Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ešte hádam jednu poznámočku, ktorú som nestihol povedať pri tej úvodnej prezentácii, a to je konštatovanie, že celulózky a podobné už z podstaty veci a technológie "nevoňavé" prevádzky nie sú celkom voňavé ani v iných krajinách sveta, ani v tých technologicky najrozvinutejších, ale to neospravedlňuje ich majiteľov a ich prevádzkovateľov, pretože máme tu všeobecnú povinnosť používať najlepšie dostupné technológie. A určite sú tam obrovské rezervy aj v prípade Ružomberka, v spomínanej Hrboltovej, kde ústi čistička odpadových vôd aj z SCP Mondy, a sú aj v tých ostatných lokalitách (Vranov a v ďalších) určite veľké rezervy. A zvlášť sa to týka tých priemyselných podnikov, ktoré dostávajú dokonca nie celkom pochopiteľne investičné stimuly, ktoré by naozaj mohli využiť aj týmto smerom.
Ale chcem využiť túto príležitosť a poďakovať sa jednak kolegovi Mičovskému, samozrejme, jednak našim legislatívcom alebo legislatívkam, lepšie povedané, práve, nie, ešte sú tam, fajn, to som rád, ďakujem pekne, dvojnásobne za to, že hoci táto novela je rozsahom pomerne stručná, ale problematikou veľmi novátorská a naozaj museli dlho hľadať ten koniec, z ktorého by to uchopili a naozaj vybudovali filozofiu, alebo teda spolu s nami a s dotknutými občanmi a aktivistami vybudovali filozofiu a znenie návrhu tohto návrhu zákona takpovediac na zelenej lúke. Aj keď mnohé analógie vo svete sú, takže určité pomôcky mali, ale predsa len v našich podmienkach je to niečo nové. Preto sa chcem poďakovať aj Parlamentnému inštitútu, ktorý veľmi svedomite spracoval túto problematiku na našu žiadosť a tiež nám poskytol množstvo informácií a inšpirácií, ako sa to rieši v iných krajinách.
Myslíme si naozaj, že je to určitá anomália, že takáto vec, takáto objektívne obťažujúca záležitosť, ako je zápach z veľkých a stredných zdrojov znečistenia, ktorá celkom reálne znižuje kvalitu života mnohým obyvateľom Slovenska, nebola u nás dostatočne legislatívne postihnutá. Myslíme si, že v druhej dekáde 21. storočia je najvyšší čas sa s týmto problémom vyrovnať, a ako tu už kolega Mičovský hovoril, reálne pomôcť tisícom a desaťtisícom našich spoluobčanov.
A takže celkom na záver by som sa ešte možno poďakoval aj tým ľuďom z nášho tímu, ktorí pripravili túto, myslím si, veľmi výstižnú názornú pomôcku na to, aby nám bolo všetkým jasné, o čom tu je reč, aj keď sa momentálne nevyskytujeme v prostredí, ktoré by sa vyznačovalo podobným zápachom, ktorý chceme zmierniť v prípade prijatia tejto novely.
A na záver vás ešte raz veľmi pekne požiadať v mene predkladateľov, ale ešte viac v mene ľudí postihnutých týmto problémom, aby ste prekonali nejaké stranícke či ideologické predsudky a v tomto prípade naozaj podporili tento návrh.
Ďakujem pekne.

Takže už ma tu máte znova.
Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, poslanecký návrh zákona, ktorý predstavila už pani predsedajúca, predkladám spolu s kolegom Jánom Mičovským.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je obmedziť koncentrácie pachových znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia, konkrétne z veľkých a stredných zdrojov, a vytvoriť právny mechanizmus účinnej a efektívnej obrany a ochrany ľudí bývajúcich alebo pracujúcich v oblasti, v ktorej dochádza k obťažovaniu zápachom.
Návrh zákona je reakciou na požiadavky občanov, ktorí sa na predkladateľov obrátili s množstvom podnetov súvisiacich s obťažujúcim zápachom v ovzduší produkovaným stacionárnymi zdrojmi znečisťovania. Práve neznesiteľný zápach je v niektorých regiónoch Slovenska dôvodom zníženej kvality života občanov, obmedzovaním ich dennodenných aktivít či dokonca ich vynúteným presťahovaním.
