Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ja mám niekoľko stručných interpelácií. S troma som sa obrátil na pána predsedu vlády a ďalších dvoch členov vlády v súvislosti s avizovanou spolukandidatúrou na zimné olympijské hry 2022, takže pôjdem po rade.
Interpelácia predsedu vlády Slovenskej republiky.
"Vážený pán predseda vlády, podľa tlačovej agentúry SITA, ako aj servera aktuálne.sk ste na margo prípadnej kandidatúry Slovenska na spoluorganizovanie zimných olympijských hier v roku 2002 (pozn. red.: 2022) povedali tieto slová, citujem: "My do toho pôjdeme, či ten materiál bude alebo nebude prerokovaný vo vláde, určite pánovi premiérovi Donaldovi Tuskovi poviem, že vláda Slovenskej republiky oficiálne podporí túto kandidatúru". Koniec citátu. Neviem, či si to uvedomujete, ale prípadná kandidatúra na ZOH 2022 z hľadiska ekonomického a rozvojového, ale ešte viac ekologicko-environmentálneho predstavuje rozhodnutie ďaleko presahujúce horizont mandátu akejkoľvek vlády či parlamentu. V rámci mojej interpelácie sa vás chcem v prvom rade opýtať, či ste citované slová presne v takejto podobe povedali? Ak bude odpoveď na túto otázku kladná, potom sa pýtam, či takýto postup považujete za správny a či je podľa vás v súlade s ústavnými kompetenciami, ktorými disponuje predseda vlády Slovenskej republiky.
A napokon by ma zaujímalo, či podobne plánujete postupovať aj v budúcnosti, napríklad v súvislosti s projektom širokorozchodnej železnice naprieč Slovenskom, výstavbou nového ropovodu, ťažbou uránu v lokalite Jahodná nad Košicami, ťažbou zlata s použitím kyanidovej metódy v blízkosti Detvy či Kremnice a ďalšími diskutovanými investičnými zámermi. Toľko k tej prvej.
Tá druhá bola adresovaná pánovi Petrovi Žigovi, ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky a znie: "Vážený pán minister, dovoľujem si vás interpelovať vo veci ekologicko-environmentálnych aspektov zimných olympijských hier 2022, budem používať len skratku ZOH, keďže rozhodnutie kandidovať na ne nedávno verejne oznámil predseda vlády Slovenskej republiky pán Robert Fico. K rozhodnutiu o kandidatúre Slovenskej republiky na ZOH 2022 musela logicky predchádzať štúdia uskutočniteľnosti a ďalšie komplexné analýzy z hľadiska ekonomického, sociálneho, kultúrneho i environmentálno-ekologického. Z tohto dôvodu sme zorganizovali stretnutie na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorom sme si od vás, vážený pán minister, chceli vypočuť komplexnú informáciu o výsledkoch štúdie uskutočniteľnosti ZOH 2022 a správu o ďalších analýzach environmentálno-ekologických aspektov, ako aj o vašich predstavách o zosúladení predpokladaných dopadov olympiády v národných parkoch so zákonom o ochrane prírody a krajiny, zákonom o vodách, zákonom o vzduší, zákonom o lesoch a s ďalšími právnymi normami na národnej i medzinárodnej úrovni. Namiesto toho sme sa tesne pre podujatím od vás s prekvapením dozvedeli, že nám požadované informácie nemôžete poskytnúť, lebo je to údajne predčasné a že všetky konkrétne investičné zámery súvisiace so ZOH budú posúdené v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, skrátene EIA. Ide podľa nás o nedorozumenie, lebo otázku uskutočniteľnosti zimnej olympiády na Slovensku vo vzťahu k chráneniu prírody je treba zodpovedať skôr, než prípadnú prihlášku vôbec predložíme. Naproti tomu proces EIA posudzuje zámery a projekty už konkrétnych navrhovaných, respektíve projektovaných stavieb, teda v neskoršom štádiu príprav. Bolo by plytvaním verejných a súkromných finančných prostriedkov, keby sa takéto zámery či projekty vypracovali a až následne by sa zistilo, že z rôznych dôvodov olympiádu na Slovensku nemožno uskutočniť, napríklad kvôli nereálnosti vybudovania potrebnej infraštruktúry, neprijateľnej devastácii prírody v dotknutých územiach, k prekročeniu medzí únosnosti zaťažiteľnosti ekosystémov, významnému narušeniu estetických kvalít krajiny, neúnosnosti nákladov pre slovenskú ekonomiku, neudržateľnosti a nerentabilnosti celého projektu, rozpory s platným právnym poriadkom a podobne. Navyše uplynulé desaťročie prinieslo nespočetné množstvo dôkazov toho, ako bezohľadne pristupujú niektorí developeri k tatranskej prírode a ako pri tom zlyháva inštitút EIA a dotknutá verejná správa. Dovoľte preto, aby sme sa na zásadné otázky, ktoré sme si s vami chceli vykonzultovať osobne, opýtali formou tejto interpelácie. Aký je postoj súčasného vedenia Ministerstva životného prostredia SR a štátnej ochrany prírody SR k avizovanému zámeru usporiadať zimné olympijské hry 2022 v regióne Tatier, teda na území minimálne jedného národného parku? V ktorých európskych štátoch sa konali zimné olympijské hry na území národných parkov? Ako chce ministerstvo životného prostredia a štátna ochrana prírody SR reagovať na zjavný nesúlad zámeru ZOH v regióne Tatier so znením zákona o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého má byť na území národných parkov ochrana prírody nadradená nad ostatné aktivity? Bola hotová štúdia o uskutočniteľnosti ZOH 2022 s ekologicky a environmentálnych aspektov predtým, ako predseda vlády Slovenskej republiky vyhlásil, že Slovensko sa spolu s Poľskom bude uchádzať o ich usporiadanie? Ak áno, aké sú hlavné zistenia a závery tejto štúdie a kde sa s ňou môže verejnosť oboznámiť? Ak nie, prečo sa urobili zásadné politické vyhlásenia ku kandidatúre, pred vznikom takejto štúdie? Ak takáto štúdia a následné analýzy jasne preukážu, že zimná olympiáda v regióne Tatier sa nedá uskutočniť bez neprípustných devastačných dopadov na prírodu národných parkov a krajinu ich ochranných pásiem, bude ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vetovať kandidatúru Slovenska na zimné olympijské hry 2022? S nádejou na komplexné a konkrétne odpovede a s pozdravom Mikuláš Huba."
Tá tretia interpelácia bola adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi financií. Týkala sa ekonomickej uskutočniteľnosti celého podujatia a odpoveď som už dostal. Je stručná a viac-menej ma odkazuje na ministra školstva, vedy a športu, ktorý túto problematiku gestoruje. Čiže z tej odpovede som sa veľa nedozvedel, takže nebudem čítať ani tú interpeláciu.
A posledná stručná na inú tému je adresovaná pánovi ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi. Vážený pán minister, interpelujeme vás vo veci avizovaného zámeru zrušiť štátnu príspevkovú organizáciu Inštitút urbanizmu a územného plánovania, skratka URBION, zriaďovateľom, ktorej je vami vedené Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Dovoľujeme si vás upozorniť na to, že rastúce nároky vo sfére výstavby, jej efektívnej regulácie, až po tvorbu urbanistických súborov i celej kultúrnej krajiny, sú skôr dôvodom na materiálne a personálne posilnenie jestvujúcej odbornej inštitúcie URBION a nie na jej rušenie. Toto naše konštatovanie podporujú aj medzinárodné skúsenosti a odporúčania. Interpelujeme vás preto s požiadavkou, aby ste zámer na zrušenie URBION-u prehodnotili v zmysle vyššie uvedeného. Túto interpeláciu sme predložili spolu s kolegom, pánom poslancom Igorom Hraškom.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Vážená pani predsedajúca, ja som tých interpelácií mal celý rad, ale a nieže by som teda bol so všetkými odpoveďami spokojný, ale vybral som si len jednu. Je uvedená pod bodom 11, pardon, 12, čiže ide o odpoveď pána ministra životného prostredia pána Žigu na interpeláciu podanú 29. januára 2013 vo veci postupu ministerstva a ním riadených organizácií vo veci plánovaného vodného diela Slatinka.
