Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán predseda, ja si dovoľujem pripomenúť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že riadne zasadnutie výboru bude dnes o 12.00 hod. v priestoroch výboru. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Prakticky predrečníci ma predbehli v tom zmysle, že som tiež sa chcel opýtať, ako to je s tými registrovanými partnerstvami, koľko ich teda môže byť spolu.
Ale tak trochu nadviažem na to, čo, o čom polemizoval kolega Lipšic, keď hovoril, že prečo sa ženieme do takejto novely ústavy v súvislosti aj s ochranou manželstva, 15 rokov ešte nič nebude. No, máme tu hneď návrh na registrované partnerstvá, ale otázka času, a nie 15 rokov, možno rok na to, ak by sa čosi také podarilo, a bude tu návrh na registrované manželstvá, resp. homosexuálne manželstvá. Takže ja by som nebol až taký optimista, čo sa týka, ako nám nič nehrozí.
Ďakujem pekne.

Ďakuje pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán kolega, no chcete povedať, že celé tisícročia, resp. keď si zoberieme len niekoľko desaťročí dozadu, boli nejaké iné páry alebo dokonca ste tu uviedli, ja neviem, ženy a deti v podstate nejakým spôsobom diskriminované, pokiaľ ste neprišli s tými zvrátenými ideológiami registrovaných partnerstiev a homosexuálnych partnerstiev a podobne? V podstate s tými vašimi ideológiami dehonestujete prirodzené hodnoty, ako je manželstvo založené na zväzku muža a ženy. Tie vaše ideológie, ktorými teraz ohurujete svet v mene tzv. ľudských práv, v podstate nie je o ničom, len o tom, aby ste vytvárali manipulovateľné masy ľudí, závislé masy ľudí prakticky, ktoré nie sú viazané na iné hodnoty, na žiadne hodnoty, na prirodzené hodnoty. O to vám tu ide a myslím si, že aj tento ústavný návrh zákona prakticky len chráni prirodzené hodnoty, ktoré sú skutočne v praxi uznávané od počiatku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem opýtať, pani kolegyňa Žitňanská, kto je tá verejná kontrola? Kto je tá občianska spoločnosť, ktorá bude mať skutočne možnosť priamo vstupovať do toho a nejakým spôsobom ovplyvňovať potom rozhodnutia tých, ktorí by mali povedzme v rámci Súdnej rady rozhodovať? Sú to jeden a pol nejakej NGO-čky a niekoľko účelových médií?
Čo sa týka previerok. No, tisícky ľudí vám povedia, aké majú problémy vymôcť svoje právo. Či už malí živnostníci, podnikatelia alebo obyčajní ľudia. Ten uzavretý systém, ktorý tu je, jednoducho potrebuje previerky, či chceme, alebo nechceme. Nie je to normalizácia súdnictva, ako hovorí pani Vášáryová. Je ten proces nastavený nejakým spôsobom. Keď môžu ľudia v exekutíve, či ministri, štátni tajomníci, mal som tú možnosť byť preverovaný NBÚ, prečo by nemohli byť sudcovia? A koniec koncov sa im vracia, že nekončí to u NBÚ, ide to do Súdnej rady. Nikde v návrhu novely ústavy nie je napísané, že majú rozhodovať tajne. Takže prakticky to súdnictvo, sudcovia môžu ovplyvňovať tieto výsledky. Ale nakoniec sú tam opravné prostriedky cez Ústavný súd a koniec koncov možno aj prezidenta.
Čiže ja nevidím dôvod, aby sme sa nejakým spôsobom teraz zaťažovali s tým. My potrebujeme urobiť krok dopredu. Krok dopredu, aby ľudia mohli vymôcť si svoje práva, pretože v súčasnosti situácia je skutočne katastrofálna.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem informovať členov výboru pre hospodárske záležitosti, že zajtra budeme mať mimoriadnu schôdzu výboru o 8.30 hod. v tejto budove. Ešte miestnosť nie je presne určená.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda (pozn. red.: správne má byť - "pán predseda"), chcem vás požiadať o stiahnutie návrhu zákona o ochrane subdodávateľov (tlač 899) a posunúť ho na ďalšiu schôdzu Národnej rady.
Ďakujem pekne. Spolupredkladateľ s tým súhlasí.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja nebudem dlhý, iba, nechcel som reagovať, respektíve na faktické poznámky niektorých kolegov.
