Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa pokúsim tak trochu zhrnúť nielen tú dnešnú debatu, ktorá nebola až taká rozsiahla ako v prvom čítaní, ale určite zahrniem do toho aj z tohto prvého čítania niektoré poznatky, takisto aj tak, ako som vnímal túto agendu mimo týchto dvoch čítaní a stretával som sa s množstvom ľudí a teda aj s reakciami odborníkov, s reakciami podnikateľov, farmárov,...
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa pokúsim tak trochu zhrnúť nielen tú dnešnú debatu, ktorá nebola až taká rozsiahla ako v prvom čítaní, ale určite zahrniem do toho aj z tohto prvého čítania niektoré poznatky, takisto aj tak, ako som vnímal túto agendu mimo týchto dvoch čítaní a stretával som sa s množstvom ľudí a teda aj s reakciami odborníkov, s reakciami podnikateľov, farmárov, živnostníkov, v podstate ľudí, ktorí podnikajú aj v týchto, či už eseročkách a podobne, no a samozrejme aj politikov, politológov, no a aj teraz tu od vás opäť, kolegov a kolegyne.
Budem viac kritický a konfrontačný a možno až provokatívny, ako to bolo doteraz. Nie je to mojím zvykom, ja som vcelku nekonfrontačný človek, ale budem niektoré veci hovoriť možno takto trochu otvorenejšie. Chcem totiž hovoriť jednak v súvislosti s tými reakciami, ako som spomínal, a na druhej strane chcem trochu rozanalyzovať tie argumenty a kritiku proti tomuto návrhu zákona. Rozdelil by som ich do troch skupín, tie argumenty a kritiku a kritikov, do troch skupín. Jedna je taká, ktorá hovorí, že tento návrh zákona údajne deformuje zabehnuté podnikateľské, povedzme legislatívne prostredie. Druhá skupina, opäť ktorá tvrdí a argumentuje o údajnej diskriminácii iných partnerstiev, ako je rodina. A tretia skupina, ktorá síce má s tým politicko-ideologické problémy, ale zakrýva to v podstate argumentmi, ktoré sa dotýkajú možno tej prvej skupiny, a to sú ako negatívny dopad na rozpočet tejto krajiny. Dokonca hovoria niektorí, že riešenie zamestnanosti cez rodinné podnikanie je tiež veľmi otázne a podobne.
Takže prejdem postupne po tých troch skupinách tých argumentov proti. Prvá je tá, ktorá hovorí o údajnej deformácii zabehnutého podnikateľského, nejakého legislatívneho rámca pre podnikanie a tiež teda diskriminácii podnikateľov, bežných, ktorí fungujú, ktorí podnikajú. Myslím si, že je to veľmi slabý až nekompetentný, niekedy dokonca v niektorých prípadoch až primitívny argument. Myslím si, že je zjavné a každý, kto len trochu pozerá do minulosti, vie, že rodinné podnikanie je historickým predchodcom každej jednej ekonomickej činnosti, a teda aj podnikania. To pokiaľ mi tu niekto ide toto vyvrátiť, chcel by som vidieť tento, tento argument. Pokiaľ teda nie ste z ideologických dôvodov proti tomuto návrhu, tak ste potom asi zrejme vážne poznačení 40-ročným dedičstvom komunistického masírovania mozgov a komunistickej propagandy. Veď práve komunistický prevrat v ´48. roku prerušil tradíciu prekvitajúceho rodinného podnikania na Slovensku. A nielen na Slovensku, ale prakticky, keďže sme boli súčasťou vtedajšej vyspelej Európy, tak, tak vlastne v rámci celej Európy. A trúfam si povedať, že valná väčšina, ešte raz opakujem, valná väčšina vtedy existujúcich firiem a fariem bola úzko rodinného typu, úzko rodinného typu. Predovšetkým živnosti a vidiecke hospodárstva boli takmer výlučne rodinného, typu rodinného podnikania, rodinného podniku. Čiže ak niekto tu hovorí, že rodinné podnikanie je niečo ako keby nové, ako keby niečo sme tu išli zavádzať, čo by bolo aj v tomto legislatívnom prostredí, úplne čo sa vymedzuje z nejakej reálnej podoby, tak si myslím, že buď má problémy s tým, že nechápe dobre a dôsledne podnikanie, alebo má problém ideologický, ale nemôže mať nejaký iný, nejaký argument, ktorý by nás presvedčil o opaku.
