Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. No, pán kolega Záhumenský, vy ste v podstate nevyvrátili nič z toho, čo som povedal. Ja som povedal konkrétne fakty, nevyvrátili ste nič. Ja som sa pýtal, prečo strana SMER a jej nominant pán minister Jahnátek cielene prenasleduje malých slovenských obchodníkov, drobných živnostníkov a malé slovenské rodinné eseročky? Pre koho vy vlastne pracujete? Koho vy vlastne zastupujete?
Veď vy zastupujete veľké nadnárodné siete, ktoré likvidujú to torzo slovenského nezávislého obchodu, ktoré tu ešte máme. Môžete sa hanbiť, pán kolega, tak ako sa môžete hanbiť za, keď už teda sa tu bavíme o tej nejakej minulosti, tak ako sa môžete hanbiť za tie dotácie 4,4 mil. korún, ktoré ste si nechali vyplatiť svojej vlastnej firme v roku 2006, firme Agrokontakt, ktoré ste si nechali vyplatiť z Bruselu. Mali ste ich porozdávať, tie peniaze, radšej tým drobným slovenským podnikateľom. Takisto sa môžete hanbiť za ten odstrel jeleňa, ktorý ste urobili zadarmo a ktorý stál slovenských daňových poplatníkov 300-tisíc slovenských korún.
Takže, pán kolega Záhumenský, pokiaľ vy chcete niekomu vyčítať nejaké, nejakú čestnú praktickú minulosť a jeho pracovné skúsenosti, mimochodom, bol som na pozícii riaditeľa hypermarketu, na pozícii, ktorú by ste vy v živote nemohli zastávať, tak si v prvom rade pozametajte pred vlastným prahom, pán Záhumenský.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si len v krátkosti zareagovať k tomuto návrhu zákona. Ja už som v prvom čítaní pomerne podrobne informoval o tom, prečo strana Sloboda a Solidarita nepodporí tento návrh zákona. Nebudem sa už nejak výrazne opakovať, pôvodne som myslel, že ani nevystúpim, ale určité veci, ktoré sa udiali od doby, keď sme prvýkrát rozprávali o tomto zákone, ma k tomu nejakým spôsobom dohnali. Nebudem opakovať tie dôvody, ktoré som tu uviedol už, či už je to abnormálne posilnenie právomocí kontrolného úradu a vôbec úradníkov ako takých, absolútne neopodstatnené zvyšovanie pokút a tak ďalej atď.
Dovolím si zopakovať len jednu vec, ktorú pokladám za mimoriadne dôležitú. Tento zákon, ako aj zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, pán minister, prispeje k likvidácii slovenského nezávislého obchodu. Ste likvidátorom malých slovenských predajní, drobných slovenských živnostníkov a malých slovenských eseročiek.
Ja by som si dovolil teraz odcitovať niektoré vyjadrenia či už vás, alebo vami priamo riadených úradníkov z jednej - opäť z nespočetného množstva - PR tlačových besied, resp. z viacerých tlačových besied. Na jednej tlačovej besede sme sa dozvedeli, že v ázijských reštauráciách, keď boli vykonané kontroly po celom Slovensku, bolo vykonaných 200 kontrol a boli udelené pokuty 4 000 eur. To je priemer 20 eur mesačne, prosím pekne. Na tých záberoch na tej tlačovej besede bolo vidno pokazené mäso, priemerná pokuta bola 20 eur.
Takisto si dovolím uviesť váš príklad, pán minister, ktorý ste uviedli na jednej z tlačových besied, kde sa vám podarilo dostať do média aj taký celkom fajn titulok a medzititulok, titulok je "Minister Jahnátek pochválil reťazce, jedlo kazili prepravci". Ono to tak býva, že niekedy tie médiá v tých nadpisoch článkov naozaj trafia klinec po hlavičke, lebo vy nielen chválite tých reťazcov, ale vy ste priamo ich, či reťazce, ale vy ste priamo ich spojenec, vy ste priamo ich zástanca. A v medzititulku "Minister je s obchodníkmi spokojný" je uvedené, že minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek a predseda vlády Robert Fico sa zúčastnili tlačovej besedy a pán minister Jahnátek povedal: "Musím s veľkým potešením skonštatovať, že situácia v obchodných reťazcoch sa výrazne zlepšila." Prosím pekne, uviedli ste niekoľko príkladov. Ako príklad ste uviedli reťazec CBA, ktorý od júla znížil mieru zistených nedostatkov z 38,7 % na 0,54 %. To nemôžete myslieť vážne, pán minister. To chcete nahovoriť slovenským občanom, že za stanovenia rovnakých postupov a rovnakých pravidiel v tomto reťazci oproti júlu išiel pomer nedostatkov z 38,7 % na 0,54?! Ste normálne čarodejník. Na toto netreba mať ani nejaké vzdelanie na matematicko-fyzikálnej fakulte, alebo netreba mať nejaké praktické skúsenosti z obchodu, aby súdny človek vedel, že to je neskonalá sprostosť. Stačí, keď sa po tých obchodoch prejdete, nezmenilo sa tam vôbec nič.
Toto... A toto je tu ešte potom ďalšie vyjadrenie, že v reťazci, ja si to dovolím, v reťazci Tesco bolo z 50 % nezrovnalostí už len 18,9 % nezrovnalostí. Ja by som strašne rád videl, ktorý z kolegov, tuto poslancov, čo tu sedia alebo čo si vypočujú tento príhovor, majú pocit, že päťnásobne alebo, ja neviem, trojnásobne išiel počet nedostatkov od júla do nejakého novembra, alebo kedy ste robili tie kontroly, dole v akomkoľvek reťazci. Veď to sú úplné hlúposti!
Stará ľudová múdrosť hovorí, že najviacej verím štatistike, ktorú si sfalšujem sám. Ale, prekristapána, si to aspoň pozrite, keď vám niečo strkajú do rúk, pokiaľ to prečítate na tej tlačovej besede! Je to absolútna hlúposť. A potom tam napíšete, alebo redaktor tam napíše, že "podľa ministra Jahnátka sú tieto čísla signálom toho, že tlak kontrolórov na obchodníkov je opodstatnený". Sú signálom toho, že absolútne nerozumiete, čo vám strkajú do ruky, a prečítate hocičo. Pretože, opakujem, je to absolútna hlúposť.
Dovolím si upriamiť pozornosť ešte na jeden výrok z tejto tlačovej besedy, kde sa píše, že "bolo uložených celkom 2 811 blokových pokút. Suma z pokút bola na úrovni 86 486 eur, čo je vzhľadom na závažnosť nedostatkov veľmi nízka suma. Návrh zákona o potravinách však už rieši aj tento problém, takže táto suma bude v roku 2013 asi podstatne vyššia," dodal Ľubomír Jahnátek. No tak to je, prosím pekne, ďalšia hlúposť. Pretože keď si vydelím tie čísla, tak zistím, že priemerná pokuta pri týchto číslach, ktoré ste uviedli, je, prosím pekne, 30 eur. Tridsať eur. To znamená, že vzhľadom k tomu teda, že musíme predpokladať, tam ste to niekde aj ďalej uviedli, tie sumy, ktoré sa týkali tých vyšších pokút, tak musíme predpokladať, že obrovské množstvo pokút bolo opäť vo výške 20 eur.
Ja sa teraz pýtam, kde skončili tie zvyšné peniaze? Keď sa dávali priemerne pokuty alebo keď sa dávali v drvivej väčšine prípadov 20 eur? A pýtam sa, prečo tí kontrolóri neuplatňujú už dnes v zmysle príslušnej platnej legislatívy tie pravidlá tak, jak majú? Veď tam sú predsa úplne iné hranice.