Pán poslanec Martvoň, ja súhlasím, že dá sa a určite sa dajú nájsť aj iné mechanizmy, nástroje na to, aby sme vedeli v podstate eliminovať to neplatenie faktúr. Ja takisto už uvažujem o tom. Chvalabohu, ak vláda príde, budem len rád, že zrejme by sme mali pristúpiť, lebo toto, čo ja riešim, to sú záležitosti, kde sú verejné zdroje, a chcem, aby štát mohol intervenovať do týchto procesov, tam, kde sú verejné zdroje. A nieže mohol, on musí. On jednoducho musí intervenovať tak, aby tie verejné zdroje skutočne išli až k tým cieľovým subjektom, ktoré si zaslúžia, aby dostali zaplatené. Toto je doslova povinnosť štátu, to nie je, že môže.
Problém je v tom, samozrejme, že normálne v obchodnom styku, že je množstvo problémov, tak isto, kde si neplatia tie podnikateľské subjekty navzájom medzi sebou. A tam už asi je treba pristúpiť k tomu, aby nezaplatenie faktúry sa bralo ako trestný čin. A na tom asi je treba už popracovať.
Na druhej strane ďalšia možnosť ako, čo súvisí s tým, ako funguje vlastne platba a v podstate platenie dane z pridanej hodnoty, aby tú daň z pridanej hodnoty nezaplatil najprv tento fakturujúci subjekt, ale ten subjekt, ktorý objednáva. Samozrejme, že ja viem, že možno sa zvýšia náklady pre daňové úrady a tak ďalej, pretože bude treba v podstate tento nejaký klíringový mechanizmus, kde sa tieto platby potom vyrovnajú. Ale je najvyšší čas, aby sme to riešili. Ale myslím si, že môžeme začať práve tým, kde môže štát veľmi rýchlo a účinne zasiahnuť, a to je to, aby si ošetril svoje vlastné zdroje, nielen kvôli tomu teda, aby boli tie štátne zákazky, čo je dôležité, zrealizované, ale aby každý bol spokojný. Pretože to sa jedná vlastne o pracovné miesta, to sa jedná doslova o sociálnu situáciu v tejto oblasti.
Čo sa týka, neviem už, kto to hovoril, samozrejme nízke ceny. Ale opäť pamätám sa, keď pred takmer dvoma rokmi pán minister Kaliňák prišiel s novelou zákona o verejnom obstarávaní. Veď on prakticky tam už do toho mohol vstúpiť a okrem ceny ako dôležitého faktora pri výbere týchto subjektov v rámci verejného obstarávania už tam mohli byť aj v podstate, aj iné činitele, ktoré by zavážili, aby v podstate boli nejaké efektívnejšie podmienky na to, aby tento, to verejné obstarávanie bolo spravodlivejšie, aby jednoducho sme nepustili do realizácie verejných zákazok firmy, ktoré jednoducho na to nemajú a nespĺňajú. Veď ak by sme boli mali niektoré ďalšie kritériá, veď sme už jasne všetci vedeli, že Doprastav, Váhostav išli do súťaže s tým, že boli v stratách. Boli v stratách. A takéto firmy sme pustili a vyhrali verejné obstarávanie. Veď to bolo jasné, to bola len otázka času, že nebudú platiť, pretože nebudú mať z čoho. Takže toto sú problémy.
Máme na stole tento návrh zákona, ja chcem vyzvať, samozrejme, aby ste zvážili túto situáciu, ona je vážna, a ja som ochotný skutočne prísť s kompromismi tak, aby sme vedeli možno urobiť nejaké, na prechodné obdobie nejaký mechanizmus, ktorý by fungoval, sčasti by riešil tento problém, a potom ak vláda príde už s nejakým uceleným, komplexným nástrojom, budem len rád.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Kolega Podmanický tu už nie je. Ja som veľmi rád, že v podstate (reakcie z pléna), pardon, ja mu chcem samozrejme poďakovať za to, že vyzval svojich kolegov a že chápe tú situáciu, pretože ona je skutočne vážna.
