Videokanál poslanca

(Začiatok vystúpenia mimo mikrofónu.) ... pripomenúť aj touto cestou váženým kolegyniam a kolegom, že o 11 minút sa v kinosále začína prednáškovo-diskusné podujatie na tému Migračná kríza a jej demografické, environmentálne a bezpečnostné súvislosti. Takže všetci a všetky ste vítaní a vítané.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Myslím, že je veľmi výstižné označiť IUVENTU, alebo familiárne Mičurin, za symbol. Je to naozaj špička ľadovca, ale dobre symbolizuje to, čo sa tu dlhodobo deje, ten fatálny spor verejného záujmu a súkromného záujmu, ale takého súkromného záujmu, ktorý je na úkor verejného záujmu.
Čiže teraz tu vlastne čelíme dvom alternatívam. Každopádne pôjde o symbol, buď pôjde o symbol toho, že sa v tejto najlukratívnejšej lokalite dovŕši tento tragický vývoj posledných desaťročí, tá obrovská krádež verejných priestorov a diskriminácia verejných záujmov, ktorej sme tu svedkami, alebo, naopak, môže to byť symbol toho, že zachránime aspoň posledný zvyšok toho, na čom nám záleží.
Páči sa mi aj to tvoje odhodlanie. Tiež si myslím, že my sme tu doma, teda nemyslím nejaká hŕstka ľudí, ktorí sa tu narodili, ale my obyvatelia Slovenska, my verejnosť, ktorí tu obhajujeme verejné záujmy, sme tu doma a nesmieme sa dať prevalcovať a zatlačiť do úlohy nejakých outsiderov alebo občanov druhej kategórie, ako sme toho svedkami.
A som tiež rád, že si spomenul, aj keď len ilustračne, ten predražený obchvat, diaľničný, Bratislavy. Pretože naozaj nikto nezdôvodnil racionálne, že toto je naozaj riešenie toho problému, ktorý tu objektívne s dopravou Bratislavy máme. My potrebujeme zásadne novú dopravnú politiku, a nie vyhlásiť tento obchvat za akúsi axiómu a tabu, o ktorej sa nesmie diskutovať.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, Janko. Dobre si vystihol, myslím, teda vďaka za ten kompliment. Chcem zdôrazniť, že v Bratislave je celý rad ľudí, ktorí ju poznajú oveľa lepšie a majú viac naštudovaného. Ja som len taký empirik, ktorý som tu vyrastal a ktorý tu vlastne celý život žijem, tak už sa na mňa niečo muselo za tie roky takpovediac nalepiť aj zážitkov, aj poznatkov, aj vedomostí. Ale sú tu oveľa väčší znalci.
Ale možnože by som zneužil túto tvoju poznámku na konštatovanie, že sú tu aj takí znalci, ktorí naozaj to srdce nemajú, resp. ten charakter nemajú, ak to mám povedať ešte konkrétnejšie, a naozaj ma to tak inšpirovalo to tvoje krátke vystúpenie aj k tomu, že naozaj nestačí to ratio, vedieť o veciach veľa, a neplatí to len o IUVENTE a o Bratislave, ale platí to vo všeobecnosti.
Pokiaľ dáme tie svoje poznatky do služieb dnes už veľakrát spomínaného zla na tejto pôde, lebo, bohužiaľ, sú aj takí vzdelanci, nechcem teda menovať, ktorí to robia. Je to istá špecifická forma korupcie, keď vieme, že bude pre nás výhodné pritakávať zlu a dávať do služieb zla celý ten náš vedomostný potenciál, a nekorigujeme tie svoje vedomosti charakterom a morálkou, tak to môže dopadnúť veľmi zle.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Dámy a páni, možno ste si všimli, ak ste si pozornejšie prečítali zoznam signatárov pod návrhom na odvolanie, že moje meno tam nie je. Nie je to preto, že by ma organizátori obišli, bol som taktiež oslovený, či sa nechcem podpísať pod tento návrh, ale dostal som na rozmyslenie jednu minútu. Je to trošku málo v mojom prípade, ale napriek tomu tento časový stres nebol ten úplne primárny dôvod, prečo tam moje meno chýbalo, prečo som zaváhal. Pretože mám vo vláde viacero favoritov či horúcich kandidátov na odvolanie a pri návrhu na odvolanie týchto mojich "favoritov" by som neváhal ani sekundu. A, bohužiaľ, musím povedať, že sa to týka aj prípadného návrhu na odvolanie vlády ako celku, resp. jej predsedu. Nakoniec dnešné jeho vystúpenie v štýle "zlodej kričí, chyťte zlodeja" ma v tom len utvrdilo.
