Videokanál poslanca

Áno, ďakujem pekne. No, pán kolega, ja som si so záujmom vypočul vaše vystúpenie, aj keď som ho nestihol celé, tak si to ešte pozriem zo záznamu. Ja som presvedčený, že takýchto apelov na ministra financií bude viacej. Budú určite z rezortu obrany, ktorý je vysoko podhodnotený posledné roky, takisto z ďalších rezortov, pretože tých peňazí je málo. Nie je vždy, samozrejme, riešením len naliať peniaze do ktorého-toho príslušného rezortu, aj keď nepopieram, že zhodou okolností poľnohospodárstvo je na tom naozaj mimoriadne mizerne, každopádne sú tu, je tu aj iný priestor.
V januári na ďalšej schôdzi budeme rokovať, pán minister Jahnátek bol vyzvaný, Národná rada to schválila, aby predložil pozíciu Slovenska a stav vyjednávaní k reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky a ja si práve myslím, že tam je pes zakopaný. Pretože jednoducho nám tu bolo niečo sľúbené, bolo nám sľúbené, že od roku 2014 na najbližších sedem rokov budú priame platby dorovnané na 100 % priemeru Európskej únie, a to, čo bruselskí úradníci zamýšľajú, tak je len na 90 %, aj to len z jednej tretiny.
A pokiaľ budeme spoločne tlačiť na ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aby si plnil svoje povinnosti, a takisto tlačiť na vládu Roberta Fica, aby nerobila len ramená na Slovensku, ale aby konečne začala zastupovať národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, tak si myslím, že tú neutešenú situáciu slovenských poľnohospodárov a potravinárov dokážeme zvrátiť. Takže najbližšie týždne a mesiace ukážu. My v strane SaS vám ponúkame spoluprácu pri týchto krokoch.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vzhľadom k tomu, že je otvorený zákon o dani z príjmov, splniť svoj individuálny predvolebný sľub, ktorý som dal vojakom a policajtom pred poslednými parlamentnými voľbami. Prečítam svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 239).
1. V čl. I sa za 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie:
2. Poznámka pod čiarou k odkazu 16 znie: "16) § 18 až 33a zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 169 až 173 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Dámy a páni, v krátkosti vysvetlím, o čo ide. Zásadné zmeny pri výstavbe ozbrojených síl sa udiali 1. januára 1998, kedy bol zákonom č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe zrušený výraz "vojak z povolania", ktorý nahradil nový názov "profesionálny vojak". Počas platnosti tohto zákona vstúpila Slovenská republika 29. marca 2004 do vojenskej aliancie NATO. 1. septembra 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 346/2005 o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý vytvoril legislatívne podmienky pre prechod na úplnú profesionalizáciu ozbrojených síl Slovenskej republiky. Historicky ojedinelý jav nastal 1. januára 2006, kedy zanikla základná vojenská služba. Týmto dňom sa ozbrojené sily Slovenskej republiky stali plne profesionalizovanými a začali novú etapu vo svojej existencii.
Príspevok na bývanie bol zavedený od 1. januára 2003 a neskôr boli pravidlá jeho prijímania upravované od 1. júla 2007. Motívom jeho zavedenia bolo to, že zatiaľ čo v minulosti sa štát o bývanie vojakov pri ich častom odvelení mimo miesta trvalého bydliska postaral. To znamená, buďto dostali služobný byt, alebo bývali v kasárňach, tak prechodom na zoštíhlenú profesionálnu armádu sa od tejto praxe upustilo. Byty nie sú. Kasárne z čias socializmu spolu s ďalším množstvom prebytočného nehnuteľného majetku sa odpredali, lebo boli nevyužité a ich správa by bola pri tej štíhlej armáde neefektívna, a príspevok na bývanie odvtedy slúži vojakom na zabezpečenie si ubytovania alebo bývania v mieste výkonu služby individuálnou formou.
Do 31. 12. 2010 sa príspevok na bývanie nezdaňoval. Pri novelizácii zákona o dani z príjmov v lete v roku 2010 sa vo vyššie uvedenej poznámke pod čiarkou vypustilo jediné slovíčko "napríklad". Toto spôsobilo taxatívnu výnimku, pod ktorú už nebolo možné aplikovať príspevok na bývanie pre vojakov. Ja som presvedčený, že to bolo nedopatrením, aj keď to ministerstvo financií vtedy nikdy nepriznalo. Bodaj by to aj priznalo, lebo výsledkom toho bolo, že sa vybralo do štátneho rozpočtu viac daní. Som o tom presvedčený aj z toho dôvodu, že to slovo vypadlo nedopatrením, lebo nikto ten zákon vtedy nepripomienkoval. Nikto si to jednoducho nevšimol. A vieme napríklad, koľko pripomienok bolo teraz, keď sa zamýšľalo zdaňovať výsluhové dôchodky. To boli stovky pripomienok zo strany jednak individuálnych osôb, ako aj zo strany organizácií alebo rôznych združení.
Príspevky na bývanie sa nezdaňovali až do augusta 2011, ako som povedal, dovtedy si to nevšimli ani na ministerstve financií, ani na ministerstve vnútra, ani na ministerstve obrany. Boli to až moji úradníci v tom čase, ktorí si v lete roku 2011 uvedomili túto skutočnosť vyplývajúcu z vyššie uvedenej zmeny, požiadali o metodický výklad a príspevky na bývanie sa začali vojakom aj policajtom zdaňovať a zdanili sa im dokonca spätne od 1. januára 2011. Spravili sme to na splátky, lebo za tých osem mesiacov sa toho nazbieralo dosť.
Už vtedy som ako minister obrany sľúbil, že navrhnem návrat do pôvodného stavu a túto zmenu sme v spolupráci s vtedajším ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefom Mihálom, keď bol opäť otvorený zákon o dani z príjmov, skutočne aj pripravili. Žiaľ, skôr ako bol tento zákon prerokovaný v legislatívnom procese, padla vláda a počas obdobia od tohto času až do volieb v marci 2012 vláda už fungovala, čo sa týkalo legislatívnych zmien, len v obmedzenom režime.
Návrat k nezdaňovaniu príspevku na bývanie pre vojakov a policajtov pokladám za spravodlivé riešenie, pretože ten príspevok je v prvom rade na to, aby si vojaci mohli zaplatiť prenájom bytu, ak slúžia ďaleko od svojich domovov. Aj v civilnom živote, keď idete na služobnú cestu, tak vám zamestnávateľ preplatí hotel celý. Dokonca máte nárok aj na diéty. Nikto vám tie peniaze, ktoré máte použité na to ubytovanie, nikto vám ich nezdaní. Vojaci oproti civilným zamestnancom sú navyše v tej nevýhode, že princíp mobility, to znamená, jeden deň sa zbaliť, alebo teda povinnosť jeden deň sa zbaliť a od druhého dňa už pôsobiť na opačnom konci republiky, majú priamo zakotvený vo svojom záväzku pri službe vlasti, ku ktorej sa zaviazali. A takéto sťahovanie nie je ničím neobvyklým ani dnes.
Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto môjho návrhu. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dávam návrh, aby minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu, kde bude informovať Národnú radu o tom, po prvé, v akom štádiu prebral rokovania o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky, t. j. aká bola pozícia, čo bolo dosiahnuté od októbra 2011 do konca februára 2012? Po druhé, či došlo k zmene pozície rezortu po výmene na čele rezortu, a ak áno, tak k akej? Po tretie, aký pokrok sa dosiahol v Bruseli pre Slovenskú republiku za obdobie marec 2012 až december 2012? A po štvrté, časový harmonogram schvaľovacieho procesu a postup nasledujúcich krokov Slovenskej republiky vo vyjednávaniach. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No niektorí kolegovia sa tu usmievali, že bojovník Galko prišiel.
Juraj, veľmi pekne ti chcem poďakovať. Áno, je pravdou, že som nemohol stráviť ten záznam, na ktorý som sa pozeral na televíznej obrazovke.
Ja ti chcem poďakovať nie ani tak za ten prejav ako za to, že si vytiahol tú dúhovú vlajku, pretože ty si strhol masku z tváre niektorých poslaneckých kolegov. Kolega Poliačik bol z toho prekvapený, ja som bol šokovaný, bol som šokovaný z tej intolerancie, ktorú tu vzbudila absolútne nevinná symbolika tolerancie voči určitej menšine. Ja si pamätám, keď zaznelo v tomto parlamente na túto menšinu, že sú to ľudia, ktorých treba nejakým spôsobom niekde zatvárať a ktorých treba nejakým spôsobom liečiť. Po tom, čo som tu dnes videl a čo, pevne verím, videli všetci voliči alebo uvidia voliči poslancov, ktorých sem dostali, tak ja som hlboko presvedčený, že je potrebné, aby sa liečil niekto úplne, úplne iný. A je mi úprimne ľúto, že sú to ľudia, ktorí sú mojimi kolegami. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán Vašečka, no vypočul som si tvoje vystúpenie, bolo také pomerne dosť oduševnené.
Jedna vec ma trošku vyrušila, keď som počul tú pasáž o tej plodnosti. My sme boli napadnutí preto, že nejakým spôsobom chceme ju nivočiť alebo jej zabrániť. Ty, naopak, preferuješ riešenia maximálnej podpory plodnosti. Ja by som sa chcel naozaj veľmi otvorene a veľmi konkrétne spýtať, keď sme teda v tom 21. storočí, bol by som rád, keby si mi odpovedal, keby bola taká možnosť, čisto hypoteticky, či by si presadzoval taký názor, že tie sterilizácie treba na Slovensku zakázať en bloc, to znamená aj tie neplatené dobrovoľné aj tie platené, aby sme úplne otvorene teda všetci videli, že kde kto na ktorej strane stojí. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, už v rozprave pri prvom čítaní som povedal, že klub SaS je pripravený návrh tohto zákona podporiť. Rád by som však bol, keby sme prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý teraz predložím, doladili návrh do podoby, aby sme tento zákon pripravili pre všetkých občanov, ktorých sa táto problematika dotýka.