Pýtal som sa ho, ja som to tu vlastne aj predniesol pred mesiacom, nechcem sa k tomu vracať a zdržiavať vás. Len pre lepšiu informovanosť ako úvod uvediem, že som sa ho pýtal na očakávané dopady plánovaného vodného diela na prírodu a krajinu vrátane biotopov a druhov európskeho významu, na otázky vodného režimu rieky Slatiny a jej inundačného územia v spojitosti s teraz plánovaným vodným dielom, ako aj na proces posudzovania vplyvov uvažovaného vodného diela vo väzbe na obec Slatinka a jej zázemie. A teda tá moja odpoveď na odpoveď znie:
V jednom s vami súhlasím, vážený pán minister, a to v tom, že ide o zámer z roku 1953, teda z päťdesiatych rokov minulého storočia. Len naša interpretácia tohto faktu sa diametrálne líši. Kým vy, tejto skutočnosti pripisujete pozitívny význam, ja tvrdím, že ide o jeden z dôkazov toho, že sa jedná o zámer poplatný filozofii 50. rokov v duchu známeho budovateľského hesla súdruha Gottwalda a ďalších: "Rozkážeme vetru, dažďu!"
Dnes, teda o 60 rokov neskôr je svet našťastie v nazeraní na rieky, ich prirodzený režim, na funkciu inundačných území, zachovanie prirodzených biotopov a biodiverzity, ale aj tradičného charakteru krajiny podstatne inde a ďalej: smerom k prírode blízkym riešeniam vrátane revitalizácie tokov a povodí poškodených technokratickými prístupmi z minulosti.
V tejto súvislosti si vás dovolím upozorniť na dôležitý aktuálny dokument Európskej únie k implementácii Rámcovej smernice o vode z novembra 2012 The Blueprint to Safeguard Europe's Water Resources, v ktorom Európska únia upozorňuje na potrebu preferovať "zelené" udržateľné opatrenia v povodiach pred technickými.
Ale vašu odpoveď, vážený pán minister, považujem za nedostatočnú a neuspokojivú aj z viacerých iných vecných dôvodov:
1. Je to rozpor medzi konštatovaním na strane 1 vašej odpovede, kde sa priznáva, že v dotknutom území sa vyskytuje viacero druhov a biotopov európskeho významu a konštatovaním na strane 2, že zámer vodného diela Slatinka nezasahuje do žiadneho chráneného územia, do žiadneho územia európskeho významu a že z hľadiska vplyvov na životné prostredie je v poriadku, z čoho akoby malo vyplynúť, že ide po stránke ekologickej, environmentálnej a krajinárskej o bezcenné územie. Fakty však hovoria niečo úplne iné.
Z plochy 266 ha, ktorá by mala byť vodným dielom zatopená, zaberajú biotopy európskeho a národného významu celých 144 ha! Spoločenská hodnota priehradou ohrozených biotopov a rastlín bola vyčíslená 22,3 mil. eur, pričom táto suma nezahŕňa spoločenskú hodnotu lesných biotopov a zničených jedincov živočíchov. Lokalita Slatina nebola zaradená do zoznamu chránených území dodatočne, ako sa píše vo vašej odpovedi. Údolie Slatiny bolo zaradené medzi navrhované územia európskeho významu už tretíkrát. Prvýkrát bolo vyradené spolu s desiatkami ďalších lokalít v roku 2004, druhýkrát v roku 2007 na základe inciatívy vtedajšieho vedúceho služobného úradu na Krajskom úrade životného prostredia v Banskej Bystrici a tretíkrát teraz.
Už v roku 1995 spracoval okresný úrad životného prostredia a Slovenská agentúra životného prostredia návrh na vyhlásenie chráneného územia alúvium Slatiny a nasledujúci rok úrad oznámil v zmysle zákona zámer vyhlásiť túto prírodnú rezerváciu, čím začala plynúť lehota na doručenie stanovísk a vyjadrení vlastníkov a užívateľov pôdy. Úradník a prednosta úradu boli na toto konanie, za toto konanie po zmene politickej moci prepustení a rezervácia nebola vyhlásená.
Podobný osud stihol aj návrh na vyhlásenie prírodnej pamiatky Meandre Slatiny v roku 2006.
2. Ide o rozpor vášho tvrdenia, že prevádzka zamýšľaného vodného diela Slatinka sa stane prínosom pre ekológiu toku i okolitú krajinu, s odborným názorom väčšiny zoológov, botanikov, ekológov, krajinných ekológov, hydrogeografov a ďalších odborníkov na túto problematiku.
Dovoľte mi tiež poznámku k vami opakovanému tvrdeniu, že záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov na životné prostredie napadli iba z procesných dôvodov a čisto špekulatívne členovia združenia Slatinka. Teraz malý citát: "Zákon, podľa ktorého mal proces prebiehať, začal platiť šesť mesiacov po začatí procesu posudzovania. Občania, ale ani samosprávy nevedeli, ako bude proces pokračovať, čo sa stane s pripomienkami a podobne." To je citát zo stanoviska mesta Zvolen z 28. apríla 1994.
Záverečné stanovisko ministerstva životného prostredia z roku 1996 vzniklo ako finálny produkt nezákonného procesu posudzovania. To hovorí aj nález Ústavného súdu z novembra 2001. Toto záverečné stanovisko 3-krát preskúmal povoľujúci orgán a 3-krát zamietol návrh na vydanie územného rozhodnutie z dôvodu, že Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, nepredložila ku konaniu potrebné podklady, okrem iného aj zákonné záverečné stanovisko z procesu EIA. Bolo to v auguste 2002, v septembri 2003 a v septembri 2007.
V rámci tohto posúdenia viaceré úrady, samosprávy, občania, aj iniciatívy upozorňovali na to, že je potrebné, citujem: "...dopracovanie alternatívnych riešení na takú úroveň, aby boli objektívne porovnateľné," koniec citátu. To je citát z uznesenia mestského zastupiteľstva vo Zvolene č. 56/1995 zo septembra roku '95. A ďalší citát: "...podrobnejšie rozpracovať všetky alternatívy riešenia, stanoviť kritériá ich porovnávania a doplniť správu o hodnotení." Koniec citátu. Ide o výrok okresného úradu životného prostredia vo Zvolene z 20. augusta 1995.
Aj v odbornom posudku v správe o hodnotení sa uvádza, že, citujem: "...v správe sa odrazila rozdielna rozpracovanosť posudzovaných variantov, v nevyváženosti porovnávaných variantov s variantom vodného diela Slatinka." Napriek tomu, došlo teda k odporúčaniu tohto variantu vodného diela. A jedným z argumentov bola paradoxne údajne výborná úroveň spracovania tohto variantu.
Ja nebudem tuná už teda pokračovať v tejto časti, aby som vás príliš nevyčerpal.
A prejdem k tomu 3. dôvodu, prečo vyjadrujem nespokojnosť s touto odpoveďou, a to je ten, že za neadekvátne považujem vami prezentované chápanie rámcovej smernice o vode. V rámci implementácie Rámcovej smernice EÚ o vode na Slovensku prebieha za účasti odborníkov z rôznych štátnych akademických a mimovládnych subjektov dlhoročný proces identifikovania zmenených vodných útvarov, problémov, cieľov a nakoniec aj opatrení a dosiahnutie dobrého stavu vôd v povodí rieky Hron.