Vy v tomto zákone zvyšujete horné hranice pokút v niektorých prípadoch až na 500-tisíc eur. To je absolútne len na to, aby ste nejakým PR spôsobom sa snažili slovenských občanov presvedčiť, že vám záleží na tom, aby sme mali kvalitné potraviny. Druhým dychom dodáte, že v nejakom reťazci išiel počet nedostatkov pomaly zo 40 % na 0,58 %. To, keď sa niekto nad tým zamyslí, tak si musí ťukať na čelo.
Ale to najdôležitejšie, čo som chcel povedať a kvôli čomu som vystúpil, že aj z tejto tlačovej besedy vyplynulo, že vy naozaj ste tam zrejme nasadení na to, aby ste zlikvidovali to úbohé torzo slovenského nezávislého obchodu, ktoré nám ešte zostalo. Ja sa chcem spýtať, prečo bolo v slovenských malých obchodoch, prečo bolo v slovenských malých predajniach vykonaných 2,5-násobne viacej kontrol - viac ako 2,5-násobne kontrol - ako v supermarketoch a hypermarketoch, ktoré vlastnia veľké, v drvivej väčšine, nadnárodné spoločnosti? Ja som presvedčený, že nie je na to žiaden dôvod, a som presvedčený, že tak ako zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, tak aj tento zákon o potravinách a všetky praktické kroky, ktoré dnes úradníci vykonávajú pod vaším vedením, pán minister, budú mať za následok to, že po vašom pôsobení na rezorte pôdohospodárstva nám na Slovensku nezostane už prakticky ani jeden malý slovenský obchodník.
Dávam týmto procedurálny návrh, aby tento návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanecký klub SaS tento vládny návrh zákona v prvom čítaní nepodporí, nie je totiž kvalitný. Pozrime sa teda na najvypuklejšie problémy, ktoré sa budem tam, kde sa to bude to dať, vždy snažiť vysvetliť aj na príkladoch z praxe.
Problém číslo jeden, výnimky z postupov verejného obstarávania, § 1 ods. 3, písm. c) návrhu novely zákona. Doterajšie výnimky z postupov verejného obstarávania nezahrnovali činnosť zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí. Súčasný návrh novely do toho ešte zahrnul aj obstarávanie služieb, prác a tovarov, ktoré sú určené na oficiálnu rozvojovú pomoc, medzinárodnú humanitárnu pomoc alebo logistickú podporu ozbrojených síl Slovenskej republiky vyslaných na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky. Odôvodnenie výnimky pre zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí pokladáme za logické, ostatné však nemá veľké opodstatnenie, keďže sa jedná o verejné zdroje, pričom vo väčšine prípadov sa o týchto prostriedkoch a o tom, ktorý dodávateľ ich zabezpečí, rozhoduje na území Slovenskej republiky. Dám zjednodušený konkrétny príklad. Je plánovaná rozvojová pomoc pre určitú krajinu a obstarávateľ sa rozhodne, že zmluvu podpíše s konkrétnou firmou, ktorej majiteľ mu nejakým spôsobom je blízky alebo niečo podobné. Výsledkom toho môže byť dodávka nákladných automobilov trebárs pre Somálsko v hodnote milión eur bez vykonania postupov verejného obstarávania. A možno, teda nie možno, ale celkom určite by tie automobily vedel dodať aj niekto iný v rovnakej kvalite, avšak za nižšiu cenu. Bohužiaľ, podľa predloženého návrhu nebude to môcť urobiť, nedostane šancu.
Problém číslo dva, finančné limity a bežná dostupnosť na trhu, § 4 ods.1 až 3 a § 9 body 6 a 16. V podstate ide o to, že pokiaľ je tovar, služba alebo stavebná práca bežne dostupná na trhu, ja sa k pojmu bežne dostupná na trhu ešte vrátim potom neskôr, a hodnota je vyššia ako tisíc eur bez DPH, jedná sa o podlimitnú zákazku, ktorú treba obstarať prostredníctvom elektronického trhoviska v prípade, ak je obstarávateľom organizácia podľa § 6 ods. 1 písm. a). Pokiaľ nie je bežne dostupná na trhu, dochádza k zmene finančných limitov. Navyše sa rušia podprahové typy zákaziek a zákazky s nízkou hodnotou, čo evokuje zjednotenie postupov vo verejnom obstarávaní, avšak, a to si ešte vysvetlíme, až také jednoznačné to, čo sa týka transparentnosti, nie je. Podlimitnou zákazkou by po novom v prípade nie bežnej dostupnosti na trhu malo byť dodanie tovarov, služieb v hodnote vyššej ako 20 tisíc eur okrem potravín, stavebných prác v hodnote vyššej ako 30 tisíc eur a potravín v hodnote nad 40 tisíc eur. Postup podlimitnej zákazky je zložitejší ako postup v navrhovanej novele podprahovej zákazky. Avšak to nie je zlé. Rozdelenie limitov v spojitosti s bežnou dostupnosťou na trhu je problém, a to z hľadiska transparentnosti určite. Limity by som preto navrhoval znížiť, k tomu sa tiež ešte vrátim.
Teraz sa vráťme ale k tomu pojmu bežne dostupné na trhu. Toto je veľmi zaujímavá úprava, ktorá je veľmi nejasne definovaná. A preto si môžeme položiť otázku, čo je vlastne pojem bežne dostupné na trhu. Ak sa na príslušnú úpravu zákona pozrieme detailne, zistíme, že bežne dostupné na trhu je to, čo nie je vyrábané na základe špecifických a pre daný prípad jedinečných požiadaviek, čo je ponúkané v podobe bez väčších úprav a zároveň je používané na uspokojovanie bežných potrieb verejného obstarávateľa. A sú to najmä služby a tovary spotrebného charakteru, čo môže byť aj všetko alebo aj nič, podľa toho, ako sa na to pozrieme. Opäť si tu môžem pomôcť praktickým príkladom. Toaletný papier s 200 útržkami nie je štandardný, pretože bežne je dostupný so 400 útržkami. A teraz je alebo nie je bežne odstupný na trhu toaletný papier s 200 útržkami? Takže ho budeme môcť obstarávať klasickou metódou? Ja som presvedčený, že bude táto nejasná definícia pojmu bežne dostupné na trhu dôvodom na špekulácie na strane verejných obstarávateľov, a tým aj priestor na netransparentné a nehospodárne konanie. Koniec koncov mám s viacerými geniálnymi obstarávateľmi ešte z čias prvej vlády Roberta Fica na ministerstve obrany svoje skúsenosti. Keď som ministerstvo obrany od nich vyčistil, tak teraz sa zasa objavili niekde inde. Jeden z nich je tuším v TIPOS-e.
Ale aby som neodbiehal, prestanem sa tváriť špekulatívne a môžem si teda dovoliť tvrdiť, že bežne dostupný tovar na trhu je vlastne „všetko“, čo dokážem kúpiť, keď sa len tak vyberiem do mesta a nezáleží na type verejného obstarávateľa. No ale potom, jednoducho povedané, bežná dostupnosť na trhu je iba zbytočným pojmom v tejto novele zákona a jej priamou úlohou je vlastne naplnenie vybudovania elektronického trhoviska, aby to, čo niekto vyhlási za bežne dostupné, sa dalo „kúpiť“ cez jednotný portál ministerstva vnútra. Som jednoznačne presvedčený, že v návrhu zákona chýba exaktná definícia bežne dostupného na trhu.
