli. Nielen tým, ktorí chcú mať to druhé štátne občianstvo Maďarska, ale aj ostatným. Takéto obmedzenia je ľahko obísť, ale tá prapodstata zostáva, že chceme trestať vlastných občanov kvôli tomu, že v Budapešti prijali zákon, ktorý sa tu niekomu nepáči. Toto nie je správny prístup.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, problém, ktorý tu dnes sa snažíme riešiť, už je dlhodobý. Ale ja si myslím, že problém nie je až tak v systéme. Nepáči sa mi prokuratúra ako taká, jej zriadenie, to monokratické zastúpenie. Ale riešenie, ktoré neodstráni ten problém, ktorý tu máme, sa mi nezdá dobré. Totiž problém teraz nevidím v systéme, problém vidím v ľuďoch, v osobách, ktoré zastávajú určité funkcie.
Prepáčte za porovnanie. Ale niekedy sa mi zdá, že to porovnanie, ktoré poviem, už bude aj namieste, hlavne po tých invektívach, ktoré som tu počul pred chvíľou. To porovnanie je také, že ak nefunguje bordel, nie nábytok treba vymeniť.
Tento návrh klasicky od pána poslanca Lipšica je v záujme amerického právneho systému alebo vlastne skôr z Ameriky. Ja som tiež bol na nejedných voľbách, naposledy na voľbách sudcov v štáte Michigan a mám podobnú skúsenosť, akú má pán poslanec Poliačik. Priama demokracia nie je liekom. V Michigane je pár veľkých firiem, sú to predovšetkým automobilky a jeden veľký výrobca pračiek. Sudcovia, ktorí sú zvolení, alebo všeobecne ľudia, ktorí vychádzajú ako víťazi z volieb, z priamej demokracie, sú väčšinou podporení práve týmito veľkými firmami, nepriamo, priamo ich tam nemôžete podporiť. Firma tam nemôže podporiť kandidáta na poslanca, na sudcu, na šerifa. Ale cez rôzne korporácie zamestnanecké, odborové tam lejú milióny dolárov. A výsledný efekt je ten, že tie firmy potom majú svojich šerifov, svojich prokurátorov, svojich sudcov.
Máme dosť odstrašujúcich príkladov aj na Slovensku, že priama demokracia nie je zárukou toho, aby sme vybrali toho najlepšieho. Pozrite sa, koľko starostov, primátorov je zvolených opakovane, o ktorých vieme, že sú nečestní, že sú skorumpovaní, že robia hanbu svojmu úradu. Nepoviem iné meno len ako pán Slota. Koľkokrát bol zvolený v Žiline opakovane za primátora? Je to priama demokracia, ľudia rozhodli.
A dostanem sa k tomu, čo už pán poslanec Poliačik naznačil. To je volebná kampaň a jej financovanie. Teraz som vyše šesť mesiacov robil na zákone o financovaní politických strán a financovaní volieb ako takých. Je tam toľko úskalí.
Jediným možným riešením by mohlo byť to riešenie, čo dal pán poslanec Matovič. Síce nerád s ním súhlasím, ale toto by mohlo byť cestou, ale napriek tomu si myslím, že ten návrh nie je dobrý, lebo, a to je ďalší argument, pán poslanec Lipšic bol ministrom spravodlivosti, keď sme zvolili pána Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora, my sme ho zvolili ako poslanci Národnej rady, ale nebol by som videl, že by ste tu skákali a protestovali proti tomu, aby Dobroslav Trnka nebol zvolený za generálneho prokurátora. Ba, poviem opačne, to je môj osobný postoj, ja som ho volil a hrdo som ho volil, lebo ako prokurátor Vojenskej prokuratúry mal výsledky. Dávali sa mu veci, ktoré iní prokurátori stláčali do autu. Alebo nemali tú občiansku statočnosť ich riešiť. A bol som rád. A som si myslel ešte dlhé, dlhé mesiace, že sme zvolili veľmi dobrého generálneho prokurátora. No ale časy sa menia. Môžeme sa dostať k záveru, že je myslené, že aj to rozhodnutie nebolo dobré. A o to ľahšie sa to môže stať pri priamej voľbe cez občanov. Takže ten systém môže zlyhať, keď zlyhá ľudský faktor. Čiže zárukou priama voľba nie je žiadna, toto nie je záruka.
