Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Václav Havel ešte v časoch svojho prezidentovania, teda nie ako nezávislý intelektuál, ale ako najvyššie postavený ústavný činiteľ, verejne vyhlásil, že zachovanie tváre našej krajiny by malo byť naším najvyšším strategickým záujmom, ešte dôležitejším ako členstvo v Európskej únii alebo v NATO. A tvár našej krajiny veľmi významne ovplyvňuje tzv. voľne rastúca zeleň, jej početnosť, jej konfigurácia a podobne. Je to práve tá zeleň, pri ktorej tento návrh zákona predpokladá zásadnú zmenu, ako na to správne upozornil kolega Hlina, a radikálne zvýši mieru jej ohrozenia, hoci už dnes táto nesmierne cenná zeleň z hľadiska krajinotvorného, biologicko-ekologického, protierózneho a celého radu ďalších funkcií v čase pociťovaných následkov globálneho otepľovania, globálnej zmeny klímy na zmierňovaní týchto negatívnych vplyvov sa takisto (táto voľne rastúca zeleň) významne podieľa.
V tomto by sme mohli dlho pokračovať. Ja som vďačný kolegovi Hlinovi, že venoval takú pozornosť práve tomuto riziku, ktoré tento návrh prináša.
Takisto som rád, že na rozdiel odo mňa, ja som sa snažil tak nejako komplexne to pojednať, tých stodvadsať novelizačných bodov, on si vybral niektoré zásadné. Povedal to na rozdiel odo mňa zrozumiteľnejším jazykom. Takže aj za to som mu povďačný.
A celkovo som rád, že konečne sa na tému ochrany, prírody a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Najskôr na pána Martináka, pána poslanca Martináka, samozrejme, že každý máme právo na svoj názor. Ja som v tom úvode povedal a ocenil tie veci, ktoré, ktoré tento návrh rieši, ale trvám na tom, že celý rad iných systémových vecí, ktoré nerieši a očakávali sme, že po tých dlhých rokoch prípravy, na ktorých sa teda podieľali samozrejme aj predchádzajúce vlády, a neúspešne podieľali, že sa dočkáme vyváženejšieho, komplexnejšieho, modernejšieho zákonu, analogického, zákonom v okolitých, v okolitých krajinách. Najmä, keď sme krajina, ktorá v Európe bola jedna z prvých, ktorá mala zákon o ochrane, ochrane prírody. Takže máme aj takýto historický záväzok v tomto smere.
Ja, k tomu presunu tých kompetencií. Na jednej strane ja uznávam, že pokiaľ vláda bude vyhlasovať tieto územia, môže im to dodať väčšiu autoritu. A na druhej strane si neviem celkom predstaviť, že sa vláda bude zaoberať jednotlivými, povedzme, aj maloplošnými chránenými územiami a podobne, ale v poriadku, aj o tomto môžme diskutovať. Len, ja som sa vyjadril hlavne kriticky k tomu, že to tam nie je vecne nijako zdôvodnené, v tomto návrhu. Je tam vlastne viac-menej zopakovaná tá dikcia z návrhu zákona v tej dôvodovej správe a ja sa o tom veľmi rád, rád budem, budem baviť a uznám všetky racionálne argumenty.
S tou výmerou, na to nemáme rovnaký názor. Tá striktná ochrana sa týka naozaj len nepatrného percenta Slovenska, vrátane slovenských lesov. To, o tom svedčí aj údaj v poslednej správe o lesnom hospodárstve, kde si nájdete, že ochrana prírody ako motív v lesoch osobitného určenia, je tam nejaké 3 % a nie 80 alebo 60... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem opäť za slovo. Vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, sú tu ešte aj dámy? Tak páni, úvodom začnem in medias res s tým podstatným konštatovaním, že navrhujem stiahnutie tohto návrhu zákona z rokovania 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a vypracovanie skutočne komplexnej a systémovej novely zákona o ochrane prírody a krajiny s umožnením aktívnej účasti verejnosti a zainteresovaných odborníkov a mimovládnych organizácií na príprave takéhoto návrhu zákona. Som presvedčený, že predložený návrh zákona nerieši systémovo a na základe najlepších dostupných poznatkov dlhodobé kľúčové problémy ochrany prírody a krajiny na Slovensku. Bez systémovej zmeny legislatívneho prostredia, ktorá by obsahovala jednak zákon o ochrane prírody a krajiny, ale aj súvisiace právne normy, a to ako zákonné tak aj pod zákonné, sa bude naďalej zväčšovať disproporcia medzi potrebnými a disponibilnými zdrojmi a bude sa znižovať spoločenská prestíž ochrany prírody vo vnímaní verejnosti. Návrh zákona sa pokúša komplexnejšie riešiť iba niektoré vážne problémy, menovite najmä kompenzácie neštátnych vlastníkov pozemkov v chránených územiach, invázne druhy, migračné bariéry a niektoré ďalšie. Ale celý rad zásadných problémov návrh zákona obchádza, prípadne ignoruje. Komplexné a systematické riešenie problematiky je pritom kľúčové pre naplnenie cieľov zákona o ochrane prírody a krajiny.
