Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Ak dovolíte, vážené dámy, vážení páni, ja budem pokračovať v tom, čo som začal. Veľmi telegraficky, v tej prvej časti som sa snažil poukázať na taký neštandardný spôsob, aj keď už v poslednom čase dosť aplikovateľný, čo sa týka pozmeňovania alebo doplňovania či už novely, alebo nového návrhu zákona mnohými pozmeňovacími návrhmi a práve, žiaľ, z dielne vlády prostredníctvom samozrejme poslancov, čo výrazným spôsobom potom deformuje, respektíve ovplyvňuje celý návrh zákona a čo je najhoršie, že potom subjekty, dotknuté subjekty, všetky relevantné subjekty majú šancu sa v dostatočnom čase k tomuto, k týmto zmenám vyjadriť a platí to aj pre tento návrh zákona, keď mnoho malých podnikateľov nemalo šancu cez pripomienkové konania dať svoj názor, ovplyvniť v podstate celý ten návrh a toto, myslím, že nie je dobrá cesta, ktorou sme sa vybrali teraz v rámci tohto parlamentného obdobia.
Povedal by som tiež, že som sa mýlil, keď som si myslel, že vláda už aj na základe vládneho zákona už vystrieľala všetku tú muníciu, čo sa týka nejakých daňových opatrení, keď už prišla so zmenou, teda zrušením rovnej dane a prešla na 23-percentnú sadzbu pre právnické osoby a takzvanú progresívnu daň pre fyzické osoby, takisto sa zvyšovali odvody. Toto všetko v každom prípade negatívne zapôsobilo na podnikateľské prostredie, ale opak je pravdou, mýlil som sa a terajší tento návrh opäť len deformuje to podnikateľské prostredie, zhoršuje ho, pretože prichádzame vlastne s novou daňou takzvanou daňovou licenciou, alebo tiež hovorené daňou zo straty. Tá v každom prípade, ako som spomínal, tým, že každá firma, každá právnická osoba je povinná zaplatiť minimálnu daň podľa výšky obratu a to od 480 eur a do 2 880 eur, a samozrejme nevynímajúc ani firmy, ktoré vykázali straty, v konečnom dôsledku to bude mať opäť len negatívny dopad na podnikateľské prostredie a motivovanie podnikateľov respektíve aj začínajúcich podnikateľov vôbec sa takto, takto aktívne ekonomicky realizovať.
To, čo som tiež už povedal, že tá implementácia tak vážneho daňového nástroja do návrhu zákona prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu je dosť zarážajúci a tým trpí stabilita podnikateľského prostredia, ako aj predvídateľnosť zmien podnikateľskej legislatívy. Tu pripomeniem jednu moju takú skúsenosť s nemenovaným diplomatom, keď sme sa rozprávali o podnikateľskej legislatíve, tak mi povedal, že na Slovensku sa o podnikateľskej legislatíve vie iba toľko, že bude menená. No to je veľmi zlý pohľad v podstate ľudí aj z vonku a takto možnože pozerajú tým pádom aj potenciálni investori na to, ako ako to podnikateľské prostredie na Slovensku existuje. Takisto zníženie percentuálnej sadzby, alebo sadzby dane z príjmu právnických osôb z 23 na 22 % je síce naoko pozitívne, ale na druhej strane svojím spôsobom to vytvára priaznivejšie podmienky v kombinácii s tou daňou alebo daňovou licenciou skôr pre veľké spoločnosti ako pre malé firmy. Tomu sa ešte samozrejme, toho sa ešte samozrejme dotknem.
Chcel by som teraz urobiť nejakú takú krátku analýzu dopadov daňovej licencie predovšetkým na malé podniky, ktorých typickým predstaviteľom sú či už malé obchody, malé firmičky, ale aj takí začínajúci podnikatelia alebo firmy, ktoré sú vo fáze rozbehu. Podľa viacerých analýz dopadov daňovej licencie na celkové daňové zaťaženie je zrejmé, že najviac postihnutí budú podnikatelia, ktorí nie sú platcami DPH a majú obrat nižší, ako je 49 790 eur. Títo podnikatelia budú musieť dosiahnuť oproti terajšiemu stavu vyššiu minimálnu ziskovú maržu, inak budú mať vyššie daňové zaťaženie, ako je 23, resp. 22 %. Podobné problémy budú mať aj firmy s nízkym obratom do pol milióna eur, ktorí sú platcami DPH. Naviac, tie už budú musieť platiť daňovú licenciu, tú vyššiu sadzbu 960 eur. Predpokladá sa, že do tejto skupiny bude patriť viac ako 50 % všetkých podnikov, čo teda je skutočne veľký dopad, hovorím skôr negatívny, na veľkú časť podnikateľov na území Slovenska.
Podľa uskutočneného prieskumu Združenia mladých podnikateľov Slovenska až 17 % týchto podnikateľov zvažuje po zavedení daňovej licencie ukončiť svoje podnikanie. Myslím si, že pán minister, neviem, či je tu, by si to mal zobrať do úvahy, pretože ak by sa toto naplnilo, tak minimálne značná časť možno predpokladaných príjmov nepríde do štátneho rozpočtu a toto je len tiež taký výkričník a také memento nad tým, ako, či to nebolo a nebude kontraproduktívne, takéto zásahy do podnikateľského prostredia v súvislosti s ďalším daňovým zaťažením.
Na druhej strane zavedenie daňovej licencie najmenej zasiahne firmy s obratom nad pol milióna eur. Nie je preto ani veľkým prekvapením, že veľké spoločnosti ani takto nekladú nejaký vážny dôraz na túto daňovú licenciu. A aj tie, ktoré sú v rôznych asociáciách, povedzme ako je Klub 500 a podobne, ktorí dokonca sú ešte aj v Národnom fronte, teda prepáčte, v Rade solidarity a rozvoja, že vlastne títo nemajú nejaký vážny záujem alebo nejak sa ich to vážne nedotýka a skôr by som povedal, že majú tú výhodu, že tá sadzba sa mení z 23 na 22 %, čiže v konečnom dôsledku tieto budú mať skôr z týchto opatrení tejto vlády prospech.
