Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

25.11.2015 o 18:52 hod.

Ing.

Igor Hraško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 1.12.2015 9:55 - 10:00 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol návrh novely zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Tento návrh sme tu už niekoľkokrát podávali, pretože vyplynul priamo z praxe.

Ja by som začal možno tým, že mnohokrát sa na mňa osopujú vládni poslanci, keď im hovorím o tom, že umožňujú rozkrádanie verejných financií. No a tu je konkrétny príklad a my sme už aj priniesli konkrétne riešenie. A vládni poslanci ho neschválili. Takže ešte raz ozrejmím túto problematiku. Občianske združenie dostane dotáciu zo štátneho rozpočtu vo výške, povedzme, 143-tisíc eur. Nevykáže však tieto financie tak, ako mu to kážu pravidlá. A dokonca nie je ani súčinný s tým, aby predložil materiály do finančnej kontroly. Finančná kontrola mu udelí pokutu vo výške 6-tisíc eur a následne v rámci vládneho auditu, ktorý nemôže byť vykonaný, pretože materiály nie sú k dispozícii, dostane pokutu ďalších 10-tisíc eur. Tie však po odvolaniach krajský súd upraví na púhych alebo malicherných tisíc eur, z 10-tisíc na tisíc eur pri nevyúčtovaní 143-tisíc eur. Za to sa dajú kúpiť, povedzme, dva trojizbové byty niekde v takej menej významnej lokalite Slovenska. Takže takéto občianske združenie nevykázalo tieto financie a dostalo pokutu v podstate 6-tisíc eur, ktoré sa následne vrátili do rozpočtu. Čo sa má robiť s tými zvyšnými peniazmi? Dodnes to nikto nevie, ale ten úrad, ktorý je čiastočne zodpovedný za to a ktorý pridelil tieto financie, tak uzavrel memorandum o užšej spolupráci s týmto občianskym združením do budúcnosti. Tomu potom absolútne nerozumiem. A toto je to rozkrádanie, o ktorom veľmi často hovoríme. Financie nám tak ujdú, nikto nevie na čo, ale pritom všetko je v poriadku.
Ako hovorím, predložili sme návrhy riešenia a predkladáme ich opäť, pretože skutočne k takémuto niečomu ešte môže dôjsť. Nehovorím, že to je pravidlo ale, vidíte, máme tu konkrétny príklad. Takže tu nejde o nejakú vymyslenú pseudokauzičku, skrátka, tento prípad sa stal a my navrhujeme jeho riešenie. Problém teda je v podstate v laxnom prístupe orgánov v rámci aplikácie práva vrátane súdov aj nedostatky v platnej legislatíve, ktoré sa snažíme teda týmto návrhom zákona odstrániť. Nesprávne nastavený systém sankcií tu totiž skôr motivuje subjekty, ktoré majú plniť povinnosti podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, k odmietnutiu súčinnosti. Pritom zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, najmä v znení jeho novely z konca roka 2014, čo nie je tak dávno, umožňuje uložiť za odmietnutie tej súčinnosti pokutu až do výšky 100-tisíc eur, a to aj opakovane. V tom prípade sa tak nestalo, bola udelená pokuta vo výške 6-tisíc eur a zvyšné financie zo 143 tisíc kde sú, to nevieme. Cieľom návrhu zákona je preto zakotviť rovnaký štandard právnej úpravy aj v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Nastavíme ho takým spôsobom, že orgán správny, ktorý zodpovedá, dohliada, môže udeliť pokutu až do výšky samotnej dotácie, to znamená, aby štát neprichádzal o financie, ktoré sú predeľované na činnosť, povedzme, aj občianskym združeniam, pretože skutočne ak si za to niekto možno napríklad kúpi byt niekde, tak si myslím, že to nie sú účelne vynaložené finančné prostriedky z peňazí všetkých daňových poplatníkov Slovenskej republiky. Takže je návrh na riešenie toho a, samozrejme, uchádzame sa opäť o jeho podporu, aby nám nikto zas nemohol hovoriť, že nepoukazujeme na rozkrádačky. A tuto je na takých nachystané riešene. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.11.2015 10:37 - 10:44 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne povedať pár slov k tomuto návrhu zákona. Viackrát sme sa už pokúšali a, samozrejme, hovorí sa o tom už aj v iných politických kruhoch a iných politických subjektoch, avšak málo sa snaží pretaviť tieto reči priamo do praxe.
My sme sa už párkrát pokúšali predložiť tento návrh zákona, resp. túto novelu a skutočne nám ide o to, pretože sme toho svedkami a vidíme to v praxi, čo sa v reáli deje. Niektorí, nazvem to, menej zodpovední vedúci predstavitelia, či už štátu, alebo aj samospráv, sa správajú tak, ako keby majetok, ktorý spravujú, bol akoby ich majetkom. Ľudia si ich zvolia alebo niekto ich menuje do funkcie a oni potom tento majetok spravujú. Samozrejme, tí ktorí sú volení v demokratických voľbách, majú pozíciu o trošku inú, pretože sa starajú o majetok ľudí, ktorí im dali dôveru a aj týmto sa zodpovedajú.
