Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, najskôr mi dovoľte trochu histórie. Inštitút posudzovania vplyvov činnosti na životné prostredie, známy pod skratkou EIA, sa vo svete používa viac ako 40 rokov. Neskôr k nemu pribudol aj Inštitút strategického environmentálneho hodnotenia, konkrétne koncepčných rozvojových dokumentov, stratégií, politík, programov a plánov, skrátene SEA.
Do nášho právneho poriadku sa EIA dostala prijatím ešte federálneho zákona o životnom prostredí, ktorý nadobudol účinnosť začiatkom roku 1992. Samostatný, teda už slovenský zákon o EIA bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky v roku 1994. Išlo o zákon č. 127/1994 Z. z. K tej procedúre SEA, sa v ňom, v tomto zákone 127, týkal len jeden stručný paragraf, myslím, že to bol § 35. Odvtedy bol tento zákon viackrát novelizovaný. Až v roku 2006 bol prijatý nový zákon o EIA pod č. 24, o ktorom teraz rokujeme, keďže ho ideme novelizovať. Medzitým bol aj tento zákon už niekoľkokrát novelizovaný. Niekto vyrátal, že tých novelizácií bolo spolu 12 dosiaľ. Navyše, ako sme informovaní z ministerstva životného prostredia, pracuje sa na novom zákone o EIA, čiže táto malá novela mu, mu len predchádza.
Hneď na úvod vystúpenia chcem povedať, že to ako sa inštitút EIA na Slovensku uplatňuje, má veľa slabých miest. Jeho uplatňovanie je veľmi nedokonalé. Nie je to iste len problém samotného zákona. Je to problém aj jeho realizácie. A je fakt, že ďaleko zaostáva to, aplikácia tohto zákona, za očakávaniami tvorcov toho pôvodného ešte zákona o EIA, medzi ktorých sa mám tú česť počítať. Už z toho, čo bolo povedané, logicky vyplýva, že určité zmeny v tomto zákone sú žiaduce a potrebné, a preto je aj logické, že k novelizácii tohto zákona prichádza. Navyše nás k tomu núti aj infringement Bruselu z 31. marca 2013, ktorý nás upozorňuje vo viacerých bodoch na nesprávnu aplikáciu zákona. Čiže ďalší dôležitý dôvod, prečo sa tu na túto tému stretávame a rozprávame.
Zároveň chcem hneď na úvod povedať, že niektoré pozitívne zmeny, či už pod tlakom Bruselu, ale nemenej aj pod tlakom mimovládnych organizácií, ktoré predložili k nemu hromadnú pripomienku, zaštítili ich najmä VIA JURIS a Združenie Slatinka, ktoré, viaceré tieto pozitívne zmeny sa do návrhu napokon dostali, čo kvitujem. Aby som bol trošku konkrétnejší, mimovládky za takúto pozitívnu zmenu považujú napríklad skutočnosť, že záverečné stanovisko, ktoré je výsledkom posúdenia vplyvov na životné prostredie, prestane mať len odporúčací charakter, ale bude pre ostatné orgány záväzné. Novela zároveň zakotvuje možnosť verejnosti odvolať sa a podať žalobu priamo proti priebehu a výsledku procesu EIA, čo dosiaľ nebolo možné a čo tiež vnímam ako pozitívnu zmenu. Ak napríklad v záverečnom stanovisku bude uvedené, že vyrúbanie parku v centre mesta nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, môže verejnosť proti tomuto konštatovaniu podať žalobu na súd. To vzbudzuje určitú nádej, že dotknutí občania sa budú môcť skutočne efektívnejšie domáhať ochrany svojho životného prostredia. Avšak ani mimovládky, ktoré veľmi aktívne a kompetentne pripomienkovali celý proces prípravy tejto novely, netvrdia, že sa dostáva do Národnej rady v ideálnej podobe, a okrem niektorých pretrvávajúcich problémov hmotnoprávnej povahy upozorňujú aj na viaceré nedostatky procesného a legislatívno-technického charakteru.