Takže dovoľte mi stručne objasniť to moje zaváhanie a zároveň aj akési poučenie a riešenie, ktoré som z toho vyvodil, ktoré odznie na záver.
V prvom rade som si v tej krátkej minúte, v ktorej som dostal na rozmyslenie, spomenul na známu ľudovú múdrosť, že "ryba smrdí od hlavy". A tú hlavu nedávno veľká väčšina opozície predsa podporila svojím hlasovaním. Takže kto vlastne dnes bude odvolávať ten menej dôležitý článok, tú končatinu vládneho organizmu, keď ten podstatný článok, teda hlava, veľkej väčšine opozície, zdá sa, nielenže nevadí, ale dokonca jej aj vyhovuje.
Druhý argument, ktorý je, by som povedal, ľudský, je ten, že minister Draxler patrí k služobne najmladším členom vlády a nebolo by asi celkom spravodlivé zvaľovať naňho aj zodpovednosť za veci, za ktoré určite nemôže. Nie som si istý, či je tým členom vlády v tejto chvíli, ktorý má najviac masla na hlave, aj keď, opakujem, nepochybujem o tom, že všetci členovia tejto vlády majú nejakú tú vrstvu masla na hlave. A už len samotný fakt prijatia angažmá v tejto vláde je toho nepriamym dôkazom.
Ale hlavný dôvod toho môjho zaváhania sa paradoxne týka jednej z káuz, ktorá sa uvádza v návrhu na odvolanie a ktorá sa volá IUVENTA. O tom, že je to paradox, hovorím preto, lebo práve táto časť návrhu na odvolanie sa ma najviac dotýka, najviac do nej vidím, a ako tu kolega Hlina konštatoval, patrím k tým, ktorí sa s IUVENTOU stretávajú desaťročia. Dokonca prvý deň prvého školského roku v prvej ľudovej v roku pána 1960 som strávil v tom miniamfiteátriku v IUVENTE, tam sme mali začiatok školského roku v novej budove Základnej deväťročnej školy na Červenom Kríži, vtedy sa mi to zdalo obrovské, dnes je to miniatúrne, však trošku sme narástli za tie roky. Ale nechcem ten svoj postoj k IUVENTE príliš personifikovať alebo tú kauzu zjednodušiť tak, že je to moja srdcová záležitosť, a preto mi na tom záleží viac ako na iných veciach, ktoré tu dnes odzneli. Ten rozdiel je len v tom, že naozaj do tých ostatných problémov ani zďaleka tak nevidím, ako do problému IUVENTY.
Už som z tohto miesta na túto tému hovoril možno hodinu. Oslovil som interpeláciou viacerých členov vlády, ktorých som považoval za kompetentných. Už ma tu aj jeden kolega dnes citoval. Venoval som sa ich podrobným odpovediam, žiaľ, musel som s týmito odpoveďami vysloviť nespokojnosť.
Ale keď to mám zhrnúť, tak doteraz sa celá táto kauza IUVENTA vyvíjala tak, že tu postupne krok za krokom mizol alebo menil funkciu, na ktorú je určený celý tento areál IUVENTY, a strácal sa spod dohľadu štátu a prestával slúžiť deťom a mládeži, čo je funkcia, pre ktorú bol určený. No tento trend sa, žiaľ, nezastavil ani za súčasného pána ministra Draxlera, a dokonca naopak, kým v minulých rokoch napríklad už spomínané kúpalisko mohlo slúžiť deťom, toto leto z nejasných dôvodov slúžiť nemohlo. Našťastie nielen bratislavská, ale, možno povedať, celoslovenská verejnosť, teda zdôrazňujem túto skutočnosť, že aj ľudia, deti a ich rodičia, ktorí nie sú priamo dotknutí touto kauzou, sa ozývajú, podpisujú petíciu, vyjadrujú sa, píšu nám e-maily a podobne. Takže našťastie táto kauza ostro sledovaná, pomerne dostatočne medializovaná a podobne.
