Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vysloviť niekoľko myšlienok k správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2013.
Najprv dve poznámky k vášmu vystúpeniu, pán predseda. Klesanie počtu sťažností môže byť nielen tým, že sa skvalitňuje program, ale môže byť aj tým, že sťažovatelia nadobudnú dojem, že svojimi sťažnosťami hádžu hrach na stenu a preto kvitujem, že ste vyslovili myšlienku, že si nebudete nasadzovať ružové okuliare a chcem vás poprosiť, aby ste si ich ani nenasadzovali.
Žijeme v špeciálnej dobe, máme vládu jednej strany, stranu SMER. S poľutovaním musím skonštatovať, že napriek tomu, že táto strana kvázi socialistov ovláda všetky mocenské zložky v štáte, na troch kľúčových postoch sedia mimoriadne zbabelí politici. Hovorím o premiérovi Robertovi Ficovi, ministrovi obrany Martinovi Glváčovi a ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi. Ako inak si vysvetliť fakt, že je verejné tajomstvo, že hlavne prví dvaja menovaní, Robert Fico a Martin Glváč majú až panický strach z toho, že by sa mali zúčastniť na politickej diskusii so svojimi názorovými oponentmi, bývalými ministrami, či predsedami niektorých iných strán.
Človeka až mrazí, že by tak zbabelí ľudia, ako sú súčasní ministri silových rezortov, ktorí sa boja čo len diskutovať so svojimi názorovými oponentmi vo verejno-právnom médiu, mali chrániť Slovensko v prípade vonkajšieho alebo vnútorného konfliktu.
Strana SaS dlhodobo sleduje tento maximálne nezdravý jav. Slúžkami vládnucej strany SMER sa stali aj naše verejno-právne médiá, presnejšie manažment príslušných redakcií, ktoré majú vo svojej náplni politické spravodajstvo a politické diskusie. Ja si nepamätám prípad, že by počas našej vlády, vlády Ivety Radičovej, niekto z nás vyvíjal tlak na manažment Slovenskej televízie alebo manažment Slovenského rozhlasu a blokoval politikov zo SMER-u vo verejno-právnych médiách a diktoval im, koho môžu do relácie pustiť a koho nie. Nikdy sa takéto niečo neprihodilo počas našej vlády. A čo sa deje dnes? Minister Glváč na branno-bezpečnostnom výbore bez hanby a s plechovou tvárou prizná, že je to práve on, kto neustále odmieta konfrontáciu so mnou, ako bývalým ministrom obrany a predstaviteľom strany SaS v médiách. A čo spraví verejno-právna STV, alebo verejno-právny Slovenský rozhlas? Za sparingpartnera mu pozvú niekoho "prístupnejšieho", prednostne zo strán bývalej ľudovej platformy.
To isté vidíme aj napr. v prípade ministra vnútra. Vie si niekto od volieb spomenúť na situáciu, že by diskutoval v Slovenskom rozhlase alebo v Slovenskej televízii terajší minister vnútra Kaliňák a exminister vnútra Daniel Lipšic? Nie, lebo takáto situácia od volieb nenastala.
Na ešte vyššiu úroveň posunul tento stav samotný premiér Robert Fico. Ten diskutuje prednostne sám, napr. v sobotných dialógoch v Slovenskom rozhlase. Vie si niekto predstaviť situáciu, že by premiér a predseda SMER-u diskutoval so svojimi oponentmi z opozície, s predsedami SaS, Nova, alebo OĽaNO, Richardom Sulíkom, Danielom Lipšicom alebo Igorom Matovičom? Science fiction, dámy a páni.
Prieskum agentúry NEWTON Media v plnej nahote odhalil a potvrdil smutné svedectvo tohto volebného obdobia. Pokiaľ ide o politiku, RTVS sa správa submisívne voči SMER-u. Vyplýva z toho to, že tým vytvára falošný obraz reality, ako by jedinými opozičnými silami boli strany a predstavitelia bývalej ľudovej platformy. Tí totiž so SMER-ákmi pravidelne diskutujú. Opakujem, RTVS vytvára vo verejnosti falošný obraz politickej reality a takouto perfídnou formou sa podieľa aj na ovplyvňovaní politických preferencií.
Slovenská televízia vďaka týmto prešľapom opäť nie je slušná televízia a jej vedenie sa opäť nespráva ako profesionálne vedenie. Už aj vrabce čvirikajú, že skutočný veliteľ RTVS sedí na úrade vlády. Ten riadi politické vysielanie verejno-právnej STV, ten bráni vstupu predstaviteľov SaS, OĽaNO a Nova do politických diskusií a ten vyberá pre SMER-ákov vhodných opozičných partnerov alebo sparingpartnerov. Chcete dôkaz? Od volieb boli v diskusii v RTVS Robert Fico s Richardom Sulíkom, Robert Fico s Igorom Matovičom, Martin Glváč alebo Robert Kaliňák so mnou, Robert Kaliňák s Danielom Lipšicom presne 0-krát. Pre príklad, predseda strany MOST - HÍD Béla Bugár a predseda KDH Ján Figeľ diskutovali s Robertom Ficom v roku 2013 každý po deväťkrát, predseda SDKÚ Pavol Frešo päťkrát.
Dámy a páni, strany SaS, Nova a OĽaNO, aj keď pri Nove vieme, že vznikla až neskôr, počas volebného obdobia, zastupujú na základe volieb v roku 2012 a aj na základe súčasných preferencií viac ako pol milióna voličov, ktorí mesiac čo mesiac platia koncesionárske poplatky. Je to prakticky rovnaký počet, ako tri strany bývalej, dnes už neexistujúcej ľudovej platformy. A títo voliči majú právo vidieť v politických diskusiách aj tých svojich politikov, ktorým dôverujú. My v SaS sme podali niekoľko sťažností aj na Radu RTVS, aj na Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa týkali porušovania princípu vyváženosti programovej služby zo strany RTVS. Odpoveď Rady RTVS bola alibistická, povedal by som, že miestami až drzá. Argumentovanie tým, že Robert Fico môže chodiť do relácie sám, lebo je tam s ním silný moderátor, vyhováranie sa na to, že predsa relácie sa nemôžu viazať na konkrétne mená, ale na témy, je de facto absolútne odignorovanie podstaty našich sťažností, ktorou je fakt, že diskusné relácie nezodpovedajú princípom vyváženosti a plurality, čím je porušovaný zákon o RTVS. Opakujem znovu, je porušovaný zákon o RTVS.
Z tohto miesta chcem však oceniť reakciu Rady pre vysielanie a retransmisiu, pod ktorou ste zhodou okolností podpísaný vy, pán predseda, v ktorej ste čiastočne uznali to, čo sme v jednej z našich sťažností popísali, keď ste mimo iného napísali, citujem: "Z dlhodobého hľadiska je však naozaj nevhodné, aby vo svojich reláciách akýkoľvek vysielateľ obchádzal niektoré politické subjekty a iným venoval nadmerný priestor presahujúci ich reálne voličské preferencie, či výsledky získané v parlamentných voľbách.". Zároveň ste nám odporučili sťažovať sa na Radu pre vysielanie a retransmisiu, konkrétne na každý jeden program, nie na vysielanie verejno-právneho média ako také. No tak to pravdepodobne aj budeme robiť. Oveľa viac by sme však privítali, ak by sme sa sťažovať vôbec na nič nemuseli a to by mal byť náš spoločný cieľ. My nechceme nič navyše, my nechceme žiadne výhody, nechceme nikoho diskriminovať, chceme mať len rovnoprávny prístup k divákom a poslucháčom RTVS, koncesionárom a to na základe princípov vyváženosti a plurality.
