Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja iba chcem pripomenúť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadanie mimoriadneho výboru sa uskutoční dnes o 12.00 hod. v miestnosti č. 150. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja chcem poďakovať kolegovi Zajacovi, že zdôraznil fakt prípravy vodného diela Tichý Potok, kde sú zjavné predpoklady, že vláda, respektíve jej podriadená inštitúcia Vodohospodárska výstavba asi má záujem realizovať túto stavbu, opäť ďalší megalomanský projekt. V podstate ide tu o to, že na jednej strane týmto zákonom vytvárame predpoklady na to, aby sme mohli raz obchodovať s vodou. Či už je to tak alebo onak, v každom prípade tie povolenky, či to nazveme licencie alebo nejaké povolenia a tak ďalej, hovoria jasnou rečou o tom, že sa chystajú predpoklady na to, aby sa s tou vodou obchodovalo. A teda je tu aj určitý predpoklad z toho jednoznačne vyplývajúci, ako keby tej vody sme mali dosť. A na druhej strane ideme realizovať megalomanské dielo, aby sme zachytávali vodu a využívali ju v podstate na účely pre domácnosti preto, aby sme zabezpečovali pitnú vodu pre mestá a obce. Jednoducho je ťažko pochopiteľná takáto logika. A ja dúfam teda, pán minister, aj keď tu momentálne nie je, že prehodnotíte túto výstavbu a vlastne zakážete realizovať ten megalomanský projekt v obci Tichý Potok. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja rovnako by som chcel poďakovať môjmu kolegovi Petrovi Muránskemu, že zdôraznil ten fakt, ako to hovoril aj pán kolega Galko, že poplatok 200 eur za kubík minerálnej vody ďaleko nie mierne, ale teda výrazne ohrozí konkurencieschopnosť našich minerálok na Slovensku. Už teraz si myslím, že tá cena je relatívne vysoká. Akonáhle ešte zavedieme aj takýto poplatok, tak, som presvedčený, naše minerálky nebudú konkurencieschopné nielen teda na vývoz, ale ani na domácom trhu, keďže sa zrejme budú presadzovať minerálne vody zo zahraničia.
Rovnako chcem takisto poďakovať za upozornenie v súvislosti vôbec s uvažovaným predajom vody ako takej, pitnej vody, s tým, že na jednej strane hovoríme, aká je to strategická surovina, ako skutočne je momentálne dôležité si tieto zdroje chrániť, pretože či už sa to týka klimatických zmien, ktoré vnímame z roka na rok citlivejšie, treba, aby sme zvážili, ako budeme nakladať s pitnou vodou na Slovensku, akým spôsobom ju budeme ochraňovať, pretože čím ďalej, tým viac bude to strategickejšia surovina.
Takže ešte raz chcem poďakovať môjmu kolegovi Muránskemu, že upozornil na tieto fakty. A určite budeme sledovať túto debatu, samozrejme, aj argumenty predkladateľov, aby sme potom vedeli zaujať jednoznačné stanovisko. Ale tak, ako to teraz vnímame, je predpoklad, že Kresťanskodemokratické hnutie tento návrh nepodporí.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len chcem oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že prerušená schôdza výboru bude pokračovať dnes o 12.00 hod. v miestnosti č. 150. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. V podstate ja by som chcel len dokumentovať, že je treba, aby sme sa solidarizovali, lebo títo aktívni ľudia takto vo viacgeneračných rodinách, aby sa medzi sebou vedeli solidarizovať a predovšetkým tí, ktorí sú ekonomicky aktívni, čiže rodičia, ktorí pracujú, jednak voči svojim deťom, tak ako som spomínal, tak aby prostredníctvom daňového bonusu mohli mať zníženú daň cca o 20 eur mesačne, čím vlastne sa vytvoria prostriedky na to, aby im mohli pomôcť pri štúdiu na vysokej alebo strednej škole. Na druhej strane zas, aby opäť tí aktívni rodičia vedeli podporiť na dôchodku svoje deti, a to pol percentom vymeriavacieho základu poistenca, ktorý síce nečiní nejaké veľké prostriedky pre tých dôchodcov, ale v každom prípade je to opäť prejav takej solidarity s tým, že ako ten tretí groš, že vracia toto, čo dostal požičané, keď bol mladý, skrz výchovu, skrz vzdelanie. Takže myslím si, že je to dobrý spôsob na to, aby sme posilňovali tú medzigeneračnú solidaritu, aby sme posilňovali tie vzťahy, tie väzby v rodinách, aby vlastne aj takýmto spôsobom bol odbremenený štát a koniec koncov sociálny systém, aby naše rodiny boli nezávislé, aby nečakali, že donekonečna sa bude len štát starať a tak ďalej. Že jednoducho prenechať tú zodpovednosť na tie rodiny. Ale na druhej strane motivovať týchto členov rodiny, aj viacgeneračných rodín, aby vedeli takto posilňovať tú vnútrorodinnú, vnútrogeneračnú solidaritu.