Chcem v záujme spravodlivosti tiež povedať, akokoľvek je to jasné, ale bol by som rád, keby to tu odznelo, že ten negatívny vývoj trvá niekedy od 90. roku a v žiadnom prípade ho nemožno "vešať" na krk len súčasnému ministrovi. A dokonca ani len celej vládnej strane SMER - sociálna demokracia. To by tu, myslím, tiež malo odznieť.
Ale takisto nespochybniteľným faktom a z hľadiska takej politickej zodpovednosti nevyviniteľnou skutočnosťou, že je to práve pán minister Draxler, ktorý je v súčasnosti v prvom rade zodpovedný za to, ako sa s týmto štátnym majetkom nakladá a bude nakladať a či bude plniť tú svoju funkciu, ktorú plniť má.
Je fakt, že už za jeho "pontifikátu" došlo k tomu, čo sa tu už viackrát dnes spomenulo, že IUVENTA bola označená za nadbytočný či prebytočný majetok. A zároveň minister dal verejnosti aj médiám viacero prísľubov a neviem, či počúvate, pán minister, musím konštatovať, že väčšina z nich alebo veľká časť z tých sľubov nebola splnená. Ale napriek tomu vám chcem dať, a už sa blížim k záveru, predsa len ešte jednu šancu, som asi nenapraviteľný optimista, ale už taký asi zostanem, a tú by som formuloval asi takto.
Ak teraz z tohto miesta verejne vyhlásite:
1. že celý areál IUVENTY naďalej zostane v rukách štátu vrátane všetkých súčastí celého pôvodného areálu, teda povojnového konfiškátu, ktorý by podľa názoru viacerých renomovaných expertov naďalej mal byť majetkom štátu, a bude plniť svoju deklarovanú funkciu vo vzťahu k deťom a mládeži Slovenskej republiky,
2. v rozpočte na roky 2016 až 2018 adresne vyhradíte finančné prostriedky na zabezpečenie tejto funkcie a
3. ak sa vám to nepodarí do konca tohto roku, dobrovoľne abdikujete.
Ak tieto tri veci sľúbite a ako bonus, samozrejme, aj nápravu tých ostatných nedostatkov, ktoré tu boli dnes spomenuté, v tom prípade som ochotný uvažovať o tom, ako sa zachovám pri hlasovaní o vyslovení nedôvery.
K tomu ešte malý dôvetok. Nie náhodou sa IUVENTA donedávna volala Ekoiuventa a desaťročia de facto slúžila okrem iného na to, návrat k čomu teraz ministerstvo školstva vo veľkom propaguje, a to k duálnemu vzdelávaniu. Konkrétne k praktickému vyučovaniu predmetov pestovateľsko-ekologického charakteru. V čase, keď tento štát spravuje 1 - slovom jedno - stredisko environmentálnej výchovy v porovnaní s viac ako stovkou v susednej Českej republike, bolo by zriadenie národného strediska environmentálnej výchovy na pôde IUVENTY aspoň malým krôčikom správnym smerom. Smerom k zmierneniu spomínaného fatálneho deficitu, ktorého sme sa stali na Slovensku aj zásluhou vami vedeného ministerstva školstva svedkami.
Dúfam, že som sa vyjadril dosť jasne a zrozumiteľne. Ak nie, môžem svoju veľkorysú ponuku zopakovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Mňa len tak napadlo, počúvajúc kolegu Mičovského, že neviem naozaj pochopiť, keď SMER na jednej strane tvrdí, že robí vecnú politiku, politiku pre ľudí a tak ďalej atď., už to hlásajú aj bilbordy trochu predčasne, že prečo nie je schopný prekročiť svoj tieň a dať za pravdu spravodlivosti a ľudskosti aj v takých evidentných veciach, ako je kauza Žarnay, kauza Lapinová, alebo budeme menej osobní a menej adresní povedzme, ale spomeniem nemenej dôležitú problematiku, a to je environmentálna výchova, vzdelávania a o tom budem hovoriť viac vo svojom vystúpení.