Na základe toho boli navrhnuté opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu vodných tokov. Medzi opatreniami nie je ani náznakom navrhnuté budovanie veľkých nádrží, ani vodného diela Slatinka, ale, naopak, sú navrhované opatrenia na odstránenie existujúcich priečnych prekážok v toku, zníženie znečistenia a podobne. Rámcová smernica o vode síce hovorí, že zásobovanie vodou je službou verejného záujmu. To však neznamená, že ak si niekto zmyslí, že potrebuje pre svoje podnikanie a maximalizáciu zisku veľa vody, štát je povinný za svoje zdroje, prípadne za verejné zdroje vytvoriť nádrž alebo mu povoliť odbery z rieky bez obmedzenia.
Štátne orgány v zmysle národnej legislatívy aj smernice o vode majú povinnosť povoliť iba také odbery vody z rieky, ktoré nepoškodzujú jej vodné ekosystémy. Ak je pravdou, čo uvádzate v odpovedi na moju interpeláciu, že, citujem: "V súčasnosti sa odbery vody realizujú na úkor prietokov v rieke, čím výrazne trpí životné prostredie v okolí Hrona a celej údolnej nive." Koniec citátu. Štát takto de facto skryte dotuje činnosť súkromných spoločností tým, že im nadmerne dovoľuje odoberať vodu z rieky Hron.
Elimináciu negatívnych vplyvov týchto odberov však neprenáša na toho, kto ich spôsobuje, ale na verejné zdroje, prípadne na Európsku úniu. A to je v priamom rozpore s rámcovou smernicou o vode, aj s ďalšími relevantnými predpismi.
A napokon po štvrté, z vašej odpovede, vážený pán minister, som sa nedozvedel odpoveď na moju otázku, kto menovite rozhodol v tejto veci, tak ako rozhodol. Podobne som sa nedozvedel ani to, prečo a kým bol naposledy zastavený proces prípravy návrhu dotknutého územia na dodatočné zaradenie do zoznamu chránených biotopov európskeho významu.
Z vyššie uvedených dôvodov, nepovažujem vašu odpoveď, vážený pán minister za uspokojivú. A žiadam pani predsedajúcu, aby dala hlasovať o mojom návrhu, nezobrať túto odpoveď na moju interpeláciu na vedomie. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcem sa len poďakovať kolegyni a som rád, že v tejto snemovni pribúda ľudí, ktorí majú aj environmentálne cítenie a myslenie.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, budem stručný a na úvod môjho doplňujúceho návrhu poviem len niekoľko slov. O sociálne a ekologicky orientovanom trhovom hospodárstve ako doktríne fungovania a smerovania nášho štátu sa píše v Ústave Slovenskej republiky. Minimálne od roku 1992, kedy sme sa ešte ako súčasť Česko-slovenskej federatívnej republiky zaviazali dodržiavať záväzky konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji. Definitívne od roku 2001, kedy vláda Slovenskej republiky prijala národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, máme povinnosť prihliadať nielen na sociálne a ekonomické, ale v maximálnej možnej miere aj na environmentálne aspekty rozvoja.
Predložený návrh novely zákona o investičnej pomoci obsahuje ustanovenie, ktoré by malo zabrániť tomu, aby sa investičná pomoc poskytovala na projekty ohrozujúce životné prostredie. To vítam, ale zároveň som presvedčený, že by sme mali k tejto problematike pristupovať nielen reštriktívne, ale aj proaktívne. Inými slovami, investičná pomoc by nielenže nemala poškodzovať životné prostredie, ale mala by ho aj zlepšovať. S týmto zámerom predkladám aj nasledujúci stručný a jednoduchý doplňujúci návrh, ktorý podľa môjho názoru vylepšuje predložený vládny návrh a dopĺňa do neho novú spoločensky žiaducu dimenziu. Preto si myslím, že nikto z vás, vážené kolegyne a kolegovia, by s prijatím tohto môjho doplňujúceho návrhu nemusel mať problém. Podotýkam, že pod návrhom je šestnásť poslaneckých podpisov. A teraz mi dovoľte predniesť samotný doplňujúci návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto.