To znamená, že v najhoršom prípade po ďalších štyroch rokoch vo funkcii ho jednoducho do takejto funkcie nezvolia. Čo však s tým, keď ten majetok, ktorý mali v správe, akýmsi spôsobom prehajdákajú. A mali sme tu prípady, kedy napríklad v rámci eurofondov sa mali postaviť alebo zveľadiť určité časti miest, obcí, námestí a namiesto štandardných, bežných lavičiek sa dali spraviť lavičky, ktorej jedna hodnota jednej je 8-tisíc eur. Samozrejme, že potom takéto financie nie sú uznateľným výdavkom a jednoducho tieto peniaze boli stiahnuté. Keďže firma tieto investície realizovala, tak, samozrejme, musela dostať zaplatené. Tieto peniaze však už išli z rozpočtu danej samosprávy. A to sa nejedná o malé čiastky, pretože, povedzme si, že napríklad takých 150-tisíc pre obec či mesto je dosť veľký peniaz na to, aby z toho mohli realizovať úplne iné opatrenia. Dnes sa väčšina občanov sťažuje na to, že máme nekvalitné cesty, teda nekvalitnú dopravnú infraštruktúru, že máme málo miest v škôlkach, že nemáme zrekonštruované školy, škôlky, sociálne zariadenia a podobne. Všetky takéto peniaze mohli byť investované práve takýmto spôsobom. Ale nemohli alebo nemôžu, pretože niekto sa jednoducho správal nezodpovedne a nezodpovedným prístupom pripravil takto mesto alebo samosprávu o takéto financie.
Samozrejme, všetko je v poriadku, pretože stala sa chyba, a akurát nám nepreplatili eurofondy. Ale s tými eurofondmi sa počítalo. Aj v tom projekte sa počítalo, ale nepočítalo sa s tým, že tam prídu lavičky, ktoré sú možno aj stonásobne nadhodnotené. Takže toto sú tie prípady, a, samozrejme, je ich kopec, kedy by mal dotyčný šéf samosprávy - v tomto prípade primátor alebo starosta - byť postihnutý za to, že pripravil svoju samosprávu povedzme o 150-tisíc eur. A to nie je skutočne málo. Možno sa, samozrejme, z toho vykrúti, že však ale mali sme v rozpočte toľko, no tak teraz nedáme tamtej mestskej časti, teraz vám tam nespravíme to detské ihrisko, čo sme vám sľúbili, musíte počkať, až o pár rokov. Takže možno sa z toho vykecá, ale v každom prípade nič sa mu nestane.
Iná pozícia je úradníkov v štátnej správe. Aj tu máme ľudí, ktorí sú nominovaní povedzme aj do podnikov s majetkovou účasťou štátu, či už stopercentnou, alebo iným percentuálnym zastúpením, tie však, ktoré sú v stopercentnom vlastníctve štátu, tak majú jednoznačnú pozíciu. A títo nominanti tam potom spravujú v podstate majetok štátu. A tento by mali opäť spravovať čo najlepšie, aby štátu prinášal čo najviac. Pretože okrem toho, že tam ľudia pracujú, majú svoje výplaty, platia dane, tak zisk z týchto štátnych podnikov prúdi pre štát. To znamená, že na správu štátu, ktorá je službou pre občanov. To znamená, že ak sa človek na tomto mieste nespráva zodpovedne, takisto by mal byť určitým spôsobom postihnutý. Ako sme však svedkami, v mnohých prípadoch naše zákony sú v tomto ohľade vágne a nedokonalé a tým pádom sme neboli ešte ani svedkami, aby za takýto podobný skutok bol niekto nejakým spôsobom trestnoprávne postihnutý. Každý to, samozrejme, považuje, že však to v dobrom úmysle, niekto mu uverí, áno, a potom takýto človek nie je postihnutý.
Preto sme sa rozhodli, že nájdeme lepšie riešenie, aby aj orgány, ktoré majú na starosti vyšetrovanie takýchto činov, nemali zviazané ruky, ale práve naopak, aby dostali do rúk nástroj, ktorým by mohli efektívnejšie postihovať takéto osoby. A ako to už bolo spomínané aj kolegom Viskupičom, aj kolegom Mičovským, je to v prvom rade nástroj prevencie, pretože ak viem, že budem za svoje činy postihnutý, a už teraz jednoduchším spôsobom aj dokázateľnejšie, tak určite sa budem báť narábať s majetkom, ktorý mi bol zverený, takýmto zlým spôsobom.
Takže v prvom rade to má preventívny charakter, no a v druhom rade to má aj represívny charakter, pretože skutočne, ak sa nájde takýto človek, ktorý amorálnym spôsobom nakladá a nesvedomito a nezodpovedne s majetkom, ktorý mu bol zverený, jednoznačne má byť za to postihnutý a za svoje činy si má niesť svoju vlastnú osobnú zodpovednosť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 26.11.2015 18:15 - 18:17 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte mi predniesť spravodajskú informáciu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z.. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 1799.
Si to pustia viackrát (reakcia rečníka na poznámku o rýchlom prednese). V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, alebo si zoberú tento prepis, však to majú k dispozícii, o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona, tlač 1799. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.11.2015 17:40 - 17:40 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
===Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov, tlač 1796.
V súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj k návrhu uvedeného zákona (tlač 1796). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.11.2015 9:21 - 9:23 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dušan Bublavý, ja som dnes ani nekričal, ani nepoužíval nejaké tvrdšie výrazy, ani nič. Ja neviem, čo ti dneska vadilo? Ja som bol dneska úplne, aj včera dokonca, pri tom svojom prejave som bol úplne kľudný. A keď hovoríš, že ja keď niečo predkladám, tak to predkladám ako nejako zvýšeným hlasom, no odporúčam ti archív, videoarchív Národnej rady. Kľudne si prejdi moje vystúpenia, kedy som predkladal akúkoľvek novelu zákona, prípadne pozmeňovací návrh. Nikde som nepoužíval to, čo ty tuná spomínaš, takže si úplne od veci.
