Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ten pojem ekoterorizmus nebudem, nebudem komentovať. Je to určite silné slovo a myslím si, že v týchto procesoch EIA naozaj sa presadia len veľmi zdatné mimovládky, ktoré sú odborne spôsobilé a ktoré naozaj obhajujú verejný záujem. Myslím, že prax to dokazuje. Ja viem, že sa tohto procesu môže zúčastniť široké spektrum subjektov, nakoniec to spektrum sa ešte rozšíri v prípade prijatia tohto návrhu, ale na druhej strane reálna prax hovorí, že naozaj sa reálne teda uplatnia, úspešne uplatnia len veľmi kompetentné organizácie, ktoré by sa možno dali zrátať na prstoch dvoch rúk a u ktorých myslím, že pochybnosť nielen z ekoterorizmu, ale aj z nejakého prioritného obhajovania nejakých úzko zameraných záujmov nehrozí. Ja si myslím, že to posilnenie účasti verejnosti je žiaduce a v tomto naozaj súhlasím s tým, ako je koncipovaný tento návrh novely zákona. Ja viem, že môže dôjsť k tomu, že sa nejaké konanie o niečo predĺži, ale myslím si, že to, ak poškodíme verejný záujem a urobíme nejaké unáhlené rozhodnutie s nedôsledným posúdením vplyvov na životné prostredie a na verejný záujem, ak teda dôjde k takémuto naplneniu takéhoto scenára, je vždy väčšie riziko ako nejaké zdržanie nejakého procesu. Nakoniec to, čo nám tu vyrástlo v posledných rokoch už len v samotnej Bratislave, je dôkazom toho, že keď sa nerešpektovali verejné záujmy, tak to dopadlo, ako to dopadlo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, najskôr mi dovoľte trochu histórie. Inštitút posudzovania vplyvov činnosti na životné prostredie, známy pod skratkou EIA, sa vo svete používa viac ako 40 rokov. Neskôr k nemu pribudol aj Inštitút strategického environmentálneho hodnotenia, konkrétne koncepčných rozvojových dokumentov, stratégií, politík, programov a plánov, skrátene SEA.
Do nášho právneho poriadku sa EIA dostala prijatím ešte federálneho zákona o životnom prostredí, ktorý nadobudol účinnosť začiatkom roku 1992. Samostatný, teda už slovenský zákon o EIA bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky v roku 1994. Išlo o zákon č. 127/1994 Z. z. K tej procedúre SEA, sa v ňom, v tomto zákone 127, týkal len jeden stručný paragraf, myslím, že to bol § 35. Odvtedy bol tento zákon viackrát novelizovaný. Až v roku 2006 bol prijatý nový zákon o EIA pod č. 24, o ktorom teraz rokujeme, keďže ho ideme novelizovať. Medzitým bol aj tento zákon už niekoľkokrát novelizovaný. Niekto vyrátal, že tých novelizácií bolo spolu 12 dosiaľ. Navyše, ako sme informovaní z ministerstva životného prostredia, pracuje sa na novom zákone o EIA, čiže táto malá novela mu, mu len predchádza.
Hneď na úvod vystúpenia chcem povedať, že to ako sa inštitút EIA na Slovensku uplatňuje, má veľa slabých miest. Jeho uplatňovanie je veľmi nedokonalé. Nie je to iste len problém samotného zákona. Je to problém aj jeho realizácie. A je fakt, že ďaleko zaostáva to, aplikácia tohto zákona, za očakávaniami tvorcov toho pôvodného ešte zákona o EIA, medzi ktorých sa mám tú česť počítať. Už z toho, čo bolo povedané, logicky vyplýva, že určité zmeny v tomto zákone sú žiaduce a potrebné, a preto je aj logické, že k novelizácii tohto zákona prichádza. Navyše nás k tomu núti aj infringement Bruselu z 31. marca 2013, ktorý nás upozorňuje vo viacerých bodoch na nesprávnu aplikáciu zákona. Čiže ďalší dôležitý dôvod, prečo sa tu na túto tému stretávame a rozprávame.
Zároveň chcem hneď na úvod povedať, že niektoré pozitívne zmeny, či už pod tlakom Bruselu, ale nemenej aj pod tlakom mimovládnych organizácií, ktoré predložili k nemu hromadnú pripomienku, zaštítili ich najmä VIA JURIS a Združenie Slatinka, ktoré, viaceré tieto pozitívne zmeny sa do návrhu napokon dostali, čo kvitujem. Aby som bol trošku konkrétnejší, mimovládky za takúto pozitívnu zmenu považujú napríklad skutočnosť, že záverečné stanovisko, ktoré je výsledkom posúdenia vplyvov na životné prostredie, prestane mať len odporúčací charakter, ale bude pre ostatné orgány záväzné. Novela zároveň zakotvuje možnosť verejnosti odvolať sa a podať žalobu priamo proti priebehu a výsledku procesu EIA, čo dosiaľ nebolo možné a čo tiež vnímam ako pozitívnu zmenu. Ak napríklad v záverečnom stanovisku bude uvedené, že vyrúbanie parku v centre mesta nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, môže verejnosť proti tomuto konštatovaniu podať žalobu na súd. To vzbudzuje určitú nádej, že dotknutí občania sa budú môcť skutočne efektívnejšie domáhať ochrany svojho životného prostredia. Avšak ani mimovládky, ktoré veľmi aktívne a kompetentne pripomienkovali celý proces prípravy tejto novely, netvrdia, že sa dostáva do Národnej rady v ideálnej podobe, a okrem niektorých pretrvávajúcich problémov hmotnoprávnej povahy upozorňujú aj na viaceré nedostatky procesného a legislatívno-technického charakteru.
