Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, prítomní poslanci, Výbor Národnej rady pre hospodárskej záležitosti ma uznesením č. 301 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a napokon aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ak teda v nej nevystúpite, pán navrhovateľ, tak si dovolím aj ja v rozprave vystúpiť hneď po vás.

No mne rovnako nenáležite znelo také to skryté hodnotenie s takým útočným výrazom na pani ombudsmanku, pretože ste, pán poslanec, hovorili o tom, že je tu snaha z jej strany prezentovať sa v bulváre, ale pokiaľ sledujem tlač, ja som pani ombudsmanku raz nevidela sa prezentovať cez bulvár. Tak neviem, či to je naozaj pravdivý výrok, ktorý ste tu predniesli. A ak teda pravdivý nie je, tak by som na vašom mieste zvažovala korektnosť vami vyrieknutých slov a viet.

Pani poslankyňa Ritomská, ja chcem vyjadriť súhlasné stanovisko a potvrdiť to, o čom ste vy hovorili v svojej, svojom príspevku, o nízkej vymožiteľnosti akéhokoľvek druhu ľudských práv, či už hovoríme o základných demokratických právach a slobodách, ako je právo na názor a prípadne na výkon petície, naozaj tých podnetov, ktorých, mňa samotnú ľudia upozorňujú na to, že ľudia sú za svoje názory a za svoje konanie postihovaní aj napríklad stratou zamestnania. Počet takýchto podnetov naozaj stále rastie, mnohí ľudia na pracovisku trpia diskrimináciou za to, že otvorene prezentujú svoje občiansko-politické názory, rovnako to platí aj pre výkon a vymožiteľnosť spotrebiteľského práva. A naozaj tá nízka vymožiteľnosť spotrebiteľského práva súvisí aj s trendom, nežiaducim trendom, chcem upozorniť, zužovania činnosti a podpory - či už morálnej, alebo aj finančnej, technickej - spotrebiteľských organizácií. Naozaj samu ma poburuje, že mnohé organizácie mimovládne, aj také, ktoré naozaj sa osvedčili v aplikačnej praxi, mali skúsenosti, mali merateľné výsledky, ich činnosť bola pozastavená, zúžená, ich vplyv, samozrejme, bol potláčaný, takže ak dnes hovoríme o výkone ľudských práv, vymožiteľnosti akéhokoľvek druhu ľudských práv, tak naša krajina zjavne má s tým problémy. A ja verím, že aj táto rozprava prispeje k tomu, aby sa v tomto smere niečo pohlo dopredu a veľa toho zmenilo.

Tak mňa naozaj mrzí, že k takémuto veľmi dôležitému zákonu, ktorý je predkladaný, je venovaná minimálna pozornosť. Svedčí o tom aj nízky počet poslancov, ktorí sa nachádzajú v miestnosti, pretože práve tento zákon ja považujem za veľmi vážny a dôležitý prostriedok práve na to, ako ochraňovať národné, politické, hospodárske a finančné záujmy našej krajiny. Faktom je, že v tomto smere má Slovensko veľký deficit a aj samotný, samotná účasť ľudí vo voľbách bola prejavom toho, ako je tomu venovaná minimálna pozornosť, ako zo strany našich reprezentantov v Európskom parlamente, tak aj je to dôkaz, priamy dôkaz o tom, že na národnej úrovni, na národnej pôde témy, ktoré sú úzko spojené s ochranou našej či už energetickej, ekonomickej, potravinovej nezávislosti a suverenity nie sú dostatočne pokrývané.
Preto si vážim túto iniciatívu poslanca Viskupiča, že ju takto predniesol a verím, že aj toto bude takým prvým prvkom a snahou o to, aby sa takéto vážne témy na pôde Národnej rady otvárali, aby im bola v čoraz väčšej miere venovaná veľká pozornosť. Nech sa tento zákon, tento návrh zákona stane aj výzvou pre novozvolených európskych poslancov, ktorí budú naše záujmy, verím, že v dobrej viere a v úprimnej snahe prezentovať aj na európskej pôde. Zatiaľ sa ich činnosť takou nejaví byť naplno.
Ďakujem.

Dovolím si k tomu predniesť hádam záverom ako spravodajkyňa dve také vety, reagujúc a sumarizujúc vlastne relatívne krátku rozpravu. Nedá mi, aby som nevyslovila svoje znepokojenie, že takýto vážny zákon, ktorý má prispieť k stransparentneniu a zefektívneniu spoločnosti s majetkovou účasťou, býva v parlamente a v podmienkach akútnej potreby zmien riadenia týchto podmienok odignorovaný, neprijímaný, bez akýchkoľvek vecných a pádnych argumentov. Ja verím, že takejto ignorancii k príprave a k predloženiu takýchto zákonov raz zamedzíme. Takže je mi veľmi smutno a veľmi ma zaráža, že takéto obsahovo aj formálne dobre pripravené zákony, zákony, ktoré majú svojím spôsobom, ako tu bolo povedané, aj naplniť štátnu kasu, že takéto zákony bývajú odignorované. Svedčí to potom, samozrejme, o tej morálnej kultúre a výbave samotného parlamentu.
Ja verím, že voliči a občania budú pozorní a budú vedieť aj z takéhoto prístupu k takýmto predkladaným záverom vzniesť zodpovednosť voči konkrétnym politickým stranám a zoskupeniam.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážení prítomní poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 301 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca, Igora Hraška a Jana Mičovského na vydanie zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločnostiís majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj s stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré sú pre mňa ako spravodajkyňu, pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Mne nedá, aby som vás nepodporila v tom vašom návrhu na stiahnutie prerokovávaného zákona o sudcoch a prísediacich, pretože ste prezentovali celý rad pádnych, veľmi závažných, logických a napokon aj dôvodných argumentov, ktoré svedčia o tom, že tento zákon nie je dobre skompletizovaný ako z technickej, legislatívnej stránky, tak ani zo stránky vecnej.
A najväčšie rozhorčenie vo mne spôsobilo práve to upozornenie na necitlivý a škodlivý, kontraproduktívny zásah práve do nabúrania snahy o stransparentnenie či už prideľovania jednotlivých súdnych spisov alebo potom aj rozhodovania Súdnej rady. Takže ja tiež takýto zákon určite nepodporím.
A opakovane chcem predniesť, že takýto lajdácky prístup k príprave legislatívnych návrhov pre mňa nie je akceptovateľný.

Ja chcem znova len vyzdvihnúť a podčiarknuť to, čo tu už opakovane odznelo, takéto znepokojenie, ktoré naozaj cítim aj ja pri predloženom návrhu, ktorý naozaj, ako sa zdá, vyznieva ako imitácia, ako len hra na reformu súdnictva. A mrzí ma tá neuvedomelosť, ktorá je spájaná s prípravou nielen tohto návrhu, ale aj iných legislatívnych návrhov. Ako keby sme si sami podkopávali pôdu pod vlastnými nohami. Neviem, či tí, ktorí vlastne dnes budú zodpovedať za reformu súdnictva alebo vôbec, ako je tento rezort riadený, si vôbec uvedomujú, že takýmito len formálnymi sťaženiami prispievajú k tomu, že ľudia budú čím ďalej, tým viac demotivovaní predkladať a podávať súdne žaloby, čím ďalej, tým viac bude narastať nedôvera v inštitucionálne zabezpečenie spravodlivosti, a tak budú hľadať iné spôsoby, alternatívne spôsoby toho, ako sa s rôznymi spormi rôzneho druhu vysporiadať. V podstate takýmto spôsobom len sami spôsobujeme rozpad inštitucionálneho systému, v ktorého dôvera zo strany ľudí čoraz viac klesá, má klesajúci trend. Takže takýmto formálnym prístupom k príprave či už návrhov alebo k reforme súdnictva sami spôsobujeme jeho rozpad.

No, niekoľkokrát opakovane v rozprave v príspevkoch diskutujúcich odznelo zvýraznenie, aj dôvody, prečo je potrebná reforma súdnictva. Je to naozaj katastrofálny stav, čo sa týka nízkeho stupňa dôvery ľudí, občanov v súdy. Jednak je to nízky stupeň vymožiteľnosti práva, čoraz obtiažnejšia vymožiteľnosť elementárnych práv aj, samozrejme, tým vážnym dôvodom sú prieťahy v konaniach, ktoré sú s tým spojené.
Nikto, pán poslanec, ako nejakým spôsobom nespochybňuje legitímnosť a silu tejto vlády, ale ani to neznamená, že keď táto vláda disponuje takouto silou, aby mala právo ju nejakým spôsobom zneužívať. A podľa mňa tie pochybnosti a obavy sudcov, ktorí chcú konať na čistých a mravných základoch, sú oprávnené, pretože ani v priebehu celej rozpravy neboli prednesené konkrétne opatrenia, navrhovatelia ich nepredniesli, ktoré by nás mali ubezpečiť o tom, že získané mnohé citlivé informácie dotknutých ustanovizní a subjektov nebudú proti sudcom zneužívané.
Takže tá obava sudcov je dôvodná a takto nastavený zákon nedáva žiadnu istotu ani konkrétne opatrenia, aby sme sa vyhli tomu, čo sa môže stať a čo môže byť prejavom zneužitia majority aj dominancie moci súčasnej vlády.

Ja si dovolím zareagovať na váš výstup, pán poslanec, a to v tom zmysle, že došla som k takej reflexii, úvahe, že seba lepší systém akokoľvek sa navrhne, rôzne disciplinárne konania, bezpečnostné previerky, Súdna rada, pokiaľ naozaj tieto systémy a návrhy budú, tento systém bude kreovaný tak, aby Súdna rada, že v nej budú zastúpení ľudia, ktorí podliehajú politickej, obchodnej moci, tak proste seba lepší systém proste zlyhá, fungovať jednoducho nebude.
A ja som presvedčená o tom, že skutočnú reformu súdnictvo zažije potom, ak si všetci sudcovia uvedomia, že ak budú nemravne, nectnostne a nečisto konať, neublížia nikomu viac, ako sami sebe. Slovenské súdnictvo a celá slovenská spoločnosť si vyžaduje nie vonkajšiu reformu, lebo tie doteraz všetky zlyhali, reformy. Slovenské súdnictvo a celá spoločnosť si žiada vnútornú premenu, uvedomenie si každého jedného sudcu, každého jedného jednotlivca, ktorý je zodpovedný za výkon svojej funkcie, že ak koná nečisto a nemravne, neublíži nikomu viac, ako sám sebe.
Ďakujem.