Ďakujem opäť za slovo. Vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, sú tu ešte aj dámy? Tak páni, úvodom začnem in medias res s tým podstatným konštatovaním, že navrhujem stiahnutie tohto návrhu zákona z rokovania 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a vypracovanie skutočne komplexnej a systémovej novely zákona o ochrane prírody a krajiny s umožnením aktívnej účasti verejnosti a zainteresovaných odborníkov a mimovládnych organizácií na príprave takéhoto návrhu zákona. Som presvedčený, že predložený návrh zákona nerieši systémovo a na základe najlepších dostupných poznatkov dlhodobé kľúčové problémy ochrany prírody a krajiny na Slovensku. Bez systémovej zmeny legislatívneho prostredia, ktorá by obsahovala jednak zákon o ochrane prírody a krajiny, ale aj súvisiace právne normy, a to ako zákonné tak aj pod zákonné, sa bude naďalej zväčšovať disproporcia medzi potrebnými a disponibilnými zdrojmi a bude sa znižovať spoločenská prestíž ochrany prírody vo vnímaní verejnosti. Návrh zákona sa pokúša komplexnejšie riešiť iba niektoré vážne problémy, menovite najmä kompenzácie neštátnych vlastníkov pozemkov v chránených územiach, invázne druhy, migračné bariéry a niektoré ďalšie. Ale celý rad zásadných problémov návrh zákona obchádza, prípadne ignoruje. Komplexné a systematické riešenie problematiky je pritom kľúčové pre naplnenie cieľov zákona o ochrane prírody a krajiny.
Výhrady zúčastnených subjektov sú aj k procesu prerokúvania hromadnej pripomienky verejnosti a mimovládnych organizácií, ktorú podporilo viac ako osem tisíc občanov, ako aj ďalších účastníkov tohto konania v súvislosti teda s prerokúvaním tejto navrhovanej novely.
Svoj návrh stiahnuť tento návrh z rokovania schôdze Národnej rady odôvodňujem tromi okruhmi dôvodov.
1. Návrh zákona obsahuje viacero novelizačných bodov, resp. ustanovení, ktoré sú z hľadiska ochrany prírody a krajiny diskutabilné, kontraproduktívne až škodlivé a v súčasnosti platný stav nezlepšujú, ale zhoršujú.
2. Na druhej strane návrh zákona neobsahuje celý rad dôležitých ustanovení a systémových opatrení, ktoré by boli v záujme zlepšenia stavu ochrany prírody a krajiny a zvýšenia prestíže orgánov a organizácií štátnej ochrany prírody. Neobsahuje ich napriek tomu, že by ich, podľa môjho presvedčenia, mal obsahovať, keďže na ne už dlho čakáme.
3. Návrh zákona a proces jeho pripomienkovania, ako som už naznačil, vrátane nakladania s pripomienkami vykazuje viaceré znaky neštandardného postupu, ktoré sami o sebe by mali byť dôvodom na to, aby sa celý tento proces anuloval a vrátil na svoj začiatok.
Ešte spomeniem pár konkrétnych dôvodov, ktoré ma viedli k tomu návrhu, ktorý som povedal v úvode svojho vystúpenia. Návrh vôbec nerieši presun výkonu štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny na štátnu organizáciu ochrany prírody tak, aby táto mala reálne postavenie orgánu štátnej správy minimálne v konaniach týkajúcich sa chránených území, čo by významným spôsobom znížilo aj administratívnu náročnosť konaní, keďže v súčasnosti platný zákon o ochrane prírody rozoznáva orgány štátnej správy, ochrany prírody a krajiny, ktorými sú ministerstvo životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia a do tretice obce, ktoré vedú správne konania a zároveň odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny, ktorá k uvedeným konaniam dáva svoje stanovisko slúžiace ako hlavný podklad na rozhodovanie. Tento stav prináša, podľa môjho názoru, nadbytočnú administratívnu záťaž a spomaľovanie rozhodovacích procesov na úseku ochrany prírody a krajiny, keďže každé jedno konanie musí prejsť až dvoma verejnoprávnymi inštitúciami. Z logického i systémového hľadiska by takýto presun výkonu štátnej správy bol logický aj v rámci transformácie alebo reformy štátnej správy ESO a priniesol by výrazný systémový efekt a, ako som už povedal, zníženie administratívnej náročnosti, ako aj posilnenie postavenia a zodpovednosti štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky ako odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny. Toto postavenie je v porovnaní s okolitými štátmi neúmerne nízke a s tým súvisí aj nízka autorita tejto inštitúcie. Podobný systém dlhodobo funguje v okolitých krajinách a nevidím dôvod, prečo by sme mali byť v tomto smere výnimkou.
Ďalším nevyhnutým systémovým riešením, ktoré návrh vôbec neobsahuje, prechod správy pozemkov vo vlastníctve štátu v chránených územiach na odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny zriadenú Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Domnievam sa, že stav, ktorý na Slovensku v chránených územiach dlhodobo vládne, kde na jednom pozemku v chránenom území v štátnom vlastníctve hospodári a tento pozemok spravuje organizácia zriadená na výkon hospodárskej činnosti, napríklad Lesy Slovenskej republiky alebo Štátne lesy TANAP-u zriadené ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ako štátne podniky, ktorých prioritným predmetom činnosti je hospodárenie na spravovaných pozemkoch a vytváranie zisku, a na tom istom pozemku pôsobí aj organizácia ochrany prírody a krajiny, ktorá by svojou činnosťou de facto mala určovať spôsob spravovania chránené územia, aby nedošlo k jeho poškodeniu, prípadne zničeniu. Takýto stav je prinajmenšom neúčelný, neekonomický, kontraproduktívny a spôsobilý vyvolávať zbytočné konflikty medzi týmito zainteresovanými subjektmi, keďže každému z nich ide o niečo diametrálne odlišné.