Ale teraz v reakcii na kolegu som si neodpustil to spomenúť. Prečo, keď je zjavné, že Slovensko tak katastrofálne zaostáva za okolitými krajinami, keď príslušný rezort alebo viac rezortov sa to týka sú pod chvíľou upozorňované mimovládnymi organizáciami, expertami, pedagógmi, robme v tomto niečo, keďže ten trend je u nás od desiatich k piatim, keď u nás máme jedno štátne zariadenie takto zamerané, v Čechách 130 až 150, prečo sme dopustili stav, že u nás robí v tejto oblasti profesionálne plus-mínus 5 ľudí, v Čechách okolo 500, keď sme mali pred 25 rokmi približne vyrovnanú východiskovú pozíciu? Prečo sa ten SMER tak zúfalo bráni urobiť elementárne pozitívne kroky - len preto, že sa o nich zmieňuje opozícia?! Ale to potom protirečí tej téze o vecnej politike.

70.
Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán hlavný predkladateľ, pán spravodajca, dámy a páni, ja som sa preto prihlásil do rozpravy, lebo som myslel, že v takto rozsiahlom komplexnom a viacvýznamovom, možno povedať, návrhu zákona predsa len sa objavia akési medzery pri tom predstavovaní a že bude čo doplniť. Ale kolega Mičovský mi trošku zobral vietor z plachiet, ale urobil to, samozrejme, výborne a som mu za to vďačný. Žiadne väčšie medzery som v tej prezentácii nenašiel, ktoré by som potreboval v tomto vystúpení vypĺňať, tak sa skôr zameriam na to, že zhrniem tie hlavné motívy, ktoré nás viedli ako kolektív predkladateľov k predloženiu tohto návrhu zákona. Budem sa držať pri tom dôvodovej správy, aby som sa nerozrečnil, pretože čas hlasovania sa blíži.
Začali sme tak deklaratórne, ale myslím si, že adekvátne, a to konštatovaním, že lesy sú najvýznamnejším prírodným, kultúrnym a krajinotvorným fenoménom na území Slovenska s mimoriadnym vplyvom na kvalitu ľudí i ostatných živých organizmov. Preto je nevyhnutné pružne reagovať na meniace sa prírodné a spoločenské podmienky, v ktorých lesy existujú, resp. pôsobia, aby boli schopné dlhodobo a podľa možnosti trvalo zabezpečovať všetky svoje funkcie, ktoré od nich takpovediac očakávame. To vyžaduje vytvárať pre prácu lesného hospodára také legislatívne prostredie, ktoré bude pozitívne stimulovať kvalitu hospodárenia v lesoch a tým aj ich trvalo udržateľnú komplexnú funkčnosť a ochranu.
Teraz celkom stručne v niekoľkých bodoch zhrniem, o čo nám išlo alebo ide v tomto návrhu. Do istej miery sa snažíme zmeniť priority v lesohospodárskych postupoch, čo má podľa nášho názoru zásadný strategický význam... (Ruch v sále, zaznievanie gongu, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, iba chcem poprosiť opäť ctených kolegov, aby sa utíšili, aby nechali možnosť kolegovi vystúpiť v rozprave. Takže prosím vás.

Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za spoluprácu.
... čo má podľa nás zásadný strategický význam nielen pre samotné lesníctvo, ale pre celú spoločnosť – a možno trošku s pátosom, ale myslím si, že celkom primerane povedané – aj pre budúcnosť celého Slovenska.
Snažíme sa reagovať na akútny stav v lesníckej praxi, kde nepochybne dochádza k určitým deformáciám, ktoré by sme sa mali snažiť ako zákonodarný orgán odstraňovať alebo aspoň účinne zmierňovať. Čo je veľmi dôležité a čo by som chcel zvlášť zdôrazniť a čo tu bolo aj dosť podrobne zdôvodnené, uzákoňuje sa po prvýkrát komplexné vnímanie lesnej produkcie, a to v súlade s modernými trendami a špičkovými publikáciami, či už zahraničnými alebo domácimi. Boli tu spomínaní traja kľúčoví autori, ktorí ale vytvorili svoju školu, takže tých autorov je oveľa viac, ale spomeniem ich ako takých guruov. Sú to traja páni profesori: Papánek, Zachar a Čaboun.
My sme po istom váhaní dali do dôvodovej správy celú takú klasifikáciu týchto tzv. mimoprodukčných funkcií lesa. A keď som ich tak zbežne spočítal, autorom je profesor Čaboun, tak mi tam vychádza neuveriteľných viac ako sto funkcií, ktoré lesy plnia teda v tej svojej komplexnosti od tých rýdzo hospodárskych až po tú širokú plejádu a široké spektrum mimoprodukčných funkcií lesa. No a čiastočne sa tiež mení financovanie lesných hospodárov z dôvodov, ktoré tu boli podrobne uvedené.