Všeobecným problémom ministerského vzťahu k novelizácii právnych noriem sa stáva akási schizofrénia medzi skutočne malou novelou a novým zákonom. Po skúsenostiach napríklad so zákonom o odpadoch, kde ministerstvo napokon pochopilo, že nový zákon nie je schopné predložiť a najmä presadiť v priebehu pár mesiacov, ako sa zo začiatku nazdávalo a zvolilo podľa mňa celkom rozumnú taktiku reagovať len na bezprostredné výhrady Bruselu a ísť cestou malej novely a na prípravu skutočne nového zákona si dať dostatok času, tak v tomto prípade sa to nestalo a sme svedkami akéhosi hybridu medzi malou novelou a veľkým zákonom a sme tu presviedčaní o tom, že ide vlastne o malú novelu, hoci ten elaborát, ktorý sme na stôl dostali, má 38 strán a pozostáva z desiatok novelizačných bodov, pričom podľa nielen môjho názoru nerieši dôsledne potrebu zosúladenia s platným právnym poriadkom ani na európskej, ani na národnej úrovni, ale na druhej strane prináša viacero ustanovení, ktoré sa v spomínanom infringemente nespomínajú alebo nezdôrazňujú.
Z početných výhrad, pre ktoré, podobne ako aj môj predrečník, navrhujem vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, spomeniem aspoň niektoré. Zákon dostatočne nerieši previazanosť s inými právnymi normami, ktoré v sebe zahŕňajú inštitút posudzovania vplyvov na životné prostredie, keďže smernica EIA v Slovenskej republike nie je transponovaná len do zákona č. 24/2006 Z. z. Asi najviac sa to týka stavebného zákona, ktorý, ako vieme, je v súčasnosti ešte len v štádiu prípravy a bolo by žiaduce, aby sa obe tieto právne normy práve vďaka tej transpozícii smernice o EIA pripravovali spoločne. Časť odbornej verejnosti má problém aj s tým, ako zákon navrhuje riešiť záväznosť záverečného stanoviska z procesu posudzovania. Vzhľadom na to, že sa vlastne celý proces obmedzuje striktne len na vplyvy na životné prostredie a zdravie, čo nakoniec korešponduje aj s názvom a pôvodným zameraním zákona, neskôr sa však problematika vyvinula tak, že sa v záujme aplikácie koncepcie trvalo udržateľného rozvoja rozširovalo toto vnímanie posudzovanej reality aj na niektoré ďalšie aspekty a súvislosti, ekonomické, sociálne, kultúrne a podobne. Musím však povedať, že v tomto ani odborná verejnosť nie je, nie je za jedno a ani ja sa nechcem hrať na nejakého arbitra, či ten doterajší stav alebo ten navrhovaný stav je správnejší.
K tým niektorým konkrétnejším pripomienkam. V § 19 ods. 2 je podľa mňa žiaduce upraviť druhú vetu, ktorá znie, citujem: "Odôvodnený písomný podnet je oprávnený podať ktokoľvek." Terminus technicus "ktokoľvek" znie na prvé počutie možno ľúbivo, ale z pohľadu práva a legislatívneho jazyka dosť znie insitne a neurčito. Na vyjadrenie tohto zámeru predkladateľa si viem predstaviť napríklad trošku gramotnejšiu formuláciu "ktorákoľvek právnická a, alebo fyzická osoba", prípadne nejakú podobnú.
V § 23 ods. 4 je potrebné upraviť text, citujem: "Ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. "Koniec citátu. Takéto znenie vyvoláva vážne obavy, či budú výsledné záverečné stanovisko a vybraný variant objektívne, ak sa bude prihliadať na takéto nezaslané písomné stanoviská ako na súhlasné. Treba takéto znenie zmeniť a uviesť konkrétne, napríklad nevyjadril sa, respektíve stanovisko nezaslal a podobne. Ak by sme na túto skutočnosť aplikovali parlamentnú prax, tak by sme mohli použiť prirovnanie k tomu, ako keby niekto tvrdil, že ten, kto sa zdržal hlasovania, vlastne s návrhom súhlasí, čo je samozrejme zjavný nonsens. Ale k tomu sa dostanem v mojom pozmeňovacom návrhu ešte trošku konkrétnejšie.
K § 30 ods. 2. Zrušili sa ustanovenia o počtoch predkladaných dokumentácií, zámer, správa, hodnotenie, oznámenie, čo spôsobí nejednoznačnosť výkladu v aplikačnej praxi a problémy najmä pre príslušný orgán i pre obec. Definícia pojmu strategický dokument vo vzťahu k procedúre SEA bola výrazne a podľa mňa veľmi nešťastne zúžená na plány a programy, namiesto doterajšieho stavu, kedy obsahovala aj stratégie a politiky. Ak by k tomu došlo, ak by sme prijali takúto zmenu, bola by to určite citeľná devalvácia súčasnej právnej úpravy.