Vzhľadom na to, že účelom a zmyslom chránených území nie je hospodárenie v nich, ale zachovanie a zveľaďovanie ich prírodných hodnôt, domnievam sa, že najúčelnejším riešením daného stavu je presun správy pozemkov vo vlastníctve štátu na organizácie ochrany prírody, teda konkrétne v chránených územiach, tak aby tieto územia mohla táto organizácia aj spravovať. Podobné systémy riadenia štátom spravovaných chránených území fungujú v mnohých okolitých štátoch, Českú republiku, Maďarsko, Poľsko nevynímajúc.
Ešte pár ďalších argumentov, ale nebudem vás príliš unavovať. Tých argumentov je veľa. Kto bude mať záujem, môžem mu poskytnúť ten text tej hromadnej pripomienky. Myslím, že je aj zverejnený. Ten obsah, myslím, štyridsaťdeväť zásadných pripomienok, ale jestvuje aj mnoho ďalších. Ja som tam sám doplnil niektoré, niektoré ďalšie, ale samozrejme, že sa obmedzím už len na heslovité poznámky. Návrh zákona, podľa môjho presvedčenia, v niektorých smeroch priamo napomáha ohrozeniu samotného predmetu ochrany, napríklad v prípade tzv. voľne rastúcej stromovej a krovitej vegetácie. Čiastočne znižuje autoritu stráže prírody, hoci by ju mal zvyšovať a podobne.
Návrh zákona nezakotvuje dostatočne účinné opatrenia na ochranu biodiverzity, ako aj lesných ekosystémov v chránených územiach. Neštandardne monopolizuje výskumnú činnosť v chránených územiach do rúk jedinej, aj to silne poddimenzovanej organizácie. Čo mňa špeciálne mrzí, návrh sa vôbec nezaoberá zlepšením starostlivosti o krajinu, hoci nám táto povinnosť vyplýva už osem rokov ako zmluvnej strane Európskeho dohovoru o krajine, ako aj z niektorých ďalších medzinárodných záväzkov. Návrh zákona predpokladá vydanie niekoľkých vykonávacích predpisov, bez ktorých množstvo jeho ustanovení nebude vykonateľné a aplikovateľné a teda ich účinnosť by mala byť stanovená na rovnaký deň ako účinnosť navrhnutá v tomto návrhu zákona. To je ďalší dôvod, pre ktorý si myslím, že tento návrh by mal byť vrátený alebo stiahnutý z rokovania. Bez týchto vykonávacích predpisov navyše tento návrh nie je ani možné komplexne a celkom zodpovedne posúdiť. Je to do istej miery aj v rozpore s legislatívnymi pravidlami vlády, ktoré takýto synchrónny postup vyslovene požadujú.
Návrh zákona je v niektorých svojich častiach nedostatočne odôvodnený. Niektoré navrhované novelizačné body sú odôvodnené jedinou vetou, ktorá má tautologický charakter, keďže je len inými slovami zopakované to isté, čo je uvedené v navrhovanom ustanovení, ktoré sa akože odvodňuje. V niektorých prípadoch tak vôbec nie je zrejmé, čo viedlo predkladateľa k tomu, aby niektoré novelizačné body navrhol. Napríklad tie, ktoré sa týkajú presunu kompetencií na vyhlasovanie chránených území z ministerstva životného prostredia a z obvodných úradov životného prostredia na vládu Slovenskej republiky. Táto celá transformácia, ktorá sa týka viacerých novelizačných bodov, je zdôvodnená takto, odcitujem: "Doterajšia kompetencia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a obvodných úradov životného prostredia na vyhlasovanie chránených krajinných oblastí, prírodných rezervácií a chránených areálov sa presúva na vládu Slovenskej republiky." Pričom z tohto odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, prečo sa táto kompetencia presúva na vládu, aké sú na to dôvody, prečo by práve vláda Slovenskej republiky mala byť tým orgánom, ktorý vyhlasuje všetky, s jedinou výnimkou, chránené územia. Tu by som mohol pokračovať, ďalej citovať aj z tých legislatívnych pravidiel, ale nejdem vás s tým unavovať.
Ďalšia problematická vec z môjho pohľadu sa týka toho obrovského množstva novelizačných bodov, ktoré celý tento materiál robia značne neprehľadným a obávam sa, že v prípade ich aplikácie sa ďalej zneprehľadní už doteraz nie veľmi prehľadný zákon a zároveň spôsob starostlivosti o našu prírodu a krajinu. V návrhu chýba aj to, na čom sa v predchádzajúcich rokoch zhodla väčšina expertov pôsobiacich v ochrane prírody, a to zjednodušenie súčasného systému ochrany prírody. Čiže tým schválením tejto novely by nielenže zostal v platnosti súčasný komplikovaný a často neprehľadný systém, ale tou novelizáciou by sa ešte čiastočne skomplikoval. Takže vzhľadom na tieto a niektoré ďalšie dôvody navrhujem nesúhlasiť s touto predloženou novelou zákona, stiahnuť ju z rokovania Národnej rady a následne navrhujem vypracovať skutočne komplexný, moderný a účelný návrh zákona, ktorý skutočne podporí ochranu prírody a krajiny na Slovensku.
Ďakujem za pozornosť.