S vyššie uvedenými skutočnosťami súvisí aj môj ďalší postreh, ku ktorému by som chcel povedať niekoľko viet a to je neprofesionalita verejno-právnej Slovenskej televízie a plazivá normalizácia, ktorá ju postupne ovláda.
Dámy a páni, je zlé, že smerácka štátostrana robí všetko preto, aby politicky ovládla verejno-právne médiá. Čo je však horšie, je zistenie, že sa jej to aj darí. Disponujeme informáciami, že radoví redaktori STV nie sú slobodní, že sú na nich vyvíjané politické tlaky a to cez tlaky ich nadriadených. Deje sa to sofistikovaným spôsobom, nie systémom, ako tomu bolo za Mečiara, toto nepíš, lebo to by vládnej strane poškodilo, ale deje sa to oveľa sofistikovanejšie. Tejto téme sa nevenuj, na túto tlačovú besedu nechoď, lebo je to málo zaujímavé.
Takémuto politickému ovplyvňovaniu sa, žiaľ, radoví redaktori RTVS nedokážu ubrániť. Poviem vám pár príkladov. Pred rokom zúril mega škandál odhalenia tajnej správy o tunelovaní vojenskej spravodajskej služby počas prvej Ficovej vlády. Rozkrádanie hnuteľného, aj nehnuteľného majetku tajnej služby, skutočnosť, že v súčasnom vedení vojenského spravodajstva sa stále nachádzajú ľudia podozriví z tejto závažnej trestnej činnosti, skutočnosť, že Martin Glváč nemal silu ich odvolať, ale naopak, ich kryl a stále ich chráni, všetky tieto skutočnosti boli v spoločnosti mimoriadne rezonujúce, stále sa niečo dialo. Prebiehali mimoriadne výbory, mimoriadne tlačové besedy, bolo toho obrovské množstvo, bola dokonca mimoriadna schôdza Národnej rady. Tomuto smeráckemu škandálu sa venovali s dostatočnou razanciou všetky súkromné médiá, až na jedno. STV zaujala mimoriadne vlažný postoj, na tlačové besedy nechodila, o tejto top téme informovala mimoriadne povrchne, alebo o nej neinformovala vôbec.
Drzé a brutálne navyšovanie rozpočtu tajnej služby ministerstva obrany pod kuratelou Martina Glváča, škandalózna kauza zamestnávania mafiána a viacnásobne odsúdeného zločinca Draga v radoch polície, ktorému podpísal prijatie do Policajného zboru sám minister vnútra Robert Kaliňák, znovu otvorená a rezonujúca kauza emisie, keď sa ukázalo, že premiér Fico o pripravovanom kšefte vedel a objavili sa nové závažné skutočnosti priamo zo švajčiarskej strany, ktorá kauzu vyšetrovala, násilie v nitrianskom bare Mariatchi a mnohé iné témy, kde prebehlo takisto veľké množstvo tlačových besied, interpelácií, mimoriadnych schôdzí, či už príslušných výborov alebo aj celého pléna, to všetko STV buď odignorovala, alebo len zľahka prekomentovala s ilustratívnymi zábermi, aby sa nepovedalo, že na to úplne kašle. A ja sa pýtam, takto vyzerá verejno-právnosť, že RTVS má pomer k vládnej strane, ako k svojmu majiteľovi?
Špeciálnou témou bola napríklad streľba polície na auto v pátraní, pri ktorom došlo k omylu. Policajti takmer zastrelili nevinných študentov. Celú akciu sprevádzalo množstvo pochybení. Zmätočné pokyny zasahujúcich policajtov, neoprávnené nasadenie pút, doslova šikanovanie a ponižovanie mladých ľudí zo strany policajtov, ovplyvňovanie následnej kontroly, nezákonná likvidácia videozáznamu, krivé svedectvá a podobne. Keďže sa tie deti, tí mladí ľudia už nemali kam obrátiť, ujali sme sa ich my z opozície. Zorganizovali sme mimoriadny výbor, priviedli sme študentov do parlamentu pred médiá. Ja som podal na generálnu prokuratúru trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov: trestného činu poškodzovania a zneužitia záznamu na nosiči informácií, trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom, krivej výpovede a krivej prísahy a ohovárania. Dnes už beží v niektorých skutkoch trestné stíhanie.