Je zjavné, že rodinné podnikanie aj teraz je vo vyspelej Európe tradičnou overenou formou podnikania, ktorá, ktorá, dobre ma počúvajte, podľa štatistík 70 až 80 % všetkých podnikov v Európe vo vyspelých ekonomikách sú rodinné podniky, sú rodinné podniky. A v týchto krajinách, vyspelých ekonomických krajinách majú toto rodinné podnikanie ukotvené aj v ich legislatíve. Takže neviem, o čom tu rozprávame, že jednoznačne je, že táto forma je podporovaná všade v Európe a je ukotvená aj legislatívne. A dokonca nemusíme ísť ani do západnej Európy. Zoberme si len Poľsko. V Poľsku sa, Poliakom sa podarilo aj počas komunistickej éry zachovať predovšetkým to malé podnikanie, živnostenské podnikanie a farmárčenie. Je zjavné, že tá tradícia rodinného podnikania sa rozvíja aj doteraz a tak isto majú aj niektoré konkrétne formy podpory cez ich legislatívu. Rovnako aj argument, že nastavený mechanizmus podpory rodinných podnikov diskriminuje ostatných podnikateľov, je úplne na vode a vyplýva zrejme len z neznalosti a asi nielen nášho podnikateľského prostredia. Nami nastavené stimuly pre rozvoj podnikov vo forme daňových úľav, lepšieho prístupu k štartovaciemu kapitálu formou mikropôžičiek a nižšej administratívnej náročnosti sú predovšetkým dobrou systémovou investíciou. Ak budeme pozerať na to, že my tie stimuly budeme nazývať ako niečo zlé, ako čosi, čo diskriminuje, respektíve deformuje podnikateľské prostredie, tak sme úplne na omyle. To je dobrá, to je jediná dobrá štátna investícia. A by som očakával od tejto vlády práve, keď už nikde efektívne dobre neinvestuje, tak toto je v podstate jednak zanedbateľná forma podpory, a teda návratnej, ale rýchlo návratnej investície, a nie brané ako čosi, nejaká dotácia, nejaký stimul, ktorá deformuje výrazne podnikateľské prostredie.
Už som povedal, veď tie opatrenia, ktoré sme urobili tým, že sme jasne definovali status členov rodinného podniku, že nemôžu byť zároveň členmi rodinného podniku a zároveň teda brať podporu v nezamestnanosti, takže nemôžu byť registrovaní ako nezamestnaní, tak odbremeňujeme práve sociálny systém. Čiže okamžite tá dotácia, ktorej hovoríme stimul, je okamžite vrátený v podobe toho, že Sociálna poisťovňa dokonca nielenže bude mať zvýšené výdavky, ale dokonca dostane práve formou odvodov tieto prostriedky opäť do svojho rozpočtu. A aj tie iniciačné náklady, ktoré súvisia s povedzme na ministerstve práce a sociálnych vecí, kde sme chceli, aby toto ministerstvo bolo práve miestom pre evidenciu, a samozrejme, že sa tá agenda trochu zväčší, že bude tam treba aj nejakých ďalších úradníkov na to, aby to vedeli zvládnuť, tak si myslím, že aj toto do určitej miery bude veľmi rýchlo nahradené práve z týchto príjmov skrz odvody, či už do sociálnej, zdravotnej alebo na dôchodky.
Takže prakticky žiadna ďalšia záťaž, žiadne niečo, čo by sme mohli hovoriť, že je tu deformujúce, čo by nejakým spôsobom mohlo túto krajinu, ekonomiku tejto krajiny, rozpočet tejto krajiny, verejné financie, nejak rozhádzať. Práve naopak, už prakticky po tom iniciačnom procese, ja si myslím v priebehu jedného roka, som presvedčený, že táto investícia by bola rýchlo návratná a rozpočet by získal viac ako teraz vypláca ľuďom, ktorí sú nezamestnaní, robia načierno a takýmto spôsobom vlastne deformujú to prostredie a vlastne ten pravdivý vzťah, tie pravdivé väzby medzi tými, čo podnikajú, a tými, ktorí potom cez solidárny prístup, princíp majú dostať, ak sú objektívne, teda sociálne odkázaní.
Navyše navrhovaný mechanizmus týchto daňových úľav vlastne zaťažuje daňový systém veľmi, veľmi málo a prakticky rešpektuje tie sadzby, rešpektuje aj vlastne celý systém, aj daňové sadzby, ktoré tu sú. Takže pán Sulík tu síce nie je, ale môžem povedať, lebo on hovoril, že ako my nejakým spôsobom zhoršíme, znestransparetníme ten systém. Vôbec nie. Prakticky ide tu o úľavy na dani, čiže daňových sadzieb my sa absolútne nedotýkame. Prakticky daňová úľava je len prepočítavaná v určitých variantách práve na počet členov rodiny, ktorí sú členmi rodinného podniku. Čiže týmto spôsobom ešte motivujeme ľudí v rodine, aby sa pridali k tomuto podnikaniu, pokiaľ sú hlavne ešte nezamestnaní, alebo môžu byť, samozrejme, že aj zamestnaní, ale určite to bude ovplyvňovať ich výkony, ale až po tom, aby to motivovalo, respektíve aby ten daňový systém bol naviazaný práve na tú motiváciu a týmto spôsobom, aby daňová úľava bola nastavená.
