Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

2.10.2015 o 10:56 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.10.2015 10:56 - 10:57 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis

82.
Ja na jednej strane vítam a oceňujem snahu navrhovateľa zamýšľať sa nad zvýšením volebnej účasti tak, aby naše volené orgány boli čo najreprezentatívnejšie. Na druhej strane však za hlavný dôvod narastajúcej neúčasti ľudí vo voľbách ja ani tak nepovažujem nezískanie nejakej výhody, ale skôr veľké sklamanie a znechutenie občianskej verejnosti z toho, ako funguje politická scéna. Za ďaleko pragmatickejšie a prínosnejšie riešenie pre zvýšenie volebnej účasti ja by som napríklad považovala návrh zákona, ktorý sme predkladali. Ten sa týkal absolútneho krúžka, taký laický, také ľudské pomenovanie. A jeho podstata spočívala v umožnení kandidovať nezávislým poslancom napríklad do parlamentu bez toho, aby mali stranícke a politické krytie.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.10.2015 10:07 - 10:11 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis

48.
Vážená pani predsedajúca, prítomní poslanci, aj ctení zástupcovia verejnosti, dovoľte mi, aby som aj ja v mojom krátkom vystúpení podporila nielen príspevok a prezentáciu faktografických údajov súvisiacich s kauzou nebankových subjektov poslancom pánom Feckom, ale aby som sa prihovorila aj za presadenie a schválenie predloženého prerokovaného zákona o odškodnení nebankových subjektov, ktorého som spoluautorkou.

Dôvody, ktoré primäli mňa k tomu, aby som sa angažovala v príprave tohto návrhu zákona, spočívajú v dvoch základných aspektoch. Prvý aspekt je nesenie politickej zodpovednosti za dané politické prísľuby a záväzky, ktoré tu boli dosť podrobne, detailne a konkrétne uvedené. A druhý dôvod vyplýva z toho, že naozaj predložený návrh riešenia odškodnenia nebankových subjektov považujem za poctivé, spravodlivé a vyvážené riešenie, v ktorom sa rozkladá jednak zodpovednosť štátu za nechránené prostredie finančného nebankového trhu a jednak aj nízky stupeň obozretnosti samých dotknutých klientov nebankových subjektov.

Okrem toho argumentu, ktorý tu odznel a upozorňoval na to neregulovanie a nechránenie podnikateľského nebankového prostredia, si ja osobne myslím, že veľký diel zodpovednosti nesie náš štát za to, že mnohé dotknuté zložky, výkonné zložky, dozorné, kontrolné orgány mali dostatok informácií, ktoré boli signálmi existujúcich rizík, mali predvídať a napriek tomu boli nečinné. Ako bolo uvedené, napriek informáciám, ktoré boli sprostredkované aj plénu a jednotlivým poslancom, napriek tomu nedošlo k zastaveniu takéhoto nekalého a nežiaduceho podnikania. Neustúpili ani celoplošne prezentované reklamy v printových a elektronických médiách.

Preto v krátkosti ja sa v plnej miere stotožňujem s názorom, s argumentmi a zdôvodnením pána poslanca Fecka. V plnej miere sa prihováram za to, aby kauza nebankových subjektov bola ukončená prijatím tohto návrhu zákona. Ak s niečím vládna strana nesúhlasí, tak si myslím, že je tu priestor, aj zodpovednosť vládnej strany objasniť, ktoré politické alebo vecné bariéry bránia vládnej strane dnes tento návrh schváliť tak, aby sa ukončila stále pretrvávajúca trauma a oprávnená požiadavka ľudí, ktorí na takéto nekalé pôsobenie nebankových subjektov s požehnaním štátu doplatili.

Ďakujem. (Potlesk.)

