Videokanál poslanca

vymazať

Len veľmi stručne zareagujem. Som určite veľmi za to, aby sa systémovo podporovala ochrana charakteru kultúrnej krajiny, revitalizácia vidieka. Publikoval som na túto tému desiatky a desiatky príspevkov či už vedeckých, alebo odborných, alebo populárno-vedeckých, takže v tomto sa s pani poslankyňou Košútovou určite zhodneme, ale znova zopakujem, nie som za to, aby sa prostriedky environmentálneho fondu využívali na iné účely, ako boli zriadené, lebo tým, ako keby sme dávali najavo, že naozaj ten pôvodný účel je zbytočný, že môžme tie prostriedky na nejaké jeden a pol roka viazať a že sa nemajú prioritne využívať na to, na čo by sa mali. Nakoniec prišli sme o dosť veľa prostriedkov vďaka tomu veľmi nevýhodnému predaju emisií, takže nezväzujme si ruky v tom envirofonde ešte ďalšími, ďalším viazaním. Ja viem, že to nie je dotácia, ale je to veľmi nízkoúročná pôžička, keď to tak mám povedať, ale faktický následok by bol ten, že by sme tie prostriedky nemohli využívať, tak ako sa využívať majú, v rozpätí minimálne na pol roka.
A druhá otázka, ktorá tu už párkrát padla, aká je predstava o tom, z akých zdrojov by sa vlastne tie prostriedky vrátili, pretože nie je nepravdepodobné, skôr je pravdepodobné, aj keď nechcem strašiť, že na budúci rok opäť minimálne lokálne, regionálne sa podobné problémy sa vyskytnú, keďže už dnes to máme na dennom poriadku a kde sa získajú tie zdroje na vrátenie tej pôžičky? Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Klíma a vo väzbe na ňu aj charakter počasia sa aj v našom regióne menia a prináša to so sebou okrem iného aj rastúcu intenzitu a frekvenciu mimoriadnych situácii. Robí to zo včerajších výnimiek dnešné pravidlo. Trpí tým určite aj naše poľnohospodárstvo. Niekedy celoplošne, častejšie však regionálne a lokálne.
Myslím si, že mám vyvinutý zmysle pre solidaritu a v zásade som za to, aby štát a v rámci neho my všetci sme pomáhali tým, ktorí sa ocitnú bez vlastného zavinenia v núdzi. Ak napriek tomu pravdepodobne nepodporím návrh zákona v predloženej podobe, bude to najmä preto, lebo si myslím, že prostriedky na túto podporu by sme nemali čerpať z environmentálneho fondu. Vždy som vnímal rezort pôdohospodárstva ako bohatšieho príbuzného v porovnaní s rezortom životného prostredia, a preto sa pýtam, prečo by mal chudobnejší sponzorovať bohatšieho? Na výbore sme boli informovaní, že na celú transakciu sa majú použiť prostriedky, ktoré sa získali z predaja emisií. Nechcem sa teraz vracať k notoricky známej škandálnej kauze predaja emisií. Chcem len pripomenúť, že takto získané prostriedky boli určené na niečo úplne iné. V prvom rade na elimináciu znečistenia ovzdušia, teda produkcie ďalších emisií, ako aj na systémové opatrenia súvisiace s prevenciou a adaptáciou vo vzťahu k zmene klímy. Ak by sme ich využili takto v súlade s pôvodným zámerom, som presvedčený, že by to pomohlo aj poľnohospodárom, aj keď možno nie z roka na rok, ale určite v strednodobom a dlhodobom horizonte. Druhú možnosť vidím v hľadaní zdrojov v iných rezervách, v rezervách vlády a tak ďalej a tak ďalej, ak sa už naozaj nedokážu nájsť prostriedky v rezorte pôdohospodárstva a takpovediac v priľahlých sférach. Chcem preto apelovať na predkladateľov tohto návrhu zákona, aby sa naozaj ešte pokúsili nájsť prostriedky na pomoc postihnutých farmárom mimo zdrojov environmentálneho fondu a zabránili tak okrem iného aj nebezpečnému precedensu, pretože keď prejde podpora v tomto prípade, môžme potom urobiť z tohto fondu takpovediac trhací kalendár a to, na čo bol určený, bude kdesi na okraji nášho záujmu. Ďakujem vám za pozornosť aj za pochopenie.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, to, čo poviem, stručne sa týka celého tohto balíka, ktorý predkladal pán minister Čaplovič, ale zhodou okolností to dopadlo tak, že som si uvedomil, že tento návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní je možno najvhodnejší na to, aby som v rozprave vystúpil so svojou stručnou pripomienkou.
