Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. No, Martin, ja som rád, že si spomenul ten prípad toho policajta, ktorý dnes rezonuje v spoločnosti. A zhodou okolností my máme dnes k tomu mimoriadne rokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť. Ale chcel by som povedať z tohto miesta k tomu, ako sa on správal alebo dokázal správať k mladému človeku, ktorému našiel marihuanovú cigaretu, alebo ju ani nenašiel. Policajt sa nemôže takto správať k nikomu, ani k ženám, ktorým kontroluje STK-čku, alebo k taxikárovi, ktorému kontroluje, či mám v poriadku nejakú licenciu. Čiže je jedno akýkoľvek zákrok vykonáva ten policajt, nemôže sa takto správať k nikomu.
Ja musím povedať, že konkrétne v tomto prípade Generálna prokuratúra začala konať sama od seba. A tých prípadov je už viacej, pri ktorých ja som zaregistroval, že Generálna prokuratúra začne konať, či už na informácie z médií alebo proste na nejaké iné informácie. Kde ja vidím rezervy, a budem o tom hovoriť aj vo svojom vystúpení, pokiaľ stihnem si ho pripraviť, je to, že väčšinou sa to zúži na tie malé ryby. Nedávno sme mali prípad, keď sa prevalilo, že sedel 16 mesiacov nespravodlivo odsúdený, Generálna prokuratúra začala konať. Aj tam ten policajt bude postihnutý, ktorý zanedbal svoje povinnosti s nejakými odtlačkami prstov. Som hlboko presvedčený, že tam mal byť postihnutý aj prokurátor, aj sudca. V tom prípade zlyhal aj prokurátor, aj sudca. A pritom opäť bude potrestaný jeden policajt. Ja mám vážne obavy, že presne týmto smerom sa bude uberať aj táto kauza toho policajta Tiefenbacha. A práve preto je to rokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť dnes, aby sme sa porozprávali o tom, čo tam robili ďalší policajti, jeho nadriadení a ich nadriadení. V tomto ja vidím rezervy. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. A ja si nemyslím v tejto chvíli, že musí pani predkladateľka stiahnuť tento návrh, pretože si myslím, že je tu aj druhá možnosť. Tá prednáška bola pre mňa veľmi pútavá, ja som si ju celú vypočul. Myslím si, že som aj pomerne dosť veľa vecí porozumel napriek tomu, že to bolo vysoko odborné. A chcem podčiarknuť to, čo povedal pán Šebej, že by sa nemali nosiť do Národnej rady nedomyslené zákony.
A teraz sa dostávam k tej druhej možnosti. Tá druhá možnosť je to, že pani predkladateľka vám tie vaše argumenty vyvráti. A to očakávam, či už v rozprave alebo v záverečnej reči. Myslím si, že keď sa postaví za ten pult, ja som videl, že veľmi pozorne počúvala, a keď všetky tie argumenty, ktoré tu zazneli, odborným a racionálnym spôsobom vyvráti a presvedčí nás, tak myslím si, že možno aj niektorí, ak nie všetci poslanci opozície, budú rozmýšľať, že by ju v tomto zákone podporili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, Janka. Naozaj myslím si, že toto bolo odborné vystúpenie. Mňa osobne zaujalo nielen z toho dôvodu, že tam zaznela aj kritika, ale aj z toho dôvodu, že tam zazneli aj náznaky riešenia a cesta, ktorou by bolo potrebné sa uberať.
Ono je to tak, že socialisti, oni by v kuse niekomu niečo len zakazovali, prikazovali, v kuse by niečo regulovali. A tento návrh zákona je typickým príkladom škodlivej regulácie. A po druhé, je to typický príklad piár aktivity poslanca vládnej strany, ktorá s odbornosťou nemá absolútne nič spoločné. Ja určite za takýto paškvil nezahlasujem. Ale môžem to povedať bez toho, že by som prezradil nejaké parlamentné tajomstvo, že ja som rozprával na chodbe s viacerými poslancami SMER-u a niektorí sa skutočne škodoradostne uškŕňali. Uvidíme, že kam až ich pustí stranícka disciplína. Ja som sám zvedavý na to, ako hlasovanie o tomto návrhu zákona dopadne.
My sme to mali prednedávnom jedného mladého kolegu zo SMER-u, ktorý strašne chcel chrániť spotrebiteľov, a predložil sem takú hlúposť, že prakticky zrušil farmárske trhy a komplet ambulantný predaj a malé predajne na celom Slovensku. A potom to muselo hasiť ministerstvo pôdohospodárstva pri transpozícii nejakej eurosmernice. Ja som presvedčený, že pokiaľ dnes tento návrh zákona bude schválený, tak ho postihne presne tento istý osud. A hovorím to práve kvôli tomu, aby sme sa potom mohli k tomu vrátiť, keď sem príde minister školstva a v nejakej nesúvisiacej novele zákona bude tento návrh zákona alebo tento zákon opravovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Číž, ja by som vám chcel poďakovať za vaše vystúpenie. Ja som si ho so záujmom vypočul. Ja keď som nastúpil sem do tohto parlamentu, tak mi tu kolegovia hovorili, že máme tu jedného poslanca a jeho voláme generátor náhodne vyslovených slov. Ja som nevedel, čo vlastne pod tým myslí. A dneska som to teda plne pochopil, že kto a čo to je, ten generátor náhodne vyslovených slov, lebo tým, čo vy ste tu predviedli, tak vy by ste mohli konkurovať naozaj veľmi výkonnému počítaču.