Skryt prepis
 

1.10.2015 15:27 - 15:44 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Miroslava Kadúca, Igora Hraška a Jána Mičovského na vydanie zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu a o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a napokon aj výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 1.10.2015 10:06 - 10:08 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Ivana Uhliarika na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 147/2001 o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ja si dovolím v tejto spravodajskej informácii uviesť aj svoje stanovisko. Z môjho pohľadu a z pohľadu ochrany zdravia spotrebiteľa ja tento návrh poslanca považujem za účelný a prínosný. Budem veľmi rada a prihováram sa za to, aby bol podporený.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, rovnako aj Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.
Ďakujem.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.10.2015 9:53 - 9:55 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis

32.
Ďakujem, pán minister, napriek vášmu pomerne rozsiahlemu vystúpeniu a snahe o zdôvodnenie, napriek vášmu pomerne rozsiahlemu historickému exkurzu do hodnotenia v mnohom možno protirečivých a rozporu plných postupov a konaní predošlých vlád ja som nedostala odpoveď na podľa mňa kľúčovú otázku a tá stále visí vo vzduchu, stále tu je, prečo nie je možné znížiť sadzbu DPH komplexne, generálne na všetky potraviny.
Ja nie som zaťažená nejakou históriou, sotva je mi možno niečo vyčítať, myslím si, že doba pokročila a nie je priestor na vzájomné obviňovanie alebo výčitky, naozaj rada by som poznala zmysluplné zdôvodnenie, ktoré možno akceptovať, prečo nemožno sadzbu DPH znížiť generálne na všetky potraviny.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.9.2015 18:24 - 18:26 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis

95.
Dovolím si vyjadriť sa aj ja k tomuto návrhu zákona, aj prednesenému pozmeňováku. No ja si myslím, že čo sa týka procesnej stránky, je nevhodné znižovať a dehonestovať činnosť parlamentu na to, že pozmeňováky, s ktorými sa máme oboznámiť, ku ktorým máme zaujať stanoviská, sú nám dodané neskoro. Čo sa týka vecnej stránky, odzneli tu návrhy zo strany pána poslanca Chrena, pána poslanca Hlinu, ku ktorým sa ja prikláňam.
Čo sa týka toho návrhu pána poslanca Chrena, zaviesť zníženú sadzbu dane na všetky potraviny, takto to bude čisté a podľa môjho názoru jednoduchšie, schodnejšie a prehľadnejšie, komplexnejšie riešenie, ktoré nebude vyvolávať polemiky, ktorých sme teraz svedkami.
Čo sa týka návrhu pána Hlinu, tak naozaj navrhujem aj ja, aby takto prijatý návrh zákona komplexne stanovený na zníženie sadzby dane na všetky potraviny začal platiť a bol účinný čo najskôr. Myslím si, že viackrát boli prezentované pozitívne a povzbudzujúce makroekonomické ukazovatele, ktoré svedčia o tom, ako je stabilizovaná hospodárska a sociálnoekonomická situácia v našej krajine, a preto nevidím dôvod, ktorý by nám mal brániť v tom, aby sme tieto návrhy konštruktívne do prerokovaného návrhu zákona zapracovali.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2015 17:58 - 17:59 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Hoc to znelo možno pre právnikov laicky a jednoducho, chcem vám povedať, pán poslanec, že máte veľkú pravdu. Naozaj, ak sa zákon prijme v takejto podobe, bude funkčný len na papieri. Splní sa legislatívny plán úloh, splní sa vládny program, ale k reálnemu praktickému posunu v riešení spotrebiteľských podnetov alebo aj iných sporov mimosúdnou cestou reálne vôbec nedôjde. Viete, ak si zoberieme časovú dispozíciu alebo takú časovú dotáciu na riešenie, mimosúdne riešenie, mediačné riešenie takého klasického, štandardného spotrebiteľského sporu, tak sú to štyri hodiny. My máme vlastne na tieto štyri hodiny finančný limit 5 eur. Naozaj takto nastavené podmienky sú nielen odrádzajúce, ale v takýchto podmienkach je využiteľnosť či už jedného, alebo druhého zákona takmer nereálna.
Takto nastavené zákony naozaj, pokiaľ sa neupravia a nebudú zohľadnené požiadavky mediátorov z praxe, pokiaľ nebudú zapracované do druhého čítania, budú len výrazom podcenenia inštitútu mediácie aj obce mediátorov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2015 17:32 - 17:45 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis

73.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k predloženému návrhu zákona o mediácii, ktorý ponímam ako nadstavbový alebo súvisiaci zákon s tým, čo tu bolo predložené za rezort ministerstva hospodárstva, a to bol zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov.
Hneď v úvode chcem vyzdvihnúť, že sa mi páči tá skutočnosť, že konečne takéto zákony, zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ako aj zákon o mediácii prichádzajú na rad, že sú zaradené do programu rokovania pléna Národnej rady. V podstate to vnímam aj ako záväzok vyplývajúci z plánu legislatívnych úloh, ale aj ako záväzok vyplývajúci z programového vyhlásenia vlády, ktorý, ak zhrniem do jednej vety, sleduje cieľ zvýšenia vymožiteľnosti práva ako takého, spotrebiteľského práva do toho ponímajúc, formou podpory rozvoja mimosúdnych foriem riešenia sporov ako takých.
Avšak ak by som tento predložený návrh zákona hodnotila z pohľadu formálneho, vecného, obsahového, tak do istej miery, áno, môžem povedať, bolo tu vyvinuté úsilie, snaha na to, aby boli zadefinované pojmy, ktoré či už v zákone o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, alebo v zákone o mediácii neboli doteraz zadefinované. Je tu postavený apel na vyšpecifikovanie a vymedzenie osobitného pojmu, osobitného inštitútu zameraného práve na spotrebiteľský spor, na riešenie, mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov, ale ak sa pozriem na obsahové znenie a formálne znenie tohto zákona z pohľadu budúcej praxe a perspektívy využitia týchto novoprijatých inštitútov priamo v praxi, v činnosti mediátorov alebo tých, ktorí sa venujú mimosúdnemu riešeniu, tak až takýto uspokojivý rozmer pre mňa takto pripravený návrh zákona nemá. Platí to aj pre tento návrh zákona.
Rovnako som sa tak zmienila pri prerokovaní návrhu zákona o alternatívnom riešení sporov, že determinant, ktorým určujeme maximálny finančný limit pre inkasný poplatok, stanovený na hodnotu piatich eur, je nie že len nemotivujúci, ale je vážnou prekážkou toho, aby sa podporila mediácia, mimosúdne riešenie tam, kde naozaj má svoje opodstatnenie a má svoju perspektívu.
Pokiaľ v zákone o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov bola toto z mojej strany taká najvážnejšia výhrada, nielen stanovenie tohoto inkasného poplatku, ale aj absentujúci program alebo nejaký plán podpory zo strany štátu – či už morálnej, alebo aj finančnej – v tomto prípade, ak by som mala jednoducho zhodnotiť takto predložený návrh zákona, najväčšie výhrady mám k tomu, do akej miery je pozornosť v tomto zákone sústredená na prijatie kontrolných, reštriktívnych opatrení voči mediátorom a mediačným centrám na úkor podporných nejakých inovatívnych a podporných proaktívnych opatrení.
Jednoducho v podstate celý tento návrh zákona je okrem vymedzenia základných pojmov, a to za oblasť spotrebiteľského práva, okrem vymedzenia toho, čo je vlastne spotrebiteľský spor a opäť ako možno ohraničiť maximálnu výšku nákladov alebo poplatku pre spotrebiteľa, okrem toho sleduje zámer prijatého súboru opatrení, ktoré majú dohliadavať na pôsobenie a činnosť mediátorov. Pritom ambície alebo tie spoločenské potreby, potreby mediátorov boli nastavené ďaleko vyššie už dlhodobo, aj predpokladám vy, pán minister, viete o požiadavke Asociácie mediátorov Slovenska, že pre sfunkčnenie a zefektívnenie, pre spriechodnenie činnosti mediátorov je potrebné v zákone urobiť omnoho viac.
