Videokanál poslanca

Dobré ráno prajem všetkým prítomným. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, dovoľte, aby som pokračoval vo svojom vystúpení k zákonu, ktorý má na mysli ochranu a podporu ľudí, ktorí v sebe nachádzajú odvahu poukázať na zlé veci, ktoré nás obklopujú, o ktorých vieme a o ktorých často mlčíme.
Ja som v piatok hovoril dosť všeobecne k myšlienke zákona, ktorý predložil pán poslanec Figeľ. Spomenul som aj to, že tento zákon s takýmto zameraním nie je jediný, že sa našli v dobrom slova zmysle konkurenčné návrhy a že vari nebude až tak dôležité, aby sme zvažovali, ktorý je ideálny, lebo dopredu vieme, že ideálne zákony ani v tejto snemovni nevznikajú, ale aby sme skôr mali na mysli potreby občanov v našej republike v tom zmysle, že takýto zákon je už veľmi potrebný a že ak by sme si pomohli ciferníkom, tak je na ňom dávno pár minút po dvanástej.
Dnes by som bol konkrétnejší, pretože akokoľvek vnímame zákony ako všeobecné normy správania, predsa len vždy treba pozrieť na to, ako taký zákon môže konkrétne pôsobiť na konkrétneho občana Slovenskej republiky, alebo ako ho môže využiť preto, aby svoje občianske práva a povinnosti mohol uplatňovať čo najlepšie.
Ja si teraz pomôžem jednou prezentáciou, ak môžem poprosiť o prepnutie tabuliek do režimu, ktorý mi umožní vstúpiť z notebooku do nej, nebude tam veľa toho, budem to komentovať. A už som tam, dobre, tak to teraz vyskúšajme. (Krátka pauza.)
Povedali sme si už dávnejšie, keď sme predkladali alebo, lepšie povedané, keď sme pripravovali zákon o podpore bojovníkov proti korupcii, že asi ozaj niet načo čakať, a že je potrebné využiť naše možnosti poslanecké, ktoré v klube Obyčajných máme, k tomu, aby sme dokázali urobiť niečo konkrétne ešte skôr, ako možno príde zákon do procesu svojej platnosti. A v tomto smere sme si stanovili, že prostriedky, nemalé prostriedky, ktoré dostáva každá politická strana na svoju činnosť, využijeme možno atypicky, ale podľa nás správne. Nie na to, aby sme budovali nejaké štruktúry okresné, krajské, aby sme podporovali možno to, čo podporovať je z politického hľadiska správne, nejaké siete, zosieťovanie regiónov, ale aby sme možno sa pokúsili vrátiť férovým spôsobom nemalé prostriedky, ktoré sme tak my, ako aj všetky ostatné politické strany dostali za výsledok vo voľbách, občanom Slovenskej republiky, a to spôsobom, ktorý poukáže na to, ako sa možno vysporiadať s otázkou podpory a odmeňovania ľudí, ktorí bojujú proti korupcii, ktorých je málo a ktorých veľmi potrebujeme.
Dali sme našej iniciatíve návrh, názov Spájame statočných. Je to názov, ktorý jednoznačne poukazuje nielen na to, že ľudia, ktorí dokážu takýmto spôsobom zabojovať, sú statoční, ale že je ich potrebné naozaj spojiť, lebo tie ostrovčeky odvahy sú veľmi nepatrné na mape Slovenska. A nejde len o to, že sú nepatrné, ale existuje tu zaujímavý psychický alebo psychologický fenomén, že ľudia, ktorí aj prekonajú hranicu strachu alebo hranicu odvahy, to je vec pohľadu a povedia to, čo vidia, o čom ostatní mlčia, tak sa veľmi často dostávajú po svojom vystúpení, po svojej dramatickej životnej chvíľke, keď musia zabojovať s tým svojím strachom, do situácie, že sa stávajú strašne osamostatnení, samostatní, osamotení, že teda jednoducho sú podrobení pocitu, že im ostatní nerozumejú, že od nich akosi utiekli, a že dokonca začínajú byť pre svoje okolie nebezpečnými, lebo šíria niečo, čo môže hodiť tieň podozrenia na ľudí, ktorí ich obklopujú, že ich, nedajbože, tiež podporujú vo svojej činnosti. A to je teda, samozrejme, veľmi nesprávne, lebo takíto ľudia by, naopak, mali získať pocit, že sú veľmi vážení, potrební a že ich spoločnosť uznáva, že pocit osamotenia vôbec nie je na mieste, pretože, naopak, nemali by byť v kúte zatlačení kdesi tlakom väčšinovej spoločnosti, ktorá hovorí: "A načo? A prečo do vlastného hniezda? A prečo to povedal?" Naopak, mali by dostať ocenenie veľmi vysoké, a to je vlastne zmysel toho slovného spojenia Spájame statočných, aby boli spojení, aby o sebe vedeli.
No a my sme s týmto začali, nie tak dávno. Bolo to v auguste tohto roku. Prípad, ktorý prebehol Slovenskom aj, predpokladám, vďaka iniciatíve nášho klubu. A je to prípad, ktorý by, si dovolím povedať, môže súžiť ako istý vzor k tomu, čo sa sleduje našou iniciatívou a čo je teda aj zmyslom zákona, ktorý predložil pán poslanec Figeľ a o ktorom sme presvedčení, že jeho prijatie je nanajvýš aktuálne. Hovorím, že nemajú ostať v kúte, nemajú byť zatlačení kdesi do úzadia, nemajú mať pocit osamotenia. No aby sa tak mohlo stať, tak je potrebné im skutočne dať aj formálne, aj skutočne, aj v skutočnosti dôležité miesto. A to dôležité miesto sa môže vytvoriť jednoznačne tak, že skúsime takýmto ľudom povedať: "Ste hodní vysokého morálneho ocenenia."
Práve preto na tomto obrázku máte možnosť vidieť rad, ktorý sme urobili s tým najlepším úmyslom. (Prezentácia materiálov na obrazovkách v rokovacej sále.) Pomenovali sme ho Rad Ďurka Langsfelda. Ja som už spomínal históriu vzniku tohto názvu a priblížil už osobnosť Juraja Langsfelda. Je to rad, ktorý by mal vlastne zvýrazniť to známe staré: exempla trahunt - príklady priťahujú. Ak niekto z rúk najvyššieho predstaviteľa, najvyšších predstaviteľov štátu dostane rad za svoju statočnosť, za to, že nemlčal vtedy, keď ostatní mlčali, na to, že zachránil významné spoločenské hodnoty. No prečo by takýto človek nemal byť postavený na roveň tých, ktorí tiež zachraňujú a vytvárajú dôležité hodnoty na rôznych poliach svojej profesnej činnosti? Ak by sme dokázali, a myslím si, že toto je správne, a my Obyčajní budeme aj teraz vo svojom doplňujúcom návrhu, ktorý budem mať česť predniesť, hovoriť aj o tejto stránke dosť podrobne, že ak by sme dokázali takýchto ľudí oceniť vysoko morálne aj štátnym vyznamenaním, tak to bude veľmi silný signál k tomu, aby spoločnosť zbystrila pozornosť a aby si potom povedali, aha, tak tu naozaj ide o niečo významné, keď vždy na začiatku roka z rúk prezidenta republiky niekto z ľudí, ktorý dokázal takýmto spôsobom sa postaviť k závažnému problému korupcie, v ktorej sa topíme, zrazu je oceňovaný za svoju odvahu. Viete, je to veľmi možnože ťažké si toto uvedomiť, ale musíme prelomiť tú hrádzu obáv, lebo tie obavy tu sú. Ja nebudem možno menovať toho pána ministra, ale naozaj som bol prekvapený, keď mi v neformálnom rozhovore dal za pravdu, že toto je správny krok, ale zároveň dodal: "Ale viete koľko je takých prípadov? Veď nás to zasype." No, ale pozor! Ak je takých prípadov veľa, tak my azda nemôžeme teraz si povedať, že aby sme ich, nedajbože, nedostali na svetlo božie a aby sa nám nezačali kopiť odvážni ľudia a aby sme nemuseli mať problém koho v januári vybrať za, medzi ľudí, ktorí budú ocenení prezidentom republiky, tak radšej neotvoríme túto skrinku. Vôbec nie Pandorinu, ale skrinku cti a odvahy. Som presvedčený, že toto je vec, ktorá je možno svojou podstatou jednoduchá: dať rad, navrhnúť vyznamenanie, ponúknuť to konkrétnemu človeku, ale je to možno podstata toho, čo by sme mali v spoločnosti pri boji s korupciou ozaj sledovať a zmeniť. Jednoznačne poukázať na to, že takíto ľudia naozaj zasluhujú vysoké uznanie a možno to bude odrazu fungovať úplne iným smerom. Že tých ľudí bude pribúdať a korupcie ubúdať. Takže preto ten rad.
Ja ho mám tuná aj naživo. Je to krásna strieborná medaila, kde je ten text, ktorý si dovolím ešte raz tu zopakovať, lebo je to text, ktorý zasahuje svedomie každého, kto počúva hlasu doby. A hoci ten text vznikol už v 19. storočí, aj teraz v 21. nám môže veľa povedať. Je tam citát Jurka Langsfelda a znie nasledovne: "Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť." Silný odkaz, pretože Ďurko Langsfeld tiež zrejme bojoval so svojím strachom a dokonca nešlo len o to, povedať, že ktosi korumpuje a ktosi berie a ktosi dáva to, čo by nemal, ale išlo o čosi viac. Išlo o život. Mohol vymeniť svoj život za to, že sa vzdá presvedčenia. Neurobil tak, vstúpil do histórie Slovenska a my v Obyčajných sme hrdí, že sme si povedali, že práve s jeho menom spojíme návrh radu, ktorý by mali dostávať ľudia, ktorí sú predmetom zákona pána poslanca Figeľa. A ja verím, že tento rad, rad Jurka Langsfelda, raz - a nebude to trvať až tak veľmi dlho - bude naozaj mať podobu štátneho vyznamenania, ktoré bude uzákonené a ktoré naozaj ľudia, ktorí bojujú s korupciou, z rúk prezidenta Slovenskej republiky aj získajú.
Skúsme v tej krátkej prezentácii ísť ďalej. (Prezentácia materiálov na obrazovkách v rokovacej sále.)
A to by som si dovolil upozorniť, že naozaj keď hovoríme o odmenách, budeme o odmenách tu ešte dnes hodne hovoriť, ale odmeny sú rôzne. A odmena, ktorá má meno pochvala, vďaka, uznanie, je naozaj odmena nad ostatné odmeny. A ja si myslím, že niet človeka, ktorý by sa nepotešil, ak mu niekto vysloví uznanie. A práve preto s týmto radom je spojený udeľovací list, ktorý má znak Slovenskej republiky. A tento udeľovací list sme prvýkrát udelili práve pánovi učiteľovi Otovi Žarnayovi, ktorého som tu už spomínal a ktorý môže slúžiť ako nádherný vzor osobnej ľudskej statočnosti a prekonania vlastného strachu v prospech verejného záujmu a ochrany verejných zdrojov. A ten text tiež si dovolím prečítať. Lebo udeľovacia listina hovorí, že: "Občania Slovenskej republiky si považujú za česť vyjadriť vďaku učiteľovi Otovi Žarnayovi, ktorý prejavil mimoriadnu statočnosť pri ochrane morálnych a materiálnych hodnôt našej krajiny. Nech sa jeho čin stane vzorom všetkým, pre ktorých slová občianska statočnosť, láska k pravde a sebaúcta nestratili obsah. Hnutie Obyčajných ľudí a nezávislých osobností sa pridáva k občianskemu hlasu a oceňuje principiálny zásadný postoj pána Ota Žarnaya a udeľuje mu týmto Rad Ďurka Langsfelda."
To je udeľovacia listina a toto je laureát ceny Ďurka Langsfelda pán učiteľ Oto Žarnay. (Prezentácia materiálov na obrazovkách v rokovacej sále.)
Jeden zo 60-tisíc učiteľov, úplne obyčajný, keď ho stretnete, tak zistíte, že je naozaj pravzor obyčajnosti z hľadiska ľudského vzoru. Nie je na ňom nič výnimočné. Môžeme kľudne povedať, že je klasickým učiteľom slovenských škôl. A predsi, je na ňom niečo predsi len veľmi výnimočné, pretože koľkí z tých 60-tisícov mali odvahu povedať v prípade, keď videli, že niečo nie je v poriadku, konkrétne, keď na jeho škole neboli v poriadku zmluvy, ktoré škola vyplácala za nič v dobe, keď učiteľom sa hovorí, že nemajú dostatok zdrojov pre nich, štátne prostriedky, aby im zvýšili plat. Tak toto je vec, ktorú by sme mali považovať za aj výnimočnú a z toho pohľadu aj takýchto učiteľov vnímať ako hodných naozaj ocenenia a úcty. A ja som presvedčený, že pán učiteľ Oto Žarnay aj vďaka našej aktivite, aj vďaka tomuto radu, aj vďaka tomu, že o tomto zákone môžme aj cez jeho príklad rozprávať, sa už stal vzorom pre svojich 60-tisíc kolegov. Lebo viete, ono je to tak. Aj v tých Košiciach toho 14. augusta nebolo tých ľudí až tak veľa. Možno nás tam bola stovka. Ale množstvo ľudí tento prípad sledovalo. Dokonca niektorí reálne spoza rohu. Aj taký úsmevný prípad, ale smutno-úsmevný som zažil, že mi povedal kolega: "Ja som tam bol, ale vieš, ja som nešiel k vám. Ja som sa pozeral len spoza jedného činžiaku. Vieš, tam sú ľudia, ktorí si to značia a zapisujú. No potrebujem ja, aby mi niekto vykrikoval, že čo som tam robil?" Ten strach tam bol rukolapne prítomný. Takže áno, bola tam stovka fyzických osôb, ale tisícky boli s Otom Žarnayom. A cieľom tejto iniciatívy je to, aby tie tisícky sa nebáli prísť, keď nejaký učiteľ Oto Žarnay bude preberať rad, aby sa nebáli povedať, keď uvidia niečo zlé na svojom pracovisku, aby prekonali svoj strach, a toto je zmysel tohto zákona. Samozrejme, hovorím iba i jednom aspekte, pretože nielen podporiť, aby prekonali strach, ale aj poskytnúť účinnú podporu z hľadiska štátnych orgánov. Ale to je vždycky tak, že musíme najprv začať s tým, čo je podstatné, lebo ak on neprekoná strach, tak si nepomôžeme, lebo taký človek povie: "Nuž dobre, štátne orgány máte pekný zákon, ale však oni si to skôr ešte medzi sebou všetko porozprávajú, ako ja vôbec prídem povedať,čo som, čo ma trápi." Takže tá verejná podpora je veľmi, veľmi dôležitá. A preto o nej by sme mali rozprávať podrobne.
Skúsme sa pozrieť ešte nielen na oceneného pána učiteľa Žarnaya, ale aj na šek, ktorý dostal z rúk kolegyne poslankyne Heleny Mezenskej, ktorý znie na symbolickú čiastku tisíc eur. To sú peniaze, ktoré som spomínal, že naše politické hnutie ich používa ako istý spôsob vrátenia prostriedkov, ktoré sme dostali na svoju činnosť, občanom Slovenskej republiky.
A tu sa môžme pristaviť pri tom, že prečo vôbec by sme mali uvažovať, tak ako je to aj v návrhu zákona, s tým, aby ľudia v takýchto prípadoch dostávali aj finančnú odmenu, nielen morálnu, nielen docenenie v podobe nejakého radu. No jednoznačne preto, lebo som presvedčený, že ak niekto zachráni pre našu spoločnosť veľké prostriedky, ktoré by inak beznádejne zmizli v pažeráku korupcie, no prečo by sme mu nedokázali vrátiť časť z týchto prostriedkov ako prejav svojej vďaky a uznania aj takémuto odvážnemu človeku? Čo je na tom zvláštne? Hovorí sa, že statočnosť sa nedá kúpiť. To je absolútna pravda. Statočnosť sa ozaj nedá kúpiť. Ale nedá sa ani následne odmeniť? Nemôžeme takýmto spôsobom poďakovať? Mne sa vidí, že ideme zlým smerom, keď sa bojíme priznať ľuďom bojujúcim s korupciou odmenu, pretože to mi pripadá ako niečo, čo je zakrývanie si očí pred realitou. (Krátka pauza.) A na druhej strane, ak by sme aj možnože zvážili, že existuje aj taká varianta, že ľudia budú hľadať, vyhľadávať takéto prípady kvôli tomu, aby sa obohatili, povedzme, že to bude inšpirovať nejakú časť ľudí.