Všeobecným problémom ministerského vzťahu k novelizácii právnych noriem sa stáva akási schizofrénia medzi skutočne malou novelou a novým zákonom. Po skúsenostiach napríklad so zákonom o odpadoch, kde ministerstvo napokon pochopilo, že nový zákon nie je schopné predložiť a najmä presadiť v priebehu pár mesiacov, ako sa zo začiatku nazdávalo a zvolilo podľa mňa celkom rozumnú taktiku reagovať len na bezprostredné výhrady Bruselu a ísť cestou malej novely a na prípravu skutočne nového zákona si dať dostatok času, tak v tomto prípade sa to nestalo a sme svedkami akéhosi hybridu medzi malou novelou a veľkým zákonom a sme tu presviedčaní o tom, že ide vlastne o malú novelu, hoci ten elaborát, ktorý sme na stôl dostali, má 38 strán a pozostáva z desiatok novelizačných bodov, pričom podľa nielen môjho názoru nerieši dôsledne potrebu zosúladenia s platným právnym poriadkom ani na európskej, ani na národnej úrovni, ale na druhej strane prináša viacero ustanovení, ktoré sa v spomínanom infringemente nespomínajú alebo nezdôrazňujú.
Z početných výhrad, pre ktoré, podobne ako aj môj predrečník, navrhujem vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, spomeniem aspoň niektoré. Zákon dostatočne nerieši previazanosť s inými právnymi normami, ktoré v sebe zahŕňajú inštitút posudzovania vplyvov na životné prostredie, keďže smernica EIA v Slovenskej republike nie je transponovaná len do zákona č. 24/2006 Z. z. Asi najviac sa to týka stavebného zákona, ktorý, ako vieme, je v súčasnosti ešte len v štádiu prípravy a bolo by žiaduce, aby sa obe tieto právne normy práve vďaka tej transpozícii smernice o EIA pripravovali spoločne. Časť odbornej verejnosti má problém aj s tým, ako zákon navrhuje riešiť záväznosť záverečného stanoviska z procesu posudzovania. Vzhľadom na to, že sa vlastne celý proces obmedzuje striktne len na vplyvy na životné prostredie a zdravie, čo nakoniec korešponduje aj s názvom a pôvodným zameraním zákona, neskôr sa však problematika vyvinula tak, že sa v záujme aplikácie koncepcie trvalo udržateľného rozvoja rozširovalo toto vnímanie posudzovanej reality aj na niektoré ďalšie aspekty a súvislosti, ekonomické, sociálne, kultúrne a podobne. Musím však povedať, že v tomto ani odborná verejnosť nie je, nie je za jedno a ani ja sa nechcem hrať na nejakého arbitra, či ten doterajší stav alebo ten navrhovaný stav je správnejší.
K tým niektorým konkrétnejším pripomienkam. V § 19 ods. 2 je podľa mňa žiaduce upraviť druhú vetu, ktorá znie, citujem: "Odôvodnený písomný podnet je oprávnený podať ktokoľvek." Terminus technicus "ktokoľvek" znie na prvé počutie možno ľúbivo, ale z pohľadu práva a legislatívneho jazyka dosť znie insitne a neurčito. Na vyjadrenie tohto zámeru predkladateľa si viem predstaviť napríklad trošku gramotnejšiu formuláciu "ktorákoľvek právnická a, alebo fyzická osoba", prípadne nejakú podobnú.
V § 23 ods. 4 je potrebné upraviť text, citujem: "Ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. "Koniec citátu. Takéto znenie vyvoláva vážne obavy, či budú výsledné záverečné stanovisko a vybraný variant objektívne, ak sa bude prihliadať na takéto nezaslané písomné stanoviská ako na súhlasné. Treba takéto znenie zmeniť a uviesť konkrétne, napríklad nevyjadril sa, respektíve stanovisko nezaslal a podobne. Ak by sme na túto skutočnosť aplikovali parlamentnú prax, tak by sme mohli použiť prirovnanie k tomu, ako keby niekto tvrdil, že ten, kto sa zdržal hlasovania, vlastne s návrhom súhlasí, čo je samozrejme zjavný nonsens. Ale k tomu sa dostanem v mojom pozmeňovacom návrhu ešte trošku konkrétnejšie.