Výhrady zúčastnených subjektov sú aj k procesu prerokúvania hromadnej pripomienky verejnosti a mimovládnych organizácií, ktorú podporilo viac ako osem tisíc občanov, ako aj ďalších účastníkov tohto konania v súvislosti teda s prerokúvaním tejto navrhovanej novely.
Svoj návrh stiahnuť tento návrh z rokovania schôdze Národnej rady odôvodňujem tromi okruhmi dôvodov.
1. Návrh zákona obsahuje viacero novelizačných bodov, resp. ustanovení, ktoré sú z hľadiska ochrany prírody a krajiny diskutabilné, kontraproduktívne až škodlivé a v súčasnosti platný stav nezlepšujú, ale zhoršujú.
2. Na druhej strane návrh zákona neobsahuje celý rad dôležitých ustanovení a systémových opatrení, ktoré by boli v záujme zlepšenia stavu ochrany prírody a krajiny a zvýšenia prestíže orgánov a organizácií štátnej ochrany prírody. Neobsahuje ich napriek tomu, že by ich, podľa môjho presvedčenia, mal obsahovať, keďže na ne už dlho čakáme.
3. Návrh zákona a proces jeho pripomienkovania, ako som už naznačil, vrátane nakladania s pripomienkami vykazuje viaceré znaky neštandardného postupu, ktoré sami o sebe by mali byť dôvodom na to, aby sa celý tento proces anuloval a vrátil na svoj začiatok.
Ešte spomeniem pár konkrétnych dôvodov, ktoré ma viedli k tomu návrhu, ktorý som povedal v úvode svojho vystúpenia. Návrh vôbec nerieši presun výkonu štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny na štátnu organizáciu ochrany prírody tak, aby táto mala reálne postavenie orgánu štátnej správy minimálne v konaniach týkajúcich sa chránených území, čo by významným spôsobom znížilo aj administratívnu náročnosť konaní, keďže v súčasnosti platný zákon o ochrane prírody rozoznáva orgány štátnej správy, ochrany prírody a krajiny, ktorými sú ministerstvo životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia a do tretice obce, ktoré vedú správne konania a zároveň odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny, ktorá k uvedeným konaniam dáva svoje stanovisko slúžiace ako hlavný podklad na rozhodovanie. Tento stav prináša, podľa môjho názoru, nadbytočnú administratívnu záťaž a spomaľovanie rozhodovacích procesov na úseku ochrany prírody a krajiny, keďže každé jedno konanie musí prejsť až dvoma verejnoprávnymi inštitúciami. Z logického i systémového hľadiska by takýto presun výkonu štátnej správy bol logický aj v rámci transformácie alebo reformy štátnej správy ESO a priniesol by výrazný systémový efekt a, ako som už povedal, zníženie administratívnej náročnosti, ako aj posilnenie postavenia a zodpovednosti štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky ako odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny. Toto postavenie je v porovnaní s okolitými štátmi neúmerne nízke a s tým súvisí aj nízka autorita tejto inštitúcie. Podobný systém dlhodobo funguje v okolitých krajinách a nevidím dôvod, prečo by sme mali byť v tomto smere výnimkou.