To znamená, neodsúvajme tento problém len o desať rokov, ale stanovme v zákone trvalú výnimku presne tak, ako to môžeme nájsť napríklad aj v českej právnej úprave alebo v maďarskej právnej úprave. Ja by som si dovolil teda to prečítať, ten pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Borisa Suska na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 134):
1. V čl. I 3. bod znie:
,,3. V § 112b ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
"Technické osvedčenia vozidiel vydané vozidlám kategórie L1e vyrobeným pred 1. januárom 2000 zostávajú v platnosti a technické osvedčenia vozidiel vydané vozidlám kategórie S, vozidlám kategórie PS, používané v poľnohospodárstve, vozidlám kategórie PN a pre výmenné nadstavby zostávajú v platnosti do 31. decembra 2016.".
2. V čl. I 4. bod znie:
,,4. V §112b ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
"Pre vozidlá kategórie L1e vyrobené pred 1. januárom 2000 sa ustanovenie prvej vety neuplatňuje a pre vozidlá kategórie PS používané v poľnohospodárstve sa ustanovenie prvej vety uplatňujú od 1. januára 2017.".
Niečo z odôvodnenia: Ten hlavný zámer je, predloženého pozmeňujúceho návrhu, je poskytnutie trvalej výnimky pre vozidlá kategórie L1, ktoré boli vyrobené pred 1. januárom 2000, a nielen prechodné 10-ročné obdobie, v ktorom by majitelia nemuseli evidovať motocykle. Toto desaťročné odsunutie problému by situáciu nevyriešilo. Vieme, že medzi vlastníkmi týchto zväčša malých motocyklov sú ľudia v dôchodkovom veku, prípadne osoby, ktoré si motocykle vybrali z dôvodu možnosti lacnejšej prepravy. Ak odsunieme toto len o desať rokov, tak oni opäť budú musieť platiť poplatky za registráciu. Tak teda aj z dôvodu právnej istoty je lepšie udeliť trvalú výnimku, ako očakávať od občanov, že si budú kontrolovať, koľko rokov túto povinnosť ešte nebudú mať. Ako som povedal, aj v Českej republike, aj v Maďarsku bola udelená trvalá výnimka pre všetky vozidlá kategórie L1 bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Máme za to, že úplná výnimka bez časového obmedzenia uľahčí občanom, ktorí vlastnia tento druh dopravného prostriedku, dodržiavanie platných predpisov.
Vzhľadom na úpravy vykonané vo spoločnej správe, znenie pozmeňujúceho návrhu reaguje aj na nové kategórie áut. Ja som sa na to spýtal, vlastne na toto, keď sme sedeli na výbore, a jedna z tých výhrad, ktorá zaznela k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, bola, že Babety už budú po desiatich rokoch veľmi staré. Niekde bolo zachytené aj vyjadrenie predkladateľa, že Babety budú mať v roku 2023 už 25 rokov a že by mali prejsť technickou kontrolou, ak ich chcú majitelia prevádzkovať, aj po tom štvrťstoročí na pozemných komunikáciách mali byť niekým skontrolované, lebo ide o životy a bezpečnosť ľudí. Tento zákon, ktorý tu je, ktorý je predložený, treba povedať, že je predložený na základe iniciatívy ľudí, iniciatívy tých majiteľov tých mopedov. Zhodou okolností aj na mňa sa obrátili a na kolegu Drobu, my ste teda ten zákon mali rozpracovaný, ale skôr ho dali poslanci za stranu SMER. Túto výhradu, ktorú som vlastne si vypočul na tom výbore, tak som tlmočil tým ľuďom, ktorí to navrhovali alebo ktorí tú iniciatívu vzniesli. A tí mi na to odpísali alebo teda dodali mi informácie, že to tvrdenie nie je relevantné, pretože sú tu štyri druhy Babiet, a to je typ 225, ktorý dnes už má 27 rokov, typ 210, ten má 29 rokov, typ 207, ten má 37 rokov v súčasnosti a typ 228, a to sú až 41-ročné Babety. Väčšina z nich jazdí bez vážnejších problémov a sú v dobrom technickom stave. To znamená, že my keď schválime tento zákon, že vlastne dáme tú výnimku na desať rokov, ešte stále trebárs tie Babety č. 225 budú mať v tom čase 37 rokov. A dnes už nám jazdia 37-ročné Babety, aj 41-ročné Babety. To znamená, o štyri roky staršie, ako budú tieto o tých desať rokov.
Minister financií pán Počiatek sa vyjadril v médiách, že táto úprava vychádza aj z toho, že v súčasnosti tieto Babety majú nižšiu hodnotu, ako je cena technickej kontroly. A to samozrejme po tých desiatich rokov bude platiť dvojnásobne. Samozrejme, ja už som tu spomenul tie Babety naozaj, alebo tie Babety alebo Korada, v prvom rade vlastnia dôchodcovia, ktorí to vytiahnu naozaj raz za mesiac, možno, alebo len raz za čas, a sú v dobrom stave, majú veľmi málo najazdené. Čiže by som vás, dámy a páni, chcel poprosiť o podporu tomuto návrhu.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. No pán poslanec Muránsky a pani poslankyňa Košútová - len veľmi krátko: vy ste ma buď ma nepočúvali, alebo zrejme ste nepochopili, o čom som rozprával, ja som rozprával o podpore slovenského nezávislého obchodu, o slovenských malých živnostníkoch a o slovenských eseročkách.
Čo sa týka pána poslanca Přidala, no viete, ja by som mohol dávať nejaké pozmeňujúce návrhy, ale ja nebudem predsa opravovať nejaký paškvil, ktorý tu niekto ide schváliť. To nie je mojou úlohou, všetky tie pozmeňovacie návrhy, ktoré sú tu, tak len zmierňujú to, čo pán kolega Matovič, aj myslím, že Martin Chren bude dávať, oni to trošku zmiernia. Ale samotný ten zákon ako taký je zlý a ja vám garantujem, že obchodné reťazce ho obídu a doplatia na to malí slovenský podnikatelia. A to je odpoveď aj pánovi Záhumenskému.
Pán Záhumenský buďte korektný, ja som jasne povedal, že som osem rokov robil riaditeľa akciovej spoločnosti, ktorá práve zastupovala niekoľko desiatok drobných slovenských živnostníkov. A nie to, čo som dva roky robil riaditeľa v Kauflande. A vy idete likvidovať týchto malých, drobných slovenských živnostníkov. A to znamená, že ja som začal, v poslednej dobe som začal blogovať na Hospodárskych novinách, ja celé, nie celé, ale časť tejto rozpravy dám do blogu, dám tam tie praktické príklady, zoberte to a choďte za svojimi úradníkmi na ministerstve a oni vám potvrdia, že je to tak. Všetky tie príklady, ktoré som uviedol, všetky sú reálne, sú z praxe, môžu nastať a v prípade, že nastanú, tak zlikvidujete malých slovenských drobných živnostníkov, ktorí pracujú denne 13-14 hodín od rána do večera, a tí právnici tých zahraničných obchodných reťazcov sa nám aj tak budú škeriť do ksichtu a prepáčte, mňa obviňovať z toho, že ja mám z toho nejakú radosť, tak to by bolo na inú osobnú debatu, pretože ja a oni, to sme jak koza a nôž, to bol tuším aj váš predseda. Ďakujem.

No, pán minister, malo by vás to zaujímať, to ja vám tie príklady potom aj odovzdám, aby ste ich potom mohli na ministerstve prejednať. Takže pokračujem. Podľa zákona živnostník Mrkvička, ktorému z tejto aktivity vyplynie neprimeraná výhoda, nafasuje pokutu. Mám to zopakovať? No opakovanie je matka múdrosti.
Dámy a páni, živnostník Mrkvička nafasuje pokutu od 1 000 eur do 300-tisíc eur, prípadne ju nafasuje opakovane, ak ten poplatok prijme viackrát. Vtedy môže pokutu ministerstvo uložiť aj dvojnásobnú. Viete, čo urobí firma Jogurtár pri takomto vývoji udalostí? Jednoducho investuje všetky svoje peniaze vyhradené na reklamné aktivity, to znamená, tých spomínaných 200-tisíc eur len do obchodných firiem Cudzí-veľký. To sú tie veľké zväčša zahraničné obchodné reťazce, o ktorých som hovoril v prvom prípade, pretože tam sa do tých troch percent požadovaných bez problémov zistí a všetci cudzí-veľkí sú opätovne vychechtaní. A živnostník Mrkvička, ten buď po prvej, alebo druhej pokute príde domov, živnostenský list spáli doma v kachliach a odpláva na úrad práce. Gratulujem vám, pán minister, práve ste bodom B v predmetnom paragrafe zákona presunuli všetky marketingové aktivity od drobných malých slovenských obchodníkov živnostníkov k veľkým nadnárodným sieťam a zároveň ste naštartovali likvidáciu mnohých živnostníkov - mrkvičkov po celom Slovensku. Ich rodiny vám budú za túto časť zákona určite veľmi vďační.
Tretí príklad:
c) Poplatok za obchodné aktivity, odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny umiestňované na trh a predávanej pod obchodnou značkou odberateľa, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty a skontá. (Premietanie slidov na obrazovkách v rokovacej sále.)
Dámy a páni, vlastné obchodné značky, tzv. privátne značky sú z roka na rok medzi spotrebiteľmi populárnejšie. Pre tých, čo nevedia, čo to znamená, tak je výrobok za zvýhodnenú cenu, ktorý nesie zvyčajne názov predávajúceho, obal má jednoduchý, jedno, maximálne dvojfarebný, buď je biely alebo prevažne má "národnú farbu obchodníka" a je na ňom minimum údajov.