1. V čl. I v bode 1 v § 1 ods. 1 sa za slovo "rozvoja" vkladá čiarka a slová, citujem, "zlepšenia životného prostredia a kvality života", koniec citátu.
Odôvodnenie: Účel poskytovania investičnej pomoci sa rozširuje o environmentálne parametre, ktorých zohľadnenie pri investičných stimuloch by malo byť samozrejmé pre krajinu oficiálne podporujúcu paradigmu trvalo udržateľného rozvoja s troma základnými piliermi, sociálnym, ekonomickým a environmentálnym.
2. V čl. I bode 2 v § 3 písm. a) sa za slová "existujúcom podniku" vkladá čiarka a slová, opäť citujem: "zlepšenie environmentálnych parametrov výroby", koniec citátu.
Odôvodnenie: Do definície investičného zámeru sa pripája aj environmentálny parameter výroby, ktorý by mal byť podľa predkladateľa súčasťou tejto definície z dôvodu žiaducej podpory ochrany životného prostredia pri akomkoľvek investičnom zámere.
3. V čl. I v bode 13 sa § 5 dopĺňa písm. d), ktoré znie:
"d) realizácia investičného zámeru vedie k zlepšeniu stavu životného prostredia."
A napokon po štvrté, v čl. I v bode 13 sa § 6 dopĺňa písm. d), ktoré znie:
"d) realizácia investičného zámeru vedie k zlepšeniu stavu životného prostredia", koniec citátu.
A odôvodnenie k týmto dvom posledným bodom: Tak činnosť technologických centier, ako aj centier strategických služieb by mala smerovať okrem iného i k zlepšeniu stavu životného prostredia. Z tohto dôvodu sa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci pre oba typy centier rozširujú o novú podmienku, ktorá zohľadňuje environmentálne aspekty investície.
Navrhujem, pán spravodajca, aby sme o bode 1 a 2 hlasovali spoločne a následne o bodoch 3 a 4 spoločne.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja som pôvodne ani nechcel vystúpiť v tomto bode programu, ale nedá mi nezareagovať na vystúpenie pani poslankyne Mezenskej, podporiť jej stanovisko. Fakt je, že tento zákon má skôr rámcový charakter a nerieši nejaké technické detaily, ale napriek tomu, myslím si, že uchováva určité status quo a v podstate podporuje dominantné postavenie jadrovej energie v tom energetickom mixe, ktorý na Slovensku máme. A v tomto zmysle tiež by som chcel zdôrazniť nutnosť prechodu na trajektóriu obnoviteľných zdrojov, ale ešte pred to by som si dovolil predradiť fenomén energetických úspor, v ktorom zaostávame ešte oveľa viac ako v oblasti obnoviteľných zdrojov a kde Slovensko má obrovské rezervy. Hovorí sa o niekoľkonásobnom zaostávaní v prepočte na jednotku vyrobeného hrubého domáceho produktu v porovnaní s technologicky najvyspelejšími krajinami. Čiže ak do niečoho investovať tie úzkoprofilové prostriedky, tak toto je tá ideálna oblasť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som, podobne ako moja predrečníčka, tiež chcel upozorniť na širší kontext tohto problému. Je to len zdanlivo úplná drobnosť, ktorá však v prípade, že ju neustrážime, môže mať dosť významné negatívne dôsledky. A tá tzv. drobnosť je architektonicko-urbanistická stránka umiestňovania a stvárňovania nových sociálnych bytových domov. Po ére panelákov, ktorá nám vizuálne znehodnotila nielen naše mestá, ale aj veľkú časť vidieckych sídiel, sa nám tu v posledných rokoch začína šíriť nová neresť, a to je výstavba bytových domov s často veľmi nízkou architektonickou kvalitou, s fasádami, ktoré sú farebne stvárnené v tých najabsurdnejších farebných kreáciách. A často sú tieto bytové domy lokalizované na rôzne siluetotvorné miesta v našej vidieckej krajine, ktoré často do značnej miery znehodnocujú.