Spomínaný prieskum tiež jasne dokazuje, že väčšina začínajúcich, ale aj existujúcich podnikateľov požaduje odklad platenia daňovej licencie minimálne na tri roky. Ja sám mám dlhodobé skúsenosti s týmto, keď som sa venoval stovkám podnikateľov od ich počiatku, začiatku podnikania až po nejaký taký rozbeh a musím povedať, že väčšina z nich nebola schopná po dobu dvoch - troch rokov dosiahnuť zisk. To znamená, že zavedením tejto daňovej licencie opäť budú len viac daňovo zaťažovaní a zhoršíme im to prostredie a možno, že v určitej fáze ich rozvoja v podstate ich donútime k tomu, že zastavia svoje podnikanie. Myslím si, že jeden rok je veľmi málo. Myslím si, že skutočne tie tri roky by bolo optimálne obdobie na to, aby sme potom mohli, aby sa tieto teda firmy vedeli finančne zastabilizovať, aby potom potenciálne sme mohli aj takúto daňovú licenciu na nich uplatňovať.
K tomu celkovému daňovému zaťaženiu, zrejme prispeje k tomu aj zmena odpočtu daňovej straty, ktorú podľa návrhu, tohto návrhu zákona bude môcť firma odpočítavať najviac štyri po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobie oproti doterajším siedmim. Myslím, že to je opäť taký jeden negatívny prístup, pretože je dobré, aby predovšetkým tie malé firmy mali v podstate lepšiu možnosť rozložiť tú daňovú stratu do dlhšieho obdobia.
Tú snahu o maximalizáciu daňových príjmov aj cez tento nástroj by som bol ochotný akceptovať, pán minister, keby ste tak venovali trochu pozornosť, pokiaľ by som videl úprimnú a maximálnu snahu vlády znižovať výdavky štátnej a verejnej správy a tiež efektívne vynakladať zdroje na verejné investície. Opak je ale pravdou. Tak Národná banka Slovenska, ako aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje poľavanie v konsolidačnom úsilí vlády na, predovšetkým na strane výdavkov. Je zrejmé, že ak sa vláde podarí naplniť plánovaný deficit verejných financií, teda pod tie 3 %, bude to len na úkor zvýšenia daňového zaťaženia podnikateľov, resp. iných neštandardných príjmov. Či už sú tu spomínané mimoriadne dividendy, kde spoločnosti, kde štát má určitý podiel, majú snahu teraz emitovať dlhopisy a takýmto spôsobom síce získať teraz zdroje, ale v každom prípade budú zaťažovať tieto spoločnosti, pretože tieto zdroje bude treba po čase vrátiť. A toto všetko bude mať, celý ten takýto prístup konsolidácie bude potom mať len negatívne dopady. Ale v konečnom dôsledku toto, čo chcem zdôrazniť, že celé to, celý ten návrh a predovšetkým v súvislosti s daňovými licenciami bude mať negatívny dopad na zamestnávanie, na zvýšenie nezamestnanosti, pretože aj mnoho mojich, mnoho mojej komunikácie s malými podnikateľmi v podstate len hovorí o tom, že mnohí z nich uvažujú o ukončení svojej podnikateľskej činnosti práve kvôli tomuto ďalšiemu takému netradičnému daňovému nástroju a teda ďalšiemu daňovému zaťaženiu, ak si zoberieme, že celkovo to odvodové daňové zaťaženie, ktoré tu bolo doteraz, plus tie daňové licencie nepridajú na snahe podnikateľov, aby mali záujem v rámci takýchto ťažkých podmienok podnikať.
Ja by som chcel na záver, pán minister, ak by môj kolega Zajac vás nevyrušoval permanentne, tak by som vás chcel požiadať, aby ste z tohto návrhu zákona, ako, myslím, to už hovoril aj pán Štefanec, aby boli teda vynechané z tejto spoločnej správy tie body, ktoré sa dotýkajú tej daňovej licencie a by možnože bol väčší priestor na diskusiu, pretože tým, že to išlo vo forme pozmeňujúceho návrhu, mnoho relevantných subjektov a združení, asociácií podnikateľov nemalo možnosť diskutovať. Možnože nemalo možnosť prísť, možnože s konštruktívnymi názormi, aj možno v súvislosti s tým, že tá daňová licencia, áno, do určitej miery je tam snaha o to, aby sme znižovali tie daňové, alebo tie daňové úniky, aj keď to, myslím, že nie je nejaký neštandardný, teda štandardný nástroj, ale v každom prípade, aby sa možnože našiel nejaký spoločný mechanizmus, ktorý by vylepšil tento návrh a v konečnom dôsledku, aby bolo zjavné, že je tu nejaký spoločenský konsenzus, myslím, v rámci tej podnikateľskej sféry, že chceme spoločné dobro.
Osobne si myslím, že je treba hľadať v podstate tie rezervy, čo sa týka daňových príjmov, na strane spotrebnej dane DPH. Ja vidím, že tá snaha tu je, ale nemyslím si, že tento návrh cez daňové licencie bol ten optimálny, ktorým budeme naháňať a skôr hovorím, bude mať negatívny dopad na tie menšie spoločnosti, na tie začínajúce firmy, ktoré potrebujú minimálne tie dva - tri roky. Mám trinásť - štrnásťročnú skúsenosť s tým, že tie firmy za tie tri roky len ťažko nadobúdajú tú finančnú stabilitu tak, aby v podstate vedeli vykázať nejaký zisk. Takže je treba, aby sa možno tieto návrhy ešte prediskutovali a aby sme našli tento konsenzus.
Inak, ako som spomínal pred malou chvíľou, určite aj toto môže mať negatívny dopad, pretože tie signály sú od podnikateľov, mnohí, aj z mojej skúsenosti, že toto už je príliš veľa na to a niektorí skutočne podnikajú na hrane v tom zmysle, že ako tak vedia uživiť rodinu a prípadne tých najbližších zamestnancov, aby vôbec mohli pokračovať vo svojom podnikaní. Takže s touto výzvou, pán minister.
Ďakujem pekne za pozornosť. No a dúfam, že sa tu ešte stane nejaký taký malý zázrak. Ďakujem pekne.

Ja samozrejme, je to novela zákona o dani z príjmov. Prakticky táto novela okrem viacerých takýchto závažných opatrení, ktoré sú v určitej miere aj pozitívne, ale chcem začať tým, čo možno začala pani kolegyňa Žitňanská, potom aj pán poslanec Štefanec, že táto novela výrazným spôsobom je ovplyvňovaná množstvom pozmeňovacích návrhov, ktoré vlastne už dávajú iný charakter celému tomuto návrhu a v každom prípade súvisí to s tým, do akej miery mohli tie relevantné subjekty, ktorých sa to dotýka, teda podnikateľská verejnosť a predovšetkým malé, stredné firmy, reagovať, alebo teda zasahovať v rámci pripomienkového konania, v rámci určitých reakcií, komunikácií a podobne. Musím len zopakovať, čo tu už bolo povedané, že práve tí podnikatelia, ktorých sa to významným spôsobom dotýka, prakticky nemali takmer žiadnu šancu reagovať, pretože tento pozmeňovací návrh vlastne nebol ešte formálne zachytený v tejto novele, aj keď sa, povedzme, už tak o tom hovorilo a médiá do určitej miery to komunikovali.