Predkladaný návrh zákona má za cieľ chrániť občanov pred neprípustnou mierou obťažovania zápachom. Okrem toho dáva možnosť skupine najmenej 20 obyvateľov, ktorých obťažuje zápach, dať podnet na konanie obvodnému úradu životného prostredia, ktorý je v zmysle zákona o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z. oprávnený uložiť pokutu prevádzkovateľovi veľkého zdroja a prevádzkovateľovi stredného zdroja. Na uloženie pokuty sa však vyžaduje súhlas príslušného obecného zastupiteľstva s cieľom objektívneho posúdenia obťažovania obyvateľstva zápachom reprezentatívnejším okruhom postihnutých, ako je len tých spomínaných 20 dotknutých osôb.
Návrh zákona umožňuje kontinuálne zlepšovanie kvality ovzdušia a minimalizuje negatívne účinky zápachu na obyvateľov a návštevníkov miest, obcí i voľnej krajiny.
Vytvorenie právneho rámca na ochranu občanov pred zápachom patrí medzi zásadné znaky kultúrnosti a vyspelosti krajiny. Vo vyspelej, kultúrnej krajine by kvalita životného prostredia, ovzdušia vrátane jeho senzorických vlastností a s tým spojená kvalita života obyvateľov mala byť na jednom z prvých miest záujmu každej zodpovednej vlády a parlamentu. Návrh zákona v smere zvyšovania ekologickej, resp. environmentálnej kvality predstavuje impulz v projektovaní environmentálne progresívnej spoločnosti, t. j. krajiny priateľskej k svojim občanom.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, má pozitívny vplyv na životné prostredie i na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Je upravený v primárnom práve Európskej únie, nebudem vám tu citovať konkrétne články. V danej oblasti nebol proti Slovenskej republike dosiaľ začatý postup Európskej komisie, ani konanie Súdneho dvora Európskej únie. Aj stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie možno označiť ako úplný.
Z dôvodu sledovaného cieľa predkladaného návrhu zákona je potrebné rozšíriť aj predmet úpravy zákona o ovzduší. Ustanovuje sa, že zákon o ovzduší upravuje nielen práva a povinnosti osôb pri ochrane ovzdušia pred vnášaním znečisťujúcich látok ľudskou činnosťou, ako aj pri obmedzovaní príčin a zmierňovaní následkov znečisťovania ovzdušia, ale aj práva a povinnosti osôb pri obťažovaní obyvateľov zápachom. Taktiež ustanovuje konkrétne práva a povinnosti i mechanizmus ochrany a obrany osôb, ktorých kvalita života je takýmito zapáchajúcimi látkami ohrozená.
Nebudem podrobne informovať o tomto zákone, máte to v dôvodovej správe. A blíži sa jedenásta hodina, takže prejdem už len možno na takú komparáciu s tým, ako je to riešené v iných krajinách, pokiaľ ide o meranie pachových znečisťujúcich látok. Viaceré členské štáty Európskej únie, napríklad Holandsko, Veľká Británia alebo Nemecko, ako aj štáty mimo Európskej únie, napríklad Japonsko alebo Austrália, prijali technické normy, ktoré túto otázku upravujú. Takisto aj na úrovni Európskej únie je prijatá technická norma č. 13725 s názvom Ochrana ovzdušia, stanovenie koncentrácie pachu dynamickou olfaktometriou, ktorá je platná od 1. 1. 2004.
Napriek tomu meranie pachových znečisťujúcich látok, povinnosti prevádzkovateľov dodržiavať určité limity znečistenia, týkajúce sa výlučne zápachu vrátane prípadných sankcií, však dosiaľ nebola predmetom úpravy platného zákona o ovzduší v Slovenskej republike. Čiže účelom tohto zákona je eliminovať tento deficit a napraviť tento stav.
Vychádzali sme aj podľa českého vzoru, kde postupujú podobným spôsobom. Za prípustnú mieru obťažovania zápachom sa v Českej republike, teda v českej legislatíve, považuje stav pachových znečisťovacích látok v ovzduší, ktorý sa má dosiahnuť použitím najlepšej dostupnej techniky a odstraňovaním alebo obmedzovaním obťažujúceho pachového vnímania, pričom pojem pachové znečisťujúce látky sa už v zákone o ovzduší používa, a to v § 9 ods. 1 písm. b).
