Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, ctené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení, ak dovolíte, pozriem sa na danú problematiku z trochu iného uhla pohľadu, než aký sa prezentoval v doterajšej rozprave.
Aj keď názory na to, čo sa stane, a vlastne čo už sa deje od 1. mája, keď sa skončilo moratórium na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzozemcom, sa dramaticky menia alebo rôznia, pardon, tieto názory, čo plne potvrdzuje aj pomerne búrlivá rozprava k tomuto bodu programu, obávam sa, že, nech to už s predloženým návrhom zákona dopadne akokoľvek, v reálnej slovenskej vidieckej krajine pribudne oplotení a výstražných tabúľ o zákaze vstupu a ubudne verejne prístupného priestoru vo voľnej krajiny.
To, že väčšina voľnej krajiny je u nás dosiaľ de facto každému prístupná, že sa po vidieckej krajine dá viac-menej voľne pohybovať a verejne ju užívať, je jedna z obrovských vymožeností Slovenska, ktorú dosiaľ považujeme za samozrejmosť, ale o ktorú môžeme veľmi ľahko prísť. A to by som chcel zvlášť zdôrazniť. To, že si nevymýšľam ani nestraším, vie každý, kto sa pokúsil prenocovať pod holým nebom alebo hoci len odbočiť meter od oficiálnej komunikácie, napríklad niekde na francúzskom vidieku.
O tom, že pôda nie je len ekonomická kategória, ale aj významný prírodný zdroj a kultúrnohistorický fenomén, že pôda v zmysle poľnohospodárskej krajiny plní aj celospoločenské funkcie, a tým generuje niečo ako verejné statky či verejné blaho, sa napriek pekným formuláciám v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona v tejto rozprave, snáď s výnimkou vystúpenia pani kolegyne Mezenskej a čiastočne aj pána spravodajcu Záhumenského, toho veľa nepovedalo, a preto prichádzame s pozmeňujúcim návrhom, ktorým sa snažíme upozorniť aj na tento rozmer problematiky a dostať do hry aj tie subjekty, ktoré na pôde chcú hospodáriť, respektíve chcú vidiecku krajinu udržiavať v dobrom produkčnom, hygienicky nezávadnom a zároveň ekologicky rovnovážnom a esteticky harmonickom stave. Nie je to a zrejme to ani nikdy nebude na Slovensku masovo rozšírený jav, ale zároveň upozorňujem, že to nie ani žiadna chiméra. Skrátka, ide o jednotlivcov, rodiny alebo komunity, ktorí alebo ktoré hospodária na poľnohospodárskej pôde bez ambícií podnikať, teda len ako samozásobitelia alebo dokonca ako „len“ tí, ktorí chránia a udržiavajú krajinu pred pustnutím, zarastaním, sukcesným nástupom náletových drevín a podobne, či už to realizujú kosením, pasením alebo inak. Ale môže to byť aj starostlivosť o vzácny starý vinohrad či ovocný sad s dnes už unikátnymi sortami.
Príkladom takéhoto prístupu môžu byť iniciatívy ochrancov prírody a ich každoročné vykášanie orchideových lúk v Bielych Karpatoch či nadšencov, ktorí sa venujú sadom s tradičnými odrodami ovocných stromov, opäť ich poznáme najmä z Bielych Karpát, ale pôsobia aj v iných regiónoch. Medzi podobných „bláznov" patrím napokon aj ja a moji priatelia, ktorí každoročne pokosíme niekoľko hektárov lúk okolo slovenských dreveníc, vďaka čomu tieto enklávy historických štruktúr vidieckej krajiny dodnes vyzerajú keď aj nie ako pred sto rokmi, tak, povedzme, ako pred tridsiatimi rokmi. Možno si poviete, že je to číry idealizmus. Ale potom vezmete do rúk fotografickú publikáciu alebo nástenný kalendár o slovenskej krajine a zistíte, že pomaly každá druhá fotografia vznikla na miestach, kde sa vidiecka krajina takto nenápadne, nekomerčne, dobrovoľnícky udržiava. A na podporu tohto tvrdenia by som uviedol skutočnosť, že každoročne pribúda konkrétnych príkladov zo zahraničia, ale aj zo Slovenska, ktoré sú dôkazom, že nejde o žiadny anachronizmus, ale, naopak, o trend zodpovedajúci tejto dobe, ktorý je stále populárnejší a perspektívnejší.
A teraz si dovolím predniesť samotný návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu, Martina Fecka, Heleny Mezenskej, Jána Mičovského a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 977).
Vládny návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Bod jedna. V čl. I § 4 sa vkladá nový odsek 5, ktorý znie: „Osoba oprávnená nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku je tiež fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt najmenej 10 rokov, nevykonáva poľnohospodársku výrobu a je vlastníkom alebo užívateľom poľnohospodárskej pôdy podľa osobitného predpisu11) (ďalej len „nepoľnohospodár vlastniaci alebo užívajúci poľnohospodársky pozemok").“ Odseky 5 až 10 sa označujú ako odseky 6 až 11. A poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: „11) § 3 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z. v znení zákona č. 219/2008 Z. z." Ďalšie odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa následne prečíslujú.