Tak za prvé ja sa spytujem, je možné, aby ľudia, ktorí sami majú nečisté svedomie a konali zlo, mali odvahu poukazovať na zlo druhých? Tí väčšinou veľmi preventívne a veľmi hlboko mlčia, pretože nechcú otvárať takéto kapitoly, lebo vedia, že by sa veľmi rýchlo mohlo to otočiť proti nim. A ľudia, ktorí nemajú takéto pocity výčitiek svedomia, nemajú sa čoho báť, tak nech sú hoc motivovaní aj odmenou. Ak by sme už to ich vnútro, ten boj medzi morálkou a potrebou peňazí, všetci ich potrebujeme k životu, nejakým spôsobom chceli vyhodnotiť. No a prečo nie? Veď práve týmto spôsobom by sme dosiahli, že ľudí, ktorí budú poukazovať na korupciu, bude pribúdať a korupcie ako takej ubúdať. Takže tisíc eur pre pána učiteľa bola symbolická suma a ja ju tu dokumentujem cez tento záber len ako logické odôvodnenie toho, že samotná odmena nemá byť dôvodom na to, aby sme takýto zákon považovali za nesprávny, tobôž keď použijeme príklady zo sveta, kde naozaj práve aj týmto spôsobom sa darí veľké korupčné aféry vyriešiť v prospech štátu, v prospech občanov štátu.
Asi si všetci budete pamätať asi vlaňajší prípad, keď ktosi obrovský daňový únik v nejakej súkromnej spoločnosti Spojených štátov, kde teda občania si vkladali nejakým pololegálnym spôsobom svoje prostriedky, aby obišli americké daňové zákony do švajčiarskej banky, na to poukázal a získal len tú podielovú odmenu vo výške desiatok miliónov dolárov. No čo sa stalo zlého? No, zbohatol ktosi, kto mal odvahu na to poukázať, veď jednoduché to nebolo a zbohatla krajina, ktorej takto poslúžil.
Toto je pohľad na plagát, ktorý bol v Košiciach. (Prezentácia materiálov na obrazovkách v rokovacej sále.)
Nebudem ho čítať. Ale možno sa zdržím ešte pri tomto slide kratučko s tým, že práve občania, ktorí tam prišli a ktorí prejavili odvahu, chcem im poďakovať aj tejto chvíli práve tým, že boli ochotní sa podpísať pod list, ktorý bol adresovaný najvyšším predstaviteľom našej krajiny: pánovi prezidentovi, pánovi predsedovi parlamentu a pánovi predsedovi vlády. Trom ľuďom, ktorí, samozrejme, nemôžu riešiť konkrétne prípady, ale ktorí by mali byť tými, ktorí udajú tón, jasný, základný, čistý, ktorí povedia, áno, občan, ak dokážeš zlo nielen vidieť, ale aj pomenovať a postaviť sa proti nemu, tak vždy počítaj s tým, že my, najvyšší predstavitelia tejto krajiny stojíme za tebou a podporujeme ťa a budeme žiadať, aby orgány konali tak, aby si nemal pocit obavy, že svojím konaním ohrozíš seba alebo svoju rodinu, čo je veľmi časté, alebo že prídeš pracovné miesto, ale aby si mal pocit, že tvoje konanie bude slúžiť ako vzor. A to je tá podstata. Z týchto ľudí musíme urobiť aj prostredníctvom tohto zákona, ale, samozrejme, nielen prostredníctvom tohto zákona, ale môže tomu pomôcť, vzory správania. Nesmieme sa toho báť. Lebo kto sa toho bojí, tak potom mám iba jednu odpoveď. Tak sa bojí toho, že ľudia povedia pravdu, ktorá nemusí byť pre niekoho veľmi milá. Ale stošesdesiatšesťka tejto krajiny, ktorá je zodpovedná za riadenie a zákony, 150 poslancov a 15 členov vlády a prezident, tí musia byť poslední, ktorí by sa toho obávali, a prví, ktorí to musia vždy podporiť. Pohľad na skupinu účastníkov. (Prezentácia materiálov na obrazovkách v rokovacej sále.)
Tu si dovolím možno ešte ukázať aj takúto zaujímavú rekvizitu. Vo svete sa zaužíval názov, pre ľudí, ktorí bojujú voči korupcii tak, že dokážu prekonať strach a poukázať na ňu, whistleblowing, angličtinári hovoria, že to je vo voľnom preklade pískať na píšťalkách, to znamená, že zapískať tam, kde je faul, kde je faul proti slušnosti, proti etike, proti morálke. Takže budem veľmi rád, keď takáto píšťalka, akú sme použili ako suvenír v Košiciach a ktorá sa ocitla v rukách aj v ústach účastníkov, sa stane ozaj symbolom, ktorý bude prechádzať našim krásnym Slovenskom, a najmä, že jej zvuk bude počuť stále viac a viac a že ľudí, ktorých chceme spojiť prostredníctvom našej aktivity, o ktorej hovorím, aj prostredníctvom zákona pána Figeľa, ktorému vôbec neprajeme nič zlé ako konkurenčnému, lebo my sme predložili zákon, ktorý bol veľmi podrobný, ale ktorý naozaj podporíme veľmi radi aj s naším doplňovacím návrhom, bude pribúdať. Takže ja si dovolím tak symbolicky, tak skúsim odstúpiť od mikrofónu, že aj takýto zvuk by sa mal na Slovensku ozývať všade, kde sa bojuje s korupciou. (Zapískanie na píšťalku.) Dobrý. No takže... (Zatrúbenie v sále.) Ďakujem pekne za odozvu. To znamená, že bude to zrejme pribúdať. Ďakujem, bolo to veľmi pohotové.
A možno prejdime teraz ešte na jeden záznam, ktorý komentovať nebudem. Je to záznam, ktorý nám ukáže bezprostrednú ľudskú, pre mňa veľmi vzácnu reakciu pána učiteľa Ota Žarnaya vo chvíli, keď prebral rad. Je to kratučké.
(Audiovizuálna prezentácia na obrazovkách v rokovacej sále: "Oto Žarnay, Košice 14. august 2013.")
"... si myslím, že byť vzorom pre niekoho je veľká zodpovednosť, a ak mi aj písali nejakí, niektorí moji žiaci, že som pre nim, pre nich vzorom, vždy som im odpovedal v tom slova zmysle, že sa do tejto pozície nikdy nestaviam a zachoval som sa tak, ako mi to kázalo moje svedomie, zachoval by som sa tak za každých iných okolností a som len obyčajný človek, ktorý prejavil, prejavil takto svoj názor.
Ale ak už hovoríte o tých príkladoch, tak možno mi v tejto chvíli napadá iná vec, že tým najväčším príkladom sú pre nás naši rodičia, a keby som mal ešte v tejto chvíli živých svojich rodičov a boli by tuná s vami prítomní, tak určite by boli hrdí na to, že som takýmto spôsobom zaujal svoj postoj, a určite by ma ani neodrádzali od toho... (potlesk), určite by ma ani neodrádzali od toho, aby som sa vôbec do týchto problémov púšťal, pretože oni sami, tak ako som ich poznal, ak natrafili počas svojho života na podobný alebo iný problém, vždy otvorene naňho poukázali..."
(Koniec audiovizuálnej prezentácie na obrazovkách v sále.)
Ďakujem pekne. Možno prejsť na obrazovke do štandardného parlamentného režimu, ďakujem za túto možnosť. A dostal som sa k záveru... (Prerušenie vystúpenia opätovným spustením sa audiovizuálnej prezentácie na notebooku.) Aha, pardon, okrem toho to musím aj vypnúť, pravda. (Reakcia z pléna.) Ospravedlňujem sa. (Povedané so smiechom.)
Nemám k tomu viac čo dodať, len vysloviť presvedčenie, že vzor, ktorý ukázal pán učiteľ Oto Žarnay poslúži nielen vzor pre jeho kolegov a pre nás všetkých, ale poslúži aj ako vzor pre zákon, o ktorom rokujeme, a presvedčí nás, že tento zákon je veľmi potrebný, lebo ja som tento príbeh nedopovedal. Pán učiteľ Oto Žarnay síce poukázal v súlade so svojimi občianskymi a zamestnaneckými povinnosťami na problém, ktorý na škole existoval. Urobil to aj ako predseda rady školy, ale dnes už nie je učiteľom, dnes je na úrade práce, pretože sa stal pre svojho zamestnávateľa nadbytočným po 17 rokoch statočnej práce. A nie je sám. Je tam ešte jeden učiteľ, zhodou okolností jediný, ktorý mu podržal chrbát, ktorý sa pridal na hlas v zborovni k tomu, že súhlasí s takýmto názorom na dianie škole, a ten sa stal tiež prebytočným. A aby sme pochopili obludnosť správania voči takýmto ľuďom, ktorí ozaj potrebujú našu ochranu, tak keď dokonca zanikla aj situácia na škole, že ľudia, ktorí mali ostať, odišli preč. To znamená, že ani len nevznikla potreba riešiť niečo organizačným spôsobom, že niekto je prebytočný, tak aj tak škola trvá na tejto výpovedi, hoci vlastne učiteľa potrebuje a nemá miesto neho náhradu. Tá zlovôľa, tá neochota uznať slová statočnosť, čestnosť je tak údesná, že už dnes vieme, že týmto zákonom to neporiešime, ale veľmi pekne prosím, aby sme ho považovali za základný schodík k tomu, aby sme to veľmi rýchlo zmenili, pretože naša krajina to potrebuje. A potrebujeme takých ľudí ako Oto Žarnay, lebo bez nich téma korupcie ostane len stále opakovaným slovom, ktoré nebude mať pomaličky žiadny obsah, a on obsah má. Má obsah minimálne 500 miliónov eur, o ktoré občania Slovenskej republiky vďaka korupčnému pažeráku každý rok prichádzajú.
Spomínal som, že 15 poslancov hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností pripravovalo, pripravilo pozmeňujúci návrh k zákonu pána poslanca Figeľa. Je to návrh, ktorý vychádza zo skúseností, ktoré sme získali pri príprave nášho rozsiahleho zákona, ktorým sme chceli podporiť ľudí, ktorí bojujú proti korupcii. Tento zákon nám, návrh zákona demokraticky neprešiel, a práve preto využívame túto možnosť, aby sme tam, kde je to možné, aby sme nenarušili základnú štruktúru návrhu pána poslanca Figeľa, doplnili jeho návrh o niektoré dôležité motívy, ktoré som teraz povinný aj s odôvodnením prečítať.
A prosím o trpezlivosť, lebo ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh je naozaj rozsiahly. Predkladajú ho poslanci: Ján Mičovský, Miroslav Kadúc, Igor Matovič, Erika Jurinová, Jozef Viskupič, Martin Fecko, Štefan Kuffa, Mikuláš Huba, Eva Horváthová, Richard Vašečka, Branislav Škripek, Helena Mezenská, Peter Pollák, Igor Hraško a Mária Ritomská.
Je to návrh zákona, k návrhu zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti súvisiacej s korupčnými a inými vybranými trestnými činmi, tlač č. 415, o ktorom práve rokujeme. Text nášho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je nasledovný:
Návrh zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti súvisiacej s korupčnými a inými vybranými trestnými činmi sa mení a dopĺňa takto:
1. V článku I v § 1 ods. 1 sa za slová "pracovných vzťahov" vkladá čiarka a slová: "podmienky a postup pri poskytovaní odmeny fyzickej osobe podieľajúcej sa významnou mierou na objasnení trestnej činnosti súvisiacej s vybraným trestným činom a podmienky a postup pri poskytovaní podpory fyzickej osobe podieľajúcej sa významnou mierou na objasnení trestnej činnosti súvisiacej s vybraným trestným činom formou osobitného prístupu zo strany štátu a pri poskytovaní podpory iným subjektom, ktorých činnosť je zameraná na dosiahnutie účelu tohto zákona".
Odôvodnenie:
Základné ustanovenia, v ktorých je zadefinovaný predmet zákona sa dopĺňajú a rozširujú o podmienky a postup pri poskytovaní odmeny a podpory chránenej osobe. Rozšírené a doplnené ustanovenie zohľadňuje viaceré princípy zo správy mimovládnej organizácie Transparency International s názvom Odporúčané návrhy princípov pre právnu úpravu whistleblowingu. V tomto dokumente je zohľadnený najmä koncept "širokého predmetu oznámenia" a "širokého pokrytia", ktorých základnou myšlienkou je rozšírenie protikorupčného boja z verejnoprávnej sféry aj do sféry súkromnej. Východiskové body tohto dokumentu zohľadňuje aj tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
2. V článku I, v § 1 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2)Účelom zákona je
a) výrazne znížiť rozsah vybraných trestných činov, v dôsledku ktorých dochádza nielen k značnej škode, ale aj k strate dôvery občanov v spravodlivé fungovanie štátu,
b) napomôcť oznamovaniu významných skutočností v oblasti korupcie,
c) účinne a komplexne chrániť chránenú osobu pri oznamovaní významných skutočností tak, aby toto jej konanie bolo rovnocennou alternatívou k jej prípadnému nekonaniu a nemohlo sa stať dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by chránenej osobe spôsobili ujmu,
d) odmeniť chránenú osobu za to, že sa podieľa na objasnení trestnej činnosti súvisiacej s vybranými trestnými činmi, alebo za to, že sa podieľala na zistení alebo usvedčení osoby zodpovednej za takúto činnosť alebo na predídení alebo zabránení škode na majetku vrátane poskytnutia určitého podielu z majetku, ak došlo k navráteniu tohto majetku alebo jeho časti,
e) podporiť chránenú osobu formou osobitného prístupu zo strany štátu, ako aj podporiť subjekty, ktoré sa v rámci svojej činnosti zameriavajú na prevenciu korupcie a protikorupčné vzdelávanie a výchovu,
f) zvyšovať povedomie verejnosti o oznamovaní významných skutočností a postavení chránenej osoby v spoločnosti,
g) zásadne zmeniť verejnú atmosféru v prospech uznania vysokej spoločenskej hodnoty boja s korupciou."
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
Odôvodnenie:
Vymedzuje sa účel zákona, ktorý v predloženom znení zákona absentuje. Keďže boj proti korupcii je citlivou spoločenskou témou, ktorá má široký tematický presah nielen do sféry práva, politiky alebo ekonómie, ale aj do morálno-etickej oblasti, považujeme za vhodné v zákone koncipovať základné body, ktoré by jednoznačne definovali zmysel a účel zákona. Takéto ustanovenie síce nemá normatívnu hodnotu, ale zo symbolického hľadiska predstavuje dôležité formálne vymedzenie a zdôraznenie cieľa zákona. V rámci základných ustanovení predkladaného zákona sa navrhuje doplnenie úvodného paragrafu o účel zákona vymedzený v šiestich bodoch, ktoré sa heslovitým spôsobom dajú vyjadriť ako pomoc, prevencia, ochrana, odmena, podpora, vzdelávanie, právne povedomie a celospoločenská akceptácia.
3. V článku I v § 2 sa za písmeno b) vkladajú nové písmená c) a d), ktoré znejú:
"c) významnou skutočnosťou sa rozumie skutočnosť oznámená v trestnom konaní fyzickou osobou, že bol spáchaný vybraný trestný čin alebo jej výpoveď ako svedka, alebo poskytnutie iného dôkazu touto osobou o skutočnostiach súvisiacich s činnosťou jej zamestnávateľa, ktoré významnou mierou môžu prispieť alebo prispeli k objasneniu vybraného trestného činu alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jeho páchateľa,
d) škodou sa rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s vybraným trestným činom bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s vybraným trestným činom, ako aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť,". Doterajšie písmená c) až f) sa označia ako e) a h)."
Odôvodnenie:
Navrhuje sa doplnenie legálnej definície ďalších základných pojmov, ktorými sú významná skutočnosť a škoda. Pojem významná skutočnosť je obsahovo vymedzený identicky ako v § 3 predloženého návrhu zákona, keďže sa však tento pojem uvádza v tomto zmysle pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu už v úvodných ustanoveniach návrhu zákona, z legislatívneho a technického hľadiska je žiaduca jeho úprava v základných pojmoch. Pojem škoda nie je v predloženom návrhu zákona vymedzený a vzhľadom na jednoznačnosť právnej úpravy, ako aj na skutočnosť, že pojem značná škoda v predloženom návrhu zákona vymedzený je, sa javí žiadúce vymedziť v návrhu zákona aj tento pojem.
4. V čl. I § 8 vrátane nadpisu znie:
"Forma podpory
(1) Chránená osoba má právo na poskytnutie podpory za podmienok uvedených v § 8a až 8e formou:
a) udelenia štátneho vyznamenania,
b) prostriedkov právnej nápravy,
c) právnej pomoci,
d) poskytovania informácií o priebehu trestného konania,
e) náhrady škody.
(2) Každý má právo na podporu, ktorá mu napomôže, aby bol lepšie informovaný o spôsobe oznamovania významných skutočností a právach a povinnostiach chránenej osoby podľa § 8f.
(3) Podpora sa poskytuje aj subjektom, ktoré sa v rámci svojej činnosti zameriavajú na prevenciu korupcie a protikorupčné vzdelávanie a výchovu, a to za podmienok uvedených v § 8g."
Odôvodnenie:
Ustanovenie § 8 definuje formy, akými je možné podporiť chránenú osobu k podaniu oznámenia o významných skutočnostiach. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh navrhuje okrem podpory vo forme poskytnutia právnej pomoci chránenej osobe zaviesť a vymedziť i ďalšie formy podpory, a to podporu vo forme udelenia štátneho vyznamenania, prostriedkov právnej nápravy, poskytovania informácii o priebehu trestného konania a náhrady škody. Podpora môže byť chránenej osobe poskytnutá v prípade splnenia podmienok bližšie špecifikovaných v § 8a až 8e. Navyše, každý má právo na podporu súvislosti s oznamovaním významných skutočností a prevenciou korupcie, a to spôsobom podrobnejšie vymedzeným v § 8f a 8g).