V tej druhej časti, ako bolo povedané, sa vstupuje do zákona o verejnom obstarávaní, v súlade s právom Európskej únie sa zvyšuje možnosť zapojenia aj malých a stredných podnikateľov v oblasti lesného hospodárstva, a to nielen ako subdodávateľov, ako tomu je v súčasnosti, ale ako reálnych uchádzačov v rámci verejného obstarávania. A už budem končiť.
Zhrniem to, o čo nám ide. Snažíme sa teda reagovať na aktuálne poznatky lesníckej i prírodovednej teórie a praxe a zároveň sa snažíme legislatívne zakotviť vládou deklarované strategické zameranie lesného hospodárstva, a to v záujme naplnenia nadčasových cieľov a výziev, ktorým čelíme v 21. storočí.
A úplne na záver nemôžem nezareagovať na to, čo tu avizoval kolega Mičovský, o čom viac-menej všetci vieme, že čelí žalobe zo strany Lesov Slovenskej republiky. Myslím si, že je to ukážka úplného Kocúrkova. Nie, bohužiaľ, jediná na Slovenska, ale jedna z najvypuklejších, keď podnik, pre ktorý kolega Mičovský toľko v živote urobil a dodnes robí, aj keď už nie je zamestnancom tohto podniku, sa mu odmení tak, že ho zažaluje, dokonca vo veci, kde za pravdu kolegovi Mičovskému dal samotný premiér, hoci mali nejaké diskrepancie, čo sa týka výpočtu tej straty, o ktorú štát teda prichádza tým, že mechanizmy vo verejnom obstarávaní sú nastavené tak, ako sú nastavené. Takže mu dal v podstate v odpovedi na interpeláciu za pravdu, aj keď boli tam nejaké disproporcie v tom ocenení tej škody. Tak napriek tejto skutočnosti dochádza k tomuto absurdnému procesu. A nechcem vstupovať súdom do ich kompetencie a ovplyvňovať ich fungovanie, ale nedalo mi, aby som sa nezmienil o tejto absurdnej skutočnosti. Ale je to len ďalší príklad toho, že doma naozaj nie je nikto prorokom.
Ďakujem pekne.

64.
Ďakujem pekne za slovo,
Bolo tu povedané veľa, tak ja zareagujem len na jeden segment tvojho vystúpenia, ak dovolíš, Janko. Chcem zdôrazniť, že ak by sme prijali túto novelu lesného zákona, konečne by sme zosúladili teóriu a prax, alebo – ľudovejšie povedané – slová a skutky. Ako tu už bolo povedané, slová totiž už desaťročia hovoria, a to minimálne od čias uverejnenia štúdií pána profesora Papánka, niekedy v 60. a 70. rokoch minulého storočia, že takzvané mimoprodukčné funkcie lesa sú rádovo trikrát dôležitejšie, čiže majú pre spoločnosť trikrát väčšiu hodnotu, a teda logicky mali by byť v priemere, samozrejme, v závislosti od charakteru toho-ktorého lesného porastu či lesného ekosystému aj trikrát vyššie finančne ocenené v porovnaní s cenou len samotného vyťaženého dreva.
Vari nikto hoci len trochu kompetentný nespochybňuje existenciu a dôležitosť týchto takzvaných mimoprodukčných funkcií lesa. Problém je len v tom, že v praxi, teda v reálnom hospodárení v našich lesoch a s našimi lesmi, sa tento princíp a tento spôsob oceňovania funkcie lesa neuplatňuje. A preto som rád, že po takmer dvoch rokoch sa tu opäť objavila iniciatíva a snaha zosúladiť slová a činy aj vo vzťahu k lesu. Ale prijatie takéhoto návrhu by malo pozitívny dopad nielen na samotný les, pochopiteľne, ale aj na celú spoločnosť, pretože celý ten komplex funkcií a hodnôt, ktoré les obsahuje a zahŕňa, má naozaj celospoločenský charakter.

Ďakujem pekne za slovo.
