73.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k predloženému návrhu zákona o mediácii, ktorý ponímam ako nadstavbový alebo súvisiaci zákon s tým, čo tu bolo predložené za rezort ministerstva hospodárstva, a to bol zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov.
Hneď v úvode chcem vyzdvihnúť, že sa mi páči tá skutočnosť, že konečne takéto zákony, zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ako aj zákon o mediácii prichádzajú na rad, že sú zaradené do programu rokovania pléna Národnej rady. V podstate to vnímam aj ako záväzok vyplývajúci z plánu legislatívnych úloh, ale aj ako záväzok vyplývajúci z programového vyhlásenia vlády, ktorý, ak zhrniem do jednej vety, sleduje cieľ zvýšenia vymožiteľnosti práva ako takého, spotrebiteľského práva do toho ponímajúc, formou podpory rozvoja mimosúdnych foriem riešenia sporov ako takých.
Avšak ak by som tento predložený návrh zákona hodnotila z pohľadu formálneho, vecného, obsahového, tak do istej miery, áno, môžem povedať, bolo tu vyvinuté úsilie, snaha na to, aby boli zadefinované pojmy, ktoré či už v zákone o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, alebo v zákone o mediácii neboli doteraz zadefinované. Je tu postavený apel na vyšpecifikovanie a vymedzenie osobitného pojmu, osobitného inštitútu zameraného práve na spotrebiteľský spor, na riešenie, mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov, ale ak sa pozriem na obsahové znenie a formálne znenie tohto zákona z pohľadu budúcej praxe a perspektívy využitia týchto novoprijatých inštitútov priamo v praxi, v činnosti mediátorov alebo tých, ktorí sa venujú mimosúdnemu riešeniu, tak až takýto uspokojivý rozmer pre mňa takto pripravený návrh zákona nemá. Platí to aj pre tento návrh zákona.
Rovnako som sa tak zmienila pri prerokovaní návrhu zákona o alternatívnom riešení sporov, že determinant, ktorým určujeme maximálny finančný limit pre inkasný poplatok, stanovený na hodnotu piatich eur, je nie že len nemotivujúci, ale je vážnou prekážkou toho, aby sa podporila mediácia, mimosúdne riešenie tam, kde naozaj má svoje opodstatnenie a má svoju perspektívu.
Pokiaľ v zákone o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov bola toto z mojej strany taká najvážnejšia výhrada, nielen stanovenie tohoto inkasného poplatku, ale aj absentujúci program alebo nejaký plán podpory zo strany štátu – či už morálnej, alebo aj finančnej – v tomto prípade, ak by som mala jednoducho zhodnotiť takto predložený návrh zákona, najväčšie výhrady mám k tomu, do akej miery je pozornosť v tomto zákone sústredená na prijatie kontrolných, reštriktívnych opatrení voči mediátorom a mediačným centrám na úkor podporných nejakých inovatívnych a podporných proaktívnych opatrení.
Jednoducho v podstate celý tento návrh zákona je okrem vymedzenia základných pojmov, a to za oblasť spotrebiteľského práva, okrem vymedzenia toho, čo je vlastne spotrebiteľský spor a opäť ako možno ohraničiť maximálnu výšku nákladov alebo poplatku pre spotrebiteľa, okrem toho sleduje zámer prijatého súboru opatrení, ktoré majú dohliadavať na pôsobenie a činnosť mediátorov. Pritom ambície alebo tie spoločenské potreby, potreby mediátorov boli nastavené ďaleko vyššie už dlhodobo, aj predpokladám vy, pán minister, viete o požiadavke Asociácie mediátorov Slovenska, že pre sfunkčnenie a zefektívnenie, pre spriechodnenie činnosti mediátorov je potrebné v zákone urobiť omnoho viac.
Poviem jeden príklad za všetky a ten opäť bude súvisieť s podporou pre rozvoj mediácie a mimosúdneho riešenia v oblasti spotrebiteľského práva. Určite do takéhoto podporného opatrenia bodu by patrilo odstránenie prekážky, a tou prekážkou je povinnosť mediátora pri začatí mediácie vykonať alebo podať potvrdenie alebo teda uložiť dohodu o začatí mediácie do notárskeho centrálneho registra. Platí to nielen, táto povinnosť je uložená nielen pre začatie mediácie, ale aj pre ukončenie mediácie, dať rovnaké potvrdenie do notárskeho centrálneho registra.
Neviem, či niekto z tu prítomných poslancov má vedomosť o tom, ako mimosúdne riešenie, respektíve mediácia prebieha v praxi. Ja z praxe a z niekoľkých takýchto mimosúdnych procesov mediácie viem povedať, že v oblasti riešenia nízkopredmetových vzťahov, nízkopredmetových sporov, a to platí obzvlášť pre oblasť spotrebiteľského práva, na ktorý je tento zákon o mediácii obzvlášť zameraný, je to veľmi problematické a zaťažujúce obmedzenie.