Ja teraz trochu odbočím, v zákone zavádzate povinnosť, aby predajca strpel, ak chce dodávateľ na týchto produktoch mať uvedené svoje obchodné meno a adresu, ak o to požiada. Pán minister, to je asi jediná rozumná vec vo vašom návrhu, s ktorou súhlasím. To bolo prvé, čo som zaviedol na báze dobrovoľnosti, keď som začal pracovať pre tú spomenutú malú slovenskú nezávislú obchodnú sieť, pretože si myslím, že spotrebiteľ má právo vedieť nielen krajinu pôvodu produktu, napr. tých jogurtov, čo dáva deťom, ale priamo aj výrobcu či dodávateľa. A niektorí nekorektní obchodníci to robili totižto predtým tak, že kvalitným obsahom produktu privátnej značky pri otvorení predajne doslova "napašmajdali" spotrebiteľa a neskôr po čase dodávateľa zmenili, produkt zostal navonok dizajnom nezmenený, avšak jeho kvalita sa výrazne znížila, a ten spotrebiteľ sa to častokrát ani nedozvedel. Kupoval tie jogurty naďalej, naďalej ich dával svojím deťom a ten obsah už bol úplne iný. Ale táto povinnosť je žalostne málo v tomto zákone a ja ju uvádzam len preto, aby ste nepovedali, že všetko len kritizujem.
Vrátim sa k tomu praktickému príkladu. Výrobca slovenskej horčice, nazvime ho Producent, vyrába privátnu značku horčice pre veľký zahraničný reťazce, to je ten náš známy Cudzí-veľký, aj pre malú slovenskú sieť. Túto pracovne nazvime Naša-malá. Cudzí-veľký má po Slovensku 40 hypermarketov s predajnou plochou viac ako 40-tisíc m2, nerátam obrovské sklady ani centrálny sklad. A slovenská sieť, tá Naša-malá, sa skladá zo 40 pultových predajni. Niektoré sú to malé večierky pod domami, aké poznáte z panelákových sídlisk, niektoré sú to pultové predajne, ktoré máte možnosť vidieť na dedinách, a niektoré, tak nielen z pultových predajni, a niektoré sú menšie samoobsluhy vo väčších obciach alebo sídliskách menších miest. Majú rôznych majiteľov, zväčša sú to živnostníci alebo menšie eseročky - ktoré sa združili, aby vystupovali ako jeden subjekt, zväčša sú týmto subjektom, týmto logom tohto subjektu aj označené. Tým sa im čiastočne podarilo dosiahnuť porovnateľné podmienky a ako tak prežívať v ťažkom boji s finančne silnými zahraničnými reťazcami. Predajná plocha týchto predajní je v súčte 2 000 m2, 20-násobne menšia. Centrálny sklad, samozrejme, nemajú ani jeden. A naši dvaja odberatelia Cudzí-veľký a Naša-malá, majú rovnaké nákupné ceny privátnej značky predmetnej horčice, povedzme 50 centov. Ten dodávateľ, ten producent je natoľko seriózny, že v snahe udržať tú konkurenciu a udržať tú obchodnú pluralitu, alebo ako to nazvať, napriek tým veľmi malým odberom tej malej predajnej plochy a hlavne preto, že je naozaj tak silný a vie si to presadiť u tých zahraničných silných sietí, tak bol schopný a je schopný aj ochotný dávať rovnakú nákupnú cenu tých privátnych značiek aj tej malej našej slovenskej sieti, aj tomu veľkému reťazcu.
Dodávateľ, producent, ale okrem týchto privátnych značiek vyrába ešte viacero svojich kvalitných značiek horčice, rôzne príchute, rôzne ďalšie gramáže, horčice v skle, horčice v plaste, pán Záhumenský možno aj vie, že o ktorom dodávateľovi hovorím. Cudzí-veľký odoberá a predáva od producenta všetky druhy tých horčíc, pretože to je pochopiteľné, on má množstvo zákazníkov, má veľkú predajnú plochu, má vysoké príjmy, kopu regálov, má vysokú obrátkovosť, atď., predáva proste všetky tie položky. Jednotlivé obchody siete Naša-malá odberajú od producenta výlučne len jeden, tento druh horčice. To je logické, pretože predajné plochy majú malé, sortiment majú obmedzený, obrátkovosť majú nízku. Producent sa rozhodne jedného dňa podporiť svoju privátnu značku u všetkých svojich odberateľov veľmi slušnou zľavou - 10 % na obdobie niekoľkých mesiacov. To znamená, za nákupnú cenu 45 centov za podmienky, že jeho odberatelia povolia pracovníkov, brigádnikom dodávateľa rozdávať v predajni zákazníkom malé reklamné balenia tejto horčice a k nim aj informačný plagátik s reklamou na tento produkt. Naša-malá túto zľavu nemôže prijať, pretože by porušila v tejto časti vami navrhovaný zákon, ktorý hovorí, že takáto platba môže byť maximálne vo výške 3 %, inak by nasledovala vyššie spomenutá mastná pokuta od 1000 eur do 300 tis. eur. Takže Naša-malá obchodná sieť nakúpi horčicu len s 3 % zľavou, a teda za sumu 48,5 centa. Naproti tomu cudzí veľký tu zľavu tých 10 % prijať môže. A viete prečo? Pretože obrat na tejto privátnej značke u neho tvorí len 25 % z celkového obratu všetkých druhov horčice, ktoré ho od producenta cudzí veľký odoberá. Takže keď sa nakoniec spočíta celkový ročný obrat, tak ten poplatok je v porovnaní s týmto obratom vo finálnom vyjadrení len 2,5 %. To znamená, že Cudzí-veľký nakúpi tú horčicu naozaj po 45 centov.
Čo sa bude diať ďalej? Cudzí-veľký v záujme tiež podporiť predaj svojej privátnej značky, tak nasadí nižšiu ako zvyčajnú maloobchodnú prirážku, necelých 7 %, a horčicu bude tých niekoľko mesiacov predávať za 48 centov.
Počujete dobre, dámy a páni, pán minister, Cudzí-veľký bude ten istý produkt predávať lacnejšie, ako ju predajné siete Naša-malá vôbec nakúpia. Gratulujem vám pán minister, práve ste týmto bodom c) v predmetnom paragrafe zákona umožnili cudziemu veľkému predávať ten istý produkt lacnejšie, ako ho predajne našich slovenských malých vôbec nakúpia. A zabránili ste, doslova ste zabránili dodávateľovi nastaviť rovnako výhodné podmienky aj pre cudzieho veľkého, aj pre našu malú, napriek tomu, že on tak chcel urobiť. No čo si o vás pomyslia všetci majitelia tých malých slovenských obchodíkov, tej malej slovenskej siete, keď im toto vyvediete? Nehovoriac, že keďže počas tých niekoľko mesiacov oni nepredajú z tej svojej horčice ani ťuk, a vzniknú im ďalšie škody, nakúpenú horčicu zo svojich zásob predať nestihnú a tej uplynie lehota spotreby. No nepomyslia si nič lichotivého pán minister, akurát to, že pri takejto podpore slovenského nezávislého obchodu zo strany našich štátnych orgánov sa na to môžu akurát tak vykašľať a môžu to zabaliť.
Štvrtý príklad:
d) Poplatok za umiestnenie potravín na určitom mieste v prevádzkárni odberateľa. Aby som neporovnával stále len zahraničné veľké obchodné reťazce, porovnám dva naše slovenské subjekty. Máme jedného živnostníka, pána Nešťastníka, ktorý má večierku v paneláku na sídlisku v Košiciach. Cez deň je tento živnostník do 16.00 hod. v práci a večer od 18.00 hod. do 21.00 hod. plus cez víkendy si takto privyrába.
(Premietanie slidov na obrazovkách v rokovacej sále.) Nie veľa, ale veď každé euro je dobré do rodinného rozpočtu, to budete asi všetci súhlasiť. Podobne, ako to bolo v jednom z vyššie uvedených príkladov u živnostníka Mrkvičku, aj tomuto živnostníkovi Nešťastníkovi chce dodávateľ pomôcť, nazvime toho dodávateľa pracovne Žuvačkár, a chce s ním dohodnúť alebo dohodne s ním, že tento Nešťastník bude mať v vpredu na tzv. "lepšom mieste" počas celého roka na pultíku na špeciálnom stojanku umiestnené len jeho žuvačky: jahodové, citrónové a pepermintové, môžete sa s tým kľudne aj v predajniach stretnúť. Nešťastník iné žuvačky ani nepredáva, jemu to stačí, pretože predajňu má malú, predáva denne len tri hodiny, viac druhov by sa mu do tej jeho prťavej predajne ani nezmestilo. Dodávateľ Žuvačkár za túto službu alebo za to, že ten Nešťastník je k nemu taký ústretový, tak mu venuje 6 kartónov tých žuvačiek za polovičnú cenu. Nešťastník za rok predá 60 kartónov. Na tom istom mieste sa ale žuvačkár dohodne s prevádzkou silnejšej slovenskej akciovej spoločnosti, máme aj takú, ktorá má k dispozícii predajňu o ploche 1000 m2 so 6 pokladňami, umiestnenú o tri ulice ďalej, nazvime ju pracovne Supermarket a venuje za to 36 kartónov za polovičnú cenu, za to, že na každej tej pokladni bude mať tie žuvačky umiestnené vpredu. Supermarket predá za rok 360 kartónov, Žuvačkár si mädlí ruky, lebo týchto troch druhov žuvačiek sa mu podarilo vyrobiť viac, a je spokojný, že dokáže takto podporiť predaj a dokáže predať nadbytočné zásoby. Zároveň má aj dobrý pocit, pretože on rovnakým spôsobom podporil aj silného odberateľa, silného podnikateľa, silného obchodníka, aj malého slovenského živnostníka, ktorý balansuje nad priepasťou a ktorý bojuje o prežitie každý deň.
