Videokanál poslanca

No, pán minister, malo by vás to zaujímať, to ja vám tie príklady potom aj odovzdám, aby ste ich potom mohli na ministerstve prejednať. Takže pokračujem. Podľa zákona živnostník Mrkvička, ktorému z tejto aktivity vyplynie neprimeraná výhoda, nafasuje pokutu. Mám to zopakovať? No opakovanie je matka múdrosti.
Dámy a páni, živnostník Mrkvička nafasuje pokutu od 1 000 eur do 300-tisíc eur, prípadne ju nafasuje opakovane, ak ten poplatok prijme viackrát. Vtedy môže pokutu ministerstvo uložiť aj dvojnásobnú. Viete, čo urobí firma Jogurtár pri takomto vývoji udalostí? Jednoducho investuje všetky svoje peniaze vyhradené na reklamné aktivity, to znamená, tých spomínaných 200-tisíc eur len do obchodných firiem Cudzí-veľký. To sú tie veľké zväčša zahraničné obchodné reťazce, o ktorých som hovoril v prvom prípade, pretože tam sa do tých troch percent požadovaných bez problémov zistí a všetci cudzí-veľkí sú opätovne vychechtaní. A živnostník Mrkvička, ten buď po prvej, alebo druhej pokute príde domov, živnostenský list spáli doma v kachliach a odpláva na úrad práce. Gratulujem vám, pán minister, práve ste bodom B v predmetnom paragrafe zákona presunuli všetky marketingové aktivity od drobných malých slovenských obchodníkov živnostníkov k veľkým nadnárodným sieťam a zároveň ste naštartovali likvidáciu mnohých živnostníkov - mrkvičkov po celom Slovensku. Ich rodiny vám budú za túto časť zákona určite veľmi vďační.
Tretí príklad:
c) Poplatok za obchodné aktivity, odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny umiestňované na trh a predávanej pod obchodnou značkou odberateľa, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty a skontá. (Premietanie slidov na obrazovkách v rokovacej sále.)
Dámy a páni, vlastné obchodné značky, tzv. privátne značky sú z roka na rok medzi spotrebiteľmi populárnejšie. Pre tých, čo nevedia, čo to znamená, tak je výrobok za zvýhodnenú cenu, ktorý nesie zvyčajne názov predávajúceho, obal má jednoduchý, jedno, maximálne dvojfarebný, buď je biely alebo prevažne má "národnú farbu obchodníka" a je na ňom minimum údajov.
Ja teraz trochu odbočím, v zákone zavádzate povinnosť, aby predajca strpel, ak chce dodávateľ na týchto produktoch mať uvedené svoje obchodné meno a adresu, ak o to požiada. Pán minister, to je asi jediná rozumná vec vo vašom návrhu, s ktorou súhlasím. To bolo prvé, čo som zaviedol na báze dobrovoľnosti, keď som začal pracovať pre tú spomenutú malú slovenskú nezávislú obchodnú sieť, pretože si myslím, že spotrebiteľ má právo vedieť nielen krajinu pôvodu produktu, napr. tých jogurtov, čo dáva deťom, ale priamo aj výrobcu či dodávateľa. A niektorí nekorektní obchodníci to robili totižto predtým tak, že kvalitným obsahom produktu privátnej značky pri otvorení predajne doslova "napašmajdali" spotrebiteľa a neskôr po čase dodávateľa zmenili, produkt zostal navonok dizajnom nezmenený, avšak jeho kvalita sa výrazne znížila, a ten spotrebiteľ sa to častokrát ani nedozvedel. Kupoval tie jogurty naďalej, naďalej ich dával svojím deťom a ten obsah už bol úplne iný. Ale táto povinnosť je žalostne málo v tomto zákone a ja ju uvádzam len preto, aby ste nepovedali, že všetko len kritizujem.