A to že kritizujem? No áno. A ako mám ináč dať najavo, že predkladáte hlúposti? Že predkladáte veci, ktoré budú poškodzovať občanov Slovenskej republiky? Teda tú väčšinu. Že skutočne niektoré veci sú len pre oligarchov alebo len pre menšinu. No tak to sa ináč nedá.
No a že poslanecké prieskumy boli schválené? Ja si pamätám na jeden. Na jeden, ktorý sme mali, boli na štatistickom úrade. Iné neboli, žiadny iný. A okrem toho, keď sme aj chceli navrhnúť, tak ste povedali, tak vy už tak v zákulisí, že: no, to ani nechoďte, lebo to neschválime vám.
A kolega Susko, vy ste si asi sedeli na ušiach, aj keď ste teda sedeli v blízkosti mňa, musím to takto povedať, lebo ste povedali, že som nepovedal nič k veci. Ja som konkrétne dal návrh o tom, ako si predstavujem aj rokovanie, aj rokovanie výboru a tak ďalej. Veď to je presne o tom. Hovoril som aj o poslaneckých prieskumoch, hovoril som, ako to funguje, alebo ako to nefunguje. Veď to je k meritu veci, veď to sa týka priamo toho zákona. Som vám vysvetlil, že to je bohapustý populizmus. A vy si furt len splietate svoje. No, samozrejme, vy nemáte k tomu čo iné povedať. A ešte čo som? Jaj, že demokracia, kto rozhoduje. No vy ste tak opantaní mocou, že si skutočne uzurpujete právo, že len vy rozhodujete. Vyhraj voľby, môžeš všetko. Ja som hovoril o tom, že by sa malo diskutovať a dospieť ku konsenzu. Ku komu vy pripravujete zákony, pre seba alebo pre občanov? Ak pre občanov, tak aj my sme tu, pretože aj nám občania dali mandát, aj nás si tu zvolili do toho parlamentu, preto som hovoril o konsenze.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.11.2015 9:02 - 9:15 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže by som pokračoval tam, kde som včera skončil. Začal som hovoriť o tom, že ako prebieha rokovanie Národnej rady a ako by som si možno ja predstavoval, ako by to rokovanie Národnej rady mohlo bežať. Hráme sa tu na veľkú demokraciu, ale moc tej demokracie v tom rokovaní nie je. Hovorí sa tuná, aj včera som o tom hovoril, že sa tu málo diskutuje. No nie je s kým, pretože buď vás z diskusie rovno vylúčia, alebo v podstate vám radšej nepovedia nič, aby sa náhodou neprišlo na to, že váš návrh je dobrý alebo prípadne lepší.
Rokovanie parlamentu beží tak, že sa sem prinesú zákony do prvého čítania, niečo sa k tomu povie z filozofického hľadiska, potom sa ide na rokovanie výborov s týmito návrhmi. Tie, samozrejme, ktoré prejdú do druhého čítania hlasovaním, samozrejme, musia prejsť hlasovaním vládnej väčšiny. To, že z našich návrhov zákonov doteraz neprešlo nič za celé volebné obdobie, svedčí o niečom, hlavne čo sa týka vládnej strany. Teraz neviem, či to je morálka, etika, slušnosť, diskusia. To je menej podstatné teraz, pretože chcem poukázať na niečo iné.
Zákony idú do výborov. Vo výboroch by sa o nich tiež malo akože diskutovať a ja som to už hovoril pri návrhu novely zákona, kedy sme chceli spustiť aj vysielanie z rokovania výborov online, prípadne, aby boli zaznamenané a umiestnené v archíve Národnej rady. Rokovania výborov sú formalizované. Keď nejde predkladať zákon minister, tak ako má za vládu, za daný svoj rezort, tak tam jednoducho pošle štátneho tajomníka a štátny tajomník potom obhajuje zákon pred druhým čítaním, teda vo výbore. Tam sa však diskusia takisto obmedzuje len na to, čo je vhodné, čo je neakceptovateľné pre vládnu stranu, a tým sa diskusia v podstate končí. Zopár vysvetlení, prijmú sa prípadné pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy, samozrejme opäť nie opozičné, pretože by náhodou mohli narušiť tú koncepciu, ktorú priniesla vláda, a mohla by im náhodou narušiť biznis, ktorý niektorým zákonom pripravuje. Takže opäť je to len formalita, odsúhlasí sa opäť väčšinou, pretože v každom výbore má väčšinu opäť vládna strana, takže si to schvália a s týmto sa potom ide na rokovanie do druhého čítania.