Nehovoriac o tom, že máme tam viaceré alternatívy tých daňových zvýhodnení. A tie daňové zvýhodnenia nemôžu byť uplatňované všetky naraz. Môže si ten rodinný podnik vybrať viac-menej len jednu tú daňovú úľavu, a nie všetky naraz. Takže nejaká obava o to, že ako budú zneužívané tieto formy daňových úľav, že rodinné podniky si zoberú naraz ako keby tú možnosť, tie výhody, absolútne to nie je pravda. Takže argument, ako budeme diskriminovať legislatívne podnikateľské prostredie, skutočne je na vode a aj doslova nezmyselné. Už som hovoril prakticky aj o hľadaní skrz tohto zákona optimálneho modelu pre pravdivejšie vyjadrenie právnych vzťahov, už ktoré v rámci podnikania niektorého z členov rodiny existujú, pretože tí členovia rodiny, ktorí sú nezamestnaní, môžu pomáhať na základe zákona o nelegálnej práci a tým vlastne, ako som povedal, práve týmto deformujú ten vzťah medzi podnikaním a poistením, respektíve sociálny systémom tejto krajiny.
Čo sa týka údajnej diskriminácie iných partnerstiev, ako, ako sú rodinné. Platný zákon o rodine v čl. I hovorí, že: "Manželstvo je zväzkom muža a ženy." (Hlasy v sále.) Chvalabohu! "Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro." (Hlas v sále.) To citujem ten čl. I, pán kolega. Takže vychádzajme z existujúcej legislatívy. Zatiaľ to je relatívne slovo. "Manžel a manželka sú si rovní v právach a v povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny, založenie rodiny a riadna výchova detí." Potiaľ ten čl. I v zákone o rodine. Takže, vážení kolegovia, priaznivci LGBTI, nikde inde sa v našej legislatívne neuvádza, že manželstvom sa chápe aj nijaké iné čudné partnerstvo, ale zväzok muža a ženy, a teda, že len manželstvom sa vytvára nutný predpoklad pre vznik rodiny. Nemám nič proti homosexuálnej orientácii niektorých členov, niektorých jednotlivcov našej spoločnosti, rešpektujem ich sexuálnu odlišnosť a ľudskú dôstojnosť. V tomto, v tomto si buďte istý. Čo neakceptujem a nikdy nebudem, sú neoprávnené až zvrátené požiadavky, či už na vytvorenie rôznych partnerstiev a ich formalizáciu, ktoré sú podľa mňa ďaleko za hranicou ľudskej prirodzenosti. Preto požiadavka na formalizáciu týchto partnerstiev na roveň rodiny a z toho plynúcej podpory spoločnosti je jednoznačne neopodstatnená, neopodstatnená.
Z toho, čo som povedal, je preto zrejmé, že nebude možnosť viazať takéto partnerstvá na rodinné podnikanie pre týchto, pre takýchto členov v našej spoločnosti a čo nie je diskriminujúce, už som to povedal. Nie je. My nediskriminujeme týchto ľudí, my nediskriminujeme ich ľudskú dôstojnosť, v žiadnom prípade. Kde sú potom práva našich tradičných rodín a členov našich tradičných rodín? Ja teda verím, že na Slovensku prevládne zdravý rozum a nepodľahneme týmto zvrátenostiam, musím to takto povedať.
Tretia skupina argumentov proti je vlastne založená na politických a ideologických aspektoch. Tie sú uvádzané predovšetkým vo vyjadreniach zástupcov vlády, respektíve aj vami, vládni poslanci. V podstate chápem, ak by ste tento argument alebo o takomto argumente alebo o takýchto výhradách hovorili otvorene, a nie o tom, že aký je tento návrh zákona zlý, kvôli tomu, že má negatívny dopad na štátny rozpočet, že nevytvára až tak predpoklady pre vytvorenie zamestnanosti.