Vrátim sa k tomu praktickému príkladu. Výrobca slovenskej horčice, nazvime ho Producent, vyrába privátnu značku horčice pre veľký zahraničný reťazce, to je ten náš známy Cudzí-veľký, aj pre malú slovenskú sieť. Túto pracovne nazvime Naša-malá. Cudzí-veľký má po Slovensku 40 hypermarketov s predajnou plochou viac ako 40-tisíc m2, nerátam obrovské sklady ani centrálny sklad. A slovenská sieť, tá Naša-malá, sa skladá zo 40 pultových predajni. Niektoré sú to malé večierky pod domami, aké poznáte z panelákových sídlisk, niektoré sú to pultové predajne, ktoré máte možnosť vidieť na dedinách, a niektoré, tak nielen z pultových predajni, a niektoré sú menšie samoobsluhy vo väčších obciach alebo sídliskách menších miest. Majú rôznych majiteľov, zväčša sú to živnostníci alebo menšie eseročky - ktoré sa združili, aby vystupovali ako jeden subjekt, zväčša sú týmto subjektom, týmto logom tohto subjektu aj označené. Tým sa im čiastočne podarilo dosiahnuť porovnateľné podmienky a ako tak prežívať v ťažkom boji s finančne silnými zahraničnými reťazcami. Predajná plocha týchto predajní je v súčte 2 000 m2, 20-násobne menšia. Centrálny sklad, samozrejme, nemajú ani jeden. A naši dvaja odberatelia Cudzí-veľký a Naša-malá, majú rovnaké nákupné ceny privátnej značky predmetnej horčice, povedzme 50 centov. Ten dodávateľ, ten producent je natoľko seriózny, že v snahe udržať tú konkurenciu a udržať tú obchodnú pluralitu, alebo ako to nazvať, napriek tým veľmi malým odberom tej malej predajnej plochy a hlavne preto, že je naozaj tak silný a vie si to presadiť u tých zahraničných silných sietí, tak bol schopný a je schopný aj ochotný dávať rovnakú nákupnú cenu tých privátnych značiek aj tej malej našej slovenskej sieti, aj tomu veľkému reťazcu.
Dodávateľ, producent, ale okrem týchto privátnych značiek vyrába ešte viacero svojich kvalitných značiek horčice, rôzne príchute, rôzne ďalšie gramáže, horčice v skle, horčice v plaste, pán Záhumenský možno aj vie, že o ktorom dodávateľovi hovorím. Cudzí-veľký odoberá a predáva od producenta všetky druhy tých horčíc, pretože to je pochopiteľné, on má množstvo zákazníkov, má veľkú predajnú plochu, má vysoké príjmy, kopu regálov, má vysokú obrátkovosť, atď., predáva proste všetky tie položky. Jednotlivé obchody siete Naša-malá odberajú od producenta výlučne len jeden, tento druh horčice. To je logické, pretože predajné plochy majú malé, sortiment majú obmedzený, obrátkovosť majú nízku. Producent sa rozhodne jedného dňa podporiť svoju privátnu značku u všetkých svojich odberateľov veľmi slušnou zľavou - 10 % na obdobie niekoľkých mesiacov. To znamená, za nákupnú cenu 45 centov za podmienky, že jeho odberatelia povolia pracovníkov, brigádnikom dodávateľa rozdávať v predajni zákazníkom malé reklamné balenia tejto horčice a k nim aj informačný plagátik s reklamou na tento produkt. Naša-malá túto zľavu nemôže prijať, pretože by porušila v tejto časti vami navrhovaný zákon, ktorý hovorí, že takáto platba môže byť maximálne vo výške 3 %, inak by nasledovala vyššie spomenutá mastná pokuta od 1000 eur do 300 tis. eur. Takže Naša-malá obchodná sieť nakúpi horčicu len s 3 % zľavou, a teda za sumu 48,5 centa. Naproti tomu cudzí veľký tu zľavu tých 10 % prijať môže. A viete prečo? Pretože obrat na tejto privátnej značke u neho tvorí len 25 % z celkového obratu všetkých druhov horčice, ktoré ho od producenta cudzí veľký odoberá. Takže keď sa nakoniec spočíta celkový ročný obrat, tak ten poplatok je v porovnaní s týmto obratom vo finálnom vyjadrení len 2,5 %. To znamená, že Cudzí-veľký nakúpi tú horčicu naozaj po 45 centov.