Ja veľmi vítam ten opakovane deklarovaný zámer pána ministra podporovať rozvoj vedomostí a zručností v prospech rozvoja zelenej ekonomiky alebo celkového ozelenenia života našej spoločnosti. Verím, že súvisí aj s týmto posledne predkladaným zámerom, aj keď ho spomínal pri tom predchádzajúcom. V tejto súvislosti beriem aj ten spomínaný pozitívny príklad Fínska, ale s tými dôvetkami, ktoré tu taktiež odzneli, že by sme tento príklad mali brať naozaj komplexne. V tejto súvislosti však chcem upozorniť na obrovský deficit, ktorý má Slovensko vo sfére environmentálnej výchovy a vzdelávania, a naozaj sa to týka celoživotného vzdelávania, nielen vzdelávania na základných, stredných a odborných školách. Kým pred dvadsiatimi rokmi ten pomer medzi povedzme Slovenskom a Českou republikou, aby sme nemuseli ísť až do Fínska, bol približne vyrovnaný v tejto sfére, môžem povedať, keďže som sa tým dosť vtedy zaoberal, že sme za Českou republikou nejako výraznejšie nezaostávali. Za 20 rokov ten rozdiel je rádovo 50-násobný v prospech Českej republiky, keď použijeme také ukazovatele ako počet funkčných centier ekologickej výchovy a vzdelávania alebo počet dobrovoľníkov, ktorí avšak na profesionálnej úrovni a s nejakou, či už štátnou, samosprávnou alebo inou dotáciou, sa tejto problematike venujú. V Českej republike je to okolo 500 ľudí, u nás je to okolo 10 ľudí. Čiže vidíme, že tento stav je naozaj alarmujúci.
Nechcem ísť ďalej, nechcem hovoriť, ako sa to premieta do života spoločnosti, aj keď som o tom hlboko presvedčený, keďže nejde len o vedomosti, zručnosti, ale o isté hodnoty, ktoré našej mladej generácii, a nielen mladej generácii, chýbajú. Komplexne by som to možno nazval slovom gramotnosť. Ja viem, že rezort, ktorý vedie pán minister,  nie je jediný zodpovedný za tento stav, ale na druhej strane, keďže ide o výchovu a vzdelávanie, určite je to jeden z tých najviac zodpovedných subjektov. A preto by som chcel apelovať nielen pri definitívnej podobe týchto zákonov, o ktorých sme dnes hovorili, ale aj v praxi, nemusí to ísť len cestou legislatívy, niekedy sú možné aj oveľa jednoduchšie opatrenia typu organizačného alebo skoncentrovania nejakých finančných prostriedkov. Napríklad je to obnoveniespoločnej pracovnej skupiny ministerstva školstva a ministerstva životného prostredia pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie, ktorá pomerne dobre fungovala v minulosti. Predstavovala značný odborný potenciál. Mala výrazný poradenský, iniciačný potenciál. Nejakým nedopatrením zanikla a nejak sa nám ju nedarí obnoviť. To je veľmi jednoduché a finančné nenáročné opatrenie, ktoré sľubuje pomerne solídne efekty. Takže toto je ďalší apel na pána ministra.