A na záver by som dal do pozornosti, tu už bolo spomenuté, príspevky pána poslanca Šebeja k tej priamej demokracii. On asi najlepšie vystihuje, aké úskalia má tento inštitút, ktorý síce veľmi uznávam, mám ho rád, ale nie je to všeliek, nie je to všestranné riešenie na veci, v ktorých hlavne na Slovensku nemáme tradície. A nemáme to odskúšané. Preto ja neviem zahlasovať za tento návrh, pán poslanec Lipšic, nabudúce.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Poliačik, no ale tak poďme tou cestou, ktorú ste navrhli, kategorizácia. Ale toto nie je ono, tento zákon hovorí o tom, že aj díler, keď nebude predávať, len ho uňho nájdu, nájdu. A nie 11-násobok, lebo zákon práve, to je aj pre poslanca Martvoňa, keď uňho nájdu množstvo jednorazovej dávky, ktorá prevyšuje 10-násobok, zákon nehovorí, že koľko je maximum, že na koľko dávok je možné aplikovať toto zmiernenie. Môže to byť aj 200. Pán poslanec Martvoň hovoril, že keď je sudca normálny, tak za 200-násobok nebude dávať tú istú sadzbu ako za 11-násobok. No ale nikde v zákone to nemáme, to majú v dôvodovej správe. To máme v dôvodovej správe. A súd bude vychádzať zo zákonného podkladu, ktorý mu umožní aj pri 200-násobku a, bohužiaľ, nájde sa aj medzi sudcami taký, ktorý bude nejako motivovaný k tomu, aby aplikoval toto zmiernenie aj na tých, na ktorých sme vôbec možno nemysleli, keď ste tento zákon predkladali. A nemyslím si, že nás tlačí topánka, že musíme to veľmi rýchlo prijať túto zmenu, alebo túto zmenu už vonkoncom, lebo nie je dobrá, ale môžeme pristúpiť, keď pán minister sa stotožní s týmito návrhmi, ktoré tu padli, s tými myšlienkami, tak sa to môže spraviť veľmi rýchlo.
A pán poslanec Martvoň, ešte jedna vec. Nesúhlasím s vami v tom, že áno, keď máme pri obchodovaní s deťmi a pri únosoch máme nižšiu trestnú sadzbu ako tuná, tak ešte máme čas, to sa veľmi rýchlo vie napísať tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vnímam veľmi pozitívne túto novelu, ale k niektorým jej častiam mám zas pripomienky. Vnímam pozitívne tú transpozíciu smernice, ktorá je podľa mňa veľmi potrebná a veľmi dobrá, aby sme poškodených, ktorí sú poškodení, veľmi ťažkých, psychicky ťažko znesiteľných sexuálnych trestných činov, v prípade, že sú donútení k nejakým prečinom, aby sme ich spod týchto prečinov odbremenili, aby sme im ponúkli na toto imunitu, keď sú schopní na základe tejto imunity potom podať trestné oznámenie u tých ťažkých zločinoch, ktoré sú na týchto ľuďoch spáchané.
Takisto vnímam možnosť uloženia trestu o zákaze činnosti na doživotie, síce je to veľmi, veľmi ťažký trest, je to doživotný trest, ale v prípade takýchto trestných činov podľa mňa je správne, aby sme túto latku nasadili takto vysoko.
No a dostal som sa k úprave, ktorá je asi najzaujímavejšia, ale aj najzložitejšia. Opakovanie je matkou múdrosti. Budem opakovať asi niektoré slová pána poslanca Hrušovského. Keď som dostal tento zákon k rukám, tak som si povedal, že áno, však ideme troška zliberalizovať prechovávanie drog hlavne pri tých mladých ľuďoch, ktorí to robia z nerozvážnosti, je aj tu potrebná takáto úprava. Som si myslel, ale dôveruj, ale preveruj. A pre istotu som ten zákon tak dôkladnejšie prešiel a som bol prekvapený. Nesúhlasím s tým, aby sme nejakého mladého človeka alebo mladistvého človeka potrestali za to trestnoprávne, keď si zapáli jeden joint. Nesúhlasím absolútne s tým, ale tento zákon, bohužiaľ, nejde v týchto intenciách. Je to úplne o niečom inom.