V novelizačnom bode 4 sa hovorí o tom, že za určitých podmienok môžu byť z procesu posudzovania vyňaté niektoré povinne posudzované činnosti, čo zaváňa posilnením inštitútu výnimiek.
Podobne v bode 8 sa hovorí o možných výnimkách z požiadavky na variantné riešenie, čím sa spochybňuje samotný zmysel procedúry EIA, respektíve SEA, ktorá je vyslovene založená na viac variantnom posudzovaní.
V bode 10 chýba požiadavka, aby obec, ktorá prevádzkuje webovú stránku, bola povinná informáciu o posudzovanom zámere uverejniť aj na nej. Asi sa nemusíme presviedčať, že internet je dnes asi najefektívnejším šíriteľom informácií. Ja viem, že nie úplne všetky obce na Slovensku majú zriadené webové stránky, ale dalo by sa to riešiť tak, že naozaj by tam bola požiadavka stanovená pre tie obce, ktoré ich prevádzkujú.
V bode 12, a to aj v dôvodovej správe, chýba zdôvodnenie kreovania a ďalších záležitostí v súvislosti so splnomocnencom občianskej iniciatívy. Je to pomerne nový pojem a chcelo by to dozvedieť sa bližšie náležitosti kreovania a fungovania takéhoto subjektu.
Pripomienky k novele zákona z hľadiska dodržiavania požiadaviek legislatívnych pravidiel vlády. Po prvé, podľa čl. 2 legislatívnych pravidiel vlády "cieľom legislatívnych prác je pripraviť a schváliť taký zákon, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku zlučiteľného s právom Európskej únie". Predložený návrh novely zákona, o ktorom tu teraz rokujeme, uvedené požiadavky podľa časti odbornej komunity nespĺňa. Po druhé., podľa prílohy II legislatívnych pravidiel vlády v záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy sa novelizácia právneho poriadku robí spravidla vtedy, ak ide o zmeny a doplnenia menšieho rozsahu, alebo ak ide o právny predpis, ktorý nebol už predtým viackrát novelizovaný. Predkladaná novela má, ako sme už konštatovali, rozsah 38 strán a navyše je to dvanásta novela tohto všeobecne záväzného právneho predpisu, čiže nespĺňa ani jednu z vládou postulovaných požiadaviek na tzv. malú novelu. Po tretie, návrh právneho predpisu musí byť podľa legislatívnych pravidiel vlády terminologicky presný, jazykovo a štylisticky správny a majú sa v ňom používať rovnaké pojmy a termíny vždy v tom istom význame a na označenie rovnakých právnych inštitútov. V navrhovanej novele sa pritom navrhujú niektoré nové pojmy, ktoré sú v rozpore s existujúcimi a nie sú presnejšie zadefinované. Za všetky spomeniem napríklad "fyzické aspekty lokality" v § 3.
Teraz pár pripomienok k formálnej úprave novely zákona. Právny predpis treba členiť prehľadne a dbať pri tom na vnútornú súvislosť a správny sled dôležitých a menej dôležitých vecí. Predkladanou novelou sa na niektorých miestach čiastočne narušila štruktúra platného právneho predpisu, napríklad do tretej časti zákona sú zahrnuté niektoré spoločné ustanovenia o konaní podľa tohto zákona, pričom ďalšie spoločné ustanovenia sú zaradené aj v šiestej časti zákona. Alebo oznámenie, ktoré sa predkladá pri zmene navrhovanej činnosti, nemá svoj samostatný paragraf, ale je zamiešané do § 29 zisťovacie konanie a podobne.
A teraz, keď už sme sa pustili do takej skutočne rozsiahlej novely, ktorú sme ešte obohatili tými 86 bodmi spoločnej správy, tak by už bolo naozaj žiaduce riešiť aj niektoré zásadné problémy, ktoré sa, alebo ďalšie zásadné problémy, ktoré sa s aplikáciou zákona EIA a smernice EIA v Slovenskej republike spájajú. A to, čo je kameňom úrazu a dlhoročne znižuje efektívnosť uplatňovania tohto zákona v praxi, je zásadný problém súčasnej previazanosti navrhovateľa a posudzovateľa. Čiže navrhovateľ činnosti, na vysvetlenie, v podstate financuje toho, kto tento návrh posudzuje, čiže vzniká tam určité priame prepojenie, nechcem to nazvať otvorene konfliktom záujmov, ale v krajinke rozmerov Slovenska, kde, ako sa hovorí, každý každého pozná, je dvojnásobne dôležité, aby sa toto prepojenie rozpojilo, lebo asi každý posudzovateľ, ktorý by si dovolil nesúhlasiť s nejakou činnosťou, by veľmi riskoval, že nabudúce si ho už žiadny navrhovateľ za posudzovateľa, ako sa hovorí, nenajme.
Pritom v zahraničí v nejednej krajine sa s týmto problémom vyrovnali a aj v hromadnej pripomienke mimovládok sa spomína model, ktorý by toto pomerne efektívne riešil. A ten model vyzerá asi takto: vytvoril by sa osobitný fond, fond financovania procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý by bol financovaný poplatkami zo strany navrhovateľov činností podliehajúcich EIA vo výške odvíjajúcej sa od súčasných priemerných nákladov na vypracovanie, na vypracovanie zámeru a správy o hodnotení EIA odborne spôsobilou osobou. Čiže nejde tu o to, aby sa bremeno toho financovania presúvalo na štát, v žiadnom prípade. Samozrejme, to bremeno by malo zostať na navrhovateľovi činnosti, ale mal by saturovať istý, istý fond, z ktorého by sa potom po tomto posudzovanie financovalo. A tento fond spravovaný ministerstvom životného prostredia by slúžil na financovanie, spracovania dokumentácie EIA odborne spôsobilými osobami, ktoré by sa vyberali náhodným výberom, ktorý by rovnako zabezpečilo ministerstvo životného prostredia.
Takýto spôsob financovania výberu spracovateľov dokumentácie by zásadným spôsobom pretrhol väzby medzi navrhovateľom a spracovateľom dokumentácie. Spracovateľ by tým pádom už nebol priamo závislý od finančného ohodnotenia navrhovateľa a mal by teda omnoho širšiu mieru slobody pri spracovaní zámeru a správy o hodnotení, keďže zadávateľom by nebol navrhovateľ činnosti, ale ministerstvo. Ministerstvo by zároveň manažovalo vyplácanie odmien za vypracovanie zámeru a správy o hodnotení, ak by boli splnené zákonné požiadavky. A začatie samotného procesu EIA by bolo podmienené zaplatením poplatku do fondu EIA zo strany navrhovateľa.
Vzhľadom na vyššie uvedené pripomienky, ktoré sa však ani z ďaleka netýkajú všetkých nedostatkov návrhu, o čom svedčí fakt, že spoločná správa obsahuje 86 pripomienok, čo je pri tzv. malej novele zákona skutočne pozoruhodný počet, a to ešte nehovoríme o tom, že mnohé tie takto číslované pripomienky, ako to aj kolega Simon spomínal, pozostávajú z celého radu ďalších, takpovediac, podpripomienok, čiže spolu je tých pripomienok hodne vyše stovky, by bolo najvhodnejšie vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, čo aj touto cestou navrhujem. Zároveň by bolo veľmi žiaduce koordinovať časovo i vecne práce na príprave avizovaného nového zákona o EIA a SEA s prípravou iných zákonov, najmä nového stavebného zákona.
Pre prípad, že by tento môj návrh nebol prijatý, predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým sa snažím odstrániť aspoň dva z vyššie uvedených nedostatkov navrhovanej novely. Dovoľte, aby som ho predniesol.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh... Vážení, môžem vás popýtať o trochu strpenia? Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1089.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. Paragraf 3 písm. d) znie, citujem:
"d) strategický dokument je návrh politiky, rozvojovej koncepcie, plánu alebo programu, vrátane takých, ktoré sú spolufinancované Európskou úniou, ako aj akákoľvek ich zmena, ktoré sa pripravujú a schvaľujú na štátnej a regionálnej úrovni, alebo ktoré sú pripravované na schválenie Národnou radou Slovenskej republiky, zastupiteľstvom vyššieho územného celku, mestským zastupiteľstvom alebo vládou Slovenskej republiky a ich príprava vyžaduje všeobecne záväzný právny predpis, rozhodnutie alebo uznesenie orgánu, pre ktorý sa pripravuje na schválenie,". Koniec citátu.
Odôvodnenie: Zmena definície pojmu "strategický dokument", tak ako je predpokladaná v predloženej novele zákona č. 24/2006 Z. z., do značnej miery zužuje súčasné vymedzenie tohto pojmu. V dosiaľ platnom znení predmetného zákona sa za strategický dokument považuje okrem návrhu programov a plánov aj návrh politiky či návrh rozvojovej koncepcie, avšak v navrhovanom znení zákona to už výslovne uvedené nie je. Pre naplnenie účelu zákona, ktorým je v zmysle jeho ustanovenia § 2 písm. a), citujem, "včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia", koniec citátu, je potrebné, aby pri príprave dokumentov, ktoré určujú rozvoj jednotlivých oblastí záujmu štátnej politiky, bola zohľadnená aj ochrana životného prostredia a navrhovanej štátnej politiky na životné prostredie. Ak by napríklad došlo k tomu, že celoštátna politika, respektíve rozvojová koncepcia napríklad v oblasti energetiky by nezahŕňala posudzovanie jej vplyvov na životné prostredie, avšak následne by konkrétny plán či program, ktorý by určoval konkrétne ciele v niektorej z energetických oblastí už posudzovanie vplyvov na životné prostredie zahŕňal, mohlo by dôjsť k tomu, že celoštátna rozvojová koncepcia by bola v rozpore s konkrétnym plánom v niektorej energetickej oblasti. Je preto žiaduce, aby v zákone zostalo explicitne uvedené, že aj rozvojové politiky a iné rozvojové dokumenty strategického charakteru musia byť považované za strategické dokumenty, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.
A druhý bod môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu znie:
V § 23 ods. 4 sa vypúšťajú tieto slová na konci vety (citujem): "ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné". Koniec citátu. Bodkočiarka vo vete sa nahradí bodkou.
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustenie novelizačného bodu č. 11. Doterajšie body sa primerane prečíslujú. Novelizačný bod zakladá právnu fikciu súhlasného stanoviska v prípade nedodržania stanovenej lehoty na podanie stanoviska orgánu verejnej správy. Takáto úprava prinesie výrazné zhoršenie štandardu ochrany životného prostredia v prospech rýchlosti konania. Je nepochybné, že skutočnosť, že ak dotknutý štátny orgán verejnej správy, ktorý má obhajovať konkrétny záujem ochrany životného prostredia, zmešká stanovenú lehotu, neznamená to automaticky jeho súhlas s posudzovanou činnosťou. Môže sa pritom stať, že z objektívnych príčin nebude možné lehotu dodržať a vtedy dotknutý orgán nebude mať možnosť, ako obhajovať ním chránené verejné záujmy. Záujem na ochrane životného prostredia nemôže ustúpiť záujmu o zrýchlenie konania, a preto je potrebné uvedený novelizačný bod vypustiť.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Vy máte, myslím, pani spravodajkyňa, ten pozmeňovák. Ešte by som povedal k tomu hlasovaniu, že žiadam, aby sa hlasovalo osobitne o týchto dvoch bodoch.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, navrhujem doplniť do programu 39. schôdze Národnej rady dva nové body. Po prvé, informáciu vlády o stave rokovaní medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou o operačných programoch v rámci nového programového obdobia Európskej únie na roky 2014 – 2020. A po druhé, informáciu vlády o postoji a aktivitách vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k pripravovanej partnerskej dohode, známej pod skratkou TTIP z anglického Transatlantic Trade and Investment Partnership.
Odôvodňujem to tým, že v oboch prípadoch ide o veľmi dôležité dokumenty, respektíve skupiny dokumentov, o ktorých by mala Národná rada Slovenskej republiky byť informovaná a mala mať možnosť sa k nim vyjadriť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len takú drobnosť spomeniem. Kolega Vašečka tým svojím priznaním o vykonávaní pedagogickej činnosti na symbolický úväzok ma inšpiroval k tomu, aby som sa ja priznal, že mám 10-percentný úväzok na Slovenskej akadémii vied, najmä kvôli doktorandom a nejakým funkciám, ktoré mám v redakčných radách a podobne. Ale priznám sa, že je to aj taký azyl pre mňa. Nehnevajte sa, keď človek sedí tri týždne v tomto prostredí, tak je celkom príjemné trošku si užiť aj iného prostredia a iných ľudí, nič v zlom. Samozrejme, tých približne 90 eur, čo tam takto mesačne zarobím, tak bohato dám na nejaké bohumilé účely.
Ale chcel som sa tiež vyjadriť k tomu, že zámerne som sa zbavil všetkých pedagogických a iných funkcií, dokonca aj funkcií, čo som mal v treťom sektore, pretože si považujem akosi za povinnosť venovať sa prakticky v plnom rozsahu tejto činnosti. A myslím si, že za ten plat, ktorý tu dostávame, a tie odmeny ľudia čakajú, že sa budeme naplno venovať tejto jednej funkcii. A čokoľvek robíme navyše, v poriadku, už aj z hľadiska nejakej kontinuity profesionálnej, je to žiaduce, ale naozaj v takom skôr symbolickom rozsahu, aby sme úplne nestratili kontinuitu, ale rozhodne nie ako nejakú vedľajšiu zárobkovú činnosť a rozhodne nie v takom rozsahu, ako sme toho svedkami.
Takže obidva tieto zákony rád podporím a zdajú sa mi logické, zmysluplné a je najvyšší čas, že sa s nimi prišlo a že sa s touto vecou niečo bude robiť.

Ďakujem pekne. Budem úplne stručný. Zdá sa mi to byť veľmi logická požiadavka. Rád podporím a vyzývam aj ostatných a ostatné poslankyne. Pretože naozaj tou kontrolou, ktorá sa navrhuje, by sme urobili akési a), ale stále by tam chýbalo to b), možno ešte podstatnejšie, a to navrhuje kolega Mikloš. Takže dobrý nápad. Tlieskam mu.

Ďakujem pekne za slovo. Existuje také všeobecné známe prirovnanie takýchto situácií ku kostlivcom, ktorí vypadávajú zo skrine. Zároveň je to dokonalá ukážka, v úvodzovkách, hodnovernosti ekonomických expertíz v súvislosti s jadrovou energetikou. Keď na začiatku sa stanoví určitá cena, k nej sa logicky pripočíta predpokladaná inflácia a čoskoro v horizonte niekoľkých krátkych rokov táto cena stúpne doslova astronomicky. Je to tiež ukážka toho, že štát si neraz dá vypracovať nie lacnú expertízu, napríklad feasibility study, a potom, keď sa niekomu jej obsah nehodí, tak ju jednoducho zavrie do šuplíka, tvári sa, že o nej nevie a prípadne si objedná ďalšiu. Ale bez ohľadu na to každopádne sa vynaložia neoprávnene isté prostriedky na niečo, čo sa neskôr nevyužije. Nie je to samozrejme jediný prípad.
No a to, že žiadny seriózny zahraničný investor nemá záujem o kúpu a prevádzkovanie jadrových elektrární a dostavbu, už tobôž nie na Slovensku, je podľa mňa úplne jasný dôkaz o, v úvodzovkách, výhodnosti tohto energetického zdroja.
No a ešte také prirovnanie, že keď pokladníčka v samoobsluhe nevie vydokumentovať nejakých tisíc eur, tak ide do basy, a keď niekto niekde zašantročí miliardu eur, tak nejde do basy, ale na Slovensku dostane, nebodaj, ešte vyznamenanie. Tak ja už väčšie Kocúrkovo si ani neviem predstaviť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Milý Lojzo, tvoje vystúpenie aj tvoj návrh oboch týchto posledne uvedených zákonov vítam a rád ich podporím. Taktiež považujem za úplne absurdné, že Bratislava a ďalšie veľké slovenské mestá, neviem presne, ako je to v menších, rozpredali takmer všetok lukratívnejší majetok, a napriek tomu sú stále zadlžené. Ten samotný fakt je absurdný, akýkoľvek návrh zlepšiť tento stav a zmierniť túto absurdnú situáciu, hoci aj prichádza možno o päť minút dvanásť, je žiaduci, a preto ho rád podporím.
Podobne ako moji predrečníci, kolegovia Poliačik a Osuský, mám jediný problém tvojho vystúpenia, a to je práve prípad Starej tržnice. Roky som sa angažoval za to, aby sa obnovila, pokiaľ možno čo najbližšie k tej svojej tradičnej funkcii, aby sa, by som povedal, až nezneužívala na nejaké vyslovene len komerčné záležitosti nejakých pochybných, povedal by som, zbohatlíckych akcií a pritom 95 percent času bola zatvorená. Takže vcelku som zatiaľ spokojný s tým, ako funguje. Neviem posúdiť presne, ako sa táto skupina k tomu dostala. Možnože tá cesta nebola ideálna, ale pre mňa je v tomto prípade dôležitejší ten výsledok, a s tým som, hovorím, zatiaľ v elku spokojný, aj keď iste všade sa rezervy nájdu. Ale je na nás, obyvateľoch Bratislavy, aby sme tým prevádzkovateľom pomohli, aby to bolo ešte lepšie.

Ďakujem pekne za slovo. Aj som váhal, či vystúpiť, alebo či požiadať, aby som mohol vystúpiť ráno, ale myslím si, že ráno tu bude približne takýto istý počet ľudí, takže je to svojím spôsobom jedno, a dúfam, že to stihnem za tých 10 až 12 minút. No, jasné.
Takže dámy a páni, jedným z najvýznamnejších československých aktivistov, spisovateľov, mysliteľov a vizionárov uplynulého storočia je nepochybne Ludvík Vaculík. Ten pár mesiacov po Nežnej revolúcii v júni ´90 publikoval v Lidových novinách úvahu s názvom Inú ústavu, z ktorej by som si dovolil odcitovať niekoľko myšlienok, lebo sa veľmi bezprostredne týkajú návrhu zákona, o ktorom tu teraz hovoríme. Citujem:
"Demokratické ústavy Európy majú človeku dať ochranu pred násilím štátu, úradov i spoluobčanov. To sú zapísané účinkujúce postavy tohto diela, celý obsah ústav sa odohráva na takto vyznačenom poli. Ale všimnime si, že náš osud je dnes viac než vládou a úradom určovaný postavou, ktorá doteraz nebola do ústavy zapísaná, tou je príroda, zem či, ako to lepšie nazvať, bytie? Neviem, ako berú na prírodu ohľad ústavy iných krajín. V prvom návrhu ústavy, ktoré Občianske fórum podalo už koncom minulého roka, sa o nej nehovorilo. Teraz už iste všetky politické strany majú názor, že by v ústave mala byť zapísaná ochrana životného prostredia.
Ja som proti tomu. Nesúhlasím, aby zem a všetko, čo na nej je, bolo v zákone vedené len ako životné prostredie človeka. Zem so všetkým, čo má, je svojrázna bytosť, súčasť univerzálneho bytia, bytosť staršia, väčšia a silnejšia ako my. Staré kultúry to uznávali. Priznajme jej teda rovnoprávnosť a zapíšme to do ústavy a potom do ďalších zákonov. Nepíšem tu nejakú literárnu esej, píšem návrh, aby sme do svojej ústavy dali článok, ktorý právne uzná nezávislosť prírody na nás a našom súhlase zvlášť, keď faktická závislosť je opačná. Už nič nebude smieť byť zničené a vyhubené len pre našu momentálnu potrebu, chuť či zábavu. Nič na zemi nevzniklo a netrvá pre nás, ale pre seba. Zákon znemožní, aby sme my, ako tu náhodou teraz žijeme, spotrebovali a zničili zem väčšine ľudí, ktorí sa ešte len narodia. Sme len časťou vesmíru a to časťou vedomou si seba i ostatného bytia. Vychádzajúc z tohto vedomia priznajme právnu existenciu nevedomej a nemej časti. Neviem, ako takýto právny akt nazvať, keď dáme určitú právomoc orgánu, ktorý bude obhajovať toto ostatné bytie a naše činy proti nemu bude posielať pred súd. Dá sa to obyčajnou rečou nazvať svedomie?
Nejde teda len o dôraznejšiu ochranu životného prostredia, o ktorej sa dlho dohadujú jedni s druhými, lesníci s priemyslom, energetici s ekológmi, poľnohospodári s biológmi. Ide o nový právny morálny stav, kde príroda nám ústami svojich zástupcov môže vyhlásiť veto. Takýto zákon rázne priškrtí naše materiálne podnikanie a môže i nášho ducha obrátiť iným smerom. Tak ako dnes nikoho okrem zločinca nenapadne, aby pre záujmy podniku, obce alebo svojej rodiny zabil človeka, tak bude zločincom ten, kto pre takýto záujem všetkým budúcim generáciám zabije napríklad rieku. Čo mám na mysli, znamená vlastne víťazný koniec ekológie, ako bolo koncom a víťazstvom humanizmu, keď bol čierny otrok uznaný za človeka a potom za občana. V právnom aj morálnom zmysle je to rovnaký posun. Príroda už nie je takto dobrovoľne chránená, ale uznaná za bytosť nezávislú na našom súhlase, a to aj proti našej momentálnej potrebe, však bola na začiatku zriadená tým istým vesmírnym právnym aktom ako my. Až tento pokrok v našom myslení dá zmysel našej dejinnej chvíli. Nejaká "nová" ústava zaoberajúca sa len občianskymi právami by bola ničotná záležitosť, ktorá by nestála za pozornosť pod slnkom.
Aký praktický účinok by mal takýto zákon? Určil by na začiatku každej hospodárskej a podnikateľskej úvahy, že nič nesmie byť zničené ani trvalo poškodené. Jedinečné prírodné útvary, rysy krajiny a súvislé územia prirodzeného rázu budú nedotknuteľné. Hospodárskou ani zábavnou činnosťou nesmie nastať úbytok prírody ani zhoršenie podmienok pre človeka ani iného živočícha. Všetko, čo si človek nabudúce bude chcieť dovoliť, môže si dovoliť už len na svoj účet a za svoje sily. Možno sa v dôsledku toho vrátime k starším výrobným spôsobom alebo nájdeme iné, ktoré neporušia zákon. Spoločnosť výrobcov sa rozdrobí a rozrôzni, nezmyselná záplava rovnakých výrobkov na veľkotrhu ustúpi miestnym trhom nepotrebujúcim transkontinentálne zásobovanie. Ak budú výrobky prácnejšie, bude aj menej zbytočného voľného času, za to však práca môže byť zaujímavejšia a slobodnejšia.
Vtedy som sformuloval prvú poznámku pre zákonodarcov. Zakázať také správanie, ktoré ochudobní život a svet budúcich ľudí. A druhá poznámka pre zákonodarcov, uzákoniť právo veci byť sebou, jednať s prírodou ako rovný s rovným, teda bez zbrane, čo tiež znamená nikdy nepoužívať strom ako šibenicu, aj keď materiálom a stavbou sa na to znamenite hodí. Len vecou politiky a moci zostane naša očakávaná nová ústava aj s celým vlaňajším novembrovým prevratom. Ten však zaznamenáme ako skutočnú revolúciu, len keď politicky a mocensky dostaneme našu spoločnosť k takému správaniu, ktoré našu zdanlivú stratu 50 rokov života obráti v zisk. Poučená z komunistického socializmu z toho, kam v tom istom čase došiel ten slobodný západný svet."
Čo k tomu dodať? Vyššie uvedené bude zrejme úplne neprijateľné pre teocentrikov a antropocentrikov v tejto sále, ktorí spoločne predstavujú "miernu väčšinu" tohto parlamentu, vyjadrené v percentách slabých 99 %. Lenže v skutočnosti ani ten v našich podmienkach všemožne marginalizovaný, aj keď nie celkom marginálny bio- či ekocentrizmus nie je v konečnom dôsledku namierený proti človeku, jeho potrebám a záujmom. Som presvedčený, že z hľadiska nielen dlhodobého, ale už i strednodobého, je zachovanie globálneho ekosystému zeme v celej jeho rôznorodosti a komplexnosti prvoradým záujmom človeka. Aj keď je zdanlivo reč v prvom rade o tom, aby sme brali ohľad, či dokonca uznali čosi ako špecifické práva aj mimoľudskej prírode, podobne ako sme ich voľakedy uznali ženám a neskôr vyššie spomínaným čiernym otrokom, rovnako ide aj, a možno v prvom rade, o nás. Veď len čo sa fatálne naruší krehká dynamická rovnováha tvorená miliardami vzájomných vzťahov, vybalancovaných stovkami miliónov rokov evolúcie, odnesie si to medzi prvými človek práve preto, lebo sa tú prírodnú evolúciu snaží všemožne dobehnúť, prelstiť či oklamať. Príkladom za všetky môže byť naša klíma meniaca sa naším neblahým pričinením a hroziaca stále väčšími problémami a hrozbami.
Áno, príroda potrebuje ombudsmana a možno ešte lepšie ombudsmanku, lebo ako nám pred časom správne pripomenula istá slovenská filozofka, príroda je ženského rodu. Väčšina právnikov vám povie, že príroda nemôže byť, citujem, "zapísaná ako jeden z aktérov do ústavy, lebo nie je subjektom práva". Pripusťme, že to tak je, ale veď to je práve argument za to, že práve preto potrebujeme, potrebuje mimoľudská príroda obhajcu, dokonca ešte viac ako človek, ktorý tým subjektom práva je. Aj keď uznáme, že príroda nie je subjektom práva, v prípade, že ju budeme beztrestne znásilňovať, mrzačiť a zabíjať, je schopná ukázať svoju silu a bez problémov sa nás zbaviť. Preto by bolo veľmi dobré a pre nás ľudí, ak chcete, výhodné, postaviť medzi prírodu a nás mediátora či ombudsmana, ktorý by bol s ňou schopný efektívne "vyjednávať".