A určite sa to nezaobíde aj bez určitých finančných zdrojov, takže nechcem tu teraz rozdávať recepty, určite by sa dalo vygenerovať niekoľko možných modelov. Hovorím, možno najjednoduchšie je sa ísť inšpirovať do Českej republiky, ako aj finančne podporiť tento pre budúcnosť nevyhnutný typ výchovy, vzdelávania a osvety.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dobré ráno. Tiež sa mi páči filozofia tohto zákona a možno z 95 percent aj znenie návrhu tohto zákona. V podstate tie pozitíva sa tu už vymenovali viackrát v tejto rozprave, ja by som chcel poukázať na určitý multiplikačný efekt, o ktorom sa možno menej hovorilo a doplniť možno ešte nejaké pozitíva, ktoré v tomto návrhu vidím. Hovorilo sa tu o tom, že tu máme obrovské množstvo na Slovensku práce, ktorú je treba urobiť, a nemá ju kto urobiť. Na druhej strane, rastúci počet nezamestnaných, alebo dlhodobo vysoký počet nezamestnaných, čiže túto anomáliu tento zákon by pomohol zmierniť. Hovorilo sa, že smeruje proti rovnostárstvu v odmeňovaní, čiže automaticky, by som povedal, proti jednej z veľkých, jednému z veľkých zdrojov demoralizácie v našej spoločnosti. Menej sa možno zdôrazňovalo, že pôsobí, alebo má potenciál pôsobiť, takpovediac socializačne, teda, že bude vracať do postihnutých komunít aj tento prvok, ja neviem, spolupráce, obnovia sa pracovné návyky a podobne, čo je naozaj jeden z najkatastrofálnejších trendov: táto dlhodobá strata pracovných návykov, a vôbec zmyslu pre to, že máme nejako spolu participovať na spoločnom diele, ktoré sa z týchto postihnutých komunít vytráca. Slabiny vidím v dvoch veciach. Kolega Matovič spomínal tú jednu, že naozaj môže dôjsť k prípadom, že tie postihnuté osoby, alebo dotknuté osoby budú postihnuté bez vlastnej viny. Jednoducho nebudú schopné nájsť tú prácu, na ktorú sa tento zákon viaže, a nebude to z ich viny. Tak toto by sme mali nejakým opatrením v tom zákone, možno v druhom čítaní, ošetriť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Milí páni ministri, dámy a páni, ja mám tri kratšie interpelácie, tak prosím o strpenie.
Tá prvá je adresovaná predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Ficovi a znie takto: Vážený pán predseda vlády, po každej výmene vlády sme svedkami väčších či menších personálnych zmien v štátnej správe. V oblasti, ktorou sa prioritne zaoberám, vošli do novodobých dejín Slovenska najmä dve vlny takýchto čistiek. Prvá sa spája s druhou vládou Vladimíra Mečiara. A druhá s prvou vládou Roberta Fica. Aj keď je treba zároveň dodať, že k bezprecedentným čistkám v rezorte životného prostredia došlo v čase, keď rezort viedli nominanti Slovenskej národnej strany a nie SMER-u - sociálnej demokracie. Za spomínanej vlády SNS na ministerstve životného prostredie bola odvolaná väčšina zásadových a kvalifikovaných riaditeľov, ba i radových odborných pracovníkov a strážcov zo správ národných parkov. O prácu prišli inšpektori životného prostredia, ktorí sa znepáčili svojim nadriadeným, ale aj viacerí vedúci odborných útvarov životného prostredia, ktorí nikdy neboli členmi žiadnej politickej strany a zabezpečovali solídnu, odbornú úroveň tohto rezortu. Došlo tým k nenapraviteľným morálnym škodám a ľudským i odborným stratám, za ktoré sa nik dosiaľ postihnutým pracovníkom ani len verejne neospravedlnil, ak nerátam moje ospravedlnenie, takpovediac v zastúpení iných funkcionárov pôsobiacich na vysokých postoch vo sfére životného prostredia. Hoci nemusím podotýkať, že v tom čase som žiadnu funkciu nemal.
Čo je však horšie, aj po voľbách 2012 boli prepustení ďalší kvalitní pracovníci zo štátnej správy či inšpekcie. Určite nie náhodou sú to zväčša práve tí, ktorí sa zasadzovali za účinnú ochranu životného prostredia a nebáli sa ísť v záujme ochrany celospoločenských hodnôt do sporu s vplyvnými jednotlivcami či skupinami.
