Videokanál poslanca

Nemyslím si, že je to tak, ako hovoríte, pán spravodajca. Ja som sa snažil, no my sme sa snažili vrátiť do hry aj všetkých tých, ktorí spĺňajú všetky podmienky podobne ako ostatní podnikajúci na pôde alebo podnikatelia na pôde a s pôdou, ktorí sa spomínajú v tomto zákone, ale jednoducho nehospodária s cieľom podnikať, čiže nespadajú do kategórie samostatne hospodáriacich roľníkov, ako ste to vysvetlili pred chvíľou v reakcii na vystúpenie pána poslanca Fecka, ale jednoducho reálne, ako som sa to snažil ilustrovať v tom úvodnom slove, tú krajinu udržiavajú. A pokiaľ ich budeme svojím spôsobom diskriminovať, môžeme na to práve v lokalitách, ktoré sú odľahlé a ktoré sú už svojou polohou diskriminované svojím spôsobom a ktoré vďaka len takémuto často nadšeneckému prístupu alebo prístupu v štýle hobby sa udržiavajú bez toho, že by generovali priamo zisk pre svojho majiteľa, tak takéto osoby, ktoré reálne existujú, a sám medzi ne patrím, budú, ale nepredkladám tento pozmeňujúci návrh preto, že medzi ne patrím, aby ma niekto neobvinil z nejakého konfliktu záujmov, samozrejme, ja to budem robiť tak či tak, pretože mi na tej krajine záleží, a sú to teda „našťastie" práve lokality, kde sa veľmi žiadni developeri netlačia práve pre ich odľahlosť a neprístupnosť, keďže tento trend reálne existuje a pribúda ľudí, ktorí majú záujem takýmto spôsobom nekomerčným a nekonzumným tú krajinu udržiavať, tak by sme ich nemali úplne vylúčiť z hry. A to bol zámer tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, ctené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení, ak dovolíte, pozriem sa na danú problematiku z trochu iného uhla pohľadu, než aký sa prezentoval v doterajšej rozprave.
Aj keď názory na to, čo sa stane, a vlastne čo už sa deje od 1. mája, keď sa skončilo moratórium na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzozemcom, sa dramaticky menia alebo rôznia, pardon, tieto názory, čo plne potvrdzuje aj pomerne búrlivá rozprava k tomuto bodu programu, obávam sa, že, nech to už s predloženým návrhom zákona dopadne akokoľvek, v reálnej slovenskej vidieckej krajine pribudne oplotení a výstražných tabúľ o zákaze vstupu a ubudne verejne prístupného priestoru vo voľnej krajiny.
To, že väčšina voľnej krajiny je u nás dosiaľ de facto každému prístupná, že sa po vidieckej krajine dá viac-menej voľne pohybovať a verejne ju užívať, je jedna z obrovských vymožeností Slovenska, ktorú dosiaľ považujeme za samozrejmosť, ale o ktorú môžeme veľmi ľahko prísť. A to by som chcel zvlášť zdôrazniť. To, že si nevymýšľam ani nestraším, vie každý, kto sa pokúsil prenocovať pod holým nebom alebo hoci len odbočiť meter od oficiálnej komunikácie, napríklad niekde na francúzskom vidieku.
O tom, že pôda nie je len ekonomická kategória, ale aj významný prírodný zdroj a kultúrnohistorický fenomén, že pôda v zmysle poľnohospodárskej krajiny plní aj celospoločenské funkcie, a tým generuje niečo ako verejné statky či verejné blaho, sa napriek pekným formuláciám v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona v tejto rozprave, snáď s výnimkou vystúpenia pani kolegyne Mezenskej a čiastočne aj pána spravodajcu Záhumenského, toho veľa nepovedalo, a preto prichádzame s pozmeňujúcim návrhom, ktorým sa snažíme upozorniť aj na tento rozmer problematiky a dostať do hry aj tie subjekty, ktoré na pôde chcú hospodáriť, respektíve chcú vidiecku krajinu udržiavať v dobrom produkčnom, hygienicky nezávadnom a zároveň ekologicky rovnovážnom a esteticky harmonickom stave. Nie je to a zrejme to ani nikdy nebude na Slovensku masovo rozšírený jav, ale zároveň upozorňujem, že to nie ani žiadna chiméra. Skrátka, ide o jednotlivcov, rodiny alebo komunity, ktorí alebo ktoré hospodária na poľnohospodárskej pôde bez ambícií podnikať, teda len ako samozásobitelia alebo dokonca ako „len“ tí, ktorí chránia a udržiavajú krajinu pred pustnutím, zarastaním, sukcesným nástupom náletových drevín a podobne, či už to realizujú kosením, pasením alebo inak. Ale môže to byť aj starostlivosť o vzácny starý vinohrad či ovocný sad s dnes už unikátnymi sortami.