K § 30 ods. 2. Zrušili sa ustanovenia o počtoch predkladaných dokumentácií, zámer, správa, hodnotenie, oznámenie, čo spôsobí nejednoznačnosť výkladu v aplikačnej praxi a problémy najmä pre príslušný orgán i pre obec. Definícia pojmu strategický dokument vo vzťahu k procedúre SEA bola výrazne a podľa mňa veľmi nešťastne zúžená na plány a programy, namiesto doterajšieho stavu, kedy obsahovala aj stratégie a politiky. Ak by k tomu došlo, ak by sme prijali takúto zmenu, bola by to určite citeľná devalvácia súčasnej právnej úpravy.
V novelizačnom bode 4 sa hovorí o tom, že za určitých podmienok môžu byť z procesu posudzovania vyňaté niektoré povinne posudzované činnosti, čo zaváňa posilnením inštitútu výnimiek.
Podobne v bode 8 sa hovorí o možných výnimkách z požiadavky na variantné riešenie, čím sa spochybňuje samotný zmysel procedúry EIA, respektíve SEA, ktorá je vyslovene založená na viac variantnom posudzovaní.
V bode 10 chýba požiadavka, aby obec, ktorá prevádzkuje webovú stránku, bola povinná informáciu o posudzovanom zámere uverejniť aj na nej. Asi sa nemusíme presviedčať, že internet je dnes asi najefektívnejším šíriteľom informácií. Ja viem, že nie úplne všetky obce na Slovensku majú zriadené webové stránky, ale dalo by sa to riešiť tak, že naozaj by tam bola požiadavka stanovená pre tie obce, ktoré ich prevádzkujú.
V bode 12, a to aj v dôvodovej správe, chýba zdôvodnenie kreovania a ďalších záležitostí v súvislosti so splnomocnencom občianskej iniciatívy. Je to pomerne nový pojem a chcelo by to dozvedieť sa bližšie náležitosti kreovania a fungovania takéhoto subjektu.
Pripomienky k novele zákona z hľadiska dodržiavania požiadaviek legislatívnych pravidiel vlády. Po prvé, podľa čl. 2 legislatívnych pravidiel vlády "cieľom legislatívnych prác je pripraviť a schváliť taký zákon, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku zlučiteľného s právom Európskej únie". Predložený návrh novely zákona, o ktorom tu teraz rokujeme, uvedené požiadavky podľa časti odbornej komunity nespĺňa. Po druhé., podľa prílohy II legislatívnych pravidiel vlády v záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy sa novelizácia právneho poriadku robí spravidla vtedy, ak ide o zmeny a doplnenia menšieho rozsahu, alebo ak ide o právny predpis, ktorý nebol už predtým viackrát novelizovaný. Predkladaná novela má, ako sme už konštatovali, rozsah 38 strán a navyše je to dvanásta novela tohto všeobecne záväzného právneho predpisu, čiže nespĺňa ani jednu z vládou postulovaných požiadaviek na tzv. malú novelu. Po tretie, návrh právneho predpisu musí byť podľa legislatívnych pravidiel vlády terminologicky presný, jazykovo a štylisticky správny a majú sa v ňom používať rovnaké pojmy a termíny vždy v tom istom význame a na označenie rovnakých právnych inštitútov. V navrhovanej novele sa pritom navrhujú niektoré nové pojmy, ktoré sú v rozpore s existujúcimi a nie sú presnejšie zadefinované. Za všetky spomeniem napríklad "fyzické aspekty lokality" v § 3.
Teraz pár pripomienok k formálnej úprave novely zákona. Právny predpis treba členiť prehľadne a dbať pri tom na vnútornú súvislosť a správny sled dôležitých a menej dôležitých vecí. Predkladanou novelou sa na niektorých miestach čiastočne narušila štruktúra platného právneho predpisu, napríklad do tretej časti zákona sú zahrnuté niektoré spoločné ustanovenia o konaní podľa tohto zákona, pričom ďalšie spoločné ustanovenia sú zaradené aj v šiestej časti zákona. Alebo oznámenie, ktoré sa predkladá pri zmene navrhovanej činnosti, nemá svoj samostatný paragraf, ale je zamiešané do § 29 zisťovacie konanie a podobne.