Na prvý pohľad sú na tom obidvaja tí odberatelia rovnako, pretože každý predá matematicky 10-násobne viac tých žuvačiek. Jeden predá, naschvál som to tak urobil, jeden predá 60 kartónov, druhý 360 kartónov a napriek tomu vám teraz ukážem, že aká je tam chyba lávky. Zatiaľ čo Nešťastník porušil bod d) predmetného paragrafu toho vami navrhovaného zákona, pretože jeho zľava po prepočítaní 5 % je 5 % a nasleduje pre neho už zasa stará známa mastná pokuta od 1000 eur do 300-tisíc eur, tak supermarket zákon neporuší. A viete prečo? Lebo okrem tých troch príchutí žuvačiek, supermarket predáva ešte ďalších 7 druhov žuvačiek od toho istého dodávateľa a z tých predá za rok ďalších 36 kartónov. Samozrejme, tie tri druhy sa mu predávajú viacej, ale popritom predá ešte ďalších 36 kartónov z ďalších 7 druhov. A keďže poplatok za túto obchodnú aktivitu je porovnávaný s celkovým obratom dosiahnutým Supermarketom u Žuvačkára, tak jeho percentuálne vyjadrenie klesne na 2,5 % a tým pádom supermarket zákon neporušil.
Takže opätovná gratulácia, pán minister, náš sympaťák pán Nešťastník svoju večierku pri takejto rovnosti podmienok na podnikanie jedného dňa zabachne a máme o jedného ďalšieho poctivého podnikateľa platiaceho dane menej.
Piaty príklad:
e) Poplatok za služby poskytované treťou osobu zamerané na podporu predaja odberateľa a jeho propagáciu. (Premietanie slidov na obrazovkách v rokovacej sále.)
Ako som už spomínal, najdlhšie vo svojej profesionálnej obchodnej praxi som pôsobil ako riaditeľ a. s., ktorá zastupovala záujmy niekoľko desiatok slovenských drobných živnostníkov či malých rodinných eseročiek, takže už aj to titulovanie, ktoré niekedy používajú médiá v súvislosti s mojou osobou, že - ten z Kauflandu - to nie je celkom v poriadku, pretože v zahraničných reťazcoch som pôsobil necelé tri roky a mal som toho ich prístupu k zamestnancom, dodávateľom a vôbec k celému podnikaniu na Slovensku, pán minister, plné zuby. V tomto sa asi zhodneme, veľmi rád so preto začal pracovať pre našich malých slovenských podnikateľov, kde som pracoval viac ako osem rokov.
Vysvetlím vám teraz, ako taká menšia obchodná slovenská sieť funguje. Je to v podstate taká pyramída. Na vrchu je zvyčajne akciová spoločnosť vždy veľmi štíhlej štruktúry s pár agilnými zamestnancami, ktorá plní funkciu obchodného zastúpenia. Pod ňou, o tú jednu úroveň nižšie, funguje niekoľko samostatných spoločností, buďto sú to eseročky, alebo sú to živnostníci, ktorí prevádzkujú veľkoobchody potravín. Tieto spoločnosti majú s tou akciovou spoločnosťou uzavretú tzv. zmluvu o obchodnom zastúpení a akciová spoločnosť jedná s dodávateľmi v ich mene. Samotné veľkoobchodné spoločnosti zásobujú a majú teda v tej pomyslenej úrovni, zasa o jednu úroveň nižšie, v starostlivosti niekoľko maloobchodných predajni, ktoré v drvivej väčšine prevádzkujú buď oni samotní, že to patrí im, alebo ich prevádzkujú iní, malí, drobní slovenskí živnostníci. Veľkoobchody zavážajú tieto maloobchodné predajne zasa na základe zmlúv o dodávkach tovaru, ktoré majú medzi sebou uzavreté. A takto sa môže stať aj to, že malá sídlisková alebo dedinská predajňa môže dosiahnuť porovnateľné, aj keď nie úplne totožné nákupné ceny ako veľký supermarket alebo hypermarket.
Viete, dámy a páni, ja vám poviem, že aj v obchode je to len a len o vzťahoch. Pán minister, mne naozaj netreba vysvetľovať, ako sa častokrát zahraničné reťazce či skôr povedané niektorí ich rýchlokvasení manažéri správajú k našim ľuďom, k našim slovenským občanom. A je jedno, či sú to naši zamestnanci alebo či sú to naši dodávatelia. Ja si pamätám, ako som raz sedel s jedným našim slovenským dodávateľom, bol to riaditeľ jednej menšej spoločnosti pomerne, ktorá dodávala pomerne dosť predajný artikel. Bol to určitý druh cukroviniek. Veľmi príjemne sme sa pritom rokovaní porozprávali, až sa mi zveril so svojimi skúsenosťami. Doslova mi povedal: "Pán Galko, ja keď idem na koncoročné obchodné rokovanie s nejakým zahraničným reťazcom, ráno sa postavím pred zrkadlo a päť minút si opakujem: "Si nula, si niktoš, si niktoš, si nula!" Takto sa musím na to rokovanie s tým zahraničným reťazcom pripraviť, aby som to psychicky vydržal, pretože takto sa tam ku mne aj správajú. Keď idem na rokovanie k vám, vyslovene sa naň teším, pretože viem, že tu nájdem slušného a chápajúceho obchodného partnera, s ktorým som na jednej lodi a s ktorým sa navzájom potrebujeme, s ktorým sa musíme navzájom podporovať, pretože sme zviazaní pupočnou šnúrou." Ja si pamätám, že výsledkom tohto nášho rokovania, a to si pamätám, ako keby to bolo včera, bolo to, že som vyrokoval o 10 halierov lepšiu nákupnú cenu ako reťazec zahraničný, v ktorom som predtým pôsobil.
Mnohí dodávatelia, ktorým záleží na udržaní obchodnej plurality alebo teda na tej konkurencii, na tom, aby aj slovenský nezávislý obchod dokázal vydržať, ktorý doslova dnes živorí, dokázal vydržať v tej ťažkej konkurencii, však nemajú možnosť takýmto spôsobom, takýmto nastavením rovnakej alebo porovnateľnej nákupnej ceny pomôcť našim malým obchodníkom. Na Slovensku napríklad bežne pôsobia dodávatelia, ktorí sa špecializujú na dovoz tovaru. Títo bez problémov k nám zo zahraničia dovážajú tovar a predávajú ho našim obchodníkom so svojou veľmi vysokou maržou, napr. preto, lebo si to želá ich zahraničný partner, výrobca, ktorý ich k tomu dokonca zmluvne zaviaže. On nechce, aby tovar predávali lacnejšie, lebo si neželá aby mu paradoxne "kazili" cenu. Pričom cenu pre veľké reťazce ten výrobca dohaduje na európskej úrovni a tie ju majú od neho úplne inú. Dámy a páni, ak by som vám teraz povedal výrobné náklady rôznych energetických nápojov, čo nám doslova dávajú krídla a maloobchodnú cenu na pulte a potom by som vám prezradil trápne nízku maržu slovenského veľkoobchodu, hneď by ste mali predstavu, o čom hovorím. Viete, ako pomáhajú títo dodávatelia slovenským malým obchodníkom? Oni poskytnú odberateľovi, napr. cez tú vyššie spomenutú akciovú spoločnosť, cez to obchodné zastúpenie, tzv. spätnú províziu, ktorú mu vyplácajú buď kvartálne, alebo ročne. Oni ju niekedy dajú aj 10 %, dámy a páni, tú spätnú províziu tým malým obchodníkom. A ešte zaňho za úhradu, uňho aj promujú produkty v jeho spotrebiteľskom letáku. Práve túto cestu využívajú dodávatelia, mohol by som povedať, že priekupníci, ale v tomto kontexte to nie je, bolo by to dehonestujúce na to, aby v konečnom dôsledku tým slovenským obchodníkom, aby aspoň takýmto spôsobom pomohli. Lebo tie spätné provízie, aspoň časť z nich očistená o nutné režijné náklady prúdia na základe ďalších zmlúv samotným obchodníkom. Oni prúdia do tých veľkoobchodov a odtiaľ prúdia k tým malým slovenským obchodníkom. No a to, že tie sčítané percentá, poplatky za letáky, plus spätné provízie a čo ja viem, čo všetko ešte, sú ďaleko nad 3 % ročného obratu, netreba zvlášť zdôrazňovať.
Čo sa stane v takomto prípade? Bod d) príslušného paragrafu je porušený, lebo vyššie spomenutá akciová spoločnosť, ktorá pôsobí ako obchodné zastúpenie slovenských obchodníkov je voči nim v zmysle zákona v postavení tzv. tretej osoby a zákon to realizovať vo výške presahujúcej viac ako 3 % zakazuje aj pre tretie osoby. Paradoxne ste pichli dýku alebo idete pichnúť dýku do chrbta malým slovenským obchodníkom, ktorí takýmto spôsobom s ústretovými dodávateľmi sa snažia vykompenzovať tú stratu, ktorú majú na tom, že ten tovar v zahraničí nakupujú oveľa drahšie. Nasleduje opäť štandardná situácia. Mastná pokuta od 1 000 do 300-tisíc eur. Je tam príklad, neviem, či ho je vidno. (Premietanie slidov na obrazovkách v rokovacej sále.) Ja som túto prezentáciu aj s kolegyňou sme ju robili teraz tesne pred tým vystúpením a toto sme tam vkladali narýchlo. Myslím si, že by tam nemala byť žiadna chyba. Zoberme si nákupnú cenu toho energetického nápoja. Zahraničný reťazec ju nakúpi za 1 euro, lebo je dohodnutá na európskej úrovni. Naša malá obchodná sieť ju nakúpi za 1,05 eura. To nie je nič nezvyčajné. To je ešte dobrá cena. Dodávateľ dohodne spätnú ročnú províziu s tým zahraničným reťazcom 3 %, so slovenskou malou spoločnosťou 6 %. Tým chce dosiahnuť, aby sa ten rozdiel znížil. To znamená výsledná nákupná cena pre zahraničný reťazec, tá pomyslená, keď si to na konci roku spočíta, bolo 0,97 eura a pre našu malú sieť 0,987 eura. Čiže ešte stále nakupuje tá naša malá sieť drahšie, ale už sa tomu serióznemu dodávateľovi podarilo znížiť ten nevýhodný rozdiel. Po tomto zákone vašom viete čo sa stane? Nebude môcť prijať ten malý, tá malá slovenská sieť tých 6 %. Bude musieť prerobiť zmluvu na 3 % a jeho cena nákupná vzrastie na 1,0185 eura. Tá nákupná cena je výrazne vyššia než tá cena, ktorá bola doteraz.