Bod druhý. V čl. I § 4 nový odsek 6 znie: „Pri ponuke podľa ods. 3 písm. a) platí v prípade prejavenia záujmu prednosť osoby uvedenej v odseku 1 pred nadobúdateľom zo susednej obce, v druhom poradí prednosť nadobúdateľa zo susednej obce pred nepoľnohospodárom vlastniacim alebo užívajúcim poľnohospodársky pozemok. Rovnako platí prednosť pri ponuke podľa ods. 3 písm. b) osoby uvedenej v odseku 1 pred nadobúdateľom zo susednej obce, v druhom poradí prednosť nadobúdateľa zo susednej obce pred nepoľnohospodárom vlastniacim alebo užívajúcim poľnohospodársky pozemok, v treťom poradí prednosť nepoľnohospodára vlastniaceho alebo užívajúceho poľnohospodársky pozemok pred nadobúdateľom bez ohľadu na miesto podnikania."
Odôvodnenie k týmto bodom 1 a 2.
Osobou oprávnenou nadobudnúť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku sú síce v zmysle vládneho návrhu zákona aj osoby, ktoré nepodnikajú v poľnohospodárskej výrobe, pojednáva o nich čl. I § 4 ods. 7, majú však s výnimkou osôb uvedených v čl. I § 4 ods. 1 písm. b) a c) návrhu zákona právo takéto vlastníctvo nadobudnúť len vtedy, ak nikto z celého radu iných záujemcov svoj záujem o vlastníctvo daného poľnohospodárskeho pozemku neprejaví.
Nazdávame sa, že je rozdiel aj v rámci tejto kategórie osôb, a to medzi osobami, ktoré síce nie sú zapojené do poľnohospodárskej výroby, v zmysle spomínaného podnikania, ale pritom vlastnia, prenajímajú si alebo spravujú, respektíve obhospodarujú poľnohospodársku pôdu a v tejto súvislosti plnia celý rad zákonných povinností, ktorých plnením preukazujú, že majú pozitívny vzťah k pôde (napríklad vykonávanie agrotechnických opatrení, predchádzanie výskytu a šírenia burín, zabezpečenie využívania pôdy) tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia alebo zosúlaďovanie druhov pozemkov s evidenciou v katastri, a na druhej strane osobami, ktoré žiadnu pôdu nevlastnia, neprenajímajú si ani neužívajú. Takéto rozlíšenie medzi uvedenými osobami si vzhľadom na štruktúru návrhu zákona vyžaduje samostatnú definíciu v novom odseku 5.
Zároveň sa v novom odseku 6 spresňuje aj otázka v súvislosti s uplatnením prednostného práva. Osoby uvedené v čl. I § 4 ods. 1 sa štandardne nezúčastňujú ponukového konania, keďže sú z tohto procesu v návrhu zákona vyňaté. Ak sa tak z akýchkoľvek dôvodov nestalo a nedodržal sa postup uvedený v čl. I § 4 ods. 1 a súvisiacich zákonoch, napríklad v Občianskom zákonníku, majú možnosť zapojiť sa rovnako ako ostatní do ponukového konania s prednostným právom nadobudnutia poľnohospodárskeho pozemku, čím sa konvaliduje napríklad aj ich zákonné predkupné právo, ktoré majú v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, ak prevodca toto ich predkupné právo porušil. (V každom prípade majú aj možnosť napadnúť neplatnosť prevodu na súde.) Do pravidiel o prednosti v prípade viacerých záujemcov boli začlenené aj osoby – nepoľnohospodári, vlastniaci alebo užívajúci poľnohospodársky pozemok.
Bod tri. V čl. I § 4 ods. 7 sa za slová „podľa odseku 4 písm. b)" vkladajú slová „a odseku 5".
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodmi 4 a 5 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Bod štvrtý. V článku I sa § 6 dopĺňa odsekom 9, ktorý zrne: „Zmluva o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku musí obsahovať záväzok, že osoba podľa § 4 ods. 1 písm. a), osoba podľa § 4 ods. 7, nadobúdateľ a nepoľnohospodár vlastniaci alebo užívajúci poľnohospodársky pozemok získaný pozemok počas desiatich rokov od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku nepredá ani nedaruje; inak je zmluva neplatná. Ak osoba podľa § 4 ods. 1 písm. a), osoba podľa § 4 ods. 7, nadobúdateľ alebo nepoľnohospodár vlastniaci alebo užívajúci poľnohospodársky pozemok svoj záväzok poruší, prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na tretiu osobu je neplatný.“
Odôvodnenie. Zavádza sa ochrana poľnohospodárskej pôdy v podobe predĺženia doby, počas ktorej osoba podľa § 4 ods. 1 písm. a), nadobúdateľ a nepoľnohospodár vlastniaci alebo užívajúci poľnohospodársky pozemok nebude môcť poľnohospodársky pozemok previesť (predať ani darovať). Vzhľadom na to, že ide o podstatnú náležitosť zmluvy, absencia ustanovenia je sankcionovaná neplatnosťou zmluvy. Neplatná je aj zmluva medzi nadobúdateľom a treťou osobou, ak bola uzatvorená v čase plynutia desaťročnej lehoty od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na nadobúdateľa.
Túto neplatnosť bude povinný zohľadniť príslušný katastrálny úrad (okresný úrad) v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorý pri rozhodovaní o vklade prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