Opäť tu mám príliš veľa, príliš veľa ďalších technikálií, ktorými vás nechcem obťažovať.
Zhrniem to asi tak, že obvodný úrad životného prostredia, ako orgán ochrany ovzdušia oprávnený ukladať pokuty, je na základe podnetu najmenej 20 osôb povinný začať konanie o udelení pokuty podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a po splnení podmienok v odseku 2 uložiť pokutu vo výške stanovenej v § 20 ods. 3 písm. a) a ods. 5 zákona o ovzduší. Podnetom sa v tomto prípade rozumie podnet na začatie konania v širšom zmysle, na základe čoho bude začaté konanie z úradnej moci.
To sme už hovorili, že okrem tých 20 dotknutých osôb sa musí k tomu vyjadriť aj príslušné miestne zastupiteľstvo, aby sme eliminovali prípadný nadmerný subjektivizmus v oznamovaní takýchto situácií.
V súlade s cieľom predkladanej právnej úpravy je potrebné, aby sa prevádzkovateľom veľkých a stredných zdrojov uložila povinnosť dodržiavať prípustnú mieru obťažovania zápachom. Podľa súčasnej právnej úpravy ukladá obvodný úrad životného prostredia pokuty prevádzkovateľom veľkých a stredných zdrojov a obec ukladá pokuty prevádzkovateľom malých zdrojov. Vzhľadom na skutočnosť, že predkladaný návrh sa týka iba veľkých a stredných zdrojov, navrhuje sa, aby za porušenie povinnosti dodržať prípustnú mieru obťažovania zápachom uložil obvodný úrad životného prostredia pokutu vo výške určenej zákonom o ovzduší v rozmedzí od 160 eur po 33-tisíc eur prevádzkovateľovi veľkého zdroja a pokutu vo výške od 33 eur po 6 700 eur prevádzkovateľovi stredného zdroja. Je to analógia s inými druhmi znečisťovania prostredia, kde sú určené zo zákona takéto sadzby.
Takisto navrhujeme, aby sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením legisvakačnej lehoty stanovila na 1. januára 2014.
V mene obyvateľov postihnutých lokalít a regiónov Slovenska aj v mene predkladateľov návrhu vás žiadam o podporu tohto návrhu a vopred vám ďakujem.

Ďakujem pekne obom mojim kolegom z výboru nielen za podporné stanovisko, ale aj za to, že vykompenzovali ten môj možno trošku akademický úvod naozaj takým emotívnejším, ľudskejším prístupom.
Ja by som ešte možno doplnil jednu informáciu na osvieženie vašej pamäte, že ideový návrh tohto zákona prišiel všetkým poslankyniam a poslancom začiatkom leta z dielne Občianskeho združenia Tatry, ktoré má asi najväčšie, najviac na Slovensku, a najbohatšie skúsenosti s identifikáciou, mapovaním a nahlasovaním týchto čiernych skládok, neviem, koľko rokov existujú, viac ako desať, zmapovali niekoľko tisíc takýchto lokalít a postúpili tieto informácie príslušným orgánom. Avšak zmocňuje sa ich obrovská frustrácia z toho, že vo veľkej väčšine prípadov tieto orgány nekonajú a práve ten ich pokus osloviť nás všetkých s takou zúfalou výzvou, aby sme presadili týmto zákonom najmä tú účasť oznamovateľa aj z radov občianskej verejnosti na celom správnom konaní. Lebo často je to naozaj, povedzme si úprimne, jediný subjekt, ktorému reálne záleží na tom, aby sa ten problém aj doriešil a tá skládka zlikvidovala, alebo nejakým iným spôsobom zneutralizovala. Takže veríme naozaj úprimne s našimi priateľmi z Občianskeho združenia Tatry, že práve týmto by sa situácia, ktorá naozaj je, nechcem dramatizovať, ale podľa mňa katastrofálna, a potvrdili to aj moji kolegovia z výboru, aby sa výrazne zlepšila.