A teraz, keď už sme sa pustili do takej skutočne rozsiahlej novely, ktorú sme ešte obohatili tými 86 bodmi spoločnej správy, tak by už bolo naozaj žiaduce riešiť aj niektoré zásadné problémy, ktoré sa, alebo ďalšie zásadné problémy, ktoré sa s aplikáciou zákona EIA a smernice EIA v Slovenskej republike spájajú. A to, čo je kameňom úrazu a dlhoročne znižuje efektívnosť uplatňovania tohto zákona v praxi, je zásadný problém súčasnej previazanosti navrhovateľa a posudzovateľa. Čiže navrhovateľ činnosti, na vysvetlenie, v podstate financuje toho, kto tento návrh posudzuje, čiže vzniká tam určité priame prepojenie, nechcem to nazvať otvorene konfliktom záujmov, ale v krajinke rozmerov Slovenska, kde, ako sa hovorí, každý každého pozná, je dvojnásobne dôležité, aby sa toto prepojenie rozpojilo, lebo asi každý posudzovateľ, ktorý by si dovolil nesúhlasiť s nejakou činnosťou, by veľmi riskoval, že nabudúce si ho už žiadny navrhovateľ za posudzovateľa, ako sa hovorí, nenajme.
Pritom v zahraničí v nejednej krajine sa s týmto problémom vyrovnali a aj v hromadnej pripomienke mimovládok sa spomína model, ktorý by toto pomerne efektívne riešil. A ten model vyzerá asi takto: vytvoril by sa osobitný fond, fond financovania procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý by bol financovaný poplatkami zo strany navrhovateľov činností podliehajúcich EIA vo výške odvíjajúcej sa od súčasných priemerných nákladov na vypracovanie, na vypracovanie zámeru a správy o hodnotení EIA odborne spôsobilou osobou. Čiže nejde tu o to, aby sa bremeno toho financovania presúvalo na štát, v žiadnom prípade. Samozrejme, to bremeno by malo zostať na navrhovateľovi činnosti, ale mal by saturovať istý, istý fond, z ktorého by sa potom po tomto posudzovanie financovalo. A tento fond spravovaný ministerstvom životného prostredia by slúžil na financovanie, spracovania dokumentácie EIA odborne spôsobilými osobami, ktoré by sa vyberali náhodným výberom, ktorý by rovnako zabezpečilo ministerstvo životného prostredia.
Takýto spôsob financovania výberu spracovateľov dokumentácie by zásadným spôsobom pretrhol väzby medzi navrhovateľom a spracovateľom dokumentácie. Spracovateľ by tým pádom už nebol priamo závislý od finančného ohodnotenia navrhovateľa a mal by teda omnoho širšiu mieru slobody pri spracovaní zámeru a správy o hodnotení, keďže zadávateľom by nebol navrhovateľ činnosti, ale ministerstvo. Ministerstvo by zároveň manažovalo vyplácanie odmien za vypracovanie zámeru a správy o hodnotení, ak by boli splnené zákonné požiadavky. A začatie samotného procesu EIA by bolo podmienené zaplatením poplatku do fondu EIA zo strany navrhovateľa.
Vzhľadom na vyššie uvedené pripomienky, ktoré sa však ani z ďaleka netýkajú všetkých nedostatkov návrhu, o čom svedčí fakt, že spoločná správa obsahuje 86 pripomienok, čo je pri tzv. malej novele zákona skutočne pozoruhodný počet, a to ešte nehovoríme o tom, že mnohé tie takto číslované pripomienky, ako to aj kolega Simon spomínal, pozostávajú z celého radu ďalších, takpovediac, podpripomienok, čiže spolu je tých pripomienok hodne vyše stovky, by bolo najvhodnejšie vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, čo aj touto cestou navrhujem. Zároveň by bolo veľmi žiaduce koordinovať časovo i vecne práce na príprave avizovaného nového zákona o EIA a SEA s prípravou iných zákonov, najmä nového stavebného zákona.
