Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán predseda Paška, ja som sa vrátil minulý týždeň z východného Slovenska, bol som tam na tri dni. Bol som prekvapený, že zrovna na mňa sa obrátili aktivisti a členovia niekoľkých občianskych združení ohľadne tejto ťažby uránu. Skôr by som predpokladal, že sa teda obrátia na vás a na pána Rašiho, ale, dobre, ja som si ich vypočul. A musím potvrdiť to, čo tu hovoria moji kolegovia, to memorandu o porozumení je problém. To je problém, ktorý títo aktivisti a ľudia, tých 130 tisíc alebo koľko ľudí, ktorí to podpísali, vnímajú ako obrovské nebezpečenstvo. A keď teda máme chápať toto vaše verejné vystúpenie ako verejný prísľub toho, že ten urán sa tam nikdy ťažiť nebude, tak zrušte, nech tam Malatinský zruší to memorandum, lebo to memorandum je o ničom. A ja som presvedčený, že tým, že ho zrušíte, ukážete aj tým občanom východu a Košíc špeciálne dobrú vôľu a to, že to myslíte vážne.
Chcel by som vás požiadať, aby policajti nekonali razantne v rámci zákona tak ako doteraz, pretože všetci dobre vieme, že štyri mesiace nerobili nič v tej Nitre. Tí vagabundi si chodili voľne po svete a keby sa neboli médiá do toho obuli, tak dodnes si po svete voľne chodia. A mimo iného už sú vonku dnes zasa. Takto postupuje razantne polícia. A takto postupuje razantne prokuratúra.
A poslednú vec si neodpustím. Chcel by som oceniť to, že človeka, ktorý sa vám postaví, zosmiešnite a pošlete na druhý koniec republiky. Nabudúce by ste ho mohli poslať rovno na Ukrajinu. Pán predseda Paška, toto bolo od vás úbohé. Toto bolo úbohé. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, kolegyne, kolegovia, na úvod ešte jednu vetu by som, pán minister, k tomu, čo ste povedali na konci v tej záverečnej reči, že ste asi lepšia partia, že si to myslíte. No ja som o tom presvedčený, že vy ste tam v tom SMER-e fakt dobrá partia, podarená.
A teraz k tomuto chcem hneď na úvod povedať, že... (reakcie z pléna), nevyrušujte ma, prosím vás. Chcem hneď na úvod povedať, že návrh, tento návrh vlády na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia je podľa môjho názoru v poriadku a nemáme s ním problém, tak ako sme my v decembri 2010 spravili prvú aktualizáciu vojenského zastúpenia, tak sa teraz realizuje druhá a chcem z tohto miesta oceniť, že tá jediná otázka, ktorú som na výbore dal a ktorá sa týkala toho rozpočtovania, keď plánuje sa vlastne alebo teda očakáva sa 7,3 milióna, lebo tak sa v minulo roku 2013, a teraz je naplánovaných temer o 2 milióny viacej, že ste, že ste ju tu zodpovedali. Takže nebudem nejak zdržiavať, nemáme s týmto problém.
Ešte jednu poznámku by som chcel povedať, lebo ste hovorili, že vždy sa alebo teda že väčšinou sa vždy tie peniaze nejaké ušetria dosť veľké a že nebolo tomu vždy tak, ja si to tiež myslím, lebo, myslím si, že keď som tam bol ja, tak sa ušetrilo minimálne dvakrát viacej, ako ušetríte vy, a dúfam na záver, že to, čo ušetríte, tak to si neodpustím, nepridáte zasa Vojenskému spravodajstvu do rozpočtu. To je všetko. Tento návrh podporíme. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, tri poznámky by som len dodal k vášmu vystúpeniu. Ja som presvedčený, že tu sa jednoducho využilo to, že sa otváral tento zákon, a vzhľadom k tomu, že aplikačná prax ukázala, že je tu potreba rozšíriť možnosti použitia ozbrojených síl o ochranu majetku v správe ministerstva obrany, to je tá jedna časť, tak sa tam toto nenápadným spôsobom vložilo. A jediný dôvod je ten, aby jednoducho ministri mohli v kľude chodiť na dovolenku. To nemá žiadne iné opodstatnenie. Nemá to žiadne iné opodstatnenie. Vyvraciam vašu domnienku o tom, že je to v štýle - aj ja chcem, aj ja chcem, aj ja chcem -, pretože ani jeden z tých ministrov, z tých troch ministrov, ktorých som ja vždy poprosil, keď som išiel niekde preč, tak sa do toho nijak nehrnuli. Ani neboli nadšení z toho, že túto závažnú kompetenciu majú dostať do ruky. Tým nechcem povedať, že by ju odmietali, ale, ale ani jeden z nich sa k tomu nestaval tým systémom, že by sa predbiehali, že kto to bude robiť a kto to bude so sebou nosiť, tie veci k tomu. To po druhé.