Poviem jeden príklad za všetky a ten opäť bude súvisieť s podporou pre rozvoj mediácie a mimosúdneho riešenia v oblasti spotrebiteľského práva. Určite do takéhoto podporného opatrenia bodu by patrilo odstránenie prekážky, a tou prekážkou je povinnosť mediátora pri začatí mediácie vykonať alebo podať potvrdenie alebo teda uložiť dohodu o začatí mediácie do notárskeho centrálneho registra. Platí to nielen, táto povinnosť je uložená nielen pre začatie mediácie, ale aj pre ukončenie mediácie, dať rovnaké potvrdenie do notárskeho centrálneho registra.
Neviem, či niekto z tu prítomných poslancov má vedomosť o tom, ako mimosúdne riešenie, respektíve mediácia prebieha v praxi. Ja z praxe a z niekoľkých takýchto mimosúdnych procesov mediácie viem povedať, že v oblasti riešenia nízkopredmetových vzťahov, nízkopredmetových sporov, a to platí obzvlášť pre oblasť spotrebiteľského práva, na ktorý je tento zákon o mediácii obzvlášť zameraný, je to veľmi problematické a zaťažujúce obmedzenie.
Takýto návrh zápisu mediačnej dohody, dohody o začatí mediácie spôsobuje naozaj v praxi veľké problémy, pretože reálna situácia pri snahe mediátorov vstúpiť a riešiť mimosúdny spor je asi taká, v mnohých prípadoch tí mediátori majú problém vôbec predajcov alebo poskytovateľov služieb presvedčiť o význame mediácie, nieto ešte ich nejakým spôsobom motivovať k tomu, aby navštívili mediačnú kanceláriu a aby boli ochotní sadnúť si so spotrebiteľom za spoločný rokovací stôl. Vo väčšine prípadov tá skutočnosť je taká, že ak mediátor má záujem pomôcť spotrebiteľovi, tak v mnohých prípadoch, aspoň teda ak môžem hovoriť z praxe, je to tak, že navštevuje predajcu, ak si nájde čas a je ochotný a dobrovoľne vstúpi do mediačného procesu, hľadá toho predajcu v sídle jeho spoločnosti. Vo väčšine prípadov, ak ide už o nejaké obtiažnejšie spotrebiteľské spory, mediátor a ten, kto sprostredkováva mimosúdne riešenie, komunikuje s manažmentom tejto spoločnosti. Málokedy sa stane, že predajca na prevádzke alebo ten, kto je poverený vybavením reklamácie, reklamačného sporu, je oprávnený vykonávať rozhodnutia za manažment, prípadne za majiteľa, konateľa spoločnosti, a manažmenty väčšiny týchto spoločností sa nachádzajú v Bratislave.
A tak teraz z toho reálneho hľadiska ja by som chcela vedieť a poznať to vysvetlenie, akým spôsobom má prebiehať mimosúdne riešenie a pomoc tomu spotrebiteľovi, ak ten mediátor ide riešiť nejaký spotrebiteľský spor vo výške povedzme 100 eur, 200 eur. Je nútený vďaka takémuto opatreniu, ak chce primeť k spolupráci predajcu, vycestovať, ak je to nejaký vzdialenejší región, je nútený vycestovať do sídla spoločnosti v Košiciach, v Bratislave a ešte v príslušnom meste hľadať si notársky úrad, v takejto možno, až by som povedala, šikanistickej podobe je nútený, že okrem toho, že uzavrie dohodu, utekať s dohodou o začatí mediácie, o samotnej dohode na riešení sporu, znova utekať vlastne za notárom. Naozaj takéto obmedzenie alebo takáto povinnosť zapísať dohodu o začatí mediácie na notárskom úrade je pre mediátorov v tej bežnej praxi veľkou záťažou, veľkou časovou, finančnou aj administratívnou prekážkou.