Náš Trestný zákon pozná tri inštitúty, prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu s nižšou trestnou sadzbou, keď je tam, keď nájdu u páchateľa drogu maximálne v trojnásobku jednorazovej dávky. Potom prechovávanie drog pre vlastnú potrebu, ale viac ako tri dávky má tento páchateľ u seba, ale maximálne desať jednorazových dávok. A potom máme paragraf, to je § 151 ods. 1 a 2. Potom tu máme § 172, ale tento paragraf už hovorí o kúpe, zadovážení, o dílerstve. Áno, je to prechovávanie, je tam aj v déčku, myslím, je to aj prechovávanie. Prechovávanie, keď páchateľ má u seba viac ako desaťnásobok jednorazovej dávky. No ale mať pri sebe viac ako desaťnásobok jednorazovej dávky, podľa mňa už to nie je prechovávanie pre vlastnú potrebu.
Mne sa na rozdiel od kolegov páčilo to znázornenie pána poslanca Poliačika, keď nám ukázal, že aká malá kôpka toho hašišu je už viac ako desaťnásobok. Ale stále si myslím a stále som presvedčený o tom, že tú hranicu musíme stanoviť. Prechovávanie pre vlastnú potrebu, maximálne desaťnásobok. To je veľmi správne naladená latka. A keď už chceme niečo spraviť, keď už chceme niečo zmeniť v tomto, tak ideme veľmi zlou cestou, lebo neumožňujme dílerom, že áno, díler si vyráta, že budem mať jedenásť-, dvanásťnásobok, síce zákon je v tomto zlý a pán poslanec Lipšic už v tom predchádzajúcom bode na to poukázal veľmi správne, lebo dôvodová správa hovorí o tom, že áno, bude sa tento zákon aplikovať, táto novela sa bude aplikovať v prípade, že keď to množstvo bude blízke tomu desaťnásobku. No ale v zákone to nie je. V zákone je napísané toľko, že sa dolná hranica trestnej sadzby pri § 172 ods. 1 sa znižuje zo štyroch rokov na tri roky. A keď už dolná sadzba sú tri roky, tak už je možné v rozhodnutí súdu povedať, že odkladá sa výkon trestu s probačným dohľadom. Čiže táto osoba vôbec nepôjde do výkonu trestu odňatia slobody. A pritom kľudne mohol mať u seba aj dvestonásobok jednorazovej dávky, lebo to on nepredal, len to prechováva. Lebo zákon nehovorí o tom, že táto, toto množstvo musí byť blízke tomu desaťnásobku, že maximálne pätnásťnásobok. Hovorí o tom, že zo štyroch na tri roky, čiže tam je možný podmienečný odklad s probačným dohľadom výkonu odňatia trestu slobody, ale nehovorí o tom, že aké množstvo to je.
Hovorilo sa o tom, že až vlastne expertíza povie, že koľko je ten, to množstvo, ktoré ten človek má u seba. Tak nech si ten človek dobre rozmyslí, že koľko tej drogy si zadováži. Nech si ten človek rozmyslí to, že keď už nejdem kupovať jeden joint, ale 10 cigariet, alebo idem kúpiť neviem koľko dávok, že koľko si toho dá do svojho vačku. A tu sa, tu sa rozchádzame s predkladateľom aj spravodajcom, že nedá sa to. Tak to už je problém, ktorý je na strane toho páchateľa. Je to stále, prechovávanie drog je stále trestný čin, aj bude. A keď, koľko množstva si zadovážim, podľa toho má byť ten trest uložený súdom.
Ale ja som si myslel, keď sa v médiách bavilo o tom, že ideme zliberalizovať, aby sme neublížili tým mladým ľuďom. Ale toto nie je ono. Toto nie je ono, lebo tak povedzme, dobre, desaťnásobok je veľmi malé množstvo. Tam je ten probačný dohľad možný. Tak spravme zmenu, čo sa týka posudzovania toho, tej jednorazovej dávky. Spravme systémovú zmenu, ale nie zmenu, ktorá umožní aj taký výklad - a tu sa vrátim k tomu, že aj, k tomu zákonu o odškodňovaní - že tá aplikačná prax môže byť aj taká, že obrovské množstvo drogy bude substituované pod tento zákon, však áno, môže byť probačný dohľad a výkon trestu nikde. Hovorím, že keď chcete ísť cestou liberalizácie, lebo fakt, aby sme tých mladých ľudí, študentov stredných škôl, ktorí z mládežníckej nerozvážnosti ten joint si zapália, tak povedzme to, že tá jednorazová dávka nebude trestná a bude to priestupok. To by bola tá cesta dekriminalizácie. To by bola tá cesta, ale nie táto, kde normálne pod rúškom toho, aby sme neublížili mladým, umožníme aj ťažkým zločincom, ktorí môžu mať aj heroín, lebo tu nie je zas to, že ľahká droga, tvrdá droga. Aj už priekupníkom heroínu, lebo keď on to nepredáva, on to bude mať len u seba, už bude spadať pod § 172 ods. 1 písm. d): "Prechováva pre akúkoľvek dobu". A už môže byť miernejšie potrestaný.