5. V čl. I sa za § 8 vkladajú nové § 8a až 8u, ktoré vrátane nadpisu znejú:
"§ 8a Štátne vyznamenanie
(1) Na zvýraznenie mimoriadnej spoločenskej dôležitosti boja proti korupcii možno chránenej osobe, ktorá prispela významnou mierou k objasneniu trestnej činnosti súvisiacej s vybraným trestnými činmi, k zisteniu alebo usvedčeniu páchateľa alebo k predídeniu alebo zabráneniu škode na majetku, udeliť štátne vyznamenanie podľa osobitného predpisu.
(2) Vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") každoročne navrhne prezidentovi Slovenskej republiky na udelenie štátneho vyznamenania vždy aj osoby, ktoré svojou činnosťou podľa odseku 1 preukázali mimoriadne zásluhy o budovanie demokratickej spoločnosti.
(3) Vláda pri predkladaní návrhov podľa odseku 2 prihliada na rodovú rovnosť.
§ 8b Prostriedky právnej nápravy
1. Chránená osoba má podľa tohto zákona právo na ochranu pred postihom za oznámenie o významných skutočnostiach a na tento účel môže využívať prostriedky právnej nápravy uvedené v odsekoch 2 až 7.
(2) Chránená osoba sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bola dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním ustanovení tohto zákona zo strany zamestnávateľa. Môže sa najmä domáhať, aby zamestnávateľ upustil od svojho konania, a ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie.
(3) Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním ustanovení tohto zákona zo strany zamestnávateľa bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie chránenej osoby, môže sa táto domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumy náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.
(4) Konanie vo veciach súvisiacich s porušením ustanovení tohto zákona zo strany zamestnávateľa sa začína na návrh chránenej osoby, ktorá namieta, že jej právo, právom chránené záujmy alebo slobody boli dotknuté. Chránená osoba je povinná v návrhu označiť zamestnávateľa, o ktorom tvrdí, že porušil ustanovenie tohto zákona.
(5) Zamestnávateľ je povinný preukázať, že neporušil ustanovenia tohto zákona, ak chránená osoba oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu ustanovení tohto zákona došlo.
(6) Na konanie vo veciach podľa ustanovenia sa vzťahuje osobitný predpis.
(7) Chránená osoba má právo na ochranu svojich práv aj mimosúdnou cestou prostredníctvom mediácie.
(8) Právo na náhradu škody podľa §8e nie je týmto ustanovením dotknuté.
§ 8c Právna pomoc
Chránená osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.
§ 8d Informácie o priebehu trestného konania
(1) Chránená osoba, ktorá podala oznámenie o významných skutočnostiach, má právo na informácie o priebehu trestného konania, a to v miere, ktorá jej umožní aktívne sa podieľať na tomto konaní.
(2) Pri poskytovaní informácii podľa odseku 1 sa postupuje podľa osobitného predpisu.
§ 8e Náhrada škody
(1) Ak rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci príslušného podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, bola chránenej osobe spôsobená škoda, má právo domáhať sa jej náhrady v súlade s osobitným predpisom.
(2) Chránená osoba, ktorej bola spôsobená škoda, sa má právo domáhať jej náhrady aj v súlade so všeobecnými predpismi o náhrade škody.
(3) Ak bol chránenou osobou neplatne skončený štátnozamestnanecký vzťah, pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah zo strany zamestnávateľa, patrí jej vyššia náhrada mzdy podľa osobitného predpisu.
§ 8f Zvyšovanie povedomia verejnosti
(1) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") je v súlade s osobitným predpisom zodpovedné za
a) poskytovanie všeobecných usmernení verejnosti týkajúcich sa oznámení o významných skutočnostiach, postaveniach chránenej osoby a jej práv a povinností, ako aj iných otázok súvisiacich s uplatňovaním tohto zákona,
b) zavádzanie opatrení na zvyšovanie podvedomia verejnosti o oznámeniach o významných skutočnostiach a chránených osobách,
c) zavádzanie opatrení, ktorými sa dosiahne širšia spoločenská akceptácia oznámenia o významných skutočnostiach.
(2) Plnenie úloh uvedených v odseku 1 zverejňuje ministerstvo aj na svojom webovom sídle.
§ 8g Prevencia korupcie a protikorupčné vzdelávanie a výchova
(1) Štát podporuje prevenciu vybraných trestných činov a protikorupčné vzdelávanie a výchovu ako súčasť prevencie kriminality a protispoločenskej činnosti.
(2) Cieľom výchovy a vzdelávania na školách a v školských zariadeniach, ktorý je obsahom výchovno-vzdelávacích programov podľa osobitného predpisu, je aj úcta k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia kriminality, najmä vybraných trestných činov.
(3) Subjektom, ktoré sa v rámci svojej činnosti zameriavajú na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 1, môže ministerstvo poskytnúť dotáciu podľa osobitného predpisu. Dotáciu na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 2 môže týmto subjektom poskytnúť aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo školstva") podľa osobitného predpisu.
§ 8h Forma odmeny
(1) Chránenej osobe sa poskytuje za podmienok uvedených v § 8i a 8j
a) jednorazová paušálna odmena (ďalej len "paušálna odmena"),
b) podielová odmena.
(2) Na poskytnutie odmeny chránenej osobe je právny nárok, ktorý po jeho smrti prechádza na jej právnych nástupcov.
(3) Odmenu poskytuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti") postupom podľa § 8k a 8l.
§ 8i Podmienky poskytnutia paušálnej odmeny
(1) Paušálna odmena patrí chránenej osobe za podmienok uvedených v odsekoch 2 až 6.
(2) Chránenej osobe patrí paušálna odmena vo výška 15-násobku minimálnej mzdy bez ohľadu na mieru, ako sa podieľa na objasnení trestnej činnosti súvisiacej s vybranými trestnými činmi, na zistení alebo usvedčení osoby zodpovednej za takúto činnosť alebo na predídení alebo zabránení škode na majetku.
(3) Ak je chránených osôb v súvislosti s tou istou významnou skutočnosťou viac, paušálna odmena patrí tej z nich, ktorá podala oznámenie o významných skutočnostiach ako prvá.
(4) Paušálna odmena sa postupom podľa § 8k a 8l poskytne takto:
a) 25 % odmeny po podaní obžaloby,
b) 75 % odmeny po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania vybraného trestného činu.
(5) Paušálna odmena nepatrí chránenej osobe, ak sa na ňu vzťahujú dôvody, na základe ktorých zaniká ochrana podľa § 7 ods. 1 písm. b) až d).
(6) Paušálna odmena sa poskytne aj vtedy, ak na základe výsledkov vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní je nepochybné, že sa stal vybraný trestný čin alebo škoda na majetku a
a) súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,
b) ak je trestne stíhanie neprípustné z toho dôvodu, sa vec odloží alebo trestné stíhanie sa zastaví,
c) ak sa vec odloží, pretože trestné stíhanie je neúčelné z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, alebo ak sa z tých istých dôvodov trestné stíhanie zastaví,
d) ak sa trestné stíhanie zastaví, pretože obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
§8j Podmienky poskytnutia podielovej odmeny
(1) Podielová odmena patrí chránenej osobe za podmienok uvedených v odsekoch 2 až 4.
(2) Chránenej osobe sa poskytne podielová odmena vo výške 30 % z hodnoty majetku vráteného štátu v súlade s osobitných predpisom.
(3) Ustanovenia § 8i ods. 3 a 5 sa na podielovú odmenu vzťahujú rovnako.
(4) Podielová odmena sa vyplatí postupom podľa § 8k a 8l, ak v trestnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania vybraného trestného činu.
§ 8k Postup pri poskytovaní odmeny
(1) Skutočnosti, ktoré nastanú v priebehu trestného konania, sú uvedené v § 8i ods. 4 písm. a) a b), § 8i ods. 6 a § 8j ods. 4, sa považujú za rozhodujúcu skutočnosť.
Orgán činný trestnom konaní upovedomí chránenú osobu o rozhodujúcej skutočnosti podľa § 8i ods. 4 písm. a) a § 8i ods. 6 v súlade s osobitným predpisom a súd, ktorý rozhodol o vybranom trestnom čine, oznámi rozhodujúcu skutočnosť podľa § 8i ods. 4 písm. b) a § 8j ods. 4 chránenej osobe podľa osobitného predpisu.
(2) Žiadosť o poskytnutie odmeny môže chránená osoba podať ministerstvu spravodlivosti do šiestich mesiacov odo dňa oznámenia rozhodujúcej skutočnosti, ak si v tejto lehote chránená osoba právo na poskytnutie odmeny neuplatní, toto právo zaniká. Na žiadosť o poskytnutie odmeny podanú po tejto lehote ministerstvo spravodlivosti neprihliada.
(3) Žiadosť o poskytnutie odmeny obsahuje osobné údaje chránenej osoby v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu bydliska chránenej osoby. Žiadosť o poskytnutie odmeny sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo spravodlivosti, tlačivá sú k dispozícii na ministerstve spravodlivosti, ktoré ich zverejní aj na svojom webovom sídle.
(4) Ministerstvo spravodlivosti pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie podielovej odmeny zohľadní mieru účasti chránenej osoby na objasnení vybraného trestného činu, na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa a rozsah majetku vráteného štátu v súlade s osobitným predpisom.
(5) Ministerstvo spravodlivosti rozhodne o žiadosti o poskytnutie odmeny do šiestich mesiacov odo dňa jej doručenia.
(6) Ministerstvo spravodlivosti vyplatí chránenej osobe odmenu do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznalo poskytnutie odmeny.
(7) Ak je pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie podielovej odmeny potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu navráteného majetku v správe štátu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.
§ 8l Oprávnenia a povinnosti zamestnancov ministerstva spravodlivosti
(1) Zamestnanci ministerstva spravodlivosti, ktorí rozhodujú o žiadosti o poskytnutie odmeny, sú pri preverovaní skutočností dôležitých pre rozhodnutie o podanej žiadosti oprávnení nahliadať do príslušných trestných spisov a požadovať od orgánov činných v trestnom konaní a súdov súčinnosť pri získavaní informácií, ktoré sú nevyhnutné na vydanie rozhodnutia o poskytnutí odmeny.
(2) Zamestnanci ministerstva spravodlivosti, ktorí rozhodujú o žiadosti o poskytnutí odmeny, sú povinní zachovávať mlčanlivosť o obsahu týchto žiadostí a subjektoch, ktoré ich podali, ako aj o ďalších skutočnostiach týkajúcich sa konania o poskytnutí odmeny, ktoré s dozvedeli pri plnení svojich úloh. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť platí aj vtedy, ak títo zamestnanci prestali byť zamestnancami ministerstva spravodlivosti.
§ 8m Orgány verejnej moci
(1) Pôsobnosť podľa tohto zákona vykonávajú
a) Národná rada Slovenskej republiky
b) vláda,
c) ministerstvo,
d) ministerstvo spravodlivosti,
e) ministerstvo školstva,
f) inšpekcia práce,
g) ostatné orgány verejnej moci.
(2) Orgány verejnej moci uvedené v odseku 1 predchádzajú vybraným trestným činom najmä tým, že v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi pôsobia na dodržiavanie zákonnosti fyzickými osobami aj právnickými osobami.
§ 8n Národná rada
Národná rada každoročne berie na vedomie správu o uplatňovaní tohto zákona predloženú vládou a svojou činnosťou prispieva k zvyšovaniu povedomia verejnosti o oznamovaní významných skutočností, ako aj k širšej spoločenskej akceptácii oznamovania významných skutočností.
§8o Vláda
Vláda
a) každoročne schvaľuje a do 9. decembra predkladá národnej rade správu o uplatňovaní tohto zákona za predchádzajúcich 12 mesiacov (ďalšej lán správa),
b) každoročne predkladá návrhy na ocenenie chránených osôb štátnym vyznamenaním podľa § 8a,
c) prispieva k zvyšovaniu povedomia verejnosti o oznamovaní významných skutočností a chránených osobách, ako aj k širšej spoločenskej akceptácii oznamovania významných skutočností.
§ 8p Ministerstvo
Ministerstvo
a) každoročne vypracúva a predkladá vláde na schválenie správu,
b) koordinuje ostatné ústredné orgány štátnej správy pri uplatňovaní tohto zákona vykonáva kontrolu a pravidelné vyhodnocovanie uplatňovania tohto zákona v rámci svojej pôsobnosti,
c) rozpracúvava v rámci stratégie prevencie kriminality samostatnú časť, ktorá sa týka otázok upravených týmto zákonom a jeho uplatňovaním, plní úlohy podľa § 8f a § 8g ods. 3.
§ 8q Ministerstvo spravodlivosti
Ministerstvo spravodlivosti
a) podieľa sa na vypracovaní správy,
b) vykonáva kontrolu a pravidelné vyhodnocovanie uplatňovania tohto zákona v rámci svojej pôsobnosti,
c) poskytuje ministerstvu potrebné súčinnosť,
d) plní úlohy podľa § 8k a 8l.
§ 8r Ministerstvo školstva
Ministerstvo školstva
a) podieľa sa na vypracovaní správy,
b) vykonáva kontrolu a pravidelné vyhodnocovanie uplatňovania tohto zákona v rámci svojej pôsobnosti,
c) poskytuje ministerstvu potrebnú účinnosť,
d) plní úlohy podľa § 8g ods. 2 a 3.
§ 8s Inšpekcia práce
Inšpekcia práce
a) podieľa sa na vypracovaní správy,
b) vykonáva kontrolu a pravidelné vyhodnocovanie uplatňovania tohto zákona v rámci svojej pôsobnosti,
c) poskytuje ministerstvu potrebnú súčinnosť,
d) plní úlohy podľa § 6.
§ 8t Ostatné orgány verejnej moci.
Ostatné orgány verejnej moci vykonávajú v oblasti prevencie vybraných trestných činov pôsobnosť podľa osobitných predpisov.
§ 8u Spolupráca
(1) Orgány verejnej moci v oblasti prevencie vybraných trestných činov vzájomne spolupracujú pri vykonávaní tohto zákona.
(2) Orgány verejnej moci v oblasti prevencie vybraných trestných činov spolupracujú aj s právnickými osobami, ktoré pôsobia v oblasti prevencie vybraných trestných činov, najmä s médiami, vedeckými a výskumnými inštitúciami, školami, školskými zariadeniami, spolkami a inými združeniami, nadáciami, neziskovými organizáciami poskytujúcimi všeobecne prospešné služby a štátom uznanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ako aj s orgánmi a organizáciami iných štátov a medzinárodnými organizáciami."
Poznámky pod čiarou k odkazom 4 až 32 znejú... (Krátka pauza.) Je tam poznámok od 4 po č. 31 s odvolávkami na konkrétne paragrafy zákonov, tak ako ich máte uvedené v tomto návrhu, ktorý máte k dispozícii a odôvodnenie je nasledovné:
V § 8a sa zakotvuje mechanizmus udeľovania štátnych vyznamenaní Slovenskej republiky pre chránené osoby na zvýraznenie mimoriadnej spoločenskej dôležitosti boja proti korupcii, ako uvádza odsek 1 tohto paragrafu. Režim štátnych vyznamenaní upravuje zákon č. 522/2008 Z. z. o štátnych vyznamenaniach. V prípade predloženého návrhu zákona v znení tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu by do úvahy prichádzalo najmä udelenie Radu Ľudovíta Štúra a Kríž Milana Rastislava Štefánika. V novembri 2012 boli prijaté Zásady vlády Slovenskej republiky o postupe pri predkladaní podnetov na predloženie návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní Slovenskej republiky (ďalej len "zásady"), ktoré bližšie stanovujú metodiku predkladania podnetov. Podľa odseku 3 vláda pri navrhovaní prihliada na to, aby zastúpenie kandidátov, ktorých navrhne prezidentovi Slovenskej republiky, bolo určitým spôsobom vyvážené, rozhodnutie však vždy zostáva na prezidentovi Slovenskej republiky podľa vyššie uvedeného postupu. Rodovou rovnosťou sa myslí vyvážené zastúpenie mužov a žien medzi kandidátmi. Udeľovaním štátnych vyznamenaní sa priznáva celospoločenský význam oznamovaniu významných skutočností podľa návrhu zákona a motivujú sa ďalšie potenciálne chránené osoby.
V § 8b sa upravuje možnosť chránenej osoby podať návrh na príslušný súd a domáhať sa ochrany svojich práv, právom chránených záujmov a slobôd, ak v súvislosti s jej oznámením bola alebo je v dôsledku konania zamestnávateľa dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch a slobodách. Podanie návrhu je dispozičným oprávnením chránenej osoby.