Na druhej strane ja by som nerád tu reagoval možno na to, ako spôsobujú alebo spôsobili tú platobnú neschopnosť u niektorých veľkých spoločností vraj nízke ceny, čo sa týka výstavby diaľnic, a tak ďalej. Každá spoločnosť, ktorá vstupuje do verejného obstarávania, do súťaže, jednoducho musí vedieť, musí byť natoľko zodpovedná, aby vedela, že či môže zvládnuť s takýmito zdrojmi, s touto ponukou celú tú akciu, alebo nie. Jednoducho je to o nezodpovednosti potom takýchto majiteľov a manažérov tejto firmy. A je to doslova zlyhanie etické a morálne zlyhanie týchto ľudí v takýchto firmách, pokiaľ idú do verejných zákazok s tým, že už dopredu vedia, že nebudú to dopredu schopní zvládnuť takéto zákazky, napriek tomu podlezú s tou cenou, napriek tomu za každú cenu sa chcú zúčastniť tejto verejnej súťaže. Ak by ten zákon bol platil, ja vám garantujem, že to tie firmy už by vlastne nemali ísť do verejných súťaží. Už dávno by boli diskvalifikované. Takže o tom to je. My si musíme konečne už urobiť na Slovensku poriadok, pretože to sa rozmáha ako mor.
Takisto chcem poďakovať kolegovi Štefanovi za to, že ocenil a že vníma tiež tento problém ako veľmi kritický. A ja si myslím, že je treba, aby sme sa spojili v tomto úsilí. To už nie je o stranách, to už nie je o nejakých ideológiách. To je o tom, že na Slovensku skutočne už je kritická situácia a sociálne pomery v mnohých rodinách práve kvôli tomu sú už doslova na hrane chudoby.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ak dovolíte, v rámci uvedenia tohto návrhu zákona som nechcel ísť do nejakých dôsledkov a predovšetkým nechcel som rozoberať niektoré prípady, ktoré sú tak vážne, že niektorí podnikatelia už skutočne stratili trpezlivosť a dochádza k vážnym sociálnym problémom, či sa to už dotýka ich rodín, alebo, alebo v podstate zamestnancov, ktoré tak isto, za ktorými sú takisto konkrétne rodiny.
My sme pred asi troma týždňami etablovali internetovský portál nezaplatilimifakturu.sk (vystupujúci ukazuje názov portálu na tabuľke). Na tento portál sa nám prihlásili desiatky firiem a živnostníkov, ktorí nedostali zaplatené za svoje tovary, za svoje služby, za svoje odvedené stavebné práce. Samozrejme, že tie dopady sú, sú hrozné. Ja budem sa snažiť prečítať niektoré z týchto v podstate prípadov, ktoré sme dostali.
Naviac chcem vám povedať jednu vážnu skutočnosť. Asi stovka, minimálne stovka ďalších podnikateľov a živnostníkov, nechceli sa identifikovať cez tento portál, pretože sa obávajú, jednoducho sa boja. Boja sa o to, že už nedostanú ďalšiu zákazku u týchto väčších dodávateľov, boja sa toho, že už nedostanú zaplatené ani len polovicu z dohodnutých objemov za tieto zákazky, ktoré realizovali, a dokonca niektorí sa boja aj fyzického násilia, pretože aj takýmto spôsobom je im vyhrážané od týchto mocných firiem, ktoré sa neštítia ani takýchto spôsobov, len aby nemuseli zaplatiť v podstate za služby, ktoré im subdodávatelia realizovali. Čiže bol by som rád, keď sme zaznamenávaní slovenskou televíziou, bol by som rád, keby aj tento portál ešte zachytili tí podnikatelia, ktorí majú svoje pohľadávky voči tým veľkým dodávateľom, aby sa podelili o svoje skúsenosti. Aby sme naďalej mohli tento prípad, alebo tieto prípady prezentovať, aby sme ich mohli dávať tým ľuďom, ktorí sú zodpovední za tento stav. A to je súčasná vláda, pretože za dva roky neboli schopní prísť s návrhom zákona, ktorý by riešil tento problém druhotnej platobnej neschopnosti, ktorý sa rozširuje reťazovou reakciou a skutočne dostáva mnohé rodiny do vážnych sociálnych problémov, samozrejme, kde už potom nastupujú exekútori a nie je ako keby už žiadne východisko z tejto situácie.
Ak dovolíte teda, ja by som odcitoval niektoré v takej stručnej podobe, niektoré tie prípady, ktoré sme dostali. Mám ich tu niekoľko desiatok, neviem, či budem všetky, pravdepodobne nie, aby sme zbytočne nenaťahovali. Ja vám len chcem povedať, aká vážna tá situácia je a je najvyšší čas, aby sme ju aj riešili. Na druhej strane napriek tomu, že sme dostali súhlas s tým, že môžeme zverejňovať v podstate aj názvy týchto firiem, ktoré majú problémy, ja ich nebudem čítať. Budem čítať ale tie firmy, ktoré nezaplatili týmto, týmto živnostníkom a malým firmám, tak aby sa jednoducho našli, aby jednoducho sa možno dostali aj na verejný pranier, pretože táto situácia je skutočne neúnosná.