O tejto prekážke v podstate už v tomto pléne som ja hovorila, predniesla som v roku 2013 a predložila som novelu zákona o mediácii, v ktorom som sa snažila práve pre spriechodnenie a sfunkčnenie inštitútu mediácie vylúčiť takúto stanovenú povinnosť z príslušného ustanovenia z tohoto zákona. Nebolo tomu vyhovené. V podstate táto moja požiadavka stále pretrváva. Iste to nie je len moja požiadavka. V tejto požiadavke sa snažím interpretovať potreby ostatných mediátorov, a teda aj nepriamo spotrebiteľov, ktorým je takto vlastne znemožnené uplatniť osvedčený, efektívny a perspektívny inštitút v praxi.
Takže v prípade takto predloženého zákona naozaj ja budem tvrdiť a zastávam postoj, že preto, aby sme rozvinuli mediáciu, nestačí len formálne pripraviť zákon, nestačí len poukázať na to, že zadefinujeme potrebné inštitúty, potrebné pojmy, zavedieme novú terminológiu, stanovíme reštriktívne opatrenia, čo v prípade, ak mediátor nezvláda alebo nestíha alebo nemôže previesť mediáciu, ak aj napríklad to nie je schopný v takomto režime, v akom som sa snažila opísať, realizovať, ako ho vylúčime, ale podporné nejaké rozvojové impulzy, resp. opatrenia, ktoré by umožnili vo väčšej miere a zjednodušenej podobe realizovať mediáciu, takéto podporné mechanizmy, takéto podporné opatrenia a ustanovenia v návrhu zákona absentujú.
Ja verím, že na základe týchto mojich pripomienok, ktoré som sa snažila aspoň takto rámcovo uviesť v prvom čítaní, sa vytvorí pôda pre to, aby som v druhom čítaní mohla znova nejaké tie poznatky z praxe, prípadne aj recyklovaný návrh novely zákona predložiť vo forme pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. A verím, že pre sledovanie spoločného cieľa, ktorým je formou mimosúdneho riešenia zefektívniť vymožiteľnosť nielen spotrebiteľského práva, ale práva ako takého, nájdeme spoločnú reč a na konštruktívnom základe vytvoríme spoločné riešenie, ktorým vlastne takto navrhovanú legislatívu a takto predložený zákon pripravíme do realizovateľnej a uplatniteľnej podoby.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 10:59 - 11:00 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Ja len znova podporím a podčiarknem ten argument, s ktorým vystúpil aj poslanec Hlina, realizovateľnosť a uskutočniteľnosť celého zákona naozaj bude závisieť od toho, ako sa nastaví štruktúra finančnej podpory pre subjekty, ktoré sa tomuto alternatívnemu riešeniu spotrebiteľských sporov budú venovať. V žiadnom prípade túto činnosť nemožno radiť do kategórie neprofesionálnych činností, altruistických, dobrovoľníckych činností alebo činností, ktoré sú postavené na humanitárnom, neziskovom základe.
Takže nad touto otázkou sa naozaj treba veľmi vážne zamyslieť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2015 10:45 - 10:51 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, prítomní poslanci, dovoľte mi zaujať svoj postoj k predloženému a prerokovanému zákonu a o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov.
No, samozrejme, viackrát som ja vystúpila pri zákonoch, ktoré súviseli s ochranou spotrebiteľov a s potrebou posilnenia ich práv, s požiadavkou inštitucionalizácie alternatívneho alebo, inak povedané, mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov, a dnes sa, samozrejme, úprimne teším, že takýto návrh zákona máme na stole.