Uviedol som len niekoľko okruhov problémov a päť reálnych príkladov, ktoré v určitej modifikácii môžu nastať. Ale praktických problémov, ktoré slovenským obchodníkom vzniknú, ak bude tento zákon schválený, je omnoho, omnoho viac. Schválenie tohto zákona teda paradoxne podstatnou mierou prispeje k likvidácii menších slovenských subjektov, ktorých rady sú necitlivou podporou expanzie zahraničných reťazcov v minulosti už tak výrazne zdecimované a nadnárodné reťazce budú mať o jeden "problémik" s konkurenciou menej.
Dámy a páni, pán minister, chcel by som vás poprosiť, nechajte slovenských veľkoobchodníkov typu: otec na vysokozdvižnom vozíku, mama na objednávkach a faktúrach, nevesta v pokladni, zať a syn na aviách na rozvoze a dvaja susedia pomocníci v sklade, láskavo ich nechajte na pokoji. Oni majú totižto čo robiť, aby sa uživili a aby prežili aj za pomoci tých silných dodávateľov. Tých silných serióznych dodávateľov, lebo aj takí sú, o ktorých som hovoril. Všetky doterajšie vlády deklarovali pomoc našim podnikateľom, ale malým slovenským obchodníkom nepomohla ani jedna jediná. Ani tá naša im nepomohla. A pokiaľ nebola ochota ani jednej doterajšej garnitúry pomôcť slovenským obchodníkom, živnostníkom, drobným živnostníkom či menším eseročkám v čase, keď to ešte bolo možné a keď tie nechutné hangáre sa tu bez ladu a skladu stavali jeden za druhým, aspoň im teraz, preboha, nehádžte polená pod nohy. Oni totiž tú reč spolu s dodávateľmi nájdu, resp. oni ju už dávno našli. Majú totiž nadštandardné vzťahy, pretože inak by to nefungovalo. A dodávatelia žiadnu takúto "pomoc" voči týmto malým slovenským obchodníkom od vás nepotrebujú. Oni ju ani nechcú. Sú si vedomí, že slovenský nezávislý obchod je pre nich potrebný ako soľ. Kedysi ma zaujal termín sociálni inžinieri. Ja si nepamätám, či som ho najprv počul od Jozefa Mihála, alebo od Richarda Sulíka krátko predtým, alebo krátko potom, ako som vstúpil do politiky, to nie je podstatné, vieme všetci, čo ten termín znamená. Ja som vymyslel iný termín tzv. stoloví obchodníci. Označil by som ním všetkých expertov, ktorí sa hrnú do tvorby zákonov ovplyvňujúcich obchodné vzťahy bez akýchkoľvek praktických skúseností. A v zásade je úplne jedno, dámy a páni, či sú to úradníci z nejakého ministerstva, v tomto prípade z ministerstva pôdohospodárstva, alebo teraz už priamo niektorí bdelí členovia nášho zákonodarného zboru. Pre členov komunity tých tzv. stolových obchodníkov je charakteristické, že zákony navrhujú alebo schvaľujú od stola, a ich praktická skúsenosť napríklad s potravinárskymi komoditami je typu - po tomto víne ma bolí hlava viac a potom víne ma bolí hlava menej. Sirupy rozdeľujú na tento je viac oranžový a tento je menej oranžový. Vegetu na táto je hrubá a táto je menej hrubá alebo táto je slaná a táto je menej slanšia a pod., živého dodávateľa celkom určite ešte nevideli. Dodávateľsko-odberateľskú, obchodnú alebo marketingovú zmluvu v rukách živote nedržali. A o pojmoch ako rentabilita, profitabilita, obrátkovosť majú len veľmi matný dojem.
Dávam týmto procedurálny návrh, aby sme o tomto bode ďalej nerokovali. Samozrejme, prípadnú iniciatívu pána ministra vo forme stiahnutia jeho návrhu ním samotným ocením. Pevne verím, pán minister, že vy sa nechcete zaradiť medzi vyššie spomenutých stolových obchodníkov a že pod ťarchou reálnych a odborných argumentov môj návrh podporíte, pretože v opačnom prípade to bude len ďalšia rana istoty z dielne vlády jednej strany, tentokrát uštedrená slovenskému nezávislému obchodu, uštedrená stovkám drobných poctivých slovenských živnostníkov a malých slovenských eseročiek. A pod túto likvidáciu sa, priatelia, snáď nechcete podpísať. Alebo áno?
Dámy a páni, ďakujem vám, že ste ma vydržali počúvať až do konca. (Potlesk.)

(Reakcia rečníka: "Vyrušujete ma, pán Přidal.")
... e) služby poskytované treťou osobou zamerané na podporu predaja odberateľa a jeho propagáciu,
f) dizajn súvisiaci s vonkajšou prezentáciou a zabalením.
A ja vám teraz na praktických príkladoch ku každému z týchto bodov ukážem, prečo zákon diskriminuje a bude doslova likvidovať malých slovenských obchodníkov s potravinami, ak ho dnes v takomto znení schválite.
Prvý príklad:
a) Poplatok za využitie distribučnej siete odberateľa. (Premietanie príkladov na obrazovkách v rokovacej sále.)
Tak si predstavte, že dodávateľ mlieka, nazvime ho pracovne "Mliekar", dodáva tovar do zahraničného reťazca, dajme mu pracovný názov "Cudzí-veľký", ktorý má centrálny sklad v Piešťanoch. Zároveň ten istý dodávateľ dodáva tovar aj slovenskej malej eseročke, ktorá má v Piešťanoch svoj malý rodinný veľkoobchod s potravinami. Pracovne ho nazvime "Slovenský-stredne malý". Aj ten nadnárodný reťazec a je ten malý slovenský veľkoobchod odoberie viac tovaru od toho dodávateľa s tým, že si ho rozvezú do svojich troch maloobchodných prevádzok sami. Povedzme, že to budú rozvážať do Hlohovca, Trnavy a Trenčína spolu s iným tovarom, lebo si zavážajú z toho svojho skladu aj iný tovar. Disponujú chladiarenskými autami, takže žiaden problém. A zhodou okolností majú obidvaja tieto prevádzky v týchto troch mestách. Ten Cudzí-veľký má tam svoje hypermarkety alebo supermarkety a ten Slovenský-stredne malý tam má tri malé predajne, jednu malú z toho sídliskovú samoobsluhu a dve pultové večierky. Mliekár, dodávateľ Mliekar sa za to zaviaže zaplatiť poplatok povedzme 30 eur, všetci sú spokojní. Mliekar ušetrí peniaze za pohonné hmoty a aj pracovnú silu, pretože je výhodnejšie zložiť tento tovar na jednom mieste. Cudzí-veľký aj Slovenský-stredne malý, by tam aj tak mali cestu, lebo si tam vezú iný tovar, a peniaze z poplatku využijú obidvaja na rozvoj firmy. Podotýkam, že obidvaja spália rovnaké množstvo pohonných hmôt a majú aj porovnateľné pracovné náklady.
Toto sa udeje povedzme každé necelé tri týždne, to znamená 20-krát v roku, obaja vyinkasujú od Mliekara na týchto poplatkoch 600 eur. Ale Slovenský-stredne malý robí u dodávateľa ročný obrat 10-tisíc eur. To znamená, že tých 600 eur robí u neho 6 % z ročného obratu. Cudzí-veľký, robí obrat 50-násobne väčší, vyšší, a to som ešte mäkký v tom odhade, pokojne by som mohol povedať, že aj 100-násobne vyšší. To znamená, robí u dodávateľa ročný obrat 500-tisíc eur. Tých 600 eur, ten poplatok robí u neho teda len 0,12 %. Práve som vám dokázal, že ak ten Slovenský-stredne malý prijme tých 600 eur, poruší tento bod vášho zákona a dostane mastnú pokutu. Dostane pokutu od tisíc do 300-tisíc eur. Prípadne ju dostane aj opakovane, ak ten poplatok prijme viackrát - vtedy totižto môže podľa vášho návrhu ministerstvo uložiť pokutu aj dvojnásobnú - zatiaľ čo Cudzí-veľký je vychechtaný a má dokonca ešte možnosť zatlačiť na toho Mliekara, nech dá viac peňazí, nech dá väčší poplatok, veď 0,12 % je na hony vzdialené 3 percentám.
Gratulujem vám, pán minister, práve ste týmto bodom A v predmetnom paragrafe zákona naštartovali likvidáciu malej slovenskej eseročky v Piešťanoch a ochránili ste veľký zahraničný nadnárodný reťazec.
Druhý príklad:
b) Poplatok, keď, mi poviete, že už to stiahnite po tom prvom príklade, ja tie zvýšené si nechám. (Premietanie príkladov na obrazovkách v rokovacej sále.)
Poplatok za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa najmä, zľavy, dary, bonusy, rabaty a skontá.