Takže názov firmy dlžníka Home stav, s. r. o. Košice. Názov verejnej zákazky: Bytový súbor Ždaňa. Celková dlžná suma 5 000 eur. Celková doba omeškania platby cirka 2 roky. Počúvate dobre, dva roky. "Firma vystavala bytové domy, ja ako subdodávateľ nemám zaplatenú pokládku podlahových krytín. Dlžná suma je za práce. Pomocou právnika som chcel riešiť situáciu, ale firma s. r. o. nemá majetok, takže je v exekúcii a mi boli, bolo vyplatené cirka 149 eur. Starosta obce má vraj všetky faktúry uhradené v spomínanej mne dlžnej firme. Hlavne, že odvody stále stúpajú, ale ochrana malého živnostníka v tomto štáte neexistuje." Takže to je prvý prípad.
Druhý prípad. Názov firmy dlžníka Das – PRO GRUP, s. r. o. Názov verejnej zákazky: Rekonštrukcia hasičskej stanice v Trsticiach. Celková dlžná suma 94 025 eur. Celková doba omeškania platby, počúvajte dobre, tri roky. "Postavili sme hasičskú stanicu v Trsticiach a nezaplatili nám to. Dali sme trestné oznámenie na konateľa firmy, ale, bohužiaľ, dostali sme odpoveď od polície, že to nie je trestný čin, nedá sa to dokázať." To sú riešenia pri konkrétnych stavoch.
Ďalšia firma, názov firmy dlžníka STRAMON, s. r. o., Košice. Názov verejnej zákazky: Revitalizácia verejného priestranstva v obci Sučany. Celková dlžná suma 19 908 eur. Celková doba omeškania platby, táto je relatívne krátka, 137 dní. Pravdepodobne to ešte si počkajú. "Jedná sa o faktúry za mobiliár na námestie, ktoré bolo rekonštruované za eurofondy. Obec príspevok dostala" - čo ja hovorím, že ten verejný obstarávateľ ten príspevok dostal - "dodávateľovi zaplatila, no my na úhradu čakáme. Doprosujeme sa, ale stále nám len sľubujú. Čiastočne uhrádzame svoje záväzky našim dodávateľom, no aj oni už strácajú trpezlivosť. Máme vážne podozrenie, že peniaze nedostaneme a že na nás nastúpi exekútor." To je ďalší prípad.
Ďalšia firma. Názov firmy dlžníka STAVOIMPEX Holíč, spol. s. r. o. Názov verejnej zákazky: Bytové domy Pezinok Muškát. Celková dlžná suma je síce, je veľmi málo, je 705 eur. Celková doba omeškania 2,5 mesiaca. Krátky popis tohoto prípadu. "Po uplynutí splatnosti faktúry som v januári nenastúpil do práce, nakoľko už aj v minulosti meškal s inými faktúrami. Tak som sa chcel, tak som chcel, nech mi ju zaplatí a potom budem ďalej pokračovať. Vyzval som ho aj písomne na zaplatenie faktúry, na čo mi odpísal, že nezaplatí. Tak som túto vec podal na príslušný okresný súd. Teraz čakám, čo sa bude diať." Pravdepodobne bude ešte čakať dlho.
Názov firmy dlžníka Doprastav, akciová spoločnosť. Názov verejnej zákazky: KULTURPARK, Košice. Dlžná suma 7 179 eur. Celková doba omeškania platby 6 mesiacov. "Dodali sme Doprastavu, akciovej spoločnosti, v roku 2013 kuchynské linky pre akciu KULTURPARK, Košice. Vzhľadom na skutočnosť, že neuhradili faktúry do dátumu splatnosti, pokúšal som sa kontaktovať telefonicky, emailom aj doporučene poštou. Doprastav ani raz neodpovedal, nereagoval na telefónne aj písomné výzvy, ako by ich firma ani neexistovala. Uplatnili sme si dlhovú sumu súdnou cestou. Aj napriek tomu, že bol vydaný právoplatný platobný príkaz na základe predpísaných dodacích listov bez vád a nedorobkov, Doprastav, akciová spoločnosť, podal odpor." Takže opäť prípad, ktorý sa bude riešiť súdnou cestou. Možno za 5 rokov, možno za 10 rokov a samozrejme pravdepodobne tá firma, ten, ktorý má pohľadávku voči Doprastavu, a už vieme, čo je s Doprastavom, koniec koncov, takže dostane možno maximálne 15 %, čo mu nevystačí ani len na krytie DPH, ktoré musí samozrejme takáto firma, keďže vydá faktúru, zaplatiť.