Čo je ale dôležité a bolo to tu tiež spomínané, že množstvo práve z tejto skupiny podnikateľov, malých podnikateľov, ktorých sa tie daňové licencie alebo daň zo straty, takto ľudovo už nazývané, v podstate dotýka, tí skutočne nemohli nijakým spôsobom zasiahnuť a ovplyvniť prakticky tieto opatrenia, ktoré sú teraz už tu formálne predložené a teda v rámci spoločnej správy aj na rokovanie tohto pléna.
Dá sa povedať, že takáto, už tak komplexná, teda tá novela aj s tými pozmeňovacími návrhmi vlastne svedčí o ničom inom, len o takom si pokračujúcom boji vládnej strany SMER proti podnikateľom a predovšetkým malým podnikateľom a svedčia o tom mnohé podstatne permanentné daňové ataky, opatrenia v podobe či už vyšších odvodov a sadzieb. Spomíname si v podstate začiatok vládnutia tejto strany. Teda predovšetkým pre živnostníkov z pohľadu odvodov, ale potom aj pre právnické osoby, predovšetkým zvýšenie dane z príjmov z 19 % na 23 %.
Okrem toho, ak k tomu pripočítame ešte tie nedaňové opatrenia, či už sa to dotýka zhoršenia flexibility pracovnej sily ako výsledok novely Zákonníka práce, alebo najnovšie zákona o kolektívnom vyjednávaní a keď ešte k tomu pridáme pretrvávajúcu zlú vymožiteľnosť práva byrokraciu, čiže v podstate zvýšenie administrácie alebo administratívnej záťaže pre podnikateľov a následne tá pretrvávajúca korupcia, to podnikateľské prostredie, musíme konštatovať, že sa naďalej len a len zhoršuje. Netreba pripomínať, a viacerí to už tiež spomínali vo viacerých vystúpeniach, že index podnikateľského prostredia sa na Slovensku z roka na rok zhoršuje, že konkurencieschopnosť tejto krajiny, konkurencieschopnosť ekonomiky tejto krajiny sa tak isto zhoršuje a vlastne sme už na nejakom 78. mieste, čo všetko svedčí len o tom, ako terajšia vláda pristupuje k podpore podnikania, práve k podpore tých, ktorí generujú zdroje preto, aby táto krajina mohla, mohla existovať, aby potom bol zabezpečený či už sociálny systém alebo všetky tie terciárne sektory, ktoré potrebujú výrazne zdroje zo štátneho rozpočtu.
Nemôžem sa nejak vymaniť z takéhoto, z takéhoto vnímania situácie, že táto vláda skutočne si vytvára akéhosi triedneho nepriateľa, teda podnikateľa, podnikateľov, ako toho, ktorý, ktorý je a priori už nejakým darebákom od začiatku, keď začne podnikať, vykorisťovateľom voči, voči zamestnancom alebo dokonca daňovým podvodníkom a v rámci takejto nejakej schémy, takéhoto nejakého modelu, takéhoto nejakého princípu vlastne stavia a pripravuje legislatívu, ktorá je samozrejme potom skôr a priori už negatívne nastavená, pretože cez takéto, cez takúto optiku potom vníma, vníma podnikateľov vo všeobecnosti.
Myslel som si takisto, že vláda svojim spôsobom už vyčerpala ten taký svoj arzenál proti podnikateľom s tým, že, a musím povedať objektívne, že avizovaný, avizovaného arzenálu, pretože v rámci vládneho programu bolo jasné, že ide meniť daňové zákony, že teda ruší rovnú daň a prichádza s nejakým iným princípom, ako keby išla ochraňovať tých slabších a ide zdaňovať bohatších, silných a tak ďalej. Žiaľ, mýlil som sa a zdá sa, že invencia a schopnosti tejto vlády, ako zodrať alebo zodierať naďalej podnikateľov a práve tých, ktorí na seba zobrali zodpovednosť postarať sa o seba, o svoje rodiny a rodiny svojich zamestnancov, je skutočne famózna. Pán predseda... (Vystupujúci sa obrátil na predsedajúceho.) (Zaznievanie gongu.)

Ďakujem pán podpredseda. Vážení kolegovia, dámy a páni, pán minister, dovoľte mi, aby som aj ja za klub Kresťansko-demokratického hnutia sa vyjadril k novele zákona o dani z príjmov. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, no vy ste, v podstate ja len zopakujem, čo hovoril môj kolega Štefanec, lebo s tým istým som chcel, s faktickou teda reagovať. Veď ten presun živností do eseročiek bol práve spôsobený tým, že ste zaťažili predovšetkým odvodovo, odvodovo výrazne živnostníkov a tým neostávalo nič iné, ak chceli prakticky nejakým spôsobom lepšie a efektívnejšie fungovať, prakticky aj z pohľadu, povedzme, ušetrenia nejakých zdrojov, tak sa presunuli do eseročiek, takže teraz zas hovoríme, že nám to vadí, že títo podnikatelia, ktorí mali nízke obraty, že sa posunuli vlastne do spoločnosti s ručením obmedzeným.