Takýto návrh zápisu mediačnej dohody, dohody o začatí mediácie spôsobuje naozaj v praxi veľké problémy, pretože reálna situácia pri snahe mediátorov vstúpiť a riešiť mimosúdny spor je asi taká, v mnohých prípadoch tí mediátori majú problém vôbec predajcov alebo poskytovateľov služieb presvedčiť o význame mediácie, nieto ešte ich nejakým spôsobom motivovať k tomu, aby navštívili mediačnú kanceláriu a aby boli ochotní sadnúť si so spotrebiteľom za spoločný rokovací stôl. Vo väčšine prípadov tá skutočnosť je taká, že ak mediátor má záujem pomôcť spotrebiteľovi, tak v mnohých prípadoch, aspoň teda ak môžem hovoriť z praxe, je to tak, že navštevuje predajcu, ak si nájde čas a je ochotný a dobrovoľne vstúpi do mediačného procesu, hľadá toho predajcu v sídle jeho spoločnosti. Vo väčšine prípadov, ak ide už o nejaké obtiažnejšie spotrebiteľské spory, mediátor a ten, kto sprostredkováva mimosúdne riešenie, komunikuje s manažmentom tejto spoločnosti. Málokedy sa stane, že predajca na prevádzke alebo ten, kto je poverený vybavením reklamácie, reklamačného sporu, je oprávnený vykonávať rozhodnutia za manažment, prípadne za majiteľa, konateľa spoločnosti, a manažmenty väčšiny týchto spoločností sa nachádzajú v Bratislave.
A tak teraz z toho reálneho hľadiska ja by som chcela vedieť a poznať to vysvetlenie, akým spôsobom má prebiehať mimosúdne riešenie a pomoc tomu spotrebiteľovi, ak ten mediátor ide riešiť nejaký spotrebiteľský spor vo výške povedzme 100 eur, 200 eur. Je nútený vďaka takémuto opatreniu, ak chce primeť k spolupráci predajcu, vycestovať, ak je to nejaký vzdialenejší región, je nútený vycestovať do sídla spoločnosti v Košiciach, v Bratislave a ešte v príslušnom meste hľadať si notársky úrad, v takejto možno, až by som povedala, šikanistickej podobe je nútený, že okrem toho, že uzavrie dohodu, utekať s dohodou o začatí mediácie, o samotnej dohode na riešení sporu, znova utekať vlastne za notárom. Naozaj takéto obmedzenie alebo takáto povinnosť zapísať dohodu o začatí mediácie na notárskom úrade je pre mediátorov v tej bežnej praxi veľkou záťažou, veľkou časovou, finančnou aj administratívnou prekážkou.
O tejto prekážke v podstate už v tomto pléne som ja hovorila, predniesla som v roku 2013 a predložila som novelu zákona o mediácii, v ktorom som sa snažila práve pre spriechodnenie a sfunkčnenie inštitútu mediácie vylúčiť takúto stanovenú povinnosť z príslušného ustanovenia z tohoto zákona. Nebolo tomu vyhovené. V podstate táto moja požiadavka stále pretrváva. Iste to nie je len moja požiadavka. V tejto požiadavke sa snažím interpretovať potreby ostatných mediátorov, a teda aj nepriamo spotrebiteľov, ktorým je takto vlastne znemožnené uplatniť osvedčený, efektívny a perspektívny inštitút v praxi.
Takže v prípade takto predloženého zákona naozaj ja budem tvrdiť a zastávam postoj, že preto, aby sme rozvinuli mediáciu, nestačí len formálne pripraviť zákon, nestačí len poukázať na to, že zadefinujeme potrebné inštitúty, potrebné pojmy, zavedieme novú terminológiu, stanovíme reštriktívne opatrenia, čo v prípade, ak mediátor nezvláda alebo nestíha alebo nemôže previesť mediáciu, ak aj napríklad to nie je schopný v takomto režime, v akom som sa snažila opísať, realizovať, ako ho vylúčime, ale podporné nejaké rozvojové impulzy, resp. opatrenia, ktoré by umožnili vo väčšej miere a zjednodušenej podobe realizovať mediáciu, takéto podporné mechanizmy, takéto podporné opatrenia a ustanovenia v návrhu zákona absentujú.
Ja verím, že na základe týchto mojich pripomienok, ktoré som sa snažila aspoň takto rámcovo uviesť v prvom čítaní, sa vytvorí pôda pre to, aby som v druhom čítaní mohla znova nejaké tie poznatky z praxe, prípadne aj recyklovaný návrh novely zákona predložiť vo forme pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. A verím, že pre sledovanie spoločného cieľa, ktorým je formou mimosúdneho riešenia zefektívniť vymožiteľnosť nielen spotrebiteľského práva, ale práva ako takého, nájdeme spoločnú reč a na konštruktívnom základe vytvoríme spoločné riešenie, ktorým vlastne takto navrhovanú legislatívu a takto predložený zákon pripravíme do realizovateľnej a uplatniteľnej podoby.
Ďakujem.