A po tretie, ja som na to zabudol pri mojom vystúpení, ja som dal zistiť v dvoch krajinách, ako to je, ale som to naschvál nepoužil, pretože som to dostal až dnes ráno s tou poznámkou, že to nie je ešte overené. To je Nemecko a Česká republika. Tak ja si to dám, pokiaľ bude výbor, tak si to dám presne preveriť, ale ja by som bol veľmi rád, keby pán minister v tej záverečnej reči alebo v rozprave povedal, že ako je to v iných krajinách. Hlavne teda v takýchto krajinách, ktoré buď sú vo V4, alebo tie krajiny, ktoré sú v Severoatlantickej aliancii. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, pani poslankyne, páni poslanci. Hneď na úvod chcem povedať, že poslanci za stranu SaS tento návrh zákona o Ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nepodporia, je totiž nesprávny. Ale on nie je len nesprávny, ale je to navyše aj hazard. Je to hazard so životmi a majetkom občanov Slovenskej republiky. Kolegyne, kolegovia, dnes majú oprávnenie vydať pokyn na zostrelenie civilného lietadla, ktoré naruší vzdušný priestor Slovenskej republiky, pri neprítomnosti ministra obrany traja ministri: minister vnútra, minister spravodlivosti a minister dopravy. Návrhom tohto zákona chce navrhovateľ potenciálne rozšíriť tento okruh osôb o všetkých ministrov, teda aj o tých, ktorí vzhľadom na závažnosť otázky zostrelenia civilného lietadla absolútne na to nie je sú vhodní. Toto myslíte vážne, že napríklad aj minister kultúry alebo minister financií, alebo iní ministri budú môcť urobiť tak závažné a tak citlivé rozhodnutie? Keby som chcel byť sarkastický, tak by som povedal, že by som možno ešte pochopil tak poverenie na zostrelenie práškovacieho lietadla ministrom pôdohospodárstva pánom Jahnátkom, ale do tejto problematiky žarty nepatria. A preto sa pýtam, chcete takto hazardovať s majetkom a životmi občanov Slovenskej republiky?
Pán minister, vymysleli ste to sám alebo vám to niekto poradil, lebo ja neverím tomu, že prišiel nejaký vojak za vami s týmto. A ak prišiel za vami nejaký vojak, tak ho treba vyzliecť z uniformy. Budete napríklad pána Richtera alebo pána Čaploviča školiť na riadenie zásahu proti potvrdenému narušiteľovi v rámci systému ochrany vzdušného priestoru RENEGADE? Ja teraz zareagujem na to, čo ste povedali hneď na začiatku, čo ste odpovedali kolegovi pánovi poslancovi Hlinovi, zrejme vás k tomuto návrhu zákona priviedla nejaká aplikačná prax. A ja sa pýtam, či ste mali problémy ísť v lete na dovolenku, lebo zostávajúci traja ministri, ktorí majú dnes oprávnenie na takéto závažné rozhodnutie, mali naplánovaný ten istý termín, lebo ja som ten problém mal. Ak je toto pravý dôvod, tak si treba túto dovolenku presunúť na september. Presne s týmto som sa stretol, že som si musel presúvať dovolenku kvôli tomu, že aj minister vnútra, aj minister dopravy, aj ministerka spravodlivosti v tom čase boli preč. Myslím si, že nie je toto dobré riešenie, ktoré navrhujete. Vy ste povedali v tej úvodnej reči, že veľmi veľa cestujete, že boli tri prípady, kedy ste boli všetci štyria mimo republiky, tak toľko necestujte. Ja keď som minule videl počet zahraničných služobných ciest vášho štátneho tajomníka a náklady s tým spojené, tak mne, mne normálne vlasy dupkom na hlave vstávali. Ja by som pochopil, ak naozaj takýto prípad sa stane, že by ste chceli rozšíriť túto kompetenciu, túto mimoriadne vážnu kompetenciu na ministra zahraničných vecí, ktorý má do činenia s NATO, alebo že by ste chceli z poverenia predsedu vlády rozšíriť túto kompetenciu na štátneho tajomníka ministerstva obrany alebo na náčelníka generálneho štábu.
Tak, prosím pekne, pán minister, spravte to isté, keď nastane taká situácia s tou dovolenkou, že proste budete mať všetci štyria jeden termín, proste si ju preložte alebo sa dohodnite.
Ja si neodpustím jednu poznámku pri tejto príležitosti, viete, vy sa na nás pajedíte, keď vás kritizujeme, že okrem vlastného PR nič poriadneho na obrane nerobíte, mám na mysli teraz legislatívnu činnosť. Hneď po nástupe do vlády ste niekoľko mesiacov sľubovali zákon o zlúčení vojenského spravodajstva, dvoch vojenských spravodajských služieb. A potom ste prišli do Národnej rady s takou komickou novelou, že vaše zlúčenie bolo de facto zrušenie dvoch pozícií riaditeľov, riaditeľa jednej služby, riaditeľa druhej služby, a vytvorenie spoločnej pozície. To bolo všetko. Keď sme vás vtedy za to v opozícii kritizovali, tak ste argumentovali, že komplexné zlúčenie, a to citujem, prinesie až nový spravodajský zákon, ktorý bude čoskoro. Odvtedy, čo ste to povedali, už prešiel viacej ako rok a dodnes ten zákon tu nie je, takisto nový zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov. Vojaci ho nutne potrebujú, pretože tzv. konkurenčné výbery vojakov sú nespravodlivé, je až zastaralý a my sme ho rozpracovali na ministerstve. Kedy to bolo? Stačilo ho len dokončiť. Dodnes nie je.