Druhý bod, na ktorý som chcel reagovať, vy ste porovnávali v podstate, že tie daňové licencie sú hlavne pre tie subjekty, ktoré teda neplatia DPH a teda tá daňová licencia je 480 eur, že to teda nie je nejaká veľká záťaž vzhľadom na to, že povedzme, ak fyzická osoba, zamestnanec platí odvody okolo 500 eur. No, len treba si uvedomiť, že prečo títo ľudia, ktorí majú minimálnu mzdu, majú tú minimálnu mzdu. Obyčajne je to preto, pretože je to opäť vysoké odvodové zaťaženie vo firmách. Takže toto nie je ten najlepší argument, pán minister, na to, aby sme takto porovnávali, že teda tá daňová licencia pri tých nízkych obratoch, že je nejako, teda je zvládnuteľná. Ja si myslím, že skutočne to nebolo dobré porovnanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja tak isto, pán kolega, chcem vám vyjadriť len súhlas s tým, čo ste povedali a veľmi kvitujem aj tie reakcie zo strany podnikateľov, ktoré dávajú jasný obraz o tom, čo si myslia o týchto netransparentných, respektíve aj neštandardných daňových nástrojoch, ktoré táto vláda predstavuje a tým samozrejme zaťažuje podnikateľov, predovšetkým malých podnikateľov. Pretože daň zo straty, ako hovoríme, alebo ako sa hovorí vlastne, vznik daňových licencií skutočne bude zaťažovať len tých malých podnikateľov, malé firmičky, ktoré dosť často majú obrat maximálne do tých 50-tisíc, ktoré v podstate nemusia platiť ani DPH, prípadne aj tých, ktoré majú obrat nad 50-tisíc a dokonca tá sadzba daňovej licencie je až 860 eur. V každom prípade, už to tu bolo spomínané, a spomínal to aj pán Štefanec, že v konečnom dôsledku to bude mať len negatívny dopad na zamestnanosť, pretože mnohé firmy, a poznám ich viaceré, ktoré už teraz avizujú, že s najväčšou pravdepodobnosťou budú prepúšťať svojich ľudí, prípadne úplne zastavia svoje podnikanie. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No samozrejme, chcem podporiť môjho kolegu Pavla Zajaca aj s tým, že sme spolu predkladali tento pozmeňujúci návrh. Je to len dôkazom toho, pán minister, že chcete centralizovať moc do vlastných rúk v tejto dôležitej oblasti rozvoja cestovného ruchu. Veď tých jedenásť členov rady v podstate garantuje kvalitu a, samozrejme, že aj odborný nejaký dohľad prostredníctvom generálneho riaditeľa SACR tak, aby sa aj tá samotná agentúra rozvíjala spôsobom, respektíve aby v podstate pripravovala ten nevyhnutný servis pre organizácie v oblasti cestovného ruchu.
Zrejme vám nejde o to, aby sme podchytili tú kvalitu, zrejme vám nejde o to, aby na mieste generálneho riaditeľa bol odborne zdatný človek, profesionálne orientovaný na túto oblasť. Veď všetkých tých jedenásť členov, ktorí reprezentujú významné inštitúcie, keď môžem spomenúť na margo toho ZMOS oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu, veď títo môžu len tým pozitívnym spôsobom participovať na výbere generálneho riaditeľa tak, aby vlastne bol akceptovaný širokou podnikateľskou, ale aj odbornou verejnosťou teda v tejto oblasti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja chcem len potvrdiť, čo tu vyjadril pán Štefanec. Skutočne tento návrh zákona, resp. novela zákona o podpore cestovného ruchu je vcelku zbytočná. Je zrejmé, že bola účelovo pripravená len práve pre tzv. účelové dotácie. Myslím si, že tak ako je teraz povedzme upravená alebo môže byť upravená, dúfam, že sa tak aj stane, vlastne len potvrdzuje jej zbytočnosť. Na druhej strane sú tam ešte niektoré ďalšie veci, o ktorých bude hovoriť môj kolega Zajac, ktorý príde aj s pozmeňovacím návrhom. Takže povedzme môžeme tam nájsť aj niektoré pozitívne veci, ako spájanie tých oblastných organizácií cestovného ruchu, ale skutočne toto nemôže byť to dominantné, pre ktoré vlastne tá novela bola pripravovaná. Takže som rád, že to dopadlo, ako dopadlo, a že ten zákon bude naďalej pravdepodobne v tom pôvodnom znení, ktoré naozaj pomáha skutočne rozvoju cestovného ruchu cez podporu oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem, samozrejme, podporiť môjho kolegu Pavla Zajaca ako spolupredkladateľa tohto pozmeňovacieho návrhu. V každom prípade skutočne ma zaujíma, pán minister, čo bolo dôvodom a cieľom vlastne takto prehodnotiť kompetencie pracovníkov ministerstva vnútra pri kontrole platných dokladov. Môžem to tak trochu odľahčiť, že pravdepodobne vedel by som si predstaviť, aby vlakové čaty sa tak informatívne opýtali cestujúcich, či všetko majú v poriadku, ale to je všetko. Ale v každom prípade tá riadna kontrola musí prebiehať cez kompetentných ľudí a keďže to má v kompetencii ministerstvo vnútra, ja si myslím, že to je tiež porušením kompetenčného zákona. A takisto neviem celkom teraz prehodnotiť, ale určite bude to problém aj v súvislosti s dohodou o schengenskom priestore. Rozhodne, ak by sme sa spoliehali len na to, že ten pohraničný priestor je čistý, že tam nie sú prevádzači, že jednoducho tam neprechádzajú v podstate rôzne tzv. živly, tak mohli by sme o takejto kompetencii uvažovať, ale opak je pravdou, a preto je treba, aby sme skutočne túto kompetenciu prisúdili tomu, komu patrí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, zámerom predkladanej novely zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov je posilniť ochranu vlastníckych práv k poľnohospodárskym pozemkom vo vzťahu k právam nájomcov a tiež vytvoriť podmienky pre pružnejší trh s nájmom poľnohospodárskych pozemkov.
Súčasná zákonná konštrukcia vzťahu týchto dvoch práv predstavuje výrazný zásah do slobodného výkonu vlastníckych práv. Podľa platnej právnej konštrukcie sa môže nájomný vzťah dohodnutý na dobu určitú ukončiť po uplynutí tejto doby len v prípade, ak prenajímateľ, ktorý je spravidla vlastníkom prenajatého pozemku, vykoná zákonom predpísaný právny úkon. Ak vlastník pozemku zostane nečinný, nájomná zmluva sa automaticky obnovuje na čas maximálneho obdobia určeného pre, na nájom poľnohospodárskeho pozemku, ktorý zákon predĺžil na 25 rokov. V praxi to znamená, že ak vlastníci poľnohospodárskych pozemkov opomenú vykonať príslušný právny úkon, napríklad preto, lebo o tejto absurdnej podmienke nevedia, tak sa takmer na obdobie jednej generácie nedostanú k plnému výkonu svojich vlastníckych práv. Nájomný vzťah je touto úpravou chránený na úkor štandardného slobodného výkonu vlastníckych práv. Ani špecifiká poľnohospodárskej výroby by nemali byť dôvodom na to, aby deformovali základné inštitúty civilného práva, akými sú vlastnícke a nájomné práva a ich vzájomný vzťah. Vlastník by nemal prísť o možnosť uplatňovať svoje vlastnícke práva len preto, lebo nesplní nejakú veľmi špecifickú administratívnu povinnosť.