Názov dlžníka, ďalšia, Doprastav, akciová spoločnosť. Názov verejnej zákazky: Rekonštrukcia bývalých Kasárni Rekonštrukcia bývalých Kasárni – KULTURPARK, Košice. Celková dlžná suma 54 057 eur. Celková doba omeškania z platby 180 dní. Tí si ešte môžu gratulovať. "Zákazka financovaná z európskych fondov cez mesto Košice, práce riadne vykonané, vyfakturované, boli sme medzi poslednými dodávateľmi, ktorých neplatia načas, nekomunikujú, neodpovedajú na výzvy. Neviem, či majú politici predstavu, ako my, malí podnikatelia, a zvlášť v stavebníctve, fungujeme. Ceny sú úplne nízke, musíme platiť dopredu DPH, o ktoré sa nikto nikdy nestará, či mi ho zaplatili, alebo nie. Prečo tu nie je vôľa prijať sedliacky mechanizmus a zákon o kontrole platieb? Do dvoch mesiacov po nezaplatení faktúry posielam elektronickú nahlášku na DÚ a ten nech koná. Aká je u nás vymožiteľnosť? Neplatenie faktúr sa stáva slovenským folklórom. Čo znamenajú reštrukturalizácie? Legálne zlodejiny. Kde mám zobrať na tie straty? Kde mám zobrať peniaze na právnikov? Čo mám stále hovoriť svojim ľuďom, keď chcú výplatu? Čím viac robíme, tým máme viac dlhov. Takto sa fungovať nedá. Som z toho zúfalý. To mám za to, že od rána do večera makám na firme, ktorá platí tomuto chrobačnému štátu dane. Ako viete, včera večer v médiách prebehla správa, že Doprastav podal žiadosť o reštrukturalizáciu. Všetci vieme, že im to odklepnú. Už som prihlásený v dvoch reštrukturalizáciách, kde mi v jednom prípade musia zaplatiť 10 % a v druhom 15 % z prihlásenej sumy, splátka cirka do roku 2018 až roku 2019." To, čo som aj hovoril, v každom prípade dostanú možno ani nielen toľko z tých 10 %, respektíve 15 %, že im to nepostačí ani na úhradu DPH, ktorý už odviedli štátu. "Doprastav ide do očisty so sumou 230," pokračujem teda ešte v tom prípade, "230 mil. eur. Uvedomujeme si, že to bolo v slovenských korunách 6,9 mld. korún? Toto musí otriasť vládou, toto bude jedna lavína bankrotov, konkurzov a predajov stredných a malých firiem. My všetci sa im poskladáme na rozkradnutú firmu, ktorá onedlho bude čistá ako sklo a bude naďalej, jednoducho povedané, stavať diaľnice. Nás budú exekvovať alebo vláčiť po polícii a súdoch. A to máme za to, že chceme poctivo pracovať a žiť. Podvádzajme všetci a majme sa dobre! Tu už navrhnutý alebo odmietnutý zákon asi nepomôže. Tu dospelo k revolúcii. Prepáčte, že takýto názor, ale mám toho plné zuby." To som, toto, čo som hovoril v úvode, keď som uvádzal tento návrh zákona, že to už nie je o ďalšom čakaní, že títo ľudia skutočne, dneska som mal možnosť sa stretnúť s viacerými, ktorí sa idú dať dokopy a idú vytvárať určité hnutie, ktoré príde aj pred Úrad vlády a ktoré hovorí, že to už nebude len o nejakých protestoch, o nejakej kritike, ale to už budú ďaleko radikálnejšie zásahy. A nehovoriac o tom, že už hovorili o Majdane a podobne. Tak len je treba skúšať trpezlivosť týchto, tisíce tých živnostníkov a malých podnikateľov a uvidíme, kde to dotiahneme.
No a ešte teda jednu firmu, aby to nebolo teda, aby som tu celé nerozťahoval až príliš, lebo týchto prípadov je veľa. Chodia, ako som vám hovoril, nehovoriac o telefonických odkazoch, kde vlastne títo ľudia sa boja. Boja sa identifikovať, pretože sa boja o svoju bezpečnosť, o bezpečnosť svojich rodín. Názov firmy dlžníka: Euro Continental SK, s. r. o. Názov verejnej zákazky: Obchvat Trnavy objekty SO 201, SO 202. Celková dlžná suma: 38 587 eur. Celková doba omeškania: dva roky desať mesiacov. Stavebné práce na uvedenej stavbe pre Euro Continental, ktorý bol subdodávkou firmy Hant.