Ja chcem len povedať jeden príklad, že napríklad, keď by sme brali do úvahy, že máme dvoch pracujúcich, aktívnych ľudí, teda rodičov, ktorí majú dve deti a dvoch starých rodičov, pri minimálnej mzde 352 eur by ročne skrz tieto bonusy, ktoré sme hovorili, prvý a tretí groš mohla táto rodina dostať naviac okolo 1 000 eur. Pri priemernej mzde, ktorá činí okolo 800 eur, by takáto rodina mohla dostať okolo 1 000, 1 023 eur, čo nie je málo, keď si zoberieme tie podmienky na Slovensku, že mnohé rodiny, mnohé rodiny prakticky žijú zo svojich príjmov z mesiaca na mesiac. Aspoň takýmto malým príspevkov vlastne motivovať tie rodiny, aby vedeli v podstate a snažili sa spoluužívať a vytvárať v podstate ďaleko lepšie väzby v rodinách.
Ďakujem pekne.

Ďakujem ešte raz za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona o medzigeneračnej solidarite v rodinách, ktorý tiež nazývame priliehavým pracovným názvom - zákon o troch grošoch.
V podstate tento návrh zákona alebo jeho ťažiskom sú formy podpory viacgeneračnej solidarity v rodinách, teda solidarity medzi viacerými generáciami. Keďže nehovoríme o jednoduchej rodine manželia a deti, ale hovoríme o trochu širšej rodine, teda aj o starých rodičoch, hovoríme o rodičoch a ich deťoch, resp. z pohľadu starých rodičov o vnúčatách, tak aby sme posilňovali tú možnosť spolužitia týchto viacerých generácií.
Návrh teda počíta s troma formami tejto podpory. Je to jednak podpora viacgeneračného spolužitia, čo je prakticky snaha o spoločné bývanie. Takisto daňový bonus - prvý groš, a napokon dávka - tretí groš.
Aby bola solidarita medzi generáciami v rodinách fyzicky možná, je potrebné vytvoriť čo najpriaznivejšie podmienky na to, aby mohli príslušníci viacerých generácií v rodinách bývať spolu. A to nielen v období, keď majú manželia malé deti, ale aj keď dospejú, aj v prípade spolužitia viacerých ako dvoch generácií. Aj keď takéto spolužitie kladie pri dnešnom spôsobe života na členov viacgeneračnej rodiny zvýšené nároky, ak ho bude štát podporovať, prispeje k prehlbovaniu zmyslu pre solidaritu priamo v základných bunkách spoločnosti. Zároveň tým však ušetrí verejné zdroje, ktoré sú potrebné vynaložiť na starostlivosť o ľudí, čo sa už alebo ešte postarať o seba sami nedokážu, a musí sa o nich postarať štát. V rodine môže byť takáto starostlivosť ľudsky prirodzenejšia a spoločensky efektívnejšia.
Daňový bonus - prvý groš, vychádza zo starej ľudovej múdrosti príbehu o troch grošoch. Z tohto príbehu vyplýva, že generácia, ktorá je aktuálne najviac pri sile a ekonomicky aktívna, by si mala svoje príjmy rozložiť tak, aby myslela aj na generáciu, ktorú je povinná vychovať, pamätať i na tú, ktorá vychovala ju. Daňový bonus by mal motivovať rodičov tak, aby sa usilovali o ďalšie zvyšovanie kvalifikácie svojich detí nad rámec povinnej školskej dochádzky. Žijeme v dobe, keď je investícia do vzdelanie azda najvýznamnejšou investíciou, a preto záujem na takejto forme medzigeneračnej solidarity je jedným zo zásadných záujmov modernej spoločnosti a jej budúcnosti.