Príkladom takéhoto prístupu môžu byť iniciatívy ochrancov prírody a ich každoročné vykášanie orchideových lúk v Bielych Karpatoch či nadšencov, ktorí sa venujú sadom s tradičnými odrodami ovocných stromov, opäť ich poznáme najmä z Bielych Karpát, ale pôsobia aj v iných regiónoch. Medzi podobných „bláznov" patrím napokon aj ja a moji priatelia, ktorí každoročne pokosíme niekoľko hektárov lúk okolo slovenských dreveníc, vďaka čomu tieto enklávy historických štruktúr vidieckej krajiny dodnes vyzerajú keď aj nie ako pred sto rokmi, tak, povedzme, ako pred tridsiatimi rokmi. Možno si poviete, že je to číry idealizmus. Ale potom vezmete do rúk fotografickú publikáciu alebo nástenný kalendár o slovenskej krajine a zistíte, že pomaly každá druhá fotografia vznikla na miestach, kde sa vidiecka krajina takto nenápadne, nekomerčne, dobrovoľnícky udržiava. A na podporu tohto tvrdenia by som uviedol skutočnosť, že každoročne pribúda konkrétnych príkladov zo zahraničia, ale aj zo Slovenska, ktoré sú dôkazom, že nejde o žiadny anachronizmus, ale, naopak, o trend zodpovedajúci tejto dobe, ktorý je stále populárnejší a perspektívnejší.
A teraz si dovolím predniesť samotný návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu, Martina Fecka, Heleny Mezenskej, Jána Mičovského a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 977).
Vládny návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Bod jedna. V čl. I § 4 sa vkladá nový odsek 5, ktorý znie: „Osoba oprávnená nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku je tiež fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt najmenej 10 rokov, nevykonáva poľnohospodársku výrobu a je vlastníkom alebo užívateľom poľnohospodárskej pôdy podľa osobitného predpisu11) (ďalej len „nepoľnohospodár vlastniaci alebo užívajúci poľnohospodársky pozemok").“ Odseky 5 až 10 sa označujú ako odseky 6 až 11. A poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: „11) § 3 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z. v znení zákona č. 219/2008 Z. z." Ďalšie odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa následne prečíslujú.
Bod druhý. V čl. I § 4 nový odsek 6 znie: „Pri ponuke podľa ods. 3 písm. a) platí v prípade prejavenia záujmu prednosť osoby uvedenej v odseku 1 pred nadobúdateľom zo susednej obce, v druhom poradí prednosť nadobúdateľa zo susednej obce pred nepoľnohospodárom vlastniacim alebo užívajúcim poľnohospodársky pozemok. Rovnako platí prednosť pri ponuke podľa ods. 3 písm. b) osoby uvedenej v odseku 1 pred nadobúdateľom zo susednej obce, v druhom poradí prednosť nadobúdateľa zo susednej obce pred nepoľnohospodárom vlastniacim alebo užívajúcim poľnohospodársky pozemok, v treťom poradí prednosť nepoľnohospodára vlastniaceho alebo užívajúceho poľnohospodársky pozemok pred nadobúdateľom bez ohľadu na miesto podnikania."
Odôvodnenie k týmto bodom 1 a 2.
Osobou oprávnenou nadobudnúť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku sú síce v zmysle vládneho návrhu zákona aj osoby, ktoré nepodnikajú v poľnohospodárskej výrobe, pojednáva o nich čl. I § 4 ods. 7, majú však s výnimkou osôb uvedených v čl. I § 4 ods. 1 písm. b) a c) návrhu zákona právo takéto vlastníctvo nadobudnúť len vtedy, ak nikto z celého radu iných záujemcov svoj záujem o vlastníctvo daného poľnohospodárskeho pozemku neprejaví.