Tá istá v podstate firma, ale iná zákazka. Názov dlžníka: ERSA, s. r. o., Sveržov. Názov verejnej zákazky: Predaj štrkopiesku. Celková dlžná suma: 11 128 eur. Celková doba omeškania: jeden a pol roka. "Firma ERSA, s. r. o., Sveržov, odobrala od našej firmy na základe objednávky štrkopiesok ešte v roku 2012, ktorý do dnešného dňa neuhradila."
Dámy a páni, nebudem ďalej čítať tieto prípady, pretože myslím, že to nie je ani zmysel vlastne tohto, čo teraz robím. Stačilo v podstate niekoľko prípadov, aby sme pochopili, čo sa deje na tomto Slovensku. Ešte raz opakujem, my dávame teraz tento návrh po tretíkrát v dobrej vôli, aby sme to riešili. Ja si myslím, že tento návrh zákona je dobrý. Keby tento návrh zákona bol prijatý pred rokom a pol, ja si myslím, že Doprastav, ani Váhostav a iní, ktorí už mali vtedy finančné ťažkosti, by neboli dostali verejné zákazky. Pretože už by boli dávno diskvalifikované na základe tohto zákona, z toho, aby mohli vstupovať do verejného obstarávania. Ak by sa toto bolo stalo, dneska tisíce živnostníkov, stovky firiem, tisíce zamestnancov týchto firiem by nemali problémy. Boli by to také príklady, ktoré by boli odstrašovali aj ďalších takýchto, ako sú iní tuto naznačení, ktorí by jednoducho si už nedovolili takto klamať, takto podvádzať, neplatiť svoje finančné záväzky. Tým, že vláda nekonala, keďže teda dobre, nepáčil sa vám tento návrh zákona, ja si myslím, že len preto, že bol radikálny a ste sa báli o tie svoje veľké spoločnosti, ktoré sú veľmi blízke SMER-u, ale prebehol rok a pol, odvtedy vláda mohla prísť so svojím návrhom zákona. Veď my netvrdíme a ja nikdy som netvrdil, že musí byť prijatý náš návrh zákona. Neakceptovali ste ho, ale bol by som bral férovo vaše počínanie, ak by vláda bola prišla s návrhom zákona. Toto by bolo riešenie.
Ja teraz za každú cenu nehovorím, že náš zákon je totálne ideálny. Preto chcem vás vyzvať, aby jednoducho ste skutočne si uvedomili, že tá situácia je vážna. A momentálne to riešenie optimálne je také, aby ste pustili tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme si našli čas na to, aby sme mohli pred druhým čítaním v podstate sa stretnúť, v podobe pozmeňujúcich návrhov doplniť tento návrh zákona tak, aby bol akceptovateľný, aby sme mohli konať skutočne, aby sme zastavili túto vlnu. Pretože momentálne súdnictvo je v stave, ktoré nebude schopné za nejakú krátku dobu byť konsolidované, aj napriek tomu, že by možno, že prešiel ústavný zákon o justícii. Jednoducho nebuďme naivní, že za niekoľko dní budeme schopní zmeniť justíciu, že budeme schopní zmeniť súdy tak, aby vymožiteľnosť práva sa na Slovensku zlepšila. Toto je jediná šanca, že vieme v relatívne krátkom čase čosi urobiť na to, aby sme túto situáciu mohli ešte zvrátiť, pokiaľ nechceme, aby nám pre Úradom vlády a Národnou radou tu boli stovky a tisícky ľudí, ktorí už možno nebudú len skandovať heslá, ale možno v rukách budú mať už aj niečo iné.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, ktorý už tretíkrát predkladám so svojím kolegom Jánom Figeľom na rokovanie Národnej rady, má za cieľ eliminovať v podstate ten istý problém, ktorý tu bol už pred rokom a pol a ktorý momentálne je ale v ďaleko väčšom rozsahu, ako bol pred tým rokom a pol.