V druhom čítaní sa, samozrejme, už priamo v rozprave v rokovaní môžu predkladať pozmeňujúce návrhy na vylepšenie. Keď sa neuspeje prípadne vo výbore, prípadne, ak niekto na výbor nemôže ísť, pretože má svoj výbor, pretože výbory zasadajú niektoré niekedy v rovnakom čase, takže človek sa nemôže zúčastniť druhého výboru, aj keby mohol, tak potom musí predložiť, samozrejme, svoje návrhy priamo v rozprave. No a tuná dochádza opäť k takým stavom, že sa k tomu nediskutuje. Prihlási sa zopár poslancov, ktorí štandardne majú nie odborné, alebo skôr by som povedal, faktické poznámky, ale len nejaké politické reči o tom, čo-kedy-ako to bolo a podobne, ale fakticky v podstate nič k problému, pretože by im to bolo zrejme zaťažko, alebo sa tomu radšej nerozumejú, a preto majú takéto stanovisko. Koniec koncov niekedy je to aj nevyhnutné, pretože na niektorých rečníkov sa nedá ani inak reagovať, pretože nerozprávajú priamo k veci. Ja hovorím stále o rokovaní Národnej rady a na to slúži rokovací poriadok, takže aby náhodou ma niekto neobvinil z toho, že zase rozprávam od veci.
V každom prípade, keďže mám skúsenosti s tým, že sa stretávame aj s poslancami iných národných parlamentov, pýtal som sa ich, že ako u nich beží rokovanie, ako sa prijímajú zákony. A predstavte si, že v každom parlamente to beží trošku ináč. Zaujal ma však model našich susedov najbližších, západných, Českej republiky. Poslanci mi hovorili, že majú tam samozrejme dvojkomorový systém, ale prv, než príde zákon na rokovanie celého parlamentu, rokuje sa o ňom vo výbore a diskutuje sa o ňom, až kým sa nedospeje k takému riešeniu, ktoré je vyhovujúce úplne pre všetkých. To znamená, že pre to dané ministerstvo, ktoré predkladá daný zákon, respektíve ktoré navrhuje zmeny, a samozrejme aj, aby poslanci, ostatní, ktorí sú tam či za vládnu, či za opozíciu, dospeli k spoločnému riešeniu. Až tak je zákon alebo teda novela zákona predložená na rokovanie samotného parlamentu.
No u nás to nemôže takto bežať z prostého dôvodu. Vládna strana nechce diskutovať, pretože ona si pripraví riešenie, ktoré nechce, aby niekto do toho zasahoval, aby bolo nejakým spôsobom menené, pretože to má tak pripravené, ako to chce ona. A samozrejme, to sú zákony, na ktoré sme poukazovali, ktoré mali prihrávať kšefty určitým vybraným skupinám. Nielen kšefty, ale aj, samozrejme, hovoríme aj o sociálnych balíčkoch, ktoré boli len, zamerané len na niektoré skupinky vybraných. Prípadne to boli zákony, ktoré boli skôr populistického charakteru, ako napríklad znižovanie DPH na malú skupinku potravín, ale samozrejme boli v tom záhadné ryby, ktoré začal chovať toť nedávno niekto, kto je blízky vládnej strane.
Preto sa u nás vo výboroch nediskutuje pred tým, než to príde na rokovanie parlamentu. Preto sa dokonca vynecháva celý legislatívny proces, tak ako som to spomínal včera vo svojom prejave, v tejto prvej časti, pretože sa potrebuje obísť celé rezortné pripomienkové konanie, do ktorého sa môže zapojiť aj široká odborná, aj laická verejnosť. Preto sa takéto zákony prednesú ako poslanecké. Viď, ako som spomínal posledne, zákon Choma, Raši o poplatku za rozvoj, ktorý je opäť zvrzaný, a opäť sú tam úskalia, na ktoré môžu naraziť stavebníci a koniec koncov aj mestá a obce, pre ktoré to bolo akože pripravované.
Takže toto je neduh, ktorý tu je. A nech mi niekto povie, že či to je morálne, či to je slušné alebo či to je etické. No ani jedno z tohto, pretože sa jednoducho obchádza tá konštruktívna diskusia, obchádza sa konštruktívny návrh, pretože to nie je v prospech všetkých občanov, ale len vybraných skupiniek.
Takže toľko k rokovaniu Národnej rady ako takej. Takže vieme si to inak predstaviť a v podstate keby sa predrokovali všetky zákony najprv vo výboroch a tie výbory by boli tie najpodstatnejšie, kde by sa o tom rokovalo, potom by nemuseli byť schôdze ani také dlhé, pretože človek by v podstate pracoval vo výbore, najčastejšie, najdlhšie, a tu skutočne by už došlo len k celkovému odsúhlaseniu konsenzu, na ktorom sa dospelo na výbore. To znamená, že k odsúhlaseniu celého zákona a jeho legislatívneho potvrdenia.
Ďalším problémom, ktorý je v rokovaní Národnej rady, sú, a hovorilo sa o tom už aj včera, sú prílepky a nepriame novely. No, žiaľ, stáva sa to a mnohokrát sme na to poukazovali, že vládna strana zrazu zistila, že im čosi horí pod zadkom a potrebuje chytro riešiť horúci problém, a zvyčajne to rieši teda tak, že k nejakému zákonu, nesúvisiacemu, ale v ktorom je otvorený určitý zákon, do ktorého by sa to mohlo hodiť, prilepiť, tak si to do toho dajú. Viď krásny príklad, nádherný, kde sme rozprávali o nálepkách na tabakové výrobky, tuším, to bolo a bolo to pri úplne nesúvisiacom zákone o jadrovom dozore, či o čom to bolo, o jadrovej bezpečnosti.