Čo sa bude diať ďalej? Cudzí-veľký v záujme tiež podporiť predaj svojej privátnej značky, tak nasadí nižšiu ako zvyčajnú maloobchodnú prirážku, necelých 7 %, a horčicu bude tých niekoľko mesiacov predávať za 48 centov.
Počujete dobre, dámy a páni, pán minister, Cudzí-veľký bude ten istý produkt predávať lacnejšie, ako ju predajné siete Naša-malá vôbec nakúpia. Gratulujem vám pán minister, práve ste týmto bodom c) v predmetnom paragrafe zákona umožnili cudziemu veľkému predávať ten istý produkt lacnejšie, ako ho predajne našich slovenských malých vôbec nakúpia. A zabránili ste, doslova ste zabránili dodávateľovi nastaviť rovnako výhodné podmienky aj pre cudzieho veľkého, aj pre našu malú, napriek tomu, že on tak chcel urobiť. No čo si o vás pomyslia všetci majitelia tých malých slovenských obchodíkov, tej malej slovenskej siete, keď im toto vyvediete? Nehovoriac, že keďže počas tých niekoľko mesiacov oni nepredajú z tej svojej horčice ani ťuk, a vzniknú im ďalšie škody, nakúpenú horčicu zo svojich zásob predať nestihnú a tej uplynie lehota spotreby. No nepomyslia si nič lichotivého pán minister, akurát to, že pri takejto podpore slovenského nezávislého obchodu zo strany našich štátnych orgánov sa na to môžu akurát tak vykašľať a môžu to zabaliť.
Štvrtý príklad:
d) Poplatok za umiestnenie potravín na určitom mieste v prevádzkárni odberateľa. Aby som neporovnával stále len zahraničné veľké obchodné reťazce, porovnám dva naše slovenské subjekty. Máme jedného živnostníka, pána Nešťastníka, ktorý má večierku v paneláku na sídlisku v Košiciach. Cez deň je tento živnostník do 16.00 hod. v práci a večer od 18.00 hod. do 21.00 hod. plus cez víkendy si takto privyrába.
(Premietanie slidov na obrazovkách v rokovacej sále.) Nie veľa, ale veď každé euro je dobré do rodinného rozpočtu, to budete asi všetci súhlasiť. Podobne, ako to bolo v jednom z vyššie uvedených príkladov u živnostníka Mrkvičku, aj tomuto živnostníkovi Nešťastníkovi chce dodávateľ pomôcť, nazvime toho dodávateľa pracovne Žuvačkár, a chce s ním dohodnúť alebo dohodne s ním, že tento Nešťastník bude mať v vpredu na tzv. "lepšom mieste" počas celého roka na pultíku na špeciálnom stojanku umiestnené len jeho žuvačky: jahodové, citrónové a pepermintové, môžete sa s tým kľudne aj v predajniach stretnúť. Nešťastník iné žuvačky ani nepredáva, jemu to stačí, pretože predajňu má malú, predáva denne len tri hodiny, viac druhov by sa mu do tej jeho prťavej predajne ani nezmestilo. Dodávateľ Žuvačkár za túto službu alebo za to, že ten Nešťastník je k nemu taký ústretový, tak mu venuje 6 kartónov tých žuvačiek za polovičnú cenu. Nešťastník za rok predá 60 kartónov. Na tom istom mieste sa ale žuvačkár dohodne s prevádzkou silnejšej slovenskej akciovej spoločnosti, máme aj takú, ktorá má k dispozícii predajňu o ploche 1000 m2 so 6 pokladňami, umiestnenú o tri ulice ďalej, nazvime ju pracovne Supermarket a venuje za to 36 kartónov za polovičnú cenu, za to, že na každej tej pokladni bude mať tie žuvačky umiestnené vpredu. Supermarket predá za rok 360 kartónov, Žuvačkár si mädlí ruky, lebo týchto troch druhov žuvačiek sa mu podarilo vyrobiť viac, a je spokojný, že dokáže takto podporiť predaj a dokáže predať nadbytočné zásoby. Zároveň má aj dobrý pocit, pretože on rovnakým spôsobom podporil aj silného odberateľa, silného podnikateľa, silného obchodníka, aj malého slovenského živnostníka, ktorý balansuje nad priepasťou a ktorý bojuje o prežitie každý deň.