Ak by som ešte chvíľu pokračoval v intenciách Ludvíka Vaculíka, som veľmi rád, že sa tu, hoci takmer štvrťstoročie po publikovaní jeho textu Inú ústavu, objavil legislatívny návrh na zriadenie postu takéhoto ombudsmana. Ak by sme tento návrh schválili, navrhujem, aby nadobudol účinnosť 17. 11. 2014, presne 25 rokov od chvíle, kedy sme svetu naposledy ukázali, že sme lepší, láskavejší, nenásilnejší a predvídavejší, ako naozaj sme. V prípade, ak návrh prejde do druhého čítania, navrhujem v ňom len jednu zmenu, zmenu názvu. Nemalo by ísť o ombudsmana životného prostredia, ktorý, ako sme sa nedávno zhodli, tvorí už dnes súčasť agendy úradu ochrancu práv, ale o ombudsmana prírody.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. V oboch tvojich vystúpeniach, pán kolega, odzneli narážky na civilizačné smerovanie, dokonca aj v súvislosti so zeleným myslením a podobne. To je veľmi žiaduce – upriamiť pozornosť týmto smerom. Ale vyvstala mi otázka, že či prináša súčasné Rusko nejakú skutočne zelenšiu, šetrnejšiu, udržateľnejšiu, menej konzumnú a morálnejšiu alternatívu voči tým tzv. dekadentným západným hodnotám, v našom prípade reprezentovaným Európskou úniou. Bol by som tomu naozaj úprimne rád, len na to nenachádzam dostatočné podporné argumenty. Zúčastnil som sa na niekoľkých svetových summitoch a mal som možnosť takpovediac z prvej ruky porovnávať postoje Ruska a Európskej únie a stále mi to vychádza tak, že nech je už akokoľvek Európska únia nedôsledná napríklad v oblasti environmentálnej politiky, stále je aspoň akýmsi jednookým kráľom medzi slepými. O Rusku to, bohužiaľ, nemôžem povedať. Či už to bolo dlhé váhanie s jeho pristúpením ku Kjótskemu protokolu na rozdiel od členských štátov EÚ, alebo to bol postoj k prírode počas organizovania olympijských hier v Soči. Myslím si, že v členskom štáte EÚ by takýto brutálny zásah do prírody už dnes nebol možný, snáď s výnimkou Slovenska. Ani to, ako sa narábalo s pokojnými demonštrantmi z hnutia alebo nenásilnými z hnutia Greenpeace pred rokom v súvislosti s ich zatknutím, väzením, zhabaním lode atď., by asi v členskom štáte Európskej únie nebolo možné. Okrem toho tu už od minimálne ´92. roku máme medzinárodne akceptované princípy udržateľného rozvoja. Tiež sa obávam, že by Rusko z tej konfrontácie v plnení tých princípov nevyšlo moc dobre.

Ďakujem pekne. Celkom stručne. Stále to vidím tak, že je tu nejaká Ukrajina, ktorá sa rozhodla ísť svojou cestou, určite sú tam ľudia, ktorí s tou cestou nesúhlasia, tak je to napokon v každej krajine sveta, predpokladám, že nie 100 % ľudí súhlasí s tým, čo robí vláda, a určite je tragédia to, čo sa tam deje. No na tom sa zhodneme, podobne ako sa zhodneme na tom, že je lepšie byť zdravý a bohatý ako chudobný a nemocný. Lebo niekedy sa mi to zdá tak, to som nespomenul vo svojom vystúpení, že niektorí z nás tu tvrdia, že oni si želajú mier a to, aby sa tam nezabíjali ľudia. Ja si neviem predstaviť v tejto sále človeka napriek tomu, že si tu pingpongujete niektorí z vás tie epiteton ornans "vojnoví štváči", že by si niekto reálne želal, aby sa tam ľudia zabíjali, aby tu vznikla nejaká tretia svetová vojna.
Ale na druhej strane musíme uznať, že je tu krajina, ktorá, keby sme to už len tak porovnávali v tom relativizme, ktorý sa tu šíri, ktorá je podstatne menšia, ktorá si chráni svoju suverenitu a ktorá je celkom zjavne napádaná zvonku, a keď si to pretransformujete, ako som sa ja o to možno veľmi nedokonale pokúsil s našimi Maďarmi do našich domácich podmienok, často tí ľudia, ktorí toto obhajujú na Ukrajine, by boli prví, ktorí by kričali, keby naši domáci Maďari si želali niečo neporovnateľne, neporovnateľne menšie. Takže hovorím, hovorím o Ukrajine ako krajine. Verím, že nehovorím o 100 % Ukrajincoch, to ti dávam za pravdu, ale podstata je taká, akú som sa snažil vyjadriť, teda z môjho pohľadu, samozrejme.