Takže vládna strana si príde na chybu, ale proste rieši to potom takýmto spôsobom. A mali sme aj kopec iných príkladov. Robia sa prílepky, ale samozrejme po tom, keď by to chcel náhodou spraviť niekto z opozície, tak už je očierňovaný, že to s tým nesúvisí, nemá to súvis. No a, vidíte, takže niekto môže a niekto nie. Zase, opäť dvojaký meter, ale na to sa neprihliada, lebo to sme my a to ste, žiaľ, vy. Koniec koncov pokiaľ by tie veci boli naozaj dobré a v prospech občanov, tak by to bolo všetko v poriadku.
Ďalšia problematika, ktorá sa rieši aj v novele tohto rokovacieho poriadku, sú poslanecké prieskumy. Bolo to tu už včera spomínané inými rečníkmi. Poslanecké prieskumy sú deklarované, ale, žiaľ, fakticky málokedy uskutočniteľné. Ak sa má stúpiť na otlak vládnej strane a má sa priznať, nejaké neduhy, ktoré sa dejú v určitých inštitúciách alebo priamo na ministerstvách alebo v štátnych organizáciách, ktoré sú pod správou jednotlivých ministerstiev, samozrejme poslanecký prieskum sa neodsúhlasí. Opäť zdôrazním, pretože vo výbore, na ktorom sa schvaľuje poslanecký prieskum, má väčšinu vládna strana. A to je jedno, či tam na ten prieskum pôjdu traja, piati, desiati alebo len jeden. Bolo by to veľmi elegantné, keby stačilo predsedovi parlamentu nahlásiť, že poslanec ide v ten a v ten deň na poslanecký prieskum tam a tam. Kľudne už nech si to potom po linke nahlásia, že, pozor, ide vám tam nejaká kontrola, bude sa niečo pýtať, dajte si pozor. To by bolo úplne super. Samozrejme, po tom, keď sa príde na to, malo by sa to prerokovať vo výbore príslušnom a ukázať výsledky daného prieskumu, na čo sa prišlo.
Samozrejme nie je to vhodné, pretože by sa náhodou mohlo prísť na veci, na ktoré vládna strana nechce, aby sa prišlo. Preto sa neschvaľujú poslanecké prieskumy. Preto sa neodsúhlasia. Takže je to veľmi jednoduché a prosté, takže darmo tuná bude niekto prednášať, že áno, máme možnosť, aj jeden poslanec aby. Nebude, pretože vládna strana to nechce. Takže opäť také skôr populistické riešenie navonok, že áno, dávame takúto možnosť, ktorá sa v podstate nikdy neuskutoční.
No a teraz sa dostávam k poslednému, čo súvisí aj v podstate s tým etickým kódexom, ktorý sa stiahol. Ja som už v prvom čítaní hovoril o etike v rozpravách. A hovoril som to aj včera na začiatku svojho prejavu. Keby sa vládna strana správala úplne normálne a pracovala skutočne v prospech všetkých občanov, tak tuná vôbec netreba prejavy, ktoré sú už predstaviteľné nad rámec, nemuseli by sa tu používať ostrejšie výrazy, nemusel by sa tu zvyšovať vôbec hlas a v podstate, ako som povedal, ani ja by som tu nemusel byť. Ale ja tu musím byť, pretože sa tu robia veci, ktoré mi nie sú po vôli, a v podstate poukazovali sme na to a poukazujeme na to stále, že sa rozkrádajú verejné financie a deje sa to za vládnutia vládnej strany SMER – sociálna demokracia.
A ak niekto nedokáže pochopiť, že sú to skutočne patogénne javy, ktoré sa dejú v tejto spoločnosti, tak potom už možno by bolo treba navštíviť určité zariadenia a nechať sa vyšetriť, že či je človek v poriadku. Alebo potom druhá strana, samozrejme, majú to nadiktované, že takto a takto sa musia správať a jednoducho musia čušať, pretože by ináč prišli o výhody, ktoré majú. Mne je ľúto skutočne poslancov, ktorí sú v tom takpovediac nevinne a sú zaradení do tej garnitúry, ale ja by som im kľudne navrhol, že: chlapi, tak keď máte charakter a nekradli ste nikde, ani nebudete kradnúť, ste naozaj čestní, vystúpte zo SMER-u! Vystúpte! No nemôžu. Buď im to bude nakázané, že no-no-no, nemôžeš, alebo nemôžu z toho titulu, že by prišli o výhody, ktoré im tá vládna garnitúra prináša. A to sú samozrejme, to je klientelizmus potom, to sú ľudia dosadení na určitých miestach, rodinní príslušníci, kde-kade po rôznych inštitúciách a podobne.
Takže toto sú veci, ktoré sa tu dejú a ktoré by mal akože riešiť rokovací poriadok a ktoré by mal riešiť aj etický kódex. No v prvom rade mali by si vstúpiť do svedomia vládni poslanci, ktorí tuná stále hovoria o tom, že morálka, etika a slušnosť. V prípade, že oni odstránia tieto neduhy, čiže odstráni sa príčina, tak samozrejme nemusia byť absolútne žiadne dôsledky. A to sú potom tie prejavy, ktoré tuná častokrát sú potom nazývané, že sú neprístojné, nevhodné, ba priam až niekedy hanlivé. Nuž, páni, odstráňte príčinu a nebudete musieť riešiť dôsledky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.11.2015 18:52 - 18:59 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Na úvod by som sa mal možno opýtať, že či mám vôbec právo vystúpiť k tomuto bodu programu. Pretože nie som právnik, som len užívateľ rokovacieho poriadku ako poslanec Národnej rady. Ale ako poslanec Národnej rady sa mám právo vyjadrovať k meritu veci, k zámeru zákonov a možno k tým častiam, ku ktorým dostanem vysvetlenie a dokážem im rozumieť.
Kolega Číž, ktorý teraz odišiel zo sály, aby tu nemusel byť pri mojom prejave, lebo by sa možno viacej mrvil na stoličke ako pri kolegovi Kadúcovi, stále hovorí o tom, že v tomto parlamente sa nediskutuje. Že on by chcel viacej diskutovať a diskutovať, aby sa dospelo k nejakému konsenzu. A ja som to už viackrát povedal, vládna strana nemá eminentný záujem diskutovať. To je prvotný problém. Ona diskutuje len s tými, ktorí jej pritakajú.
Druhotný problém je, že rokovanie Národnej rady ako takej by malo byť úplne iné. Prečo nie je? Nuž pretože vládna strana si jednoducho potrebuje presadiť silou-mocou to svoje, preto ani nepripúšťa diskusiu k niektorým predloženým zákonom. Pretože to jednoducho tak chce.
A dokonca dochádza k stavom, keď v rámci vylúčenia kompletného legislatívneho procesu, ktorým je medzirezortné pripomienkové konanie, si jednoducho predloží vládna strana zákon cez poslancov. Konkrétny posledný príklad je zákon o poplatku za rozvoj, ktorého gestorom je ministerstvo financií. U neho v šuflíku tento zákon stál niekoľko rokov, kedy ho ešte na začiatku pripravoval pán Nižňanský. A na ministerstve financií ho ešte tak dobabrali, prerobili, že aj v úplnom inom znení prišiel ešte sem. A vieme, že bol zlý. A chceli sme diskutovať a chceli sme dospieť ku konsenzu a nakoniec ani k tomu nedošlo, pretože niekto jednoducho vylúčil niektorých ľudí komplet z diskusie, vylúčil hlavných oponentov, by som povedal, a potom sa zákon pretlačil tak, ako to vládna strana potrebuje.
Sú tu pripomienky k tomu, ako sa poslanci správajú tuná v rokovacej sále, ako vystupujú, aké slová používajú. Ja už som to tiež viackrát povedal a budem to opakovať stále: Pokiaľ by sa vládna strana správala úplne normálne, charakterovo, morálne a demokraticky, ja tu dnes v parlamente sedieť ani nemusím, pretože by to nebolo potrebné. Ale práve preto, že tu dochádza k patogénnym javom spoločnosti, kedy si vláda presadí to, čo je proti občanom a vyhovuje len určitým skupinkám, ktorým sa majú určitým spôsobom zavďačiť, nabaliť alebo ja neviem ešte čo, tak som jednoducho musel sa proti tomuto postaviť. Dostal som šancu a dostal som sa sem.
Každý z nás je odborník v niečom inom. Každý má svoju istú odbornosť, či už vyštudoval, či už nevyštudoval, alebo má v niečom prax. Niekto ju má širšiu, niekto ju má užšiu. Ale ja by som si nedovolil povedať, že či sa niekto, kto nie je odborník v danej problematike, nemôže k zákonu vyjadriť. Ja by som si toto nedovolil. (Reakcia z pléna.) Povedal to podpredseda Číž vo faktickej poznámke na Miroslava Kadúca. Nepovedal to priamo. Zaobaľoval to, ale bolo to povedané. Bolo narážané na odbornosť poslancov a myslím si, že konkrétne na iného poslanca, ktorý sedí vo štvrtej rade a vystupuje tu dosť búrlivo niekedy, že sa vyjadruje ku všetkému.
Každý z nás si dokáže určite naštudovať niektoré veci a potom sa vyjadriť k meritu a k podstate tej veci. A okrem toho vždy každý pozmeňovák a každý zákon musí aj tak preveriť určitým spôsobom právnik, legislatívec. Keď mu vysvetlím, čo ja potrebujem, alebo keď mi vysvetlí, čo je v zákone určitým spôsobom naformulované a k čomu dôjde prijatím daného zákona, tak si dokážem spočítať, koľko je dve a dve. No a keď mi vychádza päť, tak je tam niečo zlé. V tom prípade môžem navrhnúť nápravu.
Jedným z problémov je späťvzatie návrhov, ktoré sa riešia aj v tejto novele rokovacieho poriadku. Viete, ono by k tomuto nemuselo dôjsť, keby sa tie zákony úplne normálnym spôsobom schvaľovali.
Pamätám si na prvé slová podpredsedu vlády a ministra vnútra Kaliňáka: Vy v prvom roku sa ani nesnažte, ani nič nepodávajte, vy sa len tak zacvičte, zapracujte, ohmatajte si, čo, odkiaľ, kam a až potom možno dávajte, lebo v prvom roku vám aj tak nič neprejde! Za celé volebné obdobie nám neprešlo absolútne nič! Ale na druhej strane ani sa ku tým zákonom a novelám zákonov nediskutovalo. A to je ďalší problém. Ako máme vedieť, že či ten zákon, ktorý sme predložili alebo novela zákona bola dobrá alebo nebola dobrá, kde mala svoje slabiny, kde sa mohla ešte vylepšiť, keď nikto z vládnych poslancov k týmto novelám nechcel diskutovať? Jednoducho sa to zmietlo zo stola, pretože to je opozičný návrh. A keďže ja si skutočne nepredstavujem rokovanie parlamentu takýmto spôsobom, tak popíšem, ako by som si to predstavoval.