Moja interpelácia na vás, pán premiér, teda znie: Má podľa vás Slovensko taký nadbytok schopných a zásadových ľudí, ochotných pôsobiť v štátnej správe, aby sme si mohli dovoliť ľahkovážne sa zbavovať tých najlepších z nich? Budete sa snažiť prehodnotiť rozhodnutia šéfov rezortov z čias vašej predchádzajúcej vlády a tým sa pokúsiť získať kvalitných ľudí, ktorí v tom období prišli o prácu, späť do štátnej správy? Zastavíte trend ďalšieho prepúšťania kvalitných ľudí zo štátnej správy pre životné prostredie, ako aj z ďalších rezortov? Zasadíte sa za to, aby pracovníci v štátnej správe, ktorí sa vďaka svedomitému výkonu svojej funkcie dostávajú do sporov, mali istotu, že za takéto zásadové postoje nebudú svojimi nadriadenými trestaní, odvolávaní z funkcií či dokonca prepúšťaní zo zamestnania?
Ďakujem za pozornosť a teším sa na skorú a vecnú odpoveď.
Teraz druhá interpelácia, ktorá je adresovaná ministrovi životného prostredia, pánovi Petrovi Žigovi: Vážený pán minister, v uplynulých dňoch priniesli naše médiá alarmujúcu správu o likvidácii významnej súčasti nášho prírodného dedičstva, pralesov pod Veľkým bokom v Národnom parku Nízke Tatry. Žiaľ, tento prípad nie je na Slovensku ojedinelý a predstavuje len ďalšie ohnivko v reťazi ničenia našich pralesov a ďalších nenahraditeľných prírodných hodnôt, pričom mementom z nedávnej minulosti je napríklad zničenie časti pralesa v lokalite Smrekovica, ale aj to, čo hrozilo napríklad národnej prírodnej rezervácii Poľana a k čomu len vďaka obetavému zákroku ochrancov prírody a vedcov nedošlo.
Deje sa tak paradoxne v čase, kedy nás chrániť naše pralesy okrem iného, okrem nášho vlastného zákona o ochrane prírody a krajiny zaväzuje stále viac medzinárodných záväzkov, z ktorých uvediem aspoň niektoré. Dohovor o biologickej diverzite, Dohovor o ochrane svetového, kultúrneho a prírodného dedičstva, alebo Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát, skrátene Karpatský dohovor. K posledne menovanému dohovoru bol v máji 2011, zhodou okolností práve v Bratislave, podpísaný protokol o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov, v čl. 10 ktorého sa okrem iného uvádza, citujem: "Každá zo zmluvných strán musí na svojom národnom území prijať opatrenia, ktoré sú zamerané na identifikáciu a ochranu prirodzených lesov, a to najmä pralesov v Karpatoch, vytváraním chránených území s dostatočnou veľkosťou a v dostatočnom počte, ako aj realizáciou iných konkrétnych opatrení." Koniec citátu. Požiadavky na záchranu posledných pralesov a pralesných zvyškov na Slovensku podporujú okrem vyššie uvedeného aj ďalšie skutočnosti, pričom údaje čerpám z výskumu uskutočneného a publikovaného mimovládnou organizáciou FSC Slovensko v tomto roku. A podľa týchto výsledkov je výmera slovenských pralesov medzičasom zredukovaná na desaťtisíc stoštyri hektárov, čo predstavuje púhych 0,21 % plochy nášho štátu, 68,5 % výmery slovenských pralesov sa nachádza v piatom stupni ochrany a zvyšok je dosiaľ nechránený. Ale ak má dôjsť k naplneniu toho protokolu, ktorého sme signatármi, je logické, že by sme mali prikročiť aj k preventívnej ochrane týchto, dosiaľ nechránených zvyškov našich pralesov. A čo je ďalší podporný argument pre ich ochranu, je skutočnosť, že veľká väčšina výmery pralesov na Slovensku sa nachádza na štátnych pozemkoch nevyžadujúcich kompenzáciu majetkovej ujmy neštátnym vlastníkom z titulu ochrany.
Na základe vyššie uvedeného, vážený pán minister, interpelujem vás vo veci nedostatočnej ochrany pralesov a pralesných zvyškov na Slovensku. Zároveň si vás dovoľujem požiadať o urýchlené kroky k tomu, aby pralesy na Slovensku začali byť účinne chránené.
Ďakujem za pozornosť a vyslovujem nádej na čo najskoršiu a čo najkonkrétnejšiu odpoveď.