Spoločnosti, ktoré boli úspešné pri verejnom obstarávaní a realizujú verejné zákazky, často arogantným spôsobom si neplnia svoje základné povinnosti, svoje finančné záväzky voči subdodávateľom, firmám a živnostníkom, ktorí participujú na dodávkach tovarov, služieb alebo stavebných prác. Subdodávatelia, ktorých sa to dotýka, sú neraz malé firmy a živnostníci, ktorí kvôli zlej platobnej disciplíne práve tých veľkých spoločností majú a dostávajú sa do existenčných problémov, ktoré vlastne vyplývajú práve z tej zlej platobnej disciplíny, ktorá ak je výsledkom len nejakej čiastočnej alebo dočasnej pracovnej platobnej neschopnosti, tak to ešte nie je veľký problém. Ale ak tie veľké spoločnosti, ktoré vyhrajú verejné zákazky, neplatia niekoľko mesiacov, rokov, dokonca nie sú ochotné zaplatiť vôbec, to už je veľký problém. A takto táto krajina prichádza o tisícky pracovných miest. Samozrejme, že mnohí z týchto malých podnikov musia vyhlásiť konkurz, mnohí živnostníci v podstate podliehajú rôznym exekúciám a musia skončiť svoju podnikateľskú činnosť.
Vaša vláda, vážení poslanci SMER-u, aj keď vás tu nie je veľa, ale sa len nečinne prizerá minimálne rok a pol, odkedy sme dali tento návrh zákona, a nerieši tento problém, keď tisícky ľudí ostáva bez práce, keď mnohí podnikatelia, malí podnikatelia musia vyhlásiť konkurz, keď tisícky živnostníkov musia takisto ukončiť svoju podnikateľskú činnosť. To by nebolo ešte všetko, pretože za verejnými zákazkami sú, a takto nerealizovanými verejnými zákazkami sú nedokončené diaľnice, sú nedokončené stavby, sú v podstate problémy s tým, že sa nevyužívajú štrukturálne fondy. A kto to zaplatí? Daňoví poplatníci tejto krajiny vzhľadom na to, že aj nevyčerpané zdroje z európskych prostriedkov budú musieť byť raz nahradené, vzhľadom na to, že sa takéto projekty nezrealizujú. Nehovoriac o tom, koľko škody, koľko hospodárskej škody prinesú nedokončené líniové stavby ako diaľnice, železnice a podobne.
Kto vlastne je zodpovedný za tento žalostný stav, ktorý tu máme a ktorý vlastne sprevádza mnohých malých podnikateľov, živnostníkov, ktorí sú, ktorí sú dodávateľmi pre tie veľké firmy, ktoré vyhrávajú tie verejné zákazky? Žiaľ, vláda, ktorá o sebe hovorí, že je sociálna, ktorá hovorí o sociálnom štáte, prakticky neplní svoje programové predsavzatia, a takýmto spôsobom táto krajina prichádza o milióny eur.
Vláda ústami ministra Počiatka sa nechala počuť, že náš návrh zákona nerieši daný problém. Myslím si, že rieši. Rieši, páni a dámy, až príliš dobre, pretože minister Počiatek a ďalší kompetentní ministri si totiž až príliš dobre uvedomujú, že ak by bol prijatý náš návrh zákona už pred rokom a pol, spomínané spoločnosti by už dávno boli diskvalifikované z účasti na verejnom obstarávaní. A nielen tie, ale aj ďalšie blízke spoločnosti strane SMER. Na druhej strane ak náš návrh zákona pred rokom a pol bol pre vládu neprijateľný, prečo za také dlhé obdobie nebola schopná prísť s vlastným návrhom zákona? Prečo asi? Zrejme to niekomu až príliš dobre vyhovovalo.
Teraz, keď je situácia kritická a sú ohrozené tisíce pracovných miest, keď je ohrozená existencia stoviek malých firiem a tisíce živnostníkov, keď je ohrozené dokončovanie stavieb a iných verejných projektov, vláda ide konať. Odrazu ide konať. Dosť neskoro, vážení kolegovia zo SMER-u, pretože už mnohí z týchto živnostníkov, mnohí z týchto malých firiem už kľakli na kolená. Jednoducho už neexistujú. Prišli sme o stovky, možno o tisíce pracovných miest.