Z vyššie uvedeného alebo z uvedenej ľudovej múdrosti vychádza i tretia navrhovaná forma viacgeneračnej solidarity v rodinách, a to je tzv. dávka - tretí groš. Ide o príspevok k dôchodkom ľuďom, ktorí vychovali deti, čo prispievajú do dôchodkového systému. Je v záujme spoločnosti a štátu, aby podporovala rozhodovanie mať deti, a rodičia, ktorí majú viac detí, preberajú na seba viac zodpovednosti, starostlivosti, ale i nákladov spojených s ich výchovou. Je preto spravodlivé, aby existoval model, ktorý im tieto náklady ďalšia generácia, keď začne pracovať, vráti a bude sa takto s nimi solidarizovať.
Legislatívnotechnicky je návrh zákona koncipovaný tak, aby nedochádzalo k tzv. nepriamej novelizácii iných právnych predpisov. Samotný text základného zákona o podpore viacgeneračnej solidarity v rodinách deklaruje účel zákona, vymedzuje jeho predmet a základné pojmy a ustanovuje formy podpory.
Navrhovaná úprava predstavuje rozširovanie právneho priestoru pre ochranu rodiny, ktorý požaduje čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovaný zákon je preto v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Navrhované formy podpory viacgeneračnej solidarity budú mať vplyv na bezprostrednú tvorbu i výdaje štátneho rozpočtu a rozpočtu Sociálnej poisťovne. Na druhej strane z dlhodobého hľadiska podpora viacgeneračnej solidarity v rodinách povedie k úsporám spoločenských zdrojov, ktoré sú potrebné na zabezpečenie starostlivosti ľudí, o ktorých sa bez takejto podpory inak musí napokon postarať štát. Podľa odhadov našich odborníkov bude v takomto strednodobom horizonte návrh zákona rozpočtovo neutrálny a v dlhodobom horizonte bude predstavovať úsporu rozpočtových zdrojov.
V závere mi dovoľte, vážení kolegovia, požiadať vás o podporu predmetného návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť. Pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja už skutočne iba na záver vzhľadom na to, že bolo to včera večer pred siedmou hodinou, mnoho ľudí tu teda nebolo, aj napriek tomu teda, že ani teraz tu nemáme veľa kolegov, v každom prípade chcem len zdôrazniť ten fakt, ktorý je veľmi závažný na Slovensku a týka sa to neplnenia si povinností veľkých spoločností, ktorí majú veľké verejné zákazky a nesprávajú sa seriózne k malým podnikom, živnostníkom ako k ich subdodávateľom, ktoré majú následne potom ohromné problémy vo svojich firmách, ako zaplatiť svojich zamestnancov, resp. živnostníkov, ktorých núti takáto situácia skončiť svoje podnikateľské aktivity. Samozrejme, tie dopady, tie sociálne dopady potom na tie rodiny, ktoré nedostanú mzdy, teda ich živitelia nedostanú mzdy, resp. živnostníci, ktorí musia v podstate ukončiť svoje podnikanie, takisto to doľahne na tieto rodiny. Je treba, aby sme konali.
Ja som veľmi rád, že aj zo strany vládnych poslancov sa ozývajú hlasy, ktoré podporujú tento návrh zákona. Takisto som urobil niektoré opatrenia s tým, aby si aj vláda osvojila niektoré veci, a mal som stretnutie s ministrom Borecom, ktorý takisto kladie veľkú váhu na riešenie tohto problému, a ja verím, že nájdeme čoskoro spoločné riešenie, ktoré by mohlo posunúť veci ďalej.
Ďakujem všetkým, a teda budem veľmi rád, ak tento návrh zákona podporíte.

Ďakujem pekne za vaše reakcie. No, v podstate sme sa zhodli, že tá situácia je vážna, že je to treba riešiť. Ja určite vítam, už ako som povedal, aj reakciu pána ministra Boreca, pretože potešilo ma, že tá filozofia, ktorú sme predložili, návrhu tohto zákona je prijateľná. Určite, že je treba na nej popracovať.
Ešte čo sa týka, áno, tí podnikatelia, malí živnostníci, viete, tá situácia na tomto trhu je zlá. Oni napriek tomu, že možnože dostanú zaplatené až po niekoľkých mesiacoch, možnože skutočne medzitým si musia požičať ďalšie peniaze a platiť úroky, ale ak nemajú ďalšiu možnosť, tak využijú opäť tú zákazku od toho istého, ktorý mu nezaplatil, a opäť sa dostávajú do toho bludného kruhu. Ale my sa musíme očistiť od takýchto, takýchto podnikateľov. A ja si myslím, že tento návrh zákona aj napriek tomu, že je trochu radikálny, ja si myslím, že je treba, aby sme konečne presadili, aby sme ukázali, že tu obstoja iba takéto firmy, ktoré konajú seriózne a v prospech ľudí a v prospech rozvoja podnikania na Slovensku a, samozrejme, zamestnanosti a vyššej životnej úrovne.