A druhá vec je, nám chýba vôbec v zákonoch, aby sme zadefinovali, čo to je ľahká droga, čo to je tvrdá droga, chýba nám taká ako katalogizácia pre účely, pre účely trestných senátov, že ako majú aplikovať. Lebo do akej miery zoberie sudca do úvahy, že niekto mal u seba marihuanu alebo heroín? Nič. On si to nevie, ten súd nevie ako uplatniť, lebo na to zákonné základy nie sú. Čiže keď chceme sa dotknúť problematiky užívania, prechovávania drog, tak začnime tam, čo je najelementárnejšie, aby sme umožnili aplikovať spravodlivosť. Keď niekto má u seba ľahkú drogu, aby nebol tak postihnuteľný, keď už má u seba heroín. Lebo keď aj ten študent, čo je so štyrmi dávkami jointu, aby nebol takisto postihnuteľný ako tvrdý heroinista, ktorý má štyri dávky heroínu u seba.
Nechcem viac rozvádzať túto tému. Tiež podávam pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhujeme, aby sa bod 24 z tejto novely vypúšťal.
Prejdem ešte k ďalším dvom témam. Jednu tému otvoril pán poslanec Hrušovský a tu sa s ním rozchádzam. V tom prvom bode nie, úplne s tým súhlasím, ale v tom druhom bode s ním nesúhlasím, a to je zavedenie osobitného motívu z dôvodu sexuálnej orientácie.
Ja si na rozdiel od vás myslím, a tu sa stotožňujem s pánom ministrom, že keď niekto je napadnutý a je mu ublížené na zdraví len kvôli tomu, že má nejakú inú sexuálnu orientáciu, že ten postih zo strany spoločnosti by mal byť tvrdší. Nemôžeme tolerovať to, keď niekoho len kvôli tomu, že má inú sexuálnu orientáciu, napadnú, fyzicky naňho zaútočia. Tieto útoky musíme postihnúť prísnejšie. A otvorene poviem, že veľmi ťažké je aplikovať tieto osobitné motívy. Polícii sa, alebo orgánom činným v trestnom konaní sa asi nechce, lebo ten osobitný motív treba zvlášť dokazovať. Veľmi ľahké je dokázať, že ma udrel do tváre, keď hlavne, keď je tam, zostane nejaká podliatina. To vyšetrovateľ veľmi krásne napíše, prokurátor veľmi krásne obžaluje.
Ale keď to už má tam byť ten osobitný motív, hm, áno, to sa už ťažšie dokazuje, preto pričasto aj podľa mňa, aj podľa neziskových organizácií, ktoré sa venujú takýmto obetiam, pričasto dochádza k tomu, že polícia ten osobitný motív nevyšetruje, nechce sa jej to a potom tieto, tieto útoky sú aj štatisticky vedené tak, že ako normálne je to nenormálne, ale ako útok na zdravie bez osobitného motívu.
Ďalšia vec, ktorú chcem ešte vytknúť tejto novele, síce neprišla z dielne ministerstva spravodlivosti, aspoň dúfam, že neprišla z dielne ministerstva spravodlivosti, ale dostala sa do spoločnej správy, to je postih zdravotníkov. Ale pán minister povedal, že súhlasí so všetkými bodmi zo spoločnej správy. (Reakcia z pléna.) A jednu, áno, na jednu výnimku. No, ja nesúhlasím s tým, a preto, pán spravodajca, prosím, aby sme body 2, 5, 8, 9, 15, 16, 17 a 18 vyňali na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy.
Nazdávame sa, že úprava, ktorá je v tej spoločnej správe, je natoľko závažná, natoľko tak aj systémovo iná, že nemôžeme prejsť nad tým, že áno, nejaký pán poslanec má na to právo, plné právo, ja to nespochybňujem, ale je to privážna téma na to, aby sme len takto ľahko, tak ľahko prešli s tým, že áno, vládna väčšina lusknutím prstov tento zákon, túto systémovú zmenu schváli.
Keď je potrebná nejaká zmena, v tomto ponímaní tú krízovú situáciu posúdiť inak, tak nech to rozdebatujeme. Nech je na to, nech máme priestor na to, že ako to spraviť, lebo tento návrh podľa mňa ani nie je dobrý. A hovorím, že nemáme priestor na to, aby sme tú krízovú situáciu a postih zdravotníkov takto veľmi rýchlo schválili bez potrebnej odbornej debaty.