Predkladatelia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa inšpirovali úpravou zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a namiesto klasického princípu, že tvrdenia uvedené v návrhu dokazuje navrhovateľ, zavádzajú do návrhu zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti obrátené dôkazové bremeno. V konaní preto bude na zamestnávateľovi, aby preukázal, že opatrenia vykonané v neprospech chránenej osoby boli motivované iným dôvodom ako tým, že chránená osoba učinila oznámenie o významných skutočnostiach orgánu činnému v trestnom konaní.
Ustanovenie § 8c je obsahovo identické so znením § 8 predloženého návrhu zákona, ktorý sa týka poskytnutia právnej pomoci chránenej osobe.
Úprava § 8d zahŕňa doručovanie písomností, právo oznamovateľa a svedka byť poučený o možnosti požiadať o poskytnutie ochrany podľa tohto zákona a informovanosti svedkov, poškodených a osôb, ktoré podali oznámenie o významných skutočnostiach. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh považuje chránenú osobu za aktívneho a kľúčového účastníka procesov súvisiacich s podaním jeho oznámenia o významných skutočnostiach, a ak vychádzame z teórie, že takýmto konaním chránená osoba nahrádza úlohu štátu, je jej priebežná informovanosť a právo na ochranu jej osoby opodstatnené.
Náhrada škody je v zmysle § 8e integrálnou súčasťou systému podpory chránenej osoby, ktorá je v trestnom konaní oznamovateľom, svedkom alebo osobou, ktorá poskytla iný dôkaz o významných skutočnostiach súvisiacich s činnosťou jeho zamestnávateľa. V navrhovanom ustanovení o náhrade škody tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh deklaruje možnosť chránenej osoby uplatniť si náhradu škody, ktorá jej vznikla na základe ustanovení Občianskeho zákonníka, Zákonníka práce a zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
V § 8f sa ministerstvu vnútra ako orgánu, do ktorého pôsobnosti je zverená oblasť prevencie kriminality a boja proti korupcii, rozširuje jeho pôsobnosť, pokiaľ ide o povinnosť poskytovať usmernenia a zavádzať opatrenia slúžiace k informovanosti verejnosti týkajúce sa zvýšenia povedomia ľudí o právach a povinnostiach a o oznamovaní významných skutočností chráneným osobám, ako i o ďalších skutočnostiach, ktoré súvisia s činnosťou a statusom tejto osoby.
V § 8g sa upravuje forma podpory štátu ako ďalší zo stanovených cieľov tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pre tie osoby, ktoré sa podieľajú na vzdelávaní a výchove zameranej na protikorupčnú osvetu, ako i na programy, ktorých účelom je predchádzať vzniku a šíreniu trestných činov korupcie a iných vybraných trestných činov. K naplneniu účelu by sa mal v budúcnosti obsahovo upraviť štátny vzdelávací program tak, aby sa prevencia kriminality, protispoločenskej činnosti a boja proti korupcii prelínali viacerými vzdelávacími oblasťami, napr. v podobe prierezovej témy. Štát už i v súčasnej dobe čiastočne takúto činnosť podporuje, a to najmä prostredníctvom poskytovania dotácií z rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra na podporu prevencie kriminality a boja proti kriminalite na základe zákona o poskytovaní dotácii v pôsobnosti ministerstva vnútra v znení neskorších predpisov, zákon má č. 526/2010 Z. z. Dotáciu je rovnako možné poskytnúť i na vzdelávanie a výchovu v oblasti boja proti korupcii, protispoločenskej činnosti a prevencie kriminality. Takáto dotácia je poskytovaná na financovanie rozvojových projektov z rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu na rozvoj výchovy a vzdelávania v oblasti aktivít zameraných na prevenciu kriminality, protispoločenskej činnosti a boj proti korupcii. Žiadateľ o dotáciu v uvedenom prípade postupuje podľa zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení.
Podľa § 8h možno odmenu poskytnúť chránenej osobe. Poskytovanie odmeny sa upravuje z dôvodu šetrenia prostriedkov štátneho rozpočtu, pretože jej neposkytovaním sa vďaka rozmáhajúcej sa korupcii ušetrí menej. Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy by preto mal byť pozitívny, suma vyplatenej odmeny bude zaručene nižšia ako suma zachránených alebo vrátených prostriedkov do tohto rozpočtu. Formy odmeny sú dve, jednorazová paušálna odmena a podielová odmena, pričom podmienky poskytnutia odmeny, jej výška, oprávnené subjekty a postupy poskytnutia sú upravené podrobnejšie v § 8i až 8l. Paušálna odmena je odmenou za odvahu chránenej osoby a podielová odmena je odmenou za navrátenie majetku v správe štátu, t. j. zásluhovou odmenou. Na odmenu je právny nárok, ktorý prechádza na právnych nástupcov chránenej osoby.
Paušálna odmena sa podľa § 8i vypláca bez ohľadu na mieru, akou sa chránená osoba podieľala na výsledku trestného konania za predpokladu, že bola podaná aspoň obžaloba - ide o výrazný motivačný faktor, keďže trestné konanie na Slovensku neraz prebieha veľmi dlho a ani verejnosť neprijala pozitívne také legislatívne návrhy predložené v minulosti, ktoré vyplatenie odmeny odkladali až na právoplatný odsudzujúci rozsudok páchateľa - čiže dva najdôležitejšie motivačné momenty zákona sú - vyplatenie bez ohľadu na mieru podieľania sa a skoršie štádium trestného konania pri vyplatení časti odmeny. Z hľadiska štatistiky je rozdiel medzi počtom prípadov, v ktorých bola podaná obžaloba za posledné roky takmer rovnaký ako počet prípadov, v ktorých nadobudol vydaný odsudzujúci rozsudok právoplatnosť.
Návrh zákona upravuje aj situácie, keď z objektívnych dôvodov nie je možné usvedčenie páchateľa, resp. jeho odsúdenie, s cieľom, aby sa aj v týchto prípadoch mohla paušálna odmena vyplatiť, rovnaký systém sa už uplatňuje napr. v Českej republike podľa nového zákona o obetiach trestných činov vo vzťahu k finančnej pomoci takýmto obetiam. Paušálna odmena sa vypláca v dvoch čiastkach systémom 25 % pri obžalobe a 75 % pri právoplatnom odsúdení páchateľa. Zároveň sa upravujú prípady, kedy nemožno paušálnu odmenu poskytnúť. 15-násobok minimálnej mzdy je v súčasnosti zhruba 5-tisíc eur, pre účel modelového prípadu môžeme povedať, že ak je podaná obžaloba, ale prípad sa nedotiahne úspešne do konca, tak chránená osoba dostane 1 250 eur ako paušálnu odmenu za odvahu. Prepáčte, ale využijem tento pohár. (Krátka pauza.)
Podielová odmena je na rozdiel od paušálnej odmeny v zmysle § 8j odmenou zásluhovou, a preto je podmienená čiastočne inými okolnosťami ako paušálna odmena. Keďže podielová odmena je odmenou za navrátenie majetku v správe štátu späť do štátnych rúk, je prirodzené, že patrí subjektu len v prípade, ak sa oznámenie o vybranom trestnom čine týka výlučne majetku v zmysle definície uvedenej v návrhu zákona. Ďalej musí ísť o právoplatný rozsudok, čo predpokladá aj odsúdenie páchateľa, ktorý by mal takýto majetok štátu vrátiť, inak nebude z čoho vyplatiť podielovú odmenu. Rovnako na posúdenie je aj výška podielovej odmeny, ktorú návrh zákona stanovil na 30 % z hodnoty navráteného majetku, takáto výška je stanovená aj v Spojených štátoch, niektoré legislatívne návrhy podané v minulosti však stanovili túto výšku len na 10 %.
V zmysle § 8k sa na postup pri poskytovaní odmeny vzťahuje v zmysle spoločných ustanovení návrhu zákona správny poriadok, je to vlastne jeden z dvoch prípadov, keď tomu tak podľa návrhu zákona je, a súvisí to aj s tým, že na odmenu je zo zákona právny nárok. Žiadosť o poskytnutie odmeny možno podať do 6 mesiacov od stanoveného momentu, uplynutím 6-mesačnej lehoty zaniká právo na poskytnutie odmeny. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh stanovuje aj lehoty pre rozhodnutie o odmene a vyplatenie odmeny.
V § 8l sa v súvislosti s postupom pri vyplatení odmeny ustanovujú niektoré práva a povinnosti zamestnancov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorí rozhodujú o poskytnutí odmeny.
V § 8m sú vymenované tie orgány verejnej moci, do pôsobnosti ktorých spadá predmet úpravy návrhu zákona v znení tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Sú nimi Národná rada Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, inšpekcia práce a ostatné orgány verejnej moci.
Aktívna participácia orgánov verejnej moci je požiadavkou, ktorá je vyjadrená taktiež vo viacerých odporúčaniach uvedených v správe Transparency International, ktorá primárne rozlišuje medzi inštitúciami, ktorým chránená osoba oznamuje významné skutočnosti, a inštitúciami, ktoré majú v kompetencii poradenstvo, monitoring, kontrolu a tiež zvyšovanie všeobecného povedomia o problematike korupcie.
Národná rada Slovenskej republiky má v zmysle § 8n nezastupiteľné miesto pri napĺňaní cieľov tohto návrhu zákona, a to najmä tým, že každoročným prerokovávaním správy podnecuje verejnú diskusiu, ktorá môže nielen zvýšiť povedomie verejnosti o oznamovaní významných skutočností a postavení chránených osôb, ale tiež prispieť k širšej spoločenskej akceptácii oznamovania významných skutočností.
Vláda Slovenskej republiky ako kľúčový orgán verejnej moci, ktorý má výkonnú a iniciatívnu právomoc, participuje v zmysle § 8o aj na realizácii a aplikácii ustanovení predloženého návrhu zákona, a to v dvoch formách: aktívnej a pasívnej. Aktívna činnosť spočíva v každoročnom predkladaní návrhov na ocenenie chránených osôb štátnym vyznamenaním a v schvaľovaní a v predkladaní správy o uplatňovaní tohto zákona Národnej rady Slovenskej republiky. Dátum predkladania správy nie je zvolený náhodne, ale s prihliadnutím na symboliku tohto dňa. 9. december je medzinárodným dňom boja proti korupcii. S temporálnym aspektom predkladania správy je spojené ďalšie špecifikum, vypracúva sa za predchádzajúcich 12 kalendárnych mesiacov, a nie za predchádzajúci kalendárny rok, ako to pri obdobných správach býva zvykom. Navrhnutý model vypracovania správy nespôsobuje ročný sklz, čo je pri problematike korupcie, ktorá je veľmi dynamickým javom, ktorý je potrebné zachytiť a analyzovať v jeho aktívnej podobe, kľúčové. Pasívna forma realizácie predkladaného zákona sa prejavuje ako pozitívny sprievodný efekt, ktorý vzniká v dôsledku úspešnej realizácie zákona ako celku, a vedie k postupnému progresívnemu zvyšovaniu povedomia verejnosti o problematike korupcie. Ministerstvo vnútra je v zmysle § 8p administratívnym centrom plnenia úloh vlády SR, ktoré okrem špecifických úloh obsiahnutých v jednotlivých ustanoveniach predloženého návrhu zákona je vláde zodpovedné aj za vypracovanie správy o uplatňovaní tohto zákona a za koordináciu ústredných a iných orgánov štátnej správy s cieľom usmerňovať ich pri plnení úloh podľa tohto zákona, ale tiež zosumarizovať podklady, na základe ktorých bude schopné vypracovať každoročnú správu.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky - ako ďalší z orgánov verejnej moci v zmysle § 8q sa podieľa na uplatňovaní tohto návrhu zákona - je zodpovedné za plnenie úloh pri vypracovaní správy, výkone kontroly a následného vyhodnocovania miery efektívneho uplatnenia tohto zákona v rámci svojej pôsobnosti. Taktiež je zodpovedné za poskytovanie odmeny chránenej osobe. V nadväznosti na túto povinnosť je ministerstvo povinné určiť vzor tlačiva, ktoré bude na webovom sídle ministerstva a poslúži na účely žiadosti o poskytnutie odmeny.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu patrí v zmysle § 8r k orgánom verejnej moci, ktoré zohrávajú v boji proti korupcii subsidiárnu úlohu, ktorej jadrom je prevencia korupcie a protikorupčné vzdelávanie a výchova. Spracovaním kvalitného štátneho vzdelávacieho programu a svojimi dotáciami zameranými na prevenciu boja proti korupcii pri výchove a vzdelávaní však môže významným spôsobom napomôcť k plneniu cieľov uvedených v návrhu zákona.
Inšpekcia práce predstavuje popri ministerstve vnútra a ministerstve spravodlivosti v zmysle
§ 8s tretí kľúčový orgán verejnej moci pre riadne uplatňovanie predloženého návrhu zákona. Úloha inšpekcie práce je podľa § 6 návrhu zákona koncentrovaná predovšetkým do oblasti poskytovania ochrany pred pracovnoprávnym postihom pri oznámení o významných skutočnostiach.
Za ostatné orgány verejnej moci uvedené v § 8t možno považovať predovšetkým:
- obecnú políciu, ktorej obec môže rozšíriť zoznam úloh aj o boj proti korupcii;
- príslušníkov Policajného zboru, ktorí pri plnení svojich úloh spolupracujú s orgánmi verejnej moci najmä pri určovaní priorít prevencie kriminality, ochrany verejného poriadku a zamerania boja s kriminalitou;
- prokurátorov, ktorým do pôsobnosti patrí aj odstraňovanie príčin a podmienok trestnej činnosti, prevencia a potláčanie kriminality.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh v § 8u ustanovuje požiadavku na vzájomnú kooperáciu a spoluprácu nielen na vnútroštátnej, ale aj na medzinárodnej úrovni.
6. V čl. I sa vypúšťajú § 9 a 10.
Doterajší § 11 sa označuje ako § 9.
Odôvodnenie: Vzhľadom na odlišný systém odmeňovania chránenej osoby upravený v tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu a s prihliadnutím na návrh uvedený v bode 10 spoločnej správy k tomuto návrhu zákona sa vypúšťajú tieto ustanovenia.
7. V čl. I v § 11 sa na konci pripájajú tieto slová: "a postupu pri poskytovaní odmeny podľa § 8k a 81".
Odôvodnenie: Ide o legislatívnu úpravu, ktorá je nevyhnutná vzhľadom na znenie bodu 5 Čl. I § 8k tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho zákona, návrhu.
8. Článok V sa vypúšťa. Doterajšie články sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Z dôvodu úprav navrhovaných v bode 15 čl. XII tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a s prihliadnutím na návrh uvedený v bode 13 spoločnej správy k tomuto návrhu zákona sa vypúšťajú tieto ustanovenia.
9. V čl. VII sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
2. V § 128 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Predvolanie musí obsahovať
špecifikáciu trestného činu, ktorého sa výsluch týka."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
Ide o obsahovú zmenu náležitosti predvolania svedka k výsluchu, pokiaľ ide o špecifikáciu trestného činu, ktorého sa výsluch týka. Navrhovaná oprava sa javí ako opodstatnená s prihliadnutím na ochranu chránenej osoby a zavedenia možnosti pripraviť sa na výsluch vo veci vopred jej známej. V praxi sa už aj v súčasnosti vykonávajú, vyskytujú situácie, keď predvolanie na výsluch obsahuje podrobnosti o tom, akého trestného činu sa výsluch týka. Vyskytujú sa však aj prípady, keď takéto označenie absentuje.
10. V čl. VII sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
§ 173 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
"(7) Rovnopis právoplatného rozsudku sa doručí aj ďalším osobám, ak to ustanovuje osobitný predpis."
Odôvodnenie:
Navrhovaná úprava bezprostredne súvisí s bodom 5 čl. I § 8k tohto návrhu.
11. V čl. VII sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
3. V § 215 ods. 5 prvej vete sa za slovo "obvinenému" vkladá čiarka a slovo "oznamovateľovi".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava reflektuje jednu z foriem podpory - informovanie chránenej osoby ako oznamovateľa o priebehu trestného konania podľa bodu 5 čl. 1 § 8d tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu i v prípade zastavenia trestného stíhania prokurátorom.
12. V čl. VII sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
3. V § 215 ods. 6 sa za slovo "obvinený" vkladá čiarka a slovo " oznamovateľ".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
Navrhovaná úprava reflektuje jednu z foriem podpory - informovanie chránenej osoby ako oznamovateľa o priebehu trestného konania podľa bodu 5 čl. I § 8d tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a možnosti aktívne sa podieľať na prebiehajúcom konaní, a to i formou podávania sťažností, napr. proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania.
13. V čl. VII sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
3. V § 216 ods. 5 sa za slovo "obvinenému" vkladá čiarka a slovo "oznamovateľovi" a za slovo "obvinený" sa vkladá čiarka a slovo "oznamovateľ".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
Navrhovaná úprava reflektuje jednu z foriem podpory - informovanie chránenej osoby ako oznamovateľa o priebehu trestného konania podľa bodu 5 čl. I § 8d tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a možnosti aktívne sa podieľať na prebiehajúcom konaní, a to i formou podávania sťažností, napr. proti uzneseniu o podmienečnom zastavení trestného stíhania.