A tretia interpelácia adresovaná ministrovi kultúry, pánovi Marekovi Maďaričovi: Vážený pán minister, zainteresované odborné kruhy, občianske združenia, ale i širokú verejnosť v týchto dňoch pobúrila likvidácia jednej z posledných pamiatok industriálneho dedičstva na území Bratislavy, areálu bývalej cvernovej továrne, skrátene,, Cvernovky, na Páričkovej ulici v mestskej časti Ružinov. Tento akt nadväzuje na podobné činy z nedávnej minulosti, kedy Bratislava prišla o mnohé hodnoty industriálneho dedičstva, okrem iných Kablo, Danubius, Elektrik, Gumon, Tabaková továreň a ďalšie.
Vážený pán minister kultúry, vzhľadom na to, že pamiatková starostlivosť a ochrana kultúrneho dedičstva, medzi ktoré industriálne pamiatky vrátane bývalej cvernovej továrne v Bratislave nepochybne patria, je v kompetencii vášho rezortu, interpelujem vás vo veci ich neopodstatnenej a podľa našich zistení aj protiprávnej likvidácie.
Svoju interpeláciu zhrniem do troch hlavných bodov.
Po prvé. Prečo neboli do dnešného dňa vyhlásené za národné kultúrne pamiatky všetky štyri historické objekty areálu Cvernovky, ako to navrhoval Pamiatkový úrad Slovenskej republiky už v roku 2007? Prečo ministerstvo kultúry a ním riadené inštitúcie neurobili v uplynulých rokoch všetky potrebné kroky na zachovanie industriálneho kultúrneho dedičstva?
Po druhé. Je asanácia Cvernovky legálna, spoločensky nezávadná a v súlade s verejných záujmom vo vzťahu k povinnosti chrániť kultúrne dedičstvo na území Slovenskej republiky, platnosti, resp. neplatnosti búracieho povolenia a ďalších právne relevantných náležitostí, zdraviu obyvateľov a ochrane životného prostredia?
A po tretie. Ako chce Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a ním riadené inštitúcie zabrániť likvidácii ďalších vzácnych hodnôt nášho kultúrneho dedičstva v budúcnosti? Aké konkrétne kroky plánujete v tejto veci podniknúť vo sfére legislatívnej, organizačnej, personálnej vrátane vyvodzovania osobnej zodpovednosti, prípadne v ďalších oblastiach? Pri vypracúvaní odpovede na moju interpeláciu si vám dovolím navrhnúť súčinnosť s ostatnými členmi vlády, ktorých sa táto problematika týka.
Záverom ďakujem za pozornosť a teším sa na skorú odpoveď. Vďaka.

Ďakujem pekne. Na jednej strane súhlasím s tým, čo ste povedali, čo sa týka autority podpredsedu vlády alebo ktoréhokoľvek iného člena vlády. Na druhej strane je fakt, že okrem toho, čo má zapísané v kompetenčnom zákone, aké teda kompetencie, a okrem toho, akú, povedal by som, autoritu vyžaruje jeho osobnosť, tak myslím, že tá autorita súvisí s tým, akú reálnu silu a autoritu požíva v tej vláde a že je to otázka celej tej vlády, ako chápe tento post a túto agendu, a v tom zmysle som myslel tú silu autority, ktorú by sme pre posty, ktoré zastrešujú naozaj takéto aktuálne výzvy, ktorými budeme čím ďalej, tým viac čeliť v 21. storočí, mali by sme vybaviť príslušných členov vlády takouto čo najvyššou autoritou, aby naozaj neboli piatym kolesom u voza, ako sme to toho niekedy boli svedkami, ale naozaj boli postavení rovnocenne takým významným podpredsedom vlády, akých som spomínal, sa kumuluje ich funkcia s ministerstvom financií alebo zahraničných vecí.
A k pánovi kolegovi Martvoňovi možno len toľko, že tá jeho reakcia nevytvára nejakú argumentačnú bázu, pretože by malo dochádzať k tejto dezintegrácii, lebo ak je to aj pravda, čo hovoríte, tak tá dezintegrácia v podstate zase len viac zaťaží štátny rozpočet a rozbije tú agendu do tuším siedmych subjektov, ako som narátal v tom návrhu, čo je dosť absurdné.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, ja by som nadviazal kontinuálne na predrečníčku s veľmi podobným návrhom, a to návrhom, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov uzniesla, že vráti navrhovateľovi návrh zákona na dopracovanie.