Samozrejme, neviem si odpustiť ani tú svoju námietku, resp. výhradu spojenú s tým, že tento zákon a jeho návrh prichádza dosť neskoro. Ja naozaj som nevidela žiadne inštitucionálne, legislatívne ani iné bariéry a prekážky, pre ktoré takýto návrh zákona nebol predložený skôr. Už teraz sme mohli možno tri, možno dva roky pekne nadviazať na existujúce základy vytvorenej siete regionálnych mimosúdnych centier, ktoré sa venovali práve riešeniu spotrebiteľských sporov. Takže moja výhrada k tomuto zákonu napriek tomu, že súhlasím ako s formálnou, tak vecnou stránkou predloženého zákona, okrem toho, že, samozrejme, súhlasím s filozofiou celého zákona, ako aj so sledovanými cieľmi, ktorými je zvýšenie vymožiteľnosti spotrebiteľského práva prostredníctvom mimosúdneho riešenia.
V prvom čítaní nie je nejaký veľký priestor na to, aby som bola podrobnejšia a konkrétnejšia a vyjadrovala sa k jednotlivým detailom, verím, že v druhom čítaní aj na rokovaní hospodárskeho výboru bude vytvorený konštruktívny priestor, kedy bude možné mnohé takéto poznatky, z praxe osvedčené skúsenosti nielen predniesť, prerokovať, ale že sa nimi budú aj členovia hospodárskeho výboru, ale aj ministerstvo hospodárstva vážne zaoberať.
Okrem výhrady spojenou s tou, s tým, že táto novela, tento zákon si viem predstaviť, že by bol predložený skôr, moja druhá výhrada súvisí so zabezpečením finančného toku, resp. finančnej štruktúry, vďaka ktorej budú môcť ani nie tak orgány alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov, ale skôr subjekty, o ktorých bude rozhodovať ministerstvo hospodárstva, na základe ktorých budú môcť s podporou štátu pôsobiť.
V zákone sa v niekoľkých pádoch a na niekoľkých miestach zdôrazňuje potreba nestranného, nezávislého prístupu a konania zapojených žiadateľských subjektov alternatívneho riešenia sporov, rovnako s tým sa zdôrazňuje aj kritérium bezodplatnej pomoci spotrebiteľom. Maximálna prípustná výška alebo úhrada poplatku za jeden spotrebiteľský spor pre jedného spotrebiteľa nesmie prekročiť výšku 5 eur, ak som teraz správne pochopila predložený návrh, a teda ja si neviem predstaviť, že pri určených ustanovených pomerne náročných kritériách pre rozhodnutie ministerstva k vydaniu oprávnenia pre ten-ktorý subjekt alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov, ja si neviem predstaviť, akým spôsobom budú motivované tieto subjekty do systému mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov vstúpiť.
Už teraz aj na základe skúseností, kedy bol pilotne takýto projekt sieťovania mimosúdnych spotrebiteľských centier realizovaný, viem povedať, že bez nielen teraz finančnej, ale aj morálnej podpory štátu a dotknutých verejnoprávnych inštitúcií, ktoré pôsobia v systéme ochrany spotrebiteľa, bez spolupráce s dotknutými orgánmi, či už regulačnými, dozornými alebo aj mimosúdnymi, nebude možné takto formálne prednesený alebo aj prijatý zákon uskutočniť ani realizovať.
Takže ja verím, že na tieto otázky mi budete vedieť nejako rámcovo, pán minister, zodpovedať aj teraz v rozprave v prvom čítaní, a verím, že nájdu svoje opodstatnenie tieto výhrady a tieto námietky aj v druhom čítaní. Naozaj pri počte existujúcich spotrebiteľských organizácií, ktoré sa venovali mimosúdnemu riešeniu, sú to dve organizácie, ja si neviem predstaviť, že za súčasnej finančnej podpory by dokázali tieto organizácie potenciálne, ak sa budú chcieť do procesu mimosúdneho riešenia zapojiť, že budú vedieť potenciálne tieto organizácie stanovené kritériá v zmysle prerokovaného zákona naplniť.
Z mojej strany zatiaľ asi toľko, ďakujem.
Skryt prepis