14. V čl. VII sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
3. V § 228 ods. 6 sa za slovo "obvinenému" vkladá čiarka a slovo "oznamovateľovi" a za slovo "obvinený" sa vkladá čiarka a slovo " oznamovateľ".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
Navrhovaná úprava reflektuje jednu z foriem podpory - informovanie chránenej osoby ako oznamovateľa o priebehu trestného konania podľa bodu 5 čl. I § 8d tohto návrhu a možnosti aktívne sa podieľať na prebiehajúcom konaní, a to i formou podávania sťažností, napr. proti uzneseniu o prerušení trestného stíhania.
15. Za čl. X sa vkladajú nové čl. XI až XV, ktoré znejú:
"Čl. XI zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení nasledujúcich zmien zákonov a doplnkov, tak ako sú uvedené v návrhu, ktorý máte pred sebou.
1. V § 442 ods. 2 sa za slovom "korupcie" vkladajú slová "alebo vybraným trestným činom podľa osobitného predpisu".
2. Za § 879o sa vkladá § 879p, ktorý vrátane nadpisu nad ním znie:
"DEVÄTNÁSTA HLAVA PRECHODNÉ USTANOVENIE ÚČINNÉ OD 1. JANUÁRA 2014
§ 879p
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2014. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky, ktoré z nich vznikli pred 1. januárom 2014, sa však posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2013."
Čl. XII
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení nasledujúcich zmien a doplnkov, ktoré sú uvedené v návrhu, sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 79 ods. 1 tretej vete sa za slovo "zárobku" vkladajú slová "a zamestnancovi, ktorému bola poskytnutá ochrana podľa osobitného predpisu v sume dvojnásobku jeho priemerného zárobku".
2. Za § 252i sa vkladá § 252j, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 252j Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2014
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy a obdobné pracovné vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2014. Právne úkony urobené pred 1. januárom 2014 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2013."
Čl. XIII
Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení nasledujúcich zmien a doplnkov platných sa dopĺňa takto:
V § 4d sa odsek 1 dopĺňa písmenom o), ktoré znie: "prevencie kriminality, najmä korupcie aj protispoločenskej činnosti."
Čl. XIV
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení uvedených zmien a doplnkov dopĺňa takto:
V § 4 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: "ako aj úctu k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia kriminality, najmä korupcie a inej protispoločenskej činnosti,".
Čl. XV.
Zákon č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 11 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Dotáciu možno poskytnúť až do výšky 100% predpokladaných výdavkov projektu, ak ide o projekty zamerané na prevenciu korupcie; odsek 2 sa v tomto prípade nepoužije."
2. Za § 15 sa vkladá § l5a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 15a Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2014
Žiadosti o dotácie podané na základe výzvy na predkladanie projektov zverejnenej pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2013."
Doterajší čl. XI sa označuje ako čl. XVI.
Odôvodnenie:
Úprava v čl. XI sa týka Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ktorý vo svojej šiestej časti týkajúcej sa náhrady škody priznáva tomu, komu bola spôsobená škoda niektorým trestným činom korupcie, právo na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V súvislosti s predkladaným návrhom zákona sa javí ako potrebné v tomto smere novelizovať Občiansky zákonník a priznať náhradu nematkovej ujmy v peniazoch aj tomu, komu bola spôsobená škoda niektorým korupčným trestným činom. Zámerom úpravy prechodných ustanovení je zamedziť prípadnej retroaktivite v právnych vzťahoch.
Úprava v čl. XII sa týka Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, pričom sa zakotvuje nárok chránenej osoby na náhradu mzdy vo výške dvojnásobku jej priemerného zárobku. Dvojnásobok zárobku sa zakotvuje z toho dôvodu, aby táto výška náhrady pôsobila ako odstrašujúci prostriedok voči prípadnej snahe zamestnávateľa skončiť pracovnoprávny pomer s chránenou osobou neplatne.
Zámerom úpravy prechodných ustanovení je zamedziť prípadnej retroaktivite v právnych vzťahoch. Úprava v čl. XIII sa týka zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a spočíva v zámere dosiahnuť jeden zo základných cieľov boja proti korupcii, ktorým je prevencia korupcie a protikorupčná výchova a vzdelávanie. Jeho naplnenie je zabezpečené jednak mechanizmami zakotvenými v osobitných zákonoch a tiež systémom poskytovania účelovo určených finančných prostriedkov vyčlenených jednotlivými kapitolami rozpočtu na protikorupčnú výchovu a vzdelávanie. Orgánom príslušným poskytovať dotácie v tejto oblasti je ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu. Toto ministerstvo môže zo svojej rozpočtovej kapitoly poskytnúť účelovo viazané finančné prostriedky na realizáciu predloženého rozvojového projektu na rozvoj výchovy a vzdelávania v oblastiach financovania rozvojových projektov i v prípadoch novonavrhovaných týchto zákonom, a to v oblasti prevencie kriminality, najmä korupcie a protispoločenskej činnosti.
Úprava v čl. XIV sa týka zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom vychádza z predpokladu, že protikorupčná výchova a vzdelávanie je jedným zo základných cieľov v boji proti korupcii. Tento základný cieľ nie je možné dosiahnuť len tým, že sa bude zvyšovať povedomie verejnosti, napr. informačnými kampaňami alebo tým, že sa poskytne možnosť školám a školským zariadeniam prostredníctvom ich zriaďovateľa alebo mimovládnym organizáciám požiadať príslušný orgán podľa osobitného predpisu o poskytnutie dotácií na financovanie rozvojových projektov na prevenciu kriminality vrátane korupcie podľa osobitných zákonov. Tento základný cieľ sa musí stať integrálnou súčasťou výchovy a vzdelávania na Slovensku a aj z tohto dôvodu sa dopĺňa školský zákon v časti venovanej cieľom výchovy a vzdelávania. Novelizáciou sa zároveň dosiahne, že podporovaný cieľ sa stane súčasťou štátneho vzdelávacieho programu a ďalších výchovno-vzdelávacích programov, ktoré gestoruje ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu.
Úpravou v čl. XV sa, táto sa týka zákona č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2010 Z. z. a spočíva v podpore prevencie protikorupčného správania. Zákon už i v súčasnej dobe umožňuje ministerstvu vnútra učiniť výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácií z rozpočtovej kapitoly ministerstva na podporu prevencie kriminality a boja proti kriminalite postupom podľa zákona č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Projekty v oblasti prevencie kriminality môžu byť financované i z finančných prostriedkov obvodného úradu a príslušného ministerstva, ako vyplýva z ustanovení zákona č. 583/2008 o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa definície kriminality stanovenej týmto zákonom je kriminalitou konanie, ktoré je trestným činom. Navrhovaná úprava umožňuje poskytovať dotácie zo strany ministerstva Slovenskej republiky relevantným subjektom - žiadateľom o dotáciu, a to až do výšky 100 % predpokladaných výdavkov na realizovaný projekt. Treba podotknúť, že dotácia nemusí byť poskytnutá v plnej výške. Môže byť i nižšia, čo je však posun oproti doteraz platnému modelu upravenému v zákone, kde sa u všetkých iných projektov predpokladá finančná spoluúčasť žiadateľa, a to v pomere poskytnutej dotácie vo výške 80 % z celkových predpokladaných výdavkov projektu, pričom 20 % výdavkov si žiadateľ hradí z vlastných zdrojov.
Tu náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh končím. Ďakujem za trpezlivosť. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, skončil som.

Ďakujem. Ja sa potrebujem trocha pripraviť. Pripraviť aj pripojiť, áno. Tie kábliky, ktoré som tu očakával, tu nie sú. Môžem poprosiť technikov? Jeden na zvuk a jeden na obraz. Notebook by mal byť nastavený. (Zapájanie notebooku technikom.)
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, poslankyne, poslanci, vystupujem za klub obyčajných v tejto záležitosti a je to aj hneď na úvod, že tento zákon bez ohľadu na to, aký osud budú mať veci, ktoré vstúpia do rozpravy, určite s potešením podporíme. Napriek tomu bude treba o ňom rozprávať trocha viac, pretože ja osobne som presvedčený, že sa jedná o jeden z veľmi dôležitých zákonov, ktoré vstupujú do siene zákonnosti. Dokonca to, že sme v druhom čítaní, nám dáva oprávnenú nádej, že všetko, čo sa povie na konto zákona, ktorý predkladá pán poslanec Figeľ, nebude vôbec zbytočné.
Skúsme začať jedným príkladom. Ak sa niekto topí, má význam hovoriť o tom, akú farbu má mať záchranné koleso? Či modré, či červené, alebo dokonca nejaké ružové so zelenými hviezdičkami? Samozrejme, nezmysel. V tej chvíli treba topiacemu hodiť záchranné koleso, to, čo je poruke, a možno potom ostane priestor na nejaké detaily. A naša krajina, vážená snemovňa, sa topí v korupcii. Beznádejne alebo nádejne, to už je vec, ako na to pozrieme, ale poriadne hlboko a tendencia hladiny stúpa. To je možno tá najhoršia správa. Nuž, ak sme si to uvedomili a podľa všetkého áno, lebo zdá sa, že zákony o podpore bojovníkov s korupciou nie sú vôbec nejakou výnimkou, naopak, bol tu návrh pána poslanca Lipšica, prišiel sem návrh pána poslanca Figeľa. Nemôžem zabudnúť, na rozdiel od našich médií, že prišiel sem aj veľmi podrobný návrh obyčajných. Pracovali sme na ňom niekoľko mesiacov a vložili sme doňho to najlepšie, nielen to, čo sme vedeli, ale to najlepšie, čo do obdobných zákonov vkladá Európa aj zámorie, lebo nie sme výnimkou, tento problém majú aj inde. Nuž ak je to tak, že máme takéto množstvo konkurujúcich zákonov, tak je to možno napokon aj celkom dobre, ale už ak to prirovnanie s tými záchrannými kolesami platí, nešpekulujme, že ktorý. Lebo už sa tu zjavujú zvesti, ktorým nechcem veriť, že ani druhé čítanie, ktoré bolo také jednotné a nádejné, nebude znamením toho, že tento zákon dôjde úspešne aj do tretieho čítania a prejde cezeň, lebo sú tu údajne už pripravené návrhy ďalšie z vládnej kuchyne. Ozaj chceme čakať, kým tá hladina natoľko stúpne, že už nikto nebude zvedavý na to, či Lipšicov, Figeľov, obyčajných alebo ministerský, lebo nám občania povedia niečo iné? Že už kašlú na to, ktorý zákon chceme použiť, že sme stratili, alebo že stratili dôveru voči ľuďom, ktorí ich zastupujú. A, kolegyne, kolegovia, vôbec to nebude o tom, že ktorá rada z tejto snemovne stratila tú dôveru. Myslím si, že tie rozdiely ľudí až tak veľmi nezaujímajú. Ich naozaj zaujíma niečo iné a náš politický boj, aj keď je oprávnený, nemôže byť považovaný za prvoradý z pohľadu občana.
Nuž toľko asi na úvod a možno poviem ešte taký úvod číslo dva. Pár otázok - a úprimných - a verím, že ste schopní ich úprimne aj počúvať, aj zodpovedať vo svojom vnútri, pretože možno nepatrím k tým ľuďom, ktorí veľmi často sa pohybujú po kuloároch a vyzvedajú sa na vaše názory a myšlienky, ale ja naozaj zo všetkých troch rád poznám ľudí, ktorí cítia, že ten pretlak pod spoločenským kotlom je už preveľký, že ten nárok ľudí, ktorí žijú z dôchodkov za 250 eur, tá tichá žaloba týchto ľudí je ozaj veľmi hlasná. Alebo aj zamestnanci, ktorí musia žiť - a je ich obrovské množstvo - za štyristo, za štyristopäťdesiat alebo za päťsto eur, ich tiché zúfalstvo je tiež, viem, že vnímate. A viete, ak nazývam tú žalobu, to zúfalstvo, to rozhorčenie tichým, to vôbec neznamená, že tichým musí aj natrvalo ostať. Pretože veľmi ľahko sa môže stať hlasným. Povedal som nejaké sumy, ale tie sumy nie sú dôležité, lebo viete, že sme schopní sa uskromniť. Ľudia dokázali žiť aj v každom režime za pár korún, alebo teda z eur, a zázračne to dokážu. Ale ich netrápia možno tie absolútne čiastky, ale ich trápi práve to, že veľmi často vidia obrovské plytvanie s verejnými zdrojmi. A to už si dať do súladu, keď na jednej strane od neho sa chce, občan, vydrž, niet z čoho, robíme, čo sa dá, iba taká perina, aká je, väčšia nemôže byť; a na druhej strane bohapusté míňanie verejných zdrojov, ktoré dokonca sa stáva normou. No to si ten človek môže dlho vyhodnocovať potichu, nazlostený, ale raz to ticho prehovorí. A nie z pohľadu nejakej sebazáchovy, ale z pohľadu našej základnej povinnosti by sme sa mali zhodnúť na tom, že pre takýto zákon, ako dnes predložil pán poslanec Figeľ, na ciferníku už dávno ručičky sú za dvanástkou. A preto ja očakávam, budem na to veľmi zvedavý, čo sa stane s týmto zákonom. Ak opäť je to len politický boj, tak potom ozaj tu bude treba hovoriť iným tónom a inak. A možno ten tón vám jeden pripomeniem už teraz.
Predvčerom stála tu na tomto mieste v inej súvislosti pani poslankyňa Mezenská. Tí, čo tu boli, alebo tí, čo si to pozreli, určite postrehli, že stupeň emócií, ktoré vložila do svojho príhovoru, bol mierne nadpriemerný. Možno ste to niektorí vyhodnotili ako neadekvátny a zbytočný. Vôbec nie. Viete, čo mi pripomenula, pripomenula poslankyňa Mezenská? Určite mnohí sa zaujímate aj o maliarske umenie a existuje jeden slávny obraz od Eugéna Delacroixa Sloboda vedie ľud na barikády. Tá dáma v tom rozcuchanom odeve, možno tak ako pani poslankyňa Mezenská občas zvykne chodievať v tak podobných šatoch, no s francúzskou zástavou nad hlavou. Určite ten obraz dobre poznáte. A to, že sa takto rozčertila, keď to poviem takto, tak určite to nebola otázka práve tých nových informácií, ktoré sa dozvedela od pána poslanca Lipšica, lebo tie boli len možno tou kvapkou na to, aby takto emocionálne vystúpila. Ja pripomínam, že dva-tri mesiace predtým, ak nie viac, sa domáhala svojho poslaneckého vstupu do SPP. Chcela zistiť, že ako sa pomíňali dividendy z verejných prostriedkov do súkromných účtov. Nemohla tam ísť. Takže to dávam len ako taký úvodný vstup k tomu, že je dôvod, aby sme veľmi jasne si povedali, takýto zákon určite nebude spasiteľný, ale určite ho veľmi potrebujeme.
Prečo vlastne potrebujeme zákon, ktorý bude viac chrániť bojovníkov proti korupcii? No jednoznačne kvôli tomu, že táto krajina si sama s vlastným rozkrádaním poradiť nedokáže a v tomto je istý vtip a veľký prínos takéhoto návrhu, že on nesleduje to, aby sme vytvorili ďalšie mocenské štruktúry, zvýšili počet vyšetrovateľov, zabezpečili kontrolórov na úradoch, v inštitúciách súkromných aj štátnych. Ale vsádza na to, že sa nebudú meniť mocenské orgány, ale že sa bude meniť niečo oveľa dôležitejšie, občianska odvaha, schopnosť byť statočným nielen kdesi v zákulisí, ale aj na verejnosti, lebo to je obrovský rozdiel. A ak sa podarí zvýšiť občiansku statočnosť takýmto zákonom hoci len o percento, tak taký zákon nemôže byť zbytočný. A ja som presvedčený, že ani nebude, ale zároveň som presvedčený, že snemovňa sa musí zhodnúť na tom, že neni už priestor, neni už čas.
Niečo som povedal aj pri tom zákone, keď sme sa toľko bavili o SPP. Ja tú dieru v trupe už cítim. Tá voda sa už valí. Kadejako to vyhodnocujeme. Ešte sú tu úsmevy, zdá sa, že ešte máme čas aj zažartovať. Veľmi nemiestne. Nie je čas na žartovanie, je čas na prácu a my máme pred sebou veľkú prácu. Súhlasím s tým, že divadielka, aj keď patria do politického života, nemôžu byť to hlavné pre nás poslancov. To hlavné je to, čo predložil pán poslanec Figeľ, a ja chcem veriť, že druhé čítanie je zárukou istej nádeje.
No skúsme sa pozrieť, komu by vlastne tento zákon mal slúžiť. Ja pre túto chvíľu, pre tento účel si dovolím rozdeliť mierne matematicky občanov Slovenska do takých troch množín či podmnožín. Tá prvá nie je veľmi veľká, ale ani veľmi malá, taká stredná, a to je množina ľudí, ktorých fakt nie je ich tam veľa, ale skoro všetko zlo vykonávajú oni. To sú tí, ktorí nemajú zábrany, ktorí možno nemali dobrú výchovu a ak mali, tak sa dnes ich otcovia a mamy musia za nich hanbiť. Každé euro, ktoré sa im pritrafí na cestu, sú povinní, aspoň si to myslia, vopchať si do vrecka, každý úrad zneužiť, nie sú to vôbec rozdiely medzi štátnym a neštátnym, ako si myslel aj pán poslanec Sulík minule, keď sme sa sporili o zákone o štátnom podniku. Pretože ak je niekto lotor, tak verte, že okráda tak súkromnú firmu, ako aj štátnu. Nie je v tom nejaký veľký rozdiel. Nedokážem odhadnúť túto množinu, ale nazvime ju strednou.
Ďalšou množinou, tá je určite najväčšia, absolútne najväčšia, je množina všetkých tých obyčajných, statočných ľudí, ktorí vedia, že kradnúť a podvádzať sa nesmie a nemá, tak ich to naučili a tak sa snažia aj žiť, majú len ten problém, problém, možno je to dané výchovou, lebo na Slovensku je to tak, daj pokoj, máš pokoj, s materským mliekom nasávame túto vetu, jednoducho nepovedia, aj keď vidia, že je zle, lebo majú na to tisíc dôvodov, a keby tisíc, stačí jeden. Vedia, že na to sa dopláca a táto množina je preto veľká a zároveň veľmi mlčiaca.
No a potom je tu ten najmenší krúžok, určite najmenší, ktorý obsahuje množinu tých bláznov, tých divných ľudí, ktorí dokážu aj v tejto dobe; keď sa síce za odvahu hlavy nestínajú, ani do basy nechodí, ale prichádza sa o prácu veľmi ľahko a rýchlo, prípadne iné dôsledky to má; ktorí sa dokážu ozvať a ktorí vedia zabojovať, pretože ich ľudské presvedčenie im hovorí, že sú povinní dovidieť ďalej, ako je plot vlastného pozemku, kde treba mať všetko pekne vyhrabkané, zabezpečené, vysadené, nakúpené, a čo je už za tým plotom, je to mnohokrát len špinavý chodník, ten už, ten už riešiť nebudú. Takže toto sú ľudia, ktorí, ktorých je veľmi málo, ale ktorí vlastne tento zákon už ani nepotrebujú, lebo oni sa už dokázali prejaviť a každý z nich, nie je ich veľa, ja, samozrejme, nebudem nikoho menovať, možno by sme dohromady nejakú tú tisícku na Slovensku dostali, možno aj viac, neviem.
Ale cieľom tohto zákona - a v tom vidím jeho veľký zmysel - je práve to, aby sa táto tretia podmnožina, ten maličký krúžok zväčšoval a zväčšoval tak, aby z tej druhej množiny, kde máme tú veľkú statočnú, ale mlčiacu väčšinu, sa stával menší, tento narastal, možnože raz aj splynul a ten prvý, ktorý som menoval, teda tá množina ľudí, ktorí nemajú problém s nečestným správaním, aby sa raz stratila, čo je zrejme nereálne, nebudeme si tu hovoriť romány, ale aby bola na okraji spoločnosti a nie tak, ako je to teraz, že pomaličky v rodinách učíme, že toto je to, ako sa treba správať, veď nevieš, aký je svet? Veď nevieš, ako to chodí?
Takéto príklady prichádzajú a sú veľmi kruté, lebo tak to hodnotí spoločnosť, že to je už pomaličky norma. U nás to nie je totižto hanba, je to šikovnosť. Ja viem, hovorím trocha veľmi kategoricky. Ja viem, že vždy tie línie sa dajú mierne pregumovať a nie sú také ostré, ale ozaj ma napadajú severské štáty, ja osobne, ja nie som veľmi scestovaný človek, ale Nórsko mám veľmi rád, poznám tam veľa lesníkov a strávil som s nimi veľa času. Aj u nich je korupcia, aj vo Fínsku, aj v Nórsku, ale, samozrejme, maličká a najmä nieže zákony tam potrebujú, oni tam majú obrovskú hanbu, ak niekto si dovolí takéto správanie, ktoré zaváňa nestatočnosťou. Proste toho človeka už netreba odrovnávať zákonom, on sa odrovná samým svojím počínaním.
Možno raz budeme aj my tam, kde sú Nóri, a môžeme sa baviť o tom, že je to otázka istého požehnania krajiny, aj Hamsun, či ako sa volal ten pán, kto napísal román, ale proste je to bohatá krajina, kde ju, dávať si ju za vzor by bolo asi príliš stavanie si vysokých mét. Ale rozhodne by to mal byť možnože cieľ nášho snaženia: vidieť, že takéto niečo raz nebude treba riešiť zákonom, pretože ľudská hanba človeka tohto typu by odrovnala. Zatiaľ mu skôr zabezpečuje celkom ctené miesto a my sa nestíhame diviť, aké vysoké tie miesta môžu byť.
Komu sa ideme venovať v tomto zákone? Možno ešte skôr, ako sa doňho pustíme, ja sa priznávam, že v závere máme veľmi podrobný pozmeňovák, ako som už o tom povedal, ale ozaj musíme pomenovať jednu dôležitú vec. Je to zákon pre koho? Pre udavačov? Lebo už aj toto v tejto snemovni zaznelo. Ja som sa vtedy ostro ohradil a dostal som teda vysvetlenie, že to tak nebolo myslené. Ale nejde mi o ten konkrétny výrok. Ide mi o to, že to naozaj mnohá, nejedna osoba, mnohí ľudia považujú za čosi, čo sa ako keby blížilo k udavačstvu. Je to pre večných nespokojencov? Pre ľudí, ktorí stále musia rebelovať a všetko kritizujú a nevedia nič konštruktívne urobiť, len sa tešia z toho, že môžu všetko búrať? Ale vôbec nie. Absolútne nie. Tento zákon je pre ľudí, ktorí si zasluhujú, aby dostali naozaj najvyššie ocenenie, respektíve aby, aby ich miesto v spoločnosti bolo nesmierne vysoko, pretože bez toho jednoducho to nepôjde.
Sú to ľudia, ktorí by mali sa dostať na tej jemnej pomyselnej hranici svojho, svojho vnútra, svojho, tá medza odvahy je u každého nastavená inakšie. Vieme, že tí ľudia veľmi často sa okolo toho pohybujú a už sú niekedy často až na tej hranici odvahy, ale stále ešte z mnohých dôvodov, ľudsky pochopiteľných, vôbec nie hodných kritiky, cúvnu. Možno každý má tú medznú odvahu nastavenú inak. Psychológovia hovoria, že to vôbec neni ani otázka sociálneho pozadia, náboženstva, pohlavia, vzdelania. Naopak, sú proste chvíle, keď zrazu tá hranica už je blízko a jej majiteľ si povie: A ja ju prekročím. A tým prekročením sa stáva niečo, čo my chceme motivovať. Chceme pomôcť tým ľuďom, aby sa túto vnútornú hranicu, tú medzu odvahy nebáli prekročiť a nie preto, že by sme chceli až tak veľmi sa zaoberať jednotlivcami, ale kvôli tomu, že to naša spoločnosť, naše verejné prostriedky, naša budúcnosť veľmi potrebuje, aby sme ľudí motivovali práve týmto smerom. A to je ďalší dôvod na to, aby som návrh pána poslanca Figeľa bez toho, aby sme nejakým spôsobom spomínali iné návrhy, nejako samoľúbo a urazeno, vôbec nie, aby som ho veľmi privítal, podporil a opäť, v priebehu tejto reči, požiadal snemovňu, aby prejavila svoj strategický pohľad na túto krajinu a aby politický boj ponechala možno na iné zákony, iné prípady, kde si to môžeme dovoliť, lebo hladina stúpa.
Niektorí mi hovoria, že načo zákon, veď predsi každý je povinný oznámiť všetko, všetko zlé, to je podľa zákona povinnosť. Táto veta je tak často používaná, že skôr by som povedal, že je zneužívaná, pretože takúto vetu môžu hovoriť len dve skupiny ľudí; tak v zásade, zase si to dovolím rozdeliť trocha kategoricky; buď niekto, kto naozaj nežije v tejto krajine v reálnom prostredí, ktorého jeho sudičky odsúdili v dobrom na pobyt v slonovinovej veži, kdesi v perinke, v diaľke, keď nikdy nič nemusel riešiť, s ničím sa konfrontovať, proste ľudia, ktorí sú odtrhnutí od života. Sú aj takí. No a potom je to možno druhá skupina ľudí, ktorá sa bojí, že takýto zákon by mohol spôsobiť nejaký domino efekt, lebo ozaj táto obava tu reálne je. Ak raz otvoríme džina, teda tú fľašu s tým džinom, v tomto prípade s veľmi dobrým duchom, tak on ten duch môže narobiť nepríjemnosti. A to domino, tá prvá kocka môže spustiť aj tie ďalšie. Ale my predsa vieme, že je to v záujme nie nejakej divnej, divokej hry na Aladina a rozprávky z Orientu alebo na detské hry s dominom, ale že je to aj v prospech toho, aby sa v prostredí našej spoločnosti vyčírilo, aby ozaj poctivosť, skoro smiešne slovo, statočnosť, rovnako, aby sa stali plne ctenými slovami.
Pred chvíľočkou tu bol poslanec pán Škripek a spomínam si, rád hovorí, že obsah slov sa nám vyprázdňuje. My možno veľmi dobre vieme porozumieť, aké krásne slovo je slovo Mercedes a každý si vie hneď pod tým predstaviť niečo úplne konkrétne, ale pod slovom poctivosť a statočnosť možno ako keby sme na chvíľočku zaváhali. To by bolo divné, keby sme takto postupovali.
Nuž tento zákon a naša spoločná povinnosť má viesť k tomu, aby sme vyslali jeden základný signál - a to je možno ten hlavný cieľ alebo veľmi dôležitý cieľ tohto zákona -, základný signál spoločnosti o tom, že každý, kto je ochotný prejaviť svoju občiansku odvahu, zbaviť sa strachu, ktorý má - každý ho musí mať, iba blázon by ho nemal -, keď sa stavia proti istej sile, proti istým autoritám, ktoré síce si nectí, ale musí ich rešpektovať aspoň formálne. Nuž aby takíto ľudia boli z tej kategórie, už by som to slovo tu nikdy nechcel počuť ani použiť, z tej kategórie nejakých udavačov presunutí na úplne opačné spektrum spoločenského oceňovania, do kategórie ľudí, ktorí by mali stáť na najvyšších miestach spoločenského uznania, ocenenia, ľudia, ktorí by nám mali byť príkladom, ktorí by jednoducho mali byť veľmi vysoko a trvalo umiestňovaní z hľadiska spoločenského ocenenia.
A ktože by to mal akože začať s takýmto prístupom? No určite je dôležité, aby všetci mali rešpekt a úctu voči ľuďom, ktorí sú ochotní zabojovať, ale predsi, ktosi predsa by len mal byť prvý v takejto úlohe. A viete, kto by mal byť prvý? Prvá by mala byť skupina ľudí, ktorá je presne vymedzená a jej počet je 166. Prvými, ktorí by mali v tomto mať úplne jasno, je 150 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pätnásť členov vlády Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky. Týchto 166 ľudí je povinných vysielať úplne jasný signál spoločnosti o tom, že každý - či už bude takýto zákon platiť, alebo nie -, kto sa verejne prejaví v prospech záujmu verejných vecí, má ich podporu, ctia si ho a budú robiť vždy všetko pre to, nie aby protekčne zasahovali do ich osudov, ale aby dali ostatným najavo, že takýto prístup si vážia, cenia a že je pre nich niečím nedotknuteľným.
No ako to majú urobiť? Musia pri každej príležitosti sa vedieť prejaviť, to je úplne samozrejmé. Majú byť tí, ktorí využijú svoje vysoké možnosti. Máme ich, a toto je jedna z nich. Všetkých 150 poslancov disponuje niečím, čím ani zďaleka zvyšných 5 miliónov nedisponuje, aby vysielali signály o svojom prístupe a vzťahu k takýmto ľuďom. Rovnako členovia vlády, ak nie ešte viac, rovnako pán prezident. Toto by som požadoval, aby sme považovali za svoju jasnú povinnosť, ktorá neznesie nejaké výhovorky. Ale nestačí. Druhú vec, ktorú musí táto stošesťdesiatšestka urobiť, je veľmi prirodzená a nevyhnutná. Musí byť osobným príkladom. Tá stošesťdesiatšestka riadi túto krajinu. Každý tak, ako mu ukladá ústava. No a tým najsilnejším spôsobom riadenia je práve osobný príklad.
No a tretia vec, možno tá najmenej podstatná, je tá, že je potrebné, aby sme schválili tento zákon. Povedal som najmenej podstatná, ale z pohľadu toho, čo očakávam od tej stošesťdesiatšestky. Ozaj na prvom mieste musí byť prejavenie cti a vysokého uznania ľuďom, ktorí bojujú aj tam, kde ostatní mlčia. Na druhom mieste je osobný príklad a na treťom zákon, ktorý predložil pán poslanec Figeľ a ktorý je v druhom čítaní.
Teraz sa zmienim niečo o zákone, ktorý sme tiež v tomto konkurenčnom boji ako jedno z tých záchranných kolies ponúkli na májovej schôdzi my v klube obyčajných. Už som povedal, že ho nebudem považovať za konkurenčný, ani nemám tendenciu z neho robiť zákon, ktorý by mal byť prijatý, lebo je najlepší. Vôbec nie, vložili sme doňho, ako som už povedal, veľmi veľa práce, naši právnici. Prečesali obrovské množstvo podkladov, parlamentný inštitút takisto. Vložili sme doňho nielen tieto poznatky, ale napr. aj veľmi dôležité, všeobecné a v Európe uznávané pravidlá Transparency Internacional, ktorá vydala odporúčania, ako by takýto zákon a vôbec právne normy mali vyzerať. Mal možno štyridsať strán, veď je stále k dostaniu, však natrvalo je na internete. No ale aj keď sme ho tu obhajovali veľmi možno úprimne, nie možno, určite, a zápalisto a s presvedčením, že ponúkame dobré riešenie, neprešiel. Neprešiel demokraticky, ja nepodávam žiadnu sťažnosť na to, ale otázka tu vyvstáva taká, možnože dosť častá, pretože je to tak, ako keby existoval, keď človek pozerá na tú tabuľu a výsledky hlasovania, ako keby tá hranica bola skoro daná nejakou presnou zákonitosťou a mnohokrát ani to neni otázka, že či vládnuci, či opoziční. Ako keby sme to tak robili úplne pravidelne, že jedni sú za, druhí sú proti a nerozmýšľa sa tu, vôbec sa tu nezvažujú nejaké plusy a mínusy, až mi to pripadá veľmi zvláštne, lebo si myslím, že by sme niekedy mohli byť možno menej politicky vyhranení a menej sa snažili ohraničiť opozičné, koaličné alebo teda v tomto prípade vládne zoskupenia.
Mne to osobne vadí a možno využijem túto chvíľu aj na to, aby som povedal, že toto nepovažujem za správny parlamentný prístup, že tie politické hranice sú až také ostré. Aj včera som sa pozrel, myslím biocídny zákon alebo ktorý, či predvčerom. No nedalo mi nepodporiť SMER, lebo sa mi, keď som sem, zodpovedala mi nejaká, bola mi zodpovedaná otázka na výbore, zistil som, že tam nie je žiadny zásadný problém. No prečo len nepodporiť, len za to, že je, že je zo SMER-u? To fakt máme takéto jasné zadania, resp. predstavy o tom, že ako treba pozerať na hodnotu zákonov?
Tak aj teraz, ja viem, že všetci nebudú za ani vo vládnom zoskupení, ale ja s plnou vážnosťou a dôverou dávam otázku, že koľkí asi povedia si, že ten zákon by stál za to, aby bol prijatý. Verím, že ich nebude málo.
Takže toto je pohľad na ten náš zákon, ktorý sme predložili a ktorý sa teda stal neúspešným v demokratickej súťaži, a tu vyvstala teraz otázka, no a čo? Máme ďalšiu čiarku, predložili sme zákon a je to za nami. Nuž nie. Tu som presvedčený, a preto som si dovolil aj tieto relikvie niektoré, či rekvizity, vec pohľadu, vystaviť. Verím, že sú to rekvizity, ktoré ešte budú mať svoje dôstojné miesto v živote, v spoločenskom živote našej krajiny aj z toho pohľadu, ako vám to chcem predstaviť.
My sme sa rozhodli, že pokúsime sa to, že zákon neprešiel, nepovažovať za konečný neúspech, ale že urobíme z toho možno príklad pre spoločnosť, ako by mala pristupovať k ľuďom, ktorí bojovali voči korupcii tak, že nastavili svoje osobné ja, aby išli do toho s plným nasadením. Vymysleli sme si projekt, ktorý je založený na tom, a to budeme aj o tom hovoriť v pozmeňovacom návrhu, že týchto ľudí určite si uctiť aj úplne reálne, a tá úcta by mohla mať dve základné podoby. Jedna je možno tá prioritná morálna a druhá je tá finančná.