Ale keďže je už devätnásta hodina, budem musieť prerušiť svoje vystúpenie a pokračovať budem zajtra ráno. (Obrátenie sa rečníka na predsedajúceho.) Mám ešte nadlho, tak... (Reakcia predsedajúceho.) Tak keďže na týchto hodinách digitálnych v rokovacej sále už práve zasvietilo 19.00, tak sa opýtam predsedu parlamentu, či mám pokračovať alebo ukončíme, teda prerušíme dnešné rokovanie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.11.2015 15:49 - 15:51 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, kolega Martin Poliačik, za prednesenie tvojho pozmeňovacieho návrhu. V tomto prípade musím ale tiež oznámiť dopredu, že som v konflikte záujmov, pretože tento tvoj pozmeňovák sa týka aj mňa, pretože mám tiež urobený masérsky kurz v súkromnej masérskej škole a dokonca som v tej škole potom následne aj učil a nemám spravenú zdravotnícku školu ani žiadnu inú. Keďže som potom aj pracoval a masíroval som jednu krajskú vojenskú správu, niekoľko desiatok zamestnankýň, ktoré tam boli, tak si nemyslím, že som robil asi niečo zlé, alebo že by mi niečo chýbalo v tomto prípade. Takže nemyslím si, že bude treba nastavovať nejaké iné vzdelanostné kritériá na to, aby človek, ktorý si spraví akreditovaný masérsky kurz v akreditovanom vzdelávaní v škole, ktorá to má umožnené, aby musel robiť ešte niečo navyše. Takže masér klasickej a športovej masáže, ktorý vyštudoval alebo teda urobil si takýto kurz, má dostatočné predpoklady na to, aby v budúcnosti bol dobrým masérom. Koniec koncov ten stav, kedy masér nemôže masírovať, sa odborne volá kontraindikácia a dochádza to teda vtedy, v stavoch, keď človek trebárs je chorý, keď má nejaké zdravotné ťažkosti, dokonca u žien vtedy, keď majú svoje dni, sa nemôže masírovať, takže to sú tie stavy, ktoré každý masér ovláda. Takže nemyslím si, že by k tomu bolo treba niečo navyše, preto, samozrejme, som ti aj podpísal ten pozmeňovací návrh a samozrejme, že ho aj podporím, pretože je dobrý a rieši reálny stav, ktorý jej úplne v pohode, postačuje k tomu, čo je pripravené.
No a už len na dôvažok by som povedal, že pokiaľ niekto nerozumie slovu "folklór" alebo "folklorizmus", nech si to radšej naštuduje a nepoužíva to v zlých súvislostiach v Národnej rade.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.11.2015 14:07 - 14:16 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme otvorený zákon o tepelnej energetike, ktorý má chrániť v prvom rade občanov, aby nedošlo k stavu, kedy by občania boli rukojemníkom určitých vecí, ktoré sa stali niekedy v minulosti, a teraz by zato mali trpieť pri nedoriešení situácie s tým, že v tomto prípade by boli určitým spôsobom odpojení od dodávky tepla. Tento problém tu je, preto sa pripravil konkrétny návrh zákona. Ale vieme, že podobné problémy alebo podobných problémov na Slovensku je už niekoľko alebo prípadne ešte v budúcnosti by mohli vzniknúť.
Preto by som rád poprosil o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorý o chvíľku prednesiem, pretože okrem dodávky tepla sa občanov týka aj dodávka pitnej vody a možno ešte aj ďalších komodít, avšak tieto dodávky sú realizované cez spoločné podniky samosprávy. To znamená, že tak ako je tepelná energetika v niektorých fázach v rukách štátu a v niektorých situáciách v rukách samosprávy, tak vodné hospodárstvo, respektíve dodávka pitnej vody do domácností je riešená cez spoločné podniky, v ktorých majú podiely vložené mestá a obce.
Preto mi dovoľte predniesť môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (tlač 1851).
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona č. 306/1992 Zb., zákona č. 43/1993 Z. z., zákona č. 278/1993 Z. z., zákona č. 245/1994 Z. z., zákona č. 147/1995 Z. z., zákona č. 447/ 2001 Z. z., zákona č. 522/2003 Z. z., zákona č. 12/2004 Z. z., zákona č. 445/2004 Z. z., zákona č. 535/2008 Z. z., zákona č. 258/2009 Z. z. a zákona č. 507/ 2010 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 9e ods. 3 prvá veta znie:
„Prioritný majetok je nehnuteľný majetok obce, peňažné prostriedky a pohľadávky obce, finančné nástroje a iný majetok vo vlastníctve obce, ktorý obec vložila do spoločného podniku, ako aj pohľadávky tohto podniku."
Odôvodnenie: Zákon o majetku obcí už obsahuje ustanovenie o tzv. exekučnej imunite na nehnuteľný majetok obce, ktorý obec vložila do spoločného podniku. Spoločným podnikom, do ktorého každá obec napojená na vodovod vkladá časť svojho majetku, je vodárenský podnik. Súčasné znenie zákona o majetku obcí teda pred výkonom rozhodnutia, exekúciou, zaradením majetku do konkurznej podstaty či predmetu likvidácie chráni len nehnuteľný majetok obce.
