Ďakujem pekne. Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, dámy poslankyne, páni poslanci, opakovanie je matka múdrosti, ale vzhľadom k tomu, že som vystúpil k tomuto návrhu zákona už v prvom čítaní, tak v podstate len v rýchlosti zhrniem to, čo sa nezmenilo, a zopár nových informácií, ktoré teda sa nám podarilo získať aj od pána ministra aj pri tých ďalších debatách. Na úvod, samozrejme, zduplikujem to stanovisko klubu strany Sloboda a Solidarita, že nepodporíme tento návrh zákona, pretože ho pokladáme za zbytočný, nič neriešiaci a nepokladáme ho za zákon o zlučovaní vojenských tajných služieb.
Ja som v podstate už v tom mojom prvom vystúpení povedal, že v tom zákone nie je prakticky ani čiarka o nejakom zlučovaní. Všetko sa točí len o tom, že v paragrafoch, kde sa doteraz vyskytoval pojem riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva a pojem riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby, tak toto sa nahradilo jedným pojmom - riaditeľ Vojenského spravodajstva, plus sa na vyše vyriešili ešte také veci, ako sú medaily pre príslušníkov Vojenského spravodajstva alebo príplatky pre príslušníkov Vojenského spravodajstva. To nie je žiadne zlučovanie tajných služieb. Ten zákon alebo teda návrh zákona nie je škodlivý, ale opakujem, je zbytočný.
Zhodou okolností prerokúvame teraz znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov a ja som v tom svojom prvom vystúpení tak prirovnal zlučovanie rozhlasu a televízie, Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, ako by to asi vyzeralo, ako by si nielen poslanci, ale vôbec aj odborná aj neodborná verejnosť ťukala na čelo, keby v minulosti Daniel Krajcer zlúčil Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu tak, že by urobil zákon, kde by nahradil tieto dve pozície, týchto dvoch riaditeľov týchto dvoch inštitúcií jednou spoločnou pozíciou. To by sme si ťukali asi na hlavu všetci.
Takisto som, vzhľadom k tomu, že som bol nejakým spôsobom napadnutý, alebo že nejakým spôsobom to bola výhrada, že to nie je dobré prirovnanie, tak som rozprával aj o tom, ako to prebehlo v Poľsku trebárs alebo v Maďarsku, kde majú s týmto už skúsenosti a kde naozaj, naozaj ten zákon, ktorý oni schválili, riešil komplexne túto problematiku. To znamená postavenie spravodajských služieb, financovanie a tak ďalej, a tak ďalej. Takže k tomu sa tiež už vracať nebudem.
Vzhľadom k tomu, že som nedostal uspokojivé odpovede na moje otázky z rozpravy v prvom čítaní, tak som ich položil aj na výbore. Ja ich tu znova zopakujem. Ja som sa spýtal, ktorý konkrétny paragraf návrhu tohto zákona zabezpečí to, že sa bude predchádzať únikom utajovaných materiálov. Ktorý paragraf zabezpečí rast dôveryhodnosti tajných služieb? Ktorý paragraf zabezpečí efektívnejšie mechanizmy kontroly spravodajských služieb a ktorý paragraf, a ostatných služieb zložiek pre pracujúcich spravodajskými metódami? A ktorý paragraf vytvorí podmienky pre uskutočnenie reformy Vojenského spravodajstva zamerané na podporu rozhodovania na všetkých úrovniach riadenia obrany štátu a zlepšenie kontroly v jeho činnosti? Toto je v podstate naďalej definované v tej dôvodovej správe, samozrejme, odpoveď som na to nedostal. Pán minister v podstate zopakoval to, čo hovoril už predtým pre médiá, a síce to, že prijatím tohto zákona, alebo tým následným, následným nejakým ďalším komplexným zákonom príde k úspore 19 percent z rozpočtu, doterajšieho rozpočtu, ktorý je vyčlenený pre vojenské, Vojenskú spravodajskú službu a vojenské obranné spravodajstvo.
Ja by som chcel, možno aj trochu oceniť teraz, že už v tomto príhovore pri druhom čítaní už bol trošku opatrnejší, pretože aj na tom výbore aj tu som si všimol, že tu už dokonca povedal, že v horizonte troch rokov. To znamená, že neviem, ak to má byť rozložené na tri roky a má to byť výška jedného ročného rozpočtu, tak vlastne potom to bude úspora menej ako sedem percent, tak som to teda pochopil. Ak, ak to bolo myslené takto, alebo ak je to myslené tak, že až po troch rokoch dôjde k úspore 19 percent z ročného rozpočtu spravodajských služieb, tak tam si dovolím podotknúť, že, pán minister, plánujete úsporu už pre ďalšiu vládu. To znamená, že po tých troch rokoch alebo po tri a pol roka bude nová vláda, a to je značne jednoduché povedať, že keď niekto nový príde alebo staronový, tak by mal 19 percent ušetriť na tom, čo som ja pred tromi rokmi navrhol a prijal. Samozrejme, že, že to všetko ukáže nejakým spôsobom až čas. Vzhľadom k tomu, že stále, ja mám odôvodnené, odôvodnené obavy, že tých 19 percent je číslo, ktoré je vycucané z prsta, lebo mám s ním svoje skúsenosti, čo sa týka takýchto čísiel na niektorých sekciách ministerstva obrany, hlavne z hľadiska budúcich úspor. Tak som teda chcel vedieť presne, na výbore som žiadal v zmysle rokovacieho poriadku o to, aby pán minister zdokladoval, alebo teda nejakým spôsobom nám dal tých 19 percent na papier, aby to nejakým spôsobom, sme sa v tom vedeli zorientovať. Celkom, podľa mňa oprávnene, nebol schopný priamo na mieste nejakým spôsobom toto odprezentovať, pretože je to úplne normálne, že na takúto otázku, pokiaľ nemáte podklady so sebou, odpovedať nevie. A preto som chcel v zmysle rokovacieho poriadku, aby toto bolo brané ako môj podnet a aby v zmysle rokovacieho poriadku predseda výboru do tridsiatich dní zabezpečil cez sekretariát výboru, že tento môj podnet bude podnet na ministra, na člena vlády bude písomne vybavený. No, tak predseda výboru, samozrejme, porušil rokovací poriadok, pretože on rozhodol, že o takomto niečom nie je možné hlasovať, pretože to patrí do kompetencie iného výboru, také bolo jeho zdôvodnenie, rozpočet tajných služieb, ktorý je utajený, no, len ja som nechcel po ňom, aby, aby o niečom dával hlasovať. Ja som chcel, aby dodržal rokovací poriadok a aby v zmysle rokovacieho poriadku vybavil môj podnet. Takže v podstate aj, aj u nás na brannobezpečnostnom výbore sa ukazuje, že nestačí dať do ruky niekomu funkciu, a je potrebné, aby ten človek sa tomu trošku aj venoval a aby to, čo sme si sami tam dokonca schválili, následne takýmto flagrantným spôsobom neporušoval. Podčiarknuté, zhrnuté, ešte, ešte jedna informácia, aby som nezabudol, ktorú som tiež ocenil a ktorá len dokumentuje to, že v podstate pri návrhu tohto zákona sa jedná len o lacné PR strany SMER, respektíve jednalo sa, jedná sa teraz už len o pokus lacného PR strany SMER, pretože myslím si, že dostatočne sme počas uplynulej doby nielen tu v parlamente, ale aj v médiách, médiá celkom korektne informovali o našom postoji. Ukázali, že to bol naozaj len pokus o lacné PR strany SMER.
Pán minister na výbore povedal ešte jeden dátum, a ten je pre mňa veľmi dôležitý, a je to dátum alebo je to obdobie prvej polovice októbra, kedy by mal byť predložený v zmysle jeho prísľubu už taký, povedal by som, celkom dobrý prvý nástrel alebo teda prvý návrh komplexného zákona o Vojenskom spravodajstve, čo oceňujem. Pretože som si myslel, alebo teda vyslovil som myšlienku v tom minulom vystúpení, že prijatie tejto, v úvodzovkách, "technickej novely" je len snaha vôbec neprijať ten komplexný návrh zákona, ale zároveň je to potvrdenie toho, že sa naozaj jednalo len o pokus o lacné PR, lebo v prípade, že budete mať návrh zákona, hoc aj v hrubej podobe, v prvej polovici októbra hotový, to znamená, že buďto teda opajcnete ten návrh zákona, ktorý my sme spravili v spolupráci so Slovenskou informačnou službou, alebo pracujete na nejakom novom, ale určite na ňom už intenzívne musíte pracovať, tak sa ukazuje, tak je to potvrdením toho, že prijatie tejto, v úvodzovkách, "technickej novely" je zbytočné. Pretože v prípade, že v prvej polovici októbra budete mať ten návrh komplexného zákona hotový, tak sa to mohlo urobiť naraz a nie takýmto spôsobom. Čiže opakujem ešte raz, je to pokus o lacné PR, bola to snaha o nejaké rýchle naplnenie časti programového vyhlásenia vlády, alebo vzbudenie dojmu vo verejnosti, že to je naplnenie časti programového vyhlásenia vlády. Zbytočné zákony by sa v tomto parlamente prijímať nemali.
Už v prvom čítaní som rozmýšľal nad tým, že či je vôbec nejakým spôsobom potrebné vystupovať tu, apelovať tuná u opozičných kolegov, aby, aby nepodporili tento zbytočný zákon, lebo v minulosti tu niekto povedal, že 83 Kolesíkov si aj tak schváli, čo chce a čo potrebuje. Aj keď teraz už by sme nemali hovoriť o osemdesiatich troch Kolesíkoch, lebo viem, že jeden, myslím, neviem, kto to bol presne, bol nejaký poslanec zo SMER-u, sa ohradil ostro, že on si nepraje, aby ho niekto porovnával s poslancom Kolesíkom. Tak 82 Kolesíkov a jeden Nekolesík si aj tak vždy schvália to, čo chcú. Ale myslím si, že to má zmysel, aby poslanci iných strán, ako je strana SMER, nezahlasovali za zbytočné zákony. Tak sa to udialo aj pri prvom čítaní, keď až na, myslím, jedného alebo dvoch poslancov, kde mohlo dôjsť k nejakému omylu, všetci unisono sa zdržali a odmietli tento zbytočný PR zákon. A aj z toho dôvodu apelujem teraz na poslancov opozičných strán, aby tento zákon odmietli, aby zaňho nezahlasovali a aby lacné PR vlády jednej strany nechali na ňu samu.
Ďakujem vám za pozornosť.