Pán poslanec Figeľ už povedal, že s tou finančnou sa vysporiadali, a teda očakávam z toho, ak som dobre vyrozumel, že tá časť, ktorá je venovaná odmeňovaniu ľudí bojujúcich s korupciou, bude možnože pretransformovaná alebo úplne stiahnutá. No budem ešte aj o tom hovoriť, k tomu sa dá tiež vyjadriť viacero postrehov, ale možno začnem tou, ktorá si myslím, že je veľmi dôležitá, lebo určite neexistuje nik, nie tu v našej snemovni, ale vôbec nik v spoločnosti, od veku, keď začína vnímať, od troch rokov až do tých deväťdesiatich deviatich, keď sa mu darí ešte v takomto vysokom, peknom veku vnímať, kto by si nevedel oceniť uznanie, pochvalu, poďakovanie. A práve preto sa domnievame, že oceňovanie akoukoľvek formou, pokiaľ je úprimná, nikdy nemôže byť zbytočné a takéto oceňovanie si myslíme, že by malo byť aj predmetom zákona o bojovníkoch alebo podpore a ochrane bojovníkov proti korupcii.
No a teraz urobíme taký maličký historický exkurz a pozrieme sa na to, čo sme si na tento účel pripravili pre ľudí, ktorých sme sa rozhodli, kým tak nezačne robiť oficiálne najvyššia reprezentácia Slovenska, pán prezident, pán premiér, čo by sme pre nich my vedeli ponúknuť. Preto sme si pripravili s plnou vážnosťou rad, ktorý nepozná zákon o štátnych vyznamenaniach, aby sme neprekročili kompetencie pána prezidenta a hľadali sme pre tento rad nejaké meno. Poznáme rady významných slovenských dejateľov, zasluhujú si plnú úctu, ale určite to neni konečný výpočet, a tak sme siahli na základe dobrej rady jedného poradcu po mene, ktoré - ako som zistil - niektorým už veľa nehovorilo, ale zase je tu silná skupina ľudí, nechcem povedať, že tých starších, ktorí tento príbeh dobre poznajú a mne sa veľmi ten nápad zapáčil. A preto vznikol rad, ktorý som si dovolil vystaviť tu pod čestný nápis označujúci jednu z vysokých tribún tejto spoločnosti Národnej rady Slovenskej republiky. Je to rad strieborný, alebo je v ňom aj striebro, ale to nie je dôležité, ale je to rad, ktorý sa nazýva Rad Ďurka Lanksfelda. Skôr teda, ako sa teda dostaneme ku konkrétnemu príbehu oceňovania, žiada sa mi povedať, prečo je toto meno tak vhodné a prečo je podľa mňa aj dobrým príkladom preto, aby sa rad tento stal v budúcnosti radom zákonným.
Ďurko Lanksfeld bol človek, ktorý v mladom veku sa zapojil, v meruôsmych rokoch do nášho vtedajšieho národného povstania v rámci Rakúsko-Uhorska. Nuž postavil sa, ako je známy príbeh z tohto obdobia, na stranu Rakúšanov. Bolo to neúspešné a vo chvíli, keď sa neúspech prejavil úplne konkrétne, tak skryl sa u svojho strýka, nepomohlo mu to, nepriateľ ho našiel, ale keďže mal iba dvadsaťtri rokov, tak mu dal šancu a mohol si zachrániť svoj život. Dostal úplne jednoduchú podmienku, že teda musí sa zbaviť svojho názoru, svojho presvedčenia, svojej viery v to, že sa oplatí bojovať za vec národa a že sa musí pridať na stranu nepriateľa a že musí jednoducho preobliecť kabát, zmeniť uniformu. Nuž ktovie, ako to vtedy v Kremnici tesne pred smrťou - to miesto možno mnohí poznáte, ja som ho objavil dávno ako chlapec, keď som sa potuloval týmto banským mestečkom -, ako to ozaj povedal, ale Jozef Gregor Tajovský to vo svojej hre zapísal, možno trocha umelecky, ale krásne. Povedal asi nasledovné: Teraz ma súdia nepriatelia, ale raz, raz ma budú súdiť moji Slováci a pred nimi by som chcel obstáť. Obesili ho potom na rahno humna, ktoré tam dodnes stojí, povyše Kremnice, keď pôjdete smerom na Kremnické Bane, na pravej strane je tam kameň, myslím z roku ´22. Práve tento text sa dostal aj na Rad Ďurka Lanksfelda, ktorý sme sa rozhodli používať dovtedy, kým sa to nestane rituálom, ktorý je zaužívaný na začiatku roka tu v Bratislave, v Redute alebo v inom dôstojnom priestore.
A je teraz možno správne, aby som sa dostal už ku konkrétnemu postupu, ktorý by mal byť veľmi presným vyjadrením toho, čo týmto zákonom podľa nás pán poslanec Figeľ správne sleduje a čo my doň chceme vložiť svojím pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Ja k tomu potrebujem, len nie som si celkom istý, či to má ešte význam, ale ja by som to aspoň rád vyskúšal, lebo ešte som túto premiéru nemal, z hľadiska spustenia tejto novovekej techniky. Takže skúsim.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, len vás chcem upozorniť, že o minútu bude 14 hodín.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Veď práve, ja ten pozmeňujúci návrh, pani podpredsedníčka, je veľmi rozsiahly, tak určite to nestihneme, pokiaľ teda. Ja len by som možno vyskúšal aspoň, nemá to význam, aby som vás oberal touto svojou technickou nezručnosťou o čas. Dobre, necháme to zrejme potom na utorok. Ja by som len chcel možno zakončiť tým, čo som už zmienil niekoľkokrát behom možnosti vystúpiť tu pred vami. Veľmi sa prihováram ešte teraz na začiatku rozpravy za to, aby tento návrh bol istým prelomom v správaní sa tejto snemovne, aby bol podrobený kritike, doplňovaniu, protinázorom. Je tu o čom a aby výsledok tohto hodnotenia a tohto správneho zápasu o znenie zákona bol ten, že zákon o podpore bojovníkov s korupciou, proti korupcii, bude prijatý na prospech našej krajiny.
Zatiaľ ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Zaujala ma tá časť vystúpenia pána poslanca Hlinu, kde hovoril o odmenách v dozornej rade. Nepoznám situáciu a nebudem hodnotiť konkrétne osoby a osobnosti v tomto prípade, ale poznám niektoré dozorné rady, nebudem ani tie menovať, nie je to potrebné, kde skutočne táto funkcia bývala veľmi často len odmenou za to, aby človek prišiel, dačo odsedel a dostal za to celkom slušne zaplatené. Dokonca boli to platby, ktoré možno prevyšovali aj očakávané rozmery. Takže asi by sme dokázali sa zjednotiť na tom, že áno, odborník tam má byť, treba mu preplatiť jeho nevyhnutné náklady, to je celkom isté, aby dostal cestovné, stravné a nejaké ďalšie veci, ktoré sa dajú uznať za objektívne. Ale bolo by to veľmi fajn a dokázali by sme zmeniť jednu celú pomerne temnú alebo minimálne šedú kapitolu dozorných rád tejto republiky, keby sme prijali tento princíp, o ktorom sa zmienil pri tomto ústave pán poslanec Hlina. Takže páči sa mi to a bol by som ochotný to podporiť. Skúsme nad tým porozmýšľať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, skôr, ako sa pustím k stojedenástke, chcem zareagovať aj na to, ako na ňu reagoval pán poslanec Hlina. Žiada sa mi veľmi zdôrazniť jedna zásadná vec, ktorá sa týka nielen tohto zákona, ale aj nasadenia poslanca pri plnení svojho mandátu. Ak by som sa na základe poznatkov z posledných dní k tomu mal presne vyjadriť, tak jednoznačne nikdy nebudem súhlasiť s tým, aby v sieni zákonnosti sa používalo akékoľvek násilie, takže tam, Hlina, nie. Ale napriek tomu, a možno to nejako aj súvisí, aj keď nerozumiem tomu, ako to súvisí, musím zdôrazniť, že to, ako poslanec Hlina chápe svoj mandát, ako hlboko ide vždy do veci, ako je zvedavý, možno sa neraz mýli, hľadá a navrhuje, považujem za príkladné a verejne sa k tomu hlásim.
No a teraz k tej stojedenástke. Ja som už dvakrát do nej vstupoval s tým, že som sa pokúšal spolu so svojimi kolegami, nielen z nášho klubu, vstúpiť do nej s tým, že sme tu navrhli isté rozšírenie z hľadiska zákona o štátnom podniku v zmysle jedného konkrétneho štátneho podniku. A to je štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Bolo to neúspešné. a svojím spôsobom možno ani nie je potrebné, aby som teraz veľmi zdôrazňoval všetky tie aspekty, ktoré v našom návrhu boli. Ale napriek tomu, vážený pán minister, rád by som vám dal do pozornosti jednu skutočnosť, ktorá ako keby spájala toho ducha boja proti korupcii a tých problémov, ktoré tu sú.
A ja mám dojem, že sa kopia, že sa tu zmráka, že je toho priveľa, stále ako keby viac a viac. A verím, že ani vy, ani my to nemôžeme necítiť. A to je otázka hmotnej osobnej zodpovednosti. Totižto v tom našom návrhu novely stojedenástky bolo jasne napísané, že nie sme spokojní s tým, ako sa hmotná zodpovednosť pracovníkov, ktorí sú poverení vedením štátnych podnikov, prejavuje, ako je do zákona zapracovaná, akú má v tomto zákone konkrétnu podobu. Nech sa akokoľvek, čokoľvek udeje v štátnom podniku, tak aj keď stojedenástka tam pozná istý trest, je to maximálne do výšky ročného platu a neexistuje tam nič, čo by vystrašilo pracovníka povereného vedením takéhoto podniku do tej miery, že by možno odmietol poslušnosť tam, kde poslušnosť odmietnuť je potrebné, kde sa možno naňho robia nejaké nátlaky, kde možno existuje tá nie vždy jasná hranica, keď už by bolo treba sa vzoprieť, ale ešte stále chceme byť lojálni voči tým, ktorí nás do vedenia tohto podniku dali. Myslím, že takéto situácie nie sú vôbec nejaké filmové, románové. Zažíva ich asi každý pracovník, ktorý dostane tú česť, to poverenie, tú zodpovednosť vykonávať takéto funkcie v štátnych podnikoch. A bolo by dobré, keby sme ich chránili. Možno práve to bolo zmyslom našej novely stojedenástky, o ktorej teda hovorím a na ktorú vás chcem upozorniť aj teraz, keď hovoríme z iného aspektu o zákone o štátnom podniku.
Ja tam v zásade nemám nejaké výhrady, to, čo chcete riešiť, sa mi zdá, že je v podstate relatívne korektné a jednoduché, ale, prosím vás, keď sme pri stojedenástke, keď sme pri týchto troch jednotkách, zamyslime sa nad tým, že možno to, o čom som teraz rozprával, o tom duchu korupcie, o tých nepeknostiach, keď už to mám nazvať takto vzletne, by sme možno nemuseli toľko rozprávať, keby človek, ktorý dostáva zodpovednosť za riadenie dôležitých uzlov tohto štátu, bol práve v stojedenástke vystavený „nebezpečenstvu“, že ak nebudeš zastávať záujmy firmy, ktorú riadiš, tak to budeš platiť, raz to budeš platiť, lebo raz sa to zmení, v tom sa iste poslanec Hlina nemýli, raz sa to určite zmení a ty by si mal vedieť, že potom príde účet. A ten účet môže byť ťažký. A môže byť tak ťažký, že možno sa toho nedoplatia ani dediči takéhoto bývalého riaditeľa štátneho podniku. Ale tak by to práveže malo byť.
Viete, moja osobná skúsenosť so štátnym podnikom je veľmi úzka, hlboká a ja som sa aj minule s pánom poslancom Sulíkom dostal do sporu o tom, či štátny podnik zrušiť alebo nezrušiť. Zaznela tu myšlienka, že a priori všetky štátne podniky sú hodné zrušenia, pretože sú len semenišťom korupcie a politických podvodov. Ja s tým nesúhlasím. Vtedy som to zdôvodňoval, teraz do tých detailov nepôjdem. Ale ak ten štátny podnik má byť štátnym podnikom tak, aby sme ho mohli smelo považovať za porovnateľný druh organizácie s akýmkoľvek súkromným podnikom, a verím, že to je možné a v mnohých prípadoch ho môže prekonať, tak potom sa nemôžeme vyhnúť tomu, aby sme ohľadom tých politických nominácií, ktoré tam sú, a nech tam sú, keď už ich nevieme sa zbaviť, nevyriešili to elegantne tým, že v zákone o štátnom podniku bude daná zodpovednosť v plnom rozsahu za všetky úkony, ktoré urobí takýto šéf štátneho podniku v rozpore s tým, čo mu ukladajú dobré mravy a najmä povinnosť riadneho hospodára v takejto organizácii túto organizáciu viesť. Ľuďom, ktorí sa dostávajú za tú hranu tých šéfov, ktorí možno nie sú v podstate lotri, možno nie sú ani zlí, len v jednej chvíli podľahnú, lebo chcú byť lojálni, lebo vedia, kto ich tam dal, dajme tú pomôcku. Pomôžme im s tým, že aj keď dostali dôveru a menoval ich minister do toho-ktorého štátneho podniku za jeho šéfa, niektoré veci nemôžu urobiť, možno kvôli tomu, že im to zakazuje ich osobná morálka. Môžu povedať v takomto prípade tomu ministrovi aj to, že existuje zákon o štátnom podniku, ktorý hovorí, že sa tu nemôže pohrávať riaditeľ s tým, aby tú čiaru pomyselnú prekročil, pretože to bude veľmi ťažko zaplatené.
Pozrite, pred štyrmi rokmi v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky sa dačo udialo. A pred dvomi mesiacmi bola živá relácia v Slovenskom rozhlase, kde som mal možnosť zaspomínať si a povedať, čo sa udialo za štyri roky, respektíve kde sa to vyšetrovanie a konanie dostalo. Boli tam pozvaní predstavitelia podniku, boli tam pozvaní predstavitelia ministerstva. Neprišiel tam nikto. Jednoducho tu sa považuje za dobrý spôsob nechať niektoré veci vyhniť, premlčať, zabudnúť na ne. A ja viem, je to možno svojím spôsobom osvedčený prístup. Ale predsa ani vy sa nemôžete ako pán minister hospodárstva, ani my ako poslanci, ktorí máme povinnosť kontrolovať a zamýšľať sa nad dobrým fungovaním správy štátu prostredníctvom ministerstiev, sa predsa nemôžeme s tým zmieriť. Tak by som naozaj žiadal, aby sme stojedenástku, keď budete najbližšie so svojimi ľuďmi, preberali. Možno zase odmietnete to, aby bola novelizovaná vo vzťahu k Lesom Slovenskej republiky, lebo viem, že napokon podporu som nezískal ani na tejto strane parlamentného spektra všade. Ale toto nie je otázka lesov, to je otázka štátneho podniku a hmotnej neobmedzenej zodpovednosti za riadenie tohto podniku. Čo hovoria na to oponenti? „No, neblázni, v takomto prípade taký štátny podnik nezoberie nikto, takého blázna nenájdete, aby ho mohol niekto postrčiť do takejto rizikovej funkcie. Proste nikto do takejto slučky hlavu nedá.“ Nie, nebude to žiadna slučka, bude to veľká pomôcka pre každého šéfa, ktorý sa rozhodne tomu podniku pomôcť, riadiť ho korektne a mať poistku, že ho nikto nebude môcť dotlačiť do neférových postupov. Zažil som riaditeľov v štátnom podniku tohto typu. Ani zďaleka nie každý z nich je a priori naladený na to, aby robil nepeknosti. Len možno sú tie hraničné situácie, kde sa mi veľmi žiada, aby najbližšie pri stojedenástke, pokiaľ sa rozhodnete ju otvárať zase, ste sa zamysleli možno nad tými návrhmi, ktoré sú publikované a ktoré, tomu som rád, podporili viacerí poslanci nielen od nás z Obyčajných.
A ešte zareagujem aj na tú úvahu pána poslanca Zajaca, ktorý spomínal, a to už robil nie prvýkrát, to, že je veľa možností, ako v štátnych podnikoch nájsť priestor pre aktivačné práce a pre teda výplatu sociálnych dávok len s podmienkou, že je tam isté penzum odpracovaných hodín, a teda hľadáme možnosti, ako rozšíriť toto pole práce z obcí a miest aj na štátne podniky. Ja sa k nemu chcem pridať, že, iste, všetko je istá komplikácia, pretože najjednoduchšie je nerobiť nič, ale určite existuje veľmi veľa priestoru na to, aby sa našli zmysluplné činnosti pre týchto ľudí. A dokonca z pohľadu Lesov môžem tlmočiť, ako som to myslím raz aj tu urobil, aj to, že by sa tu pomohlo konkrétne lesníkom, lesným správcom aj v tom, že momentálne im zákon o verejnom obstarávaní ukladá postup, keď objektívne nemôžu stihnúť lesotechnické termíny, pretože tých úkonov administratívnych je tak veľa, že prácu, ktorú by bolo treba vykonať ad hoc, lebo práve vznikla taká situácia, musia riešiť výberovým konaním, ktoré má veľa stupňov, a keď tie stupne prebehnú, už je tá práca nevykonateľná alebo už je ju vykonávať zbytočné. No a práve ak by sme tu mali takéto skupiny ľudí, ktoré by boli riadené tými regionálnymi správcami, alebo ako to bolo nazvané, ktorí by proste to mali na starosti a ktorí by podliehali odbornej kuratele vedúcich lesných správ, viem si predstaviť, že práve v takýchto krízových situáciách by sa vyriešili dve veci, nielen zmysluplná práca ľudí, ktorí majú odpracovať svoje sociálne dávky z dôvodov, ktoré sú všeobecne známe, ale aj pomoc Štátnym lesom v prípadoch, keď je potrebné, aby sa práce urobili načas. A do istej miery to blokuje práve zákonný postup pri zákone o verejnom obstarávaní.