Podstatnou náležitosťou nájomného vzťahu by mala byť jeho dočasnosť. Keďže však zákon v súčasnom znení ustanovuje maximálny čas, na ktorý možno nájomnú zmluvu uzavrieť, až na 25 rokov a zároveň umožňuje, aby sa pri nečinnosti vlastníka po uplynutí doby, na ktorú bola dohodnutá nájomná zmluva, nájom predlžoval automaticky na túto maximálnu 25-ročnú dobu, z hľadiska dĺžky aktívneho života človeka sa táto podstatná náležitosť nájomného vzťahu, a teda jeho dočasnosť, stáva celkom problematickou.
Predložený návrh právnej úpravy mení túto zákonnú konštrukciu a s prihliadaním na osobitosti poľnohospodárskej výroby ju približuje základným princípom civilného práva. Vracia sa k pôvodnej dĺžke maximálneho obdobia nájmu pozemku na poľnohospodárske účely, uzavretého na určitý čas, ktorá bola stanovená na 15 rokov, a ruší automaticky obnovenie nájomnej zmluvy s maximálnou lehotou v prípade nečinnosti vlastníka. Vytvára tak režim štandardnej nájomnej zmluvy, tak ako ju pozná civilné právo. Ustanovuje, že nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutý na dobu určitú sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal. Pre konkrétny vzťah medzi konkrétnymi, medzi konkrétnym prenajímateľom, spravidla vlastníkom, a konkrétnym nájomcom ponecháva priestor, aby sa dohodli aj inak. Znamená to, že ak to vlastníkovi neprekáža, môže sa s nájomcom dohodnúť aj na nejakom režime automatického obnovovania nájomnej zmluvy. Princíp zmluvnej slobody to pripúšťa.
Predložená novela upresňuje aj vzťah nájomcu a nového vlastníka pozemku. V princípe tu civilné právo chráni nájomcu, t. j. v prípade zmeny vlastníctva zostávajú nájomné vzťahy nedotknuté. Je to spravodlivá požiadavka, pretože nájomca počíta s tým, že bude pozemok užívať počas obdobia, na ktoré sa s prenajímateľom, predchádzajúcim vlastníkom, dohodol, a preto mohol do pozemku investovať a očakávať, že ovocie týchto investícií sa dostaví len, ak bude mať pozemok v nájme po celé dojednané obdobie. Výnimkou z tohto princípu je prípad, ak nový vlastník o nájomnom vzťahu v čase, keď pozemok nadobudol, nevedel a ani nemohol vedieť. Ani v takomto prípade sa však nájomný vzťah neskončí automaticky, ale vlastník má do troch mesiacov možnosť nájomnú zmluvu vypovedať.
Ako som uviedol na začiatku, druhým dôvodom na predloženie tejto novely je spružniť trh s nájmom poľnohospodárskej pôdy v súvislosti s rozvojom podnikania na pôde a teda s rozvojom malých fariem. Súčasná dikcia zákona skôr napomáha väčším agropodnikom, ktoré majú snahu prenajímať pozemky na dlhšie obdobie za rovnakých podmienok, často postupom času nevýhodných pre majiteľov týchto pozemkov. Malí farmári sa preto len ťažko dostávajú k možnosti prenajať si pozemky a tak rozvíjať svoje farmy.
Tento faktor je dôležitý aj z pohľadu rozvoja rodinných fariem v rámci nového, teda v rámci návrhu zákona o rodinnom podnikaní, ktorý som predkladal do tejto schôdze Národnej rady.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ani na životné prostredie.
Chcem vás požiadať, vážení kolegovia, o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne za poskytnutie mi tohto času. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa pokúsim tak trochu zhrnúť nielen tú dnešnú debatu, ktorá nebola až taká rozsiahla ako v prvom čítaní, ale určite zahrniem do toho aj z tohto prvého čítania niektoré poznatky, takisto aj tak, ako som vnímal túto agendu mimo týchto dvoch čítaní a stretával som sa s množstvom ľudí a teda aj s reakciami odborníkov, s reakciami podnikateľov, farmárov, živnostníkov, v podstate ľudí, ktorí podnikajú aj v týchto, či už eseročkách a podobne, no a samozrejme aj politikov, politológov, no a aj teraz tu od vás opäť, kolegov a kolegyne.
Budem viac kritický a konfrontačný a možno až provokatívny, ako to bolo doteraz. Nie je to mojím zvykom, ja som vcelku nekonfrontačný človek, ale budem niektoré veci hovoriť možno takto trochu otvorenejšie. Chcem totiž hovoriť jednak v súvislosti s tými reakciami, ako som spomínal, a na druhej strane chcem trochu rozanalyzovať tie argumenty a kritiku proti tomuto návrhu zákona. Rozdelil by som ich do troch skupín, tie argumenty a kritiku a kritikov, do troch skupín. Jedna je taká, ktorá hovorí, že tento návrh zákona údajne deformuje zabehnuté podnikateľské, povedzme legislatívne prostredie. Druhá skupina, opäť ktorá tvrdí a argumentuje o údajnej diskriminácii iných partnerstiev, ako je rodina. A tretia skupina, ktorá síce má s tým politicko-ideologické problémy, ale zakrýva to v podstate argumentmi, ktoré sa dotýkajú možno tej prvej skupiny, a to sú ako negatívny dopad na rozpočet tejto krajiny. Dokonca hovoria niektorí, že riešenie zamestnanosti cez rodinné podnikanie je tiež veľmi otázne a podobne.