V Bielej knihe, ktorú ste finalizovali, to ste robili už vy, ste si už na rok 2013 naplánovali aj dve ďalšie novelizácie a nesplnili ste ich. Máte to tam v takej tabuľke v tej finálnej verzii Bielej knihy. Je to návrh novely zákona o obrane, to je prvé a druhé je návrh novely zákona o ozbrojených silách. Áno toto je, toto, k čomu rokujeme, je návrh novely o ozbrojených silách, ale to ste určite nemysleli tento zákon, keď ste finalizovali tú Bielu knihu, lebo to by bolo na smiech. A teraz sa už píše rok, už 2014. Ani jedna tá norma nebola predložená. Prečo? Takto by som mohol pokračovať ďalej, čo všetko bolo treba v legislatívnej oblasti spraviť a nespravili ste to. Namiesto toho sem prídete s takouto hlúposťou, ako je tento návrh zákona. Nehovoriac o tom, že malo by platiť pravidlo, že každý návrh zákona vylepšuje život buďto všetkých občanov Slovenska, alebo aspoň určitej, napr. profesijnej skupiny občanov bez toho, žeby zároveň inej skupine občanov škodil. A to tento návrh určite nespĺňa.
Dámy a páni, ako som už povedal, ak sa pri návrhu tohto zákona argumentuje náročnosťou programu dnes taxatívne vymenovaných ministrov, tak naozaj by sme vedeli uvažovať maximálne o ministrovi zahraničných vecí, ale aj tak, ja som presvedčený, že dnes, keď majú túto možnosť štyria ministri, že je to dosť na to, aby to bolo možné skoordinovať. A tu predsa nejde o fazuľky. A preto, ako som povedal už v úvode, poslanci za stranu SaS sa určite nepodpíšu pod taký hazard, ako je vloženie tejto mimoriadnej citlivej kompetencie do rúk osobám, ktoré s problematikou ani profesijne, ani logicky nemajú žiadne prepojenie. Odmietame totiž niesť zodpovednosť za možné z toho vyplývajúce fatálne následky. A preto vás, pán minister, z tohto miesta vyzývam, aby ste túto ničím neopodstatnenú novelu zákona stiahli. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Viskupič, ja by som chcel zareagovať na tú časť, kde si hovoril o tom, že vlastne už tri zákony si mal schválené, ktoré, ktoré si navrhol do tejto, do pléna alebo do parlamentu, a SMER, musel si čakať pol roka, dokiaľ to predložila vládna strana a schválila.
No, my sme sa stali svedkami, a nie je tomu tak dávno, čo sa prevalilo pomerne dosť veľa informácií o takej špeciálnej záľube predstaviteľov SMER-u, vystupovať pod rôznymi nickmi a pod rôznymi cudzími identitami. Začínalo to všelijakými nickmi typu Koleso alebo predtým Jakub Topoľ a dokonca v posledných dňoch sme zistili, aby teda sme sa dočítali, že cez nejakých mladých sociálnych demokratov sa nám tu zjavilo obrovské množstvo falošných profilov na internete a na Facebooku a kade-tade, ktoré ovládli celý internet. Toto je niečo podobné, aj keď je to opačne.
Ale chcel by som povedať, že zatiaľ to, čo som rozprával, to zaplnenie toho internetu, malo za cieľ alebo má za cieľ niekomu ublížiť a sú to nefér a nekorektné metódy a prostriedky, toto, že vládna strana či už formou ministerských zákonov, návrhov zákonov, alebo formou poslaneckých návrhov zákonov preberá návrhy od opozície, ktoré sú dobré a ktoré zlepšujú občanom život na Slovensku, ja nehodnotím negatívne a môže ťa to len tešiť, že tri návrhy ti prešli. Môžeme si o tom myslieť hocičo, môžeme si myslieť celkom oprávnene, že nemajú žiaden odborný potenciál alebo majú nízky potenciál, ale to, že ten zákon, ktorý ty si navrhol, o pol roka v tej podobe, s ktorým si do parlamentu prišiel, prejde, si myslím, že stojí za to sa povzniesť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko. Trošku netradične začnem. Na také porovnanie, keď sme tu prejednávali zákon o potravinách, si pamätám, že som ministrovi Jahnátkovi vyčítal to, že na jednej strane šermuje vysokými pokutami, ale na druhej strane nemám informáciu o tom, že by niekomu trebárs zatvoril prevádzku. Alebo som mu odporúčal, aby vstúpil do Trestného poriadku a dal alebo inicioval stíhanie podnikateľa za všeobecné ohrozenie v prípade, že k takémuto niečomu dôjde, miesto tých PR aktivít, ktoré predvádza na tlačovkách.
Chcem, preto to hovorím, lebo chcem oceniť z tohto miesta, že poslanec Hlina navrhuje v Občianskom zákonníku, alebo teda definuje úžeru a že chce pri tomto zneplatniť aj existujúce zmluvy. Oceňujem, že takýto návrh predložil, ale na druhej strane chcem dodať, že som prekvapený trochu, alebo teda podstatne dosť prekvapený, že s týmto neprišla doteraz vláda, pretože je to vláda istôt a v prvom rade, a povedzme si to otvorene, sú to jej voliči, ktorých sa to týka, sú to jej voliči, ktorí sú najčastejšie oklamaní, a sú to jej voliči, ktorí sa nebránia z jednoduchého dôvodu, lebo sa brániť nevedia častokrát. Aj takýto, aj takúto podobu môže mať vytriezvenie z istôt.
Zároveň s uspokojením konštatujem aj to, že navrhovateľ chce riešiť aj stav aj doteraz platných zmlúv teda, že po prijatí tohto zákona by existujúce zmluvy stratili platnosť, pridám sa k tomu, čo povedal kolega Procházka, že tie veci, ktoré sú tam možno diskutabilné, je možné v druhom, alebo teda je, je určite možné v druhom čítaní odstrániť.
Chcem oznámiť z tohto miesta, že poslanci za stranu SaS tento zákon vítame a že ho podporíme.
A na záver ešte jedno zamyslenie, že častokrát si hovorím, že či má vôbec zmysel predkladať tu z pozície opozície nejaké zákony, keď smeráci aj tak na 99 % odmietnu práve preto, že sú z opozície, avšak oni tie zákony neskôr preberajú. Prehlásia ich za svoje, niekedy ich trošku upravia, niekedy ich predložia v takej istej podobe, nestalo sa to len jedenkrát, že tak spravili, a preto si myslím, že aj táto iniciatíva má zmysel a má zmysel aj to, aby kolega Hlina aj takúto iniciatívu vyvinul aj opakovane v prípade, že, teda už nie dnes, ale na tom januárovom hlasovaní nebude úspešný.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Chcel by som poďakovať všetkým poslancom, ktorí vyjadrili podporu tomuto návrhu zákona, a zároveň by som chcel vyjadriť určitú formu uspokojenia, že poslanci SMER-u neobhajujú ten súčasný stav, resp. že ho neobhajovali v rozprave.
Chcem ešte jedenkrát vyhlásiť z tohto miesta, že toto nie je môj atak alebo náš atak na súčasných poslancov SMER-u, ktorí boli prítomní v tejto, v tejto sieni, keď sa to schválilo v tom 2007. roku, pretože kto si to prečíta, ako to tam bolo vložené, a kto si pozrie dôvodovú správu, ako to celé prebehlo, tak, a dá si ruku sebakriticky na srdce, tak si musí povedať, že by sa to teoreticky mohlo stať aj jemu. Ja som presvedčený, že nikto neočakával, že proste takéto niečo sa stane, že takíto ľudia sa dostanú do Policajného zboru a že takéto výnimky budú udeľované.
Môže to byť naozaj pre niektorých ľudí v tom ministerskom kresle taká, také určité lákadlo, že za pomoci takpovediac jedného malého hajzlíka, s prepáčením, dokážeme odhaliť oveľa, oveľa väčšiu rybu, ale jednoducho takto to nemôže byť. A pritom tie riešenia sú, ja som o tom hovoril, či agenti, alebo informátori, ktorí nie sú, nie sú policajtmi, nie sú v služobnom pomere, fungujú úplne úspešne, a nielen na Slovensku, ale aj kdekoľvek vo svete.
Ja by som v tej záverečnej reči zareagoval len na pána Škripeka, na jeho faktickú poznámku. Aj som to vysvetlil, je to tak, že túto výnimku môže udeliť len minister. Ja by som nechcel takúto výnimku, lebo to, ako to je, podľa mňa je to vyslovene strčenie hlavy do chomúta. Vám to síce pripravujú úradníci, ale konkrétne toto môže udeliť len minister. To znamená, od toho 2007. minister, alebo 2008. minister Kaliňák, potom neskôr minister Lipšic a teraz opäť minister Kaliňák.
Ja som o tomto vôbec nevedel, že takéto niečo je a že sa niečo takéto deje. A nevedel som to preto, lebo aj na ministerstve obrany je zakrytá časť na Vojenskom spravodajstve, ktorá pôsobí spravodajskými prostriedkami a metódami dosť podobne ako tí policajti na tom kriminálnom spravodajstve. Ale ja si ani neviem predstaviť, že by niekto za mnou došiel a dal by mi takúto výnimku podpísať ako ministrovi obrany, ja by som ho vyrazil z tej kancelárie. Ja si to neviem predstaviť. A tým pádom, že nikto nikdy za mnou s takýmto niečím nedošiel, ja garantujem tu z tohto miesta, že ani jeden zločinec nebol v radoch ani jeden trestne stíhaný človek nebol v radoch tých legalizantov alebo v tej zakrytej časti vo Vojenskom spravodajstve, tak samozrejme, že pre mňa to bolo úplne také isté prekvapenie, keď som si to v tej tlači prečítal, ako pre bežného človeka vo verejnosti.
Takže len minister, nepodlieha to žiadnemu schvaľovaniu nejakého, ja neviem koho, orgánu branno-bezpečnostného výboru alebo niekoho iného. Len minister má túto kompetenciu a ja osobne by som ju teda nikdy, nikdy nechcel mať.