Prax potvrdzuje, že takáto ochrana nemusí byť vždy postačujúca, a preto požiadavka posilnenia ochrany majetku obce je plne legitímna. Navrhuje sa preto rozšírenie definície prioritného majetku, ktorý nepodlieha výkonu rozhodnutia, exekúcii a ktorý nemožno zaradiť do konkurznej podstaty či predmetu likvidácie. Rozšírenie definície prioritného majetku je inšpirované a v podstate kopíruje vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Okrem nehnuteľného majetku obce by mali byť v rovnakej miere chránené aj prostriedky a pohľadávky obce, finančné nástroje a iný majetok vo vlastníctve obce, ktorý obec vložila do spoločného podniku.
Predložený pozmeňovací návrh zákona na základe vyššie uvedených skutočností neprináša žiadne doposiaľ nepoznané nóvum, ale rozšírením definície prioritného majetku len precizuje a posilňuje ochranu majetku obce vloženého do spoločného podniku.
2. Za § 16 sa vkladá § 16a, ktorý znie:
„§ 16a
Exekučné konanie začaté pred dňom účinnosti tohto zákona, ktoré postihuje prioritný majetok podľa § 9e ods. 3 prvej vety, súd bezodkladne zastaví."."
Doterajší článok II sa označuje ako článok III.
Odôvodnenie: Prostredníctvom intertemporálneho ustanovenia sa navrhuje upraviť časovú pôsobnosť právnej úpravy v § 16a tak, aby sa navrhovaná právna úprava v bode 1 (teda § 9 ods. 3 prvá veta) vzťahovala aj na exekučné konania začaté pred dňom účinnosti návrhu zákona. Konania postihujúce prioritný majetok obce, teda majetok nadobudnutý z verejných zdrojov, súd v súlade s § 16a bezodkladne zastaví. Navrhnutá úprava intertemporálneho ustanovenia taktiež vychádza z úpravy navrhnutej vládnym návrhom zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike.
Takže skutočne pokiaľ ideme chrániť občanov tejto krajiny, ktorí sú závislí od určitých dodávok podnikov, ktoré sú buď v rukách štátu, alebo sú v rukách samosprávy, treba ich posilniť skutočne na, ako sa hovorí, na všetkých frontoch. A v tomto prípade sa jedná aj o vodárenské spoločnosti.
Máme tu konkrétny príklad, pretože mesto Martin je v spore a je tu pravdepodobnosť, že by sa mohlo v rámci exekučného konania siahnuť na spoločný majetok obcí a miest Turca, teda turčianskeho regiónu, s tým, že v podstate za mesto Martin by mohol trpieť celý zvyšok nášho regiónu. Preto si myslím, že je namieste, aj keď sa to teraz týka povedzme len jednej konkrétnej vodárenskej spoločnosti alebo jedného konkrétneho regiónu, nie je vylúčené, že v budúcnosti by sa táto problematika mohla dotýkať aj iných miest a obcí, tak ako je to deklarované aj v zákone o tepelnej energetike.
Preto by som poprosil, aby bol odsúhlasený tento pozmeňovací návrh, keďže skutočne rozširuje a naozaj môže dôjsť k značným škodám pre občanov, konkrétne teraz jedného regiónu, ale v budúcnosti nie je vylúčené, že aj občanov celého Slovenska. Týmto by sme vyriešili problém strachu v regióne Turiec a občania celého Turca by sa nemuseli obávať toho, že by niekto vstúpil do vodárenskej spoločnosti a neúmerne zrazu zdvihol ceny za dodávku pitnej vody.
Takže poprosím, toto je len skutočne drobným rozšírením už existujúceho ustanovenia zákona o majetku obcí v duchu a v intenciách vládneho návrhu zákona. Preto si myslím, že tento návrh by mal požiť všeobecnú podporu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.11.2015 12:12 - 12:14 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Kolega Lipšic, hovoril si o tom, že pani Vitteková ten pozmeňujúci návrh dala na poslednú chvíľu, nemali sme ho ani rozdaný v laviciach, tak veľmi rýchlo sa poponáhľali poslanci, aby sa to rozmnožilo a dostalo sa to k nám do lavíc. A skutočne ja tuná čítam, že vypúšťajú sa body 6 a 7, vypúšťa sa bod 76. Odôvodnenie: navrhujú sa vypustiť body právnej úpravy. Ale žiadne zdôvodnenie, že prečo. No preto, že prišli na to, že by im to uškodilo pred voľbami. Ľudia, hlavne dôchodci, ktorým idú smiešnymi necelými dvoma eurami zdvihnúť dôchodky, tak sa to dotklo. Tak len ten dôvod tam nemôžu napísať, lebo by to blbo znelo a išlo by to proti nim. Možno tam mohli ešte dopísať, že no chceli sme sa zavďačiť za zvýšenú ochranu, či už teraz, alebo možno budúcu, pretože možno nie všetci poslanci vládnej strany, pokiaľ by cez nich nespravila vládu, tak budú sedieť v ministerských kreslách. Čiže niektorí opustia lavice poslancov a budú z nich obyčajní ľudia, tak možno si to dávajú tak preddavkovo, aby sa zavďačili prokurátorom a sudcom, aby ich tak vo veľkej miere nestíhali prípadne. Takže len, samozrejme, takéto odôvodnenie veľmi zle znie a samozrejme teraz je pred voľbami, tak to tam nemohli napísať, to zdôvodnenie.
Skryt prepis