Takže opäť apelujem na vás. To, že sme sa toho ujali my, alebo teda ja konkrétne, súvisí jedine s tým, že som environmentalista a predseda príslušného výboru, tak som tú reakciu na túto výzvu, ktorú sme, ale opakujem, dostali všetci, považoval za logické, že sa jej ujmem ja s mojimi kolegami. Ale takisto sa toho mohol ujať ktokoľvek iný. Dostali sme to v rovnakom čase, takže aspoň takto by sme mohli aj pozitívne reagovať a výnimočne v nadpolovičnej väčšine aj na opozičný, takzvane opozičný návrh, keďže je to zároveň aj prejav, bol by to prejav určitého uznania pre ľudí, ktorí vo voľnom čase túto nesmierne záslužnú činnosť robia a ktorí sú už zúfalí z toho, ako je to hádzanie hrachu o stenu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Dámy a páni, poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predkladáme, ako už bolo povedané, v zostave Mikuláš Huba, Miroslav Kadúc a Peter Pollák.
Hlavným cieľom nášho návrhu zákona je zaviesť zmeny, ktorých spoločným menovateľom je zvýšenie efektívnosti správnych orgánov a samosprávy pri ochrane životného prostredia v oblasti odpadov a odpadového hospodárstva, ktorou je problematika tzv. opusteného odpadu. Zároveň sa návrhom zákona snažíme zabezpečiť efektívnejšiu účasť angažovaných občanov na ochrane životného prostredia.
Opustený odpad, taktiež bežne označovaný ako nelegálne skládky odpadu, je v oblasti environmentálnej politiky jednou z najcitlivejších problematík. Nelegálne skládky odpadu majú bezprostredne negatívny dopad na každého občana štátu, na estetiku krajiny, stav a fungovanie ekosystémov a ich zložiek, vrátane vody, pôdy, ovzdušia, rastlinstva a živočíšstva, až po celý potravinový reťazec a následne na telesné a duševné zdravie ľudí a kvalitu života obyvateľov Slovenskej republiky.
Najškodlivejšími prejavmi existujúcich nelegálnych skládok sú okrem iných:
- reálna či potenciálna kontaminácia pôdy a vody,
- únik nebezpečných chemických látok do ovzdušia, napríklad pri úmyselnom či neúmyselnom vznietení skládok,
- záber a strata poľnohospodárskej pôdy, často s vysokou bonitou,
- nezvratné zmeny v druhovom zložení rastlín a živočíchov vrátane prenikania inváznych druhov,
- odpad ako pasca pre živočíšne druhy spojené s úhynom živočíchov uväznených v rôznych obaloch,
- kontaminácia potravinového reťazca a následne zdravotné problémy,
- synantropizácia živočíšnych druhov, pretože takéto lokality priťahujú škodcov, napríklad hlodavcov, k ľudským obydliam, priťahujú tiež medvede, líšky do blízkosti lokalít s odpadom a podobne,
- riziko zranení hroziace najmä u menších detí,
- riziko šírenia sa rezistentných druhov baktérií z lokalít s odpadom,
- negatívna vizuálna zmena krajiny a následné znižovanie nielen estetiky krajiny, ale aj turistickej atraktivity postihnutej lokality alebo regiónu,
- komplexné znižovanie kvality života,
- zároveň aj priama strata druhotných surovín, čiže aj dosah ekonomický.
V tom výpočte by sme mohli pokračovať, ale všetci máte určite z vlastného života skúsenosti s týmito nelegálnymi skládkami odpadu, takže viete si predstaviť, o čom je reč. A môžem vás ubezpečiť, že Slovensko patrí k tým najhorším krajinám Európskej únie, aj podľa štatistík, aj podľa empirických skúseností, ktoré máme z terénu v tejto oblasti. Takže o to je potreba riešiť tento problém aj legislatívnou cestou naliehavejšia.
Pôsobenie proti osobám, ktoré vytvárajú nelegálne opustené skládky odpadov a tým priamo spôsobujú vyššie uvedené negatíva, by malo byť nielen prioritou štátu a verejnej správy, ale aj každého zodpovedného občana. Aby tomu tak mohlo byť, štát musí vytvoriť dostatočný právny rámec, ktorý by adekvátnu občiansku angažovanosť v oblasti boja proti nelegálnym skládkam odpadov umožňoval a podporoval.