Ešte jedenkrát vás poprosím o to, aby sme tento návrh podporili, aby sme pri tomto naozaj nepolitikárčili. Nielen verejnosť, ale hlavne rádoví policajti a všetci príslušníci ozbrojených zborov, lebo tam sa jedná napríklad aj o Slovenskú informačnú službu, to očakávajú, že proste nebudú mať takých kolegov, o ktorých, pán kolega Kuffa, oni to ani nevedia, hej. Dnes je taká situácia, že on má kolegu a on o tom nevie, že ten človek je trestne stíhaný.
Ďakujem pekne.

Len krátko. Ďakujem pekne. Ešte spomeniem vlastne, lebo teraz ma to napadlo, vy ste, kolega Simon, hovorili, tak aj teraz máme rozrobenú jednu vec v Dunajskej Strede, však to tiež prebehlo médiami, kde je, naozaj to tak strašne smrdí, je tam človek, ktorý si prelieva tam peniaze, štátne peniaze z jedného vačku do druhého v rámci toho, že je zároveň aj zriaďovateľom nejakej súkromnej školy a zároveň je aj človekom, ktorý vlastní tie budovy, a tam to takisto smrdí, pretože tam sú do toho namočení nielen policajti, ale aj ďalší proste ľudia, ktorí by mali nielen pomáhať a chrániť, ale mali by ochraňovať spoločnosť pred trestnými činmi.
Ja by som naozaj, aj keď sme s kolegom Vašečkom tento návrh dávali, toto nie je o tom, že to proste schválili vtedy poslanci SMER-u, HZDS a SNS a opozícia bola, bola, sa zdržala hlasovania, ktovie, z akých dôvodov, do akej hĺbky išla. Ja som pevne presvedčený, že takáto rozprava ani neprebehla pri tom zákone a že to ani jedného poslanca nenapadlo, že by si niekto dovolil zamestnať v polícii zločinca alebo zločincov. Môže to byť pre niekoho veľmi lákavé, že ten zločinec dokáže priniesť na zlatom podnose nejakého veľkého zločinca, nejakú veľkú rybu, ale to je cesta do pekla. Toto proste jednoducho sa nemalo stať. A keď sa to stalo, tak je našou povinnosťou, je našou povinnosťou proste toto napraviť. A ak tento zákon nebude schválený, ja budem celé volebné obdobie sa tomuto venovať. Ja mám pripravené ešte ďalšie veci, je tam jeden špeciálny odbor, ktorý je bez akejkoľvek kontroly parlamentu, ale k tomu sa dostaneme budúci rok.
Ale ja osobne som presvedčený, že toto proste jednoducho človek so zdravým rozumom musí odsúdiť. Nie to, že sa to stalo, ale to, ak to tento parlament, proste túto chybu, nenapraví.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Budem pokračovať vo svojom vystúpení.
Takže ako som povedal, chcem predpokladať, že poslanci nemali v októbri 2007 v úmysle vložiť do rúk žiadneho ministra vnútra takú obrovskú moc, aby tento mohol zaplieniť policajné rady členmi podsvetia, mafiánmi a ľuďmi s kriminálnou minulosťou. Zločincami, ktorí využijú tento status policajta, aby sa tvárili, že pomáhajú odhaľovaniu trestnej činnosti, alebo tak naozaj aj v niektorých prípadoch robili, a popritom sami páchajú trestnú činnosť a využívajú, resp. zneužívajú k tomu svoje policajné postavenie a robia to dokonca za spolupráce aktívnych policajtov. Veď to je úplne absurdná situácia. Zaplienenie Policajného zboru takýmito ľuďmi, nech by sa tak udialo za účelom dosiahnutia akéhokoľvek ušľachtilého cieľa... (Ruch v sále.)
Ja sa nemôžem sústrediť, pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Dámy a páni, ja vás poprosím, pokračujeme v prerušenej rozprave. Kto nemáte záujem o rozpravu, radšej vás poprosím, aby ste viedli svoje rozhovory mimo rokovacej sály. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán poslanec.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Zaplienenie Policajného zboru takýmito ľuďmi, nech by sa tak udialo za účelom dosiahnutia akéhokoľvek ušľachtilého cieľa, je v slobodnej krajine niečo nehorázne a neprípustné. Ako sa majú cítiť čestní a slušní policajti, keď nevedia, čo majú za kolegov a ktorému kolegovi majú veriť?
Faktom však je, že od 1. 1. 2008, odkedy vstúpila novela do platnosti, sa môže policajtom na úseku kriminálneho spravodajstva stať hocikto. Zločinec, narkoman, alkoholik aj psychopat. A všetky indície nasvedčujú tomu, že sa tak v nejednom prípade aj stalo.
Chápeme vysvetľovanie ministra vnútra, že, citujem, "na úspešný boj s organizovanými skupinami je treba niekoho, kto je schopný sa do nich infiltrovať a v spolupráci s políciou ich vie tak rozkladať, a že je ťažké nájsť človeka, ktorý sa dokáže do mafiánskych štruktúr dostať a nemať tam záznam v registri trestov", stojí na absolútnej vode.
Vo svete je to totiž úplne naopak. Ak chce polícia použiť na infiltráciu do štruktúr organizovaného zločinu policajta, vytvorí spoľahlivému a bezúhonnému špičkovému policajtovi legendu, falošnú identitu a všetko s tým spojené. Nechá ho prípadne aj akože odsúdiť a uväzniť a nechá ho infiltrovať sa do štruktúr podsvetia, z ktorých potom s políciou tento človek naďalej spolupracuje.