Dámy a páni, živnostník Mrkvička prevádzkuje na vidieku v dvoch rôznych susedných obciach tri pultové predajne. Dve má v Hornej Marikovej a jednu má v Dolnej Marikovej. V jednej predáva sám, v druhej predáva jeho manželka a v tretej predáva jeho švagriná. Predáva aj jogurty od firmy Jogurtár. Ja tu naschvál neuvádzam v celej tej prezentácii mená to sú konkrétne firmy toto a častokrát konkrétni podnikatelia, konkrétne eseročky, ale nie je dôvod, aby som niekomu robil reklamu alebo niečo iné. Firma Jogurtár je na Slovensku veľmi silný, to je medzinárodný dodávateľ. Produktom od Jogurtáru sa v týchto predajniach v tých dedinách darí tak striedavo oblačno, mesačný obrat je spolu zhruba 100 eur, to znamená ročne 1 200 eur. Keďže aj náš pracovitý živnostník Mrkvičkár alebo Mrkvička, aj firma Jogurtár majú záujem podporiť predaj týchto produktov, firma Jogurtár sa rozhodne sama od seba navrhnúť živnostníkovi Mrkvičkovi umiestniť v letáčiku, ktorý živnostník vydáva raz za mesiac, svoje novinky. Sú to nové produkty, nové ovocné príchute, pričom Jogurtár ponúkne Mrkvičkovi participáciu na výrobe letáku v sume 150 eur, obrovský peniaz. Firma Jogurtár to chce urobiť úplne dobrovoľne, ťažko predpokladať, že by ju živnostník Mrkvička k tomu donútil, pretože on na to nemá páky, on je rád, že mu Jogurtár tie malé objednávané množstvá vôbec zavezie do tých predajní. Jogurtár chce týmto podporiť predaj svojich produktov nielen u živnostníka Mrkvičku, ale aj v iných subjektoch, lebo vie, že zákazníci, ktorí navštevujú jeho predajne, tak chodia nakupovať aj inde, napr. na veľké nákupy do väčších obchodných reťazcoch v okresnom meste a podobne, čo je pre Jogurtára takzvaný - volá sa to - následný nepriamy profit z realizovanej lokálnej marketingovej akcie.
Firma Jogurtár vie, že si to môže dovoliť, pretože ona má naplánované na rok na takúto reklamu v sumáre balík 200-tisíc eur. To znamená, že 150 eur pre ňu je zanedbateľná položka. Akcia sa vydarí, Mrkvičkovi sa obrat počas jej trvania - tá akcia trvá mesiac - zdesaťnásobí. A pekne mu stúpne obrat aj po akcii, to je ten následný profit zrealizovanej lokálnej akcie, funguje ten následný profit. Výsledkom je pekný ročný obrat Mrkvičku u firmy Jogurtár vo výške 3-tisíc eur. Teda až trojnásobný ročný obrat a obidve strany si mädlia ruky. Lenže, obe strany uzatvorením dohody porušili tento bod navrhovaného zákona, pretože ten príspevok napriek tomu zvýšenému obratu činil 5 % z ročného obratu. Dámy a páni, je to absurdné ale je to tak. Podľa zákona živnostník Mrkvička, ktorému z tejto aktivity vyplynie neprimeraná výhoda, nafasuje pokutu. (Ruch v sále.) Som vyrušovaný, pani podpredsedníčka! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanecký klub SaS tento poslanecký návrh zákona nepodporí.
Tento zákon v médiách často prezentovaný ako tzv. bič na reťazce je všeličím iným, len nie nejakým bičom a už nie vonkoncom nie na reťazce. Vystúpenie bude trocha dlhšie, preto si tí, ktorých sa táto problematika nezaujíma, môžete dať minimálne hodinovú pauzu. Na druhej strane, tí čo v sále vydržíte, získate veľmi dobrý obraz o tom, ako to s tými obchodnými vzťahmi v sektore potravín v maloobchode a veľkoobchode vlastne funguje. Hneď na úvod by som najprv vysvetlil, prečo ako exminister obrany a člen výboru pre obranu a bezpečnosť sa hodlám vyjadriť práve k tomuto zákonu. Nie, nie je to preto, že by zákon ohrozoval obranyschopnosť a bezpečnosť Slovenskej republiky. Aj keď určitú skupinu obyvateľstva a síce malých slovenských podnikateľov naozaj ohrozuje, ale k tomu sa dostanem neskôr.
Možno viete, možno nie, že pred vstupom do politiky som zhruba 15 rokov pôsobil v sektore obchodu s potravinami v rôznych pozíciách. Aj ako podnikateľ, prevádzkujúci najprv jednu a potom niekoľko maloobchodných a neskôr aj veľkoobchodných prevádzok ovocia a zeleniny a aj ako vrcholový manažér zahraničného obchodného reťazca a aj, a to najdlhšie obdobie, ako riaditeľ akciovej spoločnosti ktorá zastupovala záujmy niekoľko desiatok slovenských drobných živnostníkov či malých rodinných eseročiek. Áno, práve tých malých slovenských živnostníkov či eseročiek, ktorých ide pán minister, ktorý to zrejme nevydržal hneď na začiatku, postupne zlikvidovať. Opakujem, ktorých ide zlikvidovať. Na tomto mieste chcem upozorniť, že keď kedykoľvek zaznie v mojom vystúpení slovo slovenský, mám na mysli občiansky a nie národnostný prístup, takže sa chcem rovnako zastať aj tetky pani Ildikó, ktorá kdesi v Štúrove v domácej prevádzke na dvore vyrába cestoviny, takisto živnostníka pána Attilu, ktorý má niekde v Gabčíkove malú večierku. Presne rovnako ako pani Anky z Terchovej, čo tam prevádzkuje malú samoobsluhu, alebo pána Vlada s manželkou, čo majú v Kežmarku menší veľkoobchod s potravinami a k nemu tri malé samoobsluhy v okolí. Aby teda ma nikto neobviňoval z nejakého nacionalizmu.
Pán minister, vy sa v médiách v poslednej dobe prezentujete nielen ako zástanca spotrebiteľov, ale aj zástanca slovenských dodávateľov, výrobcov, potravinárov. Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste si pozorne vypočuli moje vystúpenie, pretože, ak vám naozaj ide o zastupovanie vyššie spomenutých, budete musieť po mojom vystúpení tento zákon stiahnuť. Ja som sa totižto s predchodcom tohto zákona v roli obhajcu malých slovenských podnikateľov vo svojej praxi zaoberal už viackrát. Videl som, ako ho obchádzali veľké reťazce a aké problémy spôsoboval malým slovenským obchodníkom. Sledoval som, ako bol postupne neustále novelizovaný, keďže tá armáda právnikov, ktorou zahraničné obchodné siete disponujú, ho vždy bez problémov obišla. Až prišla naša vláda a toto trápenie všetkých strán konečne zrušila. A vy si idete znova páliť prsty a idete vstupovať do vzťahov, kde štát nemá vstupovať ani náhodou. Svoje vystúpenie sa budem snažiť viesť v čo najzrozumiteľnejšej forme, teda aj s praktickými príkladmi, aby vám bolo jasné, čo je v jednotlivých paragrafoch zlé. Poďme teda po poriadku.
Prvý problém. V § č. 1 predmet úpravy v bode a) sa uvádza, že "tento zákon upravuje vymedzenie neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom je potravina alebo služba spojená s predajom potraviny." Obmedzujete zákon na potraviny. A ja sa pýtam, prečo?
Príklad č. 1. Obchodník, ktorý predáva olivy, nemôže alebo nebude môcť pýtať peniaze za to, že ich zaradí do predaja od dodávateľa, ktorý tento sortiment nevypestuje, ale dovezie ho zo Španielska. Aby som sa presnejšie vyjadril, nebude môcť vypýtať viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu. (Premietanie príkladov na obrazovkách v rokovacej sále.)
Obchodník, druhý, resp. ten istý, ktorý predáva zápalky vyrobené na Slovensku, pre korektnosť a pre to, aby som nerobil niekomu reklamu, neuvediem dodávateľa zápaliek, neuvediem, čo je to za slovenského dodávateľa, alebo predáva tento obchodník sviečky alebo vence na hroby. Tento obchodník môže od týchto dvoch dodávateľov pýtať neobmedzené peniaze za to, že zaradí tento sortiment do predaja. Pán minister, chránite dodávateľa, priekupníka, dovozcu tých zahraničných olív, ale nechránite slovenského výrobcu zápaliek, sviečok a vencov!
Čo spravia reťazce? To, čo im "unikne" u toho priekupníka, u toho dodávateľa tých olív, o to ošklbú nášho slovenského dodávateľa a výrobcu. Pán minister, za vašej aktívnej pomoci budú reťazce likvidovať slovenských výrobcov zápaliek, sviečok a vencov na hroby.