Pre mňa z tých náhodne vygenerovaných slov, ktoré ste tu vyslovili, tak také tri ucelené myšlienky vznikli. A k tým by som rád povedal pár slov.
Pochopil som to, že by ste radšej videli Adelu Banášovú v strane SMER, ako niekde moderovať nejaké podujatia. No tak v tom vám držím palce, možnože sa vám to podarí, aj keď teda mám vážne pochybnosti o tom.
Čo je ale horšie. Tak som pochopil to, že vám v strane SMER je úplne jedno, koho dovediete do parlamentu a koho dovediete do strany SMER. Vy kašlete na nejaké hodnoty. Pre vás je zaujímavé to, koľko vie kto na seba naviazať hlasov. A to je tá tragédia. Preto máte toľko zlodejov a podvodníkov medzi vašimi nominantmi. Preto máte, pán Číž, toľko škandálov, pretože beriete všetko, čo dokáže naviazať na seba hlasy. Nad tým by ste sa mali zamyslieť.
A, po tretie, som pochopil to, že vy obhajujete to svinstvo, ktoré ste tu urobili, keď ste nám zabránili prerokovať naše návrhy. Dajte, pán Číž, od takýchto vecí ruky preč. Urobili ste chybu, dnes ste si ju priznali. A už ju nikdy nezopakujte. Dajte preč ruky od takýchto silových riešení.
A ešte jedna poznámka k tej právnej kultúre. Pán Číž, práve vy ste ten, ktorý tam neustále vybľakuje zhora a vykrikuje tu na poslancov. Tak najprv si dajte nejaký kurz slušného správania a potom tu môžete mentorovať, potom môžete rozprávať niečo o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja by som si dovolil pár poznámok povedať k tomu vystúpeniu. To, prečo si myslím, že je tento návrh správny a je v podobnom duchu, ako bude aj ten návrh, ktorý predložíme my, je to, že my chceme obmedziť dva full-timy. Pokiaľ prijmeme tézu, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky je full-time, tak v tom prípade je naozaj pravdou, že nie je možné stíhať vykonávať ešte ďalšiu takzvanú exekutívnu funkciu. A to je primátor alebo starosta, vicestarosta a viceprimátor a podobne. Ak by sme prijali tú teóriu, ktorú si ty hovoril, Jozef, že to je obmedzenie pasívneho volebného práva, o tom hovoril aj pán Petrák, tak v tom prípade by sme museli prijať aj tú teóriu, že tu môže sedieť aj europoslanec. V tom prípade Richard Sulík, keby sme povedali, že to je obmedzovanie volebného pasívneho práva, by tu mohol sedieť aj ako europoslanec a aj ako poslanec v Národnej rade. Asi všetci cítime, že by to nestíhal, že by to nemohol robiť. A presne takisto nie je možné ani vykonávať funkciu poslanca Národnej rady a zároveň exekutívnu výkonnú funkciu.
Hovorím o štandardných poslancoch. Ja viem, že kolegovia zo strany SMER, viete, oni si tu odsedia ako múmie tie tri týždne a toto je celý ich výkon. Ale normálny štandardný poslanec... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec. (Výkriky v sále.)

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Prestaňte vykrikovať po mne.
Normálny štandardný poslanec...

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ani vy nevykrikujte.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
... pracuje hlavne mimo tých troch týždňov, keď sa rokuje. Ja na svojom osobnom príklade viem, že sa najviacej nalietam medzi ľuďmi vtedy, keď tu nie som. To znamená, že ten návrh zákona je dobrý a vôbec to nie je o nejakom obmedzovaní pasívneho volebného práva. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Petrák, rád by som vám povedal, že vás je guľové do toho, čo a kedy sa tu predkladá. Vy tu beriete peniaze za to, aby ste naše návrhy zákonov prerokovávali. 80 % z vás je tu ako Alenka v ríši divov. Ani neviete, o čom rokujeme. Ocitli ste sa tu, ani neviete ako. A stláčate tu tlačidlá podľa toho, ako vám niekto ukáže. Tak nám láskavo nebráňte v tom, keď my chceme predkladať návrhy. Opakujem ešte raz, guľové vás do toho, čo a kedy predkladáme. Ja na rozdiel od vás pokladám za korektné, že kolegovia z KDH ten termín dali neskôr, ako sú tieto komunálne voľby. To je po prvé.