Tento návrh, áno, je konzervatívny, pretože podpora tradičnej rodiny a samotné podnikanie v tomto duchu je o preberaní ekonomickej iniciatívy členmi rodín, je o preberaní zodpovednosti za seba, za rodinu, v prospech ekonomického zabezpečenia rodiny a teda aj jej obživy. Tento návrh je o znižovaní ekonomickej závislosti rodiny na štáte a na akejkoľvek vláde. Tento zákon je ochranou našich rodín, musím to takto povedať, pred takzvanými istotami tejto vlády. Tento zákon je o upevnení väzieb v tradičných rodinách, kde mnoho našich rodín sa rozpadá kvôli odchodu ich živiteľov za prácou do zahraničia. Tento zákon je o podpore zamestnanosti v málo rozvinutých regiónoch, kde mladí ľudia nenachádzajú takmer žiadne uplatnenie. Tento zákon je o podnikaní rodín na pôde, keď Slovensko je potravinovo nesebestačné a tisícky hektárov pôdy ležia ladom a vidiek sa vyľudňuje. Tento zákon je o vrátení etiky a morálky do podnikania, keďže rodinný podnik je o udržiavaní dôvery a dobrého mena rodiny.
Áno, všetko toto je o konzervatívnych a teda nemenných hodnotách v podnikaní, na vrchole ktorých je dôstojnosť človeka a tradičnej rodiny.
Je teda zrejmé, že tento návrh je v protiklade s takzvanou sociálnou či socialistickou ideológiou popretkávanou komunistickým dedičstvom silného štátu, koncentráciou moci do rúk úzkej skupiny ľudí, a tu musím v podstate pozitívne reagovať aj na môjho kolegu Hlinu, ktorý hovoril, že áno, v tejto súvislosti silnej skupiny, úzkej skupiny ľudí, takýchto rodinných klanov, ktorí dostávajú ďaleko väčší priestor a pre svoje nie malé, drobné podnikanie, ale veľké podnikanie, až možnože nadnárodné podnikanie. Tento návrh v podstate, respektíve takéto vnímanie je v protiklade s týmto naším návrhom a v podstate vytvára predpoklady pre takéto poskytovanie almužny pre rovnaké skupiny alebo teda almužny pre každého. A samozrejme rovnaké almužny, pretože toto je aj princípom predošlého zriadenia, každý aby dostal rovnako. Takáto moc potrebuje závislé masy, za ktoré bude rozmýšľať, rozhodovať, a ktoré budú ochotné čakať na istoty a ktoré nebudú ochotné zobrať na seba zodpovednosť za obživu rodiny, za to, aby mohli ekonomicky sa rozvíjať.
Nemôžem nespomenúť tiež niekoľko perličiek ducha pri rokovaniach so zástupcami jednotlivých ministerstiev. Keďže sme mali záujem, aby sme hľadali konsenzus, aby tento zákon mohol byť v podstate prijatý aj v druhom čítaní alebo teda schválený v druhom čítaní a teda akceptovaný ako nový zákon v rámci tejto legislatívy. Takže tie perličky, aby ste vedeli, ako vnímajú niektorí naši úradníci takéto návrhy: že vraj rodinné podnikanie je cudzorodý prvok v podnikaní. Už som niečo o tom hovoril. Cudzorodý prvok. Alebo v reakcii na to, že podnikanie, rodinné podnikanie vytvára predpoklady pre zvýšenie zamestnanosti na Slovensku: že vraj zamestnanosť na Slovensku zabezpečuje vládna politika zamestnanosti. Tak toto sú pre mňa úplne novinky, ktoré treba tlmočiť našim občanom. A možno, keď teraz tento, toto moje vystúpenie preberá televízia, tak je treba odkázať našim občanom, že stačí ísť na úrady práce a tam majú toľko pracovných miest, keďže zamestnanosť zabezpečuje vládna politika zamestnanosti, že sa ujde na každého, aj na tých, ktorí nechcú pracovať.
No a v tej druhej, kratšej časti môjho príhovoru by som chcel poukázať na proces prípravy tohto zákona, na postoj občanov, rodín, odborníkov, živnostníkov a podnikateľov. Chcem vás uistiť, že príprava jednotlivých ustanovení tohto zákona nebola robená od zeleného stola, ale že sme sa stretávali s množstvom relevantných inštitúcií, podnikateľských združení, ale aj konkrétnych podnikateľov, živnostníkov, farmárov. Vlastne my sme reagovali na všetky ich podnety, na tú spätnú väzbu, s ktorou prichádzali, a snažili sme sa zakomponovať do tohto návrhu zákona. Takže ak niekto povie, že toto je len nejaký výmysel alebo niečo, čo poskladali ľudia z KDH, alebo moja maličkosť, nie je to pravda. Skutočne tieto veci boli odkonzultované na ôsmich stretnutiach v rámci všetkých regiónov Slovenska, kde sme sa stretli s mnohými týmito ľuďmi, ako som spomínal. A na každom jednom z týchto stretnutí bolo okolo sto ľudí, takže bola to významná vzorka na to, aby sme mohli povedať, či tento návrh zákona je dobrý, alebo nie je dobrý, respektíve ten obsah, toto podstatné na tomto zákone.