Ďalším nevyhnutým systémovým riešením, ktoré návrh vôbec neobsahuje, prechod správy pozemkov vo vlastníctve štátu v chránených územiach na odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny zriadenú Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Domnievam sa, že stav, ktorý na Slovensku v chránených územiach dlhodobo vládne, kde na jednom pozemku v chránenom území v štátnom vlastníctve hospodári a tento pozemok spravuje organizácia zriadená na výkon hospodárskej činnosti, napríklad Lesy Slovenskej republiky alebo Štátne lesy TANAP-u zriadené ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ako štátne podniky, ktorých prioritným predmetom činnosti je hospodárenie na spravovaných pozemkoch a vytváranie zisku, a na tom istom pozemku pôsobí aj organizácia ochrany prírody a krajiny, ktorá by svojou činnosťou de facto mala určovať spôsob spravovania chránené územia, aby nedošlo k jeho poškodeniu, prípadne zničeniu. Takýto stav je prinajmenšom neúčelný, neekonomický, kontraproduktívny a spôsobilý vyvolávať zbytočné konflikty medzi týmito zainteresovanými subjektmi, keďže každému z nich ide o niečo diametrálne odlišné.
Vzhľadom na to, že účelom a zmyslom chránených území nie je hospodárenie v nich, ale zachovanie a zveľaďovanie ich prírodných hodnôt, domnievam sa, že najúčelnejším riešením daného stavu je presun správy pozemkov vo vlastníctve štátu na organizácie ochrany prírody, teda konkrétne v chránených územiach, tak aby tieto územia mohla táto organizácia aj spravovať. Podobné systémy riadenia štátom spravovaných chránených území fungujú v mnohých okolitých štátoch, Českú republiku, Maďarsko, Poľsko nevynímajúc.
Ešte pár ďalších argumentov, ale nebudem vás príliš unavovať. Tých argumentov je veľa. Kto bude mať záujem, môžem mu poskytnúť ten text tej hromadnej pripomienky. Myslím, že je aj zverejnený. Ten obsah, myslím, štyridsaťdeväť zásadných pripomienok, ale jestvuje aj mnoho ďalších. Ja som tam sám doplnil niektoré, niektoré ďalšie, ale samozrejme, že sa obmedzím už len na heslovité poznámky. Návrh zákona, podľa môjho presvedčenia, v niektorých smeroch priamo napomáha ohrozeniu samotného predmetu ochrany, napríklad v prípade tzv. voľne rastúcej stromovej a krovitej vegetácie. Čiastočne znižuje autoritu stráže prírody, hoci by ju mal zvyšovať a podobne.
Návrh zákona nezakotvuje dostatočne účinné opatrenia na ochranu biodiverzity, ako aj lesných ekosystémov v chránených územiach. Neštandardne monopolizuje výskumnú činnosť v chránených územiach do rúk jedinej, aj to silne poddimenzovanej organizácie. Čo mňa špeciálne mrzí, návrh sa vôbec nezaoberá zlepšením starostlivosti o krajinu, hoci nám táto povinnosť vyplýva už osem rokov ako zmluvnej strane Európskeho dohovoru o krajine, ako aj z niektorých ďalších medzinárodných záväzkov. Návrh zákona predpokladá vydanie niekoľkých vykonávacích predpisov, bez ktorých množstvo jeho ustanovení nebude vykonateľné a aplikovateľné a teda ich účinnosť by mala byť stanovená na rovnaký deň ako účinnosť navrhnutá v tomto návrhu zákona. To je ďalší dôvod, pre ktorý si myslím, že tento návrh by mal byť vrátený alebo stiahnutý z rokovania. Bez týchto vykonávacích predpisov navyše tento návrh nie je ani možné komplexne a celkom zodpovedne posúdiť. Je to do istej miery aj v rozpore s legislatívnymi pravidlami vlády, ktoré takýto synchrónny postup vyslovene požadujú.
Návrh zákona je v niektorých svojich častiach nedostatočne odôvodnený. Niektoré navrhované novelizačné body sú odôvodnené jedinou vetou, ktorá má tautologický charakter, keďže je len inými slovami zopakované to isté, čo je uvedené v navrhovanom ustanovení, ktoré sa akože odvodňuje. V niektorých prípadoch tak vôbec nie je zrejmé, čo viedlo predkladateľa k tomu, aby niektoré novelizačné body navrhol. Napríklad tie, ktoré sa týkajú presunu kompetencií na vyhlasovanie chránených území z ministerstva životného prostredia a z obvodných úradov životného prostredia na vládu Slovenskej republiky. Táto celá transformácia, ktorá sa týka viacerých novelizačných bodov, je zdôvodnená takto, odcitujem: "Doterajšia kompetencia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a obvodných úradov životného prostredia na vyhlasovanie chránených krajinných oblastí, prírodných rezervácií a chránených areálov sa presúva na vládu Slovenskej republiky." Pričom z tohto odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, prečo sa táto kompetencia presúva na vládu, aké sú na to dôvody, prečo by práve vláda Slovenskej republiky mala byť tým orgánom, ktorý vyhlasuje všetky, s jedinou výnimkou, chránené územia. Tu by som mohol pokračovať, ďalej citovať aj z tých legislatívnych pravidiel, ale nejdem vás s tým unavovať.
Ďalšia problematická vec z môjho pohľadu sa týka toho obrovského množstva novelizačných bodov, ktoré celý tento materiál robia značne neprehľadným a obávam sa, že v prípade ich aplikácie sa ďalej zneprehľadní už doteraz nie veľmi prehľadný zákon a zároveň spôsob starostlivosti o našu prírodu a krajinu. V návrhu chýba aj to, na čom sa v predchádzajúcich rokoch zhodla väčšina expertov pôsobiacich v ochrane prírody, a to zjednodušenie súčasného systému ochrany prírody. Čiže tým schválením tejto novely by nielenže zostal v platnosti súčasný komplikovaný a často neprehľadný systém, ale tou novelizáciou by sa ešte čiastočne skomplikoval. Takže vzhľadom na tieto a niektoré ďalšie dôvody navrhujem nesúhlasiť s touto predloženou novelou zákona, stiahnuť ju z rokovania Národnej rady a následne navrhujem vypracovať skutočne komplexný, moderný a účelný návrh zákona, ktorý skutočne podporí ochranu prírody a krajiny na Slovensku.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, budem stručný. S väčšinou zmien, ktoré sľubuje navrhovaná novela zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, nemám problém, to hovorím celkom otvorene hneď na úvod. Niektoré, napríklad pred chvíľou spomínané zvýšenie poplatku za uloženie určitých druhov priemyselného odpadu majú potenciál situáciu v tejto oblasti skutočne zlepšiť a reálne znížiť množstvo a neúmerne vysoký podiel odpadu, ktorý u nás končí na skládkach, namiesto toho, aby bol druhotne využitý, resp. zhodnotený. Taktiež opätovne rozdelenie benefitov za skládkovanie odpadov na všetky dotknuté obce možno považovať za krok smerom k väčšej spravodlivosti.
S predloženým návrhom zákona mám v podstate iba dva problémy. Ten prvý je principiálny.Hneď v úvode dôvodovej správy sa konštatuje, že potreba prijatia tohto zákona súvisí s memorandom podpísaným medzi vládou Slovenskej republiky a US Steel v Košiciach. Principiálny problém vidím v tom, že Národná rada by nemala ex post posväcovať vládne memorandá, najmä ak tieto boli dohodnuté a podpísané tak povediac poza chrbát parlamentu, bez jeho vedomia a predbežného súhlasu. Takéto účelové ústupky vláde a súkromnej spoločnosti považujem za znevažujúce, dehonestujúce význam a postavenie parlamentu v hierarchii ústavných inštitúcii štátu.
Ten druhý problém, ktorý mám s týmto návrhom zákona, je vecnej povahy. Kým doteraz sa prostriedky získané za uloženie odpadov mohli použiť len na zlepšenie situácie v hospodárení s odpadmi, v prípade, ak návrh zákona prijmeme v predloženej podobe, bude môcť obec takto získané prostriedky použiť na akúkoľvek aktivitu, o ktorej usúdi, že je v prospech životného prostredia. Áno, je pravda, že je to podmienené splnením určitých podmienok, ale ruku na srdce, pozná niekto z vás na Slovensku mesto, alebo obec, ktoré, resp. ktorá by bola na tom v hospodárení so svojim odpadom tak dobre, že by si tam mohli dovoliť prostriedky získané za uloženie odpadov investovať niekam inam, ako späť do tejto oblasti? O tom v akej nelichotivej a až alarmujúcej situácii je Slovensko v porovnaní s vyspelými krajinami vo sfére narábania s odpadom, či už ide o ten aj pánom ministrom spomínaný absurdne vysoký podiel skládkovania a na druhej strane nízky podiel separácie, recyklácie, zhodnocovania a podobne, som z tohto miesta hovoril už veľakrát a nechcem sa opakovať. Chcem len vysloviť presvedčenie, že akýkoľvek prejav benevolencie pri narábaní s úzko profilovými prostriedkami v tejto oblasti by bol krokom späť.
Blížia sa komunálne voľby. Pri všetkej úcte k našej samospráve, ak dáme obciam voľnú ruku v narábaní s prostriedkami za odpady, reálne hrozí, že ich použijú na niečo lukratívnejšie, niečo krátkodobo viditeľnejšie, atraktívnejšie v porovnaní s behom na dlhé trate, ktorý predstavuje systematický zápas s odpadom. Z už vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby sme zákon vrátili predkladateľovi na dopracovanie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Navrhujem doplniť do programu tejto schôdze dva body.
1. Navrhujem, aby vláda predložila do Národnej rady komplexnú informáciu o stave prípravy Slovenskej republiky na predsedníctvo Európskej únii v roku 2016.
2. Navrhujem, aby vláda predložila komplexnú informáciu o pripravovaných strategických rozvojových dokumentoch.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predkladateľka, vážená pani spravodajkyňa, dámy, páni, ja som zhodou okolností vo svojom rannom vystúpení urobil čosi ako úvod k dvom doplňujúcim návrhom, ktoré si vám teraz dovolím predniesť, a preto vás nebudem zdržiavať nejakou ďalšou teóriou a omáčkou, nakoniec v odôvodnení sa ešte stručne vyjadrím k tomu, prečo tieto dva doplňujúce návrhy predkladáme.
Ten prvý je doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu, Eriky Jurinovej, Petra Polláka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
1. V § 20 ods. 1 sa za slová "predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len "predseda najvyššieho kontrolného úradu")" vkladá čiarka a slová "verejný ochranca práv". Doterajšie body sa následne prečíslujú.
2. V čl. I sa dopĺňa alebo článok, lepšie povedané, prepáčte, sa dopĺňa novým bodom 3, ktorý znie:
3. Za § 128 sa vkladá nový § 128a, ktorý znie:
§ 128a
(1) Ak ústavný činiteľ podľa § 20 ods. 1 predloží Národnej rade správu alebo mimoriadnu správu, predseda Národnej rady ju navrhne do programu nasledujúcej schôdze, ak ústavný činiteľ podľa § 20 ods. 1 nenavrhne iný termín. O tom, či táto správa bude zaradená do programu schôdze, sa nehlasuje.
(2) Správy podľa odseku 1, správy podľa § 128 ods. 1 a správy, ktoré sa každý rok predkladajú na prerokovanie do Národnej rady v rámci jej pôsobnosti, sa po ich prerokovaní berú Národnou radou na vedomie.
Stručné odôvodnenie:
V poslednom období dochádza k situáciám, keď správa ústavného činiteľa, ktorá poukazovala na zásadné dianie v krajine, nebola vôbec daná na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, prípadne takáto správa bola vrátená na dopracovanie naspäť ústavnému činiteľovi a nebola vôbec vzatá na vedomie. Takýto postup následne narúša skutočnosť, že ústavný orgán je samostatnou a nezávisle konajúcou inštitúciou. Hlavným účelom predloženého doplňujúceho návrhu je taxatívne ustanovenie povinnosti prerokovať správu alebo mimoriadnu správu predloženú Národnej rade Slovenskej republiky ústavným činiteľom, ktorým môže byť napríklad verejný ochranca práv alebo prezident Slovenskej republiky, ako aj presné ustanovenie v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, že sa takáto správa berie na vedomie.