Po druhé. Celé je zvrátené toto, aký postoj vy zaujímate, lebo presne tým spôsobom tu vaši kolegovia, ktorí sú aj primátormi alebo starostami, fungujú. Chodia tu za vašimi ministrami a snažia sa vylobovať pre svoje obce a pre svoje mestá nezaslúžené výhody. Ale čo potom tie ostatné mestá a ostatné obce, ktoré nemajú svojich primátorov ako poslancov Národnej rady? Veď tu je len 150 poslancov a tento stav treba jednoducho zmeniť.
A čo sa týka tej poslednej pripomienky, pána kolegu Osuského, pán kolega Osuský momentálne reflektuje stav, ktorý je. A je uzrozumený s tým, že v najbližších voľbách v roku 2016 si vyberie, či bude poslancom Národnej rady alebo bude vicestarostom.
Ja som zvedavý, či podporíte náš návrh, ktorý sme opakovane predložili, a bude prerokovaný. Dúfam, že ho zas nevyhodíte v októbri, kde ten návrh je podobný ako návrh poslancov KDH. Ale sú tam zahrnutí aj vicestarostovia, viceprimátori, vicežupani a vedúci orgánov štátnej správy. Ja som strašne zvedavý, či tento náš návrh podporíte. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vysloviť niekoľko myšlienok k správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2013.
Najprv dve poznámky k vášmu vystúpeniu, pán predseda. Klesanie počtu sťažností môže byť nielen tým, že sa skvalitňuje program, ale môže byť aj tým, že sťažovatelia nadobudnú dojem, že svojimi sťažnosťami hádžu hrach na stenu a preto kvitujem, že ste vyslovili myšlienku, že si nebudete nasadzovať ružové okuliare a chcem vás poprosiť, aby ste si ich ani nenasadzovali.
Žijeme v špeciálnej dobe, máme vládu jednej strany, stranu SMER. S poľutovaním musím skonštatovať, že napriek tomu, že táto strana kvázi socialistov ovláda všetky mocenské zložky v štáte, na troch kľúčových postoch sedia mimoriadne zbabelí politici. Hovorím o premiérovi Robertovi Ficovi, ministrovi obrany Martinovi Glváčovi a ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi. Ako inak si vysvetliť fakt, že je verejné tajomstvo, že hlavne prví dvaja menovaní, Robert Fico a Martin Glváč majú až panický strach z toho, že by sa mali zúčastniť na politickej diskusii so svojimi názorovými oponentmi, bývalými ministrami, či predsedami niektorých iných strán.
Človeka až mrazí, že by tak zbabelí ľudia, ako sú súčasní ministri silových rezortov, ktorí sa boja čo len diskutovať so svojimi názorovými oponentmi vo verejno-právnom médiu, mali chrániť Slovensko v prípade vonkajšieho alebo vnútorného konfliktu.
Strana SaS dlhodobo sleduje tento maximálne nezdravý jav. Slúžkami vládnucej strany SMER sa stali aj naše verejno-právne médiá, presnejšie manažment príslušných redakcií, ktoré majú vo svojej náplni politické spravodajstvo a politické diskusie. Ja si nepamätám prípad, že by počas našej vlády, vlády Ivety Radičovej, niekto z nás vyvíjal tlak na manažment Slovenskej televízie alebo manažment Slovenského rozhlasu a blokoval politikov zo SMER-u vo verejno-právnych médiách a diktoval im, koho môžu do relácie pustiť a koho nie. Nikdy sa takéto niečo neprihodilo počas našej vlády. A čo sa deje dnes? Minister Glváč na branno-bezpečnostnom výbore bez hanby a s plechovou tvárou prizná, že je to práve on, kto neustále odmieta konfrontáciu so mnou, ako bývalým ministrom obrany a predstaviteľom strany SaS v médiách. A čo spraví verejno-právna STV, alebo verejno-právny Slovenský rozhlas? Za sparingpartnera mu pozvú niekoho "prístupnejšieho", prednostne zo strán bývalej ľudovej platformy.
To isté vidíme aj napr. v prípade ministra vnútra. Vie si niekto od volieb spomenúť na situáciu, že by diskutoval v Slovenskom rozhlase alebo v Slovenskej televízii terajší minister vnútra Kaliňák a exminister vnútra Daniel Lipšic? Nie, lebo takáto situácia od volieb nenastala.
Na ešte vyššiu úroveň posunul tento stav samotný premiér Robert Fico. Ten diskutuje prednostne sám, napr. v sobotných dialógoch v Slovenskom rozhlase. Vie si niekto predstaviť situáciu, že by premiér a predseda SMER-u diskutoval so svojimi oponentmi z opozície, s predsedami SaS, Nova, alebo OĽaNO, Richardom Sulíkom, Danielom Lipšicom alebo Igorom Matovičom? Science fiction, dámy a páni.