Pre prípad, že by tento môj návrh nebol prijatý, predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým sa snažím odstrániť aspoň dva z vyššie uvedených nedostatkov navrhovanej novely. Dovoľte, aby som ho predniesol.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh... Vážení, môžem vás popýtať o trochu strpenia? Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1089.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. Paragraf 3 písm. d) znie, citujem:
"d) strategický dokument je návrh politiky, rozvojovej koncepcie, plánu alebo programu, vrátane takých, ktoré sú spolufinancované Európskou úniou, ako aj akákoľvek ich zmena, ktoré sa pripravujú a schvaľujú na štátnej a regionálnej úrovni, alebo ktoré sú pripravované na schválenie Národnou radou Slovenskej republiky, zastupiteľstvom vyššieho územného celku, mestským zastupiteľstvom alebo vládou Slovenskej republiky a ich príprava vyžaduje všeobecne záväzný právny predpis, rozhodnutie alebo uznesenie orgánu, pre ktorý sa pripravuje na schválenie,". Koniec citátu.
Odôvodnenie: Zmena definície pojmu "strategický dokument", tak ako je predpokladaná v predloženej novele zákona č. 24/2006 Z. z., do značnej miery zužuje súčasné vymedzenie tohto pojmu. V dosiaľ platnom znení predmetného zákona sa za strategický dokument považuje okrem návrhu programov a plánov aj návrh politiky či návrh rozvojovej koncepcie, avšak v navrhovanom znení zákona to už výslovne uvedené nie je. Pre naplnenie účelu zákona, ktorým je v zmysle jeho ustanovenia § 2 písm. a), citujem, "včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia", koniec citátu, je potrebné, aby pri príprave dokumentov, ktoré určujú rozvoj jednotlivých oblastí záujmu štátnej politiky, bola zohľadnená aj ochrana životného prostredia a navrhovanej štátnej politiky na životné prostredie. Ak by napríklad došlo k tomu, že celoštátna politika, respektíve rozvojová koncepcia napríklad v oblasti energetiky by nezahŕňala posudzovanie jej vplyvov na životné prostredie, avšak následne by konkrétny plán či program, ktorý by určoval konkrétne ciele v niektorej z energetických oblastí už posudzovanie vplyvov na životné prostredie zahŕňal, mohlo by dôjsť k tomu, že celoštátna rozvojová koncepcia by bola v rozpore s konkrétnym plánom v niektorej energetickej oblasti. Je preto žiaduce, aby v zákone zostalo explicitne uvedené, že aj rozvojové politiky a iné rozvojové dokumenty strategického charakteru musia byť považované za strategické dokumenty, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.
A druhý bod môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu znie:
V § 23 ods. 4 sa vypúšťajú tieto slová na konci vety (citujem): "ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné". Koniec citátu. Bodkočiarka vo vete sa nahradí bodkou.
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustenie novelizačného bodu č. 11. Doterajšie body sa primerane prečíslujú. Novelizačný bod zakladá právnu fikciu súhlasného stanoviska v prípade nedodržania stanovenej lehoty na podanie stanoviska orgánu verejnej správy. Takáto úprava prinesie výrazné zhoršenie štandardu ochrany životného prostredia v prospech rýchlosti konania. Je nepochybné, že skutočnosť, že ak dotknutý štátny orgán verejnej správy, ktorý má obhajovať konkrétny záujem ochrany životného prostredia, zmešká stanovenú lehotu, neznamená to automaticky jeho súhlas s posudzovanou činnosťou. Môže sa pritom stať, že z objektívnych príčin nebude možné lehotu dodržať a vtedy dotknutý orgán nebude mať možnosť, ako obhajovať ním chránené verejné záujmy. Záujem na ochrane životného prostredia nemôže ustúpiť záujmu o zrýchlenie konania, a preto je potrebné uvedený novelizačný bod vypustiť.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Vy máte, myslím, pani spravodajkyňa, ten pozmeňovák. Ešte by som povedal k tomu hlasovaniu, že žiadam, aby sa hlasovalo osobitne o týchto dvoch bodoch.
Ďakujem.