Ústavní činitelia majú v slovenskom právnom poriadku výsostné postavenie, keďže ich postavenie a právomoci sú zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky. Je potrebné vytvoriť taký právny rámec, ktorý by, kde by nemohlo dôjsť k takým situáciám, že mimoriadna správa od verejného ochrancu práv poukazujúca na možné porušovanie základných ľudských práv a slobôd, a ktorá bola doručená do Národnej rady Slovenskej republiky, nebude vôbec prerokovaná na jej schôdzi. Myslím, že všetci viete, z ktorej konkrétnej nedávnej skúsenosti a opakovanej skúsenosti tento návrh vychádza, na ktorú naráža a ktorú sa snažíme touto cestou taxatívne a jedno, jednoznačne v zákone o rokovacom poriadku upraviť.
A teraz by som prešiel, ak dovolíte, k druhému doplňujúcemu návrhu, ktorý je doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Mikuláša Hubu a Jozefa Viskupiča k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 559, a znie:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 350/1996 Z. z. rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
1. V § 24 ods. 7 sa za slovo interpelácie vkladajú slová "a všeobecná rozprava".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
2. V čl. I sa dopĺňa, čl. I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie:
3. V § 131 sa vkladá, za § 131 sa vkladá § 131a, ktorý vrátane nadpisu znie:
§ 131a Všeobecná rozprava
1. Všeobecnou rozpravou sa na účely tohto zákona rozumie rozprava o aktuálnych spoločensko-politických témach.
2. Všeobecná rozprava sa zaraďuje sa zaradí do programu schôdze Národnej rady vždy po skončení hodiny otázok s výnimkou prípadu, ak je po skončení hodiny otázok zaradený bod programu schôdze Národnej rady určený na interpelácie a trvá najviac dve hodiny.
Ustanovenie § 27, 28 a 30 sa použijú primerane.
Odôvodnenie:
Navrhovaná právna úprava reaguje na problémy odvodzované z aplikačnej praxe, keď poslanci, volení zástupcovia občanov, nemajú podľa súčasného znenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov faktickú možnosť prezentovať a vyjadrovať svoje názory či názory svojich voličov na témy aktuálne rezonujúce v médiách i v spoločnosti. Navrhuje sa preto, aby pravidelnou súčasťou programu schôdzí Národnej rady bola okrem interpelácií aj všeobecná rozprava, v rámci ktorej by sa poslancom Národnej rady poskytol priestor diskutovať na aktuálne spoločensko-politické témy. Navrhuje sa, aby sa všeobecná rozprava zaradila do programu schôdze Národnej rady vždy po skončení hodiny otázok okrem prípadu, ak na programe schôdze Národnej rady je zaradený bod interpelácie. Ako sme už konštatovali, všeobecná rozprava bude trvať najviac dve hodiny.
Takže toto boli dva pozmeňujúce návrhy. Ďakujem vám za pozornosť, dúfam, že ich podporíte.

Podporujem názor predrečníka, že nielen v tomto parlamente, ale v celom tomto štáte sa kontrolná funkcia opozície stále viac obmedzuje a pomaly, ale iste sa mení na frašku. Takisto mi v zákone o rokovacom poriadku i v štandardnom programe schôdzí Národnej rady chýba bod všeobecná rozprava, kde by sme hoci v časovo limitovanom úseku, ale predsa len mohli diskutovať o aktuálnych problémoch našej spoločnosti. Okrem iného by to viedlo aj k tomu, že by sme nepodliehali pokušeniu nahrádzať si tento absentujúci bod programu potom v rôznych iných bodoch, kde tie vsuvky na aktuálnu tému, sú často nenáležité. Takže okrem ďalších parciálnych pozmeňovacích návrhov, ktoré sa mi dostali do rúk, podporím aj tieto dva návrhy na zmenu zákona o rokovacom poriadku. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Tiež som chvíľu strávil na tej milej akcii vo Ficovej vinici. Myslím, že to bolo dobré podujatie. Ale nie preto reagujem na toto vystúpenie a aj na predložený návrh zákona, ale skôr preto, že ho chcem podporiť, lebo skutočne od čias filoxérovej nákazy v deväťdesiatych rokoch 19. storočia, ktorá zničila veľkú časť vinohradov na Slovensku, sa v novodobej histórii neudiala podobná tragédia, ako sa udiala za ostatných 10 rokov, keď konkrétne na území Bratislavy, ale nielen Bratislavy sa úplne zmenil ten charakter siluety mesta, to, čo bolo bytostne vlastné tomuto mestu, mestu s kopčekmi, na ktorých sú vinohrady. Toto prakticky zaniklo a na tých kopčekoch sú obrovské, často veľmi esteticky, architektonicky pochybné objekty. A každá snaha zabrániť pokračovaniu tohto trendu je vítaná. Ja veľmi vítam to, že pani poslankyňa prichádza s týmto návrhom.