Takže prejdem postupne po tých troch skupinách tých argumentov proti. Prvá je tá, ktorá hovorí o údajnej deformácii zabehnutého podnikateľského, nejakého legislatívneho rámca pre podnikanie a tiež teda diskriminácii podnikateľov, bežných, ktorí fungujú, ktorí podnikajú. Myslím si, že je to veľmi slabý až nekompetentný, niekedy dokonca v niektorých prípadoch až primitívny argument. Myslím si, že je zjavné a každý, kto len trochu pozerá do minulosti, vie, že rodinné podnikanie je historickým predchodcom každej jednej ekonomickej činnosti, a teda aj podnikania. To pokiaľ mi tu niekto ide toto vyvrátiť, chcel by som vidieť tento, tento argument. Pokiaľ teda nie ste z ideologických dôvodov proti tomuto návrhu, tak ste potom asi zrejme vážne poznačení 40-ročným dedičstvom komunistického masírovania mozgov a komunistickej propagandy. Veď práve komunistický prevrat v ´48. roku prerušil tradíciu prekvitajúceho rodinného podnikania na Slovensku. A nielen na Slovensku, ale prakticky, keďže sme boli súčasťou vtedajšej vyspelej Európy, tak, tak vlastne v rámci celej Európy. A trúfam si povedať, že valná väčšina, ešte raz opakujem, valná väčšina vtedy existujúcich firiem a fariem bola úzko rodinného typu, úzko rodinného typu. Predovšetkým živnosti a vidiecke hospodárstva boli takmer výlučne rodinného, typu rodinného podnikania, rodinného podniku. Čiže ak niekto tu hovorí, že rodinné podnikanie je niečo ako keby nové, ako keby niečo sme tu išli zavádzať, čo by bolo aj v tomto legislatívnom prostredí, úplne čo sa vymedzuje z nejakej reálnej podoby, tak si myslím, že buď má problémy s tým, že nechápe dobre a dôsledne podnikanie, alebo má problém ideologický, ale nemôže mať nejaký iný, nejaký argument, ktorý by nás presvedčil o opaku.
Je zjavné, že rodinné podnikanie aj teraz je vo vyspelej Európe tradičnou overenou formou podnikania, ktorá, ktorá, dobre ma počúvajte, podľa štatistík 70 až 80 % všetkých podnikov v Európe vo vyspelých ekonomikách sú rodinné podniky, sú rodinné podniky. A v týchto krajinách, vyspelých ekonomických krajinách majú toto rodinné podnikanie ukotvené aj v ich legislatíve. Takže neviem, o čom tu rozprávame, že jednoznačne je, že táto forma je podporovaná všade v Európe a je ukotvená aj legislatívne. A dokonca nemusíme ísť ani do západnej Európy. Zoberme si len Poľsko. V Poľsku sa, Poliakom sa podarilo aj počas komunistickej éry zachovať predovšetkým to malé podnikanie, živnostenské podnikanie a farmárčenie. Je zjavné, že tá tradícia rodinného podnikania sa rozvíja aj doteraz a tak isto majú aj niektoré konkrétne formy podpory cez ich legislatívu. Rovnako aj argument, že nastavený mechanizmus podpory rodinných podnikov diskriminuje ostatných podnikateľov, je úplne na vode a vyplýva zrejme len z neznalosti a asi nielen nášho podnikateľského prostredia. Nami nastavené stimuly pre rozvoj podnikov vo forme daňových úľav, lepšieho prístupu k štartovaciemu kapitálu formou mikropôžičiek a nižšej administratívnej náročnosti sú predovšetkým dobrou systémovou investíciou. Ak budeme pozerať na to, že my tie stimuly budeme nazývať ako niečo zlé, ako čosi, čo diskriminuje, respektíve deformuje podnikateľské prostredie, tak sme úplne na omyle. To je dobrá, to je jediná dobrá štátna investícia. A by som očakával od tejto vlády práve, keď už nikde efektívne dobre neinvestuje, tak toto je v podstate jednak zanedbateľná forma podpory, a teda návratnej, ale rýchlo návratnej investície, a nie brané ako čosi, nejaká dotácia, nejaký stimul, ktorá deformuje výrazne podnikateľské prostredie.
Už som povedal, veď tie opatrenia, ktoré sme urobili tým, že sme jasne definovali status členov rodinného podniku, že nemôžu byť zároveň členmi rodinného podniku  a zároveň teda brať podporu v nezamestnanosti, takže nemôžu byť registrovaní ako nezamestnaní, tak odbremeňujeme práve sociálny systém. Čiže okamžite tá dotácia, ktorej hovoríme  stimul, je okamžite vrátený v podobe toho, že Sociálna poisťovňa dokonca nielenže bude mať zvýšené výdavky, ale dokonca dostane práve formou odvodov tieto prostriedky opäť do svojho rozpočtu. A aj tie iniciačné náklady, ktoré súvisia s povedzme na ministerstve práce a sociálnych vecí, kde sme chceli, aby toto ministerstvo bolo práve miestom pre evidenciu, a samozrejme, že sa tá agenda trochu zväčší, že bude tam treba aj nejakých ďalších úradníkov na to, aby to vedeli zvládnuť, tak si myslím, že aj toto do určitej miery bude veľmi rýchlo nahradené práve z týchto príjmov skrz odvody, či už do sociálnej, zdravotnej alebo na dôchodky.
Takže prakticky žiadna ďalšia záťaž, žiadne niečo, čo by sme mohli hovoriť, že je tu deformujúce, čo by nejakým spôsobom mohlo túto krajinu, ekonomiku tejto krajiny, rozpočet tejto krajiny, verejné financie, nejak rozhádzať. Práve naopak, už prakticky po tom iniciačnom procese, ja si myslím v priebehu jedného roka, som presvedčený, že táto investícia by bola rýchlo návratná a rozpočet by získal viac ako teraz vypláca ľuďom, ktorí sú nezamestnaní, robia načierno a takýmto spôsobom vlastne deformujú to prostredie a vlastne ten pravdivý vzťah, tie pravdivé väzby medzi tými, čo podnikajú, a tými, ktorí potom cez solidárny prístup, princíp majú dostať, ak sú objektívne, teda sociálne odkázaní.
Navyše navrhovaný mechanizmus týchto daňových úľav vlastne zaťažuje daňový systém veľmi, veľmi málo a prakticky rešpektuje tie sadzby, rešpektuje aj vlastne celý systém, aj daňové sadzby, ktoré tu sú. Takže pán Sulík tu síce nie je, ale môžem povedať, lebo on hovoril, že ako my nejakým spôsobom zhoršíme, znestransparetníme ten systém. Vôbec nie. Prakticky ide tu o úľavy na dani, čiže daňových sadzieb my sa absolútne nedotýkame. Prakticky daňová úľava je len prepočítavaná v určitých variantách práve na počet členov rodiny, ktorí sú členmi rodinného podniku. Čiže týmto spôsobom ešte motivujeme ľudí v rodine, aby sa pridali k tomuto podnikaniu, pokiaľ sú hlavne ešte nezamestnaní, alebo môžu byť, samozrejme, že aj zamestnaní, ale určite to bude ovplyvňovať ich výkony, ale až po tom, aby to motivovalo, respektíve aby ten daňový systém bol naviazaný práve na tú motiváciu a týmto spôsobom, aby daňová úľava bola nastavená.
Nehovoriac o tom, že máme tam viaceré alternatívy tých daňových zvýhodnení. A tie daňové zvýhodnenia nemôžu byť uplatňované všetky naraz. Môže si ten rodinný podnik vybrať viac-menej len jednu tú daňovú úľavu, a nie všetky naraz. Takže nejaká obava o to, že ako budú zneužívané tieto formy daňových úľav, že  rodinné podniky si zoberú naraz ako keby tú možnosť, tie výhody, absolútne to nie je pravda. Takže argument, ako budeme diskriminovať legislatívne podnikateľské prostredie, skutočne je na vode a aj doslova nezmyselné. Už som hovoril prakticky aj o hľadaní skrz tohto zákona optimálneho modelu pre pravdivejšie vyjadrenie právnych vzťahov, už ktoré v rámci podnikania niektorého z členov rodiny existujú, pretože tí členovia rodiny, ktorí sú nezamestnaní, môžu pomáhať na základe zákona o nelegálnej práci a tým vlastne, ako som povedal, práve týmto deformujú ten vzťah medzi podnikaním a poistením, respektíve sociálny systémom tejto krajiny.
Čo sa týka údajnej diskriminácie iných partnerstiev, ako, ako sú rodinné. Platný zákon o rodine v čl. I hovorí, že: "Manželstvo je zväzkom muža a ženy." (Hlasy v sále.) Chvalabohu! "Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro." (Hlas v sále.) To citujem ten čl. I, pán kolega. Takže vychádzajme z existujúcej legislatívy. Zatiaľ to je relatívne slovo. "Manžel a manželka sú si rovní v právach a v povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny, založenie rodiny a riadna výchova detí." Potiaľ ten čl. I v zákone o rodine. Takže, vážení kolegovia, priaznivci LGBTI, nikde inde sa v našej legislatívne neuvádza, že manželstvom sa chápe aj nijaké iné čudné partnerstvo, ale zväzok muža a ženy, a teda, že len manželstvom sa vytvára nutný predpoklad pre vznik rodiny. Nemám nič proti homosexuálnej orientácii niektorých členov, niektorých jednotlivcov našej spoločnosti, rešpektujem ich sexuálnu odlišnosť a ľudskú dôstojnosť. V tomto, v tomto si buďte istý. Čo neakceptujem a nikdy nebudem, sú neoprávnené až zvrátené požiadavky, či už na vytvorenie rôznych partnerstiev a ich formalizáciu, ktoré sú podľa mňa ďaleko za hranicou ľudskej prirodzenosti. Preto požiadavka na formalizáciu týchto partnerstiev na roveň rodiny a z toho plynúcej podpory spoločnosti je jednoznačne neopodstatnená, neopodstatnená.
Z toho, čo som povedal, je preto zrejmé, že nebude možnosť viazať takéto partnerstvá na rodinné podnikanie pre týchto, pre takýchto členov v našej spoločnosti a čo nie je diskriminujúce, už som to povedal. Nie je. My nediskriminujeme týchto ľudí, my nediskriminujeme ich ľudskú dôstojnosť, v žiadnom prípade. Kde sú potom práva našich tradičných rodín a členov našich tradičných rodín? Ja teda verím, že na Slovensku prevládne zdravý rozum a nepodľahneme týmto zvrátenostiam, musím to takto povedať.
Tretia skupina argumentov proti je vlastne založená na politických a ideologických aspektoch. Tie sú uvádzané predovšetkým vo vyjadreniach zástupcov vlády, respektíve aj vami, vládni poslanci. V podstate chápem, ak by ste tento argument alebo o takomto argumente alebo o takýchto výhradách hovorili otvorene, a nie o tom, že aký je tento návrh zákona zlý, kvôli tomu, že má negatívny dopad na štátny rozpočet, že nevytvára až tak predpoklady pre vytvorenie zamestnanosti.
Tento návrh, áno, je konzervatívny, pretože podpora tradičnej rodiny a samotné podnikanie v tomto duchu je o preberaní ekonomickej iniciatívy členmi rodín, je o preberaní zodpovednosti za seba, za rodinu, v prospech ekonomického zabezpečenia rodiny a teda aj jej obživy. Tento návrh je o znižovaní ekonomickej závislosti rodiny na štáte a na akejkoľvek vláde. Tento zákon je ochranou našich rodín, musím to takto povedať, pred takzvanými istotami tejto vlády. Tento zákon je o upevnení väzieb v tradičných rodinách, kde mnoho našich rodín sa rozpadá kvôli odchodu ich živiteľov za prácou do zahraničia. Tento zákon je o podpore zamestnanosti v málo rozvinutých regiónoch, kde mladí ľudia nenachádzajú takmer žiadne uplatnenie. Tento zákon je o podnikaní rodín na pôde, keď Slovensko je potravinovo nesebestačné a tisícky hektárov pôdy ležia ladom a vidiek sa vyľudňuje. Tento zákon je o vrátení etiky a morálky do podnikania, keďže rodinný podnik je o udržiavaní dôvery a dobrého mena rodiny.
Áno, všetko toto je o konzervatívnych a teda nemenných hodnotách v podnikaní, na vrchole ktorých je dôstojnosť človeka a tradičnej rodiny.
Je teda zrejmé, že tento návrh je v protiklade s takzvanou sociálnou či socialistickou ideológiou popretkávanou komunistickým dedičstvom silného štátu, koncentráciou moci do rúk úzkej skupiny ľudí, a tu musím v podstate pozitívne reagovať aj na môjho kolegu Hlinu, ktorý hovoril, že áno, v tejto súvislosti silnej skupiny, úzkej skupiny ľudí, takýchto rodinných klanov, ktorí dostávajú ďaleko väčší priestor a pre svoje nie malé, drobné podnikanie, ale veľké podnikanie, až možnože nadnárodné podnikanie. Tento návrh v podstate, respektíve takéto vnímanie je v protiklade s týmto naším návrhom a v podstate vytvára predpoklady pre takéto poskytovanie almužny pre rovnaké skupiny alebo teda almužny pre každého. A samozrejme rovnaké almužny, pretože toto je aj princípom predošlého zriadenia, každý aby dostal rovnako. Takáto moc potrebuje závislé masy, za ktoré bude rozmýšľať, rozhodovať, a ktoré budú ochotné čakať na istoty a ktoré nebudú ochotné zobrať na seba zodpovednosť za obživu rodiny, za to, aby mohli ekonomicky sa rozvíjať.
Nemôžem nespomenúť tiež niekoľko perličiek ducha pri rokovaniach so zástupcami jednotlivých ministerstiev. Keďže sme mali záujem, aby sme hľadali konsenzus, aby tento zákon mohol byť v podstate prijatý aj v druhom čítaní alebo teda schválený v druhom čítaní a teda akceptovaný ako nový zákon v rámci tejto legislatívy. Takže tie perličky, aby ste vedeli, ako vnímajú niektorí naši úradníci takéto návrhy: že vraj rodinné podnikanie je cudzorodý prvok v podnikaní. Už som niečo o tom hovoril. Cudzorodý prvok. Alebo v reakcii na to, že podnikanie, rodinné podnikanie vytvára predpoklady pre zvýšenie zamestnanosti na Slovensku: že vraj zamestnanosť na Slovensku zabezpečuje vládna politika zamestnanosti. Tak toto sú pre mňa úplne novinky, ktoré treba tlmočiť našim občanom. A možno, keď teraz tento, toto moje vystúpenie preberá televízia, tak je treba odkázať našim občanom, že stačí ísť na úrady práce a tam majú toľko pracovných miest, keďže zamestnanosť zabezpečuje vládna politika zamestnanosti, že sa ujde na každého, aj na tých, ktorí nechcú pracovať.
No a v tej druhej, kratšej časti môjho príhovoru by som chcel poukázať na proces prípravy tohto zákona, na postoj občanov, rodín, odborníkov, živnostníkov a podnikateľov. Chcem vás uistiť, že príprava jednotlivých ustanovení tohto zákona nebola robená od zeleného stola, ale že sme sa stretávali s množstvom relevantných inštitúcií, podnikateľských združení, ale aj konkrétnych podnikateľov, živnostníkov, farmárov. Vlastne my sme reagovali na všetky ich podnety, na tú spätnú väzbu, s ktorou prichádzali, a snažili sme sa zakomponovať do tohto návrhu zákona. Takže ak niekto povie, že toto je len nejaký výmysel alebo niečo, čo poskladali ľudia z KDH, alebo moja maličkosť, nie je to pravda. Skutočne tieto veci boli odkonzultované na ôsmich stretnutiach v rámci všetkých regiónov Slovenska, kde sme sa stretli s mnohými týmito ľuďmi, ako som spomínal. A na každom jednom z týchto stretnutí bolo okolo sto ľudí, takže bola to významná vzorka na to, aby sme mohli povedať, či tento návrh zákona je dobrý, alebo nie je dobrý, respektíve ten obsah, toto podstatné na tomto zákone.
Takisto sme pozitívne stanovisko dostali od všetkých tých asociácií, živnostenských združení, asociácie malých podnikov, ale aj od určitých kancelárií Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Na tomto návrhu zákona sme spolupracovali aj s niektorými ľuďmi z Ekonomickej univerzity. Takže tieto veci, ktoré sú a boli vytýkané návrhu tohto zákona, skutočne stoja na veľmi vratkých nohách. A ja som presvedčený, že tento návrh zákon je vyvážený. Netvrdím, že má alebo mal určité malé nedostatky, či už sa to týka samotnej legislatívy, ale aj tu s legislatívnym odborom sme si veľa vecí vydiskutovali. A keď poznali skutočnú filozofiu tohto návrhu zákona, tak brali po tom aj tie svoje pripomienky už nie až takto ako za podstatné. Základ je, že ak by vládna strana bola mala záujem a by bola prejavila vôľu, my sme mali dostatok času na to, aby sme boli našli kompromisy, aby sme boli našli kompromisné riešenia tak, aby tento zákon bol schválený.
Budem reagovať, aj keď pán Sulík tu nie je, že takisto, čo sa týka niektorých daňových záležitostí, ale takisto spomínal aj niektoré, že sú tam niektoré súvislosti nie celkom jasné, ktoré sa dotýkajú povedzme aj samotnej legislatívy. Toto všetko bolo, alebo teda nebol by býval problém odstrániť a určite by sme boli našli ten kompromis, nevyhnutný pre to, aby tento návrh zákona bol schválený.
My sme dostali jasný signál, keď tento návrh zákona bol odmietnutý vládou na rokovaní vlády Slovenskej republiky a bolo to jasné, že po tomto rozhodnutí už tie rokovania s jednotlivými ministerstvami, už vlastne nemajú zmysel. Napriek tomu, tak ako tu už bolo povedané mojimi kolegami, my budeme naďalej robiť na tomto zákone. V prípade teda, ak nebude, aby som už úplne neprejudikoval výsledok, že budeme pracovať naďalej na tomto zákona, aby sme ho vyprecizovali tak, aby možno aj tie malé nedostatky, ktoré mal, aby sme vedeli odstrániť, aby sme pri vrátení tohto zákona sa mohli vyhnúť takýmto povedzme argumentom alebo kritikám, ktoré ja si myslím, že ani teraz nie sú opodstatnené, ale je treba, aby sme možno ich zobrali do úvahy.
Vážené kolegyne, kolegovia, idem teda k záveru, že aj napriek teda politickému a ideologickému prostrediu a okolnostiam, skôr neprajnému, ktoré tento návrh zákona sprevádzajú, chcem vás požiadať o jeho podporu, pretože aj toto, čo som povedal, aj toto, čo sme hovorili v prvom čítaní, aj toto, o čom bolo hovorené na neformálnych stretnutiach, ten prínos tohto návrhu zákona je významný. Je to o tom, že prináša prácu pre naše rodiny. Je to o tom, že prináša nezávislosť, hlavne ekonomickú nezávislosť pre naše rodiny. Je to o tom, že posilňuje väzby v našich rodinách, ktoré ohrozujú tú tradičnú rodinu. Tento zákon je o tom, že prináša zároveň zvýšenie etiky a morálky v podnikaní, čo je významný fenomén, keď berieme do úvahy ako momentálne povedzme určití jednotlivci, ktorí kazia dobré meno podnikaniu.
Predovšetkým z pohľadu zdrojov musím povedať na záver a som presvedčený, že tento zákon je dobrá investícia pre túto krajinu. To nie sú výdavky, to nie sú náklady, ktoré by nejakým spôsobom ohrozovali túto krajinu. To je dobrá investícia do ľudí, to je dobrá investícia do našich rodín, aby boli nezávislými, aby rodiny boli ekonomické nezávislé, aby sa vedeli vyhnúť každej jednej tzv. vládnej istote, pretože tieto vládne istoty skôr prinášajú krízu, neistotu a potom na to doplácajú práve naši ľudia, naše rodiny.
Takže ešte raz vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu zákona a ďakujem za pozornosť.