V snahe o dosiahnutie definovaných cieľov, predchádzanie hroziacim rizikám a odstránenie uvedených negatív sa v predloženom návrhu zákona navrhujú niektoré legislatívne zmeny a doplnenia, ktoré je možné zhrnúť do niekoľkých okruhov, krokov:
a) rozdelenie a špecifikácia kompetencie obcí a obvodných úradov životného prostredia v správnom konaní o opustených odpadoch;
b) participácia Policajného zboru Slovenskej republiky pri zisťovaní osoby zodpovednej za umiestenie takéhoto odpadu;
c) aktívna účasť občanov a občianskej spoločnosti nielen pri oznamovaní opustených odpadov, ale aj v následnom správnom konaní, kde im je priznaný procesný status účastníka konania. To je asi najväčšie nóvum a myslím si, že bola by to aj najdôležitejšia pozitívna zmena v prípade, keby sme tento návrh podporili. Ja sa k tomu ešte dostanem o chvíľu neskôr;
d) povinnosť správnych orgánov postúpiť vec na samostatné konanie v špecifických prípadoch.
Prínosom všetkých uvedených hlavných bodov je urýchlenie správneho konania a zvýšenie jeho kvality najmä z pohľadu transparentnosti a garancie základných ústavných práv a slobôd, ktoré zakladá právo na ochranu životného prostredia podľa čl. 44 až 45 Ústavy Slovenskej republiky.
Návrh zákona je plne zlučiteľný s právom Európskej únie, najmä s čl. 13 až 15 a čl. 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc.
V súvislosti s týmto si dovolím pripomenúť, že v tejto oblasti bola proti Slovenskej republike podaná Európskou komisiou dňa 26. júna 2012 žaloba pre nesplnenie si povinností požadovaných vyššie citovanou smernicou o odpade atď. a Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Nakoniec sa Slovenskej republike podarilo bezprostredné riziko vyplývajúce z tejto žaloby, riziko teda sankcií zo strany EÚ, odvrátiť, to však neznamená, že by sme nemali vyvíjať v tejto oblasti zvýšené úsilie, pretože je otázka času, kedy takéto sankcie prídu znova, ale to nie je ani to najdôležitejšie. To najdôležitejšie je to, že asi by nám všetkým malo záležať na tom, ako naša krajina a kvalita života na Slovensku bude vyzerať.
A preto si myslím, že aj prijatím tohto návrhu zákona zmiernime to spomínané zaostávanie za štandardom Európskej únie v tejto oblasti, nielen v oblasti legislatívy, ale najmä praxe.
Predkladaný návrh zákona má tak čiastočne negatívny, ale aj reálne i potenciálne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Vplyv na rozpočet verejnej správy je totiž v tejto súvislosti nutné chápať v dvoch rovinách. Na jednej strane má návrh zákona pozitívny vplyv na rozpočet obcí, keďže časť výnosov z pokút uložených za priestupky sa stáva príjmovou časťou rozpočtu obce, na druhej strane o takú istú čiastku je ochudobnený štátny rozpočet. Čiže v rámci verejnej správy je tá bilancia neutrálna, ide len o presun časti prostriedkov vybraných z pokút na obce, preto nevidíme v tom nejakú tragédiu. Naopak, minimálne v tom prvom období, kedy dôjde, predpokladáme v prípade prijatia tohto zákona alebo návrhu zákona, k dosť markantnému zvýšeniu výberu prostriedkov z pokút, predpokladáme dokonca zvýšenie príjmov rozpočtu verejnej správy.
Návrh zákona má jednoznačne pozitívny vplyv na životné prostredie, najmä na pôdu, vodu, ovzdušie, potravinový reťazec a estetiku krajiny. Má tiež pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže sa navrhuje využívanie nových informačných prostriedkov pri oznamovaní opustených odpadov, pričom podrobnosti upraví ministerstvo životného prostredia vykonávacím právnym predpisom. V neposlednom rade má návrh zákona aj pozitívne sociálne vplyvy, keďže má pozitívny vplyv na fyzické i duševné zdravie občanov aj potenciálne pozitívny vplyv na zamestnanosť, ktorý spočíva v tvorbe nových pracovných príležitostí súvisiacich s realizáciou a aplikáciou navrhovaných opatrení.
Nebudem čítať podrobne, pravdepodobne to urobí spravodajca, ten súlad s právnym poriadkom Európskej únie, už som sa o ňom čiastočne zmienil.
