Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, ako geograf, environmentalista, krajinný ekológ, ochranár a turista sa už viac ako pol storočia potulujem krížom-krážom slovenskou krajinou a často rozmýšľam, čo ju najviac charakterizuje, aký prívlastok by ju najlepšie vystihol? Česi majú svoju stovežatú Prahu, Fínsko je krajina tisícich jazier a Slovensko by sa mohlo nazývať krajinou desiatok tisíc čiernych skládok. Zároveň som zistil, že sme najkresťanskejší národ na svete. Ako som na to prišiel? Jednoducho. Kým iní majú stromčeky ozdobené iba na Vianoce, my ich máme ozdobené všetkým možným niekoľkokrát do roka po každom stúpnutí a následnom klesnutí hladiny našich tokov a potokov. Ak sa nás cudzinec opýta, v čom v rámci Európy vynikáme, môžeme sa hrdo pochváliť, že sme na špici krajín, ktoré nerecyklujú svoj odpad, ale primitívne ho hádžu v lepšom prípade na skládky, v horšom do lesa a do potoka. Ak sa bude pýtať ďalej, ako je možné, dokonca v krajine, ktorá sa pýši členstvom v elitných kluboch, ako je Európska únia či OECD, ako je to teda celé možné, naskytá sa jediná odpoveď, lebo nám to nevadí.
A pod tým nám, myslím obyvateľov tejto krajiny od ústavných činiteľov až po posledného bezdomovca, môžu neveriacky krútiť hlavou, to naozaj nikoho nezaujíma, že odpady sú na jednej strane obťažujúce a znižujúce kvalitu života a na druhej sú vzácnou druhotnou surovinou, na ktorej sa dá zarobiť, rozumným využitím ktorej sa dajú šetriť zdroje, suroviny, energia, peniaze? Aj u nás by kdekto chcel s odpadmi vybabrať a ešte k tomu zarobiť, dokonca v zberných surovinách neraz skončia aj veci, ktoré odpadom vôbec nie sú, ale každý pritom pozerá len na svoj prospech, bez ohľadu na to, že je to v neprospech nás všetkých. Môžu sa prekvapení cudzinci ďalej pýtať: "A čo na to Európska únia a jej smernice, ktoré sú pre Slovensko záväzné?" Odpoveď: "Naučili sme sa ich plnenie vykazovať na papieri a v skutočnosti ich obchádzať."
Ale predsa ešte raz, prečo vlastne štát, obce a podnikatelia nechápu odpad dôsledne ako vzácnu druhotnú surovinu? Lebo je to sféra, v ktorej sa nedá tak ľahko kradnúť a zbohatnúť, ako v niektorých iných a lukratívna je zrejme len časť odpadov? A prečo nedokážeme na Slovensku ľudí motivovať, aby komunálny odpad dôsledne separovali, aby nekončil, ako už bolo povedané, v lese či v potoku, ale tam, kde má, keď by to bolo výhodné nielen pre prostredie, v ktorom ľudia žijú, ale aj pre ich vlastné peňaženky? Asi preto, lebo v tomto štáte málokomu ide o skutočne viacnásobne výhodné a dlhodobé riešenia, ale len o fiktívne a krátkodobo "výhodné riešenia". "Prečo sa nepoučíte z pokročilejšieho alebo pokročilejšieho zahraničia? Prečo s ním viac nespolupracujete?" - môže sa ďalej vyzvedať zvedavý cudzinec. Ale áno, spolupracujeme so zahraničím, a to tak, že odtiaľ dovážame ďalší odpad. Asi máme pocit, že toho svojho máme málo.