Aj ja sa jednoznačne pripájam a chcem podporiť tento dobrý návrh zákona okrem iného aj preto, lebo ide o peknú ukážku uplatňovania takzvanej win-win stratégie alebo stratégie dvojitých či viacnásobných víťazstiev, povedané ľudovejšie. Prináša návod, ako jednou ranou zabiť dve muchy. A pritom je to, som presvedčený, návod pomerne jednoduchý, zrozumiteľný, realizovateľný, o čom svedčí aj to, že vo veľkej väčšine krajín Európskej únie ho akceptovali alebo obdobný návrh akceptovali a realizujú ho. Takže sme skôr akousi bielou vranou alebo čiernou ovcou v tom negatívnom zmysle.
Takže nie je to návrh nijako revolučný, ale v našom prostredí veľmi záslužný, pretože chce eliminovať istú anomáliu, do ktorej sa Slovensko aj v tejto oblasti dostáva a ktorá je nešťastná a stojí nás veľa peňazí, má veľké nároky na životné prostredie a obmedzuje charitatívne aktivity, ktorým by mohla takáto, prijatie tohto návrhu napomôcť.
Možno na záver poviem ešte taký slogan, že tento návrh integruje v sebe viacero základných dimenzií rozvoja, a to ekonomickú, ekologickú, sociálnu, ba aj etickú cez tú charitu, ktorej má napomôcť. A je peknou ukážkou – aj keď iste len parciálnou ukážkou – aplikácie, praktickej aplikácie koncepcie trvalo udržateľného rozvoja, ku ktorej sa Slovenská republika verbálne hlási. Takže mali by sme tento návrh podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Predkladatelia poctivo priznali, že tu s týmto návrhom nie sú prvý raz, a obávam sa, že ani posledný. Obávam sa v tom zmysle, že nieže by som ho nepodporil, naopak, preto som sa aj prihlásil, ale obávam sa, že opäť nezíska väčšinu. Podobný návrh tu odznel pred necelým rokom, vtedy to vyšlo šťastnou náhodou a trošku aj pričinením pléna presne na 28. október, ak si dobre pamätám, dnes to šťastie nemáme, aspoň že to tak-tak vyšlo na ten október, keď už nie na ten konkrétny deň. Ja som sa neprihlásil preto, aby som tu opakoval a zdôrazňoval argumenty, ktorých tu odznelo dosť a ešte aj odznie. Ani nechcem sa siliť a vymýšľať nejaké ďalšie podporné argumenty, určite by sa dalo, ale myslím si, že to nie je, nie je potrebné.
Skôr len chcem podotknúť, že podľa môjho presvedčenia sa pri tom hlasovaní opäť asi nebude vychádzať z faktov. Lebo keby sme vychádzali z faktov, tak by proti mohli hlasovať len nejakí fanatickí prívrženci bývalej rakúsko-uhorskej monarchie, lebo pre všetkých ostatných v tejto sále fakty hovoria jasnou rečou, že tento sviatok by mal byť zlatým písmom vrytý do nášho zákona o štátnych sviatkoch. A ak si niekto myslí, že hlasovaním proti alebo zdržaním sa prejaví čosi ako slovenské vlastenectvo, tak je na úplne totálnom omyle, pretože, naopak, nebyť prvej Česko-slovenskej republiky a tohto dátumu, ktorý symbolizuje jej vznik, by tu ani slovenská štátnosť, ani slovenský národ neexistovali. Čiže prejavom slovenského vlastenectva je hlasovať za tento návrh.
Ďakujem.

61.
Ďakujem pekne. Málokedy sa s kolegom Mičovským dostávame do nejakých názorových kontroverzií, toto je výnimka a musím zareagovať takou odľahčenou poznámkou.
Teraz veľa hovoríme o riziku zániku schengenskej hranice alebo nedostatočnej ochrane schengenskej hranice a výhodách a nevýhodách schengenského priestoru, že či si sa, Janko, nezamyslel, keď si putoval tou prihraničnou poľskou krajinou, či sa tam náhodou tie bilbordy nepreniesli vďaka tej slabej ostrahe hraníc teraz v tejto novej situácii, keď tu máme Schengen, práve zo Slovenska do toho Poľska, že či by sme aj týmto smerom nemali rozšíriť tú úvahu o strážení hraníc, aby sa nám takto nešírila aj tá reklama nekontrolovateľne. (Povedané so smiechom.)
Je to žartom myslené, samozrejme.