Nazdávame sa, že je rozdiel aj v rámci tejto kategórie osôb, a to medzi osobami, ktoré síce nie sú zapojené do poľnohospodárskej výroby, v zmysle spomínaného podnikania, ale pritom vlastnia, prenajímajú si alebo spravujú, respektíve obhospodarujú poľnohospodársku pôdu a v tejto súvislosti plnia celý rad zákonných povinností, ktorých plnením preukazujú, že majú pozitívny vzťah k pôde (napríklad vykonávanie agrotechnických opatrení, predchádzanie výskytu a šírenia burín, zabezpečenie využívania pôdy) tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia alebo zosúlaďovanie druhov pozemkov s evidenciou v katastri, a na druhej strane osobami, ktoré žiadnu pôdu nevlastnia, neprenajímajú si ani neužívajú. Takéto rozlíšenie medzi uvedenými osobami si vzhľadom na štruktúru návrhu zákona vyžaduje samostatnú definíciu v novom odseku 5.
Zároveň sa v novom odseku 6 spresňuje aj otázka v súvislosti s uplatnením prednostného práva. Osoby uvedené v čl. I § 4 ods. 1 sa štandardne nezúčastňujú ponukového konania, keďže sú z tohto procesu v návrhu zákona vyňaté. Ak sa tak z akýchkoľvek dôvodov nestalo a nedodržal sa postup uvedený v čl. I § 4 ods. 1 a súvisiacich zákonoch, napríklad v Občianskom zákonníku, majú možnosť zapojiť sa rovnako ako ostatní do ponukového konania s prednostným právom nadobudnutia poľnohospodárskeho pozemku, čím sa konvaliduje napríklad aj ich zákonné predkupné právo, ktoré majú v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, ak prevodca toto ich predkupné právo porušil. (V každom prípade majú aj možnosť napadnúť neplatnosť prevodu na súde.) Do pravidiel o prednosti v prípade viacerých záujemcov boli začlenené aj osoby – nepoľnohospodári, vlastniaci alebo užívajúci poľnohospodársky pozemok.
Bod tri. V čl. I § 4 ods. 7 sa za slová „podľa odseku 4 písm. b)" vkladajú slová „a odseku 5".
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodmi 4 a 5 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Bod štvrtý. V článku I sa § 6 dopĺňa odsekom 9, ktorý zrne: „Zmluva o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku musí obsahovať záväzok, že osoba podľa § 4 ods. 1 písm. a), osoba podľa § 4 ods. 7, nadobúdateľ a nepoľnohospodár vlastniaci alebo užívajúci poľnohospodársky pozemok získaný pozemok počas desiatich rokov od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku nepredá ani nedaruje; inak je zmluva neplatná. Ak osoba podľa § 4 ods. 1 písm. a), osoba podľa § 4 ods. 7, nadobúdateľ alebo nepoľnohospodár vlastniaci alebo užívajúci poľnohospodársky pozemok svoj záväzok poruší, prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na tretiu osobu je neplatný.“
Odôvodnenie. Zavádza sa ochrana poľnohospodárskej pôdy v podobe predĺženia doby, počas ktorej osoba podľa § 4 ods. 1 písm. a), nadobúdateľ a nepoľnohospodár vlastniaci alebo užívajúci poľnohospodársky pozemok nebude môcť poľnohospodársky pozemok previesť (predať ani darovať). Vzhľadom na to, že ide o podstatnú náležitosť zmluvy, absencia ustanovenia je sankcionovaná neplatnosťou zmluvy. Neplatná je aj zmluva medzi nadobúdateľom a treťou osobou, ak bola uzatvorená v čase plynutia desaťročnej lehoty od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na nadobúdateľa.
Túto neplatnosť bude povinný zohľadniť príslušný katastrálny úrad (okresný úrad) v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorý pri rozhodovaní o vklade prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Nemám ani zďaleka toľko konkrétnych informácií o práci alebo, naopak, o nečinnosti šéfa špeciálnej prokuratúry ako niektorí moji predrečníci, ale inšpiroval ma svojím vystúpením kolega Janko Mičovský. A keďže som nielen občan, ale aj poslanec Národnej rady, tak považujem za potrebné tiež sa veľmi stručne k tejto téme vyjadriť.