Takisto sme pozitívne stanovisko dostali od všetkých tých asociácií, živnostenských združení, asociácie malých podnikov, ale aj od určitých kancelárií Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Na tomto návrhu zákona sme spolupracovali aj s niektorými ľuďmi z Ekonomickej univerzity. Takže tieto veci, ktoré sú a boli vytýkané návrhu tohto zákona, skutočne stoja na veľmi vratkých nohách. A ja som presvedčený, že tento návrh zákon je vyvážený. Netvrdím, že má alebo mal určité malé nedostatky, či už sa to týka samotnej legislatívy, ale aj tu s legislatívnym odborom sme si veľa vecí vydiskutovali. A keď poznali skutočnú filozofiu tohto návrhu zákona, tak brali po tom aj tie svoje pripomienky už nie až takto ako za podstatné. Základ je, že ak by vládna strana bola mala záujem a by bola prejavila vôľu, my sme mali dostatok času na to, aby sme boli našli kompromisy, aby sme boli našli kompromisné riešenia tak, aby tento zákon bol schválený.
Budem reagovať, aj keď pán Sulík tu nie je, že takisto, čo sa týka niektorých daňových záležitostí, ale takisto spomínal aj niektoré, že sú tam niektoré súvislosti nie celkom jasné, ktoré sa dotýkajú povedzme aj samotnej legislatívy. Toto všetko bolo, alebo teda nebol by býval problém odstrániť a určite by sme boli našli ten kompromis, nevyhnutný pre to, aby tento návrh zákona bol schválený.
My sme dostali jasný signál, keď tento návrh zákona bol odmietnutý vládou na rokovaní vlády Slovenskej republiky a bolo to jasné, že po tomto rozhodnutí už tie rokovania s jednotlivými ministerstvami, už vlastne nemajú zmysel. Napriek tomu, tak ako tu už bolo povedané mojimi kolegami, my budeme naďalej robiť na tomto zákone. V prípade teda, ak nebude, aby som už úplne neprejudikoval výsledok, že budeme pracovať naďalej na tomto zákona, aby sme ho vyprecizovali tak, aby možno aj tie malé nedostatky, ktoré mal, aby sme vedeli odstrániť, aby sme pri vrátení tohto zákona sa mohli vyhnúť takýmto povedzme argumentom alebo kritikám, ktoré ja si myslím, že ani teraz nie sú opodstatnené, ale je treba, aby sme možno ich zobrali do úvahy.
Vážené kolegyne, kolegovia, idem teda k záveru, že aj napriek teda politickému a ideologickému prostrediu a okolnostiam, skôr neprajnému, ktoré tento návrh zákona sprevádzajú, chcem vás požiadať o jeho podporu, pretože aj toto, čo som povedal, aj toto, čo sme hovorili v prvom čítaní, aj toto, o čom bolo hovorené na neformálnych stretnutiach, ten prínos tohto návrhu zákona je významný. Je to o tom, že prináša prácu pre naše rodiny. Je to o tom, že prináša nezávislosť, hlavne ekonomickú nezávislosť pre naše rodiny. Je to o tom, že posilňuje väzby v našich rodinách, ktoré ohrozujú tú tradičnú rodinu. Tento zákon je o tom, že prináša zároveň zvýšenie etiky a morálky v podnikaní, čo je významný fenomén, keď berieme do úvahy ako momentálne povedzme určití jednotlivci, ktorí kazia dobré meno podnikaniu.
Predovšetkým z pohľadu zdrojov musím povedať na záver a som presvedčený, že tento zákon je dobrá investícia pre túto krajinu. To nie sú výdavky, to nie sú náklady, ktoré by nejakým spôsobom ohrozovali túto krajinu. To je dobrá investícia do ľudí, to je dobrá investícia do našich rodín, aby boli nezávislými, aby rodiny boli ekonomické nezávislé, aby sa vedeli vyhnúť každej jednej tzv. vládnej istote, pretože tieto vládne istoty skôr prinášajú krízu, neistotu a potom na to doplácajú práve naši ľudia, naše rodiny.
Takže ešte raz vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu zákona a ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis