Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tento zákon má za cieľ poukázať na postup, ktorý je potrebné použiť pri likvidácií štátnych podnikov.
Keď sa pozrieme na samotný zámer tvorcu tejto novely a keď sa pozrieme aj na technické prostriedky, ktoré k tomu použil, tak ja osobne - bez toho, aby som sa cítil byť odborníkom práve na tento zákon - môžem asi s čistým svedomím...
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tento zákon má za cieľ poukázať na postup, ktorý je potrebné použiť pri likvidácií štátnych podnikov.
Keď sa pozrieme na samotný zámer tvorcu tejto novely a keď sa pozrieme aj na technické prostriedky, ktoré k tomu použil, tak ja osobne - bez toho, aby som sa cítil byť odborníkom práve na tento zákon - môžem asi s čistým svedomím povedať, že tam nenachádzam také rušivé prvky, ktoré by mi neumožňovali za tento zákon možno aj zahlasovať. Ale! Je tu jedno ale, ktoré jednoducho keď vidím 3 jednotky, keď vidím číslo zákona 111 o štátnom podniku z roku 1990, tak vždy si kladiem otázku, čo sú to vlastne za štátne podniky? Čo sú to za podniky? Často býva u nás akési synonymum štátny podnik, podnik v likvidácií, podnik odsúdený na zánik, podnik riadený nekvalitne, podnik, ktorý akosi zaostáva na trhu podnikateľských subjektov. A to určite je niečo, s čím ja osobne nikdy nebudem súhlasiť. Preto si myslím, že ak už prichádzajú do siene zákonnosti takéto návrhy, tak by mali prísť návrhy oveľa dôležitejšie, ako je práve ten, ktorý poukazuje síce do istej miery neoprávnené, ale predsi len zanedbateľné techniky, ktoré sa majú použiť pri likvidácii podniku v prípade, že teda táto likvidácia je na programe dňa, a teda aby sme odstránili istú nejednotnosť, ktorú skutočne prax na ňu poukázala. Ja si myslím, že ak sa vôbec dostávame do situácie, že nejaký štátny podnik je v likvidácii, tak sa musíme spýtať nie na to, ako ho zlikvidovať, ako nájsť techniku likvidácie, ale musí tu byť vyslovená oveľa dôležitejšia otázka. Prečo sa vlastne štátny podnik dostáva do likvidácie? Ozaj preto, že je to skupina podnikov druhej kategórie? No nie, štátny podnik by vôbec nemal byť ani len hypoteticky ohrozený tým, aby bol likvidovaný, pretože tu sa musíme ponoriť hlbšie. Prečo vlastne štát vytvára svoje štátne podniky? Preto, aby konkuroval podnikateľských subjektom a aby sa snažil generovať zisk, ktorý potom použije na nejaké štátnotvorné, štátnopovinné, štátnopoužiteľné cieľe? Určite nie. Štát takéto podniky vytvára jednoducho tam, vtedy, a preto, aby v priestore, ktorý je pre štát a jeho obyvateľov veľmi dôležitý, túto dôležitosť nielen priznal, ale aj uchopil a spracoval do podoby, ktorá je veľmi dôležitá. To znamená, aby poukázal na to, že to je oblasť, kde sa nemôžeme pohrávať s nejakými ziskotvornými predstavami, na ktoré majú právo podnikateľské subjekty, ale ktorej, teda tejto oblasti priznáva takú veľkú vážnosť, že ju musí posúdiť a zaradiť do kategórie správy formou štátneho podniku. To znamená pravý opak. Nie podnik akejsi druhej kategórie, ale podnik prednostnej kategórie. Veď sa len pozrime na ten zoznam, ktorý nám tam ešte ostáva: pošta, správa diaľnic, Vodohospodárska výstavba, lesy, lesy vojenské. Už len pri vymenovaní týchto podnikov je jasné, že sa tu hovorí o niečom, čo nemôže byť predmetom hrania sa na podnikateľské ziskotvorné ambície, ale niečo, čo je pre našu krajinu nesmierne dôležité. A práve tu chcem zdôrazniť práve moment, že takáto dôležitosť musí byť vyjadrená v tom, že štát takémuto podniku priznáva vysokú vážnosť a chce, aby bol takýto podnik spravovaný naprosto bezchybne. Ja použijem iný výraz, aby takýto podnik bol vzorový. A môžeme to dotiahnuť ešte do ďalšej podoby, aby takýto podnik bol riadený tak, že by ho likvidácia, teda krach, a teda to, čo je premetom tejto novely, ani len hypoteticky nemohlo ohroziť.