Viem si predstaviť možno aj isté drobné modifikácie toho návrhu, keďže som človek, ktorý sa tiež dlhodobo vinohradmi, vinohradníckou krajinou a jej hodnotami zaoberá. Takže rád by som sa vyjadril k tomuto návrhu, ale najmä v druhom čítaní, potom prípadnými vylepšeniami. Čiže apel na vás všetkých, prvoradý predpoklad na to, aby sme ten návrh mohli vylepšiť, je to, aby sme ho posunuli do druhého čítania, tak vás o to žiadam. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nechcem to obšírne komentovať, ale zareagujem na tú vašu poslednú vetu. Naozaj, situácia v našich národných parkoch je úplne absurdná, v tom vám dávam za pravdu, hoci vy ste to mysleli úplne inak. Choďte sa, pán kolega, pozrieť do Jasnej alebo do Tatranskej Lomnice, na Skalnaté Pleso, choďte sa pozrieť na Štrbské pleso, sú to súčasti národných parkov a zároveň v niektorých prípadoch dokonca súčasti národných prírodných rezervácií s najvyššou kategóriou ochrany alebo s najvyšším stupňom ochrany. A prebieha tam absolútne nehorázna stavebná a iná činnosť. Čiže, ak my takéto tendencie ešte podporíme prijatím podobných zákonov, aký sme prijali nedávno, tak naozaj tie národné parky a prírodné rezervácie môžeme rovno zrušiť. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, dámy a páni, chcel by som veľmi podporiť návrh kolegu Osuského. Som veľmi rád, že predkladá túto novelu nedávno prijatého, podľa môjho názoru, nešťastného zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý si, myslím, oprávnene vyslúžil hanlivý prívlastok vyvlastňovací zákon. Viacerí poslanci a poslankyne, medzi ktorých som mal tú česť patriť aj ja, urobili všetko, čo bolo v ich silách, pre to, aby tento zákon nebol prijatý, až po žiadosť pánovi prezidentovi, aby ho vrátil. Žiaľ, nestalo sa tak, ako veľmi dobre vieme, väčšina opäť rozhodla a argumenty akokoľvek pádne a oprávnené neboli vyslyšané.
Ale som tiež rád, že kolega Osuský sa okrem tých asi najčastejšie skloňovaných aspektov tohto zákona, to je ten priamy atak na vlastnícke práva a ohrozovanie a znižovanie právomocí samospráv, ako aj toho, že tu hrozí akútne riziko, že opäť budú podporované niektoré vybrané subjekty, dotkol aj toho rizika, ktoré mňa obzvlášť trápi. A to je riziko, že opäť pod zámienkou takzvaného verejného záujmu, o ktorom rozhodne malá skupinka ľudí, budú ohrozené skutočné verejné záujmy, medzi ktoré nepochybne patrí naša príroda, naša krajina, naše životné prostredie. Nakoniec, boli sme toho svedkami aj doteraz, a to nielen niekde vo voľnej, zdanlivo menej hodnotnej krajine, ale aj na území národných parkov. Ak túto možnosť devastovať prostredie tento v súčasnosti platný zákon ešte podporí, je naozaj veľmi žiaduce podporiť zákon, aký pripravil kolega Osuský, aby sme tieto všetky riziká eliminovali a tento zákon zrušili.
Takže záverom tohto môjho stručného podporného vystúpenia len ešte raz chcem poďakovať kolegovi Osuskému, ľutujem, že som sa nepridal ako spolupredkladateľ, nabudúce, o pol roka sa prihlásim (S úsmevom povedané.) a chcem vás požiadať aj ostatných, aby ste tento návrh zákona podporili. Ďakujem za pozornosť.