Záverom by som si dovolil len konštatovať, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
V mene predkladateľov vás žiadam o podporu tohto návrhu a vopred vám ďakujem aj za podporu, aj za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ako sa ukazuje z celej dnešnej rozpravy a nakoniec zaznievalo to aj vo vystúpení predrečníka, kauza SPP nie je ani zďaleka jediná problematická transakcia v réžii vlády SMER-u. Nemenej problematická a škandalózna sa javí byť aj kauza ropovod Bratislava - Schwechat. Verejnosť zaujíma najmä ekologický a environmentálny aspekt tejto kauzy, ale ona má aj významný a dôležitý ekonomický rozmer.
Slovensko, zastúpené v tomto prípade ministerstvom hospodárstva, chce za každú cenu budovať ropovod, ktorého prevádzka je podľa všetkého prioritným záujmom iných krajín, ako je Slovensko. Pritom účasť Slovenska na tomto projekte sa odhaduje v rozpätí 110 až 150 mil. eur.
Na druhej strane k alternatívnemu, možnému alternatívnemu ropovodu Adria sa Transpetrol správa ako k nechcenému dieťaťu. Pričom v prípade Adrie, podľa mne dostupných informácií, by stačilo Slovensku zaplatiť 6 až 8 mil. eur a zvyšok by bol v réžii Slovnaftu a jeho matky MOL.
Presný opak hrozí v prípade ropovodu Bratislava - Schwechat Pipeline, kde Slovensko zaplatí 100 % investícií na slovenskom úseku a 74 % na rakúskom úseku, a to pritom ešte stále nie je jasné, či vôbec Transpetrol bude prevádzkovať ropovod v Rakúsku cez svoju dcérsku spoločnosť.
Ďakujem.

Ja v prvom rade chcem povedať, že patrím k tej malej menšine v tomto parlamente, ktorá nebola nikdy súčasťou vládnej koalície, ba ani žiadnej strany či hnutia, a preto sa na pingpong okolo privatizácie SPP alebo kauzy Gorila môžem pozerať ako nestranný divák. Nie však natoľko nestranný, aby mi bolo jedno, čo sa deje s touto krajinou, ako sa tuneluje, rozkráda a devastuje.
A teraz mi dovoľte nadviazať na filozofický tón môjho predrečníka a povedať pár slov z takého uhlu pohľadu, z akého sa na dnešnú tému nepozrie zrejme nikto.
Dávno pred pamätnou návštevou istej jachty v inkriminovanom čase, ktorá medzičasom zľudovela, som na prepojenie pána R. F. a jeho vtedajšej vlády s finančnou skupinou "Ja a Ty" verejne upozorňoval v súvislosti s tragédiou Tatranského národného parku. K poznaniu o koalícii týchto dvoch subjektov som nedospel na základe nejakých tajných zmlúv, ale na základe toho, čo slovenská vláda v roku 2006 - 2010 umožnila developerom na území TANAP-u a jeho ochranného pásma. Od bezprecedentných čistiek v štruktúrach Správy Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry i celej Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky cez pokus o zrušenie ministerstva životného prostredia až po priamu či nepriamu podporu obrovskej devastácie oboch tatranských národných parkov, alebo takých podujatí na ich území, ako bolo konské pólo na Štrbskom plese a podobne. To isté, len v ružovom, sa v tom istom čase odohrávalo v Národnom parku Nízke Tatry, a to všetko prevažne v réžii istej finančnej skupiny a s tichou podporou istej vlády.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca, ja budem na rozdiel od mojich predrečníkov veľmi stručný, priznám sa, že do rozpravy som sa ešte v piatok prihlásil preto, že sme sa chceli podeliť o tú, o ten veľký pozmeňovací návrh, ale potom sme boli upozornení na to, žeby to bolo asi trochu neštandardné, takže som aj uvažoval, že tento svoj príspevok stiahnem aj vzhľadom na to, že čas beží, ale predsa len, keď som sa už prihlásil, tak si neodpustím pár viet, ak dovolíte.