Aby sme chránili subdodávateľov navrhovaná úprava preto vťahuje do právnych vzťahov pri verejnom obstarávaní medzi su..., medzi obstarávateľa a úspešného uchádzača aj subdodávateľov. Stanovujeme povinnosť pre úspešných uchádzačov, aby v zmluvách so subdodávateľmi dohodli primerané platobné podmienky a lehoty, ktoré sú odvodené a naviazané na platobné podmienky dohodnuté v zmluve medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom. Zjednodušene povedané, platobné lehoty sú odvodené od doby, kedy úspešný uchádzač dostane na účet finančné prostriedky od obstarávateľa. Čiže my riešime túto záležitosť, lebo niektorí nám hovoria, že aj niektorí obstarávatelia, čo sú vlastne štátne inštitúcie, ministerstvá, možno NDS-ka, ale aj miestna regionálna samospráva, že neplatí. Ak sa aj stane, že v podstate ten verejný obstarávateľ nezaplatí, v každom prípade tie lehoty, ktoré sa rátajú preto, aby ten generálny dodávateľ vyplácal tých svojich subdodávateľov, sa ráta až vtedy, keď, keď ten generálny dodávateľ dostane od obstarávateľa na účet tieto finančné zdroje. Čiže žiadna výhovorka na to, že čosi tu nefunguje, že tento návrh zákona v tomto zmysle nie je v poriadku. V prípade, že úspešný uchádzač tieto lehoty dojednané so subdodávateľom neplní a subdodávateľ, čiže tie malé firmy a živnostníci si povinnosti preukázateľne splnili, dala navrhovaná úprava možnosť práve tým malým spoločnostiam a živnostníkom informovať o tejto skutočnosti verejného obstarávateľa. Čiže môže preskočiť toho generálneho dodávateľa a doslova dať sťažnosť na verejného obstarávateľa, aby ten konal. Ak potom napriek výzve obstarávateľa úspešný uchádzač subdodávateľovi, čiže tým malým firmám a živnostníkom, nezaplatí, obstarávateľ je povinný zablokovať až vtedy úspešnému uchádzačovi, tomu generálnemu dodávateľovi, platby týkajúce sa predmetnej zákazky. Ak by takýto stav pretrvával dlhšie, ako návrh stanovuje lehotu šesť mesiacov, je to dôvod, aby úspešný uchádzač stratil svoje osobné postavenie vo verejnom obstarávaní a Úrad pre verejné obstarávanie ho vyškrtne zo zoznamu podnikateľov. Jednoducho takýto subjekt, takýto generálny dodávateľ bude diskvalifikovaný z možnosti uchádzať sa na verejnom obstarávaní do budúcnosti.
Vážené dámy a páni, vážení kolegovia, chcem vás požiadať o podporu takto opakovane predkladaného návrhu zákona. Myslím si a to by platilo a hlavne pre, pre našich kolegov zo strany SMER, keby ich tu bolo viac, teda, že máte poslednú šancu na to, aby ste nevyprovokovali tisíce nespokojných malých živnostníkov a podnikateľov, ako aj ich zamestnancov k radikálnejším postojom ako len ku kritike. A to vám hovorím otvorene a vážne. Tá nálada medzi živnostníkmi a malými podnikateľmi, ktorých sú tisíce, ktorí majú svoje pohľadávky voči tým veľkým dodávateľom v rámci verejných zákaziek, jednoducho sú už pripravení na radikálnejšie postoje ako len nejakú všeobecnú kritiku.
Posledné rokovanie tripartity totiž nenechalo kľudných v tejto súvislosti nielen zamestnávateľské zväzy, ale aj odbory. A všetci dobre vieme, že tie odbory, vážení páni zo SMER-u, ešte vám takto nahrávajú. Ale keď už aj ony sa ozývajú, ak oni sú už nespokojní, pretože samozrejme oni musia reagovať na túto kritiku zo strany tých malých podnikateľov, živnostníkov, ktorí tak isto zamestnávajú ľudí, no tak je najvyšší čas konať. Je najvyšší čas konať.
Ako som už hovoril, súčasná situácia v druhotnej platobnej neschopnosti je viac ako vážna. Denne na to doplácajú tí najzraniteľnejší, malé podniky a živnostníci, ktorí sa nevedia brániť. Berúc do úvahy vymožiteľnosť práva na Slovensku, už dopredu je to pre nich často prehratý boj a môže sa stať, že už nebudú mať čo stratiť. Prijatie tohto návrhu zákona v prvom čítaní je z časového hľadiska dobré riešenie. Som presvedčený, že pred druhým čítaním budeme schopní nájsť kompromis v prospech tých, ktorých sa to dotýka. Nie sú to frázy, toto, čo som povedal na koniec. Myslím si, že treba sa vážne zamyslieť nad týmto stavom. Ako hovorím, nechceme vyprovokovať ľudí k tomu, aby, aby išli a riešili tento problém vlastnými rukami a ďaleko radikálnejšie, ako je tá možnosť, ako si tú situáciu niektorí vyobrazujú.
Pán podpredseda, skončil som.