Nespochybňujem špecifické prípady spolupráce polície a závadových osôb, ale na to sú úplne iné inštitúty. Takzvané osoby konajúce v prospech Policajného zboru, to sú informátori alebo policajní agenti v zmysle Trestného poriadku. Ani v jednom prípade nie je však zúčastnená závadová osoba prijatá do služobného pomeru Policajného zboru. Sú to nepolicajti. Pri nasadení agenta z radov nepolicajtov treba navyše návrh prokurátora a súhlas sudcu, ktorí skúmajú dôvody takéhoto nasadenia, takže je to celé pod vhodnou kontrolou.
Taktiež tvrdenie Roberta Kaliňáka, že závadové osoby s danou ministerskou výnimkou sú takpovediac len legalizanti a nie klasickí policajti, je zavádzajúce. Sú to policajti. Aj hovorkyňa Policajného zboru, dáma na priehradke pri pasoch alebo pán na vrátnici, ak sú v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, sú policajti a tiež nezastavujú vodičov v premávke alebo nezabezpečujú verejný poriadok. Takže aj legalizanti sú v zmysle zákona policajti. Majú hodnosť, sú platení z našich daní, ministerstvo vnútra za nich platí odvody, majú nárok na výsluhové dôchodky a iné benefity. Je choré, ak niekto pôsobí napríklad 15 rokov ako člen podsvetia, pácha trestnú činnosť a potom sa stane z neho policajt, ktorý má nárok na toto všetko.
Preto som sa rozhodol poslať žiadosť v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a zároveň som poslal aj interpeláciu na ministra vnútra a požiadal som ho o zoznam ľudí, ktorí boli od 1. 1. 2008 až doteraz prijatí na túto ministerskú výnimku do Policajného zboru, a to aj s dôvodmi, prečo im bola uvedená, čo vlastne nespĺňali, tak, aby sme mohli získať obraz o všetkých troch vládach. Nepýtal som si mená ani pozície, ani nič podobné, čiže informácie som požadoval v neutajenom režime. Stačilo mi, osoba 1, osoba 2. Aj takéto informácie by boli však veľmi dobrým vodítkom, aby verejnosť videla, v akom stave máme Policajný zbor. Či sú podobné prípady, aké popisuje Jozef Drag, za posledných 5 rokov bežnou praxou, alebo sú to skôr výnimky. V závislosti od informácií, ktoré by som obdržal, by som zvážil ďalšie kroky.
Pred niekoľkými dňami som dostal do ruky rozhodnutie, že mi nebude vyhovené a informácie mi nebudú v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám poskytnuté, lebo požadované informácie tvoria utajovanú skutočnosť. A včera som dostal aj odpoveď na moju interpeláciu presne v tomto istom duchu. Zacitujem ten jeden dôležitý odsek: "Vážený pán poslanec, osobné údaje, ktoré žiadate zverejniť, podliehajú režimu utajenia podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na vysokú mieru ohrozenia života a zdravia príslušníkov útvaru kriminálneho spravodajstva považujem za veľmi citlivé a nenáležité sprístupnenie akýchkoľvek konkrétnych informácií týkajúcich sa napríklad aj počtu príslušníkov útvaru kriminálneho spravodajstva prijatých podľa § 14 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. S úctou. Robert Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky."
Takže napriek tomu, že som exministrom obrany s fyzicky absolvovanou a dodnes platnou najvyššou vnútroštátnou aj NATO bezpečnostnou previerkou a som zároveň členom výboru pre obranu a bezpečnosť, o ktorom nám práve na pôde tohto výboru minister vnútra Kaliňák tvrdil, že tento výbor môže takpovediac veselo kontrolovať políciu, a som navyše aj členom osobitného kontrolného výboru pre činnosť Vojenského spravodajstva, je mi odopretá informácia, či a koľko a akých zločincov je zamestnaných v Policajnom zbore.
Jozef Drag je korunným svedkom polície v kauze pozemkovej mafie. Zároveň je ale ako hlava 14-členného gangu hlavným podozrivým a obvineným v kauze bytovej mafie, o ktorej som už hovoril. Dámy a páni, pridržte sa stoličiek, pretože ak je pravda alebo len časť pravdy v tom, čo Drag alias Kovačovič tvrdí vo svojej odpovedi, tak to znamená, že sa šéfovia polície v minulosti prizerali, ako skupiny podsvetia pripravujú ľudí o strechy nad hlavou v mene odhalenia nejakej inej trestnej činnosti a to je hrozné.
A takíto ľudia sa pohybujú v Policajnom zbore. Žiadne ušľachtilé ciele, ani tie najušľachtilejšie neospravedlňujú zaplienenie Policajného zboru zločincami. Prizeranie sa páchaniu trestnej činnosti v záujme dosiahnutia iného, takpovediac dôležitejšieho, cieľa. Zločinci, mafiáni, kriminálnici nesmú byť v demokratickej krajine súčasťou Policajného zboru. Nesmú!