Veľmi ma potešilo, ako sa kolega Mičovský vo svojom vystúpení nielen dotkol samotného bodu programu, ale aj ako dokázal svojmu vystúpeniu dať aj širší celospoločenský presah a naozaj sa ním zamyslieť nad znepokojivým vývojom v našej spoločnosti, ktorý zase opäť súvisí, samozrejme, aj s bodom, ktorý tu dnes prerokúvame, podobne ako na mňa, predpokladám, aj na všetkých z vás alebo minimálne na opozičných poslancov sa obrátili aj príslušné mimovládne organizácie, ktorým záleží na tom a, verím, úprimne záleží na tom, kam táto naša krajinka, táto naša spoločnosť smeruje. A chcem im za to aj touto cestou vyjadriť uznanie a poďakovanie.
Ale keďže reagujem na predrečníka, tak v prvom rade chcem poďakovať kolegovi Jankovi Mičovskému. Povedal presne to, čo by som asi ja chcel povedať, ale nedokázal by som to tak presvedčivo, zanietene a pekne povedať. Takže nechcem kaziť ten dojem z jeho vystúpenia a podpisujem to, čo povedal. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Chcem len pripomenúť členom a členkám výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že rokovanie výboru pokračuje dnes o 19.00 hodine v zasadačke výboru. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Len chcem pripomenúť členom a členkám výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že rokovanie výboru sa začína dnes o 12.45 hodine v rokovacej sieni výboru, v zasadačke výboru. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. S poľutovaním musím konštatovať, že vláda nás opäť stavia pred dilemu pripomínajúcu Sofiinu voľbu pri tomto návrhu skráteného legislatívneho konania. Táto dilema je aktuálna pre všetkých tých a tie, ktorí a ktoré považujú za potrebné a žiaduce, aby sa o tejto citlivej téme na pôde Národnej rady hovorilo, a to hovorilo čo najskôr. Teda to je to "a". Ale to "b", teda to, čo nám robí problém - všetkým tým, ktorí sme presvedčení (a vyplýva to aj z dikcie zákona), že skrátené legislatívne konania by mali byť naozaj vyhradené len pre situácie, keď ide takpovediac o život a keď ide o situácie, ktoré sa nedali dostatočne vopred predvídať a sú takpovediac neočakávané alebo nečakané.
To v žiadnom prípade neplatí o tejto problematike. Nadviažem na predrečníka, naozaj sme mali vyše desať rokov, vedeli sme na deň presne, kedy ten 1. máj príde roku 2014 a napriek tomu sme teraz zase stresovaní skráteným legislatívnym konaním. Takže toľko na margo tej dilemy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, dámy a páni, navrhujem, aby do programu 35. schôdze Národnej rady bol zaradený bod, v rámci ktorého by sme boli informovaní a mohli sa vyjadriť k zámeru na výstavbu veľkokapacitných garáží s kapacitou 222 parkovacích miest pod areálom Bratislavského hradu.
Odôvodnenie: Ako poslanci Národnej rady sme podchvíľou konfrontovaní zo strany médií i občanov, našich voličov, vo veci výstavby tohto objektu, ktorý nielenže v prípade realizácie by kládol nemalé nároky na štátny rozpočet, ale ohrozil by podľa dostupných informácií aj cenné archeologické nálezy, ktoré sa našli v areáli hradu, a keďže nie sme dostatočne informovaní, myslím, že hovorím za väčšinu tu prítomných, nemôžme ani .... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Možno som vás trochu zle pochopil, čo sa týka tej Koliby, ono tá kauza Koliba ešte ani zďaleka nekončí a som aj ocenil verejne pred týždňom, že minister Kaliňák zaujal pomerne razantný postoj v rámci tejto kauzy. Na druhej strane podstatný bude ten výsledok. Už ten les tam nevrátime, ale ja pevne verím, a až potom budem môcť konštatovať, že došlo aspoň k akej-takej náprave, keď tí vinníci budú adekvátne potrestaní, ale čo je ešte dôležitejšie, keď tam bude znova vysadený nový les a nevyrastú tam domy, čo sa zatiaľ naprosto v každom prípade v Bratislave stalo. Pri podobných kauzách, možno parčík Belopotockého, teraz prvý raz zato, že sa vymenil ešte za oveľa väčšiu zelenú plochu v Dúbravke, je prvá kauza, ktorá sa po sedemnástich rokoch obrovských bojov podarila vyhrať, ale v čase, keď už väčšina stromov je tam vyrúbaných. Čiže kiež by ste mali pravdu, že SMER - SD urobí všetko preto, aby sa tam ten les vrátil.