Teraz dovoľte, aby som vám skôr, ako budeme hlasovať o tomto návrhu, uviedol niekoľko dôvodov a zároveň námetov predkladateľovi na dopracovanie tohto návrhu. Uvedomujem si ako zrejme všetci v tejto sále, že ide o zákon týkajúci sa v prvom rade činnosti vlády a jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy. Ale zároveň ide o právny predpis, ktorý sa vo svojich dôsledkoch bude týkať všetkých obyvateľov Slovenska. Napokon, ak by tomu tak nebolo, neriešili by sme túto problematiku zákonom, ale nariadením vlády, vyhláškou či inou podzákonnou normou. A teraz k tým dôvodom, ktoré ma viedli a spolu so mnou aj ostatných členov nášho poslaneckého klubu k predloženiu tohto návrhu.
1) Jednotná koordinácia a komplexné zastrešenie vnútroštátnych ľudskoprávnych politík je európskym štandardom. Ako to napokon vo svojej zásadnej pripomienke k tomuto návrhu zákona konštatovalo, pokiaľ som dobre informovaný, aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Návrh novely kompetenčného zákona smeruje práve opačným smerom. K dezintegrácii v koordinácii tejto problematiky, a teda protirečí našim medzinárodným záväzkom v oblasti ľudských práv.
2) Účel návrhu novely kompetenčného zákona nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde sa v časti posilnenie postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete hovorí o upevnení jednotnej a konzistentnej európskej politiky s dôrazom na posilnenie vnútroštátnej koordinácie pri tvorbe a implementácii stratégií a politík Európskej únie s ústrednou politikou Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Avšak návrh novely kompetenčného zákona ponecháva viaceré agendy priamo súvisiace s Európskou úniou na iných ústredných orgánov štátnej správy, ako je spomínané ministerstvo zahraničných vecí.
3) Návrh novely kompetenčného zákona je vnútorne nekonzistentný. Napríklad Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky premenúva na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí s cieľom komplexne zastrešiť celú agendu európskych záležitostí, a pritom celý rad relevantných agend ponecháva mimo takto premenovaný rezort zahraničia.
4) Problematika ľudských práv, práv národnostných menšín a rodovej rovnosti sa rozdeľuje medzi viaceré ústredné orgány štátnej správy. Jeho koordinácia sa dezintegruje a z časti novely úplne vypadáva.
5) Medzi novo kreovanými radami chýba obnovenie činnosti Rady vlády pre trvalo udržateľný rozvoj, existencia ktorej je našim medzinárodným záväzkom od roku 1992 a ktorá tu po 12 rokov aj viac či menej úspešne fungovala. Týmto zároveň navrhujem, aby bol opätovný vznik tejto rady zahrnutý do dopracovaného návrhu tohto zákona.
6) Návrh vrátiť do návrhu, návrh teda, ktorý som predložil na úvod, vrátiť do tejto novely, alebo vrátiť tú novelu, pardon, na dopracovanie, podporuje aj skutočnosť, že k tomuto návrhu, ako tu už bolo spomínané, bolo v rámci medzirezortného pripomienkového konania vznesených, teda nechcem povedať rekordných, už som videl aj viac, ale naozaj úctyhodných počet 148 pripomienok alebo 149, ak sa mýlim, ma opravte. Z toho 59 zásadných, pričom veľká väčšina tých zásadných pripomienok nebola akceptovaná vôbec alebo boli akceptované len čiastočne a vyhodnotenie tohto medzirezortného pripomienkového konania vo viacerých prípadoch nezodpovedá skutočnosti a jeho teda priebehu.
Ak by som mal v krátkosti zhrnúť, v čom vidím ďalšie hlavné negatíva navrhovaného modelu riešenia problematiky, uviedol by som aspoň tieto. Znamenal by koniec jednotnej koordinácie a komplexného zastrešenie ľudskoprávnych politík na Slovensku, pričom doterajší model oceňovala okrem iných aj Európska komisia.
Po ďalšie. Nie je zrejmé, ako bude do nového modelu zapojený nový splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity.
Po ďalšie. Na ministerstvo vnútra prechádza len riešenie mimoriadne nepriaznivých situácii rómskej komunity, pričom otvorenou zostáva otázka podpory sociálnych a kultúrnych potrieb tejto komunity.