Ale naozaj nikomu na Slovensku nevadí, že je to tak? Áno, bolo tu pár bláznov, ktorým to nielenže vadilo, ale ktorí obetovali roky života a kvantum energie tomu, aby bolo Slovensko čistejšie a zdravšie. Postupne však celkom logicky rezignovali, lebo pochopili, že hlavou múr ignorantstva, nedvižnosti a nevraživosti neprebijú. Je to tragédia, ale je to tak. Ale veď vláda, a nielen táto, už roky sľubuje riešenie. Lenže k tomu, čo navrhlo príslušné ministerstvo a vláda, opakovane prišli tisícky kritických pripomienok, čiže množstvu postihnutých zrejme ministersko-vládne riešenia nevyhovujú.
Zároveň predkladateľ nového zákona o odpadoch priznáva, že na väčšinu Slovenska nebude mať nový zákon žiadny vplyv. Ako som na to prišiel? Jednoducho. Mnoho ľudí v tejto sále tvrdí, že vraj väčšina Slovenska patrí do niektorej kategórie chránených území. Predkladateľ však konštatuje, že zákon nebude mať žiadny vplyv na chránené územia. Ak na túto dvojicu tvrdení aplikujeme inštitút formálnej logiky, dospejeme k záveru, že zákon na väčšinu Slovenska nebude mať žiadny vplyv. Ale veď z dôvodovej správy k predloženému návrhu vyplýva, že zákon by mal dramaticky zmeniť situáciu na Slovensku, a to celoplošne a Slovensko by vďaka nemu v krátkom čase malo prestať byť smetiskom Európy. Inými slovami, zákon v prípade svojho prijatia, aspoň dúfam, sľubuje okrem iného nasledovné:
1. vysporiada sa skutočne dôsledne s čiernymi skládkami.
2. zabezpečí, aby sa komunálny odpad dôsledne triedil.
3. bude garantovať, že vytriedený odpad sa neocitne opäť niekde na spoločnej skládke, či v spaľovni.
4. zabezpečí, aby sme v dohľadnom čase, teda aby v dohľadnom čase komunálny odpad definitívne nekončil na skládkach a aby sa so skládkovaním postupne úplne prestalo, ako je tomu v niektorých západoeurópskych krajinách.
5. zabráni dovozu odpadu zo zahraničia.
6. vytvorí legislatívne predpoklady toho, aby sa dôsledne dodržiavala hierarchia v hospodárení s odpadmi.
7. bude sa snažiť zohľadniť a zapracovať všetky zmysluplné pripomienky z externého prostredia.
Teraz malá poznámka k tomu, čo som povedal. Aby bolo jasné, svojimi kritickými až ironickými poznámkami som nechcel a priori znevážiť proces prípravy tohto zákona, ktorý bol náročnejší a v mnohom aj kvalitnejší v porovnaní s prípravou niektorých iných zákonov z tejto rezortnej dielne, však, pán minister? Išlo mi len o to, aby nový zákon skutočne priniesol sľubovanú zmenu k lepšiemu, a to zásadnú zmenu k lepšiemu, lebo tá je v prípade Slovenska absolútne nevyhnutná. Viaceré skutočnosti ma však napĺňajú obavami, že to až také jednoduché a ružové nebude, a to nielen preto, lebo vyčistiť tento Augiášov chliev by bolo náročné aj pre antického hrdinu, nieto ešte pre pána ministra Žigu.
Takže z mojej strany len pár celkom vecných pripomienok, poznámok a otázok. Hneď v § 6 ods. 1 a 2 sa dozvedáme, že obec môže uprednostniť energetické zhodnocovanie pred materiálovým, ak sa to ukáže byť výhodnejšie. A má dokonca možnosť uchádzať sa o podporu štátu. Nie je to však ľahko zneužiteľná výnimka? Chce sa vraj zabrániť tomu, aby nevyšlo úsilie pri triedení odpadu nazmar. Naozaj sa to dosiahne? Ja som nástroje, ktoré by to skutočne garantovali v návrhu zákona, nenašiel.
Autorizácia spracovateľov. Sú tam zabudované poistky a aby nebolo možné uprednostňovať blízke osoby? Aká je filozofia a metodika výpočtu tzv. obvyklých nákladov, s ktorými sa operuje v zákone? Na rozdiel od vlastníka a nájomcu pozemku, ktorý tak musí urobiť, každý iný má len právo oznámiť čiernu skládku. Teda môže, alebo musí? A doteraz nemohol? A čo bude ďalej? Bude niekto z kompetentných úradníkov konečne sankcionovaný za to, že o čiernej skládke vie, ale nekoná?
Zavádza sa povinnosť odoberať z obce všetok triedený odpad. Dosiaľ takáto povinnosť nebola? Máme to chápať ako priznanie predkladateľa, šéfa príslušného rezortu, že doteraz sme nechali občanov v potu tváre separovať odpad, ktorý potom skončil aj tak na jednej spoločnej hŕbe? Čo zákon zmení v súvislosti s povestnými PET fľašami, téglikmi, mikroténovými vreckami a podobnými plastovými obalmi, ktoré čím ďalej, tým viac zamorujú našu krajinu? Nezdá sa mi, že by v tejto sfére zákon sľuboval skutočne zásadnú zmenu. O tom sme pred chvíľou hovorili.
Už som spomínal, že predkladateľ nepredpokladá vplyv zákona na chránené územia. Rád by som vedel, ako je to myslené. Čo sa vlastne zmení v prípade stavebného odpadu? Prečo sa preferuje využívanie stavebného odpadu len ako materiálu pri výstavbe komunikácií? Nemala by platiť skôr zásada, že sa má podľa možnosti opäť využiť pri akejkoľvek výstavbe, vrátane bytovej? Napríklad tehly, drevené konštrukcie, kovové prvky a podobne. Zákon sa určite nezaobíde bez množstva vykonávacích predpisov. Otázka je, prečo nie sú predložené spolu s návrhom zákona?
Ako to bude s presunom a následným využitím prostriedkov z recyklačného fondu do environmentálneho fondu? Zákon by mal podľa mňa obsahovať striktné usmernenie, aby sa tieto zvyšné prostriedky, ktoré sa v recyklačnom fonde ocitli, logicky za účelom recyklácie odpadov, na tento účel aj použili, hoci aj v rámci envirofondu, do ktorého sa majú presunúť.
Ako sa naložilo s množstvom pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania? O tom sme sa tiež zatiaľ veľa nedozvedeli, lebo okrem toho, že tých pripomienok bolo obrovské množstvo, neboli hocijaké a ich autorom nebol hocikto. Podľa združení reprezentujúcich približne 80 % trhu v oblasti zberu a recyklácie odpadov na Slovensku návrh zákona nerešpektuje súčasné podnikateľské subjekty pôsobiace v odpadovom hospodárstve, nepodporuje a nerozvíja možnosti zberu, recyklácie a nakladania s odpadmi, naopak, smeruje k útlmu odpadového hospodárstva, čím zvyšuje závislosť Slovenskej republiky od zahraničných kapacít trhu s odpadmi a porušuje zásady sebestačnosti a blízkosti podľa smernice č. 2008/98 ES o odpade. To citujem zo stanoviska týchto subjektov a ak by som mal byť konkrétnejší, vo svojom stanovisku uvádzajú ďalej aj toto, citujem: "Navrhovaný zákon o odpadoch nepriamo smeruje k monopolizácii odpadového hospodárstva zahraničnými výrobcami a dovozcami, k znižovaniu investícií do odpadového hospodárstva, separovaného zberu a recyklačných zariadení v Slovenskej republike, k ohrozeniu zamestnanosti. Taktiež nekontroluje finančné toky, znižuje efektívnosť recyklácie a nakladania s odpadmi. Zvyšuje ceny za odpady a nezabezpečuje rozvoj zhodnocovania odpadov v Slovenskej republike. Predkladaný návrh zákona je vo svojej podstate privatizáciou existujúceho slovenského odpadového hospodárstva vybranou skupinou organizácií zodpovednosti výrobcov, je protiprávny a zrejme aj protiústavný", a tak ďalej, a tak ďalej.
Preskočím, sú to určite veľmi vážne obvinenia zo strany veľmi reprezentatívnej skupiny subjektov, takže očakávam veľmi konkrétne odpovede pána ministra na otázky a zdrvujúcu kritiku návrhu, s ktorou podobne, ako moji predrečníci páni poslanci Muránsky a Simon, prichádzajú. Ja sa nechcem hrať na arbitra, skôr som v zhode s kolegom Mičovským v tom, že tento zákon sa dá vylepšiť v druhom čítaní a nie som pevne rozhodnutý hlasovať proti nemu, to by som si netrúfal. Ja si osobne myslím, že až prax ukáže, ako to teda celé dopadne, je to trošku taký, taký veľký experiment, ale ešte si dovolím pár poznámok.
Tiež by ma zaujímalo, ako je to v skutočnosti s často spomínaným stanoviskom Európskej komisie? Je to s ním totiž trochu ako s povestnou Chartou 77. Každý o nej hovoril, ale nikto ju nečítal. Môžeme poznať autentické znenie tohto stanoviska, ak nie, tak prečo? Zlé jazyky tvrdia, že do Bruselu išla na posúdenie len časť zákona. Iní zase upozorňujú na to, že pripomienky Bruselu neboli také nevinné, ako tvrdí ministerstvo. Aká je teda pravda?
Ešte pár slov k mimovládkam, ktoré sa zúčastnili na medzirezortnom pripomienkovom konaní. Za všetky spomeňme aspoň dubnickú environmentálnu skupinu, ktorá je priekopníkom vo sfére separovaného odpadu na Slovensku. Tejto sa na zákone nepáči napríklad dlhý interval, ktorý si ministerstvo naordinovalo pri predkladaní vyhodnotenia priebežného plnenia cieľov programu, predchádzania vzniku odpadu a navrhujú ho skrátiť zo šiestich na dva roky. Takisto považujú za nedostatočné, aby ministerstvo predkladalo vláde na schválenie vyhodnotenie programu odpadového hospodárstva, skrátene POH Slovenskej republiky, iba raz za päť rokov a navrhujú, aby sa táto lehota taktiež skrátila na dva roky. Takisto požadujú, aby aj v obci bola uložená povinnosť každé dva roky spracovať a predložiť okresnému úradu, ako aj obecnému, resp. mestskému zastupiteľstvu, vyhodnotenie plnenia POH obce. Chcú tiež, aby materiálové zloženie odpadu bolo zrejmé bežnému občanovi. Navrhujú tiež väčšiu slobodu občana pri určovaní intervalu odvozu ním vyprodukovaného komunálneho odpadu, chcú upraviť povinnosť obce pri nakladaní s objemným odpadom. A napokon chcú docieliť stav, aby obec z poplatkov za uloženie odpadu nedotovala ich zneškodňovanie, lebo takéto počínanie obcí je v príkrom rozpore s celoeurópsky uznávanou hierarchiou a cieľmi odpadového hospodárstva, ako aj so zmyslom existencie zákona o poplatkoch za uloženie odpadov. Čiže toľko k niektorým požiadavkám a návrhom mimovládok.
Záverom len toľko, že z vyššie uvedených dôvodov sa pripájam ku kolegom Muránskemu a Simonovi s návrhom, aby sa zákon predsa len vrátil predkladateľovi na dopracovanie, čo by mu, okrem iného, umožnilo ešte raz sa zamyslieť nad zmysluplnými pripomienkami a návrhmi z medzirezortného pripomienkového konania a tiež dôsledne pripraviť a prediskutovať všetky potrebné podzákonné normy, vykonávacie vyhlášky, metodické príručky a podobne, aby bol zákon skutočne vykonateľný a nespôsobil hneď od začiatku priveľký chaos.
Ďakujem za pozornosť.