Problém číslo tri, centrálny obstarávateľ, § 10a bod 17. Postavenie centrálneho obstarávateľa nie je zle definované až na to, že v prípade nadlimitných zákaziek zadávaných štátom a jeho organizáciami bude centrálnym obstarávateľom ministerstvo vnútra v súčinnosti s ministerstvom financií. V prvom rade je potrebné sa zamyslieť nad odbornosťou takéhoto tímu, ktorý by logicky musel vzniknúť. Na riešenie takéhoto množstva obstarávaní nadlimitným spôsobom by bol potrebný minimálne desaťčlenný skúsený odborný tím. To, bohužiaľ, zatiaľ ministerstvo nemá. Ale to neznamená, že si ho nevybuduje. Alebo si môže na to obstarať firmu, ktorej po novom stačí mať v predmete činnosti poskytovanie poradenstva a poskytovanie konzultačných činností. V roku 2012 sa práve takéto obstarávanie na poskytovanie služieb spojených s verejným obstarávaním a poradenské a konzultačné činnosti vo vestníku verejného obstarávania veľmi rozmohli. A čo je zvláštne? Až 90 % takýchto prípadov sú štátne organizácie, teda obstarávatelia, podľa § 6 ods. 1 písm. a), a nie ostatné subjekty, ako je samospráva a organizácia verejnej správy. Zaujímavé je to, že organizácie štátnej správy, ktoré takéto služby obstarávali, majú zamestnané svoje vlastné odborne spôsobilé osoby. Z právneho hľadiska ide zákon nútiť samostatné právne subjekty k pripojeniu sa k centrálnemu obstarávateľovi, a teda k ministerstvu vnútra. Každá organizácia je pritom samostatnou právnou jednotkou, ktorá je povinná zo zákona nakladať so svojimi prostriedkami hospodárne a efektívne. Pokiaľ v prípade nadlimitných zákaziek presunieme procesy mimo organizácie, kto zaručí, že boli postupy hospodárnosti dodržané?
Čo sa týka odborného hľadiska, podlimitné zákazky, ktoré treba obstarávať postupmi verejného obstarávania, nebudú centralizované na ministerstve vnútra. Ešte by som rád doplnil, že sa to týka tých podlimitných zákaziek, ktoré sa nebudú obstarávať cez elektronické trhovisko ministerstva vnútra a ktoré nebudú bežne dostupné na trhu. Tu logicky vyvstáva otázka, čo chce ministerstvo robiť s nadlimitnými zákazkami. Nadlimitné zákazky sa posielajú do európskeho vestníka obstarávania a môže sa do nich zapojiť ktokoľvek v rámci Európskej únie. Je vari dôvodom toho, že potrebuje ministerstvo vnútra upravovať priebeh verejného obstarávania? Totižto logický dôvod na takéto scentralizovanie absolútne neexistuje, keďže to všetko sa zverejňuje a ide cez vestník verejného obstarávania, národný aj európsky. Proces nadlimitného obstarávania je jednoznačný. Nevylučujem, že niektorí chcú podvádzať dnes, ale na to tu máme kontrolný orgán alebo skôr celú sadu kontrolných orgánov a navyše máme inštitút žiadostí o nápravu a námietky. Poloha centrálneho obstarávateľa mohla byť zadefinovaná inak. A na to by stačila aj súčasná zákonná úprava centrálneho obstarávania. Opäť si pomôžem konkrétnym príkladom. Ministerstvo vnútra ide obstarávať pečivo, osloví organizácie, ktoré sa chcú do toho zapojiť, a následne vykoná nadlimitné obstarávanie spôsobom centrálneho obstarávateľa a zapoja sa doň len tí, ktorí to potrebujú a ktorí na to nemajú kapacity. V tomto prípade je to flexibilné, transparentné a v konečnom dôsledku sa usporí množstvo finančných zdrojov. Veľmi dôležité je, aby účastník postupu centrálneho obstarávania nemal povinnosť odobrať vysúťažený predmet zákazky v tom prípade, pokiaľ si ho vie sám obstarať lacnejšie.
Problém číslo štyri, dodatky k zmluvám, § 10a ods. 5 bod 18. Kvitujeme zmenu, že k návrhu dodatku sa podľa tejto zmeny nebude musieť vyjadrovať súd. Bude o tom rozhodovať rada na Úrade pre verejné obstarávanie. To je fajn, ale lehota je tam 3 až 90 dní. A je to dlhá lehota, náš návrh je, že je vhodnejšie dať lehotu 33 až 30 dní. Opäť použijem konkrétny príklad. Verejný obstarávateľ obstará rekonštrukciu strechy, podpíše zmluvu, dajme tomu, na konci augusta a počas rekonštrukčných prác sa prejavia skryté vady, napríklad statickej povahy, ktoré si vyžiadajú použitie iných technológií, respektíve iných materiálov, a chcel by podpísať dodatok, ktorým dôjde k úprave ceny o 20 % a k zmene ukončenia realizácie diela, na dodatku sa verejný obstarávateľ dohodne v septembri, rada sa k návrhu dodatku vyjadrí kladne, avšak urobí tak až v lehote 90 dní a to už bude december. Následkom takéhoto rozhodnutia síce môže verejný obstarávateľ dodatok podpísať, avšak potreboval by opätovne oproti plánovanému dodatku navýšiť cenu, pretože bude musieť stavbu zakonzervovať a potrebuje predložiť lehotu jej výstavby. Bohužiaľ, v našich geografických podmienkach nie je veľmi reálna rekonštrukcia strešného telesa v zimnom období vzhľadom na poveternostné podmienky. Ak by aj napriek tomu vykonal tieto rekonštrukčné práce, môže tým vyvolať konštrukčné vady, čo by malo za následok dielo, ktoré by po technickej a bezpečnostnej stránke nemuselo vyhovovať, a zo strany verejného obstarávateľa by išlo o zbytočne vyhodené finančné prostriedky.
Problém číslo päť, požiadavka na výšku obratu uchádzača, § 27 ods. 1 písm. d) bod 33. Po novom sa stanovuje požadovaný obrat maximálne do výšky 3-násobku predpokladanej hodnoty zákazky vypočítanej na obdobie 12 mesiacov. Toto môže byť diskriminačné, pretože dobrý a kvalitný dodávateľ pokiaľ by nemal dostatočný obrat, tak bude zo súťaže vylúčený z dôvodu nesplnenia podmienok účasti, ak teda verejný obstarávateľ zadefinuje požiadavku na obrat v maximálnej hranici. Je pravdou, že zákon uvádza, že pokiaľ tieto podmienky splní najmenej 5 uchádzačov, tak to nemožno považovať za diskrimináciu. Napriek tomu náš návrh je posunúť hodnotu obratu na maximálne 1,5-násobok hodnoty predmetu obstarávania, aby sa umožnila účasť v súťaži väčšiemu okruhu záujemcov. Opäť uvediem praktický príklad. Je ním nákup klávesníc pre verejného obstarávateľa a jeho organizáciu v zriaďovateľskej pôsobnosti, nákup plánovaný na 25 tisíc eur. Verejný obstarávateľ tak bude môcť požadovať teoreticky od záujemcu obrat 75 tisíc eur. A menšie počítače spoločnosti sa teda nebudú vedieť do zákazky zapojiť. Pritom by mohli ponúknuť tovar lacnejšie a mnohokrát aj kvalitnejšie. A takýchto spoločností je určite viacero.