Čiže nie som si istý, či to patrí priamo do zákona, alebo do nejakej podzákonnej normy. Ale urobiť v tomto poriadok by som považoval za veľmi záslužný počin zo strany predkladateľa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým žiada vládu Slovenskej republiky predložiť na 16. schôdzu Národnej rady komplexnú štúdiu uskutočniteľnosti avizovanej časti Zimných olympijských hier 2022, o ktorú sa vláda Slovenskej republiky plánuje uchádzať, a to vrátane ekologicko-environmentálnych aspektov a dlhodobej udržateľnosti plánovaných zariadení, ako aj návratnosti vynaložených investícií.
Po druhé, navrhujem doplniť program 16. schôdze o Správu o plnení Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja v Slovenskej republike, tak ako to vyplýva z unesenia Národnej rady č. 1989/2002 bod B.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Veľmi oceňujem vystúpenie pána kolegu Mičovského, hovoril mi z duše a akýmikoľvek komentármi a doplnkami k tomu, čo povedal, by som len znížil ľudský a umelecký dojem z jeho vystúpenia.
Ale prihlásil som o slovo aj z iného dôvodu, a to preto, aby som pripomenul to, čo voľakedy na IV. zjazde Československých spisovateľov povedal Ludvík Vaculík: "Moc korumpuje." A ako som sa práve tuná od kolegu Šebeja dozvedal, úplným prapôvodcom tohto bonmotu je lord Acton, ktorý k tomu ešte dodal: "A absolútna moc korumpuje absolútne."
Je to dôležité si pripomínať práve v týchto chvíľach rok po voľbách, kedy takmer absolútnu moc získala opäť po 23 rokoch jedna politická garnitúra a mala by si to pripomínať ona sama, pozerajúc sa do zrkadla, a mali by sme si to pripomínať my všetci ostatní. A ten dôvod a ten kontext a ten súvis s dnešným rokovaním je ten, že slovenský prezident nie je jediný vysoký ústavný činiteľ v tomto štáte, ktorý má problém s výkladom a výkonom svojich ústavných právomocí. Lákadlo prekračovania zverených ústavných kompetencií v opojení mocou je stále väčšou hrozbou pre našu spoločnosť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, ja som za ostatných päť týždňov oslovil členov a členku vlády ôsmimi interpeláciami. Nebojte sa, nebudem ich tu všetky čítať. Aj preto, že som na niektoré dostal už odpoveď. Takže z tých, na ktoré som ešte odpoveď nedostal, som vybral len dve.
Jedna sa týka školského ovocia. Téma a tie dve slová indikujú, ktorých dvoch členov vlády som zrejme logicky oslovil. Od pána ministra Čaploviča som dostal odpoveď, stručnú odpoveď s odkazom, aby som sa na detailnejšie podrobnosti opýtal pána ministra pôdohospodárstva. Tú odpoveď som dostal práve dnes. A od pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka som ju ešte nedostal, tak sidovolím prečítať moju interpeláciu.
Vážený pán minister, dovoľujem si vás interpelovať v súvislosti s nasledujúcimi okruhmi problémov týkajúcimi sa implementácie programu Školské ovocie/School Fruit Scheme, skrátene SFS, v materských a základných školách Slovenskej republiky za obdobie uplynulých piatich školských rokov, konkrétne do konca roka 2012.
Po prvé. Aká bola rôznorodosť podávaných produktov? V stratégiách je totiž deklarovaný sortiment možných podávaných druhov ovocia, respektíve zeleniny. Iná vec je však realita, t. j. reálne odbytované druhy a množstvá ovocia pre školy a škôlky.
Po druhé. Aké sprievodné aktivity, napríklad osvetu, zabezpečuje váš rezort v súvislosti s implementáciou programu, respektíve schémy? Pre aké cieľové skupiny? Na podporu programu sa na niektorých sledovaných školách osvedčila potreba osvetových aktivít nielen pre deti, ale aj pre rodičov, ako aj pre pedagogických a nepedagogických zamestnancov školy. Existujú nejaké tlačené materiály, videá či filmy o zdravej výžive detí? Ak áno, kde sú dostupné?
Po tretie. Akým spôsobom a s akými výsledkami v jednotlivých školských rokoch vykonávate monitoring dopadu schémy SFS na zdravie populácie cieľovej skupiny detí vo veku troch až pätnástich rokov? Radi by sme poznali výsledky takýchto šetrení, chorobnosť škôlkarov, školákov, porovnanie obdobia pred rokom 2009 a po roku 2009 a podobné komparácie.
Po štvrté. Ako sú chránené deti pred príjmom nežiaducich cudzorodých látok v ovocí a zelenine, predovšetkým rezíduí pesticídov, dusičnanov, ako aj pred ich kombinačným a kumulatívnym či synergickým efektom? Prakticky je to možné dosiahnuť iba zásobovaním z bezchemických, respektíve ekologických produkcií. Ako títo producenti sú preferovaní a zvýhodňovaní? Teda otázka znie, či sú, a ak áno, tak ako, a ak nie, či sa o tom uvažuje. Podotázka znie, či existujú a evidujú sa v tejto oblasti príklady dobrej praxe.
Po piate. Ako sa darí napĺňať prioritu č. 8 zmienenej stratégie, citujem, "podporiť lokálnych výrobcov a zjednodušiť distribúciu čerstvých produktov k deťom"?
Po šieste. Ako sa sleduje kvalita realizácie tejto schémy? Ktoré organizácie sú zahrnuté do jej realizácie a monitoringu? Prosil som uviesť menovite v štruktúre úloha - výsledok.
Po siedme. Existuje súpis negatívnych skúseností s realizáciou schémy Školské ovocie/SFS na Slovensku? Ak áno, kde je prístupný?
A po ôsme. Kto rozhoduje o schéme Školské ovocie/SFS na Slovensku? Je ustanovený riadiaci orgán? Kto sú jeho členovia a koho zastupujú? Kto rozhodol o slovenskej implementačnej praxi, čiže o tom, že 30 % školského ovocia bude kofinancovaných rodičmi?
Toľko teda tá prvá interpelácia.
Druhá je adresovaná ministrovi životného prostredia pánovi Petrovi Žigovi a znie:
Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci postupu ministerstva životného prostredia (ďalej len MPŽ SR) a ním riadených organizácii vo veci plánovaného vodného diela Slatinka. Pokiaľ som dobre informovaný, Európska komisia v roku 2012 požiadala Slovenskú republiku o doplnenie biotopov a niektorých lokalít do zoznamu území európskeho významu. Medzi týmito konkrétnymi požadovanými lokalitami bola aj lokalita Slatina, vodný tok s brehovými porastmi a cennými spoločenstvami plus vybrané priľahlé lesné spoločenstvá. To všetko v potenciálnom zátopovom území uvažovaného vodného diela Slatinka. Štátna ochrana prírody (skrátene ŠOP SR) už začala spracúvať návrh hraníc týchto požadovaných lokalít. Následne vraj prišiel pokyn z MŽP SR a ústredia ŠOP SR a výsledok je ten, že navrhované územie európskeho významu Slatina už v návrhu doplnenia pre Európsku komisiu nie je.
Moja prvá otázka v rámci tejto interpelácie preto znie, či je toto pravda. Ak áno, žiadam o vecné zdôvodnenie, ako aj informáciu o tom, kto konkrétne, na základe akých pohnútok takýto pokyn, respektíve pokyny vydal.
Ďalšia moja otázka na vás, vážený pán minister, je, ako chce MŽP SR zdôvodniť Európskej komisii nerešpektovanie jej požiadavky chrániť územie európskeho významu.
Teraz to trošku skrátim, aby som vás nezaťažoval, a prejdem k záveru:
Na záver mi dovoľte, vážený pán minister, vysloviť vážne znepokojenie z toho, ako vaše ministerstvo a ním riadená Štátna ochrana prírody SR opäť raz ustupujú tlakom namiereným proti prírode, krajine a životnému prostrediu.
Ďakujem za pozornosť.