Ja viem, že zachádzam za filozofiu toho, čo mali predkladatelia tohto zákona na mysli. Ale nemôžem v tejto súvislosti nezdôrazniť práve to, že ak do tejto vážnej snemovne prichádza téma likvidácie a techniky zvládnutia likvidácie štátneho podniku, tak nad ňou oveľa, oveľa vyššie je práve náš spoločný záujem, aby sa štátny podnik nikdy nemohol stať predmetom likvidácie, pretože pre nás prestavuje tento podnik predmet vysokého záujmu, ktorý nemôže byť vyjadrený v zisku, ale absolútnej potrebnosti pre občanov tohto štátu. A preto by som chcel poukázať aj na to, že to vzorové riadenie takéhoto podniku musíme vedieť nejakým spôsobom aj zabezpečiť, a tu sa dostávame k tým nešťastným politickým nomináciám, ktoré bývajú často príčinou toho, že podnik štátny býva ozaj reálne posúdený ako podnik, ktorý nenapĺňa to, čo zakladateľ doň vložil, príslušné ministerstvo a oprávnene potom prichádza do hry mechanizmus, ktorý tu práve priniesol pán minister vo svojom návrhu, ktorý, ako som už zdôraznil, má svoju vecnú a technickú správnosť.
Ja som presvedčený, že nás všetkých - a pána ministra toto zahrňujúc - musí zaujímať práve tento pohľad, aby sa podniky nemohli likvidovať, pretože ten záujem je veľmi vysoký, a aby tá vzorovosť riadenia bola zakomponovaná práve do mechanizmov, ktoré nepripustia nič také. A keď už nevieme to riadenie takýmto spôsobom zabezpečiť, no tak potom sa musíme dohodnúť na tom, že zakladatelia musia, ak zlyhali pri rozhodnutí o tom, kto má riadiť podnik, lebo ľudia sú vždy omylní, aby sme do toho vniesli aspoň pokus o neomylné kontroly týchto ľudí. A ak zlyháva aj to, lebo aj kontrolu vykonávajú ľudia, tak potom sa musíme zamyslieť nad tým, že v princípe musíme do zákona, ktorý má tie tri jednotky, vniesť niečo, čo bude ešte nad omylnosťou riadiacich aj kontrolných pracovníkov. A my niečo také poznáme a my to vieme aj pomenovať. A to je vec, ktorá sa vždy zjaví, keď sa rozprávame o podnikoch, ktoré sú štátne a ktoré údajne nie sú schopné byť spravované riadne - so starostlivosťou riadneho hospodára.
Ak zlyhali politické nominácie, ak zlyhali nominácie, aj keď vieme, že sú vždy v zásade politické v štátnych podnikoch, nuž potom sa pozrime na ten kameň mudrcov, ktorý sa dá do toho vložiť a ktorý naozaj je tým riešením, ktoré by sme mali prednostne pri tomto zákone vždy spomenúť. A to je úplne jednoduchá vec. Ja ju pomenujem. Je to osobná hmotná zodpovednosť tých, ktorých poveríme riadením štátneho podniku. Zdá sa to jednoduché, ono to jednoduché aj je. A najmä je to účinné. Ak postavíme do štátnych podnikov ľudí, ktorých poveríme tým, aby ich riadenie vzorového podniku bolo vzorové, tak ju úplne pokojne môžeme vystaviť požiadavke, že ak vedome pri správe tohto štátneho podniku zlyhajú, a prax ozaj potvrdzuje, že často zlyhávajú a vedome, nuž, že odmenou im nebude vysielací poukaz na miesto do Bruselu, alebo do exekutívy, alebo do nejakého zaujímavého dozorného orgánu, ale že im bude vystavený odkaz na najbližší súd, ktorý posúdi mieru ich viny a ktorý v prípade, že štátny podnik riadili nezodpovedne, vedome nezodpovedne, tak budú musieť v rámci princípu hmotnej zodpovednosti za takéto riadenie túto škodu uhradiť v plnom rozsahu. A ak ich zvyšný život už na to nebude stačiť, tak potom ich dlžoby sa stanú aj predmetom dedičského konania, pokiaľ dedičia takéhoto poručiteľa neodmietnu.
Ja viem, som ďalej za tým, ako hovorí návrh tohto zákona a ospravedlňujem sa za to. Ale nemohol som poukázať práve na túto súvislosť, práve z toho dôvodu, že to je niečo, čo pri tej stojedenástke musíme vždy povedať.