Problém číslo šesť, postupy podlimitných zákaziek, § 91 až § 102 bod 95. V prvej časti vystúpenia som sa venoval tomu, čo sú to podlimitné zákazky, teda ich hodnoty. V ďalších častiach zákona je to usmernené viac, pričom keď to zhrniem, tak nám vyplýva z toho, že štátne organizácie od 1 000 eur budú obstarávať cez elektronické trhovisko, to znamená od hodnoty 1 000 do približne 200 tisíc eur bez DPH pri tovaroch a službách a zhruba 4,2 mil. pri stavebných prácach. Hraničná hodnota medzi podlimitnou a nadlimitnou zákazkou je určovaná každoročne, preto neuvádzam presné čísla, tie sú doteraz v platnom zákone. Ostatní verejní obstarávatelia, napríklad samospráva, obchodné spoločnosti a podobne, budú obstarávať klasickou metódou, teda podlimitne, avšak za použitia nových limitov. To znamená tovary a služby od 20 tisíc eur, stavebné práce od 30 tisíc eur a potraviny od 40 tisíc eur bez dane z pridanej hodnoty. Doterajšie limity boli pre tovary a služby vrátane potravín do sumy 10 tisíc eur a stavebné práce do 20 tisíc. eur. Následne nad týmto limitom bola podprahová zákazka, ktorá sa svojím postupom z časti podobala podlimitnej zákazke. Jednoznačne to bolo transparentnejšie. Ale k tomu sa ešte vrátim neskôr. Myslíme si, že by bolo optimálne znížiť limity pre novonavrhovaný postup nasledovne pri dodržaní návrhov, ktoré ešte uvediem, tovary a služby od 15 tisíc eur, stavebné práce od 20 tisíc eur a potraviny od 20 tisíc eur.
Problém číslo sedem, elektronické trhovisko, § 92 až § 99 bod 95. Všetky navrhované zmeny zákona vyúsťujú priamo alebo nepriamo do elektronického trhoviska, ktoré sa bude dotýkať síce len štátnych organizácií, ale aj to je viac než dosť. Podľa tejto legislatívnej úpravy všetko od 1 000 eur do 200 tisíc eur bez DPH pre tovary a služby a od 1 000 eur do zhruba 4,2 mil. eur bez DPH pri stavebných prácach bude spadať do pôsobnosti elektronického trhoviska, pokiaľ to bude bežne dostupné na trhu, tak ako som to už vysvetlil v prvej časti vystúpenia.
Návrh elektronického trhoviska má veľa záporov, ale teraz a tu sa budem zaoberať len tými najhoršími.
V prvom rade je to absolútna kontrola nad procesom verejného obstarávania zo strany ministerstva vnútra. Tento systém bude ovládať politická špička, ktorá si pri troche fantázie bude môcť „robiť čo len chce“. Nebude kontrolovateľný zvonka. A to dáva možnosť so systémom robiť to, čo bude treba, nehovoriac o definícii ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ktorá je tiež nešťastná, nakoľko medzi hodnotiacimi kritériami je medzi iným aj lehota dodania a podobne. A to sú hodnotiace kritéria, ktoré boli v minulosti veľmi zneužívané, nakoľko často na ich základe vyhrali dodávatelia, ktorí dokázali dodať síce niečo do 24 hodín, avšak verejný obstarávateľ to nepotreboval tak rýchlo. Ale aby predmet obstarávania dodal žiadaný dodávateľ, tak sa to tak dohodlo. Príklad o chvíľku uvediem. V minulosti jednoducho to nebolo transparentné, tak prečo by to malo byť transparentné teraz. To slovo transparentnosť je síce dnes moderné, ale často je len moderné. Tá lehota dodania medzi hodnotiacimi kritériami je absolútne neopodstatnená. Systém by malo ministerstvo sfunkčniť približne za polrok, pričom vraj nie je známe, čo to bude stáť. To je buď nezmysel alebo už je to proste vybraté, pretože vývoj a nasadenie takéhoto robustného systému bude trvať prinajmenšom 12 mesiacov a cena sa bude pohybovať odhadom od 50 tisíc eur vyššie. Podľa posledných informácií z vestníka verejného obstarávania už začalo ministerstvo vnútra súťaž návrhov na tento systém. Rozumné a logické by bolo, keby prevádzkovanie takéhoto portálu mala na starosti iná organizácia ako Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Odborne by to spadalo do portfólia Úradu pre verejné obstarávanie.
Ale vrátim sa znova k tomu, že je potrebné presne definovať, čo je to bežne dostupné na trhu, napríklad exaktným vymenovaním v prílohe zákona. Veď Úrad pre verejné obstarávanie napokon prevádzkuje aj systém elektronického verejného obstarávania, ktorý dokonca obsahuje aj modul elektronickej aukcie a kompletný systém elektronického verejného obstarávania, a to všetko zadarmo pre verejných obstarávateľov aj obstarávateľov. Tento systém má v súčasnosti z časti určité črty elektronického trhoviska, pokiaľ toto tvrdenie berieme v prenesenom význame slova. Aká je však situácia dnes? Prevažne väčšina verejných obstarávateľov a obstarávateľov systém nevyužíva, nakoľko v zákone nie je táto povinnosť uložená. A tí, čo ho nepoužívajú tvrdia, že nie je funkčný. Ale, schválne, ak si otvoríte tento systém a pozriete sa koľkí, naopak, cezeň obstarávajú, tak zistíte, že nie je ich málo. Preto tvrdenie, že nie je funkčný, neobstojí, pretože ak niekto v nejakom systéme nevie robiť, tak to predsa neznamená, že systém nefunguje. Je to len skrytie vlastnej nevedomosti a nešikovnosti.
Kritérium lehota dodania alebo výstavby, § 35 ods. 8 bod 49. Stanovenie relatívnej váhy každého kritéria, najmä pri necenových kritériách, býva najčastejším terčom žiadostí o nápravu a najčastejším terčom námietok týkajúcich sa kritérií. Napríklad pri stavebných prácach býva nezriedkavé, že k ekonomicky najvýhodnejšej ponuke plánuje verejný obstarávateľ dospieť kombináciou cenového kritéria a kritéria lehoty výstavby. Pokiaľ určí váhu kritérií tak, že v lehote výstavby a podobným kritériám pridelí príliš vysoký podiel z celkového bodového ohodnotenia, povedzme, 50 %, musí mať dostatočne zdôvodnené a podložené, akým spôsobom danú váhu stanovil. Inak riskuje nielen zrušenie súťaže, ale aj manipulatívne cenové ponuky zo strany uchádzačov a vysúťaženie takej ponuky, ktorá bude v konečnom dôsledku ekonomicky menej výhodná ako ponuka ďalších uchádzačov v celkovom poradí. V novele zákona je navrhnuté, aby takéto kritériá, kritériá súvisiace s plnením po dodaní, respektíve v súvislosti s dodaním dosahovali maximálnu hodnotu 30 % zhodnotenia. Zákon však nešpecifikuje, koľko takýchto kritérií môže verejný obstarávateľ zadať. To by mohlo v praxi spôsobiť špekulatívne konanie, v ktorom by verejný obstarávateľ zadal napríklad nasledovné hodnotiace kritériá, opäť si pomôžem príkladom: kritérium jedna = lehota dodania 30 %, kritérium dva = technická pomoc 30 %, kritérium tri = pozáručný servis 30 % a kritérium štyri = cena 10 %. A v tomto prípade zákazku by vyhral dodávateľ, ktorý by dodal predmet do 24 hodín, pričom verejný obstarávateľ by to potreboval o týždeň, technickú pomoc by vedel poskytnúť dodávateľ do 12 hodín, pričom verejnému obstarávateľovi by to stačilo do 24 hodín, a pozáručný servis by poskytol dodávateľ v trvaní troch rokov, ale verejnému obstarávateľovi by na to stačili dva roky, lebo aj tak po dvoch rokoch dochádza k zmene technológie. Cena by v tomto prípade prakticky nerozhodovala, riešením je buď definovať, že takéto kritériá nesmú presiahnuť 50 % kritérií, alebo zaviesť kvalitatívne kritériá, poprípade zadefinovať použitie len jedného kritéria súvisiaceho s plnením po dodaní, respektíve v súvislosti s dodaním a ostatné dať kvalitatívne, napríklad typ materiálu, hustotu a podobne. Tým sa zabezpečí primeraná kvalita aj výhodná cena.
Problém číslo osem, akreditácia a certifikácia, § 116 a §117 bod 112. Novela prináša ďalšiu zaujímavosť, ktorá je prinajmenšom zvláštna. Ide o akreditáciu, a by som to troška vysvetlil, dnes máme systém odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie, ktoré za proces zodpovedajú, týchto osôb je zhruba 7 700. Všetky z nich, samozrejme nerobia verejné obstarávania a mnohé z nich sú neaktívne a takisto sa medzi nimi ako v každej skupine nájdu aj nečestní ľudia. Hlavnou výhodou je tu, že tieto osoby boli za procesy zodpovedné aj keď len v prenesenom význame, lebo za proces verejného obstarávania zodpovedá verejný obstarávateľ, ale boli pravidelne školené, učili sa, pri zmene zákona boli preškoľované a podobne, takisto rôzne firmy a agentúry či združenia pôsobiace v oblasti verejného obstarávania museli mať zodpovednú osobu, ktorá bola odborne spôsobilou osobou, avšak po schválení tejto novely sa to má diametrálne zmeniť. Z viazaných živností má byť verejné obstarávanie vyškrtnuté. Inštitút odborne spôsobilých osôb má zaniknúť. Verejný obstarávateľ už podľa novely nebude musieť procesy verejného obstarávania vykonávať prostredníctvom na to školenej a odborne pripravenej osoby, školenia, skúšky, preskúšania, to všetko zanikne, verejný obstarávateľ nebude musieť využiť pri procese verejného obstarávania akreditovanú osobu, a to právnickú alebo fyzickú, akreditáciu bude udeľovať Úrad pre verejné obstarávanie tak právnickej, ako aj fyzickej osobe. Avšak táto akreditácia je značne zle nadefinovaná, nie je tam vôbec nič konkrétne, žiadna prax, žiadne skúšky, len nejaké dokumenty, ktoré nie sú ani definované. Voči rozhodnutiu o tom, či záujemcu Úrad pre verejné obstarávanie akredituje alebo nie, sa nebude dať ani odvolať. To navodzuje myšlienku, či nie je cieľom znížiť počet akreditovaných na minimum a možno len na tých vyvolených, na tých blízkych, ktorí si to zaslúžia. Avšak za správnosť procesov, transparentnosť a hospodárnosť v konečnom dôsledku bude zasa ručiť organizácia ako celok, a teda verejný obstarávateľ. Ak je problém s týmito odborne spôsobilými osobami, navrhli by sme skôr sprísnenie pre získanie osvedčenia a tvrdšie sankcie, ako aj ich vyššiu zodpovednosť. Bolo by to jednoduchšie a oveľa efektívnejšie. Rovnako je to aj v prípade akreditácie elektronických aukcií. Je to ten istý problém, výsledkom bude len zopár prevádzkovateľov elektronickej aukcie. Ale je otázka, či títo zrovna nebudú tí správne naladení a správne sfarbení.
Navrhli by sme, aby pôvodná úprava zákona ostala zachovaná a aby Úrad pre verejné obstarávanie preveril odborne spôsobilé osoby a tie, ktoré nevykonávajú činnosti vo verejnom obstarávaní, aby vyškrtol. Ďalej by bolo vhodné, aby za celý proces verejného obstarávania niesla zodpovednosť odborne spôsobilá osoba, a nie verejný obstarávateľ ako organizácia. Súčasná úprava zákona síce definuje aj postupy voči odborne spôsobilým osobám v prípade porušenia zákona, no je to nedostatočné. Poprípade je možné aj zaviesť povinnú certifikáciu a akreditáciu, ale s tým, že je potrebné jasne stanoviť čo a aké postupy, aké dokumenty či činnosti sa budú certifikovať, čo v navrhnutej novele nie je jednoznačne definované. A ten, kto splní certifikáciu, bude na základe žiadosti akreditovaný. Všetky postupy vo verejnom obstarávaní by sme navrhli zastrešiť tak, že ich bude môcť vykonať iba akreditovaná osoba, a to aj v prípade elektronického trhoviska či predkladania zákaziek pod limitom. Takto by sa dala vyvodiť jednoznačná a osobná zodpovednosť akreditovanej osoby, a nie človeka čiže štatutára organizácie, ktorý tomu aj tak nerozumie a nepozná postupy používané vo verejnom obstarávaní.
Problém číslo deväť, zákazky pod definovaným limitom, § 4 body 6 a 9 ods. 9 bod 15. Hovoríme tu o zákazkách, ktoré sú pod limitmi, ktoré som uviedol vo svojom vystúpení a na ktoré sa nevzťahuje postup podlimitné zákazky, či už v prípade využitia elektronického trhoviska, alebo v prípade verejnej správy, samosprávy a obstarávateľov, ktorí nie sú štátnymi orgánmi. Zjednodušene to opíšem asi tak, že sa jedná o zákazky od 0 do 1 000 eur v prípade štátnych organizácii. Avšak toto sú menej zaujímavé čiastky, a teda nie sú až také podstatné, lebo tu ide o drobné nákupy, napr. pier, benzínu a podobne. Navyše novela tu do sumy 1 000 eur bez DPH umožňuje priamy nákup. Pri týchto je efektívnejšie priame zadanie, a teda odbehnutie do obchodu a operatívna kúpa, kde iný postup by bol určite neefektívny, o efektívnosti, hospodárnosti a transparentnosti má zmysel hovoriť len v tom prípade, pokiaľ by ten, kto takto ide niečo kupovať a si zistí, v ktorom obchode sú lacnejší za dodržania rovnakej kvality, kúpil by to tam.
Ja sa však chcem zamerať na druhú časť. A to sú zákazky s limitmi do 20 000 eur za tovary a služby, do 30 000 eur za stavebné práce a do 40 000 eur za potraviny. V prvom rade by bolo treba definovať rozumnú sumu, do ktorej je možné vykonať priamy nákup, priame zadanie tak, aby to bolo pre obstarávateľa efektívne a hospodárne. Podľa nášho názoru by bolo priame zadanie efektívne do sumy 2 000 eur.
Teraz však k tomu, čo hovorí zákon. Na tieto zákazky v limitoch, ktoré som uviedol, platí, že verejný obstarávateľ má povinnosť zabezpečiť, aby vynaložené náklady na obstaranie boli primerané jeho kvalite a cene. A ešte, aby som nezabudol, pripomeniem, tri dni pred zadaním zákazky je povinný zverejniť zadávanie takejto zákazky. No to je zaujímavá transparentnosť a podpora čestnej a hospodárskej súťaže. Obmedzím sa teraz iba na príklad stavebnej zákazky, ale tovary, služby či potraviny sú na tom rovnako. Predstavme si obec, ktorá potrebuje rekonštrukciu strechy materskej škôlky. Jej predpokladaná hodnota je 25 000 eur bez DPH. Takže starosta to urobí takto: Ide za Janom. Ten mu to nacení na 25 000 eur a starosta v profile verejného obstarávateľa to 3 dni pred zadaním zverejní a po troch dňoch podpíše zmluvu alebo objednávku s Janom a obidvaja sú v pohode. Potom Jano dôjde za starostom, obdrží obligátnych 10 až 20 % z ceny ako všimné a obaja sa smejú, ako dobehli a obtiahli daňových poplatníkov. Niekto by mohol namietnuť, že tri dni je dosť dlho na to, aby sa do takéhoto zadania zapojil aj niekto iný, kto si takto vyhlásené zadanie v profile verejného obstarávateľa prečíta. Netvrdím, že čisto teoreticky to nie je možné, avšak prakticky je lehota 3 dni nedostatočná na vypracovanie celej ponuky, ponuky služieb prác alebo tovarov. A finančný limit v tomto prípade, ktorý som spomenul, je dosť vysoký.
Ešte sa vrátim k potravinám. Nie je dôvod na to, aby mali výnimku. Vedia to obstarávať v celej Európe a u nás nie. Z praxe sú známe prípady aj obstarávania pre školské jedálne a šlo to. V predstihu aj dotyční obstarávatelia ušetrili a navyše zabezpečili kvalitné potraviny. Čiže stále je to len o ľuďoch. A, samozrejme, sú známe aj prípady z opačnej strany, keď školské zariadenia alebo sociálne zariadenie vyhlásilo verejné obstarávanie, ktoré mu síce zabezpečilo obstaranie kvalitných potravín, avšak štatutárny zástupca verejného obstarávateľa nechcel vybraného dodávateľa, nakoľko bol o tom dohodnutý s iným dodávateľom, ktorý však nevyhral. Následne tak víťazovi robil prieťahy v rámci celého zmluvného vzťahu počas dodávok a distribúcie. Často sa vtedy objavili obvinenia, že sú dodávané nekvalitné potraviny, myslím, že ste aj o tom hovorili, pán minister, potraviny po lehote spotreby a podobne. Ale potom, keď sa urobila námatková kontrola, nič sa nepreukázalo a navyše dodávateľ vydokladoval dodávanie kvalitných potravín.
Okrem toho si treba uvedomiť, že vďaka financovaniu škôl, školských zariadení, domovov dôchodcov, domovov sociálnych služieb urobila táto vláda zásadné zmeny, ktoré majú za následok nedostatok financií v školskom sociálnom a zdravotnom systéme. Preto si dovolím tvrdiť, že práve tieto zariadenia nemajú finančné prostriedky na to, aby si zaplatili osobu, ktorá im vie vykonať kvalitné a správne verejné obstarávanie bez toho, aby boli zbytočné prieťahy v konaní, nehovoriac o tom, že táto vláda dáva v tejto oblasti tak málo finančných prostriedkov a že vlastne núti týchto verejných obstarávateľov k nákupu nekvalitných potravín. Veď si otvorene priznajme, že všetko niečo stojí a žiadny obchodník nebude predávať kvalitný tovar pod jeho reálnu cenu.
Jednoznačne sme presvedčení o tom, že toto je veľmi netransparentný postup, nehovoriac o tom, že nepodporuje čestnú hospodársku súťaž. Preto by bolo dobré, aby tieto postupy boli síce skrátené, avšak aby sa do systému na Úrade pre verejné obstarávanie dostali informácie prostredníctvom akreditovanej osoby minimálne sedem pracovných dní pred plánovaným zadaním zákazky dodávateľovi alebo zhotoviteľovi s tým, že by boli spracované súťažné podklady a predložená súťažná ponuka, ktorá by bola následne aj vyhodnotená. Tým by sa skrátili lehoty a bolo by to transparentné a podporilo by to čestnú hospodársku súťaž.
Problém číslo desať. menej ako 3 ponuky, § 46 ods. 2 bod 74. V súčasnosti to funguje tak, že pokiaľ v procese verejného obstarávania nie je predložená žiadna ponuka alebo ani jedna z ponúk nevyhovuje z hľadiska kritérií, obstarávanie sa zruší. Po novom sa zruší aj v tom prípade, pokiaľ neboli predložené viac než dve ponuky. Často sa však obstarávajú služby, tovary alebo práce, na ktoré veľmi nemá kto predložiť ponuku. Napríklad pri komunálnych vozidlách na zvoz smetí s rotačným lisovaním neexistuje na Slovensku viac ako jeden dodávateľ. Zákon síce umožňuje, ak verejný obstarávateľ nezruší súťaž s jednou ponukou, to odôvodniť, ale nie je skôr zámerom to, že ak by z dvoch ponúk mala vyhrať ponuka toho dodávateľa, ktorý by nemal byť víťazom, tak to dá šancu verejnému obstarávateľovi zrušiť verejné obstarávanie a začať ho nanovo?
Na záver sa ešte vyjadrím k pripomienkam Transparency International Slovensko, s ktorými sa stotožňujeme. A je ich jedenásť. Je to, po prvé, ponechať povinnosť vykonávať elektronické aukcie tak, ako je to definované v súčasnom znení zákona, to znamená povinne na všetky tovary, nielen na bežné tovary, ako to navrhuje novela, po druhé, zrušiť možnosť, aby kritériom hodnotenia ponúk bol aj počet novovytvorených miest, resp. ich počet spomedzi nezamestnaných, toto je veľmi špekulatívne kritérium hodnotenia, po tretie, jasne v zákone uviesť, že pri centrálnom obstarávaní je odber nepovinný, ak sa preukáže nižšia cena, po štvrté, zmäkčiť definíciu mimoriadne nízkych ponúk na aspoň 50 % menej ako priemer ostatných ponúk a 20 % menej ako druhá najnižšia ponuka a zrušiť pomer k predpokladanej cene, tak ako to definuje návrh novej smernice Európskej únie, v Slovenskej novele sú tie percentá 30, 15 a 15, po piate, zaviesť otvorený výberový proces pre výber predsedu Úradu pre verejné obstarávanie a upraviť jeho postup, po šieste, zúžiť dôvody odvolania predsedu, v súčasnosti sú široko definované, konkrétne navrhujeme vypustiť nasledujúci dôvod, § 111 ods. 2 (zákona o verejnom obstarávaní) písm. e), úrad neplní úlohy podľa tohto zákona, zníži to politický tlak na vedenie Úradu pre verejné obstarávanie, po siedme, zaviesť povinnosť zverejňovať všetky rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, navrhovaná novela plánuje utajiť zápisnice z rokovania rady, teda aj hlasovanie jej členov, po ôsme, zadefinovať prieskum trhu a poveriť Úrad pre verejné obstarávanie definovaním podrobnejšej metodiky jeho vykonávania, po deviate, definovať postup výberu členov rady, upraviť dôvody odvolania člena rady priamo v zákone, vypustiť členstvo vedúceho úradu Úradu pre verejné obstarávanie v rade, po desiate, neobmedzovať riešenie námietok len na zákonnosť postupov, ale aj na vecnú správnosť rozhodnutí, po jedenáste, v kompetenčnom zákone stanoviť ústredný orgán štátnej správy, ktorý bude mať zodpovednosť za problematiku verejného obstarávania.
Vážené dámy, vážení páni, nezapieram, že v zákone sú aj dobré veci, sú to napríklad referencie na dodávateľa, to je dobrá vec, aj keď dnes ešte teda nie je vôbec jasné, ako sa budú tieto referencie zisťovať a získavať, ale nie je našou úlohou ich tu vymenovávať alebo nejako bližšie popisovať. Verejné obstarávanie je mimoriadne zložitá a mimoriadne odborná téma. O to je dôležitejšie pri takýchto náročných témach predkladať stopercentné zákony. Tento návrh zákona takým nie je a, ako som uviedol, klub strany SaS ho v prvom čítaní nepodporí, čím nevylučujem, že ho podporíme v druhom a v treťom čítaní, pokiaľ bude odstránených oných desať problémov, ktoré som uviedol a zároveň bude zohľadnených aj jedenásť vymenovaných pripomienok Transparency International Slovensko, s ktorými sme sa my v strane Sloboda a Solidarita stotožnili. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Brocka, jednu poznámku aj jedno upozornenie by som si dovolil povedať. Tá poznámka sa týka toho vášho takého nejakého návrhu, z ktorého som tak nejako vyrozumel, že by vojaci a policajti si museli vybrať, či budú poberať výsluhový dôchodok alebo plat zo zamestnania, alebo teda ďalší verejný príjem. My sme sa týmto zaoberali už počas našej vlády. Viem, že tam boli rôzne výklady, bolo tam mnoho výkladov, kde to vyzeralo na to, že to môže naraziť priamo na ústavu. Osobne by som sa tomu nebránil pri nejakom prechodnom období, pretože dobrých analytikov alebo dobrých zbrojárov je veľmi, veľmi ťažké si vychovať. A pokiaľ my nemáme pustených civilistov na vojenské školy a nevychováme si ich z radov civilov, tak práve tam v prípade, že by tí vojaci odišli pri takomto pravidle naraz, tak by mohli ozbrojené sily skolabovať.
Rád by som vás ale upozornil, aby ste v budúcnosti tak nejako trochu vážili slová alebo rozmýšľali nad tým, čo poviete, lebo vy ste tu nášho pána ministra tak rozčúlili, ja som to nezachytil presne, čím to bolo, že sa môže naozaj stať, že on nebude vedieť nejakým spôsobom tu diskutovať ďalej, a aby sa nestalo ešte niečo horšie, pretože kde by potom smeráci hľadali takého ministra, do ktorého boli všetky vojačky a policajtky zamilované, až pokiaľ nedošiel s týmto zákonom, lebo teraz už, samozrejme, zamilované nie sú.
Takže o toto by som vás prosil nabudúce. Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne. No, pán kolega Baška, však vy ste potvrdili v podstate moje slová. Ja neviem presne, koľko odišlo vojakov za vás, viem to, že vy ste ich poslali kade ľahšie. A bolo ich viacej ako tisíc. Neviem, či sa to nešplhalo až niekde k dvom tisíckam.
Ale vy ste vlastne potvrdili to, čo som ja povedal. My keď sme nastúpili do vlády, tak sme vojakom, policajtom a všetkým príslušníkom ozbrojených zborov hovorili pravdu, hovorili sme im, že systém bude treba zastabilizovať, že bude treba prijať zásadné zmeny. Ale zároveň sme druhým dychom vždy dodávali, že všetky zmeny sa budú týkať len nových vojakov, nových policajtov, ktorí nastúpia službu vlasti až po tom, keď začne platiť nová legislatíva. Vy ste ich sprosto oklamali, pán kolega Baška. Ja vám nájdem x vašich vyjadrení, kde ste vykrikovali na mítingoch a do médií, že žiadne zmeny sa súčasných vojakov ani policajtov nebudú týkať. Samozrejme, vám na to naleteli. To, že teraz neodchádzajú, je kvôli tomu, že nemajú kam ísť. Ale ja som presvedčený, že si toto, tento podraz, ktorý im idete spraviť, veľmi dobre zapamätajú. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najprv by som zareagoval tak aktuálne na to vytešovanie sa, pán minister, že vám neodchádzajú policajti kvôli tomu, že rozumejú tomuto zákonu. No tak kam by asi tak išli v dnešnej dobe, keď nemajú kam ísť? Tomu zákonu veľmi dobre rozumejú, hlavne tí aktívni. A ja sa k tomu ešte vo vystúpení dostanem.
Hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanecký klub strany SaS nepodporí tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a niektoré súvisiace zákony.
Nebudem sa venovať tomu, čo je dobré a čo je odborne správne v zákone, je tam toho dosť, nakoniec.
Zákon rieši zníženie výdavkov na osobitný systém sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov. Nikto z nás nespochybňuje, že neustále sa prehlbujúci deficit na osobitnom dôchodkovom účte vojakov a policajtov je potrebné riešiť. Mali sme to v pláne aj my v našej vláde. A chcem z tohto miesta oceniť, že ste sa na to podujali. Dokonca si myslím, že aj to, ako ste technicky spracovali základné zmeny, je celkovo dobré. Mám na mysli predĺženie služby potrebnej na dosiahnutie výsluhového dôchodku z 15 na 25 rokov, takisto predĺženie služby potrebnej na získanie výsluhového príspevku z 5 na 10 rokov, doplnenie ustanovení o poskytovaní kúpeľnej starostlivosti, zmenu zisťovania základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, zvýšenie poistného plateného policajtmi aj vojakmi, ako aj poistného plateného služobným úradom a tak ďalej a tak ďalej. Ako som povedal, sú to zmeny, o ktorých by sa možnože dalo niekde ešte diskutovať, ale s ktorými v zásade by sa po technickej stránke dalo a dá súhlasiť.
Prvý nedostatok, ktorý ale chcem spomenúť v súvislosti s týmto zákonom, je to, že vôbec neriešite zúženie okruhu poberateľov výsluhových dôchodkov. To znamená, že výsluhový dôchodok bude aj naďalej. Aj v budúcnosti ho budú poberať napríklad policajti, ktorí vykazujú všetky znaky civilného zamestnanca, napríklad policajti niekde v laboratóriách alebo dámy za pultmi vydávajúce nejaké dokumenty občanom. Alebo uvediem ešte lepší príklad: Je normálne, aby výsluhový dôchodok poberal právnik, z ktorého si vojenský hodnostár urobil „svojho asistenta", a tento právnik z kancelárie 25 rokov nevystrčí nos? Ten bude mať naďalej rovnako nárok na výsluhový dôchodok, ako naň bude mať nárok vojak na misii v Afganistane. Asi všetci cítime, že to nie je správne a že to nie je v poriadku a že s tým treba niečo spraviť.
My sme tieto disproporcie chceli odstrániť tým, že by sme v budúcnosti prijímali vojakov pri pozíciách, kde nie je odôvodniteľný a logický nárok na výsluhový dôchodok, na krátkodobé päťročné kontrakty, ale o tomto by vedeli už pri nástupe. A vedeli by tak, že nárok na výsluhový dôchodok mať nebudú. A za týchto podmienok by do ozbrojených síl vstupovali. Podotýkam, že by to bolo len pre nových vojakov. A to by bolo fér. Podobne sa to dá realizovať aj u policajtov, u hasičov a u ďalších. Výrazne by sme tým zúžili počet príslušníkov ozbrojených zborov, ktorí by systém dôchodkového zabezpečovania zaťažovali. Viem, že mi odpoviete, že mnoho z tých pozícií je už v súčasnosti scivilnených, ja vám však na to hneď odpoviem, že ešte množstvo tých pozícií scivilnených stále nie je.
Chápem, že na ministerstve obrany sa zaoberajú inými činnosťami, ako je napríklad kúpa dvoch nepotrebných malých lietadielok za 10 mil. eur, ktoré sú dobré akurát na to, aby si pán minister obrany na svojich cestách po Slovensku a okolitých krajinách v nich vyvážal svoju maličkosť. Rozumiem aj tomu, že sa na ministerstve obrany zaoberajú tak dôležitými vecami, ako je plnenie vreciek smeráckych verných, ako je napríklad bývalá hovorkyňa strany SMER, ktorá bude inkasovať ľúbezných 960 eur mesačne za absolútne nepotrebný monitoring pre bytovú agentúru rezortu ministerstva obrany, pričom kľúčových slov, ktoré budú monitorovať, je až neuveriteľných dvanásť. No zostáva len dúfať, že sa im pri tom toľkom monitorovaní nezaparia počítače od toľkej roboty. Napriek tomu, že sa na ministerstve obrany venujú v súčasnosti hlavne kšeftom s rôznymi lietadlami, monitoringmi, ale aj kšeftom so zbrojárskymi podnikmi, mám na mysli VOP Nováky, ale teraz už máte na rane aj Letecké opravovne Trenčín, ktoré chcete speňažiť, tak ešte stále je na rezorte dostatok fundovaných odborníkov z radov úradníkov, ktorí by takéto zúženie poberateľov výsluhových dôchodkov tak, aby to bolo spravodlivejšie nielen voči samotným vojakom, ale aj voči celej spoločnosti, vedeli v legislatívnej podobe bez problémov pripraviť. Všetkých totiž minister Glváč ešte nevyhodil. Len to chce trošku viac sa venovať legislatíve a menej kšeftom aj u samotného pána ministra.
Ale druhá vec je oveľa, oveľa závažnejšia, pán minister: Bum! Viete, čo to bolo? To bola ďalšia rana istoty, ktorú ste tentokrát uštedrili terajším vojakom a policajtom a, samozrejme, aj ostatným, hasičom, colníkom, pracovníkom justičnej stráže, horským záchranárom, pracovníkom ozbrojených zborov v Národnom bezpečnostnom úrade či v Slovenskej informačnej službe. Mám na mysli tých teraz slúžiacich. Pán minister, toto je ďalšia smerácka rana istoty, ktorú uštedrujete svojim voličom. Z nich obrovské množstvo vás totiž volilo. A to je verejne známe. A toto obrovské množstvo ste sprosto oklamali. Pripomeniem vám, pán minister, jeden výrok: „To ako si predstavujete, páni, že v jednej hliadke budú dvaja policajti, z ktorých každý jeden bude mať nárok na výsluhový dôchodok, a pritom bude naň mať nárok jeden po 15 rokoch a jeden po 25 rokoch?" Viete, kto to povedal? To ste povedali vy. Boli to slová, ktoré ste rozhorčene z opozície adresovali nám, keď sme aj s kolegom Lipšicom pripravovali analýzu sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov. A v snahe zastabilizovať dôchodkový systém príslušníkov ozbrojených zborov sme avizovali zmeny, podobné, ako teraz navrhujete vy. Ale podotýkam, že my sme ich avizovali len pre úplne nových vojakov a nových policajtov. A zároveň keď hovorím o nových, tak zdôrazňujem, že to mali byť výlučne tí vojaci a policajti, ktorí by nastúpili do služby v ozbrojených silách, do Policajného zboru a podobne až po nadobudnutí účinnosti novej legislatívy. Aktuálne slúžiacich vojakov, ani policajtov by sa daná legislatíva nedotkla.
Ako som už povedal, vy ste svojím klasickým smeráckym spôsobom vojakov, policajtov a všetkých ostatných príslušníkov ozbrojených zborov oklamali. Pred voľbami ste mali plné ústa rečí, ako sa nedotknete ich terajších sociálnych výhod. Sľubovali ste im istoty. A na tie sladké rečičky vám, žiaľ, naleteli. Dnes, respektíve veľmi skoro na vlastnej koži aj vojaci, aj policajti ucítia, ako tie vaše istoty v praxi vyzerajú.
Aj ja sa dnes môžem spýtať, pán minister, teda aj vášho kolegu pána Glváča, aby som bol spravodlivý, nielen otázkou: To ako si teraz predstavujete, páni, že v jednej hliadke budú dvaja policajti, z ktorých každý jeden bude mať nárok na výsluhový dôchodok, pričom bude mať naň nárok jeden po 15 rokoch a jeden po 25 rokoch? Alebo ešte lepšie sa spýtam: Na misii v Afganistane budú medzi nástražnými výbušnými systémami operovať jedenásti vojaci, z ktorých bude mať nárok na výsluhový dôchodok jeden po 15 rokoch, jeden po 16 rokoch, ďalší po 17 rokoch a tak ďalej, až posledný po 25 rokoch?
Viete, dámy a páni, často na internete kolujú také názory, že voliči strany SMER sú menej inteligentní, že sú menej vzdelaní. Dokonca stretol som sa už aj s tak radikálnymi názormi, teraz citujem, že „sú to ovce". Chcem povedať z tohto miesta, že nesúhlasím s týmito názormi, pretože medzi voličmi rôznych strán sú rôzni ľudia. Ale druhým dychom musím dodať, že vy ich za tie pomyselné ovce, za hlupákov, ktorých opijete rožkom, asi pokladáte. Minimálne príslušníkov ozbrojených zborov, o ktorých je tu reč, pokladáte za hlupákov. Ako si inak môžem vysvetliť to vaše divadlo, ktoré ste tu zohrali vy, pán minister, spolu s ministrom obrany Martinom Glváčom. A prizvali ste si ešte ako komparzistu ministra financií Petra Kažimíra. Šaškovali ste tu najprv s 19-percentným zdaňovaním výsluhových dôchodkov, neskôr s 10-percentným zodvodňovaním alebo odvodom výsluhových dôchodkov, predvádzali ste tu hru na dobrého a zlého policajta, naoko ste sa tu akože pretláčali, strašili ste vojakov, policajtov, postupne ste sa tvárili, že jeden druhému ustupujete. Najprv ste sa tvárili, že to bude platiť zároveň, potom že už bude platiť len jedna z týchto dvoch alternatív. Robili ste to s jediným cieľom, aby ste oklamali a uchlácholili tých, ktorých sa táto pripravovaná rana istoty, a síce aktívnych príslušníkov ozbrojených zborov, týka. Vy už 5 minút po voľbách ste vedeli, že tú ranu istoty súčasným vojakom a policajtom zasadíte. Ja som dokonca presvedčený, že ste to vedeli už pred voľbami. No musím vám povedať, po prvé, vy máte vládnuť a nemáte hrať divadlo, máte navrhovať a schvaľovať zákony tak, aby sa ľuďom na Slovensku žilo lepšie. Ak ste chceli hrať divadlo, mali ste sa dať k ochotníkom, a nie na politiku. A, po druhé, ste mizerní herci, pretože ani vojaci, ani policajti, ani ostatní vám na toto úbohé divadielko neskočili. Môžem vás o tom ubezpečiť, lebo si priamo s mnohými z nich píšem a mám dlhodobo presne takúto spätnú väzbu. Konkrétne citácie mailov alebo odkazy cez sociálnu sieť vám tu citovať nebudem, lebo by mi ich mikrofón zrejme vypípal.
Dámy a páni, vláda strany SMER sa k terajším vojakom, policajtom, hasičom a všetkým ďalším príslušníkom ozbrojených zborov, ktorí nastupovali na službu našej vlasti za určitých podmienok, nezachovala fér. Idete meniť podmienky podrazáckym spôsobom za pochodu. Ale koniec koncov všetko zlé je aj na niečo dobré. Oklamať sa totiž dá len raz. A vy, dámy a páni z vládnej strany SMER, terajším vojakom, policajtom a ďalším, ktorí sú ochotní položiť to najcennejšie, čo majú, svoje životy za Slovensko, to idete urobiť práve v tejto chvíli. Pevne verím, že na to, že ste ich oklamali, nikto z nich nezabudne a že vám tento podraz v najbližších voľbách spočítajú. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Jedna poznámka. Pán kolega Simon, k tomu, čo si hovoril, dovolím si poznamenať, že vyhradzovať poľovný revír pre pána prezidenta by bolo úplne zbytočné, pretože podľa posledných medializovaných informácií pán prezident v podstate ani moc nepoľuje a uprednostňuje radšej futbal v Limbachu alebo na Tehelnom poli. Takže si myslím, že to by bolo zbytočné a kontraproduktívne. Ďakujem pekne.