Jednak chcem pripomenúť skutočnosť, že napriek tomu, že oba tieto návrhy protikorupčných zákonov, teda z dielne Kresťanskodemokratického hnutia a OĽaNO, prišli na tú istú schôdzu, možno si spomeniete, že sme sa nijako nerivalizovali, a nielen, a nielen v hlasovaní, ale aj verbálne sme podporili jednoznačne návrh našich kolegov z KDH napriek tomu, že v danej chvíli to mohlo pôsobiť ako niečo konkurenčné, ale na to sme sa radi povzniesli napriek tomu, pretože sme venovali a celý ten náš tím na čele s kolegom poslancom Mičovským a takisto legislatívny tím niekoľko mesiacov práce príprave toho veľkého návrhu zákona z dielne OĽaNO, tak sme si neodpustili, keďže na rozdiel od kolegov z KDH sme neboli takí úspešní v prvom čítaní, neodpustili sme si to podstatné, čo podľa nášho presvedčenia rozširuje, vylepšuje, a v prípade aplikácie zákona veríme, že aj zvyšuje účinnosť alebo by zvýšilo účinnosť tohto zákona, tak pretaviť do podoby pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu a ten ste si mali dnes možnosť vypočuť.
Takže ďalšia vec, ktorú chcem povedať je ocenenie tej obrovskej snahy, možno to vyznie naivne, ale stále veríme, keď už nikto iný, tak história to ocení, že sa tu naozaj niekoľko mesiacov robilo intenzívne na príprave jedného, priam antikorupčného kódexu, ak to tak mám nazvať, a ktokoľvek bude v budúcnosti chcieť účinne bojovať proti korupcii na Slovensku, verím, že v ňom nájde veľa inšpirácie bez ohľadu na to, ako dopadne dnešné hlasovanie o navrhovanom zákone, i o tomto pozmeňovacom a doplňujúcom návrhu.
A úplne na záver vás chcem len vyzvať a požiadať, aby ste jednak tento náš návrh a jednak potom celý zákon podporili. Ďakujem vopred.

Ďakujem za slovo. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bude zasadať o 12.00 hodine v zasadačke č. 148. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nie som si istý, pán minister, či som dobre počul, ale tuším ste povedali, že Slovenská republika má najlepšie výsledky v energetickej efektívnosti v rámci všetkých krajín Európskej únie.
Ak som dobre počul, tak som na jednej strane šokovaný, na druhej strane veľmi príjemne prekvapený. Žiaľ, moje informácie sú skôr opačné, a to také, že energetická efektívnosť národného hospodárstva v Slovenskej republike je stále relatívne ešte veľmi nízka a energetická náročnosť slovenského hospodárstva celého je dokonca niekoľkonásobne vyššia v prepočte na jednotku vyprodukovaného hrubého domáceho produktu, ako je tomu v najvyspelejších, technologicky najvyspelejších krajinách.
Takže keby ste mi toto vedeli vysvetliť a vyvrátiť túto moju možno chybnú informáciu, bol by som úprimne rád, lebo tým pádom by sa celá energetická bilancia Slovenska dostala do úplne opačného svetla, než ako sú moje informácie a predstavy dlhoročné. Takže vopred ďakujem.

Ďakujem za slovo. Môžem len súhlasiť s kolegom Mikušom a podčiarknuť to, čo povedal. Napokon veľmi podobné závery vyplynuli aj z odborného seminára na energetické témy, ktorý sme poriadali začiatkom leta tu na pôde Národnej rady, a veľká väčšina účastníkov sa zhodla na podobných záveroch, aké tu odzneli v jeho príspevku.
Je naozaj znepokojujúce, že v čase, keď sme mali diskutovať o podobe novej energetickej politiky, o podobe modernej zodpovedajúcej druhému desaťročiu 21. storočia, prijímame rozhodnutia a prijímame legislatívne zmeny, ktoré do istej miery predurčujú podobu tejto novej politiky. Myslím si a som presvedčený, že to malo byť naopak.
A súhlasím aj s tým pojmom, ktorým označil súčasnú energetickú politiku a prax na Slovensku, a to bol pojem schizofrénia. Naozaj krajina s takými komparatívnymi výhodami alebo nevýhodami, čo sa týka energetických surovín a predpokladov pre výrobu elektrickej energie a s takým ekonomickým potenciálom a s takou zadlženosťou napokon, akú má, ako má Slovensko, nemá šancu paralelne podporovať výstavby nových jadrovoenergetických blokov, podporovať obnoviteľné zdroje energie, podporovať úspory energie, čo by mala byť jednoznačne priorita, a zároveň ešte aj oživovať sny na výstavby nových veľkých hydroelektrární, ako sme tomu svedkami v posledných dňoch a týždňoch. Ďakujem pekne.