Prieskum agentúry NEWTON Media v plnej nahote odhalil a potvrdil smutné svedectvo tohto volebného obdobia. Pokiaľ ide o politiku, RTVS sa správa submisívne voči SMER-u. Vyplýva z toho to, že tým vytvára falošný obraz reality, ako by jedinými opozičnými silami boli strany a predstavitelia bývalej ľudovej platformy. Tí totiž so SMER-ákmi pravidelne diskutujú. Opakujem, RTVS vytvára vo verejnosti falošný obraz politickej reality a takouto perfídnou formou sa podieľa aj na ovplyvňovaní politických preferencií.
Slovenská televízia vďaka týmto prešľapom opäť nie je slušná televízia a jej vedenie sa opäť nespráva ako profesionálne vedenie. Už aj vrabce čvirikajú, že skutočný veliteľ RTVS sedí na úrade vlády. Ten riadi politické vysielanie verejno-právnej STV, ten bráni vstupu predstaviteľov SaS, OĽaNO a Nova do politických diskusií a ten vyberá pre SMER-ákov vhodných opozičných partnerov alebo sparingpartnerov. Chcete dôkaz? Od volieb boli v diskusii v RTVS Robert Fico s Richardom Sulíkom, Robert Fico s Igorom Matovičom, Martin Glváč alebo Robert Kaliňák so mnou, Robert Kaliňák s Danielom Lipšicom presne 0-krát. Pre príklad, predseda strany MOST - HÍD Béla Bugár a predseda KDH Ján Figeľ diskutovali s Robertom Ficom v roku 2013 každý po deväťkrát, predseda SDKÚ Pavol Frešo päťkrát.
Dámy a páni, strany SaS, Nova a OĽaNO, aj keď pri Nove vieme, že vznikla až neskôr, počas volebného obdobia, zastupujú na základe volieb v roku 2012 a aj na základe súčasných preferencií viac ako pol milióna voličov, ktorí mesiac čo mesiac platia koncesionárske poplatky. Je to prakticky rovnaký počet, ako tri strany bývalej, dnes už neexistujúcej ľudovej platformy. A títo voliči majú právo vidieť v politických diskusiách aj tých svojich politikov, ktorým dôverujú. My v SaS sme podali niekoľko sťažností aj na Radu RTVS, aj na Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa týkali porušovania princípu vyváženosti programovej služby zo strany RTVS. Odpoveď Rady RTVS bola alibistická, povedal by som, že miestami až drzá. Argumentovanie tým, že Robert Fico môže chodiť do relácie sám, lebo je tam s ním silný moderátor, vyhováranie sa na to, že predsa relácie sa nemôžu viazať na konkrétne mená, ale na témy, je de facto absolútne odignorovanie podstaty našich sťažností, ktorou je fakt, že diskusné relácie nezodpovedajú princípom vyváženosti a plurality, čím je porušovaný zákon o RTVS. Opakujem znovu, je porušovaný zákon o RTVS.
Z tohto miesta chcem však oceniť reakciu Rady pre vysielanie a retransmisiu, pod ktorou ste zhodou okolností podpísaný vy, pán predseda, v ktorej ste čiastočne uznali to, čo sme v jednej z našich sťažností popísali, keď ste mimo iného napísali, citujem: "Z dlhodobého hľadiska je však naozaj nevhodné, aby vo svojich reláciách akýkoľvek vysielateľ obchádzal niektoré politické subjekty a iným venoval nadmerný priestor presahujúci ich reálne voličské preferencie, či výsledky získané v parlamentných voľbách.". Zároveň ste nám odporučili sťažovať sa na Radu pre vysielanie a retransmisiu, konkrétne na každý jeden program, nie na vysielanie verejno-právneho média ako také. No tak to pravdepodobne aj budeme robiť. Oveľa viac by sme však privítali, ak by sme sa sťažovať vôbec na nič nemuseli a to by mal byť náš spoločný cieľ. My nechceme nič navyše, my nechceme žiadne výhody, nechceme nikoho diskriminovať, chceme mať len rovnoprávny prístup k divákom a poslucháčom RTVS, koncesionárom a to na základe princípov vyváženosti a plurality.
S vyššie uvedenými skutočnosťami súvisí aj môj ďalší postreh, ku ktorému by som chcel povedať niekoľko viet a to je neprofesionalita verejno-právnej Slovenskej televízie a plazivá normalizácia, ktorá ju postupne ovláda.
Dámy a páni, je zlé, že smerácka štátostrana robí všetko preto, aby politicky ovládla verejno-právne médiá. Čo je však horšie, je zistenie, že sa jej to aj darí. Disponujeme informáciami, že radoví redaktori STV nie sú slobodní, že sú na nich vyvíjané politické tlaky a to cez tlaky ich nadriadených. Deje sa to sofistikovaným spôsobom, nie systémom, ako tomu bolo za Mečiara, toto nepíš, lebo to by vládnej strane poškodilo, ale deje sa to oveľa sofistikovanejšie. Tejto téme sa nevenuj, na túto tlačovú besedu nechoď, lebo je to málo zaujímavé.
Takémuto politickému ovplyvňovaniu sa, žiaľ, radoví redaktori RTVS nedokážu ubrániť. Poviem vám pár príkladov. Pred rokom zúril mega škandál odhalenia tajnej správy o tunelovaní vojenskej spravodajskej služby počas prvej Ficovej vlády. Rozkrádanie hnuteľného, aj nehnuteľného majetku tajnej služby, skutočnosť, že v súčasnom vedení vojenského spravodajstva sa stále nachádzajú ľudia podozriví z tejto závažnej trestnej činnosti, skutočnosť, že Martin Glváč nemal silu ich odvolať, ale naopak, ich kryl a stále ich chráni, všetky tieto skutočnosti boli v spoločnosti mimoriadne rezonujúce, stále sa niečo dialo. Prebiehali mimoriadne výbory, mimoriadne tlačové besedy, bolo toho obrovské množstvo, bola dokonca mimoriadna schôdza Národnej rady. Tomuto smeráckemu škandálu sa venovali s dostatočnou razanciou všetky súkromné médiá, až na jedno. STV zaujala mimoriadne vlažný postoj, na tlačové besedy nechodila, o tejto top téme informovala mimoriadne povrchne, alebo o nej neinformovala vôbec.
Drzé a brutálne navyšovanie rozpočtu tajnej služby ministerstva obrany pod kuratelou Martina Glváča, škandalózna kauza zamestnávania mafiána a viacnásobne odsúdeného zločinca Draga v radoch polície, ktorému podpísal prijatie do Policajného zboru sám minister vnútra Robert Kaliňák, znovu otvorená a rezonujúca kauza emisie, keď sa ukázalo, že premiér Fico o pripravovanom kšefte vedel a objavili sa nové závažné skutočnosti priamo zo švajčiarskej strany, ktorá kauzu vyšetrovala, násilie v nitrianskom bare Mariatchi a mnohé iné témy, kde prebehlo takisto veľké množstvo tlačových besied, interpelácií, mimoriadnych schôdzí, či už príslušných výborov alebo aj celého pléna, to všetko STV buď odignorovala, alebo len zľahka prekomentovala s ilustratívnymi zábermi, aby sa nepovedalo, že na to úplne kašle. A ja sa pýtam, takto vyzerá verejno-právnosť, že RTVS má pomer k vládnej strane, ako k svojmu majiteľovi?
Špeciálnou témou bola napríklad streľba polície na auto v pátraní, pri ktorom došlo k omylu. Policajti takmer zastrelili nevinných študentov. Celú akciu sprevádzalo množstvo pochybení. Zmätočné pokyny zasahujúcich policajtov, neoprávnené nasadenie pút, doslova šikanovanie a ponižovanie mladých ľudí zo strany policajtov, ovplyvňovanie následnej kontroly, nezákonná likvidácia videozáznamu, krivé svedectvá a podobne. Keďže sa tie deti, tí mladí ľudia už nemali kam obrátiť, ujali sme sa ich my z opozície. Zorganizovali sme mimoriadny výbor, priviedli sme študentov do parlamentu pred médiá. Ja som podal na generálnu prokuratúru trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov: trestného činu poškodzovania a zneužitia záznamu na nosiči informácií, trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom, krivej výpovede a krivej prísahy a ohovárania. Dnes už beží v niektorých skutkoch trestné stíhanie.
Minister Kaliňák konečne pod tlakom argumentov na výbore uznal to, že policajti streľbou na auto urobili chybu a prisľúbil náhradu škody. Tak isto uznal, že študentov napríklad nemali držať ešte ďalšie tri hodiny na diaľnici. Pripustil aj to, že pokyny policajta mohli byť zmätočné a pripustil aj ďalšie skutočnosti. Bezprecedentná streľba na diaľnici, následné šikanovanie a marenie vyšetrovania boli tak silnou témou, že si STV nedovolila neprísť na brífing, na ktorý som pozval študentov a ich advokáta. Uskutočnil sa po zasadnutí mimoriadneho branno-bezpečnostného výboru, pre zvolanie ktorého som získal dostatočnú podporu opozičných poslancov. Verejnoprávna STV ma však zo svojho spravodajstva vymazala. Teda nie úplne, v záberoch im zostal kus mojej ruky. Informácie podala tak, ako keby ministra Kaliňáka čosi nečakane osvietilo a sám sa vybral na nejaké zasadnutie výboru priznať aspoň štipku viny. Bola to neuveriteľná manipulácia v prospech predstaviteľa vládnej strany SMER. Alebo ešte inak. Bolo to vymazanie existencie opozície v tomto štáte. Na rozdiel od napríklad dvoch komerčných televízií, Markízy a TV JOJ, ktoré sa venovali tejto pauze smeráckeho ministra objektívne a vecne, verejnoprávna STV reportáž skreslila.
Čo mali všetky tieto témy spoločné, bol fakt, že z nich zle vychádzala a celkom oprávnene vládna strana SMER. A to je to obludné, dámy a páni. V tom je tá plazivá politická normalizácia verejnoprávnych médií. V tom, že tu opäť vládne atmosféra strachu, keď sa sofistikovaným spôsobom obmedzuje slobodná a profesionálna žurnalistika RTVS. Ale aj iné nepríjemné skúsenosti spoločne všetci máme. Napríklad to, akým servilným a k SMER-u kolaborantským spôsobom sa verejná STV postavila k voľbe prezidenta, keď proaktívne zaraďovala tesne pred voľbami v druhom kole reportáže o scientológii, čo bola hlavná téma útokov kandidáta Roberta Fica, ktorú neférovým spôsobom používal pri dehonestácii svojho protivníka a neskôr zvoleného prezidenta Andreja Kisku. To bolo zahanbujúce a to bolo smutné. A je toho zo strany našich verejnoprávnych médií zahanbujúceho a smutného oveľa, oveľa viac, ako som tu teraz v mojom vystúpení spomenul a popísal.
Na záver vám, dámy a páni, rozpoviem dva príbehy. Prvý sa týka strany SaS a týka sa jednej našej mladej političky. Kupovanie hlasov vo voľbách je mimoriadne závažná téma. Je to také verejné tajomstvo, že sa to deje. Ešte nikdy sa však v histórii Slovenska nestalo, že by bol niekto pri volebnej korupcii prichytený a že by mu bola dokázaná. Až do jari 2014. Naša mladá politička a komunálna poslankyňa Jana Cigániková, ktorá pomáhala vo volebnej kampani tímu kandidátov SaS do Európskeho parlamentu a cestovala s ním po Slovensku, bola v jednom meste na južnom Slovensku oslovená miestnym vajdom a jeho nevestou, ktorí jej ponúkli na predaj rómske hlasy. Jeden hlas za štyri eurá, prosím pekne. Ak to neviete, Jana Cigániková sa naoko s oboma dohodla a jej cesta okamžite smerovala ešte v ten deň na políciu. S políciou začala v zmysle príslušnej legislatívy spolupracovať a v priebehu pár dní boli obidvaja páchatelia zadržaní rovno pri preberaní peňazí. Hneď na druhý deň sa obidvaja k činu priznali a nevyhnú sa zaslúženému trestu.
Dámy a páni, táto tridsaťročná mladá matka dvoch detí riskovala veľa, keď sa takýmto, doslova hrdinským spôsobom postavila zločincom. Koľkí z politikov by sa na to odhodlali?
Zorganizovali sme tlačovú besedu, o ktorú bol mimoriadny záujem, kde kolegyňa informovala verejnosť prostredníctvom médií o danom prípade. Agentúry, televízie, všetci prišli až na STV, ktorá zvolila klasický postup. Tú táto téma zrejme vopred nezaujala a tlačovej besedy strany SaS sa nezúčastnila, ako obyčajne ju odignorovala. Všetky tri televízie - Markíza, JOJ, dokonca aj TA3 - informovali televíznych divákov vo svojich hlavných reláciách veľmi korektne a téme venovali dostatočný priestor. Táto téma patrila v ich správach, dámy a páni, v daný deň k tým kľúčovým. Viete, čo spravila verejnoprávna STV? Keďže na tlačovej besede nebola, udalosť v niekoľko sekundovom komentári len prerozprávala s ilustratívnymi zábermi a to nehoráznym spôsobom. Dopadlo to tak, dámy a páni, že viacero divákov sa mi ozvalo, lebo nadobudli dojem, že to bolo SaS a že to bola naša mladá politička, ktorá bola prichytená pri tomto trestnom čine. Bravó, RTVS. Takéto zmocnenie sa témy pokladám nielenže za neprofesionálne spracované, ale takéto zmocnenie sa témy pokladám za zmocnenie sa témy v rozpore s elementárnou slušnosťou. To sú metódy Kubišovej televízie z čias mečiarizmu.
Druhý príbeh, dámy a páni, je príbehom dlhoročnej redaktorky, aj moderátorky spravodajstva Rádia Slovensko Miroslavy Ábelovej. Miroslava Ábelová je práve tá redaktorka, ktorá si na pamätnej tlačovke deviatich poslancov SMER-u k tunelovaniu Vojenskej spravodajskej služby počas prvej Ficovej vlády, o ktorom som už hovoril, kde kolegovia zo SMER-u premietli zostrihané video a vyzývali ma k vzdaniu sa poslaneckého mandátu, lebo som vraj podľa nich vedel a nekonal, ako prvá vzala mikrofón a spýtala sa: "Neviem, či tomu nerozumiem, ale nebol pán Galko práve ten, čo nariadil vyšetrovanie? Prečo sa s ním nespojíte a nesnažíte sa odhaliť vinníkov? Nemalo by aj vám ísť o to?" Následne sa k nej pridali aj ďalší novinári, až to kolegovia zo SMER-u nevydržali a za úprimného smiechu celej kinosály normálne z tlačovky utiekli. Minulý rok vedenie rozhlasu stiahlo túto redaktorku zo spravodajstva a preradilo ju na publicistiku. Bolo to preto, lebo pre denník SME kritizovala vedúceho tlačového oddelenia úradu vlády Erika Tomáša, keď mal dostať ocenenie pre najhoršieho hovorcu roka, takzvanú hovorcovskú malinu, ktorú si, mimochodom, bezkonkurenčne zaslúžil a voči udeleniu ktorej podnikol bezprecedentné, ovplyvňujúce a mocenské kroky a nakoniec si aj jej neudelenie naozaj vybavil. Zároveň jej v Pravde vyšla báseň, v ktorej kritizovala zámer Roberta Fica s olympiádou. Pred pár dňami po deviatich rokoch poctivej a profesionálnej roboty pre RTVS počas pôsobenia niekoľkých vlád z RTVS odišla. Tlak bol zrejme už neúnosný.
Aj príbeh tejto novinárky svedčí o tom, akým duševne malým človiečikom je smerácky inkvizítor z úradu vlády Erik Tomáš. Ale tento príbeh svedčí aj o tom, aký je v skutočnosti tento inkvizítor silný vo vzťahu k ovplyvňovaniu RTVS, ktorá by mala byť verejnoprávna a zďaleka verejnoprávnou nie je. Povedzme si pravdu. Zmienená novinárka nemá za čím banovať. Súčasný Slovenský rozhlas jej nebol hoden. Má moju úctu. A na jej pôsobisku, na jej novom pôsobisku jej prajem lepšie zaobchádzanie, než aké sa jej dostalo za poctivú deväťročnú prácu pre Slovenský rozhlas. Tu však ide o niečo viac, ako o vyslovenie úcty jednej novinárky. Tu ide o to, že takýmto spôsobom, vážené dámy, vážení páni, funguje verejnoprávna RTVS, ktorej niektorí kľúčoví manažéri sa nechajú ovládať politickou stranou SMER.
Chcem v tejto súvislosti podotknúť, že si vážim prácu viacerých radových redaktorov RTVS, ktorí sa snažia, vidno to na ich prístupe. Napríklad na tlačových besedách Roberta Fica alebo aj na tlačových besedách iných politikov, kde kladú častokrát aj nepríjemné otázky. Ja registrujem túto snahu novej nezaťaženej generácie žurnalistov podať objektívnejšie informácie a robiť verejnoprávne spravodajstvo po novom. Žiaľ, ich snaha až moc častokrát naráža na korigovanie zo strany ich nadriadených. A preto považujem za drzosť, že riaditeľ tohto média si dovolí v súčasnosti vypúšťať na verejnosť balóniky s požiadavkami na zvyšovanie koncesionárskych poplatkov. Strata súdnosti? A preto otázka, či rozdiel medzi súčasným vedením RTVS a smutne slávnym Kubišovým vedením STV, ktoré máme v živej pamäti, nie je náhodou len v sofistikovanosti metód, s akými terajší riadiaci pracovníci RTVS urobili z verejnoprávnosti lokaja vládnej moci, narastá na naliehavosti, dámy a páni.
Pán predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, priniesli ste nám čo do rozsahu pozoruhodnú správu spolu aj s prílohami viac ako tristo sedemdesiat strán, ktorá samozrejme obsahuje oveľa širšiu škálu informácií, než sú tie, ktorým som sa venoval vo svojom vystúpení ja. Ja som sa venoval tým hlavným, ktoré ma trápia. Vo vašej správe som si prečítal, že ste riešili množstvo sťažností. Musím uznať, že ste zrejme nerozhodovali jednostranne, lebo niektoré z nich ste uznali aj za odôvodnené. Ale ja som presvedčený, že toto samo o sebe nestačí, pretože žiadne uznanie sťažnosti zvyčajne neodstráni škody, ktoré boli napáchané, morálne a politické škody napríklad pri prípadoch, o ktorých som hovoril vo svojom vystúpení. Ak chceme žiť v skutočne pluralitnej, slobodnej a demokratickej krajine, musíme o týchto zlyhaniach verejnoprávnych médií hovoriť aj verejne, všade, kde sa to dá, aj na tomto fóre, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.
Na záver vás, pán predseda, chcem požiadať, aby ste sa vy ako predstaviteľ Rady pre vysielanie a retransmisiu, ako aj ostatní členovia tejto rady spoločne zasadili o to, že takéto zlyhania verejno-právnych medií v slobodnej krajine, akú chceme zo Slovenska mať, nebudú mať svoje miesto. Ak potrebujete, aby boli k tomu navrhnuté nejaké legislatívne zmeny týkajúce sa napríklad kompetencie rady, poslanci strany SaS sú vám k dispozícii. Sme pripravení s vami spolupracovať.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Spolu s kolegom predkladateľom Richardom Vašečkom na znak solidarity s kolegami poslancami, ktorým ste zabránili vykonávať ich právo poslanca, sťahujem návrh zákona pod tlačou 1096.
Chcem vám povedať, že to, čo ste spolu so svojimi 82 hlasovacími strojmi včera urobili, nepokladáme za protiústavné zabránenie vykonávať mi svoj mandát poslanca, ale pokladám to za obyčajnú drzosť a obyčajnú špinavosť. Raz sa vám to vráti.

Ďakujem pekne. No, Janka, chcel by som ti poďakovať za tvoje vystúpenie. A chcel by som práve ja skorej oceniť to, že si bola veľmi ústretová. A myslím si, že si kolegov z KDH a to obrovské farizejstvo, ktoré tu zažívame z ich strany, nejakým spôsobom šetrila.
Ja sa vrátim dvoma poznámkami k tomu, čo si hovorila.
Asi málokto má také skúsenosti s prácou v potravinárstve, s prácou s predavačkami a s personálom, aké ich mám ja. To je všeobecne známe. Ja si pamätám na to, keď sme v rámci znižovania nákladov boli tlačení k tomu, aby sme znižovali osobné náklady, a hlavná pokladníčka vymyslela takú vec, že na nedeľu začala nasadzovať brigádničky, študentky vysokej školy. Ja si pamätám tie ženy, tie vydaté ženy, tie matky, ako sa zhŕkli, ako sršne, ako osy a vydobyli si naspäť to, že v nedeľu budú pracovať ony. A vy nám tu idete rozprávať o tom, že matky chodia za vami a že nechcú v nedeľu pracovať v hypermarketoch.
Takisto som pracoval pomerne dlho pre sieť malých slovenských živnostníkov, malých podnikateľov. To sú malé obchodíky po Slovensku, kde naozaj mamička predáva, otec zásobuje a večer si robia účtovníctvo. Verte mi, že v tých dedinách, ktoré sú malé, kde ľudia nechodia nakupovať, sú tie obchody zatvorené. Aj tá obec, z ktorej pochádzam, zo stredného Slovenska, kde je 400 obyvateľov, má otvorené len v sobotu na dve hodiny, lebo tam žijú bohabojní ľudia, ktorí chodia do kostola a ktorí v nedeľu sa venujú svojim rodinám. To, čo vy tu predvádzate, páni kolegovia z KDH, vôbec nie je bohabojné. A keď nemáte argumenty, tak potom skončíte pri páde vlády. To je úbohé, čo tu predvádzate. Ďakujem pekne.

Ticho, prosím. Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, ja by som naozaj veľmi korektne, aby sme sa nehádali, dve poznámky povedal. Ja som došiel neskôr, ja som nepočul celé to vystúpenie.
Po prvé, ja som robil pätnásť rokov v potravinárstve. A tým pádom mám určité väzby a pomerne veľmi veľa známych. A chcel by som spochybniť aj to tvrdenie, ktoré tu včera odznelo úplne nakoniec, myslím, že bolo pána poslanca Zajaca o tom, že všetky tie predavačky chcú, aby bol zakázaný nedeľný predaj, a že on má takú nejakú príhodu, že sa okolo neho zbehli. Tak to bola možno nejaká náhoda, pretože ja som včera mal niekoľko kontaktov s niekoľkými tými predavačkami, s niekoľkými ľuďmi a tie ženy chcú pracovať. Chcú pracovať v nedeľu a chcú si zarábať. A chcú dobrovoľne pracovať. A sú doslova zhrozené z toho, že by im niekto zakázal túto ich slobodnú vôľu. A to sú normálne matky, slobodné ženy, z ktorých mnohé chodia do kostola. Ale jednoducho chcú pracovať. A vy im chcete túto možnosť zobrať. To je prvá poznámka.
A druhá poznámka. Pán kolega Hlina, ja by som vás chcel podporiť, lebo mňa zaujalo to, čo ste povedali na konci o tom osobnom príklade. Tu je veľmi veľa aj poslancov aj medzi ďalšími zástancami zákazu nedeľného predaja veľmi veľa ľudí, ktorí majú napríklad nejaké podiely vo firmách, ktoré prevádzkujú rôzne zariadenia, rôzne predajne a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že keby sami išli tým osobným príkladom a pozatvárali tie svoje predajne a tie svoje prevádzky v nedele a nenútili tie svoje predavačky a tých svojich zamestnancov, aby v nedeľu pracovali, a ďalej tým osobným príkladom, ktorým by sa snažili presvedčiť veriacich, aby v nedeľu nenakupovali, to je tá správna cesta, pretože keď nebude kupujúcich a keď nebude prechádzajúcich sa v hypermarketoch a v nákupných strediskách, tak tie hypermarkety a nákupné strediská zatvoria samé od seba. Ďakujem pekne.