Pri Jozefovi Dragovi šliapla polícia brutálne vedľa. Čo keby ten chlap využil svoje postavenie policajta legalizanta a keby niekoho zavraždil? Čo potom? Máme to chápať tak, že hypoteticky aj Karol Mello môže byť policajtom len preto, lebo on je podozrivý z toho, že zavraždil len dvoch ľudí? A Černák, ktorého údajne práve tento Karol Mello priniesol polícii na zlatom podnose, ich zavraždil viac? Do akej absurdity, do akej morbidity sme sa to dostali?!
Na záver sa dotknem ešte spomínanej slobody, o ktorej som hovoril. Každý prienik organizovaného zločinu do štruktúr Policajného zboru za aktívnej asistencie štátu je vážnym zásahom do osobných slobôd. Do osobných slobôd tých policajtov, ktorí boli do služobného pomeru prijatí po splnení tvrdých podmienok, ktoré zákon vyžaduje, a vstúpili doň z presvedčenia, že služba v Policajnom zbore je ich poslaním pomáhať a chrániť ľudí na Slovensku, odhaľovať zločiny a zabraňovať im. Možno niekedy alebo určite niekedy aj s nasadením vlastného života. Ale je to aj zásah do osobných slobôd všetkých občanov, ktorí majú vieru v políciu.
Dnes ma kontaktujú policajti, rádoví policajti, ale aj príslušníci iných ozbrojených zborov. Terajší aj bývalí, ktorí sú zhrození a ktorí o ničom, čo som vám tu uviedol a čo sa nedávno prevalilo, netušili. Je našou povinnosťou vyčistiť policajné rady od zločincov.
Dámy a páni, to, čo popísal Jozef Drag alias Jozef Kovačovič vo svojej výpovedi na súde a neskôr pred médiami, je fatálne zlyhanie štátu, ktoré v slobodnom a demokratickom Slovensku nesmie mať svoje miesto. A ja vás chcem z tohto miesta požiadať, aby sme napravili tú chybu, ktorá sa v tom októbri 2007 stala, aby sme spoločne zjednali nápravu a predmetný návrh zákona schválili.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, množstvo ľudí na Slovensku doslova pobúril článok v Plus 7 dní, v ktorom údajný člen podsvetia Jozef Drag o sebe tvrdil, že bol policajtom a do Policajného zboru bol prijatý so súhlasom, resp. za asistencie ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Prosím pekne, jedná sa o 6-krát trestaného súdneho recidivistu, ktorý strávil viac ako 10 rokov po všetkých možných väzniciach, v Ilave, Leopoldove a v ďalších väzniciach.
O tomto vypovedal na verejnom zasadnutí súdu. Predložil výpis zo zdravotnej poisťovne na krycie meno Jozef Kovačovič, kde bolo ako zamestnávateľ uvedené ministerstvo vnútra.
Ministerstvo vnútra sa dlhodobo krútilo s odpoveďou nielen novinárom, ale dokonca aj prokurátorovi na otázky, ktorý sa pýtal na všetky okolnosti, lebo ak by bol Drag naozaj policajt, bol by viazaný mlčanlivosťou, čo on na súde aj tvrdil. A nemohol bez zbavenia mlčanlivosti vypovedať.
Odpovedal vyhýbavo, zahmlievajúco, záhadne alebo na niečo iné ako na položené otázky.
Avšak tento človek Jozef Drag netvrdil na súde len to, že bol policajt, on hovoril aj o ďalších šokujúcich veciach. Hovoril o páchaní trestnej činnosti nielen seba samého, ale aj o páchaní trestnej činnosti vysokých policajných dôstojníkov. Podotýkam, že je to človek, ktorý je obvinený z toho, že obral mnoho nešťastných ľudí o ich byty ako šéf 14-členného gangu. Je teda podozrivý a obvinený z toho, že bol hlavou bytovej mafie, dámy a páni. A popri tom tvrdí, že ponuka stať sa policajtom, tzv. legalizantom, prišla k nemu dokonca od štátu, od samotných predstaviteľov Policajného zboru.
Keď som sa dozvedel tieto informácie, prišlo mi normálne nevoľno. On hovoril o tom, že nosil do zahraničia peniaze hľadanému Karolovi Mellovi, podozrivému z dvojnásobnej vraždy ženy a malého chlapca, ktorá sa udiala v Moste pri Bratislave. A hovoril o odovzdávaní peňazí z trestnej činnosti vysokým, aj súčasným, policajným dôstojníkom. Iste nemusel, nemusel hovoriť pravdu a v to som do poslednej chvíle dúfal. Preto som požiadal spolu s kolegami z opozície o zvolanie mimoriadneho branno-bezpečnostného výboru, kde bol pozvaný aj minister vnútra Robert Kaliňák, a naivne som veril, že to je všetko celé nejaké nedorozumenie. Výbor bol utajený, takže tu, žiaľ, nemôžem presne povedať, čo sme sa dozvedeli. Avšak musím vám povedať, že aj z jeho priebehu, aj z toho, čo sme sa dozvedeli, som zostal v šoku.