Chcem, samozrejme, poďakovať mojim kolegom za podporu, Janko ma priviedol trošku do rozpakov, ale myslím si, že v tomto kontexte je to správne, aj určitý pátos do tejto diskusie vniesť a možno aj trošku porovnať to naozaj, kto čo z nás v živote pre tú zeleň urobil. Tie stromy okolo ciest nemusia mať vždy nad 80 cm, sú aleje, ktoré, kde tie stromy majú menej, ale podotýkam, že keď sa prijme takýto zákon a takto sa zliberalizujú výruby zelene, viac stromov teda, tak má to negatívny vplyv aj na ostatnú zeleň. A ja som presvedčený, že keď developeri alebo ktokoľvek chce rúbať stromy, vidí, že vláda má takýto negatívny prístup k stromom, tak ich budú rúbať aj inde.

Aj, aj. Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Najskôr k pánovi kolegovi Martvoňovi. Spomínal Kolibu v súvislosti s náletovými drevinami. Iste, časť toho výrubu sa mohla týkať okrajovo aj náletových drevín, ale to, čo je podstata tej kauzy Koliba a toho nelegálneho výrubu, bol jeden krásny porast, niekoľko desaťročný lesný porast v podstate, takže v tomto ste na omyle, pán kolega. Škoda, že tu nemám nejaké fotky, mohol by som to dokumentovať. Dobre, môžme sa tam ísť spolu pozrieť. Dobre, tak možno som vás zle pochopil, ale...
Druhá vec je, že mohli by sme diskutovať aj o niektorých náletových drevinách, lebo v čase globálneho otepľovania aj tie už začínajú mať svoj veľký význam, v čase, keď nám tu nenáletové dreviny trpia možno viac ako práve tieto niekedy odolnejšie náletové, ale to je na dlhšiu odbornú diskusiu a do tej sa teraz zámerne nechcem púšťať.
Ja si dovolím na záver ako spravodajca len pár takých skôr možno vizionárskych konštatovaní. Pripomeniem skutočnosť, že pred 25 rokmi jedna z vecí, na ktorej padol komunistický režim, bol aj, alebo bola, bol teda, bol aj jeho barbarský vzťah k prírode, pamiatkam a životnému prostrediu a následne aj k zdraviu občanov. Dôkazom o pravdivosti tohto tvrdenia je napríklad známa iniciatíva a dokument Bratislava/nahlas. Ale nemusíme ísť tak ďaleko do histórie. Ja som presvedčený, aj keď je to ťažko nejako zmerať a exaktne vyjadriť, že aj niektorým ponovembrovým vládam, či už na centrálnej úrovni, alebo komunálnej úrovni, dobre pošramotilo povesť to, ako sa správali k prírode, pamiatkam, verejným priestorom a podobne, ako sa správali k Tatranskému národnému parku, ako aplikovali ono známe gottwaldovské "rozkážeme vetru, dažďu" a v tomto duchu pokračovali v tom smutne známom betónovaní tokov a potokov z päťdesiatych rokov, ako tolerovali likvidovanie aj hodnotnej zelene, nielen náletovej, ako tolerovali bezbrehé zaberanie tých najúrodnejších poľnohospodárskych pôd na nepoľnohospodárske účely, ako tolerovali likvidovanie krásnych vinohradov a podobne. Tuná ako príklad, aby sme nebúšili len do ľavej strany spektra, tak si pomôžeme Bratislavou ako mestom, ktoré, ako je všeobecne známe, baštou pravice na Slovensku, ale tie skúsenosti s minulým pravicovým vedením mesta vrátane toho, ako barbarsky sa správalo k siluete mesta, k prírode na území mesta, k pamiatkam industriálnym i ďalším, ako dopustilo privatizáciu verejných priestorov, ako dopustilo rozkrádanie verejných financií a verejného majetku a všetko toto nepochybne prispelo k tomu, že táto tradičná bašta pravice si v posledných komunálnych voľbách zvolila za primátora človeka, ktorý sa hlási k ľavici. Čiže opäť dôkaz, povedal by som, pravdivosti môjho tvrdenia, že je to aj životné prostredie, je to aj príroda, sú to aj stromy, na ktorých si jednotlivé mocenské garnitúry na Slovensku vylámali zuby. A asi tušíte, kde bude záver tohto môjho historického exkurzu, a ten záver bude v súčasnosti. Nechcem sa hrať na vizionára, prognostika alebo nejakého falošného proroka a tvrdiť, že ku koncu éry Smeru - SD prispeje aj jeho negatívny vzťah k prírode a životnému prostrediu, ktorého dôkazom je aj ten nedávno predložený a presadený zákon, alebo novela zákona o ochrane prírody a krajiny.
A som rád, že kolega Hlina sa aspoň trochu snaží tento lapsus, ktorý máme na svedomí, ale nie rovnakou mierou, lebo myslím si, že sú tu ľudia, ktorí urobili všetko preto, aby sa tomu prijatiu toho zákona a tých niektorých nešťastných paragrafov zabránilo, takže vieme veľmi dobre, kto ako hlasoval o tomto zákone, ale schválne nechcem rekriminovať, dokonca aj kolega Hlina, ktorý je oveľa radikálnejší ako ja, prijal v súvislosti s týmto svojím návrhom takú zmierlivú rétoriku, takže naozaj apelujem na vás, ktorí to máte v tejto snemovni v rukách, aby ste túto jednu parciálnu zmenu, na ktorú sa sťažuje doslova celé Slovensko, ktorá možno vyhovuje jednému promile ľudí, ktorí tu podnikajú so štiepkou a podobne, ale ostatnej verejnosti, ostatným 99,9 % obyvateľov Slovenska škodí.
Ešte možno aktualizačný dovetok. Sme, čelíme katastrofálnemu suchu. Ak v najbližšom čase nepríde nejaké obdobie dažďov, tak nám tu naozaj tento rok hrozí katastrofa, nemusím to vysvetľovať ľuďom z nášho výboru, ale pre istotu vám ostatným, ktorí možno menej chodíte po krajine, menej si všímate to, čo sa deje v poľnohospodárskej krajine, je to naozaj veľmi vážna situácia, ktorej tu čelíme. Voľne rastúca zeleň bola jedna z mála vecí, ktorá mohla deficit vlahy aspoň trochu zmierniť. My tu robíme, paradoxne práve v tomto suchom období a v tejto extrémne suchej jari, robíme to, čo robíme, že likvidujeme tie posledné zvyšky stromov a krov z našej krajiny. Čiže ako keby nás tak trošku osud dobehol, to, čo my tu zúfalo sa snažíme, o čom vás presvedčiť - a neúspešne zatiaľ - a je to také hádzanie hrachu o stenu, tak to nám matka príroda teraz vlastne veľmi flagrantne alebo veľmi jednoznačne a rukolapne ukazuje. Takže keď nie pre nič iné, tak preto, aby sme zmiernili vysušovanie našej krajiny, by sme mali zahlasovať za návrh tohto zákona. Verím, že sa tak stane.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja len chcem konštatovať veľmi stručne, keďže podobný návrh zákona trošku širšie poňatý som tu predkladal pred necelým týždňom. Nechcem sa opakovať, tak som sa zameral na to, že som si vybral z internetu a z facebooku niekoľko desiatok citátov od rozhorčených občanov, ktorí podobne ako kolega Hlina, ja a niektorí ďalší v tejto sále s veľkým znepokojením vnímajú to, čo nastalo po prijatí novely zákona o ochrane prírody a krajiny v novembri minulého roku. A keďže som sľúbil, že budem stručný, nebudem dokonca ani citovať tieto rozhorčené stanoviská občanov, prípadným záujemcom ich môžem dodať. Majú spoločného menovateľa v tom, že konštatujú, že od 1. januára, kedy zákon nadobudol účinnosť, sa veľmi rapídne zvýšil rozsah a početnosť výrubov stromov vo voľnej krajine, a to, čo zaznieva z týchto ohlasov, ktorých sú naozaj desiatky, môžem nazvať ako doslova také verejné pohoršenie.
Takže obmedzím sa už len na záverečné konštatovanie a apel na vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, povedané metaforicky, máte druhý opravný termín na to, aby sme napravili spoločnými silami to nedopatrenie, ako to nakoniec nazval aj kolega Hlina, ku ktorému došlo v rámci novely zákona v novembri minulého roku. A nehnevajte sa, ale použijem možno trošku tvrdší výraz alebo slovné spojenie, že ak nevyužijeme ani tento druhý opravný termín, tak naozaj budem nútený konštatovať, že tam, kde stúpi noha SMER-u - SD, tam ani tráva 100 rokov neporastie.
Ďakujem pekne.