Takže vítam niektoré ustanovenia. Budeme hlasovať veľmi radi za posudzovanie páchateľov, ktorí s osobitným motívom útočia na ľudí. Vnímam pozitívne transpozície smernice, ale s ostatnými bodmi nesúhlasíme. Uvidíme, ako dopadne hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch a potom sa rozhodneme, či celý návrh schválime, alebo nie.
Ďakujem.

Áno, v tomto s vami súhlasím, že nie je to dôvodová správa, nie je prameňom práva, nemôže byť prameňom práva. Ale pri výkladoch, ktoré idú ad absurdum, už nevie, niekedy sa nedá inak vysvetliť, že absolútne tá aplikácia tej právnej normy ide úplne oproti tomu, že ako by sa mal ten, tá norma, tá právna norma aplikovať a rozumieť. My môžeme ako, aj pri tej najjednoduchšej právnej vete sa nájde človek, ktorý to keď chce zle vykladať, alebo podľa svojho, tak to spraví tak. Čiže tu musíme nájsť riešenie, ktoré by nás troška odbremenilo od tých čistých textov, ako dať tomu zákonu nejaký tuch. A to tu chýba.

Pekný deň prajem. Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je to jeden z takých mála zákonov, kde opozičný politik môže povedať, že s kľudným svedomím môže hlasovať za prijatie tohto zákona. Samozrejme, vnímame to ako dobrý krok, hlavne čo sa týka tej satisfakcie tým obetiam násilných trestných činov, kde tá ujma nie je len, alebo niekedy predovšetkým nie je, čo sa týka zdravotnícka, ale je to ujma na duši. A veľmi správny je krok ministerstva spravodlivosti, že vlastne dôjde k odškodneniu aj tejto ujmy.
Ale o čom chcem teraz hovoriť, je tá aplikačná prax, ktorá aj tento zákon z roku 2006 tak všelijak vykladá, že by som povedal, že dostávame sa pri niektorých aplikačných rozhodnutiach až k absurdným výkladom. A kým neodstránime tento stav, my tu budeme môcť robiť, koľko chceme. Môžeme natiahnuť rokovania Národnej rady od rána od šiestej do večera do polnoci a budeme tu sedieť zbytočne, budeme tu prijímať zbytočne dobré zákony, keď v praxi míňajú sa účinku. Aj v tomto prípade sa viackrát ukázalo, že osoby, ktoré aplikujú právo, aplikujú text zákona, čistý strohý text, áno, v tomto zákone je text, dá sa vykladať aj tak, aj onak, ale to onak, to iné, ten iný výklad práva, iný výklad ducha zákona je už skrivodlivosť. Zákony majú nastoľovať spravodlivosť a keď idem v duchu tejto zásady, tak nemôžem dôjsť k inému výkladu. No ale toto musíme zmeniť, lebo aj táto zmena sa potom môže stať, môže sa stať to, že áno, my to prijmeme, a tie rozhodnutia nebudú také, aké by mali byť.
Odôvodnenie, dôvodová správa k zákonom nie je zákon, nie je všeobecná právna norma, nie je to ani prameňom práva. Bohužiaľ. Niekoľkokrát sa stalo, že som osobám, ktoré aplikujú právo, či to je nejaký úradník, či to je nejaký sudca, som povedal, že, preboha, prečítajte ten zákon, áno, ja to tak vykladám, tak som povedal, že dobre, tu máte oficiálnu dôvodovú správu k tomu zákonu, prečíta si to a potom, no ale to sa dá aj takto pochopiť. Tak toto bol problém aj s týmto naším zákonom dvestopätnástkou, že tá aplikačná časť bola taká, aká bola. Dúfam, že keď nadobudne tento zákon právoplatnosť, už bude iná. Takže len toľko k tomu.
Pán minister, treba popracovať na tom, aby sme v tej praxi donútili tých, ktorí rozhodujú o individuálnych právach a povinnostiach, rozhodovali aj v zmysle zákona, v zmysle toho zákona, ktorý sme tu prijali, v zmysle toho, čo sme tu chceli, aby platilo, nie v zmysle toho, ako konajú niektorí leniví alebo vyslovene nečestní ľudia, že vykladajú zákony tak, ako sa im zachce.
Ďakujem za slovo.