Navyše som bol nemilo prekvapený laxnosťou a nezáujmom viacerých poslancov o tieto závažné veci, akoby ich to nezaujímalo. Akoby si nechceli páliť prsty. Chcel som vykonať poslanecký prieskum na policajnom Prezídiu aj na ministerstve vnútra, aby som sa dozvedel, či a koľko je prípadov zločincov v radoch polície, a aj ďalšie dôležité informácie súvisiace s týmto prípadom. Žiaľ, prieskum mi nebol umožnený. Poslanci ho neodhlasovali.
Dámy a páni, chcem vám povedať mimoriadne závažnú vec. Dnes nevieme zistiť, či a koľko máme v polícii zločincov. Nemáme na to páky. Vie to len aktuálny minister vnútra a jeho prvý viceprezident. A to je strašné. Nevieme zistiť, či aj Karol Mello nie je policajt. Tie závažné pochybenia, pri ktorých sa Karol Mello dostal z vyšetrovacej väzby na slobodu, jeho neuveriteľné úniky pred políciou alebo fotografia, ako si užíva život na pláži v Belize, dnes dostávajú úplne iný a musím povedať, že hrôzostrašný nádych.
Pre tých, čo nie sú v obraze, pripomeňme, že Karol Mello je obávaný mafián, taký, ktorého, ako spomínajú viacerí svedkovia, tešilo zúčastňovať sa na popravách obetí. Ale my nevieme zistiť ani to, či napríklad údajná hlava mafiánskej skupiny sýkorovcov, Róbert Lališ, tzv. Kýbel, podozrivý z niekoľkých vrážd, ktorý je vraj už dlhodobo a zázračne na úteku a nie a nie ho dolapiť, nie je policajt. A mnohí ďalší. Nevieme vôbec nič.
Kus našej spoločnej slobody ste nám všetkým odkrojili 23. 10. 2007, páni poslanci SMER-u, teda tí, čo ste vtedy boli v parlamente, keď ste za to zahlasovali, za tú výnimku. Ale chcem veriť, že to bolo nedopatrením. V tento deň totiž parlament vládnou koalíciou schválil novelu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Paragraf 14 definuje, kto môže byť policajtom. Zacitujem odsek 1: "Policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada a je
a) bezúhonný,
b) spoľahlivý,
c) spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný,
d) je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby,
e) ovláda štátny jazyk,
f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g) ku dňu prijatia do štátnej služby nie je členom politickej strany alebo politického hnutia,
h) je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,
i) ku dňu prijatia do štátnej služby skončí činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané podľa § 48 ods. 6 a 7."
V ďalších odsekoch sa potom definuje, ako sa jednotlivé požiadavky preukazujú odpisom z registra trestov, čestným vyhlásením a podobne.
Spomínanou novelou bol však do tohto paragrafu pridaný bod 8 v nasledujúcom znení: "Minister môže výnimočne prijať občana do služobného pomeru na plnenie úloh na úseku kriminálneho spravodajstva, aj keď nespĺňa podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a f)."
To znamená, minister vnútra môže výnimočne prijať za policajta aj človeka, ktorý nie je bezúhonný alebo je nespoľahlivý, alebo nespĺňa potrebné vzdelanie, alebo je telesne, zdravotne či duševne nespôsobilý, alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenska.
V dôvodovej správe, ktorá bola súčasťou novely, sa tvrdilo, že túto osobitnú právomoc môže minister využiť len ako výnimočnú a prísne účelovú. Napriek spomínanému ubezpečeniu v dôvodovej správe je zvláštne a smutné, že žiaden z poslancov vtedajšej vládnej koalície SMER, HZDS a SNS, ktorí túto novelu odhlasovali, lebo opozícia zákon nepodporila, sa nespýtal, čo to bude presne v praxi znamenať. Nikoho netrápilo, že jedinou vetou bude popretá podstata celého zákona stanovujúceho prísne kritériá na prijatie do Policajného zboru.
Som však presvedčený, že vládni poslanci, keď tento zákon schvaľovali, nemali na mysli to, že do Policajného zboru budú prijímaní takíto ľudia, ako Jozef Drak, ako Karol Mello, ako Róbert Lališ alias Kýbel a podobne.
Dokážem pochopiť, že slovenská polícia potrebuje dobrého analytika a ten nedokáže zabehnúť 100 metrov v predpísanom limite alebo teoreticky nevládze behať vôbec, lebo má chorú chrbticu, alebo má len strednú školu, ale je šikovný a má vedomosti a dlhoročnú prax a na funkciu, na ktorú má byť prijatý, sa požaduje vysoká škola. V takomto a v podobných prípadoch tú ministerskú výnimku dokážem pochopiť.
Avšak chcem predpokladať, že poslanci nemali v tom októbri 2007 v úmysle vložiť do rúk žiadneho ministra vnútra takú obrovskú moc, aby tento mohol zaplieniť policajné rady členmi podsvetia, mafiánmi a ľuďmi s kriminálnou minulosťou. Zločincami, ktorí využijú tento status policajta, aby sa tvárili, že pomáhajú odhaľovaniu trestnej činnosti, alebo tak naozaj aj v niektorých prípadoch robia, a popri tom sami páchajú trestnú činnosť a využívajú, resp. zneužívajú k tomu svoje policajné postavenie a robia to dokonca... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, je po 11.00 hodine. Preruším vás a vyhlasujem dvojminútovú prestávku a budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)