Po ďalšie. Jednotlivé navrhované ministerstvá nemajú administratívne kapacity ani prax s administráciou dotačných programov. Takže avizovaná úspora, efektívnosť vynakladaných prostriedkov hrozí skôr pravým opakom. Tiež to tu už odznelo.
Po ďalšie. Nie je jasne definovaný subjekt, ktorý by bol zodpovedný za tvorbu a koordináciu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, a napokon nie je jasná ani budúcnosť modelu ďalšej podpory občianskej spoločnosti rozpracovaného predchádzajúcou vládou. Ja som to spomínal aj v tom vystúpení v rozprave k programovému vyhláseniu vlády, že ak všetko možné môžme vyčítať predchádzajúcej vláde, tak v tejto oblasti dosiahla solídny pokrok a bolo by žiaduce naň nadviazať.
Ak by som to mal zhrnúť, samotné zrušenie postu podpredsedu vlády, ktorý mal vo svojej pôsobnosti problematiku ľudských práv, menšín, rodovej a inej rovnosti, zvyšovania kvality života, udržateľného rozvoja a donedávna tiež podporu rozvoja vedomostnej spoločnosti, považujem za krok späť vo vývoji spravovania vecí verejných na Slovensku. To, že namiesto neho má vo vláde pôsobiť podpredseda poverený zabezpečovaním veľkých infraštruktúrnych projektov, alebo ako sa teda tá jeho náplň bude volať, ešte to myslím, ani vláda nemá celkom jasné, ale približne o toto by malo ísť. Vnímam ho ako symbolický návrat z 21. storočia kamsi do polovice 20 storočia z éry postindustrializmu do prekonanej éry industriálnej spoločnosti. Ak sa post takto zameraného podpredsedu vlády zruší len v snahe šetriť finančné prostriedky, skutočnosť môže byť práve opačná. Reálnu agendu niekto vykonávať musí, nech s už bude nachádzať na akomkoľvek úrade. Ak bude integrovaná a spravovaná efektívnym tímom expertov pôsobiacich na jednom úrade, bude to aj s platom podpredsedu vlády stáť štátny rozpočet takmer určite menej ako koordinácia problematiky rozptýlenej na rôznych rezortoch. Vláda si v tomto smere zjavne protirečí, keď na jednej strane volá po integrácii štátnej správy napríklad na krajskej úrovni, verejnej správy prípadne. My sme uvažovali, že pôjde presun na samosprávne kraje. Na druhej strane problematiku ľudských práv dezintegruje. Dokonca si myslím, že ak berieme vážne výzvy 21. storočia, mimoriadne neuspokojivý stav celej tzv. nadstavbovej sféry na Slovensku a ďalšie argumenty, mal by takýto podpredseda vlády disponovať podobnou autoritou ako napríklad minister financií či minister zahraničných vecí.
A napokon, keď už hovoríme o zmene kompetenčného zákona, neodpustím si ešte niečo, hoci je to zdanlivo z iného súdka. Keď už otvárame kompetenčný zákon, tak by som sa vrátil po tom, po čom dlhodobo voláme, a to je presun kompetencií vo sfére napríklad národných parkov a iných chránených území pod rezort životného prostredia, čo je takpovediac medzinárodný štandard, a naša anomália, ten fakt, že tomu tak nie je dosiaľ.