Na prvý pohľad sú na tom obidvaja tí odberatelia rovnako, pretože každý predá matematicky 10-násobne viac tých žuvačiek. Jeden predá, naschvál som to tak urobil, jeden predá 60 kartónov, druhý 360 kartónov a napriek tomu vám teraz ukážem, že aká je tam chyba lávky. Zatiaľ čo Nešťastník porušil bod d) predmetného paragrafu toho vami navrhovaného zákona, pretože jeho zľava po prepočítaní 5 % je 5 % a nasleduje pre neho už zasa stará známa mastná pokuta od 1000 eur do 300-tisíc eur, tak supermarket zákon neporuší. A viete prečo? Lebo okrem tých troch príchutí žuvačiek, supermarket predáva ešte ďalších 7 druhov žuvačiek od toho istého dodávateľa a z tých predá za rok ďalších 36 kartónov. Samozrejme, tie tri druhy sa mu predávajú viacej, ale popritom predá ešte ďalších 36 kartónov z ďalších 7 druhov. A keďže poplatok za túto obchodnú aktivitu je porovnávaný s celkovým obratom dosiahnutým Supermarketom u Žuvačkára, tak jeho percentuálne vyjadrenie klesne na 2,5 % a tým pádom supermarket zákon neporušil.
Takže opätovná gratulácia, pán minister, náš sympaťák pán Nešťastník svoju večierku pri takejto rovnosti podmienok na podnikanie jedného dňa zabachne a máme o jedného ďalšieho poctivého podnikateľa platiaceho dane menej.
Piaty príklad:
e) Poplatok za služby poskytované treťou osobu zamerané na podporu predaja odberateľa a jeho propagáciu. (Premietanie slidov na obrazovkách v rokovacej sále.)
Ako som už spomínal, najdlhšie vo svojej profesionálnej obchodnej praxi som pôsobil ako riaditeľ a. s., ktorá zastupovala záujmy niekoľko desiatok slovenských drobných živnostníkov či malých rodinných eseročiek, takže už aj to titulovanie, ktoré niekedy používajú médiá v súvislosti s mojou osobou, že - ten z Kauflandu - to nie je celkom v poriadku, pretože v zahraničných reťazcoch som pôsobil necelé tri roky a mal som toho ich prístupu k zamestnancom, dodávateľom a vôbec k celému podnikaniu na Slovensku, pán minister, plné zuby. V tomto sa asi zhodneme, veľmi rád so preto začal pracovať pre našich malých slovenských podnikateľov, kde som pracoval viac ako osem rokov.
Vysvetlím vám teraz, ako taká menšia obchodná slovenská sieť funguje. Je to v podstate taká pyramída. Na vrchu je zvyčajne akciová spoločnosť vždy veľmi štíhlej štruktúry s pár agilnými zamestnancami, ktorá plní funkciu obchodného zastúpenia. Pod ňou, o tú jednu úroveň nižšie, funguje niekoľko samostatných spoločností, buďto sú to eseročky, alebo sú to živnostníci, ktorí prevádzkujú veľkoobchody potravín. Tieto spoločnosti majú s tou akciovou spoločnosťou uzavretú tzv. zmluvu o obchodnom zastúpení a akciová spoločnosť jedná s dodávateľmi v ich mene. Samotné veľkoobchodné spoločnosti zásobujú a majú teda v tej pomyslenej úrovni, zasa o jednu úroveň nižšie, v starostlivosti niekoľko maloobchodných predajni, ktoré v drvivej väčšine prevádzkujú buď oni samotní, že to patrí im, alebo ich prevádzkujú iní, malí, drobní slovenskí živnostníci. Veľkoobchody zavážajú tieto maloobchodné predajne zasa na základe zmlúv o dodávkach tovaru, ktoré majú medzi sebou uzavreté. A takto sa môže stať aj to, že malá sídlisková alebo dedinská predajňa môže dosiahnuť porovnateľné, aj keď nie úplne totožné nákupné ceny ako veľký supermarket alebo hypermarket.
Viete, dámy a páni, ja vám poviem, že aj v obchode je to len a len o vzťahoch. Pán minister, mne naozaj netreba vysvetľovať, ako sa častokrát zahraničné reťazce či skôr povedané niektorí ich rýchlokvasení manažéri správajú k našim ľuďom, k našim slovenským občanom. A je jedno, či sú to naši zamestnanci alebo či sú to naši dodávatelia. Ja si pamätám, ako som raz sedel s jedným našim slovenským dodávateľom, bol to riaditeľ jednej menšej spoločnosti pomerne, ktorá dodávala pomerne dosť predajný artikel. Bol to určitý druh cukroviniek. Veľmi príjemne sme sa pritom rokovaní porozprávali, až sa mi zveril so svojimi skúsenosťami. Doslova mi povedal: "Pán Galko, ja keď idem na koncoročné obchodné rokovanie s nejakým zahraničným reťazcom, ráno sa postavím pred zrkadlo a päť minút si opakujem: "Si nula, si niktoš, si niktoš, si nula!" Takto sa musím na to rokovanie s tým zahraničným reťazcom pripraviť, aby som to psychicky vydržal, pretože takto sa tam ku mne aj správajú. Keď idem na rokovanie k vám, vyslovene sa naň teším, pretože viem, že tu nájdem slušného a chápajúceho obchodného partnera, s ktorým som na jednej lodi a s ktorým sa navzájom potrebujeme, s ktorým sa musíme navzájom podporovať, pretože sme zviazaní pupočnou šnúrou." Ja si pamätám, že výsledkom tohto nášho rokovania, a to si pamätám, ako keby to bolo včera, bolo to, že som vyrokoval o 10 halierov lepšiu nákupnú cenu ako reťazec zahraničný, v ktorom som predtým pôsobil.
Mnohí dodávatelia, ktorým záleží na udržaní obchodnej plurality alebo teda na tej konkurencii, na tom, aby aj slovenský nezávislý obchod dokázal vydržať, ktorý doslova dnes živorí, dokázal vydržať v tej ťažkej konkurencii, však nemajú možnosť takýmto spôsobom, takýmto nastavením rovnakej alebo porovnateľnej nákupnej ceny pomôcť našim malým obchodníkom. Na Slovensku napríklad bežne pôsobia dodávatelia, ktorí sa špecializujú na dovoz tovaru. Títo bez problémov k nám zo zahraničia dovážajú tovar a predávajú ho našim obchodníkom so svojou veľmi vysokou maržou, napr. preto, lebo si to želá ich zahraničný partner, výrobca, ktorý ich k tomu dokonca zmluvne zaviaže. On nechce, aby tovar predávali lacnejšie, lebo si neželá aby mu paradoxne "kazili" cenu. Pričom cenu pre veľké reťazce ten výrobca dohaduje na európskej úrovni a tie ju majú od neho úplne inú. Dámy a páni, ak by som vám teraz povedal výrobné náklady rôznych energetických nápojov, čo nám doslova dávajú krídla a maloobchodnú cenu na pulte a potom by som vám prezradil trápne nízku maržu slovenského veľkoobchodu, hneď by ste mali predstavu, o čom hovorím. Viete, ako pomáhajú títo dodávatelia slovenským malým obchodníkom? Oni poskytnú odberateľovi, napr. cez tú vyššie spomenutú akciovú spoločnosť, cez to obchodné zastúpenie, tzv. spätnú províziu, ktorú mu vyplácajú buď kvartálne, alebo ročne. Oni ju niekedy dajú aj 10 %, dámy a páni, tú spätnú províziu tým malým obchodníkom. A ešte zaňho za úhradu, uňho aj promujú produkty v jeho spotrebiteľskom letáku. Práve túto cestu využívajú dodávatelia, mohol by som povedať, že priekupníci, ale v tomto kontexte to nie je, bolo by to dehonestujúce na to, aby v konečnom dôsledku tým slovenským obchodníkom, aby aspoň takýmto spôsobom pomohli. Lebo tie spätné provízie, aspoň časť z nich očistená o nutné režijné náklady prúdia na základe ďalších zmlúv samotným obchodníkom. Oni prúdia do tých veľkoobchodov a odtiaľ prúdia k tým malým slovenským obchodníkom. No a to, že tie sčítané percentá, poplatky za letáky, plus spätné provízie a čo ja viem, čo všetko ešte, sú ďaleko nad 3 % ročného obratu, netreba zvlášť zdôrazňovať.
Čo sa stane v takomto prípade? Bod d) príslušného paragrafu je porušený, lebo vyššie spomenutá akciová spoločnosť, ktorá pôsobí ako obchodné zastúpenie slovenských obchodníkov je voči nim v zmysle zákona v postavení tzv. tretej osoby a zákon to realizovať vo výške presahujúcej viac ako 3 % zakazuje aj pre tretie osoby. Paradoxne ste pichli dýku alebo idete pichnúť dýku do chrbta malým slovenským obchodníkom, ktorí takýmto spôsobom s ústretovými dodávateľmi sa snažia vykompenzovať tú stratu, ktorú majú na tom, že ten tovar v zahraničí nakupujú oveľa drahšie. Nasleduje opäť štandardná situácia. Mastná pokuta od 1 000 do 300-tisíc eur. Je tam príklad, neviem, či ho je vidno. (Premietanie slidov na obrazovkách v rokovacej sále.) Ja som túto prezentáciu aj s kolegyňou sme ju robili teraz tesne pred tým vystúpením a toto sme tam vkladali narýchlo. Myslím si, že by tam nemala byť žiadna chyba. Zoberme si nákupnú cenu toho energetického nápoja. Zahraničný reťazec ju nakúpi za 1 euro, lebo je dohodnutá na európskej úrovni. Naša malá obchodná sieť ju nakúpi za 1,05 eura. To nie je nič nezvyčajné. To je ešte dobrá cena. Dodávateľ dohodne spätnú ročnú províziu s tým zahraničným reťazcom 3 %, so slovenskou malou spoločnosťou 6 %. Tým chce dosiahnuť, aby sa ten rozdiel znížil. To znamená výsledná nákupná cena pre zahraničný reťazec, tá pomyslená, keď si to na konci roku spočíta, bolo 0,97 eura a pre našu malú sieť 0,987 eura. Čiže ešte stále nakupuje tá naša malá sieť drahšie, ale už sa tomu serióznemu dodávateľovi podarilo znížiť ten nevýhodný rozdiel. Po tomto zákone vašom viete čo sa stane? Nebude môcť prijať ten malý, tá malá slovenská sieť tých 6 %. Bude musieť prerobiť zmluvu na 3 % a jeho cena nákupná vzrastie na 1,0185 eura. Tá nákupná cena je výrazne vyššia než tá cena, ktorá bola doteraz.
Uviedol som len niekoľko okruhov problémov a päť reálnych príkladov, ktoré v určitej modifikácii môžu nastať. Ale praktických problémov, ktoré slovenským obchodníkom vzniknú, ak bude tento zákon schválený, je omnoho, omnoho viac. Schválenie tohto zákona teda paradoxne podstatnou mierou prispeje k likvidácii menších slovenských subjektov, ktorých rady sú necitlivou podporou expanzie zahraničných reťazcov v minulosti už tak výrazne zdecimované a nadnárodné reťazce budú mať o jeden "problémik" s konkurenciou menej.
Dámy a páni, pán minister, chcel by som vás poprosiť, nechajte slovenských veľkoobchodníkov typu: otec na vysokozdvižnom vozíku, mama na objednávkach a faktúrach, nevesta v pokladni, zať a syn na aviách na rozvoze a dvaja susedia pomocníci v sklade, láskavo ich nechajte na pokoji. Oni majú totižto čo robiť, aby sa uživili a aby prežili aj za pomoci tých silných dodávateľov. Tých silných serióznych dodávateľov, lebo aj takí sú, o ktorých som hovoril. Všetky doterajšie vlády deklarovali pomoc našim podnikateľom, ale malým slovenským obchodníkom nepomohla ani jedna jediná. Ani tá naša im nepomohla. A pokiaľ nebola ochota ani jednej doterajšej garnitúry pomôcť slovenským obchodníkom, živnostníkom, drobným živnostníkom či menším eseročkám v čase, keď to ešte bolo možné a keď tie nechutné hangáre sa tu bez ladu a skladu stavali jeden za druhým, aspoň im teraz, preboha, nehádžte polená pod nohy. Oni totiž tú reč spolu s dodávateľmi nájdu, resp. oni ju už dávno našli. Majú totiž nadštandardné vzťahy, pretože inak by to nefungovalo. A dodávatelia žiadnu takúto "pomoc" voči týmto malým slovenským obchodníkom od vás nepotrebujú. Oni ju ani nechcú. Sú si vedomí, že slovenský nezávislý obchod je pre nich potrebný ako soľ. Kedysi ma zaujal termín sociálni inžinieri. Ja si nepamätám, či som ho najprv počul od Jozefa Mihála, alebo od Richarda Sulíka krátko predtým, alebo krátko potom, ako som vstúpil do politiky, to nie je podstatné, vieme všetci, čo ten termín znamená. Ja som vymyslel iný termín tzv. stoloví obchodníci. Označil by som ním všetkých expertov, ktorí sa hrnú do tvorby zákonov ovplyvňujúcich obchodné vzťahy bez akýchkoľvek praktických skúseností. A v zásade je úplne jedno, dámy a páni, či sú to úradníci z nejakého ministerstva, v tomto prípade z ministerstva pôdohospodárstva, alebo teraz už priamo niektorí bdelí členovia nášho zákonodarného zboru. Pre členov komunity tých tzv. stolových obchodníkov je charakteristické, že zákony navrhujú alebo schvaľujú od stola, a ich praktická skúsenosť napríklad s potravinárskymi komoditami je typu - po tomto víne ma bolí hlava viac a potom víne ma bolí hlava menej. Sirupy rozdeľujú na tento je viac oranžový a tento je menej oranžový. Vegetu na táto je hrubá a táto je menej hrubá alebo táto je slaná a táto je menej slanšia a pod., živého dodávateľa celkom určite ešte nevideli. Dodávateľsko-odberateľskú, obchodnú alebo marketingovú zmluvu v rukách živote nedržali. A o pojmoch ako rentabilita, profitabilita, obrátkovosť majú len veľmi matný dojem.
Dávam týmto procedurálny návrh, aby sme o tomto bode ďalej nerokovali. Samozrejme, prípadnú iniciatívu pána ministra vo forme stiahnutia jeho návrhu ním samotným ocením. Pevne verím, pán minister, že vy sa nechcete zaradiť medzi vyššie spomenutých stolových obchodníkov a že pod ťarchou reálnych a odborných argumentov môj návrh podporíte, pretože v opačnom prípade to bude len ďalšia rana istoty z dielne vlády jednej strany, tentokrát uštedrená slovenskému nezávislému obchodu, uštedrená stovkám drobných poctivých slovenských živnostníkov a malých slovenských eseročiek. A pod túto likvidáciu sa, priatelia, snáď nechcete podpísať. Alebo áno?
Dámy a páni, ďakujem vám, že ste ma vydržali počúvať až do konca. (Potlesk.)