Takže ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ak dovolíte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som pokračoval, keďže už, ako som spomínal, dávam štvrtýkrát tento návrh zákona a myslím si, že sa blýska na lepšie časy, aj keď možnože to nebude nakoniec poslanecký návrh zákona, ale možnože vládny, ale ja verím, že minister Borec si osvojí veľa z tohto, z našej filozofie alebo teda z filozofie tohto nášho návrhu.
V každom prípade ja pokračujem v tom, čo som robil aj doteraz. My sme, ja som aj informoval verejnosť a, samozrejme, aj plénum Národnej rady, že sme vytvorili internetovský portál v prospech vlastne tých, ktorí majú problémy a majú svoje pohľadávky voči veľkým dodávateľom, voči tým, ktorí vyhrali verejné zákazky a neplatia, sú neseriózni a sú arogantní, aby vlastne mohli tie svoje príbehy dávať na portál www.nezaplatilimifakturu.sk. My dostávame desiatky podnetov od týchto ľudí a sú to, môžem povedať, že skutočne vážne situácie, do ktorých dostali tie tzv. veľký, veľké seriózne, v úvodzovkách, spoločnosti, ktoré jednoducho si neplnia základné podnikateľské povinnosti v podstate a absolútne neplnia svoje finančné záväzky voči tým malým, voči tým, ktorí sa len ťažko vedia brániť, keďže vieme, aká je reálna situácia, čo sa týka slovenskej justície. A ak by v podstate dali aj návrh na súdne konanie, viete dobre, obyčajne im to trvá päť rokov a medzitým tá malá firmička, resp. tento živnostník už dávno, dávno v podstate prešiel konkurzným konaním alebo v podstate exekútor ho už zbavil všetkého jeho majetku. Takže budem pokračovať v niektorých iba pár príkladoch, lebo ja som týmto ľuďom sľúbil, že ja ich budem tuto takýmto spôsobom zverejňovať alebo zverejňovať tie ich príbehy, ktoré súvisia s tým. Nebudem, samozrejme, ich menovať, ale budem menovať tých, ktorí neplatia.
Takže názov firmy dlžníka: IDS Slovmont Levice, celková dlžná suma: 14 600 eur. Celková doba omeškania platby: päť rokov. Tento pán je už momentálne, ktorý bol živnostníkom, je už momentálne na dôchodku. Doteraz, samozrejme, nemá zaplatené tieto svoje pohľadávky. Bol živnostníkom, hľadal si prácu, bol na úrade práce, samozrejme, keď teda bol tým živnostníkom, platil si odvody, dane, tak ako je to na Slovensku, a je to tak, ako to tu uvádza, že keď natrafím na, s prepáčením, "hajzla".
Ďalšia firma, zhodou okolností tá istá: IDS Slovmont Levice, celková dlžná suma: 14 211 eur. Doba omeškania: päť mesiacov napriek tomu, že dlžnú sumu potvrdil. Následne tento pán na neho podal trestné oznámenie, čo okresný prokurátor zrušil, ale okresný súd rozhodol dlžnú sumu zaplatiť. No tento pán, resp. táto firma dodnes tak neučinila.
Ďalšia firma - dlžník Váhostav, a. s. Názov verejnej zákazky D1 Dubná Skala - Turany. Celková dlžná suma: 13-tisíc eur. Doba omeškania: teda od deviateho mesiaca roku 2013 nedostal zaplatené. Medzitým v podstate už mal tzv. tie dobré skúsenosti s touto firmou, napriek tomu zrejme, samozrejme, tie malé firmy sú nútené v podstate hľadať svoje zákazky medzi, predtým takisto vymáhal svoju pohľadávku vo výške 25-tisíc eur. Dostal to zaplatené po niekoľkých mesiacoch, síce to tu neuvádza, ale v každom prípade je to fakt, ktorý takisto potvrdzuje, ako sú tie veľké spoločnosti seriózne voči malým subdodávateľom.