Žiaduce a dlhodobo odsúvané je aj doriešenie kompetencie rezortu životného prostredia vo sfére krajinného plánovania, ochrany a udržateľného manažmentu krajiny, ochrany lesov a pôdy. Naopak, za neprimerané považujem niektoré kompetencie hospodárskeho či investičného charakteru, ktoré sa postupne ocitli v envirorezorte, hoci na úseku, napr. na úseku vodného hospodárstva, a viem si predstaviť ich presun pod relevantný rezort s hospodárskym zameraním. Pri tejto príležitosti by som rád na potrebu týchto pred voľbami spomínaných a po voľbách zabudnutých kompetenčných zmien odporučil vláde Slovenskej republiky namiesto nie veľmi šťastných zmien navrhovaných v tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni, opatrenia, ktoré navrhuje realizovať predkladaný návrh zákona majú podporiť rast našej ekonomiky. Rast však môže mať, ako vieme, rôznu podobu. Osobne mi je oveľa sympatickejší rast kvality ako kvantity. Nechcem v tejto chvíli príliš filozofovať, a to ani o tom, či je naša zaujatosť, iba fascinácia zaklínadlom rastu viac cestou do raja alebo do pekla. Nechcem sa, na obe tieto alternatívy, by totiž existovalo dosť príkladov z nedávnej i dávnejšej histórie, nechcem sa momentálne venovať ani kritike zavádzajúceho charakteru scestných indikátorov typu hrubý domáci produkt, ktorými rast či údajný rast meriame. Ale verím, že aj na takúto zásadnú diskusiu príde, napr. pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013 alebo pri iných vhodných príležitostiach, lebo o tomto všetkom by sa podľa môjho názoru malo oveľa viac hovoriť v porovnaní s tým, akú malú pozornosť týmto zásadným veciam venujeme.
Ale, samozrejme, nestačí o tom hovoriť v tejto snemovni ani v našej vláde, ale musí to mať rozmer širší, medzinárodný, európsky a podľa možnosti aj globálny. Chcem sa tentoraz venovať len tomu, čo bezprostredne súvisí s návrhom tohto zákona, a to je otázka, na aký typ rastu chce vláda prípadné zdroje, ktoré vzniknú v prípade prijatia tohto zákona a v prípade, že ten manéver, ktorý ten zákon predpokladá sa aj úspešne zrealizuje, tak ako sa tieto dodatočne získané zdroje využijú. Či pôjdu na podporu masívnych až megalománskych, neraz umelo predražených investičných veľkoprojektov, neraz adresovaných spriateleným firmám a navyše často realizovaných metódou za každú cenu, pretože na nedávno ukončenom summite Rio+20, ale aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády sa zdôrazňuje aj priorita iného, takzvaného inkluzívneho, teda sociálne vnímavého zeleného rastu.
A preto navrhujem, aby sme schválenie tohto návrhu zákona podmienili tým, že prioritne sa zo zdrojov, ktoré sa ním plánujú vygenerovať, budú podporovať práve takéto projekty a takýto typ inkluzívneho zeleného rozvoja alebo rastu. Teda taký typ udržateľného rozvoja, ktorý je priaznivý ako z ekonomického, tak aj sociálneho a environmentálneho hľadiska. Jeho možnosti sa ponúkajú na každom kroku: od oblasti energetických úspor a rozumného využívania obnoviteľných zdrojov cez zber, separáciu a recykláciu odpadov, revitalizáciu remesiel a regionálnej či miestnej výroby, obnovu kultúrneho dedičstva, udržateľný turizmus až po alternatívne poľnohospodárstvo a opätovné intenzívnejšie využívanie pustnúcej vidieckej krajiny. Moja otázka znie: Či mi vedia takýto typ využitia prostriedkov v prípade prijatia tohto zákona predkladatelia garantovať? Opäť zdôrazňujem, že by to bolo v súlade s viacerými tézami programového vyhlásenia vlády.
A vás, vážené kolegyne poslankyne a poslancov si dovoľujem požiadať, aby ste zohľadnili túto moju požiadavku predtým, ako sa rozhodnete, ako budete hlasovať za tento zákon.
A za seba môžem logicky povedať, že pri hlasovaní o návrhu tohto zákona sa budem týmito kritériami, o ktorých som v predchádzajúcich minútach hovoril, riadiť. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ja budem veľmi stručný, nechcem spochybňovať to, čo povedal pán minister, sme v situácii, v akej sme, a zrejme iné riešenie momentálne nie je, ale chcem povedať, že to je len "a" v tomto celom, to "b", na ktorom sa aj zakladá nakoniec filozofia s tými emisnými povolenkami celého toho biznisu, je o tom, aby sa zlepšoval stav životného prostredia, znižovalo znečistenie ovzdušia, čiže by som apeloval, aby naozaj tie príjmy, ktoré firmy a znečisťovatelia získajú z predaja emisií alebo emisných kvót, lepšie povedané, alebo z pridelených emisných kvót, aby sa naozaj využívali na zelené projekty, lebo o tom to celé je, a nie na obohacovanie samotných znečisťovateľov.