Takže považoval som za potrebné upozorniť asi na toľko, hlavne na tú prvú časť. Budem veľmi rád pán minister, keď to prijmete ako dobrý návrh. Tú zodpovednosť ak prenesieme do radov ľudí, ktorí pracujú v tomto štáte na významných pozíciách, ak to dokážeme zabezpečiť, ja si myslím, že sa budú všetci a najmä teda tí, ktorí dostanú to poverenie, správať logicky a že možno by sme vyriešili obrovské množstvo problémov, ktoré máme a ktoré sú problémami naozaj vážnymi. Veď napokon to, čo včera sa na vás zosypalo, určite ešte bude mať pokračovanie, aj keď vy ste to vyriešili, ako keby už to bolo vysvetlené. Viete, že keby už nič iné tu nebolo, tak vážne podozrenie zostane. A ten ďalší mráčik, ktorý sa privalil nad Slovensko, myslím, ste svojím vysvetlením neodviali. Takže pozerajme sa do budúcnosti. Ak chceme riadiť túto krajinu zodpovedne, tak tá zodpovednosť by mala byť zakotvená aj v zákone o štátnom podniku. Ďakujem pekne.

Ďakujem, vážený pán podpredseda. No, keby to bolo iba J&T, aj keď je to veľká ryba, azda by to táto krajina prežila. Ale to je symbol a to je zároveň aj algoritmus správania sa mnohých v tejto krajine. To vôbec nie je iba J&T a tento zákon.
Ja chcem reagovať na to, čo povedal pán poslanec Viskupič ohľadom poslaneckých prieskumov. Áno, základné práve poslanca je tu upierané! A to som už zažil neraz. Idete po kauze, kde zjavne chýba zrazu iba 700 000 eur. Chcete, aby vám to výbor schválil a výbor povie, že netreba, lebo väčšinu majú tam tí, ktorí sa rozhodli, že netreba. Ja chcem to využiť, aby sme teda boli konštruktívni. A keď sa tak často hovorí o zmene rokovacieho poriadku, tak ho meňme aj v tomto prípade, že individuálny poslanecký prieskum je regulárnym poslaneckým prieskumom. V opačnom prípade sa domnievam, že my fakt nemôžeme robiť základné veci, ktoré nám ukladá náš mandát. A netreba sa skrývať za to, že takto rozhodla väčšina demokraticky, pretože tie peniaze nám unikajú z vreca spoločných prostriedkov obrovským tempom. A verte, že vykrvácame a že tieto vášnivé reči nie sú len reči pre dnešok. Oni sú začiatkom čohosi, ešte raz hovorím, čo si nikto z nás nepraje. Ja vás prosím, aby sme si to všetci uvedomili. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Myslím, že je to ako Titanic, ešte sú zatiaľ úsmevy, ešte aj hudba akosi hrá, ale tá diera začína byť už nezapchateľná.
Ja si myslím, že pán poslanec Lipšic povedal tak závažné slová, že teraz vládna strana má len jednu možnosť, veľmi solídne, presvedčivo a spoľahlivo ich vyvrátiť, alebo urobiť ten krok, ktorý čestný človek, keď zlyhá, obyčajne robí. Viete, nechcem používať silné slová, ale je tu niečo, čo je už ozaj za hranicou v tejto krajine, ktorá je tehotná zbedačovaním, smútkom a strachom. Ja viem, v decembri ste to, pán minister, ešte predýchali a život išiel ďalej. Ja viem, že to možno predýchate aj teraz, ale ono sa dačo stane, verte tomu! Ono Rakúsko-Uhorsko bolo tiež tehotné istou zmesou výbušnou a potom stačil nejaký blázon, nejaký Gavrilo Princip, ktorý to v Sarajeve vypálil. Možnože tento list, ktorý sme teraz tu videli na diaľku v rukách pána poslanca Lipšica, je tým Gavrilom Principom, a ak nie je, tak to vo vlastnom záujme, a čo vo vlastnom, v záujme občanov tejto krajine urobte, pretože opačný prípad bude veľmi smutný pre nás všetkých a už bude jedno, či sme červení alebo modrí.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja sa domnievam, že vôbec nie je dôležité, aké je bydlisko poslanca, samozrejme, ani nie jeho meno. A možno by ma tak veľmi nezaujímalo ako voliča ani to, ktorá strana ho práve získala na svoju kandidátku.
Ja by som si vedel predstaviť svoju takú radostnú voličskú budúcnosť, keby som mal možnosť, a v tom chcem podporiť pána poslanca Procházku, jednoznačne si vybrať od 1 do 150 mien osobností, ľudí, o ktorých si budem môcť myslieť na základe ich životných príbehov, na základe ich názorov, na základe predovšetkých ich skutkov, že sú to ľudia, ktorí by sa mali dostať do Národnej rady Slovenskej republiky. A ak sa nám podarí takto upraviť systém príchodu ľudí do tejto siene, tak možno by sme skomplikovali niektoré rozhodovacie procesy, možno by to ozaj nebolo tu vždy tak jednoduché, ale som presvedčený, že kvalita poslaneckého zboru - a čo už kvalita zboru! - ale kvalita jeho výstupov by lepšie zodpovedala potrebám našej krajiny. A preto, ak ste to nazvali ako absolútny preferenčný hlas, tak sa k tomu pridávam. A som presvedčený, že to je niečo, čo je hodné nám považovať za cieľ tejto debaty alebo za jeden z jeho dôležitých cieľov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Chcem zareagovať na tú prvú časť vystúpenia pána poslanca Kollára. Tam mám taký pocit, že existuje ozaj obava, že ak vieme, že niektoré krajiny hospodária zle a na prekrytie tohto hospodárenia vydávajú dlhopisy, ktoré nie sú korektné, ktoré teda majú len zamaskovať skutočnosť, a ak on namieril svoju otázku a istú obavu k tomu, že existuje tu akýsi Dedo Mráz, Centrálna európska banka, ktorá za každú cenu, bez ohľadu na mieru rizika, bude vykupovať tieto choré, toxické dlhopisy, opakujem, bolo povedané, že bez nejakého obmedzenia, čo je ozaj veľmi závažné, tak potom aj mňa zaujíma, prečo sme v takejto situácii sa nepridali k Nemecku, ktoré nesúhlasilo s takýmto zjavne chorým, aj keď na prvý pohľad možno, že celkom príjemným riešením?
A že či to nie je tiež, a to ma teda smeruje k otázke, či to nie je tiež snaha zakryť budúce zlé hospodárenie našej krajiny s tým, že si takýto odpustok aj my budeme môcť kúpiť. Lebo vieme, že ak tento systém skutočne nabehne v nekontrolovanom rozsahu, tak koniec môže mať iba jediný, že to raz krachne. A to by sme asi nemali chcieť. Takže pridávam sa k tej otázke.
Ďakujem.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem v prvej časti, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vystúpiť k interpelácii, ktorú som podal 27. júna pánovi ministrovi Dušanovi Čaplovičovi, ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu a na ktorú som dostal odpoveď pod č. 2013/11226/357 15. júla tohto roku. Chcem v úvode povedať, vážený pán minister, vážim si, že ste tu, že napriek tomu, že som volil ozaj slová, ktoré možno neboli štandardné, ale boli veľmi úprimné, možno nepolitické, skôr ľudské, a že som očakával možno aj taký podtón z vašej odpovede na moju interpeláciu, že som touto odpoveďou sklamaný. Niežeby tam nebolo dosť slov, naopak, vaša odpoveď bola dlhšia ako moja interpelácia a bolo tam ozaj veľmi veľa faktov, ale možno to, čo som čakal, tam chýbalo. Ja uvediem len veľmi stručne pre plénum, čoho sa týkala moja interpelácia.
Týkala sa osudu, drobného osudu jedného učiteľa. Učiteľa, ktorý 17 rokov odpracoval na svojej škole, ktorý okrem výkonu učiteľskej profesie bol aj predseda rady školy a ktorý v jednu chvíľu v súlade so svojou ľudskou aj pracovnou povinnosťou poukázal kultivovane na isté finančné nezrovnalosti na svojej škole. A odpoveďou na toto poukázanie nebolo konštruktívne konanie jeho riaditeľa, ale vec, kde síce neviem preukázať príčinnú súvislosť, ale kde napriek tomu sa dá tušiť, že istá príčinná súvislosť tu je. Odpoveďou mu bolo to, že po 17 rokoch pán učiteľ Oto Žarnay na Obchodnej akadémii v Košiciach na Polárnej ulici 1 prestal byť zamestnancom svojej školy, lebo v rámci organizačných zmien bol uvoľnený. A aby tá príčinná súvislosť možno vyznievala trocha plastickejšie, tak ešte k tomu aj jeden jediný učiteľ, ktorý sa vyjadril verejne vo svojej zborovni, teda medzi kolegami, že súhlasí s postojom a s istými obavami svojho kolegu, pán učiteľ telocviku Matejovský na tejto istej školy tiež sa stal v najbližšom období pre svoju školu prebytočným.
Áno, príčinná súvislosť nie je preukázateľná, ale ja som ani od pána ministra nechcel, aby sme riešili otázku pracovnoprávneho vzťahu. Ja som sa naozaj spytoval človeka, ktorého si vážim, človeka, ktorý je nielen teraz politikom, ale ktorý je človekom, ktorý v rámci svojej profesie nazerá do minulých stáročí a tisícročí, človeka, o ktorom si myslím, že má istý závan ľudskosti a človečiny aj pri svojej vysokej funkcii.
Očakával som, že pochopí ten, ten apel, ktorý som dal do svojej interpelácie, že neočakávam politickú odpoveď na svoje nejaké snahy získavať politické body, ale že očakávam odpoveď človeka, ktorý sa vie pozrieť na osud jedného zo svojich hlboko podriadených, keď to tak zoberieme, aj keď viem, že mu nie je nadriadený. Proste na jedného z učiteľov rezortu, ktorý reprezentuje, takým pohľadom, že sa zamyslí a odpovie na jednu základnú otázku. Či vo všeobecnosti postoj človeka, ktorý v jednej chvíli poukáže na čerpanie verejných zdrojov, možno nie úplne presne, ale úprimne a v súlade so záujmami tejto spoločnosti, či sa vie pozrieť na takéto konanie ako na konanie, ktoré vie považovať za vzor, za príklad, za spôsob, ako učiť možno predovšetkým deti, ale aj nás dospelých k statočnosti. Lebo si myslím, že prípad učiteľa Žarnaya nie je vôbec o tom, aká je príčinná súvislosť medzi jeho vystúpením a následným uvoľnením, ale práve o tom, či očakávame, aby v krajine, kde denne opakujeme, že nemáme peniaze na jedno, na druhé, na tretie, kde učiteľom odkazujeme, že si veľmi vážime ich prácu, ale, žiaľ, niet z čoho na pridanie, že v takejto krajine má človek, ktorý poukáže; nevyjadrujem sa úplne k presnosti jeho výpovede; ale poukáže úprimne na to, že unikajú na jeho škole zdroje spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s narábaním s verejnými prostriedkami, tak že takýto človek, vážený pán minister, by si zaslúžil od takej autority, akou ste, nie odpoveď úradníkov, ktorí mi vymenovali tam spústu argumentov, očíslovaných a určite presných o tom, že vaše kompetencie nesiahajú predsi k tomu, aby ste zasahovali do pracovnoprávnych vzťahov na akejkoľvek škole. Ale viete, ja by som si nesmierne vážil, keby vaše posolstvo všetkým učiteľom a všetkým nám bolo práve to, čo považujem za nesmierne dôležité, aby ste povedali: Občania Slovenskej republiky, učitelia Slovenskej republiky, to, čo urobil Oto Žarnay, nevstupujem do pracovnoprávnych vzťahov a ani možno nemusím presne vedieť, či jeho výrok bol úplne v súlade s faktami, ale nesmierne si vážim, že našiel v sebe odvahu konať v súlade s povinnosťami človeka, učiteľa, predsedu rady školy a vám všetkým dávam na vedomie, že práve toto sú príklady správania, ktoré ja, minister školstva Slovenskej republiky, profesor, archeológ, vedec a človek, ktorý má za sebou šesť krížikov a ťahá siedmy, aby som vám povedal, že takéto správanie si vážim.
A toto prosím vás, pán minister, a možno prosím aj tak, lebo minule sme poslali listy, ja nechcem teraz rozširovať túto tému, aj ďalším vysokým predstaviteľom tejto krajiny: pánovi prezidentovi Slovenskej republiky, pánovi predsedovi vlády Slovenskej republiky aj pánovi predsedovi parlamentu, teda Národnej rady Slovenskej republiky, že od nich nečakáme, aby riešili vecné náležitosti takýchto vecí, ale že ich prosíme a očakávame, aby ako vysokí, najvyšší predstavitelia tejto krajiny dávali jasné stanoviská k tomu, čo považujú od občanov za správne, čo považujú od občanov za potrebné a čo budú vždy z titulu svojich vysokých funkcií chrániť bez ohľadu na súvislosti, do ktorých nemajú právo vstupovať. Pretože ja si myslím, že vysokých predstaviteľov tu nemáme kvôli tomu, aby ovládali všetky finesy, všetky paragrafy, všetky zákony, to predsi nie je v ich ľudských možnostiach, nech sú akokoľvek vzdelaní a šikovní. Ale aby dávali signály, aby dávali odpovede na otázky, ktoré myslím si, že si kladie každý, kto žije s očami otvorenými a so srdcom, ktoré nie je naplnené falšou.
Takže ja viem, teraz formálne poviem, že nie som spokojný, ale ja si myslím, že toto nie je ani vôbec potrebné, pretože ja viem, že v sieni zákonnosti mi to neprejde a že moja nespokojnosť nezíska väčšinovú podporu, a preto ani nebudem žiadať, aj keď formálne by som mal, aby sa o mojej nespokojnosti rokovalo. Ja skôr dám otázku, vážený pán minister, že teda keď ja nevyjadrujem nespokojnosť s vašou odpoveďou, či vy, človek, mne sa nechce opakovať, ale som to myslel úprimne, ktorému som dal v súlade s tým, ako to cítim, viacero superlatívov, či vy ste spokojný s odpoveďou, ktorú vaši úradníci vo vašom mene mi zaslali. Nechávam to otvorené, budem si veľmi vážiť, keď nájdete spôsob, akým dať svojim učiteľom, nám všetkým i občanom Slovenskej republiky signál, že sú predsi veci, ktoré sú nad politickými spektrami, že sú veci, ktoré sú nad volebnými obdobiami, že sú veci, ktoré sú spojené, že žijeme len raz a je dobre, keď to zvládame v každej situácii. Toľko k tejto prvej časti.
A ja teraz by som rád a neviem, či to môžem urobiť hneď, ja mám, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pripravenú aj interpeláciu aj na pána ministra Mareka Maďariča, ministra kultúry Slovenskej republiky, môžem ju predniesť teraz alebo ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nie, nie, bude ďalší bod a neviem, nie ste tu prihlásený písomne, môžte sa prihlásiť potom ústne.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Takže pre túto chvíľu ďakujem.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Peter, ty vieš, že ja som v rámci klubu nebol z tých, ktorí by nejak extra privítali tvoje spoločenstvo s vládnucim SMER-om. Jednoducho kvôli tomu, že moja trauma z prvej vlády pána Fica je príliš hlboká na to, aby som sa vedel nejak ľudsky cez to ľahko preniesť, ale súhlasím, je to istá ľudská malosť a nebudem ju tu riešiť.
Ja chcem preto zdôrazniť, že dnešný deň bude pre mňa taký pamätný a že ja som na teba, ako na kolegu z klubu, ako na poslanca Národnej rady, ako na Róma Petra Polláka ozaj tak ľudsky hrdý. A myslím si, že akékoľvek zjednodušovanie alebo zľahčovanie toho, že tu predsi máme aj iné problémy a netreba vypichovať len Rómov, je veľmi nenáležité.
Ak by sme si urobili rebríček toho, čo v najbližšom decéniu, alebo povedzme aj v 20. rokoch môže zaťažiť túto krajinu, tak je to práveže rómsky balvan, ktorý jednoducho sa nedá obísť. Ten sa musí odvaliť. A ja si myslím, že práve dnes robíš prvý krok, ktorý možno aj zaznamená história slovenského parlamentarizmu, k tomu, aby sme ten balvan neobchádzali, ale ozaj odvalili. A veľmi kolegiálne a veľmi ľudsky a veľmi poslanecky pre našu krajinu ti v tom držím palce.
Ďakujem.