Minister Kaliňák konečne pod tlakom argumentov na výbore uznal to, že policajti streľbou na auto urobili chybu a prisľúbil náhradu škody. Tak isto uznal, že študentov napríklad nemali držať ešte ďalšie tri hodiny na diaľnici. Pripustil aj to, že pokyny policajta mohli byť zmätočné a pripustil aj ďalšie skutočnosti. Bezprecedentná streľba na diaľnici, následné šikanovanie a marenie vyšetrovania boli tak silnou témou, že si STV nedovolila neprísť na brífing, na ktorý som pozval študentov a ich advokáta. Uskutočnil sa po zasadnutí mimoriadneho branno-bezpečnostného výboru, pre zvolanie ktorého som získal dostatočnú podporu opozičných poslancov. Verejnoprávna STV ma však zo svojho spravodajstva vymazala. Teda nie úplne, v záberoch im zostal kus mojej ruky. Informácie podala tak, ako keby ministra Kaliňáka čosi nečakane osvietilo a sám sa vybral na nejaké zasadnutie výboru priznať aspoň štipku viny. Bola to neuveriteľná manipulácia v prospech predstaviteľa vládnej strany SMER. Alebo ešte inak. Bolo to vymazanie existencie opozície v tomto štáte. Na rozdiel od napríklad dvoch komerčných televízií, Markízy a TV JOJ, ktoré sa venovali tejto pauze smeráckeho ministra objektívne a vecne, verejnoprávna STV reportáž skreslila.
Čo mali všetky tieto témy spoločné, bol fakt, že z nich zle vychádzala a celkom oprávnene vládna strana SMER. A to je to obludné, dámy a páni. V tom je tá plazivá politická normalizácia verejnoprávnych médií. V tom, že tu opäť vládne atmosféra strachu, keď sa sofistikovaným spôsobom obmedzuje slobodná a profesionálna žurnalistika RTVS. Ale aj iné nepríjemné skúsenosti spoločne všetci máme. Napríklad to, akým servilným a k SMER-u kolaborantským spôsobom sa verejná STV postavila k voľbe prezidenta, keď proaktívne zaraďovala tesne pred voľbami v druhom kole reportáže o scientológii, čo bola hlavná téma útokov kandidáta Roberta Fica, ktorú neférovým spôsobom používal pri dehonestácii svojho protivníka a neskôr zvoleného prezidenta Andreja Kisku. To bolo zahanbujúce a to bolo smutné. A je toho zo strany našich verejnoprávnych médií zahanbujúceho a smutného oveľa, oveľa viac, ako som tu teraz v mojom vystúpení spomenul a popísal.
Na záver vám, dámy a páni, rozpoviem dva príbehy. Prvý sa týka strany SaS a týka sa jednej našej mladej političky. Kupovanie hlasov vo voľbách je mimoriadne závažná téma. Je to také verejné tajomstvo, že sa to deje. Ešte nikdy sa však v histórii Slovenska nestalo, že by bol niekto pri volebnej korupcii prichytený a že by mu bola dokázaná. Až do jari 2014. Naša mladá politička a komunálna poslankyňa Jana Cigániková, ktorá pomáhala vo volebnej kampani tímu kandidátov SaS do Európskeho parlamentu a cestovala s ním po Slovensku, bola v jednom meste na južnom Slovensku oslovená miestnym vajdom a jeho nevestou, ktorí jej ponúkli na predaj rómske hlasy. Jeden hlas za štyri eurá, prosím pekne. Ak to neviete, Jana Cigániková sa naoko s oboma dohodla a jej cesta okamžite smerovala ešte v ten deň na políciu. S políciou začala v zmysle príslušnej legislatívy spolupracovať a v priebehu pár dní boli obidvaja páchatelia zadržaní rovno pri preberaní peňazí. Hneď na druhý deň sa obidvaja k činu priznali a nevyhnú sa zaslúženému trestu.
Dámy a páni, táto tridsaťročná mladá matka dvoch detí riskovala veľa, keď sa takýmto, doslova hrdinským spôsobom postavila zločincom. Koľkí z politikov by sa na to odhodlali?
Zorganizovali sme tlačovú besedu, o ktorú bol mimoriadny záujem, kde kolegyňa informovala verejnosť prostredníctvom médií o danom prípade. Agentúry, televízie, všetci prišli až na STV, ktorá zvolila klasický postup. Tú táto téma zrejme vopred nezaujala a tlačovej besedy strany SaS sa nezúčastnila, ako obyčajne ju odignorovala. Všetky tri televízie - Markíza, JOJ, dokonca aj TA3 - informovali televíznych divákov vo svojich hlavných reláciách veľmi korektne a téme venovali dostatočný priestor. Táto téma patrila v ich správach, dámy a páni, v daný deň k tým kľúčovým. Viete, čo spravila verejnoprávna STV? Keďže na tlačovej besede nebola, udalosť v niekoľko sekundovom komentári len prerozprávala s ilustratívnymi zábermi a to nehoráznym spôsobom. Dopadlo to tak, dámy a páni, že viacero divákov sa mi ozvalo, lebo nadobudli dojem, že to bolo SaS a že to bola naša mladá politička, ktorá bola prichytená pri tomto trestnom čine. Bravó, RTVS. Takéto zmocnenie sa témy pokladám nielenže za neprofesionálne spracované, ale takéto zmocnenie sa témy pokladám za zmocnenie sa témy v rozpore s elementárnou slušnosťou. To sú metódy Kubišovej televízie z čias mečiarizmu.
Druhý príbeh, dámy a páni, je príbehom dlhoročnej redaktorky, aj moderátorky spravodajstva Rádia Slovensko Miroslavy Ábelovej. Miroslava Ábelová je práve tá redaktorka, ktorá si na pamätnej tlačovke deviatich poslancov SMER-u k tunelovaniu Vojenskej spravodajskej služby počas prvej Ficovej vlády, o ktorom som už hovoril, kde kolegovia zo SMER-u premietli zostrihané video a vyzývali ma k vzdaniu sa poslaneckého mandátu, lebo som vraj podľa nich vedel a nekonal, ako prvá vzala mikrofón a spýtala sa: "Neviem, či tomu nerozumiem, ale nebol pán Galko práve ten, čo nariadil vyšetrovanie? Prečo sa s ním nespojíte a nesnažíte sa odhaliť vinníkov? Nemalo by aj vám ísť o to?" Následne sa k nej pridali aj ďalší novinári, až to kolegovia zo SMER-u nevydržali a za úprimného smiechu celej kinosály normálne z tlačovky utiekli. Minulý rok vedenie rozhlasu stiahlo túto redaktorku zo spravodajstva a preradilo ju na publicistiku. Bolo to preto, lebo pre denník SME kritizovala vedúceho tlačového oddelenia úradu vlády Erika Tomáša, keď mal dostať ocenenie pre najhoršieho hovorcu roka, takzvanú hovorcovskú malinu, ktorú si, mimochodom, bezkonkurenčne zaslúžil a voči udeleniu ktorej podnikol bezprecedentné, ovplyvňujúce a mocenské kroky a nakoniec si aj jej neudelenie naozaj vybavil. Zároveň jej v Pravde vyšla báseň, v ktorej kritizovala zámer Roberta Fica s olympiádou. Pred pár dňami po deviatich rokoch poctivej a profesionálnej roboty pre RTVS počas pôsobenia niekoľkých vlád z RTVS odišla. Tlak bol zrejme už neúnosný.
Aj príbeh tejto novinárky svedčí o tom, akým duševne malým človiečikom je smerácky inkvizítor z úradu vlády Erik Tomáš. Ale tento príbeh svedčí aj o tom, aký je v skutočnosti tento inkvizítor silný vo vzťahu k ovplyvňovaniu RTVS, ktorá by mala byť verejnoprávna a zďaleka verejnoprávnou nie je. Povedzme si pravdu. Zmienená novinárka nemá za čím banovať. Súčasný Slovenský rozhlas jej nebol hoden. Má moju úctu. A na jej pôsobisku, na jej novom pôsobisku jej prajem lepšie zaobchádzanie, než aké sa jej dostalo za poctivú deväťročnú prácu pre Slovenský rozhlas. Tu však ide o niečo viac, ako o vyslovenie úcty jednej novinárky. Tu ide o to, že takýmto spôsobom, vážené dámy, vážení páni, funguje verejnoprávna RTVS, ktorej niektorí kľúčoví manažéri sa nechajú ovládať politickou stranou SMER.
Chcem v tejto súvislosti podotknúť, že si vážim prácu viacerých radových redaktorov RTVS, ktorí sa snažia, vidno to na ich prístupe. Napríklad na tlačových besedách Roberta Fica alebo aj na tlačových besedách iných politikov, kde kladú častokrát aj nepríjemné otázky. Ja registrujem túto snahu novej nezaťaženej generácie žurnalistov podať objektívnejšie informácie a robiť verejnoprávne spravodajstvo po novom. Žiaľ, ich snaha až moc častokrát naráža na korigovanie zo strany ich nadriadených. A preto považujem za drzosť, že riaditeľ tohto média si dovolí v súčasnosti vypúšťať na verejnosť balóniky s požiadavkami na zvyšovanie koncesionárskych poplatkov. Strata súdnosti? A preto otázka, či rozdiel medzi súčasným vedením RTVS a smutne slávnym Kubišovým vedením STV, ktoré máme v živej pamäti, nie je náhodou len v sofistikovanosti metód, s akými terajší riadiaci pracovníci RTVS urobili z verejnoprávnosti lokaja vládnej moci, narastá na naliehavosti, dámy a páni.
Pán predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, priniesli ste nám čo do rozsahu pozoruhodnú správu spolu aj s prílohami viac ako tristo sedemdesiat strán, ktorá samozrejme obsahuje oveľa širšiu škálu informácií, než sú tie, ktorým som sa venoval vo svojom vystúpení ja. Ja som sa venoval tým hlavným, ktoré ma trápia. Vo vašej správe som si prečítal, že ste riešili množstvo sťažností. Musím uznať, že ste zrejme nerozhodovali jednostranne, lebo niektoré z nich ste uznali aj za odôvodnené. Ale ja som presvedčený, že toto samo o sebe nestačí, pretože žiadne uznanie sťažnosti zvyčajne neodstráni škody, ktoré boli napáchané, morálne a politické škody napríklad pri prípadoch, o ktorých som hovoril vo svojom vystúpení. Ak chceme žiť v skutočne pluralitnej, slobodnej a demokratickej krajine, musíme o týchto zlyhaniach verejnoprávnych médií hovoriť aj verejne, všade, kde sa to dá, aj na tomto fóre, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.
Na záver vás, pán predseda, chcem požiadať, aby ste sa vy ako predstaviteľ Rady pre vysielanie a retransmisiu, ako aj ostatní členovia tejto rady spoločne zasadili o to, že takéto zlyhania verejno-právnych medií v slobodnej krajine, akú chceme zo Slovenska mať, nebudú mať svoje miesto. Ak potrebujete, aby boli k tomu navrhnuté nejaké legislatívne zmeny týkajúce sa napríklad kompetencie rady, poslanci strany SaS sú vám k dispozícii. Sme pripravení s vami spolupracovať.
Ďakujem vám za pozornosť.