A odpoviem ešte aj na tú výhradu, ktorá sa tu často zjavuje:
"Pán poslanec Mičovský, nevymýšľajte si takéto pravidlá. Veď ak by ste dali takúto požiadavku, že ten, čo vedome porušil pravidlá riadenia podniku, za ktorý mal zodpovedať starostlivosťou riadneho hospodára, že ten nepôjde do Bruselu, ale že ten pôjde do basy, nuž kto by vám zobral vôbec správu takéhoto podniku do rúk?" A ja mám na to odpoveď. Ja viem, kto by ju zobral. Každý, kto by sa cítil slobodný a mohol by povedať áno. Takýto zákon mne riaditeľovi, mne generálnemu riaditeľovi štátneho podniku vyhovuje, pretože viem, že nik, kto ma poverí touto úlohou, ma nebude môcť neoficiálne potichu poverovať ďalšími úlohami, ktoré bývajú so správou štátnych podnikov spojené. Úlohami, ktoré pracujú proti tomu, aby bol podnik riadený správne a ktoré zabezpečujú, aby generálny riaditelia namiesto toho, aby podnik riadili, tak ho doriadia. A takýto človek, ktorý by mal takúto oporu v takomto zákone by mohol povedať, ale áno, veď ja vlastne som oslobodený takýmto znením, pretože môžem smelo povedať: "Pán zakladateľ, páni politici, som možno politická nominácia, ale s takýmito požiadavkami na mňa nechoďte, pretože ja svojim deťom takéto dedičstvo, aby za mňa splácali škody, jednoducho neporučím."
A to je to podstatné, čo som chcel zdôrazniť, a priznám sa, urobil som to mierne účelovo, ale ja si myslím, že s dobrým úmyslom, pretože uplynie len niekoľko málo dní, keď bude zákon s tromi jednotkami opäť v tejto sieni zákonnosti. Bude tu predložený zákon, ktorý sa venuje novelizácie, novelizácii zákona 111 o štátnom podniku z pohľadu jedného z významných štátnych podnikov, a to sú Lesy Slovenskej republiky. Zákon, resp. jeho novela, ktorá má možnosť práve poukázať na to, že štátne podniky naozaj vieme a máme a musíme riadiť inakšie, ako sme boli doteraz na to zvyknutí. A preto som presvedčený, že keď budeme tu hovoriť o niekoľko dní o tlači 540, kde sú tiež tie tri jednotky, takže máme možnosť tento, opakujem do tretice, správny návrh, ktorý tu pán minister doniesol, obrátiť naopak a povedať si dobre, hoc to aj schválime, ale ak schválime aj 540, otvoríme dvere k tomu, aby sa nemohlo stávať, že štátne podniky budú považované za nejakú nedôstojnú, nefunkčnú, neschopnú časť prostredia, ktoré štát vytvára na správu svojho územia, ale, naopak, že tento štátny podnik a všetky štátne podniky sú tu práve nato, načo ich zriaďovatelia zriadili. Nato, aby slúžili tejto krajine tam, kde peniaze nie sú ani na prvom, ani na druhom, ani na treťom mieste, ale kde na tom prvom mieste je užitočná, rozumná, zmysluplná a trvalá správa krajiny, ktorá musí slúžiť nám všetkým. Verím, že ten zákon bude prerokovaný s istým súhlasným pohľadom, aj kvôli tomu a tým aj zakončím, bude to citát pána predsedu vlády Roberta Fica z roku 2006, keď sa vlastne sám dovolával, aby sa štátny podnik - konkrétne štátny podnik Lesy Slovenskej republiky - riadil zásadne inak, ako to bolo dovtedy, a ten citát znie nasledovne: "Dajme štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky právnu formu, ktorá zdôrazní jeho postavenie a ktorá bude minimalizovať akékoľvek podozrenia z nehospodárneho nakladania alebo z toho, že podnik nefunguje hospodársky tak, ako by mal fungovať. Hlásim sa k tomu, že treba zmeniť štruktúru riadenia lesov ako takých a nájsť pre ne nový model."
Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, som rád, že vám môžem oznámiť, že som naprosto v súzvuku s vtedajším aj súčasným premiérom tejto krajiny a že teda myslím, že v tejto súvislosti môžeme sa pozrieť - a bude to už druhýkrát v tejto sieni, lebo raz tu už bola táto, tento pokus - môžeme sa pozrieť na jeden štátny podnik novými očami, očami správy, ktorá má byť ukážková, a keď taká bude a môže byť a my to vieme, pán minister, uisťujem vás, že potom vaša novela, aj keď bude schválená a prijatá, bude mať tú smolu a šťastie, to je vec pohľadu, že ju nikdy nebude musieť uplatniť.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis