79.
Takže ešte raz zopakujem, aby som nadviazala. Zámerom, môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorým vstupujeme do Občianskeho súdneho poriadku pri nepriamej úprave zákona o rodine, je presadiť inštitút povinnosti predexekučnej a predsúdnej výzvy, pretože sme presvedčení o tom, a toto naše poznanie, tento náš zámer vyplýva z aplikačnej praxe, že takýmto spôsobom dokážeme vytvoriť pre dotknutého dlžníka aký-taký manévrovací priestor pre možnú dohodu a komunikáciu s oprávneným, pre komunikáciu s veriteľom. V mnohých prípadoch sa nám v praxi ukázalo, že ak spotrebiteľ v záujme dohodnúť sa s nebankovým subjektom alebo vymáhačskou spoločnosťou, prípadne s exekútorom o spôsobe alternatívneho riešenia vysporiadania svojho záväzku prejavil záujem, tak väčšinou sa títo zástupcovia dotknutých spoločností k nemu obrátili chrbtom. Potvrdzuje to aj naša skúsenosť, keď sme v záujme zastupovania spotrebiteľa kontaktovali či už nebankové subjekty alebo exekútorov, vymáhačské spoločnosti, ktorým boli postúpené pohľadávky na vymoženie. Nemali záujem s nami komunikovať. A vo väčšine prípadov sme tieto dotknuté subjekty potrebovali upozorniť na mnohokrát objektívne podmienky alebo vplyvy, ktoré neumožňujú spotrebiteľovi, či už pre stratu zamestnania, alebo preto, že sa ocitol v sociálnej tiesni, mu neumožňujú tieto pohľadávky, tieto svoje záväzky voči veriteľom splniť.
V iných prípadoch sa častokrát stávalo, že samí spotrebitelia vniesli svoje pochybnosti a bránili sa pred týmito nebankovými subjektmi v enormne vysoko nastavených vymáhaných čiastkach. Ak sa chceli odvolať, či už voči nebankovým subjektom, alebo vymáhačským spoločnostiam, prípadne voči exekútorom, nebol záujem tieto ich mnohokrát oprávnené požiadavky, preukázané požiadavky zohľadniť. Žiaľbohu, aj na základe prijatej legislatívy, ktorá mala za cieľ posilniť a zvýšiť ochranu spotrebiteľa pred úžerou. Žiaľbohu, aj zo súčasných poznatkov advokátskej praxe a tými, ktorí spotrebiteľov na súdoch zastupujú, máme možnosť vidieť, že neprimerané, neprimerane vymáhané poplatky, úhrady voči oprávneným, voči veriteľom, nemôžme zastaviť.
Ja by som chcela poukázať na to, že v prípade, že spotrebitelia majú záujem riešiť svoje záväzky a dlhy spolu s vymáhaným príslušenstvom alebo nákladmi voči zástupcom veriteľov, ak majú záujem toto riešiť mimoinštitucionálne, mimosúdne, tak naozaj nie je im to umožnené. Nadobúdam čoraz viac dojem a pomaly aj presvedčenie, čo bolo deklarované aj na tom jednom konkrétnom prípade pani Márie Madejovej, ktorý minule uvádzal pán poslanec Hlina, nadobúdam presvedčenie, že je tu účel vlastne týchto ľudí tlačiť do inštitucionálnych procesov, do formalizovaných procesov, či už súdneho riadenia vymáhania takéhoto dlhu, alebo potom aj do procesu vymáhania tohto dlhu cez exekučný úrad. Samozrejme, že na každý takýto proces sa viažu náklady či už právnych zástupcov veriteľov alebo vymáhačských spoločností, prípadne samotných exekútorov.
Nemožno opomenúť, že takýto spotrebiteľ, ktorý sa ocitne v dlhu, v dlhovej špirále, z ktorej sa nevie vymaniť, nemá prostriedky na to, aby sa dokázal pred zomknutím všetkých týchto subjektov, ktoré som spomenula, aby sa dokázal brániť. Vo väčšine prípadov nemá ani to právne vedomie, že nepozná mnohé nové inštitúty, ktoré boli prijaté a ktoré by mohol použiť, a v mnohých prípadoch mu práve jeho sociálna a finančná tieseň neumožní obrátiť sa na advokáta. Netajím sa tým a nie je to žiadne verejné tajomstvo, ak poviem, že samozrejme, ani pre advokátsku obec takéto prípady sociálne alebo ekonomicky finančne poddimenzovaných spotrebiteľov, občanov, vôbec nie sú lukratívne.
Týmto chcem ukázať, že aj napriek prijatej legislatíve, stále ten spotrebiteľ - dlžník, ktorý sa v mnohých prípadoch ako dlžník stáva skôr rukojemníkom suity nebankoviek, vymáhačských spoločností, exekútorov, nemá absolútne rovnovážnu pozíciu, nemá absolútne vytvorený priestor na to, aby sa mohol adekvátne brániť. V takýchto prípadoch to naozaj vyzerá tak, že ak nemáš peniaze, nemáš právo na spravodlivosť, nemáš pomaly právo ani na život. Prípady týchto ľudí naozaj sú dramatické, vedeli by o nich hovoriť tí, ktorí sa tým zaoberajú. A hoci tieto prípady sú riešené ako jednotlivými v rámci personálnych, technických a časových možností tých, ktorí vlastne z princípu takýmto ľuďom pomáhajú, ja predpokladám, že počet 45-tisíc exekvovaných dôchodcov predstavuje takú vlnu a tak veľkú skupinu dlhom zaťažených jednotlivcov, ktorou sa bude musieť štát vážne zaoberať.
Nestačí len prijať legislatívne opatrenia, ktoré budú mať do budúcna preventívny zmysel, a to som presvedčená, že práve inštitúty zavedenia povinných predexekučných a predsúdnych výziev naplnia, ale je naozaj veľmi potrebné, aby sme sa zamerali na tých 45-tisíc exekvovaných dôchodcov, ktorým sú cestou poisťovne zrážané z ich dôchodkov nie malé sumy v prospech vymáhačských spoločností. Bude nevyhnutné týmto ľuďom naozaj pomôcť. Lebo zatiaľ len tým, že o tom hovoríme takto v parlamente, tak sa nám ľudia bezprostredne ozývajú, ale myslím si, že ak by sa o takejto možnosti ochrany finančných spotrebiteľov - dlžníkov, z ktorých sa stali rukojemníci spomenutých subjektov, ak by sa o tejto možnosti dozvedeli, v omnoho väčšom meradle by siahli po odbornej a právnickej pomoci.
Okrem zavedenia inštitútu povinnosti predĺženia predexekučnej a predsúdnej výzvy sa v tomto pozmeňováku budeme sústreďovať aj na to a máme snahu presadiť aj to, aby bola navýšená suma, ktorá má byť chránená pred exekútorom, a zvýšiť vlastne tú sumu z výšky 99 eur na sumu 200 eur.
Ja teda idem k prečítaniu pozmeňujúceho návrhu. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. Čl. II, sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 79 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
"Ak je predmetom návrhu na začatie konania peňažné plnenie, je navrhovateľ povinný okrem listinných dôkazov podľa prvej vety pripojiť aj kópiu výzvy na úhradu peňažného plnenia spolu s doručenkou alebo vrátenou nedoručenou zásielkou.".".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Zdôvodnenie: Pred podaním návrhu na začatie súdneho konania, ktorým sa sleduje peňažné plnenie, sa zavádza povinnosť navrhovateľa vyzvať odporcu na dobrovoľné plnenie záväzku. Zmyslom tejto tzv. predsúdnej výzvy je snaha predchádzať takým situáciám, keď sa odporca dozvie o svojich pohľadávkach až na základe predvolania na súd alebo na základe doručeného platobného rozkazu. Najväčší prínos predsúdnej výzvy možno očakávať v prípadoch, keď sa vymáhaná suma pohybuje radovo v niekoľkých eurách, napríklad v desiatkach eur. Z praktických skúseností možno takmer s istotou tvrdiť, že drvivá väčšina odporcov je ochotná dobrovoľne splniť svoje pohľadávky plynúce z rôznych nedoplatkov a penále, problémom však je, že o svojich pohľadávkach častokrát ani nevedia.
Navrhovaná právna úprava ukladá navrhovateľovi povinnosť vyzvať odporcu na dobrovoľné plnenie ešte pred podaním návrhu na začatie súdneho konania na všeobecný súd.
Predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol vypracovaný na základe podnetov z praxe a novelizačné zmeny boli prerokované so zástupcami stavovských a profesijných organizácií. Len pre upresnenie uvediem, bolo to prerokované so zástupcami združení na ochranu spotrebiteľa a s komorou exekútorov.
Jednou zo základných zásad zákona o rodine je povinnosť každého člena rodiny zabezpečiť ochranu a zvyšovanie hmotnej úrovne rodiny. Zavedenie tzv. predsúdnej výzvy predstavuje inštitút, ktorý je spôsobilý významným spôsobom prispieť k naplneniu vyššie uvedenej zásady zakotvenej v zákone o rodine.
Nie je potrebné osobitne pripomínať, že v Slovenskej republike existuje enormné množstvo rodín, ktoré majú značné problémy s riadnym plnením svojich vyživovacích povinností aj z dôvodov vedenia vyčerpávajúcich súdnych sporov, ku ktorým by v prípadoch finančného plnenia na základe upozornenia zo strany veriteľa vôbec nemuselo dôjsť.
2. V čl. ll sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie:
"12. Za § 372w sa vkladá nový § 372x, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 372x
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Na konania začaté do 31. decembra 2015 sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2015.".".
Odôvodnenie: Zavádzajú sa prechodné ustanovenia s cieľom zamedziť retroaktivite navrhovanej právnej úpravy.
3. Za čl. IV sa vkladajú nové články V až VII, ktoré znejú:
"Čl. V
Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z., zákona č. 71/2009 Z. z. a zákona č. 336/2014 Z. z. sa dopĺňajú takto:
V § 18 sa za ods. 2 na konci pripája táto veta: "Ak je predmetom návrhu na začatie rozhodcovského konania peňažné plnenie, je žalobca povinný okrem dôkazov podľa prvej vety pripojiť aj kópiu výzvy na úhradu peňažného plnenia spolu s doručenkou alebo vrátenou nedoručenou zásielkou.".
Za § 54b sa vkladá nový § 54c, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 54c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Na rozhodcovské konanie podľa tohto zákona začaté do 31. decembra 2015 sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2015.".
Čl. VI
Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:
V § 25 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Ak je predmetom návrhu na začatie rozhodcovského konania peňažné plnenie, je žalobca povinný okrem dôkazov podľa prvej vety pripojiť aj kópiu výzvy na úhradu peňažného plnenia spolu s doručenkou alebo vrátenou nedoručenou zásielkou.".
Za § 73 sa vkladá nový § 73a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 73a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Na spotrebiteľské rozhodcovské konania začaté do 31. decembra 2015 sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2015.".
Čl. VII
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 240/1998 Z. z., zákona č. 280/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 415/2000 Z. z., zákona č. 291/2001 Z. z., zákona č. 483/2001 Z. z., zákona č. 32/2002 Z. z., zákona č. 356/2003 Z. z., zákona č. 514/2003, zákona č. 589/2003, zákona č. 613/2004, nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 125/2005, zákona č. 341/2005, zákona č. 300/2005, zákona č. 585/2006, zákona č. 84/2007, zákona č. 568/2007, zákona č. 384/2008, zákona č. 477/2008, zákona č. 554/2008, zákona č. 84/2009, zákona č. 192/2009, zákona č. 466/2009, zákona č. 144/2010, č. 151/2010, zákona č. 102/2011, č. 348/2011, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 1/2012, zákona č. 230/2012, zákona č. 335/2012, zákona č. 440/2012 a zákona č. 461/2012, nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 14/2013, zákona č. 180/2013, zákona č. 299/2013, zákona č. 355/2013, zákona č. 106/2014 a zákona č. 335/2014 sa mení a dopĺňa takto:
V § 38 sa za ods. 2 vkladajú nové ods. 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený povinný v primeranej lehote po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia písomne vyzvať povinného na splnenie toho, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Lehota na plnenie určená vo výzve nesmie byť kratšia ako 5 dní.
(4) Výzva podľa ods. 3 obsahuje najmä označenie oprávneného v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, sídlo a IČO, ak ide právnickú osobu, označenie exekučného titulu, osobitné označenie výšky sumy istiny a výšky sumy príslušenstva, ktorú je potrebné uhradiť, číslo účtu a kontaktné údaje oprávneného. ".
Doterajší ods. 3 sa označuje ako odsek 5.
V § 41 ods. 4 sa za slovo "ustanovenie" vkladajú slová "§ 38 odsek 3 a 4,".
V § 44 ods. 4 sa za slovo, pardon, v § 44 ods. 1 sa za slová "exekučným titulom" vkladá čiarka a slová "kópiou výzvy a dokladom o doručení výzvy alebo nedoručenou zásielkou podľa § 38 ods. 3 a 4.".
V § 104 ods. 1 sa slová "99,58 eura" nahrádzajú slovami "200 eur".
V § 115 ods. 2 písm. i) sa slová "99,58 eura" nahrádzajú slovami "200 eur".
Za § 243d sa vkladá nový § 243e, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 243e
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016.
Exekučné konanie, ktoré sa začalo pred 1. januárom 2016 a nebolo zastavené alebo právoplatne ukončené do 31. decembra 2015, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2016.".".
Doterajší čl. V sa označuje ako čl. VIII.
Odôvodnenie:
K čl. V a čl. VI. Navrhovaná právna úprava ukladá žalobcovi povinnosť vyzvať žalovaného na dobrovoľné splnenie záväzku ešte pred podaním žaloby na rozhodcovský súd alebo na stály rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory. Uvedená povinnosť sa na žalobcu vzťahuje len v prípade, ak má nesplnený záväzok charakter peňažného plnenia. Súčasne sa zavádzajú prechodné ustanovenia s cieľom zamedziť retroaktivite navrhovaných právnych úprav.
K čl. VII bodu 1. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa zavádza povinnosť oprávneného vyzvať povinného na dobrovoľné plnenie toho, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Zmyslom tejto tzv. predexekučnej výzvy je snaha predchádzať takým situáciám, keď sa povinný dozvie o svojich pohľadávkach až na základe upovedomenia o začatí exekúcie. Najväčší prínos predexekučnej výzvy možno očakávať v prípadoch, keď sa vymáhaná suma pohybuje radovo v niekoľkých eurách, respektíve v desiatkach eur.
Práve o exekučných tituloch na vyššie uvedené spravidla nízke sumy, ktoré veľmi často vznikajú v dôsledku rôznych nedoplatkov a penále, sa povinný o nich (ne)dozvie skôr ako z upovedomenia o začatí exekúcie. V takom prípade už ale povinný musí okrem istiny uhradiť aj trovy exekučného konania.
Skutočnosť, že exekútor je povinný postupovať de facto rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, či sa vymáhaná istina pohybuje vo výške niekoľkých eur alebo v niekoľkých tisíckach eur, nasvedčuje tomu, že len účelne vynaložené náklady exekútora neraz presiahnu výšku vymáhanej pohľadávky.
Z praktických skúseností možno takmer s istotou tvrdiť, že drvivá väčšina povinných je ochotná dobrovoľne splniť svoje pohľadávky plynúce z rôznych nedoplatkov a penále, problémom však je, že o svojich pohľadávkach častokrát ani nevedia. V iných prípadoch, ak sa dlžníci ocitnú v tiesni z objektívnych dôvodov, nemajú žiadnu možnosť dohodnúť sa s veriteľom na alternatívnom, pre obe strany prijateľnom riešení.
Navrhovaná právna úprava ukladá oprávnenému povinnosť vyzvať povinného na dobrovoľné plnenie v primeranej lehote po nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu. Primeranosť lehoty sa posudzuje vzhľadom na špecifiká veriteľa. Účelom takejto formulácie je ponechanie istej voľnosti oprávnenému, aby na neho nebol vyvíjaný nátlak kontrolovať splnenie povinnosti povinného ihneď po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia na plnenie. Na druhej strane dlhé vyčkávanie oprávneného so zaslaním výzvy možno považovať za rozpor s dobrými mravmi. V aplikačnej praxi sa neraz potvrdil trend podať návrh na vykonanie exekúcie tesne pred uplynutím premlčacej lehoty, čím sa sledoval záujem o nárast čo najväčších úrokov z omeškania.
Podľa základných zásad zákona o rodine je povinnosťou každého člena rodiny zabezpečovať stabilizáciu a zvyšovať hmotnú úroveň rodiny. Zavedenie tzv. predsúdnej výzvy predstavuje inštitút, ktorý je spôsobilý významným spôsobom prispieť k napĺňaniu vyššie uvedenej zásady zakotvenej v zákone o rodine.
Pokiaľ má štát skutočne záujem chrániť rodinu a jednotlivca ako takého pred skĺznutím do dlhovej špirály, je nevyhnutné prijatie prevenčných opatrení, ktoré sú spôsobilé výrazne obmedziť tento nežiaduci spoločenský jav. Predexekučná výzva na úhradu peňažného plnenia predstavuje jednoduchý, no zároveň účinný spôsob, akým povinného v dobrej viere upozorniť na potrebu urgentného splnenia dlhu.
Prax jednoznačne potvrdzuje, že rodič pod tiažou každodenných povinností a starostlivosti o rodinu neraz prehliadne, že výrok rozhodnutia, na základe ktorého je viazaný na peňažné plnenie, nielenže nadobudol právoplatnosť, ale dokonca uplynula lehota splatnosti daného finančného plnenia. K tomuto neblahému javu dochádza, žiaľ, aj v dôsledku nepostačujúcej úrovne právneho vedomia obyčajných ľudí, zraniteľných a inak znevýhodnených občanov, keďže nie každý má právnické vzdelanie.
Upozornenie povinného prostredníctvom tzv. predexekučnej výzvy predstavuje výraznú pomoc najmä pre rodičov - živiteľov rodín, ktorí neúmyselne v stanovenej lehote nestihli plniť to, čo im ukladá vykonateľný exekučný titul. Prirodzene takýmto spôsobom dokážeme posilniť i ochranu rodín zo zraniteľných dôchodcovských skupín.
K čl. VI bodu 2. Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s predchádzajúcim bodom.
K čl. VI bodu 3. Obligatórnou prílohou k žiadosti o vykonanie exekúcie je okrem exekučného titulu aj kópia výzvy, ktorú oprávnený zaslal povinnému, ako aj doklad o doručení výzvy alebo samotná nedoručená a vrátená písomnosť (nedoručená a vrátená obálka obsahujúca výzvu).
K čl. VI bodom 4 a 5. Suma hotových peňazí, na ktoré sa nevzťahuje exekúcia, sa zvyšuje zo sumy 99,58 eura na sumu 200 eur. Odôvodnením navrhovanej zmeny je najmä zmena životných nákladov, na ktoré legislatíva v tomto smere od účinnosti Exekučného poriadku ešte nereflektovala.
Výška neexekvovateľných hotových peňazí predstavovala sumu 99,58 eura, respektíve sumu 3 000 Sk už v roku 1995, keď bola výška priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky 7195 Sk, teda 238,83 eur. Bola to teda suma rovnajúca sa približne polovici priemerného príjmu. Pre porovnanie: v roku 2014 bola výška priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky na úrovni 858 eur. Rovnako zvýšená suma finančných prostriedkov, rovnakú sumu, zvýšenú sumu finančných prostriedkov sa navrhuje ponechať povinnému odblokovanú aj na jeho bankovom účte.
Navrhovanú úpravu je potrebné vnímať aj z hľadiska, že povinnou osobou môže byť aj rodič, ktorého prvoradou úlohou je uspokojovanie potrieb rodiny. Suma 100 eur, ktorú v súčasnosti nie je možné exekvovať, len s ťažkosťami pokryje náklady jednej dospelej osoby. Ponechanie sumy hotových peňazí vo výške 100 eur pre domácnosť, tvorenú hoci len tromi, štyrmi osobami, je pre takúto osobu - živiteľa rodiny doslova likvidačné. Takáto osoba následne nemá inú možnosť, ako uchýliť sa k získaniu finančných prostriedkov za akúkoľvek cenu, aj za cenu neprimerane nevýhodných podmienok.
K čl. VI bodu 6. Zavádzajú sa prechodné ustanovenia s cieľom zamedziť retroaktivite navrhovanej právnej úpravy.
Záverom chcem povedať, že tento môj pozmeňujúci návrh som samozrejme prerokovala s viacerými opozičnými poslancami, ktorým týmto spôsobom chcem poďakovať za podporu v mene všetkých, ktorí na takýto zákon, na takúto úpravu zákona a podporu, ochranu rodiny a hlavne zadlžených občanov čakajú. Tento zákon, respektíve navrhovanú úpravu som prerokovala aj s niektorými poslancami vládnej strany, ktorí sa spotrebiteľskému právu a vôbec exekučným procesom ako takým venujú. Prebrala som ju aj s pánom ministrom a na základe mnou prednesených argumentov, ktoré boli odkonzultované s odbornou verejnosťou, stavovskými organizáciami, ako som už spomenula, či už združenia na ochranu práv spotrebiteľov alebo aj s Komorou exekútorov, na základe aplikačnej praxe, poznatkov, podnetov ľudí, ktorých zadlženosť sužuje a trápi, ako tu bol uvedený príklad pani Madejovej, ktorá pre pôžičku vo výške 1000 eur dnes musí uhrádzať nebankovke a vymáhačskej spoločnosti 8-tisíc eur, som nadobudla presvedčenie, že niet formálneho dôvodu a už vôbec vecného dôvodu, pre ktorý by tento zákon aj v kontexte programového vyhlásenia vlády a záväzku podporovať rodinu nemal byť schválený.
Pán minister ma upozornil na to, že je záujem otvoriť Občiansky súdny poriadok. Nie tak dávno sme tu mali prednesený, prerokovaný rad rekodifikačných zmien, opatrení, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok, avšak naliehavosť situácie, v ktorej sa mnohí ľudia ocitli, ich zúfalstvo a potreba pomoci ma presvedčili o tom, že nie je dôvod na to, aby sme prijatie takéhoto zákona neschválili. I tak v tejto forme ma skôr preventívnu funkciu.
I tak chcem zdôrazniť, že budem apelovať a vyzývať vládu k tomu, aby ľudia, exekvovaní dôchodcovia, zraniteľní spotrebitelia, v zásade či už ide o dôchodcov, alebo mladých ľudí, aby od štátu dostali pomocnú ruku. Nad formami sa samozrejme môžeme zamyslieť, možnože úpravou zákona sa to nebude dať dosiahnuť, ale ja som vnútorne presvedčená, že štát, ktorý dokáže konzervovať takýto systém, kedy sa z dlžníkov stávajú rukojemníci nebankových subjektov, vymáhačských spoločností, exekútorov, na to napojených súdov, nemôže s plnou istotou o sebe hovoriť, že je to štát, ktorý je postavený na humánnych a demokratických zásadách a princípoch. Naozaj považujem za amorálne a nehumánne, ak dnes konzervujeme systém a režim, kedy profit získavajú predátorské subjekty, ťažiace z nevedomosti a sociálnej tiesne našich občanov.
Vopred vám ďakujem, ak sa nad týmto návrhom zamyslíte a ak ho prehodnotíte a svojím súhlasom ho podporíte. Verím, že vám za toto budú vďační občania, za ktorých tu dnes stojím a ktorých aj zastupujem.
Ďakujem.