Ďalšia firma. Názov dlžníka: Building Slovakia. Názov verejnej zákazky: ŽSR, modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov. Celková dlžná suma: 15-tisíc eur. Celková doba omeškania: posledná splatná faktúra mala splatnosť 29. 9. 2013. Krátky popis: Robil som tam skoro šesť mesiacov a doteraz som nevidel ani jeden cent.
Nebudem pokračovať napriek tomu, že som, že mám tu viaceré z týchto prípadov. To sú, len niekoľko z takýchto prípadov, ako fungujú vlastne naše firmy, ktoré vyhrávajú veľké verejné zákazky, a ako si plnia svoje záväzky voči malým podnikateľom a živnostníkom.
Ja preto chcem vás vyzvať, vážení kolegovia, aby sme zvážili túto situáciu a či už to bude tento návrh zákona alebo, jednoducho je treba, aby sme vytvárali tlak na vládu, alebo jednoducho možno aj skrz vás, aby sme vedeli podporiť tento návrh zákona, ktorý, ja si myslím, že v druhom čítaní je takto upraviteľný, aby spĺňal v podstate všetky kritériá tak, aby vlastne mohol tento návrh zákona sa dostať čo najskôr do praxe vzhľadom na to, že tá situácia, ako som už spomínal, je katastrofálna a ohrozuje existenciu mnohých, mnohých rodín na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, ktorý dnes opakovane a musím zdôrazniť, že po štvrtýkrát je prerokovaný v pléne Národnej rady, má za cieľ slúžiť alebo teda zlepšiť platobnú disciplínu tých, ktorí vyhrávajú verejné súťaže a neplatia svojim dodávateľom za tovary, stavebné práce alebo služby. Subdodávateľmi sú vo väčšine prípadov malé firmy alebo živnostníci, ktorí kvôli zlej platobnej disciplíne veľkých firiem generálnych dodávateľov sa často dostávajú do existenčných problémov.
Vláda ústami ministra Počiatka sa nechala počuť, že náš návrh zákona nerieši daný problém. Ja si osobne myslím, že rieši a rieši ho až príliš dobre, minister Počiatek a ďalší kompetentní ministri si totiž až príliš dobre uvedomujú, že ak by bol náš návrh prijatý už pred rokom a pol, keď sme ho dávali prvýkrát, spomínané spoločnosti by už dávno boli diskvalifikované z účasti na verejnom obstarávaní. Na druhej strane, ak náš návrh zákona pred rokom a pol pre vládu bol neprijateľný, prečo za také dlhé obdobie nebola schopná prísť s vlastným návrhom zákona? Zrejme to asi niekomu vyhovovalo. Treba si uvedomiť, že tá situácia je čoraz viac kritická a sú ohrozené tisíce pracovných miest, je ohrozená existencia stoviek malých firiem a tisíce živnostníkov, keď je ohrozené dokončenie stavieb a iných verejných projektov, vláda sa teraz chystá konať.
Možnože si niektorí poviete: Dobre, ale po štvrtýkrát predkladaný návrh zákona? Komunikovali ste vôbec s niekým, s vládnymi poslancami, s ministrami, s kompetentnými ľuďmi? Áno, prakticky ja som mal množstvo rozhovorov či už s vládnymi poslancami, ale aj s predstaviteľmi vlády a v konečnom dôsledku aj včera som mal stretnutie s ministrom spravodlivosti pánom Borecom, ktorý už konečne prevzal túto iniciatívu a ide vytvárať nejaký alternatívny návrh zákona, ktorý by mal riešiť tú hrozivú situáciu v oblasti finančnej disciplíny pri verejnom obstarávaní, ako som už povedal, pretože táto situácia je katastrofálna a ohrozuje existenciu mnohých rodín na Slovensku. Ja som vcelku uspokojený aj s včerajším stretnutím s pánom ministrom Borecom vzhľadom na to, že si uvedomuje vážnosť situácie na jednej strane, na druhej strane v podstate neodmietol filozofiu tohto nášho návrhu, pričom poniektorí či už vládni poslanci, ale aj minister Počiatok, Počiatek jednoducho to neviem, či vôbec čítal ten návrh zákona, ale ho a priori odmietol.