Druhý príklad. Poľská firma, ktorá vyrába skryto dotovanú kapustu, ju dovezie a dodá zahraničnej sieti pôsobiacej na Slovensku. Spravia spolu tzv. marketingovú akciu. Je to klasická letáková akcia, akú poznáte. Letáky dostávate do schránok alebo ich nájdete v predajni. Sú v nich na určité obdobie promované produkty za zníženú cenu. Za umiestnenie do tohto letáku, a teda účasť na tejto marketingovej akcii, dodávateľ odberateľovi, v tomto prípade je to nadnárodná obchodná sieť, platí nejaký poplatok. Vy, pán minister, týmto § č. 1 ochránite poľského skryto dotovaného dodávateľa pred tým, aby sumár jeho poplatkov v kalendárnom roku nepresiahol 3 % z hodnoty celoročného obratu danej siete u daného dodávateľa. Ale, ta istá obchodná nadnárodná sieť predáva aj košele slovenského výrobcu z východného Slovenska. (Premietanie príkladov na obrazovkách v rokovacej sále.) Pre korektnosť ani teraz ho nebudem menovať. A do tej istej akcie letákovej s tým výrobcom z toho východného Slovenska, ta obchodná sieť, ktorá prevádzkuje hypermarkety, zahrnie aj košele od tohto výrobcu. A na poplatkoch, pán minister, tohto slovenského výrobcu košieľ zoderie z kože, lebo tam tá sieť nemá obmedzenia. A tam si zahraničný prevádzkovateľ vykompenzuje stratu, ktorú utrpel na tom, že poľskému dodávateľovi dotovanej poľskej kapusty musel poplatok za túto letákovú akciu výrazne znížiť. Myslím si, že vám nemusím vysvetľovať za koľko, za akú mzdu, za aké peniaze pracujú naše slovenské matky a slovenské ženy a v akých ťažkých podmienkach v textilnom priemysle na východnom Slovensku, aby prežili nielen ony, ale aby prežil aj ten ich zamestnávateľ. Už chápete, pán minister, čo v tomto paragrafe navrhujete? A čo vlastne touto diskrimináciou, že zákon sa vzťahuje len na dodávateľov potravín, zabezpečíte? Zabezpečíte likvidáciu malých slovenských dodávateľov nepotravinárskeho tovaru, k čomu vám gratulujem. Takýchto príkladov by som vám, vážené kolegyne, kolegovia, vedel tu popísať viacej, ale to by sme tu boli do rána. Ja si myslím a som presvedčený, že tie, čo som popísal, na tento paragraf úplne postačujú. Takže, pán minister, dámy a páni, úplne zle!
Druhý problém. V § č. 3 obsah zmluvy v bode 2 sa uvádza, že lehota na úhradu kúpnej ceny podľa odseku 1 písm. e) je najviac 30 dní odo dňa doručenia faktúry najneskôr odo dňa doručenia faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny. (Premietanie príkladov na obrazovkách v rokovacej sále.) Ľudovo povedané, idete obmedziť splatnosť prakticky na 30 dní, lebo faktúra sa zvyčajne dodáva spolu s dodávkou tovaru. Viete, kto na to doplatí, pán minister, kolegyne, kolegovia? Doplatí na to malý slovenský obchodník, prevádzkujúci buď malý obchodík, alebo menší veľkoobchod. Viete prečo? Vysvetlím vám to. Dnes má aj veľký zahraničný reťazec prevádzkujúci sieť s nejakým dodávateľom potravín XY dohodnutú splatnosť 60 dní. Tento dodávateľ v snahe zachovať rovnaké podmienky a zároveň aj podržať svojich menších odberateľov, a to je ten malý slovenský obchodík, o ktorom som hovoril, alebo obchodník má dohodnutú tiež 60 dňovú splatnosť. Aj s týmto malým slovenským obchodníkom. Potom, ako začne platiť tento zákon, viete, čo spraví zahraničná sieť? Má dve možnosti. Po prvé zmluvu s dodávateľom uzavrie v zahraničí podľa tamojšieho práva. Teda v tej krajine, kde bude mať možnosť dohodnúť splatnosť 60 dní. Druhá možnosť - zmluvu s dodávateľom uzavrie na Slovensku, no v zmluve bude klauzula, že dodávateľ si nebude uplatňovať sankcie za 30 dní omeškania, to znamená, tzv. toleranciu pri sankciách pri oneskorenej úhrade faktúr. Že dodávateľ túto zmluvu nepodpíše? No podpíše ju, pretože je na zahraničnej silnej nadnárodnej sieti bytostne ekonomicky závislý. A viete, čo spraví potom, ako začne platiť tento zákon, malý slovenský obchodník? Ten poslušne zmluvu so svojim dodávateľom prerobí na 30 dní a bude rád, že je rád, pretože nemá ekonomickú a tým pádom ani vyjednávaciu silu na čokoľvek iné, pretože jeho odbery sú malé, pretože je vôbec rád, že ten dodávateľ je ochotný mu tie malé množstvá tovaru, ktoré on je schopný predať, kdesi do tej vidieckej predajni dodá. Výsledok? Veľké zahraničné nadnárodné siete budú aj tak platiť do 60 dní alebo do toľko nie ako doteraz, tam, kde to uznajú za vhodné a náš drobný slovenský, malý živnostník, malá slovenská rodinná eseročka bude musieť platiť všetkým svojim subdodávateľom dvakrát tak rýchlo. A tak tento zákon prispeje k likvidácií našich malých slovenských obchodníkov, áno, aj týmto nesystémovým obmedzením splatnosti na 30 dní, ktoré zasiahne len tých malých zraniteľných slovenských podnikateľov a tí veľkí zahraniční, nadnárodní sa mu pohodlne vyhnú.
Ešte vám poviem, dámy a páni, ako to poškodí spotrebiteľov, tento paragraf. Existuje široká škála potravinárskych produktov, ktoré majú špecifickú klientelu. Oni nie sú pre obchodníkov nijak výrazným biznisom. Napriek tomu, tieto tovary však v snahe vyjsť v ústrety svojim zákazníkom vo svojich predajniach držia. Tí malí slovenskí obchodníci alebo koniec koncov možnože aj niektorí väčší, ktorí teda predsa len nebudú chcieť vykývať s tým zákonom a začnú poctivo dodržiavať 30-dňovú platnosť, zredukujú svoj sortiment práve o tieto produkty, ktoré sú síce málo predajné, ale pre niektorých zákazníkov sú však doslovne životne dôležité, ako sú, napr. rôzne produkty pre diabetikov, bezlepkové potraviny, obilninové produkty a podobne. Tieto si budú môcť zákazníci naháňať buď v špecializovaných predajniach, ak vôbec také, samozrejme, budú, najlepšie niekde na druhom konci mesta alebo v susednom okrese, prípadne sa budú môcť preorientovať na výživu typu bôčik, huspenina a podobne. S týmto sortimentom by nemal byť žiaden problém. Toto chceme? Podľa mňa by malo byť úplne normálne, že keď má dodávateľ možnosť dať obchodníkovi splatnosť dlhšiu ako 30 dní a je ochotný tak urobiť, tak je úplne v poriadku. Obzvlášť napríklad pri ťažšie predajnom tovare, ktorý má malú obrátkovosť a záruku má trebárs dva roky alebo ešte aj viac rokov. Snáď nikto nemôže očakávať, že obchodník sa doslova zahádže tovarom, aby ste rozumeli, zaplní si sklady ťažko predajným sortimentom, ktorý bude musieť do 30 dní zaplatiť a bude mať v ňom umorené peniaze, neviem, akú dlhú dobu, pretože sú aj také produkty, z ktorých sa predá 1 kartón za pol roka, a to nie je nič výnimočné. A práve toto, takýto postup budú musieť aplikovať malí slovenskí živnostníci, malé eseročky s malými predajňami, ktoré tie sklady ani nemajú, a tých peňazí nemajú nazvyš. Takže, pán minister, dámy, páni, úplne zle!
Tretí problém. V § 4 neprimerané podmienky sa v bode 1 dohodnutie tzv. neprimeraných podmienok zakazuje a v bode 2, 3 a 4 sú tieto tzv. neprimerané podmienky definované. Teda je tam popísané, že čo to vlastne tie neprimerané podmienky sú. Teraz budem chvíľku viac rozprávať bez toho, aby som na obrazovke niečo ďalej posunul.
Priatelia, dámy, páni, pamätám si na ten folklór, keď sa tieto "neprimerané podmienky" historicky vyvíjali. Tento zákon totiž tu, nie je tu po prvýkrát a ja sledujem tú anabázu od začiatku, a to, ako sa definícia týchto neprimeraných podmienok zo strany "zlých, zlých obchodníkov" vyvíjala, to bolo až groteskné. Zákon sa najprv prijal. Neprimerané podmienky sa definovali a následne si s nimi šikovní obchodníci poradili a hlavne šikovní obchodníci z radov zahraničných reťazcov, ktoré majú armádu šikovných právnikov. To znamená, elegantne ich obišli. Potom sa vždy novelizoval, aby teda podchytili aj to, čo tí obchodníci vymysleli, a tí následne vymysleli ďalšie úskoky a ďalšie obchádzania. Čo je ale dôležité, že úradníci ministerstva boli vždy o jeden krok za obchodníkmi. Až ho potom naša vláda, ako som povedal, poslala tam, kam patrí, do večných lovíšť. Aby ste to teda lepšie pochopili, popíšem vám to opäť na príkladoch.
Ako prvé úradníci vymysleli, že neprimerané podmienky typu poplatky za zaradenie do evidencie výrobkov predávaných odberateľom, to znamená, tzv. zalistovanie tovarov alebo iná participácia dodávateľa na otváraní prvej predajne, odberateľa, to je ten tzv. úvodný závoz pri nových predajniach. Stiahnutie, resp. výmena tovaru po letákovej akcii atď. sú zakázané. Iné poplatky, napr. za marketingové akcie, to znamená tie poplatky za letáky boli obmedzené určitým percentom ročného odberu odberateľa od dodávateľa, tak jak je to teraz. Čiže takou základnou zjednodušenou myšlienkou toho prvého návrhu bolo oslobodiť dodávateľov od neprimeraných podmienok, to znamená od bočných platieb, napr. platenia "nezmyselných poplatkov" za marketing, za zalistovanie, za umiestnenie tovaru na lukratívnych miestach v predajni, resp. obmedziť výšku niektorých týchto platieb na 3 % z celkového vzájomného ročného obratu týchto dvoch obchodných partnerov. Toto som citoval z dôvodovej správy. Okrem toho chceli ministerskí úradníci zabrániť tzv. "neúnosnému servisu dodávateľov", preceňovaniu tovaru na náklady dodávateľa, preneseniu sankcií kontrolných orgánov udelených obchodníkovi na plecia dodávateľa atď. Avšak v tom čase zákon definoval, že neprimerané podmienky v zmluvách nesmú dohodnúť medzi sebou len partneri, pri ktorých je jeden na druhom tzv. ekonomicky závislý a toto bolo v tom zákone v tom prvom kľúčové. To znamená, že dá sa predpokladať, že vtedy naozaj niekto myslel v skutočnosti na to, aby sa zákon vzťahoval len na veľké obchodné siete, ktoré vedia uplatniť voči malým dodávateľom svoju silu a neťahal do toho chudákov malých obchodníkov niekde na dedine alebo niekde v malej večierke kdesi na sídlisku. Legislatívci však tento pojem v zákone nedefinovali, resp. definovaný bol veľmi vágne. Predstavte si, priatelia, že ani obchodné siete, tie veľké nadnárodné siete, na ktoré sa to šilo a pre ktoré sa to pripravovalo, oni tiež, oni zostávali úplne pokojné, úplne chladné. Nadišiel deň D, zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach obchodných vzťahov bol schválený v Národnej rade 11. apríla 2008 a nadobudol účinnosť 1. januára 2009. Viete, čo, čuduj sa svet, spravili, dámy a páni, v deň D, keď nadobudol účinnosť tento zákon, a nad čím ministerskí úradníci len oči otvárali? Ministerskí úradníci zistili, že právnici reťazcov si ani nerobili nejakú veľkú prácu s daným zákonom. Niektorí ju doslova odpálkovali dohodami alebo vyhláseniami od dodávateľov, kde bolo uvedené, že jedna strana druhú stranu nepokladá za ekonomicky závislú. Niektorí zasa založili tretie subjekty, ktoré im tú činnosť v uvedenom zákone, napr. ten marketing alebo tie letákové akcie zabezpečovali, a už to nebol vzťah dodávateľa a odberateľa. Skrátka v priebehu pár minút bola celá geniálna myšlienka fuč. Samozrejme, že sa to predkladateľom zákona nepáčilo, a prišla protiofenzíva - novelizácia, ktorá na dané skutočnosti reagovala a zakázala takéto vyhlásenia. Zakázala platby pomocou tretích osôb, tretích spoločností, no a vtedy nejakú múdru hlavu na ministerstve napadla ešte úplne super geniálna vec, a síce vypustili zo zákona termín ekonomickej závislosti, takže už mal platiť pre všetkých, aj pre tých veľkých, aj pre tie malé subjekty. Napriek protestom Protimonopolného úradu, napriek protestom ministerstva spravodlivosti, ale aj ďalších pri medzirezortnom pripomienkovaní ministerstvo hospodárstva trvalo na vypustení tohto kľúčového pojmu. Neskôr vysvetlím teoreticky aj na praktických príkladoch, čo by to pre malé subjekty znamenalo alebo čo to bude znamenať, pretože ja sa k tomu ešte vrátim.
V tom čase som bol ešte neznámy človek, ešte som nebol vo vrcholovej politike a strana SaS ešte len začínala. Ja som pôsobil, ako som už vyššie spomínal, ako riaditeľ malej akciovej spoločnosti, ktorá zastupovala záujmy niekoľko desiatok slovenských drobných živnostníkov alebo malých rodinných eseročiek. Ja som pre nich zjednával obchodné podmienky, dohadoval som marketingové akcie, uzatváral som v ich mene dodávateľsko-odberateľské zmluvy, áno, práve tak, aby mohli v ťažkej konkurencii v nadnárodných reťazcoch prežiť a aby boli ako tak konkurencieschopní.
Tak som si vtedy v tom čase povedal, že raz teda môžem skúsiť kontakt so štátnymi orgánmi, ako ma to až tak veľa nestojí a všetky konkrétne výhrady aj s praktickými príkladmi, pretože vypustenie ekonomickej závislosti už by likvidovalo aj malých slovenských obchodníkov a do toho už som mal teda čo hovoriť, som aj spolu s určitými návrhmi a s prosbami a apelmi zaslal e-mailom na ministerstvo hospodárstva, úplne všade, kde sa dalo, na "n" oddelení. Zaslal som to vtedajšiemu premiérovi Robertovi Ficovi, resp. jeho dvom asistentkám. Popísal som im tam ešte dosť praktických záležitostí, že iné sú 3 % z obratu 10 miliárd slovenských korún veľkého reťazca a iné sú z obratu 10 miliónov živnostníka. Diametrálne iné sú náklady na tlač 500-tisíc letákov zahraničného reťazca a iné na tlač 2000-letákov malej slovenskej aliancie a podobne. Odpovede prichádzali okamžite, typu: budeme sa zaoberať, ďakujeme za zaslanie, zaujmeme stanovisko, postúpili sme na príslušné oddelenie a podobne. Veľmi som tomu neveril, ale, ako som povedal, vyskúšal som to. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa o pár dní dočítal, že vláda rokovanie o tomto bode prerušila a o ďalší zhruba týždeň termín ekonomická závislosť novele ponechala. Vrátila to tam a teraz nie je vôbec podstatné, že či to bolo na základe môjho apelu, alebo sa niekto iný zobudil. Dôležité vtedy pre mňa bolo, že živnostník kdesi v Lipanoch prevádzkujúci večierku alebo malá rodinná eseročka niekde v Malackách prevádzkujúca veľkoobchodný sklad mohli naďalej byť spokojní, pretože bez problémov mohli oni aj so svojimi rodinami naďalej denne makať 13 až 14 hodín na svojom, aby uživili seba a svoju rodinu. Bez toho, že by im hrozilo, že ich prekvapí nejaký ministerský pánko v obleku a fúkne im 5 miliónov korún pokuty alebo neskôr ekvivalent v eurách. Novela zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch č. 55/2009 uzrela svetlo sveta 27. 2. 2009 a začala platiť od 1. apríla 2009. Zároveň tvorca zákona "pohrozil", že kontrolné orgány nebudú akceptovať tie vyššie spomenuté vyhlásenia o vzájomnej ekonomickej nezávislosti medzi dodávateľmi a odberateľmi a že ich pokladá za hrubé obchádzanie zákona. A nasledovala ešte vyhrážka, že práve na takéto zmluvy sa budú kontrolné orgány zameriavať. Čiže úradníci spravili také bububu nadnárodným obchodným sieťam.
No a viete, panie kolegyne a kolegovia, pán minister, viete čo spravili vtedy opäť múdre hlavy právnikov obchodných reťazcov? No vymysleli zasa úplné iní platby. Niektorí fakturovali to, čo bolo zakázané fakturovať vo faktúre v predmetnom zákone za úplne inú službu, napr. začali vystavovať faktúry za využitie distribučnej siete odberateľa, teda za to, že odberateľ vzal tovar na svoj centrálny sklad a odtiaľ si ho rozviezol do tých svojich predajní. A do tohto poplatku schovali všetky zakázané poplatky. Chcete počuť bizarný príklad, pán minister, čo produkoval jeden zahraničný reťazec? Miesto toho, aby mu dodávateľ zaplatil poplatok za zalistovanie tovaru, teda za to, že mal v sortimente jeho produkty, lebo to bolo zakázané, tak odberateľ raz denne nechal prerušiť hudbu, ktorá hrala pre návštevníkov, a z reproduktorov sa ozvalo: kupujte tento a tento produkt. A za túto akože reklamu mu vyfakturoval mastný poplatok. Presne v cene, ktorú si dohodli za to zalistovanie, ktoré fakturovať nemohol. A takýchto príkladov by som vám vedel uviesť iks. Vždy ste ťahali za kratší koniec, pán minister. Vtedy ste boli ministrom hospodárstva a práve vy ste tento zákon a jeho novelizáciu presadili, lebo vtedy to bola agenda rezortu hospodárstva, neudelili ste ani jednu pokutu. Jediné, čo ste dosiahli, bolo to, že veľkí, silní, zosieťovaní, zväčša zahraniční obchodníci a ich právnici si z vás akurát tak robili dobrý deň a tešili sa na ďalšie a ďalšie novelizácie, ktoré by ste opäť vložili do zákona a zakázali ďalšie platby za to, čo oni vymysleli, a oni by vymýšľali znova ďalšie poplatky a ďalšie poplatky.
Nový zákon pod č. 140/2010, teraz už len zúžený na potravinárske produkty, ste schválili 4. marca 2010 s účinnosťou od 1. mája 2010. Týmto zákonom ste zrušili ten predchádzajúci a jeho novelizácie, lebo sa ukázal ako neúčinný. A zasa, aby som nezabudol, do tohto nového zákona ste nahádzali ďalšie a ďalšie zakázané poplatky, ktoré právnici obchodníkov a samotní obchodní medzitým vymysleli. Teraz už ste to urobili pre všetkých a bez pardonu, teda nejakú ekonomickú závislosť ste zo zákona opäť vypustili. Zároveň, ako som už uviedol, ste do definície neprimeraných podmienok do slova nabúchali všetko možné, s čím ste sa stretli v minulosti, keď zákon vynaliezavci obchádzali, a zrejme aj všetko možné, čo vám ešte ďalej napadlo. No úplné Kocúrkovo. Až, chvalabohu, ako som spomínal, naša vláda toto trápenie ukončila, zákon zrušila. Teraz s ním prichádzate opätovne, opäť pre všetkých a opäť bez pardonu, nedáte si pokoj. (Premietanie príkladov na obrazovkách v rokovacej sále.)
Ja sa teraz trochu povenujem § 4, konkrétne ods. 3, kde definujete, že neprimeranou podmienkou je aj peňažné plnenie dodanie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako je 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potravinu dodanú jednotlivému odberateľovi v kalendárneho roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to:
a) využitie distribučnej siete odberateľa,
b) obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa najmä zľavy, dary, bonusy rabaty a skontá,
c) obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny umiestňovanej na trh a predávanej pod obchodnou značkou odberateľa, najmä zľavy, dary, bonusy rabaty a skontá,
d) umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa,
e)... (Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)