Súčasná situácia v druhotnej platobnej neschopnosti je viac ako vážna. Posledné roky, teda posledné rokovanie tripartity totiž nenechalo kľudných v tejto súvislosti nielen zamestnávateľské zväzy, ale aj odborárov. Navrhovaná úprava preto vťahuje do právnych vzťahov pri verejnom obstarávaní medzi obstarávateľa a úspešného uchádzača generálneho dodávateľa aj subdodávateľov. Stanovuje povinnosť úspešných uchádzačov, aby v zmluvách so subdodávateľmi dohodli primerané platobné lehoty, ktoré sú odvodené od platobných podmienok dohodnutých v zmluve medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom, zjednodušene povedané od doby, kedy úspešný uchádzač dostane na účet finančné prostriedky od obstarávateľa. Mnohí posudzujú práve tento návrh zákona v tom zmysle, že ako keby my sme chceli za každú cenu nejakým spôsobom likvidovať ako keby veľké podniky, ako keby sme chceli posunúť váhu alebo dať väčšie výhody tým subdodávateľom oproti veľkým podnikom, ktorí na seba berú povedzme tú zodpovednosť realizovať tie veľké projekty.
My vôbec nemáme záujem presunúť tú váhu alebo niektoré tie výhody na stranu tých malých podnikov, živnostníkov, my chceme v podstate, aby veľké spoločnosti, stavebné alebo všetky spoločnosti, ktoré nejakým spôsobom participujú na verejných zákazkách, aby si plnili svoje záväzky voči dodávateľom, či už sú to tovary, či už sú to služby, alebo či sú to stavebné práce. V prípade teda, že úspešný uchádzač tieto lehoty dojednané so subdodávateľom nesplní a subdodávateľ si svoje povinnosti splnil, dáva navrhovaná úprava možnosť subdodávateľovi informovať o tom verejného obstarávateľa. Myslím, že to je prirodzené a v každom prípade verejný obstarávateľ by mal vedieť, čo sa deje s verejnými zdrojmi, ktoré on už medzitým poskytol tomuto generálnemu dodávateľovi. Ak napriek výzve obstarávateľa úspešný uchádzač subdodávateľovi v stanovenej lehote nezaplatí, obstarávateľ je povinný zablokovať úspešnému uchádzačovi všetky ďalšie platby týkajúce sa predmetnej zákazky.
Tu opäť som počul mnoho kritiky s tým, no dobre, ale veď môže sa stať, že tie verejné zákazky nebudú ukončené, že jednoducho veľké stavby nebudú ukončené, že dodávky tovarov v podstate nebudú zabezpečené, že služby, ktoré si objedná u subdodávateľov tento generálny dodávateľ, takisto nebudú realizované. No aký je rozdiel medzi tým, že tá stavba nebude dokončená preto, že sa zastaví platba tomu generálnemu dodávateľovi, alebo tí subdodávatelia, keďže nedostanú zaplatené, majú pohľadávky a odmietnu ďalej realizovať či už dodávku tovaru, tovarov alebo realizáciu služieb, alebo dostavbu veľkých povedzme infraštrukturálnych projektov, aký je rozdiel v tom? Žiaden. V každom prípade je tu riziko, že sa tá verejná zákazka nezrealizuje. A neviem, prečo by mali mať navrch tí veľkí dodávatelia, ktorí si neplnia svoje záväzky voči subdodávateľom. Čiže tento argument absolútne je na vode a myslím si, že tento zákon alebo tento návrh zákona rieši aj túto situáciu.
Ak by takýto stav pretrvával dlhšie, návrh stanovuje lehotu 6 mesiacov. Je to dôvod, aby úspešný uchádzač stratil svoje osobné postavenie vo verejnom obstarávaní a Úrad pre verejné obstarávanie ho vyškrtne zo zoznamu podnikateľov. Takýto subjekt stratí možnosť uchádzať sa o zákazku v akomkoľvek verejnom obstarávaní na území Slovenskej republiky. Znamená to, že jednoducho takýto neseriózny generálny dodávateľ, takáto neseriózna veľká firma, ktorá dlhuje desiatky, stovky tisícov eur, dokonca sa to v niektorých prípadoch pohybuje až, až v miliónoch eur v podstate, by mal byť jednoznačne diskvalifikovaný z možnosti zúčastňovať sa na realizovaní verejných zákazok v budúcnosti, pretože týmto spôsobom, takýmto arogantným spôsobom len potvrdil, že jednoducho si nezaslúži a nie je seriózny, aby mohol realizovať verejné zákazky aj v budúcnosti.
Ja som presvedčený, že schválením tohto zákona by sa výrazne zlepšilo podnikateľské prostredie, platobná disciplína v rámci verejného obstarávania a tým aj druhotná platobná neschopnosť malých firiem a živnostníkov.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.